Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. marec 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25C/352/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114230008
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114230008.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobcu: P. V., Z..
XX.XX.XXXX, B. U. X, A., Š., v konaní právne zastúpený P.. P. G., T. Q. Q.L. V. A., A. XX, proti
žalovanému: Z. L. Q., T.. Q.., D.: XX XXX XXX, F. Z. XX, B., v konaní právne zastúpený P.. J. B., T. Q.
Q. V. B., Š. XX, v konaní o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv, takto

r o z h o d o l :

žalobu zamieta,

žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške XXX,XX Eur v lehote 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX žiadal súd, aby rozhodol, že kúpna
zmluva č. M.-XXXXX/XX-X/Ša zo dňa XX.XX.XXXX (pre stavbu: L.-X X. - E. C.-XXX/X) a kúpna zmluva
č. M.-XXXXX/XX-X/Ša zo dňa XX.XX.XXXX (pre stavbu L.-X X. E. C.-XXX/XX) sú neplatné a neplatné sú
aj následné právne úkony týkajúce sa prevodov nehnuteľností, ktoré sú predmetom citovaných kúpnych
zmlúv. Zároveň žiadal priznať aj náhradu trov konania. Žalobca ako žalovaného označil Z. L. Q., T.. Q..
Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaný je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, ktoré sú zapísané
na LV XXX pod B. v spoluvlastníckom podiele v kat. úz. E.. Uviedol, že na základe kúpnych zmlúv,
ktoré sú uvedené v petite, odkúpil Č. Š. - J. L. V. B. od žalobcu nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX
v kat. úz. E. ako spoluvlastnícky podiel v X/X-ici. Vo vzťahu k predmetným zmluvám žalobca namietal
samotnú platnosť týchto zmlúv. Podpis žalobcu údajne nie je podpisom žalobcu. Žalovaný namietal
svoju pasívnu legitimáciu, vzhľadom k tomu, že ide o konanie o neplatnosť kúpnej zmluvy a v tomto
konaní ako účastníci majú byť účastníci týchto kúpnych zmlúv. Z. L. Q. však nikdy účastníkom kúpno-
predajných zmlúv nebola a nie je ani právnym nástupcom pôvodného kupujúceho. Žalovaný taktiež
namietal skutočnosť, že nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností a namietali tiež vykonateľnosť
petitu, resp. označenie kúpnych zmlúv.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením s listom vlastníctva XXX v kat. úz. E., kúpnou zmluvou zo
dňa XX.XX.XXXX č. M.-XXXXX/XX-X/Ša na stavbu: L.-X X. - E. C.-XXX/XX a kúpnou zmluvou zo
dňa XX.XX.XXXX č. M.-XXXXX/XX-X/Ša na stavbu: L.-X X. - E. C.-XXX/X, ako aj ďalším spisovým
materiálom a zistil tento stav:

Vyššie uvedenými kúpnymi zmluvami, ktoré boli uzatvorené XX.XX.XXXX medzi Č. Š. - J. L. V. B.,
zastúpených riaditeľom ako kupujúcim a P. V., bytom E. ako predávajúcim, boli odpredané nehnuteľnosti
zapísané na LV XXX v katastrálnom území E., ktorých bol predávajúci spoluvlastníkom, a to parcely

XXX/X, XXX/X a XXX/X v 1/2-ici, celková výmera bola XXX m2 pri prvej zmluve a parcely XXX/X a
XXX/X v 1/2-ici, celková výmera XXX m2, pri druhej zmluve. V súčasnosti je podľa LV XXX ako vlastník
predmetných nehnuteľností uvedená Q. Q. C. v 1/2-ici a Z. L. Q. v 1/2-ici.

Podľa článku 3 ods. 1 Ústavného zákona č. 541/1992 Zb. o delení majetku Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky medzi Českú republiku a Slovenskú republiku a jeho prechode na Českú
republiku a Slovenskú republiku, princípy delenia majetku uvedeného v čl. 2 sú:

a) územný princíp, podľa ktorého prechádza majetok na ten nástupnícky štát, na ktorého území sa
nachádza; pre nehnuteľnosti na území Českej republiky a Slovenskej republiky sa použije tento princíp
vždy, pre hnuteľné veci sa použije v prípadoch, keď tieto veci vzhľadom na ich určenie, účel použitia,
prípadne povahu tvoria príslušenstvo nehnuteľnej veci,

b) princíp podielu počtu obyvateľov Českej republiky a obyvateľov Slovenskej republiky, podľa ktorého
prechádza majetok na Českú republiku a Slovenskú republiku v pomere dva ku jednej; použije sa pre
delenie ostatného majetku, pri ktorom nemožno použiť princíp podľa písmena a).

Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), návrhom na začatie konania
možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je
na tom naliehavý právny záujem.

Žaloba o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy je určovacou žalobou a súd musí prioritne skúmať naliehavý
právny záujem žalobcu na podaní takejto žaloby. Jej účelom je predovšetkým eliminovať stav ohrozenia
právneho postavenia žalobcu a vniesť istotu do neistých právnych vzťahov. Jej prostredníctvom
sa má vytvoriť pevný základ právnych vzťahov, ktorým sa dosiahne odvrátenie prípadných sporov
účastníkov. Základným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je však, že účastníci majú vecnú
legitimáciu a existencia naliehavého právneho záujmu. Vecnú legitimáciu má ten, kto je účastníkom
právneho vzťahu alebo bol účastníkom právneho vzťahu a o koho práva v konaní ide. Pri určovaní
neplatnosti kúpnej zmluvy musia byť účastníkmi konania všetci, ktorí ju uzatvorili. Ako je zrejmé z
vykonaného dokazovania, účastníkom kúpnych zmlúv, ktorých neplatnosti sa domáha žalobca, bol
na strane predávajúceho žalobca a na strane kupujúceho Č. Š., I. J. L. V. B.. Ako je zrejmé, z
ústavného zákona, po rozdelení bývalého Československého štátu, teda Československej socialistickej
republiky, neskôr Československej federatívnej republiky, nástupníckymi štátmi sa stali tak Česká ako
aj Slovenská republika a vo vzťahu k nehnuteľnostiam sa stali vlastníkmi tie republiky, na území ktorých
sa nehnuteľnosti nachádzali. Nástupníckym subjektom Československého štátu ako subjektu, ktorý
bol nositeľom práv vyplývajúcich z tejto zmluvy, sa stala Slovenská republika, ktorá však v konaní
ako žalovaná označená nie je. Žalobcom označená žalovaná, Z. L.Ľ. Q., T.. Q.., však účastníkom
kúpnej zmluvy nebola. Nie je teda nositeľom žiadnych práv a vo veci nie je pasívne legitimovaná. Na
základe tohto, teda absencie základného predpokladu úspešnosti žaloby, a teda preukázanie, resp.
označenie tých účastníkov, ktorí sú vo veci aj vecne legitimovaní, súd nevykonal, vzhľadom na zásadu
hospodárnosti, žiadne iné dokazovanie a súd žalobu z titulu absencie pasívnej vecnej legitimácie na
strane žalovaného zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Úspešnému žalovanému súd v súlade s vyššie uvedeným ustanovením priznal náhradu trov konania
titulom trov právneho zastúpenia vo výške XXX,XX Eur.

Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za 2 úkony právnej pomoci á XX,XX Eur
(prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX) podľa § 11 ods. 1 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb spolu vo výške XXX,XX Eur a z režijného paušálu vo výške XX,XX

Eur (2×X,XX €) priznaného postupom podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky. Odmena a režijný paušál
spolu vo výške XXX,XX Eur.

Súd priznal právnemu zástupcovi žalovaného aj cestovné náhrady podľa zákona č. 283/2002
Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov pri použití motorového vozidla s priemernou
spotrebou 5,6l/100km a cene PHM 1,099 €/l za cestu B. - X. a späť (XXX km) v uplatnenej sume XXX,XX
Eur. Náhrada za stratu času cestou Bratislava - Prešov a späť dňa XX.XX.XXXX predstavuje sumu vo
výške XXX,XX Eur (XX,XX € × XX polhodín).

Keďže právny zástupca žalovaného je platcom DPH, súd priznal postupom podľa § 18 ods. 3 citovanej
vyhlášky aj túto daň vo výške XXX,XX Eur.

Trovy právneho zastúpenia žalovaného sú tak spolu vo výške XXX,XX Eur.

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že celkové trovy konania, ktoré žalovanému vznikli, sú vo výške
XXX,XX Eur, na ktorých náhradu súd zaviazal žalobcu, pričom podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je tento povinný
zaplatiť ich na účet jeho právneho zástupcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.