Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, June 12, 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3T/17/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115010184
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Novák LL.M.

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6115010184.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica samosudcom JUDr. Štefanom Novákom na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 12. júna 2015 v Banskej Bystrici takto r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

T. Q.,

nar. XX. XX. XXXX V. B. B., trvale bytom V. XX, B. B., t. č. v ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica,

u z n á v a sa v i n n ý m

zo zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. d) Tr. zákona,
p r e t o ž e

dňa 19. 10. 2014 v čase okolo 01.15 hodine na ul. Na úbočí, Banská Bystrici - Skubín, po tom, čo V.
X. vystúpila z jeho OMV Škoda Favorit, ev. č. I. XXX T., obžalovaný vystúpil za ňou, chytil ju za plecia,
na čo mu povedala, aby ju pustil, že bude kričať o pomoc, na čo obžalovaný nereagoval, tak začala
kričať o pomoc, na to jej stiahol rifľové šortky s čiernymi legínami a nohavičky po kolená, chytil ju rukou v
oblasti chrbta a násilím ju vtlačil do auta na sedadlo spolujazdca, zavrel dvere, prešiel na miesto vodiča
a bezpečnostným pásom spolujazdca sa ju snažil pripútať, pričom poškodená ho kopala, opakovane
kričala, aby ju pustil, na to ju udrel otvorenou dlaňou do oblasti nosa a úst, podarilo sa mu ju pripútať
o sedadlo tak, že sa nemohla hýbať, následne proti jej vôli, spútanú bezpečnostným pásom ju vozil

po rôznych miestach v Banskej Bystrici, dal jej na hlavu červený uterák, aby nevidela kam ju vezie,
nakoniec ju zaviezol do bývalého objektu ranča CHIVAS v Hornej Mičinej, Kopa 198, kde ju zaviedol
proti jej vôli do jednej miestnosti s troma poschodovými posteľami, ustlal na jednej z nich, ľahol si vedľa
nej a držal ju v náručí, pritom jej spôsobil povrchové poranenia, pomliaždenie časti hlavy, pomliaždenie
hrdla, pomliaždenie driekovo krížnej oblasti panvy, ktoré zranenia si vyžiadali dobu práceneschopnosti
v trvaní do 6 dní,

t e d a - inému bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu a taký čin spáchal závažnejším spôsobom
konania,

a o d s u d z u j e s a z a t o :

Podľa § 183 ods. 2 Tr. zákona. s použitím § 38 ods. 5 Tr. zák., k trestu odňatia slobody na 5 (päť) rokov
a 6 (šesť) mesiacov.Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný zaraďuje na výkon trestu do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Podkladom hlavného pojednávania v trestnej veci obžalovaného T. Q. bola obžaloba okresnej
prokurátorky Banská Bystrica sp. zn. č. k. XPv XXX/XX zo dňa 2.3.2015 pre zločin obmedzovania
osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138
písm. d) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že dňa 19.10.2014 v čase okolo 01.15 hodine na
ul. Na úbočí, Banská Bystrica-Skubín, po tom čo V. X. vystúpila z jeho OMV Škoda Favorit ev. č. I. XXX

T., obvinený vystúpil za ňou, chytil ju za plecia, načo mu povedala, aby ju pustil, že bude kričať o pomoc,
na čo obvinený nereagoval, tak začala kričať o pomoc, nato jej stiahol rifľové šortky s čiernymi legínami a
nohavičkami po kolená, chytil ju rukou v oblasti chrbta a násilím ju vtlačil do auta na sedadlo spolujazdca,
zavrel dvere, prešiel na miesto vodiča a bezpečnostným pásom spolujazdca sa ju snažil pripútať, pričom
poškodená ho kopala, opakovane kričala, aby ju pustil, na to ju udrel otvorenou dlaňou do oblasti nosa

a úst, podarilo sa mu ju pripútať o sedadlo tak, že sa nemohla hýbať, následne proti jej vôli, spútanú
bezpečnostným pásom ju vozil po rôznych miestach v Banskej Bystrici, dal jej na hlavu červený uterák,
aby nevidela, kam ju vezie, nakoniec ju zaviezol do bývalého objektu ranča CHIVAS v Hornej Mičinej,
Kopa 198, kde ju zaviedol proti jej vôli, do jednej miestnosti s troma poschodovými posteľami, ustlal na
jednej z nich, ľahol si vedľa nej a držal ju v náručí, čím jej spôsobil povrchové poranenia, pomliaždenie

časti hlavy, pomliaždenie hrdla, pomliaždenie driekovo krížovej oblasti panvy, ktoré zranenia si vyžiadali
dobu práceneschopnosti v trvaní do 6 dní.

