Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 23, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/8/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113240057
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5113240057.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci

navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava,
právne zastúpený: JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, proti odporcovi: S.
H., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXX/XX, T. nad C., o zaplatenie 2.367,91 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 371,39 eur, pričom súd povoľuje odporcovi plniť
v splátkach po 30 eur mesačne vždy do 20-teho dňa v kalendárnom mesiaci počnúc právoplatnosťou
rozsudku s tým, že omeškanie čo i len s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd konanie v časti o zaplatenie 240 eur zastavuje.

Súd návrh vo zvyšku z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 17.10.2013 podaným na súd 27.11.2013 domáhal voči odporcovi

zaplatenia sumu 2 367,91 eur , zmluvnej pokuty vo výške 0,065% denne a úrok z omeškania vo výške
3,275 % ročne zo sumy 67,51 eur od 19.10.2010 do 29.11.2010, zo sumy 67,51 eur od 19.11.2010
do 9.12.2010, zo sumy 57,51 eur od 10.12.2010 do 12.1.2011, zo sumy 47,51 eur od 13.1.2011 do
10.2.2011, zo sumy 37,51 eur od 11.2.2011 do 13.3.2011, zo sumy 17,51 eur od 14.3.2011 do 11.4.2011,
zo sumy 67,51 eur od 19.12.2010 do 11.4.2011, zo sumy 65,02 eur od 12.4.2011 do 11.5.2011, zo sumy
55,02 eur od 12.5.2011 do 9.6.2011, zo sumy 45,02 eur od 10.6.2011 do 11.7.2011, zo sumy 35,02 eur od
12.7.2011 do 10.8.2011, zo sumy 25,02 eur od 11.8.2011 do 12.9.2011, zo sumy 15,02 eur od 13.9.2011

do 11.10.2011, zo sumy 5,02 eur od 12.10.2011 do 10.11.2011, zo sumy 67,51 eur od 19.1.2011 do
10.11.2011, zo sumy 62,53 eur od 11.11.2011 do 11.12.2011, zo sumy 52,53 eur od 12.12.2011 do
11.1.2012, zo sumy 42,53 eur od 12.1.2012 do 12.2.2012, zo sumy 32,53 eur od 13.2.2012 do 11.3.2012,
zo sumy 22,53 eur od 12.3.2012 do 11.4.2012, zo sumy 12,53 eur od 12.4.2012 do 10.5.2012, zo sumy
2,53 eur od 11.5.2012 do 10.6.2012, zo sumy 67,51 eur od 19.2.2011 do 10.6.2012, zo sumy 60,04 eur
od 11.6.2012 do 10.7.2012, zo sumy 50,04 eur od 11.7.2012 do 8.8.2012, zo sumy 2 497,87 eur od
22.2.2011 do 8.8.2012, tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu

1 260,00 eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto
zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1.260,00 eur len 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 2 367,91 eur
do zaplatenia.Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ uzatvoril s odporcom dňa 27.8.2010 zmluvu o revolvingovom úvere
č. 8200032054, na základe ktorej poskytol odporcovi úver vo výške 1.260,- eur. Poskytnutý úver sa
spolu s úrokom zaviazal odporca zaplatiť v 42 mesačných splátkach vo výške 67,51 eur v termínoch

splatnosti dohodnutých v zmluve. Do omeškania sa však dostal už pri 1. splátke a nakoniec zaplatil len
sumu 467,51 eur.

Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou splátky o viac ako tri mesiace, bolo mu do
oznámenieouplatneníprávaveriteľapodľa§565Občianskehozákonníka,tj.okamžitúsplatnosťúveruz
dôvoduomeškania.Oznámenieouplatneníprávapodľa§565Občianskehozákonníkaboložalovanému

doručené dňa 4.2.2011. V súlade s ust. § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka došlo k uplatneniu tzv.
sankciestratyvýhodysplátok21.2.2011,kedybolžalovanýpovinnýuhradiťdoposiaľneuhradenésplátky
úveru. Celková suma dlhu odporcu voči navrhovateľovi predstavuje súčet neuhradených splátok, t.j.
sumu 2 367,91 eur. Uviedol, že v súlade s čl. 14 ods. 14.1 zmluvy mu vznikol nárok na zmluvnú pokutu vo
výške0,065%dennezosumy67,51eurod19.10.2010do29.11.2010,zosumy67,51eurod19.11.2010
do 9.12.2010, zo sumy 57,51 eur od 10.12.2010 do 12.1.2011, zo sumy 47,51 eur od 13.1.2011 do

