Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 22, 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/295/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214210380
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2214210380.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred samosudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou v právnej veci

žalobcu: Prima banka Slovensko, Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: Z. Z., E..
XX.O. XXXX, I. G. XXX/X, -XX XX Š., o zaplatenie 2.593,09 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti poplatkov za upomienky vo výške 60 eur zastavuje.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 1.927,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00% ročne
zo sumy 1.927,80 eur od 23.marca 2014 do zaplatenia, do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 60,06 eur na trovách spočívajúcich v
zaplatenom súdnom poplatku, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.mája 2014 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým
by bola žalovaná zaviazaná k zaplateniu istiny vo výške 2.593,09 eur s príslušenstvom. Svoj návrh

odôvodnil tým, že na základe úverovej zmluvy č. 25024 uzatvorenej dňa 13.decembra 2012 poskytol
žalovanej peňažné prostriedky vo výške 2.700 eur. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaná zaviazala
splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver aj s príslušenstvom bola žalovaná
povinná splatiť do 5.decembra 2022. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaná porušila svoje zmluvné
povinnosti, a preto bola listom zo 6.marca 2014 vyzvaná na predčasné splatenie poskytnutého úveru
v lehote do 28.marca 2014. K dnešnému dňu predstavuje pohľadávka sumu 2.932,43 eur, ktorá je
tvorená nezaplatenou istinou poskytnutého úveru vo výške 2.593,09 eur, úrokmi 245,17 eur, sankčnými

poplatkami 34,17 eur a poplatkami 60 eur.

Súd doručil žalobu podľa § 79 ods. 4 O. s. p. spolu s procesnými poučeniami podľa § 120 ods. 4
Občianskeho súdneho poriadku žalovanej do vlastných rúk dňa 8.januára 2015, tá sa k žalobe písomne
nevyjadrila.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä výzvou
na predčasné splatenie úveru zo 6.marca 2014 (č.l. 3), výpisom z hlavnej knihy k 31.marcu 2014 (č.l. 4),
výpisomzúčtužalovanejzadecember2012(č.l.5),úverovouzmluvouč.25024z13.decembra2012(č.l.
7 - 8), stanoviskom žalobcu zo 4.marca 2015 (č.l. 25), prehľadom úhrad žalovanou (č.l. 26), prehľadomomeškania žalovanej (č.l. 27), upomienkami z 11.novembra 2013, 9.decembra 2013 a 8.januára 2014,
sadzobníkom poplatkov (č.l. 32), prehľadom úrokových mier úverov poskytnutých Národnou Bankou
Slovenska (č.l. 37) a ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Z údajov z obchodného registra, ktorý je verejne dostupný (www.orsr.sk ) vyplýva,
že žalobca má v predmete podnikania okrem iného aj poskytovanie úverov. Žalobca ako dodávateľ
služieb - veriteľ a žalovaný ako fyzická osoba - občan uzavreli úverovú zmluvu č. 25024 z 13.decembra
2012, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru v sume 2.700,00 eur. V zmluve chýba údaj o adrese
predajcu, na ktorej môže spotrebiteľ podať sťažnosť alebo reklamáciu; chýba doba trvania zmluvy;

chýba výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Žalobca tiež pripojil výzvu na
predčasné splatenie úveru, ktorým vyzval žalovanú na úhradu celého dlhu s odôvodnením, že rozhodol
o predčasnej splatnosti. Doručenku o doručení tejto výzvy nepredložil. Z výpisu z účtu, vyplýva, že
žalovaná čerpala úver v sume 2.700,00 eur a žalobca jej túto sumu vyplatil. Žalobca bol vyzvaný, aby
uviedol, akým spôsobom dospel k žalovanej sume, koľko a kedy žalovaná uhradila, akým spôsobom
vykonali započítanie vykonaných úhrad. K tomu súdu zaslal prehľad úhrad ako boli zaevidované a

spôsob ako boli započítané v prospech istiny a zmluvného úroku; ako aj prehľad omeškania, z ktorého
je počítaný sankčný poplatok. Žalobca si uplatňoval aj poplatky za upomienky v sume 60 eur, avšak v
teto časti návrh zobral späť.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd

konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O. s. p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 O. s. p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť

manželstvaaleboourčenie,čitumanželstvojealebonieje.Vtakomtoprípadesúdrozhodneozastavení
konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Nakoľko žalobca vzal svoj návrh v časti späť, a to podaním zo dňa 4.marca 2015, došlým súdu dňa
11.marca 2015, súd konanie v tejto časti zastavil.

Z predloženej zmluvy o úvere ďalej vyplýva, že poskytol žalovanej peňažnú sumu vo výške 2.700 eur,

za celkový úrok vo výške 17,90% ročne, s poplatkom za správu úverového účtu 1,99 eur mesačne,
výškou anuitnej splátky 48,72 eur, termínom splatnosti prvej splátky 4.januára 2013, počtom splátok 120,
termínomsplatnostisplátokv4.deňkalendárnehomesiaca,splatnosťouúveru5.decembra2022,výškou
RPMN 21,11 %, priemernou RPMN 19,37%, celkovou čiastkou, ktorú musí Klient zaplatiť 6.085,20 eur.