Na základe vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní boli zistené nasledujúce skutočnosti.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný vyhlásil, že je nevinný. Na svoju obhajobu uviedol, že to čo sa mu
kladie za vinu nie je pravda, skutku sa nedopustil. Poškodenú nenútil nikam ísť nasilu. Počas celého
času sa jej nedotkol, čo sa týka zranení stalo sa jej to vtedy, keď išla cikať v prírode, nakoľko bola opitá
šmyklo sa jej a spadla na konáre. Po páde jej pomohol vstať a utieral jej tvár vreckovkami a uterákom. Čo
sa týka bezpečnostného pásu, tak sa poškodená mohla sama odopnúť, nebol nijako zadrôtovaný, vždy

sa mohla odopnúť, nemala ho pritiahnutý násilím. Taktiež jej nedával žiadny uterák na hlavu. Uterákom
jej akurát utieral špinu z tváre. Ďalej poukázal, že poškodená išla dobrovoľne vybrať peniaze a po ich
vybratí mu ich chcela vrátiť, nakoľko za ňu zaplatil škôlku pre jej syna. Peniaze od nej nezobral. Taktiež
poukázal na kamerový záznam z čerpacej stanice Tesco, ktoré podľa neho dokazuje, že poškodenú
nijakým spôsobom neobmedzoval. Poškodená s ním, išla dobrovoľne na ranč CHIVAS, kde si ľahli a

zaspali, odkiaľ kedykoľvek mohla odísť. Ďalej uviedol, že ju nechcel znásilniť, a nebral ju nikde proti
jej vôli. Poukázal, že poškodená v ten večer vypila väčšie množstvo alkoholu a preto si nepamätala čo
robila, vymýšľa si a týmto spôsobom sa ho chcela zbaviť. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný navrhol
vypočuť ako svedka V. H., ktorý mu do väzby napísal list kde uviedol, že sa s poškodenou stretol a
poškodená sa vyjadrovala takým spôsobom, že sa ho chcela zbaviť.

Poškodená V. X. uviedla, že s obžalovaným bola v minulosti zasnúbená, avšak sa rozišli nakoľko bol
strašne žiarlivý, kontroloval ju, a ak mu nezodvihla telefón, tak už bolo zle. Aj po rozchode ju kontaktoval,
odviezol ju do školy a vyznával jej lásku. Dňa 18.10.2014 s ním bola aj v mieste svojho trvalého
bydliska kde sa s ním rozprávala a v poobedných hodinách bola s obžalovaným a so svojím synom

na prechádzke. Následne večer v ten istý deň, boli v bare na námestí v Banskej Bystrici aj spolu s jej
kamarátkou X., kde vypila väčšie množstvo alkoholu, avšak opitá nebola. Okolo 00:30 h. dňa 19.10.2014
odviezli spolu s obžalovaným kamarátku X. do Sásovej a následne chcela ísť domov. Obžalovaný ju
nechcel pustiť, držal ju za plecia, nakoľko ju nepustil, tak začala kričať o pomoc. Vtedy jej stiahol legíny s
nohavičkami na kolená, asi tak pod zadok. Potom ju zdrapil tak, že ju násilím chytil za chrbát a natlačil ju

do auta na predné sedadlo spolujazdca. Zabuchol dvere a nasadol do auta. Potom chytil bezpečnostný
pás, ktorý sa snažil zapnúť, bránila sa a kopala ho nohami, pričom bola nohami k nemu a hlavou k
dverám. Keďže obžalovaný šoféroval a ona ho kopala, reagoval tak, že ju udieral do ľavej strany hlavy,
pritom ju dlaňou zasiahol do tváre a do oka. Stále ho kopala a kričala, pričom sa s autom pohol a počas
jazdy jej zdrapil líca a začal jej triasť sánkou, aby bola ticho. Neskôr zastal, aby sa ukľudnila. Poškodená

