Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. apríl 2014

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 4C/128/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2510207301
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Šimonová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2014:2510207301.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v právnej veci navrhovateľov: 1./ A. K., nar.

XX.XX.XXXX a 2./ Z. K., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom K. Č.. XXX/XX, zastúpení advokátom:
JUDr. Peter Peružek, Advokátska kancelária so sídlom Hlohovec, Radlinského 1 proti odporcovi: Obec
Sokolovce, IČO: 00 312 991, so sídlom Sokolovce, Piešťanská 234/84, zastúpený advokátom: JUDr.
Július Šefčík, Advokátska kancelária so sídlom Trnava, ul. 9. mája 15, o určenie vlastníckeho práva
vydržaním, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a.

Navrhovatelia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho
zastúpenia k rukám jeho právneho zástupcu vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrhom doručeným tunajšiemu súdu
dňa 25.06.2010 domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že obaja sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - pozemok s parc. číslom XXX/X, k. ú. K. o výmere 1.7039 ha podľa
geometrického plánu Ing. Dezidera Slavoja z roku 1947, vedená ako orná pôda evidovaná Katastrálnym
úradom v Trnave, Správou katastra Piešťany.

Navrhovatelia svoj návrh odôvodnili tým, že ako obdarovaní boli účastníkmi Darovacej zmluvy zo
dňa 20.06.1991, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX, katastrálne územie K.
(pôvodne evidované v pozemkovoknižnej vložke č. XXX) a to konkrétne:
pozemok s parc. č. XXX/X, druh pozemku roľa o výmere 4.605 m2,
parcela č. XXX/X, druh pozemku roľa o výmere 14.897 m2,
parcela č. XXX/XX, druh pozemku pasienok o výmere 1.757 m2,
parcela č. XXX/X, druh pozemku pasienok o výmere 1.565 m2,

parcela č. XXX/X, druh pozemku roľa o výmere 17.393 m2,
parcela č. XXX/X, druh pozemku pasienok o výmere 16.934 m2.
Tieto vyššie uvedené nehnuteľnosti vlastnila v celosti darkyňa - Pavla Kviteková, rod. Čikošová, nar.
XX.XX.XXXX. Darkyňa darovala parcelu č. XXX/X, parcelu č. XXX/X, parcelu č. XXX/XX a parcelu č.
XXX/X v celosti a zároveň darovala 2/3 z parcely č. XXX/X a 1 z parcely č. XXX/X navrhovateľom. V
zmysle tejto darovacej zmluvy užívali navrhovatelia predmetné nehnuteľnosti od roku 1991 nepretržite
až doteraz.

Nakoľko parcela č. XXX/X sa stala spornou, navrhovatelia požiadali spoločnosť Geo -HaJ, s.r.o., (IČO:
36 243 175, so sídlom Piešťany, Vajanského 1976) o prešetrenie chronológii zmien vlastníctva, priebehu
hraníc a výmery prídelovej parcely č. XXX/X, k. ú K.. Na základe vykonaného šetrenia predmetnou
spoločnosťou bolo zistené, že parcela č. XXX/X bola písomne vytvorená z pôvodnej parcely č. XXXna základe Prídelového plánu o výmere 1,7393 ha (17.393 m2) a Výmerom o vlastníctve pôdy zo
dňa 11.10.1947 bola spolu s ďalšími parcelami pridelená prídelcovi Antonovi Nemcovi s manželkou
Štefániou,rod.E..VnáslednomgeometrickompláneIng.DezideraSlavojazroku1947bolageometricky

určená parcela XXX/X s výmerou 1,7039 ha (17.039 m2), nakoľko prídelová listina predchádzala
vyhotoveniu geometrického plánu a vychádzala len z prídelového plánu.
Na základe geometrického plánu zo dňa 19.05.1961 a rozhodnutia ONV OP v Trnave číslo S.-XXXX/
XXXX bol vykonaný vo vložke č. XXX S.od čd XXXX zo dňa 15.06.1961 zápis zmeny priebehu hraníc a
výmer pôvodných pozemkovoknižných parciel č. XXX a XXX, pričom vznikli nové parcely XXX/X, XXX/

