Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Styková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Sd/16/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200297
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Styková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014200297.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, samosudkyňa JUDr. Eva Styková, v právnej veci navrhovateľa: W.. Q. V., N..
XX.XX.XXXX, A. C. B. XX, XXX XX K., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, Ul. 29.
augusta 8- 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.02.2014
v konaní o starobnom dôchodku, takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 18.02.2014 č. XXX XXX XXXX X.
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.02.2014 v zmysle ustanovenia §
142 ods. 4 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z. (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“)
zamietla navrhovateľovi žiadosť o priznanie starobného dôchodku od 21.10.2010.
V odôvodnení rozhodnutia poznamenala, že navrhovateľ v konaní o starobnom dôchodku rozhodnutím
Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 18.01.1999 preukázal, že mu bol odo dňa
01.01.1999 priznaný podľa § 26 zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov výsluhový
dôchodok. Pre nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku bola navrhovateľovi zhodnotená doba výkonu
základnej vojenskej služby od 01.11.1958 do 31.10.1960, ďalšia vojenská služba od 01.11.1960 do
31.07.1961 a doba služobného pomeru od 01.08.1961 do 31.12.1998. Doba výkonu základnej vojenskej
služby, ďalej vojenskej služby a doba služobného pomeru bola zaradená do I. kategórie funkcií. Nakoľko
navrhovateľ získal najmenej 25 rokov zamestnania a vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do
I. kategórie funkcií, vznikol mu nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb.
od 08.08.1995, t. j. pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 114/1998 Z. z..
S poukazom na dikciu ustanovenia § 259 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a § 142 ods. 4
písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. odporkyňa záverom konštatovala, že nárok na starobný dôchodok
navrhovateľovi vznikol podľa predpisov účinných pred 01.01.2004, ktoré vzhľadom na citované
ustanovenia príslušnosť Sociálnej poisťovne na rozhodnutie o tomto nároku vylučujú. Ako ďalej
odporkyňauviedla,zuvedenéhodôvodunavrhovateľovitentonároknevznikolpodľazákonaosociálnom
poistení, a to ani s prihliadnutím na ustanovenie § 261 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pretože
navrhovateľ nespĺňa podmienku nepretržitého trvania zamestnania od vzniku nároku na starobný
dôchodok do 31.12.2003.Nakoľko Sociálna poisťovňa nie je príslušná na rozhodnutie o starobnom dôchodku navrhovateľa,
odporkyňa jeho žiadosť zamietla. Zároveň mu oznámila, že po nadobudnutí právoplatnosti tohto
rozhodnutia bude jeho žiadosť odstúpená Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia.
Včas podaným opravným prostriedkom zo dňa 06.03.2014, osobne podaným na krajský súd dňa
06.03.2014, navrhovateľ požiadal o opätovné preskúmanie napadnutého rozhodnutia č. XXX XXX XXXX
X zo dňa 18.02.2014 a o prepočítanie jeho dôchodku. Domnieval sa, že odporkyňa nezohľadnila dobu
jeho civilného zamestnania a nevykonala výpočet dôchodku, ktorý by zodpovedal dobe poistenia vo
všeobecnom systéme sociálneho poistenia.
Odporkyňa vo vyjadrení zo dňa 22.04.2014, doručenom Krajskému súdu v Košiciach dňa 25.04.2014,
navrhla s poukazom na skutkové a právne dôvody napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa
18.02.2014 ako vecne správne potvrdiť.
Opätovne poukázala na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia s tým, že o dobe zamestnania
navrhovateľa, získanej vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia), je príslušný
rozhodnúť Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Odporkyňa taktiež záverom poukázala na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/129/2010 zo dňa 24.11.2011, v zmysle
ktoréhonarozhodnutieozvýšenídôchodkujepríslušnýorgánsociálnehozabezpečenia,ktorývýsluhový
dôchodok vypláca.
Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne
podľa ustanovení § 250l a nasledujúcich zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len
„O.s.p.“) a na základe vykonaného dokazovania, výsluchu splnomocnenej zástupkyne odporkyne, ako i
navrhovateľa a po oboznámení sa s obsahom dávkového spisu odporkyne dospel k záveru, že opravný
prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný, nakoľko napadnuté rozhodnutie odporkyne je v plnej miere
zákonné a správne, odporkyňa dostatočne zistila skutkový stav veci a vyvodila z neho i správny právny
záver, s ktorým sa krajský súd v plnej miere stotožnil.