mala z neho strach. Potrebovala ísť na toaletu, preto zastal, odopol bezpečnostný pás a vyšiel s ňouvon. Potom ju opäť pripútal bezpečnostným pásom, pričom sa nemohla pohnúť a dal jej červený froté
uterák na hlavu. Položil jej ho na tvár, aby nevedela kam idú. Obžalovaný s vozidlom išiel na Uhlisko,
kde býval, pritiahol jej bezpečnostný pás, vzal jej mobil a povedal, že nemá kričať a vymýšľať sprostosti

lebo to zle dopadne. Nemohla sa hýbať ani odopnúť bezpečnostný pás, keďže bol tento previazaný
drôtmi a čiernou páskou. Obžalovaný vzal z domu paplón, vankúš, sestrine oblečenie pre ňu a nejaké
jedlo. Potom išli spolu vybrať peniaze z bankomatu pričom jej kázal vybrať 250,-Eur. Prebehlo to tak,
že ju odopol, chytil ju za ruku a celý čas ju na ulici za ruku držal, akoby spolu chodili. Povedala mu,
aby si vzal kartu a ju nechal ísť. Následne šli na pumpu pri Tescu, kde natankoval, nakúpil cigarety a

pitie. Keď vyšiel z auta, zobral obidva telefóny, jej aj svoj. Keď mala v rukách telefón, hrala sa s ním z
toho dôvodu, že si ho prepne na správy a dá vedieť niekomu čo sa deje. Telefón mala pri sebe iba v
prítomnosti obžalovaného. Vždy keď odišiel z auta, vzal si obidva telefóny. Vtedy ju nenapadlo, že je tam
kamera. Z auta sa nesnažila vystúpiť, nakoľko to nebolo možné, bola silno pripútaná. Poukázala, že ak
by s ním išla dobrovoľne, tak by s ním na pumpe vystúpila z auta. Obžalovaný sa ešte raz vrátil domov,
že niečo zabudol a ona bola v aute pripútaná, obžalovaný opäť vzal obidva mobily so sebou. Potom prišli

k opustenému objektu. Boli tam tri poschodové postele. Obžalovaný zavrel dvere, dal tam aj stoličku,
aby sa nedalo otvoriť, resp. aby počul keby sa pokúsila ujsť. Potom si ľahli do postele. Následne od
nej požadoval sex, avšak ona povedala, že nie, že mu nedá dobrovoľne. Keď sa zobudila, pričom keď
otvorila dvere, zistila, že je už deň. Keď našla dvere s kľúčom vrátila sa do izby po svoje veci, obžalovaný
stále spal a išla k najbližšiemu domu. Ďalej uviedla, že pán v susednom dome zavolal sanitku a políciu.

Svedok D.. L. A. uviedol, že dňa 19.10.2014 okolo 09:55 h. prišla k preskleným dverám na terase jeho
bytu poškodená s tým, že od neho žiadala pomoc. Povedala, že nevie kde je, že ju tam zavliekol bývalý
priateľ a že ju zbil. Všimol si, že bola roztrasená a rozprávala nesúvisle, bola v šoku. Nad oboma očami
pod obočím mala červené podliatiny a na ľavej strane sánky mala odtlačok, ako keby prsta, ako obrys po

údere. Na ľavej strane tváre mala aj opuchlinu líca. Preto zavolal políciu. Povedala, že ju bývalý priateľ
naložil do auta, priviazal o sedačku a spomenula aj, že vyberali peniaze v bankomate. Mal jej dať niečo
na hlavu a preto nevedela kde sa nachádzali. Následne prišla rýchla zdravotná služba a policajti.

