Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. jún 2015

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 6C/71/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412210034
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2015:6412210034.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci navrhovateľa:

U.. W. P., E.. XX.XX.XXXX, I. O. XXX, Ž. E. G., proti odporcom: X/ A.. Ľ. D., X.. B., E.. XX.XX.XXXX, I.
O.. D. XX, E., v konaní zastúpená MVDr. Jozefom Kalusom, bytom J. Kráľa 49, Nitra, 2/ C. B., X.. S., E..
XX.XX.XXXX, I. Š. XX, Ž. E. G., X/ F. D., X.. D., E.. XX.XX.XXXX, I. S. D. XX, X/ O. D., E.. XX.XX.XXXX, I.
X W. Z. T., O. S.F., L.,v konaní zastúpení odporkyňou 1/, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k pozemku vedenému na LV č.
XXXX k. ú. Žiar nad Hronom ako EKN parcela č. 596 orná pôda o výmere 927 m2 s tým, že rozdeľuje

tento pozemok v zmysle geometrického plánu č. 36636029-14/2013 zo dňa 18.02.2013 vyhotoviteľa
Geodetické služby s.r.o. so sídlom SNP 71, Žiar nad Hronom, ktorý je súčasťou tohto rozsudku tak, že
časť pozemku EKN parcela č. 596 označenú na uvedenom geometrickom pláne ako diel č. 1 - CKN
parcela č. 1813/71 orná pôda o výmere 232 m2 p r i k a z u j e do vlastníctva navrhovateľa a zvyšok
pozemku EKN parcela č. 596 označený na uvedenom geometrickom pláne ako diel č. 2 - CKN parcela
č. 1813/72 orná pôda o výmere 154 m2, diel č. 3 - CKN parcela č. 1813/73 orná pôda o výmere 154
m2, diel č. 4 - CKN parcela č. 1813/74 orná pôda o výmere 155 m2, diel č. 5 - CKN parcela č. 1813/75

orná pôda o výmere 232 m2 p r i k a z u j e do podielového spoluvlastníctva odporcov 1/, 2/, 3/, 4/ s
podielom odporkyne 1/ o veľkosti 2/9-tiny, odporkyne 2/ o veľkosti 1/3-tina, odporkyne 3/ o veľkosti 2/9-
iny, odporcu 4/ o veľkosti 2/9-tiny.

II. Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom žiadal navrhovateľ zrušiť podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k pozemku
vedenémunalistevlastníctvač.XXXXk.ú.ŽiarnadHronomakoEKNparcelač.596ornápôdaovýmere
927 m2 (ďalej len „sporný pozemok“) a vyporiadať ho reálnym rozdelením v zmysle geometrického plánu

č. 36636029-74/2012 zo dňa 28.05.2012 vyhotoviteľa Geodetické služby, s.r.o.

Návrh zdôvodnil tým, že spolu s manželkou sú vlastníkmi susediacich pozemkov a pričlenením časti
sporného pozemku k pozemkom v ich vlastníctve bude možné vytvoriť stavebný pozemok, na ktorom
by bolo možné postaviť stavbu na bývanie pre aspoň dve z jeho troch detí.

Vzhľadom na nesúhlas odporcov s navrhovaným rozdelením, resp. vôbec so zrušením podielového

spoluvlastníctva navrhovateľ žiadal potom rozdeliť sporný pozemok v zmysle druhého autorizačne
a úradne overeného geometrického plánu č. 36636029-14/2013 zo dňa 18.02.2013 vyhotoviteľa
Geodetické služby s.r.o. so sídlom SNP 71, Žiar nad Hronom. Navrhol prikázať do svojho vlastníctva
časť sporného pozemku označenú na uvedenom geometrickom pláne ako diel č. 1 - CKN parcelu č.1813/71 orná pôda o výmere 232 m2 a odporkyni 1/ prikázať do vlastníctva diel č. 2 - CKN parcelu
č. 1813/72 orná pôda o výmere 154 m2, odporkyni 2/ diel č. 5 - CKN parcelu č. 1813/75 orná pôda o
výmere 232 m2, odporkyni 3/ diel č. 3 - CKN parcelu č. 1813/73 orná pôda o výmere 154 m2 a odporcovi

4/ diel č. 4 - CKN parcelu č. 1813/74 orná pôda o výmere 155 m2.

