Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 24, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/403/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213211581
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2213211581.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov:
Mgr. Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej, v právnej veci navrhovateľa: Sociálna poisťovňa so
sídlom v Bratislave, pobočka Dunajská Streda, Galantská cesta č. 693/5, proti odporcom: 1/ D. H.,
nar. XX.XX.XXXX, 2/ B. H., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom H. M. č. XXX, M., zastúpení
splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária JUDr. Marcel Boris, s.r.o., Vajnorská 8/A, Bratislava, o

neúčinnosť kúpnej zmluvy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo
dňa 19. marca 2014, č. k. 14C/13/2013-108, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcom 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania v sume 83,86 eur
titulom trov právneho zastúpenia, splnomocnenkyni odporcov, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal
určenia právnej neúčinnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi odporcami a Ing. W. H. z 15. februára

2015 voči navrhovateľovi. Návrh odôvodnil tým, že rozsudkom OS Dunajská Streda, č. k. 3T/58/2010
z 26.044.2010 bola Ing. W. H., t.j. súrodencovi odporcu 1/ uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
v skúšobnej dobe dlh vo výške 30.509,- eur. Ing. W. H. (ďalej dlžník) do dnešného dňa dobrovoľne
nesplnil záväzok, preto navrhovateľ podal návrh na vykonanie exekúcie. Pri príprave podkladov na
účely exekučného konania zistil, že dlžník kúpnou zmluvou zo dňa 15. februára 2012 previedol na
žalovaných svoj spoluvlastnícky podiel 1/2 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, kat.
úz. H. M. a to rodinný dom č. súp. XXX, na parc. č. 142/1, pozemok parc. č. 142/1 a záhrada

parc. č. 142/3. Má za to, že dlžník prevodom svojho spoluvlastníckeho podielu 1/2 na odporcov, ktorí
sú jeho blízkymi osobami úmyselne a závažným spôsobom zmenšil svoj majetok v snahe zmariť
uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky navrhovateľa. Odporcovia nesúhlasili s návrhom. Uviedli, že
uzatvorili 15. februára 2012 s Ing. W. H. kúpnu zmluvu, v ktorej mali dohodnutú kúpnu cenu za prevod
spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam vo výške 24.928,69 eur. Podľa čl. V ods. 2 kúpnej zmluvy
si započítali vzájomné pohľadávky, ktoré voči sebe evidovali a to pohľadávku Ing. W..H. voči odporcom

vo výške 24.928,69 eur s pohľadávkou odporcov voči Ing. W..H. vo výške 24.928,69 eur, vzniknutú
titulom pôžičky poskytnutej Ing. W. H.. Odporcovia uzatvorili dňa 30. septembra 2009 s Ing. W. H. ako
dlžníkom zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mu poskytli finančné prostriedky vo výške 16.597,- eur ako
pôžičku, ktorú sa dlžník zaviazal vrátiť v lehote do 30. septembra 2010. Svoju povinnosť si nesplnil ani
potom, čo bol písomne vyzvaný listom odporcov zo dňa 30. septembra 2011. Ku dňu uzatvorenia kúpnej
zmluvy predstavoval záväzok dlžníka sumu 24.928,69 eur istina spolu s príslušnou zmluvnou pokutou
vo výške 0,1 % denne z nesplatenej časti poskytnutej pôžičky. Pohľadávka odporcov bola splatná skôr,

ako pohľadávka navrhovateľa voči Ing. W..H. vo výške 30.509,- eur a to takmer o 3 roky. Skutočnosť,že kúpna cena za prevod spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam nebola vyplatená v peniazoch,
ale uhradená formou vzájomného zápočtu neznamená, že by kúpna cena nebola vôbec vyplatená,
pretože záväzok môže byť splnený akýmkoľvek spôsobom dohodnutým medzi zmluvnými stranami,