Svedkyňa X. A. uviedla, že dňa 18.10.2014 bola s poškodenou a obžalovaným v meste oslavovať

narodeniny pričom boli v bare Sherwood v Banskej Bystrici. Obžalovaný alkohol nepil, pil kolu a oni dve
pili vodku. Po polnoci ju zaviezli domov. Na druhý deň sa dozvedela od poškodenej, že ju obžalovaný dal
nasilu do auta, že jej stiahol gate, dal uterák na hlavu a odviezol proti jej vôli. Asi dva týždne po skutku
prišiel za poškodenou obžalovaný, pričom ich videla a preto sa jej opýtala, či sú opäť spolu. Poškodená
jej vravela, že nie, že sa ho bojí a že sa bojí o svoje zdravie.

Svedok J. Z., príslušník OO PZ Banská Bystrica- východ uviedol, že dňa 19.10.2014 boli vyslaní spolu
s F. Ž. stálou službou na Hornú Mičinú, kde sa mala nachádzať dezorientovaná žena. Po príchode na
miesto, kde prišli spolu so záchrankou, ich čakala poškodená s tým, že ju obžalovaný dal nasilu do auta
ona sa bránila tak, že ho kopala a následne ju zviazal bezpečnostným pásom, aby sa nemohla hýbať.

Tiež im uviedla, že obžalovaný sa s ňou presunul na Viestovú ulicu, poškodenú zamkol v aute a išiel
domov po veci. Potom jej kázal vybrať peniaze z bankomatu a to 250,-Eur. Keďže bolo na čerpacej
stanici Shell veľa ľudí, išli na pumpu do Tesca. Tam obžalovaný nakúpil cigarety a niečo na pitie. Potom
šli do Chivas Ranča pričom jej mal dať na hlavu uterák. Poškodená sa bránila a on ju udrel do tváre.
Obžalovaný mal kľúče od objektu a prešli spolu do nejakej izby, kde zaspali, keď sa zobudila našla

východ a dostala sa von. Následne zavolali druhú hliadku, nakoľko im povedala, že bol v minulosti
trestaný a že je veľký chlap. Do objektu vošli dverami, ktorými poškodená vyšla a prehľadávali objekt.
Obžalovaného našli a zobudili ho. Bol prekvapený a po poučení spolupracoval. Povedali mu, čo mal
spraviť pričom uviedol, že to nie je pravda, a bránil sa, že by jej to nespravil.

Na návrh obžalovaného bol na hlavnom pojednávaní vypočutý svedok V. H., ktorý uviedol, že
obžalovanéhopoznáuždlhšiudobu.Sobžalovanýmsanaposledystretol,keďbolunehonanávštevevo
väzbe. Na návšteve bol len tak, nakoľko jeho mama mu povedala, že môže ísť na návštevu. Rozprávali
sa čo je vonku nového a čo sa stalo. S poškodenou sa stretol pred troma mesiacmi pri Tescu Expres
na Striebornom námestí, vtedy sa jej pýtal, že čo je s T., ona mu povedala, že sa nemá do toho starať

a ešte mu povedala, že sa ho potrebovala zbaviť. Obžalovanému nepísal v tejto súvislosti žiadny list,
hovoril mu to na návšteve vo väzbe.Na základe skutočností uvádzaných svedkom V. H., bola na hlavnom pojednávaní vykonaná
konfrontácia medzi svedkom V. H. a poškodenou V. X.. Svedok V. H. počas konfrontácie zotrval na
svojej predchádzajúcej výpovedi. Poškodená V. X. uviedla, že sa so svedkom nestretla. Nie je to pravda

čo uvádza, svedok je pre ňu cudzí človek. Určite by ho nevyhľadala a ani by sa mu nepozdravila, lebo
ho predtým videla z diaľky alebo pár minút. So svedkom sa nerozprávala o predmetnej udalosti.

V prípravnom konaní bola vykonaná aj konfrontácia medzi obžalovaným a poškodenou, pričom obaja
zotrvali na svojich pôvodných tvrdeniach.