10.2.2011, zo sumy 37,51 eur od 11.2.2011 do 13.3.2011, zo sumy 17,51 eur od 14.3.2011 do 11.4.2011,
zo sumy 67,51 eur od 19.12.2010 do 11.4.2011, zo sumy 65,02 eur od 12.4.2011 do 11.5.2011, zo sumy
55,02 eur od 12.5.2011 do 9.6.2011, zo sumy 45,02 eur od 10.6.2011 do 11.7.2011, zo sumy 35,02 eur od
12.7.2011 do 10.8.2011, zo sumy 25,02 eur od 11.8.2011 do 12.9.2011, zo sumy 15,02 eur od 13.9.2011
do 11.10.2011, zo sumy 5,02 eur od 12.10.2011 do 10.11.2011, zo sumy 67,51 eur od 19.1.2011 do

10.11.2011, zo sumy 62,53 eur od 11.11.2011 do 11.12.2011, zo sumy 52,53 eur od 12.12.2011 do
11.1.2012, zo sumy 42,53 eur od 12.1.2012 do 12.2.2012, zo sumy 32,53 eur od 13.2.2012 do 11.3.2012,
zo sumy 22,53 eur od 12.3.2012 do 11.4.2012, zo sumy 12,53 eur od 12.4.2012 do 10.5.2012, zo sumy
2,53 eur od 11.5.2012 do 10.6.2012, zo sumy 67,51 eur od 19.2.2011 do 10.6.2012, zo sumy 60,04 eur
od 11.6.2012 do 10.7.2012, zo sumy 50,04 eur od 11.7.2012 do 8.8.2012, zo sumy 2 497,87 eur od

22.2.2011 do 8.8.2012. Uviedol, že zákonný úrok z omeškania si uplatňuje len v časti 3,275% ročne z
tých istých súd.

Ďalej na základe výzvy súdu podaním zo dňa 22.9.2014 uviedol, že na základe zmluvy o revolvingovom
úvere č. 8200032054 zo dňa 27.8.2010 mal žalovaný uhradiť poskytnutý úver vo výške 1.260,- Eur
spolu s úrokom v 42 mesačných splátkach vo výške 67,51 Eur. Žalovaný uzavrel so žalobcom rovnako

dohodu o poskytnutí služby (bod 8 a nasl. zmluvy), pričom ide o individuálne ustanovenie, je vymedzené
aj graficky od ostatného textu zmluvy a rovnako obsahuje samostatné podpisy zmluvných strán.
Uzavretie tejto dohody nie je podmienkou na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere, čo potvrdzuje
aj čl. 8.6 zmluvy. Po započítaní pohľadávky na vyplatenie úveru (1.260 Eur ) s pohľadávkou za
možnosť odkladu splátok úveru (215,75 Eur, čl. 8.1 zmluvy) v zmysle uzavretej dohody o poskytnutí

služby bola žalovanému dňa 6.9.2010 vyplatená na bankový účet uvedený v zmluve suma 1.078,90
Eur. Žalovaný uzavrel so žalobcom zmluvu o revolvingovom úvere, pričom revolving je automatické
navýšenie (poskytnutie ďalšieho úveru) za splnenia zmluvných podmienok a riadneho splácania prvotne
poskytnutého úveru. Žalovaný využil v zmysle zmluvných dojednaní (bod. 9 a nasl.) možnosť vypovedať
poskytnutie revolvingu, tzn. žalovanému bol poskytnutý iba úver, revolving v priebehu zmluvného vzťahu

poskytnutý nebol. Predmetnom súdneho konania je zaplatenie nesplatenej časti iba poskytnutého úveru.
Žalobou uplatnený nárok predstavuje sumu 2.367,91 Eur, pričom ide o súčet neuhradených splátok
úveru, a to časť splátky č. 7 vo výške 5,06 Eur a celých splátok č. 8 až 42 (á 67,81 Eur). Každou splátkou
sa uhrádza časť istiny vo výške (á 37,51 Eur) a časť úroku vo výške (á 30,00 Eur). Predmetom konania
nie je zaplatenie žiadnych iných poplatkov či nárokov, ako sú jednotlivé splátky úveru. Taktiež zdôraznil,

že odstúpeniu od zmluvy nedošlo, pretože tzv. zosplatnenie úveru je postup, kedy dlžníkovi vzniká
povinnosť uhradiť celú sumu (rozloženú pôvodne do splátok) naraz. Ide teda o situáciu zodpovedajúcu
§ 565 Obč. zákonníka. Poukázal na domentár k Občianskemu zákonníku Švestka, Spáčil, Škárová,
Hulmák a kol., že plnenie dlhu v splátkach je v podstate plnením po častiach s tým rozdielom, že
výška a splatnosť jednotlivých splátok je vopred určená. Pri plnení v splátkach ide vlastne o dvojakú

dobu splatnosti. Jednak je stanovená doba plnenia jednotlivých splátok a zároveň doba splatnosti celé
pohľadávky je určená poslednou splátkou. Záväzok teda zaniká postupne tak ako sú splátky plnené a
omeškanie dlžníka sa posudzuje u každej splátky zvlášť. Súčasťou podmienok splatnosti jednotlivých
splátok môže byť aj určenie, že pri nesplnení niektorej splátky je veriteľ oprávnený žiadať celý zbytok
pohľadávky naraz. Splatnosť celej pohľadávky (tzv. strata lehoty alebo strata výhody splátok) nenastáva

