Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. jún 2015

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 5P/51/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415201616
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Ťažký

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2015:8415201616.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Štefanom Ťažkým v právnej veci mal. A. T., A.. XX. XX.

XXXX, t. č. umiestnený v T. T. X. W., zastúpený kolíznym opatrovníkom E. D., za účasti matky maloletého
dieťaťa Y. T., H.. M.O., A.. D.. X. XXXX, trvale bytom E. D., T. T. X. W., S.Á. XX/X Y. U. T., A.. XX. X.
XXXX, trvale bytom D., F. O. Č.. XX, na návrh Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, v konaní
o nariadenie ústavnej starostlivosti, takto

r o z h o d o l :

I. N a r i a ď u j e ústavnú starostlivosť nad maloletým A. T., A.. XX. XX. XXXX, ktorá sa bude vykonávať
v T. T. X. W..

II. U k l a d á matke maloletého dieťaťa Y. T., H.. M., A.. D.. X. XXXX povinnosť prispievať na
výživu maloletého A. mesačne sumou rovnajúcou sa 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, počnúc dňom právoplatnosti tohto
rozsudku vždy do 25 - teho dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet T. T. Q. X. W..

III. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Kežmarku podal dňa l6. 3. 2015 na Okresný súd v Kežmarku
návrh, v ktorom žiadal, aby súd nariadil odovzdanie maloletého A. T. do ústavnej starostlivosti, ktorá

sa bude vykonávať v T. T. Q. X. W. a zároveň aby súd zaviazal matku dieťaťa prispievať na jeho
výživu mesačne sumou 30 % zo sumy životného minima. Navrhovateľ vzhľadom na závažnosť situácie,
ktorá nastala u maloletého dieťaťa navrhol predbežným opatrením odovzdať maloletého A. do ústavnej
starostlivosti podľa § 75 O.s.p.. V dôvodoch návrhu uviedol, že matka dostala výpoveď z podnájmu a
odsťahovala sa do E. D., kde striedavo žila spolu s dieťaťom u svojich známych. Matke i napriek snahe
nájsť si náhradné bývanie sa nepodarilo nájsť si stále bývanie, s dieťaťom sa počas dňa potulovala a
večer chodievala prespávať k známym. Pretože je ohrozený život dieťaťa, je potrebné nariadiť nad ním

ústavnú starostlivosť. Bývalý manžel matky maloletého A. U. T. popiera otcovstvo k dieťaťu. Matka za
otca dieťaťa označila iného muža.

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie, oboznámil sa s obsahom spisu, ako aj výpoveďami
prítomných účastníkov, na základe čoho mal zistený tento skutkový stav.

Súd uznesením z dňa l9. 3. 2015 nariadil predbežným opatrením odovzdanie maloletého A. do ústavnej

starostlivosti T. T. Q. X. W.. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa l4. 4. 2015. Na
vytýčenom pojednávaní dňa l8. 6. 2015 navrhovateľ, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Kežmarku
trval na pôvodnom návrhu a žiadal nariadiť ústavnú starostlivosť nad maloletým A. T.. Uviedol, že u
matky maloletého dieťaťa sa od nariadenia predbežného opatrenia nezmenili podmienky, matka nemástále bývanie, prespáva na rôznych miestach a podľa jej vyjadrenia chce odísť pracovať mimo územia
Slovenskej republiky do zahraničia, kde v súčasnej dobe nebude mať vytvorené vhodné podmienky pre
riadnu výchovu a starostlivosť o maloletého A.. Zároveň navrhovateľ navrhol, aby súd zaviazal matku

dieťaťa prispievať na jeho výživu mesačne v sume 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. Uviedol, že matka je nezamestnaná, nemá žiaden príjem.
Otec dieťaťa, ktorý je v rodnom liste zapísaný U. T., bývalý manžel matky maloletého A. podal na tunajší
súd návrh na zapretie otcovstva, ktoré bolo zapreté rozsudkom Okresného súdu v Kežmarku pod sp.
zn. 9C 60/2015. Preto netrvá, aby ho súd zaviazal prispievať na výživu dieťaťa, pretože nie je otcom

maloletého A..

Matka maloletého dieťaťa nemala námietok voči nariadeniu ústavnej starostlivosti nad maloletým A.,
prehlásila, že v súčasnej dobe nie je schopná zabezpečovať riadnu starostlivosť o dieťa, nemá stále
bydlisko, nemá prácu a za prácou chce vycestovať do zahraničia. Uviedla, že je bez príjmu a finančne
jej vypomáhajú jej známi a príbuzní.