alebo určeným v zmysle zákona. Z rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 3T/58/2010 z
26.04.2010 súd zistil, že Ing. W. H. bol uznaný vinným pre pokračujúci trestný čin sprenevery, bola mu
uložená povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe spôsobený dlh poškodenej Sociálnej poisťovni, pobočke
Dunajská Streda vo výške 30.509,- eur. Navrhovateľ rieši vymáhanie svojej pohľadávky cestou súdneho
exekútora. Z kúpnej zmluvy z 15. februára 2012 vyplynulo, že účastníkmi sú dlžník Ing. W. H. ako

predávajúci a odporcovia ako kupujúci, jedná sa o prevod podielového spoluvlastníctva vo veľkosti
1/2 k celku na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX v k.ú. H. M., rodinný dom, pozemok a
záhrada. V zmluve zmluvné strany prehlásili, že ku dňu podpisu zmluvy evidujú kupujúci peňažnú
pohľadávku voči predávajúcemu vzniknutú titulom zmluvy o pôžičke zo dňa 30.09.2009, na základe
ktorej kupujúci poskytli predávajúcemu pôžičku vo výške 16.597,- eur. Zmluvné strany sa dohodli,
že na základe zmluvy dôjde ku dňu podpísania zmluvy obidvomi zmluvnými stranami k započítaniu

vzájomných pohľadávok t.j. pohľadávka predávajúceho voči kupujúcim na zaplatenie kúpnej ceny vo
výške 24.928,69 eur sa započíta s pohľadávkou kupujúcich voči predávajúcemu na vrátenie poskytnutej
pôžičky, spoločne s príslušenstvom vo výške 24.928,69 eur. Z výpisu LV č. XXX, kat. úz. H. M. je
zrejmé, že vlastníkmi predmetných nehnuteľností sú v podiele 1/2 manželia H., teda odporcovia 1/, 2/
a v podiele 1/2 odporca 1/ titulom darovacej zmluvy s vecným bremenom. Zmluvou o pôžičke z 30.

septembra 2009 súd zistil, že odporcovia ako veritelia poskytli dlžníkovi Ing. W. H. pôžičku v sume
16.597,- eur v hotovosti, pričom dlžník sa zaviazal finančné prostriedky vrátiť do 30. septembra 2010.
Zároveň si dohodli zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne z nesplatenej pôžičky do vrátenia veriteľom.
Výzvou na zaplatenie poskytnutej pôžičky z 30.09.2011 odporcovia vyzvali dlžníka, aby splnil svoj
záväzok aj s upozornením na sankciu - zmluvnú pokutu. Zo súdneho spisu sp. zn. 9C/192/2011 súd

zistil, že manželka dlžníka Ing. H. podala návrh na rozvod manželstva, kde v návrhu uviedla, že od
cudzích ľudí sa dozvedela, že dôvodom prepustenia manžela zo zamestnania bola sprenevera približne
30.000,- eur. Toto však manžel jej poprel. Medzitým počula, že si požičiava peniaze, ktoré asi míňa
na stávkovanie. O trestnom stíhaní a jeho odsúdení sa napokon dozvedela až koncom leta minulého
roka, teda 2010. Správanie manžela sa zmenilo, je závislý na stávkovaní, k čomu sa naďalej však

nepriznáva. Súd prvého stupňa po takto zistenom skutkovom stave vec právne posúdil podľa § 42a
ods. 1,2,3, § 42b ods. 1,2,3,4 O.z.. Zákon upravuje dva druhy odporovateľných právnych úkonov. V
oboch prípadoch musí ísť o právne úkony, vykonané dlžníkom v posledných 3 rokoch. Jedným z dvoch
prípadoch odporovateľnosti sú právne úkony, ktorými boli veritelia dlžníka ukrátení a ku ktorým došlo
v posledných 3 rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou (§ 116 a 117), alebo ktoré dlžník urobil

v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, kedy druhá strana dlžníka úmysel
ukrátiť veriteľa nemohla rozpoznať ani pri náležitej starostlivosti. Zákon úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa i
vedomosť blízkej osoby o existencii tohto úmyslu predpokladá. Blízka osoba musí preukázať, že úmysel
dlžníkaukrátiťveriteľanemohlaaniprivynaložení náležitejstarostlivostipoznať.Vkonaníbolonesporne
preukázané, že dlžník Ing. W.H. bol uznaný vinným a odsúdený za spreneveru finančných prostriedkov