priamo zo zákona, ale záleží na veriteľovi, či toto právo uplatní, teda či vyzve dlžníka k zaplateniucelého zostatku pohľadávky, prípadne či podá u súdu žalobu na plnenie. V prípade zosplatnenia úveru
nedochádza k zániku zmluvného vzťahu, ale v rámci neho ako stále jestvujúceho vzťahu nastáva zmena
času plnenia. Zmena spočíva v tom, že plnenie pôvodne rozložené do splátok je dlžník povinný uhradiť

naraz. Povinnosť dlžníka - pôvodne rozložená na niekoľko splátok - sa mení tak že je povinný plniť
okamžite a všetko, čo by mal inak možnosť plniť v splátkach. To, že zosplatnením úveru nedochádza
napríklad k zrušeniu zmluvy, po ktorom okamihu by veriteľ nemal právo na dohodnutý úrok, vyplýva aj z
porovnania následkov napríklad s odstúpením. V prípade odstúpenia vzniká zmluvnej strane povinnosť
vydať to, čo podľa zrušenej zmluvy obdržala. Avšak v prípade zosplatnenia dlžník uhrádza celé zmluvne

dohodnuté plnenie (nie iba to, čo obdržala) naraz a v deň zosplatnenia. Teda je povinný uhradiť celú
pohľadávku (pôvodne rozloženú na splátky). Aj z toho hľadiska je zrejmé, že je rozdiel medzi odstúpením
od zmluvy (kde zákon normuje jeho následok v podobe zrušenia zmluvy) a zosplatnením úveru.

K otázke odplaty za úver poskytnutý na základe spotrebiteľskej zmluvy bola v čase uzavretia zmluvného
vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom výslovne upravená, a to v ustanovení § 53 ods. 6 zákona
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka podľa ktorého Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je

poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú
nafinančnomtrhuzaspotrebiteľskéúveryvobdobnýchprípadoch.Priposudzovaníobdobnostiprípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku,
objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Uviedol, že finančným trhom sa pri
tom rozumie „sústava subjektov finančného trhu, jeho nástrojov a transakcií (finančných investícií)

s týmito nástrojmi a medzi týmito subjektmi. Pri tom ide o nepriame sprostredkované financovanie,
ktorého rizikom je návratnosť finančných prostriedkov." resp. „je hmotne motivované, inštitucionálne
organizované nakupovanie a predávanie peňazí" (Sidak, M., Duračinská M. a kol. Finančné právo.
1 vydanie. Bratislava. C.H.Beck. 2012). Z uvedeného potom vyplýva jednoznačný záver, že odplatu
dohodnutú v zmluve nie je možné porovnávať s úrokovými sadzbami bánk. Inak by zákonodarca

zvolil riešenie, že by namiesto finančného trhu použil pojem „bankový sektor", „odplata bánk" a
podobne. Keďže tak ale nespravil, tak potom nie je možné ísť proti jednoznačne znejúcemu textu
právneho predpisu. Uviedol, že porovnávanie odplaty bánk a nebankového subjektu je nesprávne aj
z toho hľadiska, kedy úrok nepredstavuje jedinú odplatu inkasovanú bankou v súvislosti s požičaním
peňažných prostriedkov. Odplatou sú totiž aj poplatky za vedenie účtu, správu úveru a podobne.

Okrem toho, zákonodarca výslovne určil aj to, že pri porovnávaní sa majú zobrať do úvahy najmä
finančná situácia spotrebiteľa, spôsob a miera zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých prostriedkov
a lehotu splatnosti. Pritom poukázal na dôvodovú správu k čl. II, bod 2 zákona č. 129/2010 Z.z., pozn.
vyššie citované ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka podľa ktorej, do § 53 Občianskeho
zákonníka sa navrhuje doplniť nový odsek 6, obsahom ktorého je zákaz, aby v spotrebiteľskej

zmluvy,ktorejpredmetomjeposkytnutiepeňažnýchprostriedkov,odplatapodstatneprevyšovalaodplatu
obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v obdobných prípadoch. Bude dôležité o akú výšku
poskytnutých prostriedkov ide. Či ide o záväzok zabezpečený a obdobie na ktoré sa peňažné prostriedky
poskytujú. Tieto tri kritéria majú význam pri určení podstatného prevýšenia odplaty a pri judikatúre
možno pri tomto termíne (podstatného prevýšenia) vysledovať hranicu max. 20%. Za obvyklú odplatu

na finančnom trhu je možné považovať priemernú hodnotu, ktorá vyjadruje rovnovážny stav všetkých
poskytovaných spotrebiteľských úveroch. V období, kedy došlo k uzavretiu zmluvy o revolvingovom
úvere,bolapriemernáodplatanaúrovni47.39%.Hodnotaodplatydohodnutávzmluve66,04%uvedenú
hranicu podstatným spôsobom neprevyšovala. Odplata za poskytnutie spotrebiteľského úvere v danom
prípade podstatne neprevyšovala odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu.