K duševnému stavu obžalovaného sa vyjadrili znalci z odboru zdravotníctvo a farmácia, psychiatrie
MUDr. P. V. a MUDr. F. Q., ktorí vo veci vypracovali znalecký posudok. Zo záverov posudku
vyplýva, že u obžalovaného znalci nezistili duševnú poruchu v pravom zmysle, čiže psychózu.
Jedná sa u neho o abnormálne štrukturovanú osobnosť s rysmi impulzivity a nezdržanlivosti, čo
sa pokladá za trvalú poruchu, ktorá existovala v dobe pred vyšetrovanou udalosťou, počas nej a

pretrváva aj v súčasnosti. Znalci konštatujú, že ovládacie a rozpoznávacie schopnosti posudzovaného
boli v dobe spáchania trestnej činnosti zachované. Osobnostná štruktúra obžalovaného zvyšuje
pravdepodobnosť nezdržanlivého a impulzívneho konania, čo sa prejavilo počas páchania trestnej
činnosti. U obžalovaného konštatujú symptomatický abúzus (zneužívanie) psychoaktívnych látok,
predovšetkým kanabinoidov (marihuany), ktorý však v súčasnosti nemá charakter aktívnej závislosti.

Závislosť na psychoaktívnych látkach, pre ktoré bol v minulosti liečený je t.č. v remisii. U obžalovaného
nezistili závažné psychické a somatické zmeny spôsobené užívaním drog, alebo iných návykových
látok a nezistili ani prejavy agresivity v dôsledku užitia návykových látok. Tiež nezistili degradáciu
osobnosti v dôsledku užívania drog, alkoholu, ktorá by znižovala alebo potláčala jeho schopnosť
zdržať sa svojho konania. Obžalovaný je plne schopný účasti na trestnom konaní a plne schopný

chápať zmysel trestného konania a eventuálne zmysel udeleného trestu. Znalci nepovažujú jeho pobyt
na slobode z psychiatrického hľadiska za nebezpečný a nenavrhujú ochranné opatrenie. Motivácia
inkriminovaného činu nie je podmienená duševnou chorobou či poruchou, ale podieľali sa na nej
impulzívne a nezdržanlivé rysy osobnostnej štruktúry obžalovaného.

Z odborného vyjadrenia znalca z odboru zdravotníctva vypracovaného MUDr. B. Ť. vyplýva, že
poškodená utrpela pomliaždenie tváre v oblasti ľavej strany sánky s opuchom a odreninou,
pomliaždenie ľavej ušnice s krvnou podliatinou, pomliaždenie ľavej okoloočnicovej krajiny s krvným
výronom periokulárne, pomliaždenie krku obojstranne, prejavujúce sa krvnými podliatinami a odreniny
v driekovo-krížovej krajine obojstranne. Poranenia mohli vzniknúť tak, ako uvádza poškodená.

Pádový mechanizmus je nepravdepodobný. Ide o povrchové poranenia, intenzita pôsobiaceho
vonkajšieho mechanického násilia tupého charakteru bola pomerne nízka. Uvedené poškodenie zdravia
neobmedzovalo poškodenú v schopnosti myslieť, konať ani pohybovať sa. Doba liečenia poranení
vrátane dočasnej pracovnej neschopnosti neprekračuje 6 dní. Nie je predpoklad zanechania trvalých
následkov.

Súd sa na hlavnom pojednávaní podľa § 270 ods. 2 Tr. por. oboznámil prehratím obrazového záznamu
z čerpacej stanice Tesco Banská Bystrica.

Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie aj oboznámením listinných dôkazov zápisnicou o

obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou, zápisnicou o vydaní veci lekárskymi správami k poraneniam
poškodenej, fotodokumentáciu ku zraneniu poškodenej, evidenčnou kartou vozidla.

Žalovanéhotrestnéhočinuobmedzovaniaosobnejslobodypodľa§183ods.1,ods.2písm.a)Trestného
zákona sa dopustí, kto inému bez oprávnenia bráni užívať osobnú slobodu, a to závažnejším spôsobom

konania. Podľa § 138 písm. d) Trestného zákona, závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie
trestného činu násilím, hrozbou bezprostredného násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy. Podľa § 122
ods. 7 Trestného zákona, trestný čin je spáchaný násilím, ak páchateľ použije na jeho spáchanie fyzické
násilie proti telesnej integrite inej osoby alebo ak je spáchaný na osobe, ktorú páchateľ uviedol do stavu
bezbrannosti ľsťou, alebo ak páchateľ použil násilie proti veci iného. Objektom tohto trestného činu