30.509,- eur. V adhéznom konaní mu bola uložená povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe 3 rokov dlh
vo výške 30.509,- eur poškodenej Sociálnej poisťovni, teda navrhovateľovi. V čase rozhodovania súdu
o odporovateľnosti právneho úkonu existovala vymáhateľná pohľadávka navrhovateľa voči dlžníkovi
Ing. W.. H.. Súd rozhodoval o odporovateľnosti právneho úkonu, ktorý bol urobený v rozhodnej dobe
medzi dlžníkom navrhovateľa a odporcami 1/, 2/ s tým, že dlžník navrhovateľa a odporca 1/ sú bratia

a odporkyňa 2/ je švagrinou dlžníka, teda nepochybne sa jedná o blízke osoby. Navrhovateľ má
voči bratovi odporcu 1/ pohľadávku priznanú právoplatným súdnym rozhodnutím, keď na podklade
právoplatného súdneho rozhodnutia bola začatá exekúcia, ktorá nie je doposiaľ skončená. Dlžník nemá
ostatný majetok postačujúci na uspokojenie veriteľovej pohľadávky, vykonávajú sa mu len zrážky zo
mzdy. Je ustálený právny názor, že taký právny úkon dlžníka, ktorý smeruje k uspokojeniu iného jeho

dlhu, než ktorý má voči veriteľovi, ktorý podal odporovaciu žalobu nie je odporovateľný. Vynaloženie
náležitej starostlivosti predpokladá, že osoby blízke dlžníkovi vykonali s ohľadom na okolnosti prípadu
a s prihliadnutím k obsahu právneho úkonu dlžníka takú činnosť - aktivitu, aby úmysel dlžníka ukrátiť
veriteľa, ktorý tu v dobe odporovaného právneho úkonu objektívne musel byť, z jej výsledkov poznal.
Odporcovia preukazovali náležitú pozornosť tvrdením, že sa informovali ohľadne záväzkov dlžníka už

aj v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke a to dopytom na jeho osobu ako aj jeho známych. Preverili si
správu katastra, prostredníctvom katastrálneho portálu, kde nebol evidovaný žiadny záznam ani súdne
konanie, ktorými by bolo obmedzené jeho nakladanie s nehnuteľnosťami. Pripomenuli, že navrhovateľ
mohol túto skutočnosť oznámiť odporcom ako podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností resp. moholexekučný titul zapísať ako poznámku na príslušnom liste vlastníctva alebo tiež mohol podať trestné
oznámenie, ak sa domnieval, že dlžník konal nekalo. Nikdy nemali podozrenie a nikdy ani nezistili, že
by mal mať Ing. H. nejaké podĺžnosti. Mal dobré zamestnanie, potom ho síce prepustili, avšak toto

dokázal veľmi dlho v rodine tajiť. Bol vypočutý aj Ing. W.. H., teda dlžník, ktorý uviedol, že svoj dlh
voči navrhovateľovi chcel riešiť práve pôžičkou od svojho brata. Hanbil sa mu priznať, že má dlh a že
ho prepustili z práce. Povedal mu, že chce opraviť strechu, brat mu dôveroval a preto sa snažil aj mu
pomôcť. Dlžník chcel zhodnotiť ešte svoje peniaze, z ktorého dôvodu podával keno, avšak peniaze sa
mu nepodarilo zhodnotiť. Neskôr ako dôvod prepustenia zo zamestnania povedal rodine, že ho prepustili

