Rozhodnutie Judgement was issued on Thursday, May 27, 2015

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 7C/112/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614203946
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2015:6614203946.8

Rozhodnutie

Okresný súd Lučenec v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom
Bratislava, Pajštúnka 5, zastúpený advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843,
Bratislava, Pajštúnska 5 proti žalovanému 1/ Ľ. T., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. G., W. XX, štátny občan SR,
žalovanej 2/ Y. T., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. G.W., W. XX, štátna občianka SR, t. č. na neznámom mieste,
zastúpená opatrovníčkou Evou Pivarčovou, tajomníčkou Okresného súdu Zvolen, o zaplatenie 3 329,76

Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

žalovaní 1/ a 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3 329,76 Eur
spolu s úrokom z omeškania 8,5 % ročne z istiny od 12.08.2013 až do zaplatenia a nahradiť žalobcovi
trovy súdneho konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 199,50 Eur a trov
právneho zastúpenia vo výške 994,48 Eur.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

Súd p o v o ľ u j e žalovaným 1/ a 2/ splácať priznanú dlžnú sumu vrátane trov konania v splátkach
po 100,-Eur, ktoré sú splatné vždy do 20-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred od právoplatnosti tohto
rozsudku pod sankciou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej zo splátok.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenie 3 329,76 Eur s úrokom z omeškania zo splátok
od 21.04.2011 do 11.08.2013 vo výške 134,83 Eur a ročným úrokom z omeškania 8,5 % zo sumy 3
329,76 Eur od 12.08.2013 do zaplatenie a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe
Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 27.06.2013 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa,
a. s. so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 (ďalej len „postupca“) postúpil postupca
na žalobcu pohľadávku voči žalovaným. Postupca uzatvoril dňa 17.10.2006 Zmluvu č. XXXXXXXXX,

ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky. Na základe uvedenej zmluvy postupca poskytol
žalovaným peňažné prostriedky. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia 3 576,37 Eur
(istina2766,06Eur,úrokzomeškania 186,81Eur,riadnyúrok 563,70Eurasumu59,80Eurakoostatné
príslušenstvo). Žalobca si uplatnil v konaní úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ od 11.08.2013, t. j.
dňom nasledujúcim po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Podľa žalobcu zmluva medzi postupcom
a žalovanou spĺňa podmienky zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 OBZ. Keďže podľa § 261 ods. 3 písm.

d) OBZ ide o absolútny obchod, preto podľa žalobcu má byť aplikovaná úprava premlčania v OBZ a
nie všeobecná občiansko-právna úprava. Podľa žalobcu sa aplikácia § 52 OZ vzťahuje podľa jej znenia
do 31.12.2007 len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a iné zmluvy upravené v 8.časti OZ a preto sa
nevzťahuje na účastníkov úverovej zmluvy povinnosť v § 879f ods. 3 OZ. Podľa žalobcu novelizovaným
ustanovením § 52 ods. 1 OZ sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01.01.2008. Žalovaní celkovo uhradili
sumu 2 668,39 Eur od 17.10.2006 do 20.02.2011.Súd vydal platobný rozkaz dňa 7.4.2014, ktorým návrhu žalobcu vyhovel tak, že žalovaných zaviazal
zaplatiť žalobcovi sumu 3 329,76 Eur s príslušenstvom a nahradiť trovy konania. Nakoľko sa nepodarilo
doručiť žalovanej platobný rozkaz do vlastných rúk, súd zrušil platobný rozkaz v plnom rozsahu

uznesením zo dňa 16.09.2014.

Keďže sa vykonaným šetrením súdu nepodarilo zistiť súčasný pobyt žalovanej 2/, ani nebola známa
osoba žalovanej blízka, ktorá by bola ochotná byť ustanovená za opatrovníka, bola žalovanej 2/
ustanovený opatrovníčka podľa § 29 ods. 2, 3 O. s. p.. Opatrovníčka žalovanej sa k žalobe nevyjadrila.

Súdnariadilvovecipojednávania,ktoréhosanezúčastnilaopatrovníčkažalovanej,nakoľkosaúčastníci,
ktorí boli riadne predvolaní na termín pojednávania nedostavili na pojednávanie, ani nepožiadali z
dôležitého dôvodu o jeho odročenie, súd potom postupoval podľa § 101 ods. 2 O. s. p. a prejednal vec
v neprítomnosti účastníka.

Žalovaný 1/ na pojednávaní žiadal, aby mohol požadovanú sumu splácať v splátkach, nakoľko nežije
už v spoločnej domácnosti so žalovanou v 2/. Jeho celkový príjem tvorí invalidný dôchodok vo výške
338,40 Eur, kde výdavky na lieky tvoria sumu 50,-Eur a zrážky exekúcie 13,75 Eur.

