Rozhodnutie Judgement was issued on Wednesday, May 14, 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2T/52/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114011019
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Peter Pulman
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6114011019.2

Rozhodnutie

Samosudca Okresného súdu Banská Bystrica JUDr. Peter Pulman na hlavnom pojednávaní konanom

dňa 14.5.2015 v Banskej Bystrici, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný W. Y., nar. XX.XX.XXXX v U. U., trvale bytom U. U., W. XX,

j e v i n n ý , ž e

dňa 18. decembra 2013 v čase okolo 17.30 h v U. U. na W. XX, v priestoroch prízemia pri výťahu, v
bytovom dome, fyzicky napadol J. Y., nar. XX.XX.XXXX tak, že ho najprv jednou rukou chytil za odev v
oblasti hrudníka a druhou rukou ho tri až štyri krát udrel päsťou do tváre, pričom mu vybil štyri horné a
dva dolné zuby a ťahal ho za odev dole po schodoch, následkom čoho spadol na zem a keď zostal ležať
na zemi na chrbte, tak ho asi štyri až päť krát kopol do oblasti hornej časti tela do ramena a hrudníka
a dupal po ňom nohami, čím mu spôsobil zlomeninu tela stavca L1 a zlomeninu krčka ľavej ramennej

kosti, ktoré zranenia si vyžiadali hospitalizáciu a dve operácie s dobou liečenia v trvaní 4 až 5 mesiacov,

t e d a

inému úmyselne ublížil na zdraví a takým činom spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,

č í m s p á c h a l

pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona.

Za to sa o d s u d z u j e :

Podľa § 156 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona k
trestu odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a podľa

§ 50 ods. 1 Trestného zákona sa určuje skúšobná doba na 2 (dva) roky.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodený J. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom U. U., W. č.
XX s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie. o d ô v o d n e n i e :

Na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že obžalovaný W. Y. dňa 18. decembra 2013 v čase
okolo 17.30 h v U. U. na W. XX, v priestoroch prízemia pri výťahu, v bytovom dome, fyzicky napadol J.

Y., nar. XX.XX.XXXX tak, že ho najprv jednou rukou chytil za odev v oblasti hrudníka a druhou rukou ho
tri až štyri krát udrel päsťou do tváre, pričom mu vybil štyri horné a dva dolné zuby a ťahal ho za odev
dole po schodoch, následkom čoho spadol na zem a keď zostal ležať na zemi na chrbte, tak ho asi
štyri až päť krát kopol do oblasti hornej časti tela do ramena a hrudníka a dupal po ňom nohami, čím mu
spôsobil zlomeninu tela stavca L1 a zlomeninu krčka ľavej ramennej kosti, ktoré zranenia si vyžiadali
hospitalizáciu a dve operácie s dobou liečenia v trvaní 4 až 5 mesiacov.

Obžalovaný spáchanie skutku poprel. Na svoju obhajobu uviedol, že poškodený znepríjemňoval život
vlastníkov a užívateľov bytov v mieste jeho bydliska, pretože opakovane neoprávnene uzatváral ventily
na dodávku tepla. V ten deň umiestnil na ventily v pivničných priestoroch zámky, aby sa s nimi nedalo
manipulovať a vtedy prišiel poškodený a spýtal sa ho, čo tam stvára. On mu odpovedal, že nech počká,

že mu ukáže čo tam robí a keď šiel po schodoch hore smerom k nemu, tak ho poškodený prudko rukami
strčil do pŕs, jeho odhodilo ku zábradliu a poškodený stratil rovnováhu a spadol dole schodmi bruchom
dole, tvárou po schodoch, pričom zostal ležať v suteréne s nohami na schodoch. Poškodený ho žiadal o
pomoc a keď videl, že nevstáva, išiel zavolať brata poškodeného do bytu. Spolu prišli k poškodenému a
on pomohol zdvihnúť ho. Potom išiel domov. Zazrel, že poškodený nejde s jeho bratom domov, ale išiel

von. Vylúčil, že by poškodeného udrel, naťahal ho, nekopol ho a nedupal po ňom.