X B. XXX/X. Pri vyhotovení uvedeného plánu neboli rešpektované hranice prídelovej parcely XXX/X, ani
parcela ako taká a došlo tak k zmenšeniu výmery prídelovej parcely č. XXX/X o cca 3.053 m2.
Na základe geometrického plánu č. 920-0313-66-2112 a Hospodárskej zmluvy FIN 4-48/HZ1967 bol
pod položkou výkazu zmien č. X/XXXX založený list vlastníctva na parcelu č. XXX/XX, ktorá mala byť
odčlenená od pôvodnej parcely č. XXX/X, a to vo výmere 418 m2, čím opäť došlo k zmenšeniu výmery
pôvodnej prídelovej parcely č. XXX/X na 1,3568 ha (13.568 m2).

Prídelová parcela č. XXX/X sa po prvýkrát premietla v operáte evidencie nehnuteľností zápisom
dedičského konania č. D 684/69 pod položkou výkazu zmien č. 15/1971 do „D“ časti LV č. XX. Dedičkou
po poručiteľovi Antonovi Nemcovi sa stala manželka Štefánia Nemcová, rod. Kviteková, ktorá bola
zapísaná na LV č. XX ako vlastníčka v podiele 1/1. Zároveň došlo k zápisu nových parciel do LV č. XX,
a to č. XXX/X o výmere 717 m2, XXX/X o výmere 672 m2 a XXX/X o výmere 800 m2 a do LV č. XX

bola zapísaná parcela č. XXX/X o výmere 635 m2. Všetky takto zapísané parcely vznikli z pôvodnej
prídelovej parcely č. XXX/X, pričom výmera pôvodnej prídelovej parcely sa zmenšila na výmeru 1,0744
ha (10.744 m2).
Následným zápisom dedičského konania č. D 1104/76 pod položkou výkazu zmien č. XX/XXXX do LV
č. XXX po Štefánii Nemcovej, rod. Kvitekovej nadobudol vlastnícke právo k zostatku parcely č. XXX/X

v podiele 1/1 František Kvitek, pričom pri tomto zápise sa po prvýkrát objavuje zmena parcelného čísla
prídelovej listiny z čísla 186/4 na číslo 186/2.
Zápisom dedičského konania č. D 2249/88 pod položkou výkazu zmien č. XX/XXXX do LV č. XXX po
Františkovi Kvitekovi nadobudla vlastníctvo v podiele 1/1 Paula Kviteková.
Zápisom Darovacej zmluvy (RI 1343/91 88) zo dňa 20.06.1991 nadobudli vlastníctvo k parcele č. XXX/

X v pomere 2/3 k celku v rovnakom podiele Jozef Slovák a manželka Mária, rod. Vidová.
Spracovateľ ROEP v k. ú. Sokolovce určil výmeru prídelovej parcely č. XXX/X (podľa zobrazenia na
mape parcelu č. XXX/X) ako časť v extraviláne pod parcelným číslom XXX/X o výmere 8.211 m2
evidovanúnaLVč.XXXXačasťvintravilánepodparcelnýmčíslomXXX/Xovýmere2.533m2evidovanú
na LV č. XXXX.