U. T., ktorý je zapísaný v rodnom liste ako otec maloletého A., uviedol, že tunajší súd rozhodol o jeho
návrhu na zapretie otcovstva, kde návrhu bolo v celom rozsahu vyhovené. Nevyjadroval sa z vyššie
uvedených dôvodov preto k návrhu na nariadenie ústavnej starostlivosti a rozhodnutie ponechal na
úvahe súdu.

T. T. Q. X. W., kde je maloletý A. umiestnený na základe vydaného predbežného opatrenia, uviedol,
že do ich zariadenia bol umiestnený z A. X. F. Q. O. dňa 9. 4. 2015. Vzhľadom k veku dieťaťa je dieťa
premiestnené v profesionálnej rodine. Na nové prostredie si maloletý A. zvykol, zdravotné problémy
nemá. Uviedol, že matka pravidelne udržiava kontakt s dieťaťom, na výživu rodičia žiadnym spôsobom

neprispievajú. Navrhol, aby súd vzhľadom k vykonanému dokazovaniu návrhu vyhovel.

Maloletému dieťaťu ustanovený kolízny opatrovník E. D. na pojednávaní uviedol, že v obci, kde má
matka príbuzných, nikto z nich nemá záujem o zverenie A. do náhradnej osobnej starostlivosti. Uviedol,
že na základe dôkazov, ktoré boli vykonané v predmetnej veci, rozhodnutie o nariadení ústavnej

starostlivosti ponecháva na úvahe súdu.
Predmetom tohto konania je nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletým A. T..

Podľa § 54 ods. 2 Zákona o rodine môže súd nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova mal.
dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak

rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté
dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti.

Podľa § 54 ods. 5 Zákona o rodine súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť musí
presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej

starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem mal. dieťaťa, najmä na citové väzby mal. dieťaťa k
súrodencom a na ich zachovanie.

Podľa § 81 ods. l Zákona o rodine ak súd rozhodne o umiestnení mal. dieťaťa do náhradnej osobnej
starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej

výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať
maloletému dieťaťu výživné.

Podľa § 8l ods. 2 Zákona o rodine súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne
uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné

poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené.

Podľa § 62 ods. 1 a ods. 2 ZR je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej

úrovni rodičov.Podľa § 62 ods. 3 ZR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je
povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona.

Súd na základe vykonaného dokazovania, a to predložených listinných správ z prostredia matky
maloletého dieťaťa, zo zariadenia, kde je dieťa v súčasnej dobe umiestnené na základe predbežného
opatrenia, ako aj výpovedí účastníkov dospel k záveru, že matka maloletého dieťaťa nie je schopná
v súčasnej dobe riadne zabezpečovať výchovu a starostlivosť o maloletého A.. Ak by dieťa bolo

ponechané v starostlivosti matky, bola by vážne ohrozená jeho výchova a zdravie, pretože matka nemá
stále bývanie, prechodne prespáva u svojich známych, nemá žiaden príjem. Matka vo svojom vyhlásení
uviedla, že súhlasí, aby bola nariadená ústavná starostlivosť nad maloletým dieťaťom. Súd s poukazom
na vyššie citované zákonné ustanovenia pretože nebolo možné dieťa umiestniť ani v náhradnej osobnej
starostlivosti u príbuzných matky, návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Kežmarku vyhovel,
nariadilnadmaloletýmA.ústavnústarostlivosť,ktoréhoumiestnilvT.T.Q.X.W.azároveňmatkudieťaťa

zaviazal prispievať na jeho výživu z dôvodu zistenia jej zárobkových a majetkových pomerov minimálnou
výškou výživného, ktorá predstavuje mesačne sumu 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté
nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu. Pretože otcovstvo k maloletému A. bolo zapreté a súd
rozhodol, že otcom dieťaťa nie je U. T., bývalý manžel matky maloletého dieťaťa a ku dňu rozhodnutia o
ústavnej starostlivosti otec dieťaťa nie je známy, súd povinnosť prispievať na výživu maloletého otcom

dieťaťa neurčil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. s tým, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania, pretože ide o opatrovnícke konanie, ktoré súd môže začať i bez návrhu
z úradnej povinnosti.

Poučenie:

O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

O V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

O Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

O Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).