z politických dôvodov, nakoľko v tom čase bol odvolaný aj riaditeľ a ďalšia vedúca. Pri hodnotení dôkazu
svedeckou výpoveďou je významné i to, ako sa ich výpoveď odlišuje od tvrdení účastníkov a aký
pomer majú svedkovia k účastníkom. Výpovede účastníkov konania a svedkov sa neodlišovali, viac
menej sa dopĺňali. Pri starostlivom zvážení všetkého, čo vyšlo v konaní najavo vrátane toho, čo uviedli
odporcovia súd zastáva názor, že to nie je v rozpore s pravidlami logického myslenia, ich výpovede
boli podávané veľmi úprimne až dojímavo. Odporcovia neskrývali prekvapenie, čo sa dozvedeli od

dlžníka ohľadne dôvodu sprenevery. Všetci vypočúvaní pochádzajú z lepšie situovaných rodín, každý
z nich nepretržite pracoval, vychovávali deti a nie je u nich predpoklad, že by mali v úmysle zavádzať
súd. Výsledok dôkazu výsluchom svedkov tak považuje súd za pravdivý a skutkový záver vychádzajúci
z týchto dôkazov smeruje k zisteniu súdu, že odporcovia jednak vyvinuli náležitú starostlivosť, aby
mohli rozpoznať úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, čo však nezistili a jednak skutočne bola reálna kúpna

cena započítaná vzniknutou pohľadávkou dlžníka z pôžičky. Poskytnutie predmetnej pôžičky odporcovia
dostatočne preukázali, nakoľko uviedli, že časť z peňazí, ktoré požičali dlžníkovi si sami požičali od
sestry odporkyne 2/ vo výške 7.000,- eur a zvyšnú časť mali doma v hotovosti. Dlžník ich presvedčil, že
potrebuje peniaze na rekonštrukciu domu - strechy. Tvrdili, že skutočne o tom mali vedomosť a nebol
pre nich dôvod podozrievať brata a švagra, že by im klamal. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané,

že odporcovia mali dostatočné množstvo finančnej hotovosti v domácnosti a že túto vo výške 16.597,-
eur dokázali poskytnúť dlžníkovi na rekonštrukciu domu. Odporcovia dostatočne preukázali, že úmysel
dlžníka ukrátiť veriteľa nemohli poznať. Odporcovia v súvislosti s uzavretím spornej kúpnej zmluvy
vo vzťahu k úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa postupovali s náležitou starostlivosťou. Návrh tak nebol
podaný dôvodne. Navrhovateľ má voči bratovi - odporcovi 1/ a švagrovi odporkyne 2/ pohľadávku z

trestného rozsudku, na podklade ktorého bola začatá exekúcia. Exekúcia nie je doposiaľ skončená,
teda navrhovateľova vymáhateľná pohľadávka nebola zatiaľ uspokojená v celom rozsahu, avšak svoj
dlh dlžník počas uplynulého necelého roka pravidelne každý mesiac spláca, dlžník má majetok v
kat. úz. U. R., podľa udania exekútorky však uspokojenie pohľadávky predajom týchto nehnuteľností
je neefektívne. Na nehnuteľnosti, ktorá je predmetom odporovaného právneho úkonu viazne ťarcha

v podobe doživotného užívacieho práva a teda pre súdnu exekútorku by pravdepodobne ani táto
nehnuteľnosť nebola efektívnou na uspokojenie pohľadávky. Osoba blízka má možnosť preukázať, že
úmysel ukrátiť veriteľa nielenže nepoznala, ale i to, že jej nemožno vyčítať zavinenie tejto neznalosti.
Odporcovia uniesli dôkazné bremeno v konaní a preukázali, že nepoznali úmysel dlžníka ukrátiť
navrhovateľa a nemohli tento poznať ani pri náležitej starostlivosti. V konaní ani nebolo preukázané, že