Sporná je časť pôvodnej prídelovej parcely č. XXX/X, ktorá je v súčasnosti zapísaná na LV č. XXX ako
parcela reg. „C“ parc. č. XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 3.423 m2, ktorej
vlastníkom je odporca - Obec Sokolovce, pričom navrhovatelia nemajú žiadnu vedomosť o právnom
titule nadobudnutia vlastníctva odporcom k predmetnej spornej parcele.
Navrhovatelia predmetnú nehnuteľnosť, teda prídelovú parcelu č. XXX/X užívajú od roku 1991,

obhospodarujú ju, nikto do ich držby doposiaľ nezasahoval. Svoju dobromyseľnosť ako oprávnených
držiteľov odvodzujú z titulu uzavretej darovacej zmluvy zo dňa 20.06.1991, na základe ktorej pripadli
2/3 jej výmery do ich vlastníctva. Domnelosť vlastníckeho práva k celej prídelovej parcele č. XXX/X
vyvodzujú aj z ich správania (právnych úkonov), keď v roku 1992 podali návrh na registráciu dohody o
rozdelení nehnuteľnosti, predmetom ktorej bola parcela označená ako parcela č. XXX/X, druh pozemku:

orná pôda o výmere 1,7039 ha.
Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že navrhovatelia sú vlastníkmi menšej výmery pôvodného pozemku
s parc. číslom XXX/X, k. ú K., nakoľko na základe neexistujúceho rozhodnutia došlo k neoprávnenému
odňatiu vlastníckeho práva k časti pozemku s parc. číslom XXX/X (zap. na LV č. XXX). Doložené čestné
prehlásenia obyvateľov obce p. Jozefa Jánošíka a p. Matildy Rybanskej potvrdzujú, že pôvodní vlastníci,

právni predchodcovia navrhovateľov užívali pozemok v rozsahu ako je uvedený na prídelovej listine zo
dňa 11.10.1947 a v rozsahu uvedenom v geometrickom pláne Ing. Dezidera Slavoja z roku 1947.

Podaním zo dňa 31.03.2014 sa navrhovatelia prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhali
zmeny návrhu tak, že žiadali určiť, že sú podielovými spoluvlastníkmi, každý v spoluvlastníckom podiele

1/3 vzhľadom k celku na nehnuteľnosti - pozemku parc.č. XXX/X o výmere 3423 m2, druh pozemku:
zastavené plochy a nádvoria.O pripustení zmeny návrhu rozhodol súd uznesením vyhláseným na pojednávaní konanom dňa
04.04.2014 za prítomnosti účastníkov a ich právnych zástupcov.

Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal tento v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodný s odôvodnením,
že k vydržaniu spornej parcely nemohlo dôjsť, nakoľko sa jedná o miestnu komunikáciu, ktorú
navrhovatelia neužívali, pretože táto parcela bola ako samostatná položka so samostatnou výmerou
vyčlenená na cestu a táto bola vo vlastníctve Československého štátu v správe MNV Sokolovce.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom súdneho
spisu a to nasledovnými listinnými dôkazmi: Výmer číslo C.-XXXXX/XX-P.. zo dňa 11.10.1947
vydaný Povereníctvom poľnohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave, potvrdenie Okresného
národného výboru v Trnave zo dňa 29.04.1968, odpis oznámenia Odboru pôdohospodárstva ONV v
Trnavezodňa12.06.1961,Darovaciazmluvazodňa20.06.1991,správaochronológiizmienvlastníctva,
priebehu hraníc a výmery prídelovej parcely č. XXX/X v k. ú. K. vypracovaná spoločnosťou Geo-HaJ,

s.r.o. zo dňa 16.09.2008, návrh na registráciu dohody o rozdelení nehnuteľností zo dňa 22.09.1992,
čestné vyhlásenie p. Jozefa Jánošíka zo dňa 21.11.2008, výpis z LV č. XXX zo dňa 18.11.2011, overená
fotokópia pozemkovoknižnej vložky č. XXX S.re obec Sokolovce, žiadosť Obce Sokolovce o zápis
nehnuteľností zo dňa 03.09.1991 spolu s prílohou - zoznam nehnuteľností ( č.l. 46 - 51), List vlastníctva
č. XXX (č.l. 52 - 64), List vlastníctva č. XXXX, kópia katastrálnej mapy, oznámenie o identifikácii parciel

zo dňa 03.01.1991, výpis z evidencie nehnuteľností zo dňa 27.03.1991, oznámenie o identifikácii parciel
zo dňa 08.09.1992, čestné vyhlásenie Matildy Rybanskej zo dňa 21.11.2008, výkaz plôch - odpis zo dňa
19.05.1961 a zistil tento skutkový stav veci:

Výmerom o vlastníctve pôdy č. C.-XXXXX/XX-P.. vydaným Povereníctvom pôdohospodárstva a

pozemkovej reformy v Bratislave zo dňa 11.10.1947 bola parcela č. XXX/X roľa o výmere 1,7393 ha v
kat. úz K. ako časť parcely 186, zapísanej vo vložke č. XXX spolu s ďalšími parcelami označenými vo
výmere pridelená do vlastníctva právnym predchodcom navrhovateľov, Antonovi Nemcovi s manželkou
Štefániou Nemcovou, rod. Kvitekovou.

Dňa 29.04.1968 Okresný národný výbor - odbor vodného hospodárstva, poľnohospodárstva a lesníctva
v Trnave potvrdil, že nehnuteľnosti parc.č. XXX/X, XXX/X, XXX/X B. XXX/X, ktoré boli utvorené z parc.č.
XXX/X, boli už vyplatené a preto nebolo námietok proti prevodu vlastníckeho práva na prídelcov.

Podľa Odpisu Odboru pôdohospodárstva Okresného národného výboru v Trnave zo dňa 12.06.1961

zn. : Pôd/8-5443/1961 k číslu 2707/1961-534 adresovanému Okresnému investorskému útvaru v Trnave
vo veci týkajúcej sa odovzdania pozemkov pre výstavbu školy v Sokolovciach boli rozhodnutím Odboru
pôdohospodárstva Okresného národného výboru v Trnave zo dňa 12.06.1961 nehnuteľnosti, medzi
ktorými bola i sporná parcela, odovzdané do správy MNV Sokolovce a súčasne bola podaná žiadosť
Okresnému súdu v Trnave o pozemnoknižný vklad pre správu MNV Sokolovce.

Z Darovacej zmluvy zo dňa 20.06.1991 uzavretej medzi darcami: Pavla Kviteková, Amália Krutá a Mária
Vidová a obdarovanými: Jozef Slovák a manželka Mária Slováková (navrhovatelia) z článku V. vyplýva,
že nehnuteľnosti v kat.úz. Sokolovce v LV č. XXX, pôvodne vo vložke č. XXX ako parc.č. XXX/X roľa
vo výmere 17393 m2 vlastní pod A 2/1 Pavla Kviteková v celosti titulom dedenia. Z článku VI. Zmluvy

vyplýva, že Pavla Kviteková daruje 2/3-tiny z parc.č. XXX/X navrhovateľom každému rovnakým dielom.

Podľa chronológie zmien vlastníctva, priebehu hraníc a výmery prídelovej parcely č. XXX/X v k. ú. K.
vypracovanej spoločnosťou Geo-HaJ, s.r.o. dňa 16.09.2008, parcela č. XXX/X bola písomne vytvorená
z pôvodnej parcely č. XXX na základe prídelového plánu o výmere 1,7393 ha a „Výmerom o vlastníctve

pôdy“ zo dňa 11.10.1947 bola spolu s ďalšími parcelami pridelená prídelcovi Antonovi Nemcovi s
manželkou Štefániou, rod. Kvitekovou. V následnom geometrickom pláne Ing. Dezidera Slavoja z
roku 1947 bola geometricky určená parcela XXX/X s výmerou 1,7039 ha - nakoľko prídelová listina
predchádzala vyhotoveniu geometrického plánu a vychádzala len z prídelového plánu. Z uvedeného
vyplýva záväznosť použitia geometrického určenia a výmery v ďalších geodetických prácach práve z