Súd vykonal dokazovanie v nasledovnom rozsahu a zistil nasledovné skutočnosti. Právny predchodca

žalobcu - postupca pohľadávky uzatvoril so žalovanými dňa 17.10.2006 Zmluvu o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX (zistené z č. l. 3, 4), na základe ktorej poskytol žalovaným spotrebný úver vo výške 100
000,-Sk, s úrokovou sadzbou 12,60% p.a., RPMN 15,31 %, s konečnou splatnosťou úveru 20.09.2016,
splátkou vo výške 1 541,- Sk, počtom splátok 119, ktoré boli splatné k 20. dňu v mesiaci. Súčasťou
zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky. Postupca žalovaných vyzval výzvou z 22.6.2011 na

úhradu omeškanej platby, ktorá k 31.5.2011 činila sumu 209,69 Eur v lehote do 10 dní (zistené z č.l.
94). Postupca k 17.5.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru Oznámením o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti z 20.5.2013, ktorá bola podľa doručenky žalovanému 1/ doručená 28.5.2013 (zistené z č. l. 92)
a žalovanej 2/ dňa 18.6.2013 bezúspešne doručovaná (zistené z č.l. 93, č.l. 100). Úverová pohľadávka
predstavovala sumu 3 513,78 Eur.

Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 27.06.2013 (zistené z č. l. 21) postupca
postúpil svoju pohľadávku voči žalovaným na žalobcu ako postupníka, ktorá bola vyčíslená na istiny vo
výške 3 576,- Eur a úroky príslušenstvo pohľadávky 810,31 Eur (zistené z č. l. 29). Žalobca Pokusom
o zmier z 13.02.2014 vyzval žalovaných, aby uhradili dlžnú sumu 3 855,90 Eur do 28.02.2014 (zistené

z č. l. 31).

Podľa § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (v texte len „OBZ“) touto časťou
zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku
alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej

zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( §
673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci
( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).

Podľa § 497 OBZ citovaného zákona zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom

alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť
použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako
rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.Podľa § 504 OBZ citovaného zákona, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa§52ods.1zákonač.40/1964Zb.Občianskyzákonníkvzneníúčinnomkudňupodpísaniazmluvy,
t. j. 17.10.2006, v texte len „OZ“) Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné
odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú
na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah

dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky

Podľa§879fods.2,3OZspotrebiteľskézmluvypodľa§52uzavretépredodňomnadobudnutiaúčinnosti
tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o
práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti
zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto
zákona. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57

tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti
tohto zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy o práve užívať budovu alebo jej
časť v časových úsekoch, ktorá nie je podľa odseku 3 daná do súladu s ustanovením § 55 ods. 1 tohto
zákona, ak ide o náležitosti zmluvy, a to do troch mesiacov po uplynutí lehoty podľa odseku 3.

Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (v znení účinnom k dátumu
uzavretia zmluvy o povolenom prečerpaní zo dňa 17.10.2006) spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by

inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaní uzatvorila s postupcom Zmluvu o
splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej postupca žalovaným poskytol úver vo výške
100 000,-Sk. Nakoľko si žalovaní neplnili svoje povinnosti z uvedenej zmluvy riadne a včas, vznikol im

voči právneho predchodcovi dlh. Právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku
dňu 17.05.2013. Súd vychádzal z uvedených dôkazov v nadväznosti na vyčíslenie úveru z ktorých mal
preukázané, že je dôvodné žalobcovi vyhovieť v časti istiny, ktorú požadoval vo výške 3 329,76 Eur.
Súd s poukazom na § 54 OZ aplikoval občianskoprávnu úpravu a preskúmaval zmluvu z hľadiska
ochrany spotrebiteľského práva, s poukazom nato, že podľa § 54 OZ je občianskoprávna úprava pre

spotrebiteľa výhodnejšia. Pričom na aplikáciu OZ súd odkazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR I.ÚS
402/2013 v nadväznosti na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove 6Co/81/2012. Súd uvádza, že tak
ako bolo judikované v citovanou rozhodnutí (a s čím sa súd stotožňuje) nijako sa nespochybňuje názor
žalobcu, že úverová zmluva je absolútnym obchodom a spravuje sa treťou časťou OBZ bez ohľadu na
povahu účastníkov úverovej zmluvy. Predmetná zmluva však v čase jej uzavretia t. j. dňa 17.10.2006

bola upravená aj zákonom č. 634/1992 Zb. a ustanoveniami OZ a teda ide o typický občianskoprávny
vzťah, nakoľko je zrejmé, že išlo o typovú formulárovú zmluvu podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. Je
v súlade s princípom ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov
súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľsképrávo.Keďžeúčinnosťouzákonač.150/2004Z.z.od01.01.2004došlokzmenespotrebiteľskéhopráva,
keď nevýhodné zmluvné klauzuly sa dostali do rozporu s § 54 ods. 1 OZ, podľa ktorého si spotrebiteľ
nesmie ani inak zhoršiť svoje postavanie. Použitie úpravy podľa OBZ predstavuje takéto zhoršenie

postavenia. Ustanovenie § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. ustanovuje, že spotrebiteľská zmluva
je aj zmluva uzavretá podľa OBZ. Z uvedeného dôvodu súd nesúhlasí s názorom žalobcu, že ochranu
spotrebiteľa podľa § 54 ods. 1 OZ možno použiť až od 01.01.2008 a preto § 879f ods. 3,4 OZ platil aj pre
postupcu. O rozpor s § 54 ods. 1 OZ ide aj v prípade ak by sa postavenie spotrebiteľa zo spotrebiteľskej
zmluvy použitím inštitútu premlčania podľa OBZ s odkazom na § 261 ods. 3 OBZ zhoršilo, keďže OZ

upravuje rovnaký inštitút premlčania pre spotrebiteľa priaznivejšie.