by dlžník chcel ukrátiť navrhovateľa. Súd mal za to, že odporcovia uniesli dôkazné bremeno, nakoľko sa
vo veci nepreukázala ich vedomosť o úmysle dlžníka ukrátiť navrhovateľa, ako aj to, že majetok dlžníka
sa právnym úkonom, ktorý bol odporovaný nezmenšil. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142
ods. 1 O.s.p., keď úspešným odporcom priznal ich náhradu vo výške 808,65 eur na trovách právneho
zastúpenia.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote podal odvolanie navrhovateľ.
Uviedol, že súd prvého stupňa sa počas konania nesprávne vysporiadal s otázkou náležitej starostlivosti
zo strany odporcov. Pochybil, keď považoval za preukázané, že odporcovia preukázali náležitú
starostlivosť. Odporcovia počas konania pred súdom nepreukázali, či a akú aktivitu vyvinuli v dobe
uzavretia odporovaného úkonu, či úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa poznali a či táto činnosť súčasne

predstavovala s ohľadom na okolnosti prípadu náležitú starostlivosť. Poukázal na rozhodovaciu prax
súdov, podľa ktorej samotné tvrdenie, že odporca o úmysle dlžníka ukrátiť odporovateľným právnym
úkonom veriteľa nevedel a ani nemohol vedieť nenahrádza dôkaz o vyvinutí náležitej starostlivosti.
Rozsudky sú vyhlasované vždy verejne. Z uvedeného mali odporcovia možnosť v prípade, ak by
skutočne vyvinuli náležitú starostlivosť oboznámiť sa so skutočnosťou, že Ing. W..H. bol uznaný za

vinného. Až po vyhlásení rozsudku v tejto veci navrhovateľ získal vedomosť o existencii článku v denníku
„V.“, v ktorom sa píše o prípade sprenevery v Sociálnej poisťovni. Z textu vyplýva, že reportéri boli udlžníka v mieste jeho bydliska a že prípadom sprenevery sa zaoberala aj spravodajská televízia F..
Tieto skutočnosti dementujú tvrdenia odporcov, že vyvinuli náležitú starostlivosť. Keby tak urobili zistili
by, že voči Ing. H. je začaté trestné stíhanie. Dojímavosť výpovedí nie je na účely súdneho konania

dôkazom. O hazardných hrách dlžníka odporcovia vedeli už v čase konania prvého pojednávania
v predmetnej právnej veci t.j. v septembri 2013. Odporcovia nepredložili žiadny relevantný dôkaz,
ktorým by preukázali tvrdenie, že by na základe uzavretej zmluvy o pôžičke skutočne odovzdali Ing.
H. finančné prostriedky. Samotný výdavkový pokladničný doklad nepostačuje, nakoľko takýto doklad
nie je riadnym účtovným dokladom. Možno ho hoci kedy vystaviť aj so spätným dátumom. Súd

opomenul skutočnosť, že zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné
odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Skutočnosť, že odporcovia uzavreli s Ing. H. zmluvu
o pôžičke v písomnej forme napriek tomu, že im to zákon neukladá, zakladá dôvodné podozrenie, že
predmetná zmluva o pôžičke bola zo strany odporcov vystavená dodatočne s cieľom uzavretia kúpnej
zmluvy na účel započítania fiktívnej pohľadávky s cieľom zabezpečiť prevod spoluvlastníckeho práva k
predmetnej nehnuteľnosti a tým ukrátiť veriteľa. Žalovaní neuniesli dôkazné bremeno, pretože z dôkazov

predložených navrhovateľom a z jeho vecných a právnych argumentov vyplýva, že zmluva o pôžičke
bola vystavená dodatočne so spätným datovaním a k skutočnému odovzdaniu finančných prostriedkov
nikdy nedošlo. K odvolaniu pripojili fotokópiu článku z denníka V. s overeným prekladom z maďarského
jazyka.

Odporcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedli, že rozsudok súdu prvého stupňa považujú za

vecne správny. Odporcovia uviedli, že nie je možné aplikovať odvolací dôvod podľa § 205a ods. 1
O.s.p. tak, ako si to zrejme vyložil navrhovateľ, keď uviedol, že predmetný dôkaz mu bol známy až po
vyhlásenírozsudku,hociobsahomčlánkupredloženéhoakonovýdôkazjecitáciahovorcunavrhovateľa,
čo predpokladá, že navrhovateľovi bol tento článok známy už v konaní pred prvostupňovým súdom.
Nesúhlasí s argumentom navrhovateľa, že o existencii článku sa dozvedel až po vyhlásení rozsudku a

to najmä vzhľadom na to, že obsahom článku je vyjadrenie hovorcu navrhovateľa. Pokiaľ sa samotný
navrhovateľ mal dozvedieť o predmetnom článku, ktorý sa ho navyše týka, až po vyhlásení rozsudku
ako môže konštatovať, že odporcovia mali mať o predmetnom článku vedomosť už skôr. Odporcovia
vyvinuli dostatočné úsilie v čase uzavretia kúpnej zmluvy, aby zistili, či je nadobúdaná nehnuteľnosť vo
vlastníctve dlžníka zaťažená ťarchou v prospech tretej osoby. Neboli si vedomí problémov, ktoré dlžník

mal a nemali ani dôvodné podozrenie, že by takéto problémy mohol mať. Nezistili, že by prevádzané
nehnuteľnosti boli akýmkoľvek spôsobom zaťažené. Na druhej strane však možno navrhovateľovi
vyčítať, že dostatočným spôsobom nezabezpečil svoju pohľadávku a to tak, aby o nej mohli
nadobudnúť vedomosť aj tretie osoby napr. zriadením záložného práva k nehnuteľnosti dlžníka. Nebolo
úmyslom dlžníka ukrátiť navrhovateľa ako svojho veriteľa tým, že previedol spoluvlastnícky podiel k

nehnuteľnostiam na odporcov, keďže aj títo boli jeho veriteľmi a disponovali pohľadávkou, ktorá bola
skôr splatná ako pohľadávka navrhovateľa. Napriek tomu, že navrhovateľ vyjadril dôvodné podozrenie,
že nedošlo pri zmluve o pôžičke k skutočnému odovzdaniu finančných prostriedkov, toto v konaní
preukázané nebolo, ako ani iné tvrdené skutočnosti v odvolaní ohľadne dodatočného vystavenia zmluvy
o pôžičke, jej antidatovanie, neodovzdanie peňazí. Navrhli rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne

správny potvrdiť a priznať im náhradu trov odvolacieho konania vo výške 83,89 eur.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník
konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal napadnutý
rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce, v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa
ust. § 212 ods.1 O.s.p., postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2

O.s.p., zverejnením termínu vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu podľa § 156 ods. 3 O.s.p.
a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, nakoľko rozsudok súdu prvého stupňa
je vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 14C/13/2013 je určenie, že kúpna
zmluva uzavretá dňa 15.02.2012 medzi predávajúcim Ing. W. H. a kupujúcimi D. H. a B. H., ktorou

predávajúci previedol na kupujúcich svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č.
XXX, kat. úz. H. M., rodinný dom č. súp. XXX na parc. č. 142/1, parc. č. 142/1 - zastavané plochy a
nádvoria a parc. č. 142/3 - záhrady je voči navrhovateľovi právne neúčinná.Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel

k záveru, že súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní potrebnom na vyhlásenie rozsudku dospel
k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie odvolateľom tvrdených skutočností, pričom i podľa odvolacieho súdu
dospel súd prvého stupňa k správnym skutkovým zisteniam a pretože zdieľa jeho právny záver
s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ako odvolací súd odkazuje na odôvodnenie písomného

vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od
záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi, ktorý v odvolaní
navyše neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvého stupňa nebol
vysporiadal a ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

Súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je nedôvodný, keď skonštatoval,