Ani s takýmto rozdelením odporcovia 1/ až 4/ nesúhlasili v podstate zhodne žiadajúc spoluvlastníctvo
k spornému pozemku zachovať.

Odporkyňa 1/ poukázala na to, že nové parcely nemajú rovnakú kvalitu. Navrhované rozdelenie bude
výhodné iba pre navrhovateľa, lebo si vyčlenil parcelu, ktorej sa nedotýka cez sporný pozemok vedený
mestský vodovod a vysokonapäťové elektrické vedenie. Súhlasila maximálne s tým, aby navrhovateľ jej
spoluvlastnícky podiel odkúpil, pričom opakovala, že by sa mali ohľadne sporného pozemku dohodnúť.

Odporkyňa 2/ sa ani na jedno pojednávanie nedostavila dôvodiac svojim vysokým vekom a zdravotným

stavom. V písomných vyjadreniach najskôr uviedla, že „nemá záujem o predaj svojho podielu“, neskôr
uvádzala, že „súhlasí s odpredajom parcely za 33 Eur/m2“.

Odporkyňa 3/ rovnako uviedla, že si navrhovateľ vyčlenil hodnotnejšiu časť. Ona žiadne plány so
sporným pozemkom nemá a chce počkať na rozhodnutie mesta čo bude s pozemkom, pokiaľ skutočne

tadiaľ v budúcnosti má viesť mestská komunikácia.

Odporca 4/ cestou svojej zástupkyne tlmočil stanovisko, že nemá záujem o peniaze, chce naďalej
vlastniť pozemok.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi potvrdil, že po rozdelení nebudú mať jednotlivé časti sporného pozemku
rovnakú kvalitu, no jeho časť bude zaťažená najviac lebo ochranné pásmo vodovodu ide po jeho
najdlhšej strane. Výhodu má len v tom, že si CKN parcelu č. 1813/71 pričlení k svojim pozemkom, pričom
podľa územného plánu majú CKN parcely č. 1813/72 až 1813/75 v budúcnosti slúžiť ako spojovacia
komunikácia k plánovanej bytovej výstavbe.

Z uvedeného vyplýva, že napriek deklarovanej snahe či už zo strany navrhovateľa (ktorý sa snažil
spoluvlastníctvo vyporiadať aj pred začatím konania zaslaním písomných návrhov) alebo zo strany
najmä odporkyne 1/, k dohode účastníkov konania na zrušení spoluvlastníckeho vzťahu k spornému
pozemku nedošlo.

Podielové spoluvlastníctvo upravené v ust. § 137 a nasl. Občianskeho zákonníka je založené na
dobrovoľnostijehoexistenciesktorousúvisízásada,ženiktonemôžebyťspravodlivonútený,abyzotrval
v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje (isté obmedzenie obsahuje
len ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Táto zásada je potom vyjadrená v ust. § 142 ods. 1

Občianskeho zákonníka tak, že ak nedôjde k dohode spoluvlastníkov, na návrh niektorého z nich zruší
spoluvlastníctvo a vykoná jeho vyporiadanie súd. Prihliada pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie spoločnej veci.

Podľa aktuálnych katastrálnych zápisov na LV č. XXXX k.ú. Žiar nad Hronom sú účastníci konania

podielovými spoluvlastníkmi sporného pozemku, konkrétne navrhovateľ v podiele 2/8, odporkyňa 1/ v
podiele 1/6, odporkyňa 2/ v podiele 2/8, odporkyňa 3/ v podiele 1/6 a odporca 4/ v podiele 1/6.

Nakoľkotedakdohodeúčastníkovkonaniaakopodielovýchspoluvlastníkovspornéhopozemkunedošlo
a navrhovateľ ako jeden zo spoluvlastníkov žiadal spoluvlastníctvo zrušiť a vyporiadať, musel toto

previesť súd. Preto neboli dôvodnými výhrady odporkyne 1/ prezentované jej zástupcom, že táto vec
nespadápodsúdneriešenie.Účastnícimalipočastohtokonaniadostatočnýčasovýpriestornauzavretie
dohody ohľadne otázky existencie spoluvlastníckeho vzťahu a pokiaľ tento priestor nevyužili a k dohode
nedospeli, niet inej inštitúcie než súdu, ktorá by sa mala ďalším trvaním spoluvlastníctva zaoberať v
situácii kedy navrhovateľ ako jeden zo spoluvlastníkov prejavil vôľu spoluvlastníctvo zrušiť.

Ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka v ďalšom určuje záväzné poradie spôsobov vyporiadania
spoluvlastníctva v prípade jeho zrušenia. To znamená, že súd musí skúmať jednotlivé spôsoby možného
vyporiadania spoluvlastníctva tak ako za sebou nasledujú a až v prípade, že určitý spôsob nie jepoužiteľný, môže sa zaoberať v poradí ďalším spôsobom vyporiadania. Konkrétne na prvom mieste ide
o rozdelenie veci. Ak toto nie je dobre možné, môže súd prikázať spoločnú vec za primeranú náhradu
jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. V prípade, ak žiadny zo spoluvlastníkov o spoločnú vec nemá

záujem, možno vyporiadať spoluvlastníctvo tým, že sa nariadi predaj spoločnej veci a výťažok z predaja
sa medzi nich rozdelí podľa veľkosti podielov.

Na tomto mieste ešte treba uviesť už spomínanú výnimku zo zásady, že nikoho nemožno spravodlivo
nútiť, aby zotrvával v spoluvlastníctve. Výnimka je obsiahnutá v ust. § 142 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, ktorý určuje, že z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada
spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. Ako je zrejmé
zo samotného znenia ustanovenia, dôvody hodné osobitného zreteľa pre nezrušenie spoluvlastníctva
sú relevantné len v prípade, že spoluvlastníctvo nemožno vyporiadať prvým spôsobom - reálnou
deľbou veci. Iba ak nemožno spoločnú vec rozdeliť, treba zvážiť, či sú dané dôvody hodné osobitného
zreteľa pre zachovanie spoluvlastníctva (jeho nezrušenie) a ak sa také preukážu, návrh na zrušenie

a vyporiadenie spoluvlastníctva bude potrebné ako nedôvodný zamietnuť. Pod dôvodmi hodnými
osobitného zreteľa pre nezrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie treba vo všeobecnosti rozumieť
takú situáciu, kedy prevažuje záujem spoluvlastníka na zachovaní spoluvlastníckeho vzťahu nad
záujmom iného spoluvlastníka na zrušení spoluvlastníctva. Ilustračne možno uviesť situáciu, kedy v
spoločnom rodinnom dome prežije takmer celý život jeden zo spoluvlastníkov, ktorý sa oň po celý čas

staral, má vysoký vek a nemá možnosť ani finančné prostriedky, aby svoju starobu prežil inde a druhý
spoluvlastník dom neobýva a má svoju bytovú otázku vyriešenú.

Súd potom vzhľadom na rozdielne stanoviská účastníkov vykonal ohliadku sporného pozemku a
zistil, že je možná reálna deľba sporného pozemku tak, aby tento bol účelne využitý pri súčasnom

rešpektovaní záujmov všetkých spoluvlastníkov. Kvôli možnej deľbe preto neboli podstatnými návrhy
odporcov požadujúcich zachovanie spoluvlastníctva, pričom žiaden z odporcov v podstate ani neuviedol
tak významné okolnosti a dôvody, ktoré by bolo možné považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa
pre nezrušenie spoluvlastníctva. Lebo iba názor, že nie všetci spoluvlastníci budú so spôsobom a formou
vyporiadania spokojný, nepredstavuje pádny dôvod na to, aby navrhovateľ ako spoluvlastník, ktorý chce

zo spoluvlastníctva odstúpiť, bol nútený v ňom ďalej zotrvávať.

Konkrétne bolo ohliadkou zistené, že v súčasnosti je sporný pozemok v podstate nevyužívaný. Ide o
trávnatý porast tvoriaci spolu s pozemkami navrhovateľa a jeho manželky CKN parc. č. 1813/46 a č.
1149/166 (vedené LV č. XXXX k.ú. Žiar nad Hronom) a EKN parc. č. 595 (LV č. XXXX k.ú. Žiar nad

Hronom) a spolu s pozemkami tretích osôb verejné priestranstvo, po ktorom je fakticky možný ničím
neobmedzený prechod z verejnej komunikácie CKN parc. č. 1149/88. Dôsledkom toho je, že verejnosťou
bol cez sporný pozemok vyšliapaný chodník a tiež vozidlami vyjazdené „koľaje“ vedúce od pozemku
CKN parc. č. 1813/46 susediaceho so sporným pozemkom smerom poza oplotenie dvora vedľajšieho
rodinného domu s priľahlou CKN parc. č. 1149/60. Sporný pozemok nemá priamy prístup k verejnej

komunikácii, je možné sa k nemu dostať len cez pri komunikácii sa nachádzajúci pozemok navrhovateľa
a jeho manželky CKN parcela č. 1813/46 (resp. č. 1149/166) prípadne z opačnej strany cez pozemky
vo vlastníctve tretích osôb.