ochrana osobnej slobody človeka, pokiaľ ide o jeho voľný pohyb. Bránenie v užívaní osobnej slobody
je zásah do osobnej slobody, ktorým sa znemožňuje alebo obmedzuje voľný pohyb človeka a zároveň
sa mu bráni o svojom pohybe slobodne rozhodovať. Dĺžka doby, počas ktorej sa obmedzuje sloboda,
nie je rozhodujúca, môže ísť aj o obmedzovanie počas krátkej doby (napr. uzavretie v miestnosti alebov budove, znemožnenie pohybu zviazaním končatín, zvieraním v náručí, bránenie poškodenému vo
vystúpení z dopravného prostriedku a pod.). Ide o úmyselný trestný čin. Podľa § 15 Tr. zák., trestný
čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ, a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo

ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo
ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že skutok sa stal tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti rozsudku, a že ho spáchal obžalovaný T. Q.. Zo spáchanej trestnej činnosti je obžalovaný

usvedčovaný výpoveďou poškodenej V. X. a nepriamo výpoveďou svedka L. A.. Svedok A. o ktorej
vierohodnosti výpovede súd nemá pochybnosti, nakoľko sa jedná o nezaujatého a nestranného svedka,
uviedol, že poškodená bola roztrasená a rozprávala nesúvisle, bola v šoku. Nad oboma očami pod
obočím mala červené podliatiny a na ľavej strane sánky mala odtlačok, ako keby prsta, ako obrys po
údere. Na ľavej strane tváre mala aj opuchlinu líca. K zraneniam poškodenej sa vyjadril znalec MUDr.
B. Ť., ktorý uviedol, že poškodená utrpela pomliaždenie tváre v oblasti ľavej strany sánky s opuchom

a odreninou, pomliaždenie ľavej ušnice s krvnou podliatinou, pomliaždenie ľavej okoloočnicovej krajiny
s krvným výronom periokulárne, pomliaždenie krku obojstranne, prejavujúce sa krvnými podliatinami a
odreniny v driekovo-krížovej krajine obojstranne. Poranenia mohli vzniknúť tak, ako uvádza poškodená,
nakoľko údery smerovali na ľavú stranu tváre poškodenej, keď vo vozidle sedela na strane spolujazdca
a útočník ju udieral z miesta vodiča. Pádový mechanizmus vzniku zranení u poškodenej je podľa znalca

nepravdepodobný. Výpoveď svedka L. A. a vyjadrenie znalca MUDr. B. Ť. podporujú verziu skutkového
deja podľa poškodenej. Z týchto dôvodov súd neuveril ani tvrdeniam svedka V. H., ktorému poškodená
mala uviesť, že týmto spôsobom sa obžalovaného potrebovala zbaviť.

Skutočnosti, ktoré obžalovaný uvádzal na svoju obhajobu súd vyhodnotil ako účelové, so snahou zbaviť

sa trestnej zodpovednosti. Okolnosť, že poškodená bez prekonania odporu obžalovaného, za situácie
keď tento spal, opustila miestnosť ranča CHIVAS v Hornej Mičinej, nemá vplyv na trestnú zodpovednosť
obžalovaného. Taktiež nie je rozhodujúce, že poškodená počas zastavenia na čerpacej stanici TESCO
nedávala najavo, že je tam proti svojej vôli, nesnažila sa vystúpiť z vozidla, ako na to poukazoval
obžalovaný po prehratí kamerového záznamu, čo poškodená vysvetlila, že ju nenapadlo, že je tam

kamera, z auta sa nesnažila vystúpiť, nakoľko to nebolo možné, bola silno pripútaná. Ako už bolo
citované bránením v užívaní osobnej slobody je zásah do osobnej slobody, ktorým sa znemožňuje
voľný pohyb osoby, hoci len na krátky čas, ak sa toto obmedzenie nedá ľahko prekonať. Pritom
nie je rozhodujúca dĺžka, počas ktorej sa obmedzuje osobná sloboda. V danom prípade obžalovaný
poškodenú proti jej vôli násilím vtlačil do motorového vozidla, násilím ju v ňom držal po určitý čas,

uzamkol ju v ňom, počas svojej neprítomnosti, prevážal ju na neznáme miesto bez jej súhlasu,
spôsobil jej poranenia (ktoré boli jednoznačne verifikované lekárskymi správami odborným vyjadrením
fotodokumentáciou, ako ja výpoveďou svedka L.T. A.) a zaviedol ju na neznáme miesto, pričom
poškodená s týmto nesúhlasila, čo dávala slovne ako aj fyzicky najavo.