uvedeného geometrického plánu. Na základe geometrického plánu zo dňa 19.05.1961 a rozhodnutia
ONV OP v Trnave číslo Pôd/8-5443/1961 bol vykonaný vo vložke č. XXX pod čd XXXX zo dňa
15.06.1961 zápis zmeny priebehu hraníc a výmer pôvodných pozemkovoknižných parciel č. XXX B.
XXX, pričom vznikli nové parcely XXX/X, XXX/X B. XXX/X. Pri vyhotovení uvedeného plánu nebolirešpektované hranice prídelovej parcely XXX/X, ani parcela ako taká a došlo tak k zmenšeniu výmery
prídelovej parcely č. XXX/X o cca 3.053 m2. Týmto sa výmera zmenšuje na 1,3986 ha. Na základe
geometrického plánu č. 920-0313-66-2112 a Hospodárskej zmluvy FIN 4-48/HZ1967 bol pod položkou

výkazu zmien č. 5/1967 založený list vlastníctva na parcelu č. XXX/XX, ktorá mala byť odčlenená od
pôvodnej parcely č. XXX/X, a to vo výmere 418 m2, čím opäť došlo k zmenšeniu výmery pôvodnej
prídelovej parcely č. XXX/X na 1,3568 ha. Prídelová parcela č. XXX/X sa po prvýkrát premietla v
operáte evidencie nehnuteľností zápisom dedičského konania č. D 684/69 pod položkou výkazu zmien
č. 15/1971 do „D“ časti LV č. XX. Dedičkou po poručiteľovi Antonovi Nemcovi sa stala manželka Štefánia

Nemcová, rod. Kviteková, ktorá bola zapísaná na LV č. XX ako vlastníčka v podiele 1/1. Zároveň došlo k
zápisu nových parciel do LV č. XX, a to č. XXX/X o výmere 717 m2, XXX/X o výmere 672 m2 a XXX/X o
výmere 800 m2 a do LV č. XX bola zapísaná parcela č. XXX/X o výmere 635 m2. Všetky takto zapísané
parcely vznikli z pôvodnej prídelovej parcely č. XXX/X, pričom výmera pôvodnej prídelovej parcely sa
zmenšila na výmeru 1,0744 ha. Následným zápisom dedičského konania č. D 1104/76 pod položkou
výkazu zmien č. 16/1975 do LV č. XXX po Štefánii Nemcovej, rod. Kvitekovej nadobudol vlastnícke

právo k zostatku parcely č. XXX/X v podiele 1/1 František Kvitek, pričom pri tomto zápise sa po prvýkrát
objavuje zmena parcelného čísla prídelovej listiny z čísla XXX/X na číslo XXX/X.Zápisom dedičského
konania č. D 2249/88 pod položkou výkazu zmien č. 71/1989 do LV č. XXX po Františkovi Kvitekovi
nadobudla vlastníctvo v podiele 1/1 Pavla Kviteková. Zápisom Darovacej zmluvy (RI 1343/91 88) po
položkou výkazu zmien č. 49/1991 do LV č. XXX nadobudli vlastníctvo v 2/3 celku v rovnakom podiele

Jozef Slovák a manželka Mária r. Vidová. Spracovateľ ROEP v k. ú. K. určil výmeru prídelovej parcely
č. XXX/X (podľa zobrazenia na mape parcelu č. XXX/X) ako časť v extraviláne pod parcelným číslom
XXX/X o výmere 8.211 m2 evidovanú na LV č. XXXX a časť v intraviláne pod parcelným číslom XXX/X
o výmere 2.533 m2 evidovanú na LV č. XXXX. Týmto sa výmera prídelovej parcely č. XXX/X vynuluje.