Žalobca ďalej uviedol, že zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere (kde je uvedené
aj ustanovenie o zmluvnej pokute) nepredstavujú samostatný dokument oddelený od zmluvy o
revolvingovom úvere. Z textu zmluvy, konkrétne z bodu 13. zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že
zmluvné dojednania sú nielen neoddeliteľnou súčasťou zmluvy (čo do právnej povahy), ale sú súčasťou
zmluvy aj z hľadiska technického vyhotovenia danej zmluvy. Podľa bodu 13. zmluvy o revolvingovom

úvereRiadnymvyplnenímanáslednýmpodpisomtejtoŽiadosti/Zmluvyvšetkýmizúčastnenýmistranami
uzatvoril veriteľ s dlžníkom Zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné
dojednania (na zadnej strane tejto žiadosti/zmluvy). Na to, aby bola pokuta platne dojednaná, sa
vyžaduje písomná forma takého ustanovenia. V zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka zachovaná
je požiadavka na písomnú formu právneho úkonu, ak je listina obsahujúca právny úkon podpísaná

konajúcou osobou. V kontexte dojednania o pokute to znamená, že listina obsahujúca takéto dojednanie
musí mať písomnú formu. Pojem „listina" je v právnom zmysle chápaný ako nosič určitého obsahu(v tomto prípade právneho úkonu, teda prejavu vôle smerujúce k vzniku, zmene alebo zániku práv
a povinností, ktoré s týmto prejavom vôle právne predpisy spájajú). Listina o právnom úkone môže
pozostávať aj z niekoľkých strán. Z hľadiska ustanovenia § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka je písomná

forma právneho úkonu zachovaná vtedy, ak je listina o tomto právnom úkone aj podpísaná. Zákon
nevyžaduje, aby jednotlivé strany tvoriace listinu o právnom úkone boli samostatne podpisované. Aj
v súdnej praxi sa ustálil názor, že ak je listina o právnom úkone tvorená viacerými listami (hárkami),
potom na to aby tvorili jednu listinu, musia byť tieto spojené tak, aby tvorili technickú jednotu (pórov,
stanovisko NS SR sp. zn. Cpj. 33/01). A len listina ako celok má byť podpísaná. Rovnaký záver prijíma

aj právna prax napr. Podpis alebo parafovanie jednotlivých strán je pritom žiaduce, ale nie nevyhnutné
(Neue Juristische Wochenschrift 1999, 1105)''. alebo „Celistvosť listiny je zachovaná aj vtedy, ak jednota
viacerých listín je spoznateľná z obsahu právneho úkonu a ak spolunáležitosť jednotlivých listín je
nesporná. Pevné spojenie listín napr. zošitím alebo zviazaním nie je v takom prípade potrebné. Na
celistvosť listiny možno usudzovať z priebežného číslovania strán alebo z číslovania ustanovení zmluvy,
vzájomných odvolávok, obsahovej súvislosti textu, jednotnej formy písma alebo z iného označenia, ak

je tým vylúčená ďalšia manipulácia s textom“. Považoval za nesporné, že zmluvné dojednania zmluvy
o revolvingovom úvere tvoria aj technickú jednotu so zmluvou o revolvingovom úvere. Tieto dojednania
sa nachádzajú v tej istej listine ako zmluva samotná a preto podpis zmluvy o revolvingovom úvere je aj
podpisom zmluvných dojednaní (rovnako ako ostatného obsahu umiestneného na jednotlivých listoch
(stranách)). Keďže listina (v tomto prípade zmluva vrátane zmluvných dojednaní) je podpísaná, potom

je zachovaná písomná forma aj pre dojednanie o zmluvnej pokute. V bode 14 zmluvných dojednaní je
uvedená výška zmluvnej pokuty 0,065% denne z dlžnej sumy. Dojednaná zmluvná pokuta je preto plne v
súlade s § 544 ods. 2 OZ. Nárokom si navrhovateľ uplatňuje sankcie z jednotlivých nesplatených splátok
(zmluvnú pokutu a čiastočný úrok z omeškania) plne v súlade s § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka
a k nemu vykonávacieho predpisu (§3a ods. 1 až 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.). Poukázal aj na

odôvodnenie rozsudku Krajského súdu Trnava z 10. 11. 2009, sp. zn. 21Cob/40/2009, podľa ktorého
Žiaden právny predpis, vrátane zákonných ustanovení upravujúcich spotrebiteľské zmluvy, súbežné
uplatnenie nároku na úrok z omeškania a zmluvnú pokutu za porušenie zmluvného záväzku omeškaním
splnenia peňažného záväzku nevylučuje (nakoľko každé omeškanie splnenia peňažného dlhu je zo
zákona sankcionované úrokom z omeškania, ustanovenia o možnosti dojednania zmluvnej pokuty by

v tejto súvislosti stratili zmysel).