V prejednávanom prípade bolo preukázané, že obžalovaný poškodenej V. X. bez oprávnenia bránil
užívať osobnú slobodu a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - násilím, keď ju opakovane
udieral, pričom konal vo forme priameho úmyslu. Po právnej stránke potom súd konanie obžalovaného
kvalifikoval ako zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného
zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. d) Tr. zákona. V danom prípade na posúdenie veci

nemajú vplyv rozhodnutia Najvyššieho súdu ani Ústavného súdu, na ktoré sa v rámci obhajoby odvolával
obžalovaný.

K osobe obžalovaného bolo zistené, že je evidovaný v CPLDZ. Doposiaľ bol jedenkrát postihnutý
v priestupkovom konaní. Ako vyplýva z odpisu registra trestov bol dvakrát odsúdený, naposledy

rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica pod sp. zn. 4 T 59/2007 z 16.07.2007 za zločin lúpeže
podľa § 188 ods.1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia
vovýmere6rokova6mesiacovvústavenavýkontrestusminimálnymstupňomstráženia.Trestvykonal
dňa 18.07.2013. Týmto rozsudkom mu bolo uložené aj ochranné liečenie protitoxikomanické ústavnou
formou, ktoré bolo ukončené jeho prepustením dňa 15.10.2013.

Pri úvahách o treste, akým je potrebné na osobu obžalovaného pôsobiť, súd vychádzal zo zásad
ukladania trestov podľa § 34 Tr. zák.. Ďalej súd vychádzal z okolností prípadu, jeho následku, z možnosti
nápravy, osobných pomerov obžalovaného a skúmal aj prítomnosť poľahčujúcich a priťažujúcichokolností. Podľa § 38 ods. 2 ods. 3, ods. 4. ods. 5 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej

sadzby o jednu tretinu. Ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu; v takom prípade sa ustanovenie odseku 4
nepoužije. Podľa § 38 ods. 8 Tr. zák., zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej
sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na

zníženiealebozvýšenietrestnejsadzbyjerozdielmedzihornouadolnouhranicouzákonomustanovenej
trestnej sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej
sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody
na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie. Za spáchanú trestnú činnosť obžalovanému podľa § 183 ods.
2 Tr. zák. hrozil trest odňatia slobody na tri roky až osem rokov. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný
opätovne spáchal zločin (ako už bolo uvedené v minulosti bol rozsudkom Okresného súdu Banská

Bystrica pod sp. zn. 4 T 59/2007 z 16.07.2007 odsúdený za zločin lúpeže podľa § 188 ods.1, ods. 2
písm. c/ Trestného zákona) zvýšila sa dolná hranica trestnej sadzby z troch rokov na päť rokov a šesť
mesiacov. Na základe modifikovanej trestnej sadzby potom súd ukladal obžalovanému trest odňatia
slobody. Na základe uvedených zásad súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere päť
rokov a šesť mesiacov, teda na spodnej hranici trestnej sadzby, pričom takto vymeraný trest nemožno

podmienečne odložiť. Pokiaľ ide o zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody,
ktorý sa vykonáva diferencovane v troch stupňoch, súd pripomína, že obžalovaný v posledných desiatich
rokoch pred spáchaním prejednávaného trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu
bol uložený za úmyselný trestný čin a v takom prípade podľa § 48 ods. 1 písm. b) Trestného zákona
súd zaradí páchateľa na výkon trestu do ústavu s stredným stupňom stráženia, preto súd rozhodol tak,

ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje,
v lehote 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až

doručenie rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
V prospech obžalovaného môžu podať odvolanie príbuzní v pokolení priamom, jeho súrodenci,
osvojiteľ, osvojenec, manželka a družka ale nie proti jeho vôli.
Poškodený môže podať odvolanie iba pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.