Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. júl 2015

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 6C/15/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415200367
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2015:6415200367.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci navrhovateľa:

Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, zastúpený
advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava proti odporcovi: Q. P., A..
XX.XX.XXXX, W. U.. O. XXX/X, Ž. A. M., v konaní o zaplatenie sumy 195,66 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

II. Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.01.2015 žiadal pôvodný navrhovateľ Consumer
Finance Holding a.s. uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť sumu 195,66 € s úrokmi z omeškania vo výške

9 % ročne zo sumy 195,66 € od 17.02.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania z titulu nevrátenej
pôžičky.

Uznesením č. k. 6C/15/2015 - 24 zo dňa 21.04.2015 súd pripustil zmenu účastníkov konania na strane
navrhovateľa tak, že na miesto spoločnosti Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35 923 130, so sídlom
Hlavné námestie 12, Kežmarok vstúpil do konania navrhovateľ.

Odporca sa k návrhu, ktorý prevzal dňa 06.05.2015 nevyjadril.

Vo veci súd rozhodol bez jej prejednania na pojednávaní s použitím ust. § 115a ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), pretože vo veci sa jedná o drobný spor do 1000 Eur (§ 29 ods. 6 a
§ 200ea O.s.p.). Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené
na úradnej tabuli súdu dňa 22.06.2015.

Súd vykonal dokazovanie navrhovateľom predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:

Spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35 923 130, so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok
a odporca uzavreli dňa 14.12.2010 zmluvu označenú ako „zmluva o pôžičke“, na základe ktorej uvedená
spoločnosť poskytla odporcovi peňažné prostriedky vo výške 856,97 € za účelom kúpy spotrebného
tovaru. Odporca sa v zmluve zaviazal poskytnutú pôžičku vrátiť v 10-tich mesačných splátkach po 79,37
€ s tým, že ročná úroková sadzba bola dojednaná vo výške 45,22 %, RPMN vo výške 45,22 % a

priemerná hodnota RPMN vo výške 42,46 %. V zmluve je uvedené, že ide o akciu „60 dní neplatíte“ a
termín konečnej splatnosti je december roku 2011.V zmluve je uvedené, že jej neoddeliteľnou súčasťou sú Podmienky a Všeobecné obchodné podmienky,
ktoré v článku 6.1 určujú, že klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku, a to v
pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch určených splátkovým kalendárom, ktorý je

neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, inak v sume a termínoch uvedených v zmluve a/alebo Podmienkach a/
alebo Všeobecných obchodných podmienkach. Podľa článku 6.2 Všeobecných obchodných podmienok,
pokiaľ nie je v splátkovom kalendári a/alebo zmluve a/alebo Podmienkach a/alebo Všeobecných
obchodných podmienkach stanovené inak, sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom
mesiaci. Podľa článku 6.4 Všeobecných obchodných podmienkach je prvá splátka splatná nasledujúci

mesiac po uzatvorení zmluvy a/alebo doručení služby, pokiaľ nie je dohodnuté inak.

Z predloženého prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že odporca mal splácať v mesačných splátkach po
79,37 € splatných k 20. dňu v mesiaci s tým, že prvá splátka bola splatná dňa 20.03.2011 a posledná
dňa 20.12.2011. Z poskytnutej sumy 856,97 € odporca preukázateľne uhradil sumu 639,44 €, a to sumu
79,37 € dňa 10.06.2011, 13.07.2011, 10.08.2011, 30.08.2011, 18.10.2011 a 02.02.2012. Dňa 23.03.2011

realizoval úhradu v sume 100 €, dňa 10.05.2011 v sume 58,74 €, dňa 13.11.2014 v sume 4,48 €. Okrem
toho zaplatil dňa 14.12.2010 dojednanú akontáciu v sume 85,67 €.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 01.02.2015 medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding,
a.s. ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom je zrejmé, že jej predmetom bolo postúpenie

balíka pohľadávok s ich príslušenstvom špecifikovaných v zozname pohľadávok tvoriacom prílohu č.
2 k zmluve. Súdu bola predložená spolu so zmluvou identifikácia postúpenej pohľadávky, v ktorej je
uvedená pohľadávka voči odporcovi vo výške 195,66 € zo zmluvy zo dňa 14.12.2010 týkajúcej sa úveru
vo výške 856,97 €.

Na základe uvedeného mal súd preukázanú existenciu záväzkového vzťahu medzi právnym
predchodcom navrhovateľa - spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. a odporcom, ktorého
obsahom bola povinnosť odporcu najneskôr v termíne konečnej splatnosti dňa 20.12.2011 vrátiť
poskytnuté finančné prostriedky spolu s dojednanými úrokmi. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
odporca poskytnuté peňažné prostriedky vrátil len čiastočne, keď právnemu predchodcovi navrhovateľa

splnil len sumu 639,44 € (plus akontáciu v sume 85,67 €).