Nakoľko odporca po podaní žaloby uhradil nárok vo výške 240,00 Eur, v uvedenej časti zobral návrh
späť. Uviedol, že odporca uhradil dňa 12.11.2013 vo výške 20,- eur, dňa 11.12.2013 vo výške 40,- eur,
dňa 13.01.2014 vo výške 20,- eur, dňa 11.02.2014 vo výške 20,- eur, dňa 12.03.2014 vo výške 20,- eur,
dňa 11.04.2014 vo výške 20,- eur, dňa 12.05.2014 vo výške 20,- eur, dňa 11.06.2014 vo výške 20,- eur,

dňa 11.07.2014 vo výške 20,- eur, dňa 12.08.2014 vo výške 20,- eur, dňa 11.09.2014 vo výške 20,- eur.

Zmluvnúpokutuvyčíslilspoluvovýške921euraúrokzomeškaniavovýške127,-eur,tedasankciespolu
vo výške 1.048 eur nepresiahli sumu poskytnutého úveru 1.260,- eur v zmysle § 53b ods. 1 Občianskeho
zákonníka a k nemu vykonávacieho predpisu (§3a ods. 1 až 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.)., žalobca
siuplatňujezmluvnúpokutuačasťzákonnéhoúrokuzomeškaniaibadodňa8.8.2012aododňapodania

žaloby t.j. 17.10.2013 si žalobca uplatňuje zákonný úrok z omeškania vo výške 9% z nesplatenej istiny.

Odporca sa k žalobe nevyjadril.

Vo veci súd nariadil pojednávanie. Na pojednávanie sa nedostavil navrhovateľ, ktorý neúčasť
ospravedlnil, súd nezistil dôvody pre odročenie pojednávania a preto podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vec
prejednal v neprítomnosti navrhovateľa.

Odporca na pojednávaní uviedol, že žiadal navrhovateľa o pôžičku, pretože potreboval peniaze. Hoci
je zamestnaný, sťahujú mu z výplaty „exekúcie - splátky pôžičiek“. Všimol si reklamu navrhovateľa, keď
šiel z práce. Žiadal asi až 1500 eur, ale podľa platu mu to nevychádzalo a hneď mu vypočítali úver, aký
mu môžu poskytnúť. Zmluvu on nevypisoval, na vysvetlenie odkladu splátok v čl. 8 podľa ktorej za sumu
215,25 eur je možnosť odkladu max. troch akýchkoľvek splátok úveru, t.j. 202,53 eur si nepamätal ale

nevie, že by niečo takéto žiadal. Podpisoval dohodu o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej mu teraz
navrhovateľ zráža „exekúcie“.Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky

vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa ust. § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť
použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako
rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých

peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

Podľa ust. § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby

dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného od 15.01.2009, ak je dlžník v omeškaní so
splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania
dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania
podľa predpisov občianskeho práva. Podľa §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s

plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak
nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku
z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 586/2008 Z. z. je
výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení k dátumu uzavretiu zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná

percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 2 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení k dátumu uzavretiu zmluvy Zmluva ďalej obsahuje

a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou

splatnosti podľa § 6,

b) sankcie za porušenie zmluvy,

c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,

d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy,

e) práva spotrebiteľa podľa § 7.

Podľa § 2 ods. 4 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení k dátumu uzavretiu od spotrebiteľa nemôže veriteľ
požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 5 zák. č. 258/2001 Z.z. ak bol spotrebiteľský úver poskytnutý na zakúpenie tovaru alebo
poskytnutie služby, veriteľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť, ak je spotrebiteľ v omeškaní jednej splátky
za časové obdobie dlhšie ako tri mesiace alebo dvoch splátok.

Podľa § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov.

Žiadosťou na tlačive navrhovateľa označenom ako žiadosť/zmluva o revolvingovom úvere, odporca

žiadal od navrhovateľa poskytnutie úveru vo výške 1.500 eur splatného v 42 splátkach vždy do 18-teho
dňa v mesiaci pri výške mesačnej splátky 80,37 eur. Celkovú čiastku, ktorú sa zaviazal dlžník zaplatiť je
vo výške 3.375,54 eur pri predpokladanej RPMN vo výške 70,01 %, priemernej RPMN 47,39 eur s tým,
že mala byť ďalej poskytnutá čiastka revolvingu 790,84 eur z ktorej sa dlžník zaviazal zaplatiť celkovú
čiastku 1928,88 eur. Na tom istom tlačive v čl. 6 boli vpísané údaje o schválenom úvere vo výške 1260

eur splatný v 42 splátkach k 18-temu dňu v mesiaci vo výške splátky 67,51 eur s celkovou čiastkou
bez zaplatenia úveru 2835,42 eur pri RPMN 66,04 eur a ročnej úrokovej sadzbe 70,01 % a priemernej
RPMN 47,39 eur. Odporca podpísal návrhu dňa 26.8.2010 v Žiline a veriteľ 27.8.2010 v Bratislave.