Výpoveď obžalovaného, pokiaľ ide o tento opis skutku, ako sa mal stať, je vo svetle vykonaných dôkazov
osamotená. Obžalovaný je totiž zo spáchania skutku usvedčovaný výpoveďami poškodeného, ako aj
svedkov Z.. Z. Y. a F. Y. a najmä výsledkami znaleckého dokazovania k mechanizmu vzniku a rozsahu

zranení, ktoré utrpel poškodený.

J. Y. uviedol, že keď prišiel na miesto skutku, dole pri výťahu v suteréne stál obžalovaný, ktorý mu začal
hneď nadávať, chytil ho za bundu pod krkom a päsťou ho udrel do tváre, pričom mu vybil viacero zubov.
Následne ho začal ťahať smerom dole po schodoch, stratil stabilitu a spadol tvárou dole. Keď ležal na

zemi, obžalovaný mu skákal po chrbte, na čo ucítil v chrbte bolesť, otočil sa a vtedy mu obžalovaný
skočil na ľavé rameno. Ako ležal, obžalovaný ho ešte kopol do chrbta a tiež udrel päsťou do tváre. Vtedy
prišiel jeho brat a obžalovaný naňho prestal útočiť. Nepamätal si, či vstal sám, alebo mu niekto pomohol,
ale ešte išiel do auta a potom domov.

Pri konfrontácii poškodený opísal skutok stručnejšie, keď ho v zásadných otázkach síce opísal zhodne,
ako pri výpovediach v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní, ale vynechal moment, keď mu mal
obžalovaný postúpať po chrbte. Po páde opísal už iba moment, keď mal ležať na chrbte. Naproti tomu
obžalovaný do najmenších podrobností zopakoval svoju verziu.

Svedok Z.. Z. Y. uviedol, že obžalovaný ho v ten deň kontaktoval a ukázal mu zábery z kamery, z
ktorých bolo zrejmé, že jeho brat - poškodený uzatvára ventily na kúrení a tým znepríjemňuje život
ostatným obyvateľom domu. Sľúbil mu, že to bude s bratom riešiť. Asi po pol hodine prišiel k nim do bytu
obžalovaný a povedal, že už to s jeho bratom vyriešil a že si ho môže ísť zobrať. Otočil sa a išiel preč.
Tak išiel za ním a keď zišiel na prízemie, v suteréne na zemi uvidel ležať brata a obžalovaný ho ešte

aj pred ním asi 2x udrel do tváre, preto naňho zakričal, aby prestal a obžalovaný odišiel k sebe domov.
Pretože nevedel sám poškodeného zdvihnúť, išiel za obžalovaným a požiadal ho, aby mu pomohol, čo
tento aj urobil. Poškodený potom išiel von, kde si sadol do auta, on išiel domov k matke a odišiel preč asi
po pol hodine. Jeho brat - poškodený vtedy ešte sedel v aute. Keď brata našiel v suteréne mal viditeľné
stopy na tvári po bitke, krvavé ústa, spuchnutú tvár. Na druhý deň ho podrobne nepozeral, iba sa ho

od dverí opýtal ako sa cíti, či nejde na ošetrenie. Ležal v izbe, mal zatiahnuté žalúzie. Evidentne mal
spuchnuté ústa.

Svedkyňa F. Y. potvrdila, že keď poškodený prišiel domov bol evidentne zbitý, mal opuchnuté pery a
tiekla mu krv z úst a mal červenú ruku. Sťažoval si na bolesti chrbta a ruky. Druhý syn, Z. jej povedal,

že ho zbil obžalovaný a že po ňom stúpal a kopal do neho.V rámci vyšetrovacieho pokusu obaja, obžalovaný aj poškodený za účasti znalca zopakovali svoje
verzie.