Aj keď zmluva bola označená ako zmluva o pôžičke, z obsahu zmluvy je zrejmé, že sa po právnej stránke
nejednalo o zmluvu o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka. Peňažné prostriedky na jej podklade
totiž neboli poskytované priamo odporcovi ako dlžníkovi ale slúžili na úhradu kúpnej ceny spotrebného

tovaru (notebook Sony Vaio), ktorý odporca zakupoval v predajni Nay Elektrodom spoločnosti Nay, a.s.
vystupujúcej ako sprostredkovateľ veriteľa spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s.

Preto išlo o úverovú zmluvu majúcu právny základ v ust. § 497 Obchodného zákonníka, podľa ktorého
zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné

prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka platí, že za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Vzhľadom na formulárovú podobu zmluvy (ako vopred pripraveného tlačiva s nemožnosťou zmeny

jeho obsahu s výnimkou uvedenia identifikačných údajov dlžníka, poskytovanej sumy a podmienok jej
splácania) je zrejmé, že išlo o spotrebiteľský úver majúci právny základ v ust. § 1 ods. 2 zákona č.
129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,podľaktoréhospotrebiteľskýmúveromjedočasnéposkytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľa definoval cit.

zákon v § 2 písm. a) ako fyzickú osobu, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na
iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania a veriteľa v § 2 písm. b) ako fyzickú
alebo právnickú osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti.

Zároveň je potrebné predmetnú zmluvu podriadiť pod právny režim spotrebiteľských zmlúv v
Občianskom zákonníku, keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
ktorý ustanovuje, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Pôvodný navrhovateľ pri jej uzavretí vystupoval v pozíciidodávateľa a odporca v pozícii spotrebiteľa (§ 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu
14.12.2010, podľa ktorých je dodávateľom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom fyzická

osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení, orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie

nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Ide o špeciálnu právnu úpravu majúcu prednosť pred všeobecnými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka o premlčaní, ktorý v § 100 ods. 1 určuje, že právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v

zákone ustanovenej (§ 101 až 110) s tým, že na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka
a ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 5b zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa teda súd musí prihliadnuť na premlčanie nároku voči spotrebiteľovi
aj v prípade, že sa tento premlčania nedovolá. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka je všeobecná
premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k dátumu uzavretia zmluvy dňa 14.12.2010
platilo, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Z tohto ustanovenia je podľa názoru súdu zrejmý zámer zákonodarcu preferovať v rámci spotrebiteľskej
ochrany aplikáciu spotrebiteľských predpisov bez ohľadu na prejav vôle zmluvných strán - spotrebiteľa
a dodávateľa. Aj keď teda zmluva o úvere je ako zmluvný typ upravená v § 497 Obchodného zákonníka

a je tzv. absolútnym obchodom, majú sa prednostne v prípade spotrebiteľského úverového vzťahu ako
klasického občianskoprávneho vzťahu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Pokiaľ potom aj
podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy platilo,
že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa (pričom spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu

tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie), niet rozumného dôvodu, aby
za stavu kedy Občiansky zákonník premlčanie upravuje a jeho právna úprava je pre spotrebiteľa
výhodnejšia,savprípadespotrebiteľskéhoúveruakovtejtoprejednávanejveciaplikovalanapremlčanie
obchodnoprávnaúpravaregulujúcavzťahyzásadnepodnikateľské.Taktopodanémuvýkladudotknutých
ustanovení, v rámci ktorých Občiansky zákonník iba implicitne vyjadroval prednosť občianskoprávnej

úpravy v spotrebiteľských vzťahoch nasvedčuje aj následný prístup zákonodarcu, ktorý s účinnosťou
od 01.04.2015 vyjadruje tento princíp už explicitne doplnením poslednej vety do ust. § 52 ods.
2 Občianskeho zákonníka tak, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa
vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva.

Vychádzajúc z uvedeného súd kvôli premlčaniu nemohol navrhovateľovi prisúdiť žalovanú sumu s
príslušenstvom. Splátky, v ktorých mal odporca vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky boli splatné
v období od 20.03.2011 do 20.12.2011. Od nasledujúceho dňa po splatnosti každej splátky začala
plynúť trojročná premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka, keď podľa ust. § 103 prvá veta

Občianskeho zákonníka platí, že ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba
jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Premlčacia doba na uplatnenie nároku tak v prejednávanej
veci uplynula najneskôr dňom 21.12.2014 (počítajúc tri roky odo dňa nasledujúceho po splatnosti
poslednej splátky 20.12.2011). Preto keď návrh bol podaný na tunajší súd dňa 19.01.2015, bolo to
po uplynutí premlčacej doby. Z dôvodu premlčania hlavného záväzku nebolo potom možné prisúdiť

navrhovateľovi ani právo na zaplatenie úrokov z omeškania vzhľadom na akcesorickú povahu tohto
úrokového vzťahu. Súd preto návrh v celom rozsahu zamietol.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnému
odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože mu zo spisu žiadne nevyplývajú.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajehopísomného
vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného
súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum

a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na

exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.