že odporcovia ako blízke osoby dlžníka navrhovateľa nemohli poznať ani pri vynaložení náležitej
starostlivosti úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa. Pokiaľ sa týka argumentácie uvedenej v odvolaní, tak
odvolací súd sa priklonil k záveru, že navrhovateľ dostatočným spôsobom nepreukázal, že nemal
vedomosť o článku, na ktorý v odvolaní poukazuje počas konania pred súdom prvého stupňa. Na druhej
strane, ak by aj o tomto článku vedomosť nemal a dozvedel sa o ňom až počas odvolacieho konania

odvolací súd má za to, že tento článok nie je spôsobilý privodiť zmenu rozsudku a zmenu argumentácie
súdu prvého stupňa, že na základe tohto článku odporcovia museli vedieť o zadĺženosti a páchaní
trestnej činnosti Ing. W. H.. Nie je predsa možné mať za to, že odporcovia budú čítať všetky články, ktoré
vyjdúnavyšeeštevnovinách,ktorésúpravdepodobnenovinamiregionálnymi.Takistonebolipredložené
žiadne relevantné dôkazy o tom, že nedošlo k odovzdaniu finančných prostriedkov na základe zmluvy o

pôžičkeažetáto bolafingovaná.Skutočnosť,žezákonnevyžadujeprezmluvuopôžičkepísomnúformu
a táto písomná forma bola v danom prípade použitá, nemožno vyložiť, že to je v neprospech odporcov.
Títo, pokiaľ finančné prostriedky požičali jednalo sa nie o zanedbateľnú sumu, je normálne a bežné,
že si zabezpečili pôžičku na základe písomnej zmluvy o pôžičke. Odporcovia hodnoverným spôsobom
svoje výpovede potvrdili a preukázali, že mali finančné prostriedky, ktoré poskytli odporcovi. Tieto boli

poskytnuté dávno predtým, ako sa stal navrhovateľ veriteľom Ing. W. H.. Navrhovateľ navyše žiadnym
spôsobom nepreukázal svoje tvrdenie, že peniaze z pôžičky neboli dlžníkovi odovzdané. Takisto z
výpovedí tak odporcov ako aj bývalej manželky dlžníka vyplynulo, že dlžník cielene pred rodinou dlhy
a problémy tajil. Bývalá manželka v konaní o rozvod uviedla, že dlžník jej poprel skutočný dôvod
rozviazania jeho pracovného pomeru ako aj skutočnosť, že by bol závislý na stávkovaní, k čomu sa

naďalej nepriznáva, o tomto sa ona dozvedela koncom leta v roku 2010. V konaní o rozvod manželstva
nemala dôvod uvádzať skutočnosti nepravdivo. Zmluva o pôžičke medzi odporcami a dlžníkom bola
uzavretá dňa 30. septembra 2009, teda ešte rok predtým, ako sa samotná manželka dlžníka dozvedela
o problémoch svojho manžela. Na základe týchto skutočností odvolací súd považoval zmluvu o pôžičke
za platnú a pohľadávku z nej vzniknutú za vzniknutú skôr ako pohľadávku navrhovateľa a tak dospel k

záveru, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil vykonané dokazovanie a správne vo veci rozhodol,
keď návrh zamietol s tým, že skutočnosti uvádzané navrhovateľom v odvolaní nie sú spôsobilé privodiť
zmenu napadnutého rozsudku.

Vzhľadomkuvedenýmskutočnostiampretoodvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvéhostupňapodľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O práve na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. za
použitia ust. § 142 ods. 1 O.s.p., keď v odvolacom konaní úspešným odporcom priznal ich náhradu a to
vo výške 83,86 eur titulom trov právneho zastúpenia (jeden úkon právnej služby: písomné vyjadrenie k
odvolaniu zo dňa 12.5.2014 61,85 eur, rež. paušál 8,04 eur a 20% DPH 13,97 eur).

Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.