V konaní bolo nesporným (a vyplýva to aj z navrhovateľom predloženého znaleckého posudku

vypracovaného znalcom Ing. Jánom Víťazkom pod č. 107/2012), že cez sporný pozemok prechádza
podzemné elektrické vedenie a hlavné prívodné potrubie pitnej vody do mesta Žiar nad Hronom. Na
ohliadke nebolo možné presne lokalizovať trasovanie týchto vedení. No podľa vyjadrení navrhovateľa,
ktoré odporcovia nijako nespochybňovali a uvedeného znaleckého posudku vychádzajúceho ešte z
prvého geometrického plánu zo dňa 28.05.2012 predloženého navrhovateľom totožného s druhým

geometrickým plánom (čo sa týka priebehu navrhovanej hranice medzi časťou sporného pozemku
- novej CKN parc. č. 1813/71, ktorú chcel prisúdiť navrhovateľ a zvyškom sporného pozemku
predstavujúceho CKN parc. č. 1813/72 až 75), kde zmena v geometrických plánoch je len jeden
centimeter medzi lomovými bodmi 10 a 17 (resp. 15), prechádza 22 kV elektrické vedenie po hranici
novozakreslených pozemkov CKN parc. č. 1813/71 a CKN parc. č. 1813/72 a ďalej pokračuje cez zvyšok

sporného pozemku poza múr susediaceho dvora rodinného domu s CKN parc. č. 1149/60. Paralelne
popri elektrickom vedení vo vzdialenosti dva metre smerom ďalej od miestnej komunikácie CKN parc. č.
1149/88 je trasované vodovodné potrubie o priemere 500 mm (zákres na str. 15 znaleckého posudku).Znalec sa v znaleckom posudku vyjadril, že obmedzenia vyplývajúce z ochranných pásiem podzemných
vedení elektriny a vodovodu sú rovnaké tak pre spornú parcelu ako aj v prípade, že by došlo k jej
rozdeleniu spôsobom navrhovaným navrhovateľom v prvom geometrickom pláne zo dňa 28.05.2012.

Ten sa od druhého geometrického plánu odlišuje len tým, že rovnako ako aj prvý plán vyčleňuje rovnakú
časť navrhovateľovi (diel č. 1 - aktuálna CKN parc. č. 1813/71 s výmerou 232 m2), iba rozdielne delí
zvyšnú časť, ktorú navrhovateľ navrhoval prisúdiť v jednotlivých častiach odporcom. Podľa znaleckého
hľadiska tak nie je rozdiel vo všeobecnej hodnote jedného metra štvorcového sporného pozemku v
súčasnosti v porovnaní s tým, ak by bol rozdelený a v takomto stave jeho jednotlivé časti prikázané

účastníkom.

Súd sa s týmto názorom stotožňuje, pretože pokiaľ odporkyne 1/ a 3/ poukazovali na to, že navrhovateľ
chce „najlepšiu“ časť sporného pozemku, ide len o zdanie vyplývajúce zo skutočnosti, že si môže
pričleniť túto časť k svojim pozemkom CKN parc. č. 1813/46 a č. 1149/166, ktoré sú lukratívnejšie,
pretože majú priamy prístup k verejnej komunikácii CKN parc. č. 1149/88. Treba si totiž uvedomiť, že

pokiaľ by navrhovateľ tieto dva pozemky nevlastnil, aktuálna možnosť legálneho prístupu (prechodu,
prejazdu) k ním požadovanej časti by bola úplne rovnaká ako ku zvyšku sporného pozemku - teda
žiadna. Preto z objektívneho hľadiska nemôže mať žiaden dopad na všeobecnú hodnotu po prípadnom
rozdelení sporného pozemku to, že navrhovateľ je vlastníkom susedného pozemku.