Súdjevzmysle§5bzákonač.250/2007Z.z.povinnýprihliadaťnaakékoľvekoslabenienároku.Žalobca
požadoval priznať úrok z omeškania z jednotlivých splátok od 21.04.2011 do 11.8.2013.

Podľa § 565 OZ môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. Právny predchodca toto práv využil
a vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru dňa 17.5.2013. Súd preto neuznal žalobcom vyčíslený úrok a
v tejto časti nárok zamietol, nakoľko mal zato, že právny predchodca vyčíslil celkovú pohľadávku a
mimoriadne úver zosplatnil v celkovej výške. Navyše súd poukazuje na ustanovenia § 502 a § 503
OZ vyplýva, že dlžník je povinný na základe zmluve o úvere platiť úroky v dojednanej výške od doby

poskytnutia peňažných prostriedkov až do doby určenej zmluvou ako lehota splatnosti úveru. Na základe
uvedeného má žalobca právo na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru iba do dňa 17.5.2013 s tým, že
po tomto termíne už žalobcovi nevzniká právo na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru ale len úroku
z omeškania podľa § 369 ObZ v nadväznosti na § 512 OZ. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania od
12.8.2013 vo výške 8,5 %, ktorý súd priznal žalobcovi nakoľko išlo o zákonný úrok podľa § 369 ObZ, s

odkazom na § 517 ods. 2 OZ a § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Zb, pričom v uvedenom čase bola sadzba
ECB vo výške 0,5 %, k čomu sa pripočítalo v súlade s uvedeným paragrafmi 8 percentuálnych bodov.

Podľa§160ods.1vetadruháO.s.p.súdmôžeurčiť,žepeňažnéplneniesamôževykonaťajvsplátkach,
ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za

následok zročnosť celého plnenia.

Súd s poukazom na § 160 O. s. p. zaviazal žalovaných na plnenie v splátkach. Pri rozhodovaní o výške
splátok prihliadol na skutočnosť, že žalovaný 1/ je invalidným dôchodcom s dôchodkom 338,40 Eur,
ktorý predstavuje jeho jediný príjem. Výdavky, ktoré žalovaný 1/ uviedol ako pravidelné mesačné, sú na

lieky 50,- Eur a výkon exekúcie 13,75 Eur (zistené z č. l. 75). Súd taktiež vzal do úvahy, že žalobkyňa
2/ sa zdržiava na neznámom mieste a je teda zrejmé, že žalovaný 1/ tak bude reálne znášať celý nárok
žalobcu ako osoba s príjmom sám. Z uvedených dôvodov považoval výšku splátky 100,- Eur primeranú
k možnostiam žalovaného 1/.

Podľa § 142 ods. 3 O. s. p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať
plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške
plnenie záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade základná sadzba tarifnej
odmeny advokáta sa vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Žalobca mal v spore čiastočný procesný úspech, avšak neúspech bol len v pomerne nepatrnej časti
preto mu súd v súlade s § 142 ods. 3 O. s. p. priznal plnú náhradu trov konania. Žalobca si uplatnil
náhradu trov konania za 5 úkonov právnej pomoci v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradách trov advokátom za poskytovanie právnych služieb a to prevzatie a príprava zastúpenia, 2 x
podanie vo veci samej, 2 x účasť na pojednávaniach 20.4., 27.5.2015, pričom súd vychádzal z hodnoty

sporu a základná sadzba za jeden úkon činila 131,13 Eur. K tomu súd priznal režijný paušál v zmysle
§ 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a 20% DPH t. j.2 x 8,04 Eur a 2 x 8,39 , čo dokopy činí sumu
836,28 Eur. K tomu súd priznal náhradu 2 x cestovného a straty času z Martina do Lučenca a späť vo
výške 158,20 Eur, čo dokopy činí 994,48 Eur. Zároveň súd priznal žalobcovi náhradu súdneho poplatku
199,50 Eur. Súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia v súlade s § 3 ods. 1, § 13a ods. 1 písm.

a/ , c/, d/, § 15, § 16 ods. 3, 4, § 17 ods. 1, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., § 7 Zákona č.
283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, § 1 Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky č. 632/2008, ktoré sú žalovaní povinní nahradiť žalobcovi v stanovených splátkach
po právoplatnosti tohto rozsudku.Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnéodvolaniev lehote15dní ododňajeho doručeniacestou Okresného
súdu Lučenec, Ul. Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici a to písomne

v troch rovnopisoch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §

221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c)
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého

stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,

návrh na súdny výkon rozhodnutia.