Súd zistil, že podľa čl. 8 bod 8,1 zároveň obsahom zmluvy, nie však samotného návrhu na uzavretie
zmluvy, má byť predmetom úkonu aj dohoda o poskytovaní služieb spočívajúca v záväzku veriteľa

poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v
možnosti odkladu max. troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe
žiadosti/zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu za
poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti dokladu splátok úveru vo výške 215,75 eur a za poskytnutie
služby spočívajúcej v možnosti odkladu splátok revolvingu vo výške 112,08 eur, prípadne bude dlžníkovi

poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomudlžník udeľuje veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť dlžníkovi stanovenú zníženú
výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu dohody o poskytnutí služby.

Súd oboznámil aj zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT

Slovakia s.r.o., oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 27.8.2010, ktorým bol schválený
úver pre odporcu s tým, že odplata za službu podľa čl. 8 ods. 8.1. písm. a/ dohody bola vo výške 181,10
eur.

Súd ďalej oboznámil aj výpis z karty klienta, z ktorej zistil úhrady vykonané odporcom vo výške 467,51
eur.

Nakoľko navrhovateľ vzal návrh v časti o zaplatenie 240 eur späť pred prvým pojednávaním vo veci

samej z dôvodu úhrad od 12.11.2013 do 11.9.2014 a preto konanie v tejto časti zastavil.

Súd sa ďalej zaoberal samotnou zmluvou o spotrebiteľskom úvere.

Formálna stránka vyhovorenia zmluvy v písomnej forme bola zachovaná v zmysle ust. § 4 ods. 1 zák.
č. 258/2001 Z.z..

Nakoľko podľa tvrdení samotného navrhovateľa ako aj listinných dôkazov (údajov karty klienta) bolo

na základe zmluvy poskytnutých na účet odporcu 1.078,90 eur, súd sa zaoberal skutočnosťou,
či navrhovateľ ako veriteľ bol oprávnený započítať si takéto plnenie oproti vyplateniu peňažných
prostriedkov a či takéto nároky boli v zmluve riadne uvedené podľa § ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z..

Podľa znenia zmluvy mala byť poskytnutá istina 1260,- eur, pričom skutočne poukázaná suma
predstavovala 1.078,90 eur. Súd podľa oznámenia o poskytnutí úveru zistil, že veriteľ z požičanej sumy

započítal nárok na odplatu „Dohody o poskytnutí služby“, ktorá bola v zmluve uvedená vo výške 215,75
eur, podľa údajov oznámenia o poskytnutí úveru bola odplata „znížená“ na sumu 181,10 eur. Hoci do
dohody sa vpisovala suma, nemal dlžník možnosť takúto dohodu odmietnuť. Súd považuje za logické, že
sumuodplatynevpisovaldlžník,pretožejehozáujmomjevždyčonajnižšiaodplataaleveriteľ.Súdvšakv
prvomradezistil,žetakátoodplatazaslužbu,ktorájebezprostrednespojenásposkytnutímúverunebola

zahrnutá do výpočtu RPMN, pretože pri započítaní takejto platby pri poskytnutí úveru, PRMN z úveru
prevyšuje 89,20% a náklady spojené s úverov sú vo výške 3016,52 eur. Navyše započítaním takejto
čiastky bez toho, aby vôbec požiadal dlžník o takýto nárok bola výrazne znížená disponibilná suma
pôžičky. Potom súd nemôže vôbec pochopiť racionálnosť takejto dohody, keď dlžník má za možnosť
odkladu splátok v súhrnnej hodnote 202,53 eur zaplatiť odplatu až 215,75 eur, ktorej prípadné zníženie

je ponechané na ľubovôli veriteľa. Ak by dlžník takúto dohodu neprijal a sumu rovnajúcu sa odplate
uhradil pri podpise zmluvy (príp. aj neskôr), jednalo by sa o úhradu troch splátok s výrazným znížením
dopadu na zostatok istiny. Teda súd dospel k názoru, že takáto dohoda je v rozpore s dobrými mravmi
podľa § 3 Obč. zák. a podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná, pretože zneužíva tieseň dlžníka,
jeho snahu získať úver a za poplatok za službu maximálne nevýhodnú pre dlžníka skrýva snahu o

zvýšenie „výnosnosti“ úveru. Jedná sa o skrytý a neprípustný poplatok, ktorý naviac veriteľ ani nezahrnul
do výpočtu nákladov.