Z tabuľky úrokových mier úverov súd zistil, že za sledovaný mesiac, kedy bola zmluva o úvere

uzatvorená (december 2012) bola priemerná úroková sadzba pre spotrebiteľské úvery splatné nad päť
rokov vo výške 13,94% a priemerná ročná percentuálna miera nákladov za toto obdobie bola vo výške
16,01%.

Podľa ustanovenia § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez
ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy okrem iného aj zo zmluvy o úvere (§ 497).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom (ďalej len „zákon o
spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie:

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,

d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové

náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa§9ods.2zákonaospotrebiteľskýchúverochzmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa

§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkonom ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Súd vyhodnotil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako spotrebiteľský, na ktorý je potrebný
aplikovaťnajmäObčianskyzákonník,zákonč.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaazákonč.129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa

v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu
s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských

zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi

vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pri závere
o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy,

Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia

sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré (a) má spotrebiteľ plniť a
s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. Neprijateľné podmienky upravené v

spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., platného v čase omeškania výška úrokov z omeškania je

o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 120 O.s.p., Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne,
ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú
účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1).
Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto
procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť
dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou
procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.

Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej
povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z
dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo
nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.

Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným
bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok
konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy
vyznieť (po ich vykonaní a vyhodnotení) ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej
súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie účastníka. Zmysel uplatňovania dôkazného

bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj vprípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté
dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade
musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi,

na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za
preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

Na dôvažok súd pripomína, že predmetná zmluva je typovou formulárovou zmluvou vopred pripravenou
predchodcom žalobcu, v ktorej sú naformulované predchodcom žalobcu stanovené zmluvné podmienky
a tieto žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť, ale mal možnosť ich len prijať alebo neprijať.

V zmluve neboli dohodnuté podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 9 ods. 2 písm. c) a k) zákona
129/2010 Z. z. Nejestvuje určitá a zrozumiteľná dohoda (v zmysle písomného návrhu - oferty a jeho
písomného prijatia - akceptácie žalovaným) v písomnej forme obsahujúca podstatné náležitosti zmluvy
o úvere, alebo prečerpaní účtu uvedenými konkrétnymi údajmi. Žalobca nepredložil súdu takýto dôkaz
(takúto dohodu) a dokonca ani iný dôkaz, z ktorého by uvedené konkrétne dohodnuté náležitosti boli
zrejmé.

Vzhľadom na vyššie uvedené, nakoľko žalobca nepredložil súdu žiadne ďalšie podklady, ani na výzvu
súdu nereagoval, ktorým by preukázal splnenie zmluvných podmienok v zmysle § 9 ods. 2 zák. č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na predloženú zmluvu sa hľadí ako na bezúročnú a bez
poplatkov. Na ostatné úroky, poplatky a sankcie žalobca nemá nárok ani preto, lebo ich dojednanie
vo všeobecných obchodných podmienkach žalobcu je absolútne neplatné. Ide o tzv. typovú zmluvu,

napísanú drobným až nečitateľným písmom, teda zmluva vrátane všeobecných obchodných podmienok
boli vopred pripravené žalobcom bez účasti druhej strany - spotrebiteľa, pričom konkrétny spotrebiteľ
nemal právo zásadným spôsobom do nej zasahovať, prípadne meniť jej podmienky. Nejde teda o
podmienky individuálne dojednané. Dôvodom ich absolútnej neplatnosti je rozpor s dobrými mravmi
podľa § 3 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka, absencia písomnej formy podľa § 40 ods. 1 Občianskeho

zákonníka.

Zo žalobcom predloženej zmluvy o úvere vyplýva, že zmluva neobsahuje výšku počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov. Pre tento nedostatok sa predmetný úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 2700 eur,
pričom žalovaná zaplatil celkom 772,20 eur. Vzhľadom na túto skutočnosť, ako aj na vyššie uvedené je

žaloba dôvodná v časti neuhradenej úverovej istiny vo výške 1927,80 eur, ako aj v časti nároku žalobcu
na úrok z omeškania vo výške 8% ročne od 29,marca 2014 do zaplatenia. Preto súd v tejto časti rozhodol
tak ako je vo výrokovej časti rozsudku. V ostatnej časti čo do úrokov, poplatkov, zmluvných pokút a iných
sankcií je žaloba nedôvodná, preto ju v tejto časti súd zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd

prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý
vo veci úspech nemal. Podľa ods. 2, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keď po procesnej stránke bol vo väčšom
rozsahu úspešný žalobca. Pomer úspechu žalobcu predstavuje 34,22%, preto mu súd náhradu trov

priznal podľa jeho pomeru úspechu v konaní, t.j. 34,22% z uplatnenej náhrady za zaplatený súdny
poplatok vo výške 175,50 eur, t.j. vo výške 60,06 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave
cestou tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).