Znalecký posudok a doplňujúce vyjadrenia znalca preukazujú, že zlomenina tela stavca L1 a zlomenina
krčka ľavej ramennej kosti si vyžiadali dobu liečenia 24 týždňov. Zlomenina driekového stavca nemohla
nastať tak, ako to popisuje obžalovaný, musel tam byť úder, určite toto zranenie nemohlo vzniknúť
padaním poškodeného po bruchu smerom dolu, tak ako to popísal obžalovaný a keďže poškodený

popisuje aj kopanie do rôznych častí tela zo strany obžalovaného, je nutné prikloniť sa pokiaľ ide o
mechanizmus zranení k výpovedi poškodeného. Ak by poškodený padal dole schodmi smerom na
chrbát mohla by vzniknúť zlomenina driekového stavca pri tomto páde. Je problematické vyjadriť sa
k popisu tohto pádu spôsobom ako odznel v prípravnom konaní pádom dolu schodmi, pretože bližšia
charakteristika tohto pádu nie je známa. Poškodený nemohol trpieť zranenie driekového stavca tým, že
by obžalovaný po ňom stúpal, či už po bruchu alebo po oblasti hrudníka za predpokladu, že ležal na

rovnej podložke. Ak by ležal na nejakej nerovnosti, ktorá by vytvárali klin v oblasti chrbta teoreticky je
možné, že by takáto zlomenina mohla vzniknúť takýmto nepriamym úderom do oblasti chrbta, hrudníka.
Zlomenina driekového stavca nie je takým zranením, ktoré by znemožňovalo poškodenému aktívny
pohyb, môže sa postaviť a ísť. Tieto úkony sú však sprevádzané bolestivosťou, ktorá ho nakoniec donúti
vyhľadať lekárske ošetrenie. Dominantným bolo ale zranenie ramennej kosti, ktorá bola bezprostredne

povznikubolestivejšia.Prizraneniach,ktoréutrpelpoškodenývovšeobecnostijesprievodnýmjavom,že
sa na tele osoby objavujú aj sprievodné známky iných zranení ako napr. hematómy, odreniny a podobne.

Posledné konštatovanie znalca súd zaujímalo z hľadiska prečítaných lekárskych správ o vykonaných
lekárskych úkonoch, pretože lekárske správy nepopisovali existenciu iných zranení na tele

poškodeného, hoci tak poškodený, ako aj svedkovia ich existenciu uvádzali, z ktorej skutočnosti pre súd
vyplynulo, že ošetrujúci lekári sa evidentne sústredili na najzávažnejšie zranenia, ktoré si vyžadovali
okamžité operačné zákroky a to vysvetľuje aj to, že úplne ich pozornosti unikla strata viacerých zubov,
ku ktorej skutočnosti sa nevyjadril ani znalec, pre absenciu relevantných vstupných údajov z prvotných
ošetrení poškodeného.

Pokiaľ obhajoba poukazovala na zistenú osteoporózu u poškodeného a tým naznačovala možnosť
vzniku zlomeniny driekového stavca súd poukazuje na vyjadrenie znalca, že išlo o trieštivú zlomeninu,
existencia ktorej nasvedčuje úderu do tejto oblasti tela človeka. Súd záverom k tomuto náznaku dodáva,
že tak obžalovaný, ako aj poškodený sú osobami vo vyššom veku, u ktorých existencia osteoporózy nie

je výnimočným javom a obžalovaný vedel, že útočí na osobu vo vyššom veku.

Vyjadrenie zdravotnej poisťovne preukázalo nesprávnosť tvrdení obžalovaného z prípravného konania,
že poškodený viedol po vzniku zranení normálny život, že ho videl 23. 12. 2013 v pobočke poisťovne,
pretože išlo o inú osobu, ktorú sa aj podarilo stotožniť a z lekárskych správ jednoznačne vyplýva, že

poškodený bol už v tom čase hospitalizovaný a po vykonaných operačných zákrokoch. Z nemocničného
ošetrovania bol prepustený až 30. 12. 2013 o 9.30 hod.