Nakoľkotakakosúdvyššieuviedol,bolfaktickyposkytnutýodporcoviúvervovýške1.078,90eur,sadzba
RPMN bola určená v neprospech dlžníka, súd musel považovať úver za bezodplatný a bez poplatkov.

Súd však s poukazom na zistenia z vykonaného dokazovania nemohol opomenúť ani výšku odplaty za

úveru, teda výšku úrokovej sadzby. Hoci navrhovateľ tvrdil jej prípustnosť, sadzba nákladovosti úveru
bola stanovená úplne na hrane maximálne prípustnej výšky, pričom však veriteľ vôbec v tomto prípade
nezobral zreteľ na to, že s dlžníkom uzavrel aj zmluvu o zrážkach zo mzdy, teda došlo k zabezpečeniu
úveru, ktoré naviac s poukazom na vykonané platby je aj účinné. Pokiaľ by teda súd nepovažoval úverza bezodplatný s poukazom na vyššie uvedené porušenia povinností veriteľa, aj dojednanú odplatu by
považoval za odplatu v takej výške, že jej hranica by bola v rozpore s dobrými mravmi. Preto súd by
nemohol konvalidovať neplatný úkon tým, že by hľadal prípustnú hranicu úrokovej sadzby, ale dohodu

v časti úrokov by považoval za neplatnú s obdobnými dôsledkami ako pri bezodplatnosti úveru.

Pokiaľ navrhovateľ poukazoval aj na dohodu o zmluvnej pokute podľa článku 14 ods. 14.1 Zmluvných
dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. s poukazom na
čl. 13 zmluvy súd nemal preukázané platné uzavretie dohody o zmluvnej pokute.

Súd súhlasí s názorom navrhovateľa, že všeobecné obchodné podmienky, príp. cenník je možné
považovať s poukazom na ust. § 44 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z.z. za súčasť zmluvy. Pokiaľ sa však jedná

o charakter spotrebiteľských zmlúv podľa ust. § 52 a násl. Občianskeho zákonníka, navrhovateľ ako
poskytovateľ služieb musí rešpektovať osobitné ust. §§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka ako aj ust.
zák. č. 250/2007 Z.z..

Súd zistil, že dojednanie o zmluvnej pokute nie je obsiahnuté v zmluve ale je súčasťou všeobecných
obchodných podmienok ako samostatnom zmluvnom dokumente.

V konaní je jedná o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, z ktorej práva a povinnosti upravuje aj špeciálny
predpis zákon č. 250/2007 Z.z.. V zmysle uvedenej právnej úpravy všetky práva a povinnosti medzi
účastníkmi musia byť dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve (§ 4 ods. 6 zák. č. 250/2007 Z.z.).

Súd pri posudzovaní nárokov zo zmluvnej pokuty vychádzal aj z dikcie zákona a to § 544 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka podľa ktorého ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti

zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Hoci podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom
na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo

odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu
priložené, pokiaľ sa však jedná o charakter spotrebiteľských zmlúv podľa ust. § 52 a násl. Občianskeho
zákonníka, navrhovateľ ako veriteľ musí rešpektovať osobitné ust. §§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka
ako aj ust. zák. č. 250/2007 Z.z..

Veriteľ ako ten, kto poskytuje spotrebiteľovi službu si nemôže upraviť vo všeobecných podmienkach a

cenníku ľubovoľné povinnosti. V žiadnom prípade všeobecné zmluvné podmienky ani cenník nemôžu
obsahovať ustanovenia, ktorými by bol zakladaný nový právny vzťah. Všeobecné zmluvné podmienky
predstavujú vôľu veriteľa, ktorý v nich upravuje a spresňuje podmienky právneho úkonu, vykladá
jednotlivé ustanovenia, špecifikuje výkon práv a povinností. Obsah všeobecných podmienok a cenníka
je možné odvodiť aj od ich názvu, podľa ktorého je možné sa oprávnene domnievať, že vo všeobecných

podmienkach budú upravené všeobecné práva a povinnosti z právneho vzťahu. Skutočnosť, že vo
všeobecných zmluvných dojednaniach by mali byť upravené iné právne vzťahy, najmä zabezpečenie
úveru, ktorých nepochybne dohoda o zmluvnej pokute je, spôsobuje nepredvídateľnosť a takéto
ustanovenia musia byť hodnotené ako prekvapivé zmluvné dojednania.