Takisto obmedzenia vyplývajúce z ochranných pásiem elektrického vedenia (podľa § 43 ods. 7 písm.
a) zákona č. 251/2012 Z.z. je ochranné pásmo podzemného elektrického vedenia pri napätí do 110 kV
jeden meter po oboch stranách krajných káblov vedenia) a vodovodného potrubia (§ 19 ods. 2 písm.
a) zákona č. 442/2002 Z.z. určuje ochranné pásmo pri vodovode o priemere 500 mm na vzdialenosť
1,5 metra od vonkajšieho okraja vodovodného potrubia (v danom prípade je to potom 1,75 metra

na obe strany)) majú rovnaký dopad na praktickú využiteľnosť a tým hodnotu tak časti sporného
pozemku požadovaného navrhovateľom ako aj na zvyšok sporného pozemku. Je síce pravdou, že
cez navrhovateľom žiadanú časť s určitosťou nebude viesť vodovodné potrubie ani sa jej nebude
dotýkať s ním súvisiace ochranné pásmo a zrejme maximálne len jedným metrom bude do „jeho“
pozemku zasahovať ochranné pásmo elektrického vedenia, faktom ale súčasne vzhľadom na tvar tejto

novozakreslenej CKN parcely č. 1813/71 o dĺžke cca 29 metrov a šírke v najužšom mieste 6,25 metra
(po odpočítaní ochranného pásma len 5,25 metra) je, že táto je v prípade rozdelenia sporného pozemku
využiteľná na výstavbu rovnako ako zvyšok sporného pozemku - len v spojení s inými pozemkami.
Povedané aj inak, táto časť len sama o sebe nemá aj napriek v podstate menším obmedzeniam o nič
vyššiu hodnotu než zvyšok sporného pozemku. Opäť tak podľa názoru súdu nemožno konštatovať, že

po rozdelení sporného pozemku bude všeobecná (trhová) hodnota časti žiadanej navrhovateľom vyššia
než zvyšku pozemku.

V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súd nie je viazaný návrhmi (§ 153
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) a môže spoluvlastníctvo vyporiadať aj inak než navrhovaným

spôsobom.

Odporcovia žiaden konkrétny zámer so sporným pozemkom počas konania neprezentovali, žiadali
spoluvlastníctvo zachovať („nechať tak“). Súd preto prihliadajúc na hľadisko účelného využitia veci
kedy v súčasnosti sporný pozemok nie je spoluvlastníkmi nijako využívaný a iba navrhovateľ zamýšľa

na susediacich pozemkoch výstavbu, dospel k záveru, že je dôvodné rozdelenie sporného pozemku
spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Navrhovateľovi prikázal do vlastníctva diel č. 1 - CKN parcelu
č. 1813/71 o výmere 232 m2, ktorá zodpovedá výške jeho spoluvlastníckemu podielu a ktorú si môže
pričleniť k svojim pozemkom. Odporcom 1/ až 4/, ktorým spoluvlastníctvo vyhovovalo, keďže chceli
naďalej zotrvať v spoluvlastníctve, prikázal do podielového spoluvlastníctva zvyšok sporného pozemku

(predstavujúci diely č. 2 až 5 znázornené ako CKN parc. č. 1813/72 až 75 o celkovej výmere 695
m2), ktorého všeobecná hodnota jedného metra štvorcového je rovnaká ako hodnota jedného metra
štvorcového ohľadne časti prikázanej navrhovateľovi. Súd určil veľkosť spoluvlastníckych podielov
odporcov tak, aby čo možno najpresnejšie zodpovedali predchádzajúcemu stavu po odčlenení časti
prikázanej navrhovateľovi, t.j. odporkyňa 1/ bude mať podiel 2/9, odporkyňa 2/ podiel 1/3, odporkyňa

3/ podiel 2/9 a odporca 4/ spoluvlastnícky podiel 2/9. I keď podielové spoluvlastníctvo je ideálnym
(žiaden zo spoluvlastníkov nevlastní konkrétnu časť spoločnej veci), len pre kontrolu súd uvádza, že
v teoretickom reálnom vyjadrení pripadá približne na odporcov 1/, 3/ a 4/ výmera po 154,5 m2 a na
odporkyňu 2/ výmera 231,5 m2.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľ bol
úspešný čo sa týka zrušenia spoluvlastníctva a prikázania ním požadovanej časti sporného pozemku

do svojho vlastníctva a nebol úspešný v časti, v ktorej súd prikázal zvyšok pozemku do spoluvlastníctva
odporcov. Nakoľko však navrhovateľ, ktorého úspech bol prevažný náhradu trov konania nepožadoval,
súd vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajehopísomného
vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného
súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum
a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo

označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.