Fotografie predložené obžalovaným preukázali jeho tvrdenie, že poškodený bol osobou, ktorá zatvárala
ventily na kúrení v bytovom dome a vyvrátili tvrdenie poškodeného, že nič také neurobil. Táto skutočnosť

však nemá žiadny vplyv na skutkové závery pokiaľ ide o fyzické napadnutie poškodeného obžalovaným.

Okrem skutočnosti, že svedkovia a znalec preukázali väčšiu mieru pravdivosti pri opise napadnutia
obžalovaného poškodeným podľa verzie poškodeného, súd sa zaoberal aj vnútornou logikou tvrdení
obžalovaného a poškodeného. V súvislosti s vysvetlením obžalovaného o nemiestnom správaní

poškodeného, čo obžalovaný doložil aj predmetnými fotografiami bolo pre súd zrejmé, že práve
obžalovaný bol osobou, ktorá bola na poškodeného nahnevaná a preto je možné prisvedčiť údajom
poškodeného, že bol obžalovaným napadnutý. Bez ohľadu na to, akým konkrétnym spôsobom vnikli
zranenia poškodeného je jasné, že na ich vzniku mal podstatný vplyv útok zo strany obžalovaného. Keby
tohto útoku nebolo, poškodený by nemusel žiadnu lekársku pomoc vyhľadať. Tvrdenie obžalovaného, že

ho mal poškodený v podstate bez jasnej príčiny napadnúť je nevieryhodné a evidentne vedené snahou
zbaviť sa zodpovednosti za svoje konanie. Z uvedeného je možné uzavrieť, že obžalovaný mal motív,
či pohnútku, aby poškodeného napadol, pričom súd motív u poškodeného na napadnutie obžalovanéhonezistil, aj keď tento a inak snažil postaviť do lepšieho svetla, keď popieral, že uzatváral ventily a keď
bol usvedčený, túto otázku obchádzal.

Pokiaľ obhajoba poukazovala na rozpory vo výpovediach poškodeného, súd sa s jej tvrdeniami
nestotožnil. Nie je možné očakávať od poškodeného, ktorý čelí masívnemu útoku, že tento bez nejakých
nepresností opíše. Navyše s odstupom času dochádza aj k skresľovaniu vnímania prežitej udalosti
a z tohto hľadiska nemenná výpoveď obžalovaného nie je takou výpoveďou, ktorej by bolo namieste
dať väčšiu váhu, nehovoriac už o iných dôkazoch, ktoré na výpoveď poškodeného plynule nadväzujú

(znalecký posudok).

Záverom súd už iba dodáva, že obžalovaný v rámci svojich obhajobných tvrdení vôbec nevysvetlil, ako
mohli vzniknúť zranenia poškodeného, najmä zlomenina ramennej kosti a všetky jeho vyjadrenia vôbec
nevysvetľujú tak masívnu stratu chrupu, ako to súdu ukázal poškodený na hlavnom pojednávaní, keď
tento na prvý pohľad pôsobil, akoby mal chrup kompletný.

Z uvedených dôvodov, tak ako to už súd naznačil dospel k záveru, že vykonané dôkazy preukázali, že
obžalovaný fyzicky napadol poškodeného a v dôsledku jeho útoku tento utrpel konštatované zranenia,
ktoré si vyžiadali jeho liečenie po dobu dlhšiu ako 42 dní.

Takúto poruchu zdravia Trestný zákon v ustanovení § 123 ods. 3 písm. i), ods. 4 charakterizuje ako
ťažkú ujmu na zdraví.

Tým, že obžalovaný chcel poškodeného spôsobiť ujmu na zdraví a v konečnom dôsledku mu spôsobil
ťažkú ujmu na zdraví, naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156

ods. 1, 3 písm. c) Trestného zákona.

Za tento trestný čin zákon ustanovuje trest odňatia slobody na 2 až 5 rokov.

