Rozhodnutie Judgement was issued on Monday, February 23, 2015

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 11P/12/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3715200549
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivo Hlucháň
ECLI: ECLI:SK:OSPB:2015:3715200549.1

Rozhodnutie

Okresný súd Považská Bystrica, samosudca JUDr. Ivo Hlucháň, vo veci starostlivosti súdu o maloletú
KN. nar. XX.X.XXXX., bytom u matky, zastúpenú opatrovníkom ÚPSVaR Považská Bystrica, dieťa
rodičov V., bytom T. zastúpená JUDr. Darinou Kučerovou, AK Považská Bystrica a C., XX. X.XXXX,
bytom U., o návrhu matky o úpravu práv a povinností rodičov k maloletej takto

r o z h o d o l :

Súd zveruje mal. V. do osobnej starostlivosti matke, ktorá bude maloletú vychovávať, zastupovať a

spravovať majetok v bežných veciach.

Otec je povinný prispievať výživným na mal. V. po 100,- Eur mesačne od 1.2.2015, ktoré výživné bude
zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej.

Zameškané výživné za mesiac február vo výške 100,- Eur je otec povinný zaplatiť do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku k rukám matky maloletej.

o d ô v o d n e n i e :

Matka sa svojim návrhom domáhala zverenia mal. V. do osobnej starostlivosti a určenia výživného po

100,- Eur mesačne dôvodiac, že s maloletou V. potom, čo bola vyhodená otcom, odišla bývať k svojmu
otcovi do Považskej Bystrice, pričom otec jej neprispieva na výživné.

Otec s návrhom matky nesúhlasil dôvodiac, že matku nevyhodil a táto odišla sama, bez jeho súhlasu.
Uviedol, že nesúhlasí, aby bolo zverené jej do starostlivosti, ale jemu, nakoľko ona sa o dieťa nevie
postarať.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, opatrovníka , oboznámením sa osobnými,

majetkovými a zárobkovými pomermi oboch rodičov a zistil nasledovné :

Rodičia maloletej Kláry nie sú manželia. V. sa narodila z ich družeckého pomeru. Matka uviedla, že otec
ju vyhodil spolu s V., preto išla bývať k svojmu otcovi. Potvrdila, že je v súčasnej dobe na materskej
dovolenke, avšak vzhľadom k druhu práce musela nastúpiť počas materskej dovolenky pracovať, robí
vo Viedni, na zmluvu ako zdravotná sestra. Dosahuje príjem 1100,-Eur. Napriek tomu, že robí vo Viedni,
trávi tam z týždňa max. dva dni, nakoľko pracuje ako sestrička v domove a takýmto spôsobom môže
robiť. Uviedla, že otec ju vyhodil z auta, nadáva jej, vyhráža sa jej, že ju zabije a všetko dala na

políciu. V súčasnej dobe žije u svojho otca v Považskej Bystrici v samostatnej izbe. Okrem príjmu matka
poberá ešte aj materskú dávku. Matka inú vyživovaciu povinnosť nemá. Podľa vlastného vyjadrenia je
nemajetná.Otec uviedol, že nie je pravdou, že by matku vyhodil, toto tvrdenie namieta. Uviedol, že matka sa o
dieťa riadne nestará, keď príde domov, matka fajčí a dieťa plače. Pracuje ako živnostník v stavebníctve,
podľa vlastného vyjadrenia podľa sezóny zarába 500 až 900,- Eur mesačne. Okrem maloletej má ešte

jednu vyživovaciu povinnosť na dieťa, ktoré má 12 rokov, platí naň výživné 35,- Eur. Býva v rodinnom
dome, kde platí 500-600,-Eur za bývanie. Potom preukázal výpisom z inkasa, z ktorého mal súd za
preukázané, že platí 50,- Eur plyn, 30,- Eur elektriku, 340,-Eur hypotekárny úver, 15,-Eur sporenie. Je
majiteľom staršieho vozidla. Za dieťaťom nechodí, nakoľko matka mu ho odmietla vydať. Je nemajetný.

Opatrovník uviedol, že vykonali šetrenie ,u matky , matka býva v spoločnom byte so svojim bratom a

u otca. Má samostatne riadne zariadenú izbu, pričom aj otec potvrdil, že dcéra chodí do práce len na
dva dni, vtedy je o dieťa postarané, nakoľko jej on pomáha. Opatrovník doporučil zveriť maloletú do
osobnej starostlivosti matky.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletých detí, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu
upraviť výkon i rodičovských práv a povinností, najmä určiť, ktorému z rodičov zveria maloleté dieťa do

osobnej starostlivosti.

Podľa § 62 ods. 1 Zákon o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do toho času, kým deti nie sú schopné samostatne sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností, majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine , každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1,veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že rodičia maloletej nie sú manželia. V súčasnej
dobe nežijú v spoločnej domácnosti, nakoľko matka sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti a žije
u svojho otca. Je irelevantné, či otec vyhodil alebo matka odišla po nezhodách sama. Skutočnosť je

však taká, že teraz žije v Považskej Bystrici spolu s dieťaťom u svojho otca a brata v byte. Matka je
na materskej dovolenke, avšak privyrába si ako sestrička v domove dôchodcov, kde podľa vlastného
vyjadrenia matka zarobí cca 1100,-Eur. Napriek tomu že pracuje, pracuje dva dni v týždni, vtedy o dieťa
je postarané zo strany jej otca. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.Otec pracuje ako stavebný robotník na živnosť, kde podľa vlastného vyjadrenia za rok 2014 mal príjem
500 až 900,- Eur. Má jednu vyživovaciu povinnosť. Na základe všetkých týchto skutočností potom
súd dospel k záveru, že aj vzhľadom na hodnotenie opatrovníka, matka spĺňa všetky podmienky k

tomu, aby jej súd dieťa zveril, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku a maloletú V. jej zveril do
osobnej starostlivosti. Zároveň otcovi určil primerané výživné 100,-Eur mesačne, čo je čiastka, ktorú otec
jednoznačne zo svojho príjmu je schopný hradiť. Na základe týchto skutočností potom súd rozhodol tak,
ako je uvedené vo výroku s tým, že výživné určil od 1.2.2015 s tým, že zameškané výživné za mesiac
február vo výške 100,- Eur súd otcovi nariadil zaplatiť jednorázovo do troch dní od právoplatnosti tohto

rozhodnutia, nakoľko má také finančné prostriedky, aby takéto výživné mohol jednorázovo zaplatiť.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorejvecisatýka,čosledujeamusíbyťpodpísanéadatované.Podanietrebadoložiťpotrebnýmpočtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. musí obsahovať označenie rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, v
čom vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolávateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Nepodaním odvolania v zákonnej lehote sa rozhodnutie stáva právoplatným a vykonateľným.

Ak povinný dobrovoľne neplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na exekúciu.