Súd poukazuje aj na skutočnosť, že všeobecné obchodné podmienky sú vydané veriteľom ešte pred

uzavretím právneho úkonu a predstavujú určitý rámec povinností a práv, ktoré musí dlžník pred
uzavretím právneho úkonu akceptovať. Obsah všeobecných obchodných podmienok nie je závislý od
vôle dlžníka, dokonca dlžník nemôže meniť jeho obsah a pri uzavretí úkonu ho musí akceptovať.
Naopak dohoda o zmluvnej pokute je samostatný právny úkon, ktorý musí byť účastníkmi dohodnutý
a to v predpísanej písomnej forme. Dohoda je vždy výsledkom prijatia ponuky (akceptácie). Postup pri

predložení návrhu na uzavretie zmluvy a jeho prijatie upravuje Občiansky zákonník v ustanoveniach §43a až § 47 Obč. zák. Právny úkon v písomnej forme vznikne podpisom právneho úkonu alebo iným
konaním, ktoré vyjadrí písomnú formu úkonu (napríklad napísanie textu úkonu). Podľa § 44 Obč. zák.
zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie

alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu Prijatím návrhu podľa § 43c Obč. zák. je
včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého
možno vyvodiť jej súhlas. Preto ak má byť prijatý návrh v písomnej forme, musí byť aj prijatie vykonané
v písomnej forme. Podľa § 40 ods. 1 Obč. zák. ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Súd nemôže pripustiť výklad podľa ktorého by vo všeobecných podmienkach bolo možné zakladať
nové právne vzťahy, o ktoré druhý účastník vôbec nežiadal a ani ich nemienil založiť. Pokiaľ je
naviac druhým účastníkom spotrebiteľ, musí byť informovaný o všetkých podmienkach a to nie len
tým, že navrhovateľ vloží do zmluvu klauzulu o tom, že sa môže so všeobecnými podmienkami
oboznámiť alebo že sa oboznámil. Všetky práva a povinnosti, základné náležitosti právneho úkonu
a to aj dohody o zmluvnej pokute, ktorá je samostatným právnym úkonom, musia byť obsiahnuté v

zmluve s ktorou sa môže spotrebiteľ oboznámiť, prípadne zmluva musí minimálne obsahovať základné
náležitosti právneho úkony, Navrhovateľ žiadnym dôkazným prostriedkom nepreukázal, že by odporca
chcel uzatvoriť dohodu o zmluvnej pokute alebo že by s takýmto návrhom súhlasil. Obdobne súd
poukazuje aj na zdôvodnenie rozhodnutia Ústavného súdu ČR sp. zn. I.ÚS 3512/11, ze dne 11. 11. 2013,
ktorý za účinnosti zák. č. 40/1964 Sb. stanovil neprijateľnosť určenia zmluvnej pokuty v obchodných

podmienkach.

S poukazom na vyššie uvedené konštatovania súd má za to, že v konaní ani nebolo preukázané platné
uzavretie dohody o zmluvnej pokute, teda takéto nároky nemožno priznať.

Nakoľko súd zistil, že navrhovateľovi bolo skutočne požičaných 1.078,90 eur, z uvedenej sumy uhradil
467,51 eur pred podaním návrhu a 240 eur po podaní návrhu, súd zaviazal odporcu za zaplatenie

rozdielu v sume 371,39 eur a ostatné nároky zamietol.

Pokiaľ sa jedná o príslušenstvo návrhu, navrhovateľom uplatnené úroky z omeškania, súd návrh v tejto
časti zamietol, pretože nezistil, že by sa dostal odporca do kvalifikovaného omeškania. Podľa zmluvy
mal byť síce úver splatený v splátkach, avšak vzhľadom na bezodplatnosť úveru nemožno požadovať
po dlžníkovi takéto plnenie, pretože v splátkach sa okrem časti istiny bola určená aj suma úroku, teda

dlžník by plnil niečo v takom rozsahu ako nebol povinný. Súd je preto názoru, že ak sa považuje úver
za bezodplatný (bez úroku a poplatkov) do kvalifikovaného omeškania sa môže dostať dlžník obdobne
ako pri vydaní bezdôvodného obohatenia až vtedy, keď mu je známe v akej výške má skutočne plniť.
Do omeškania sa totiž nemohol dostať ani po tom, čo veriteľ vyhlásil „predčasnú splatnosť úveru“,
pretože dlžník sa nemohol dosť do omeškania s úhradami splátok na ktorých úhradu v určenej výške

nebol povinný. Je totiž len na veriteľovi, aby pristupoval zodpovedne s plneniu svojich úloh a právam
spotrebiteľa a ak ním zavinené porušenie zákona vyvolá bezodplatnosť úveru, musí takýto nárok voči
dlžníkovi uplatniť a vyzvať ho na takéto plnenie. Ak tak veriteľ nespraví, dlžník sa dostane do omeškania
až po tom, čo nesplní prípadné rozhodnutie súdu, kde súd takéto nároky ustáli.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., nakoľko si však v prevažnom rozsahu

úspešný odporca nárok na náhradu trov konania neuplatnil, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiusmeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa

§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).