Pri úvahách o treste za takto zistené zavinenie súd vychádzal z ustanovení § 34 Trestného zákona,

teda prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho následok, výšku spôsobenej škody. Tiež prihliadal
na zavinenie a pohnútku obžalovaného, na ktorú už poukázal vyššie. V rámci hodnotenia pohnútky
obžalovaného súd rozumie jeho rozčúleniu a zlosti na poškodeného, na druhej strane musí uviesť, že
týmto spôsobom nie je možné pripustiť riešiť spory v právnom štáte a existujúca pohnútka konanie
obžalovaného žiadnym spôsobom neospravedlňuje. Súd zisťoval poľahčujúce a priťažujúce okolnosti,

pričom dospel k záveru, že u obžalovaného je možné ako poľahčujúcu okolnosť hodnotiť to, že doteraz
viedol riadny život, čo vyplýva zo správ z miesta bydliska a odpisu z registra trestov, nakoľko v minulosti
nebol súdom trestaný a nebol postihnutý ani za priestupok. Priťažujúce okolnosti v zmysle § 37
Trestného zákona súd nezistil žiadne.

Zároveňsúdvzmysle§34Trestnéhozákonaprihliadalajnamožnostinápravyobžalovaného,kdejesúd
toho názoru, že uložený trest má v podstate plniť iba generálnu prevenciu, aby odradil iných občanov od
páchania trestnej činnosti. Vo vzťahu k individuálnej prevencii súd konštatuje, že v osobe obžalovaného
ideoinakriadnežijúcehoobčanaaukladanýtrestjevyjadrenímspoločnostionesprávnostijehokonania.

Vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností nad okolnosťami priťažujúcimi, resp. pri nezistení
priťažujúcich okolností súd znížil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu, čo znamenalo, že
obžalovanému mohol ukladať trest odňatia slobody na 2 až 4 roky. Za primeranú, účel restu splňujúci
považoval potom trest odňatia slobody na samej dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 2 rokov.

Súd pri úvahách o výmere trestu skúmal, či nie sú splnené podmienky na jeho mimoriadne zníženie. Aj
keď je právom obžalovaného brániť sa spôsobom, aký uzná za vhodné, vrátane popretia svojej účasti na
trestnom čine, súd u obžalovaného konštatuje určitú mieru nekritickosti ku svojmu správaniu a vnútorné
ospravedlnenie, že si poškodený takéto zaobchádzanie zaslúžil, čo súdu bránilo použiť mimoriadne
zníženie trestu v intenciách § 39 Tr. zákona, prihliadajúc tiež na povahu skutku, najmä na jeho následok.

Tak, ako to už bolo konštatované o riadnom živote obžalovaného pred spáchaním trestného činu, toto
konštatovanie súd viedlo k podmienečnému odkladu výkonu uloženého trestu a určeniu skúšobnej doby
na 2 roky, keď túto mohol ukladať na 1 až 10 rokov.Poškodený v prípravnom konaní a tiež na začiatku pojednávania uplatnil nárok na náhradu škody, najprv
konštatujúc, že mu vznikla škoda na osobných veciach cca 260 euro a odhaduje, že v dôsledku straty

časti zubov 1000 euro, potom, že si uplatňuje nárok na náhradu škody z titulu bolestného tak, ako bolo
ustálené znalcom a nakoniec aj z titulu trvalých následkov, nákladmi na dochádzku na rehabilitácie,
pričom nevedel svoj nárok presne peňažne vyčísliť. Takéto uplatnenie nároku na náhradu škody nie je
riadnym uplatnením náhrady škody v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, keď uplatnený
nárok musí byť zrejmý tak čo sa týka jeho titulu, ako aj výšky, preto súd nemohol v adhéznom konaní o

tomto nároku rozhodnúť a odkázal poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na občianske súdne
konanie, v rámci ktorého konania je oslobodený od platenia súdnych poplatkoch, pretože škoda mu bola
spôsobená trestným činom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok (§306/2).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§

308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony

alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),

a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.