Splnomocnená zástupkyňa odporkyne na pojednávaní, nariadenom na deň 03.06.2014, navrhla
napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 18.02.2014 s poukazom na písomné
vyjadrenie odporkyne ako vecne správne potvrdiť.
Navrhovateľ zotrval na podanom opravnom prostriedku a opakovane súd požiadal o prepočítanie
dôchodku, keďže po 40-tich rokoch, ktoré ako pilot odpracoval, v civile odpracoval spolu ďalších 4 a
pol roka.
V zmysle dikcie ustanovenia § 259 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v konaniach o nárokoch na dávky
a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku
z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo
chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného
fondu (ďalej len peňažná náhrada) a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1.
januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo
zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo
podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody,
peňažnejnáhradealebopodporevnezamestnanostiužboloprávoplatnerozhodnuté,sarozhodnepodľa
predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.
O dávkach dôchodkového zabezpečenia rozhodujú, pokiaľ ide o:
a) vojakov z povolania Česko-slovenskej armády, Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia,b) príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a o vojakov z povolania v pôsobnosti Federálneho
ministerstva vnútra, orgán príslušného ministerstva. [ustanovenie § 142 ods. 4 písm. a) zákona č.
100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení]
Z dávkového spisu odporkyne považoval súd za preukázané, že navrhovateľovi bol odo dňa 01.01.1999
priznaný výsluhový dôchodok, pričom o priznaní tejto dávky rozhodol orgán Vojenského úradu
sociálneho zabezpečenia, príslušný podľa § 116 ods. 2 v spojení s § 142 ods. 4 písm. a) zákona č.
100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Týmto orgánom bol výsluhový dôchodok aj vyplácaný.
Pre nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku bola navrhovateľovi zhodnotená doba výkonu základnej
vojenskej služby od 01.11.1958 do 31.10.1960, ďalšia vojenská služba od 01.11.1960 do 31.07.1961
a doba služobného pomeru od 01.08.1961 do 31.12.1998. Doba výkonu základnej vojenskej služby,
ďalej vojenskej služby a doba služobného pomeru bola zaradená do I. kategórie funkcií. Pretože
navrhovateľ získal najmenej 25 rokov zamestnania a vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do
I. kategórie funkcií, vznikol mu nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb.
od 08.08.1995, t. j. pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 114/1998 Z. z..
Žiadosťou zo dňa 02.12.2013 si navrhovateľ uplatnil nárok na starobný dôchodok odo dňa 21.10.2010.
Nakoľko s poukazom na dikciu ustanovenia § 259 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a § 142 ods. 4
písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. navrhovateľovi nárok na starobný dôchodok vznikol podľa predpisov
účinných pred 01.01.2004, zmienená právna úprava príslušnosť Sociálnej poisťovne na rozhodnutie
o tomto nároku v prípade navrhovateľa vylučuje. Z uvedeného dôvodu tento nárok nevznikol podľa
zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, a to ani s prihliadnutím
na ustanovenie § 261 ods. 1 citovaného zákona, pretože navrhovateľ nesplnil podmienku nepretržitého
trvania zamestnania od vzniku nároku na starobný dôchodok do 31.12.2003.
Krajský súd na základe vykonaného dokazovania v súdnom konaní dospel k záveru, že odporkyňa
nepochybila, ak rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.02.2014 žiadosť navrhovateľa o priznanie
starobného dôchodku od 21.10.2010 zamietla.
Odporkyňa v napadnutom rozhodnutí s poukazom na relevantné ustanovenia zákona o sociálnom
poistení a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení vec správne právne posúdila, ak s ohľadom
na znenie ustanovenia § 142 ods. 4 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. konštatovala, že o dávke
dôchodkovéhozabezpečeniavojakazpovolaniarozhodujeVojenskýúradsociálnehozabezpečenia(viď
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/129/2010 zo dňa 24.11.2011).
Krajský súd preto v zhodne s názorom odporkyne nevidel žiaden dôvod na zmenu rozhodnutia,
respektíve doplnenie dokazovania, nakoľko rozhodnutie o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o priznanie
starobného dôchodku považoval za vecne, ako i právne správne.
Z uvedených dôvodov preto súd v zmysle ustanovenia § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie
odporkyne ako vecne správne potvrdil.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením
§ 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný, preto nemá právo na náhradu trov konania.
Odporkyni náhrada trov konania nepatrí, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.