Jozef Jánošík a Matilda Rybanská v čestnom vyhlásení zo dňa 21.11.2008 zhodne uviedli, že pozemky
s pôvodným č. XXX v kat.úz. K. o výmere 1,7393 ha boli vo vlastníctve Antona Nemca jeho manželky
Štefánie, ktorí ju aj užívali a pozemok bol v rozsahu 1,7393 ha vložený do JRD Sokolovce, uvedený
pozemok užívali, pričom hranica z pohľadu hlavnej cesty - Hlohovec - Piešťany, a to pravá strana z
pohľadu cesty bola ohraničená okrajom úzkeho asi 1 m širokého odvodňovacieho kanála, za ktorým

bolo oplotenie kaštieľa - Liečebňa TBC. Ľavá strana z pohľadu cesty bola ohraničená okrajom úzkeho
asi 1 m širokého odvodňovacieho kanála, za ktorým bolo oplotenie záhrad s pridelenými domami, dolná
strana vpravo i vľavo bola ohraničená hlavnou cestou Hlohovec - Piešťany.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX vyplýva, že vlastníkom spornej nehnuteľnosti, parc.č. XXX/X -

zastavané plochy a nádvoria o výmere 3423 m2 v podiele 1/1 je odporca.

Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX sú navrhovatelia spoluvlastníkmi spolu s Pavlínou Kvitekovou
nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat.úz. K., medzi ktorými je i časť parcely č. XXX/X- orná pôda o
výmere 362 m2, každý v 1/3-ine

Z odpisu Výkazu plôch Oblastného ústavu geodézie a kartografie v Trnave zo dňa 19.05.1961 čd
1875/1961 ku geometrickému plánu číslo 180-212-920/61 bolo zistené, že držiteľom parc.č. XXX/X
označenej ako cesta vo výmere 3330 m2 je Čsl. soc. Štát v správe MNV Sokolovce.

Z výpisu pozemkovoknižnej vložky č. XXX, ktorý bol spolu s ostatnými listinami doručený tunajšiemu
súdu Správou katastra Piešťany dňa 29.11.2011 vyplýva, že na základe rozhodnutia ONV-OP Trnava
číslo Pôd/8-5443/1961 zo dňa 12.06.1961 sa vložilo k parc.č. XXX/X o výmere 2264 m2, k parc.č. XXX/
X o výmere 11815 m2 a k parc.č. XXX/X- cesta o výmere 3330m2 vlastnícke právo pre Čsl. štát v správe
Miestneho národného výboru v Sokolovciach.

Navrhovateľ v 1.rade vo svojej výpovedi uviedol, že spolu s manželkou nadobudol predmetnú parcelu
na základe darovacej zmluvy zo dňa 20.06.199, keď im ju darovali rodičia navrhovateľky v 2.rade ako
samostatne hospodáriacim roľníkom, pričom túto parcelu predtým užívali rodičia jeho manželky, ktorí
ju získali prídelovou listinou. Parcelu teda nadobudli v dobrej viere, že jej výmera zodpovedá zápisu

na liste vlastníctva, avšak potom v roku 1992 si dali túto parcelu zamerať Ing. Jančičkom, kde potom
zistili, že vlastnia menšiu výmeru než mali mať v zmysle darovacej zmluvy. Navrhovateľ v 1. rade
následne listom kontaktoval vtedajšieho starostu obce Sokolovce a požiadal o riešenie s tým, že by
bol ochotný pristúpiť aj na také riešenie, že by mu namiesto tej zvyšnej výmery obec pridelila na inommieste poľnohospodársku pôdu. Na tejto parcele je postavená resp. na jej časti cesta a časť parcely bola
už obcou Sokolovce predaná tretím osobám za účelom individuálnej bytovej výstavby. Ďalej uviedol,
že nemá záujem obec o túto parcelu pripraviť, je za to, aby slúžila ľuďom aj s poukazom, že sa tam

nachádza cesta. Snažil sa vec doriešiť mimosúdne, avšak poslanci obecného zastupiteľstva odporučili
vyčkať na rozhodnutie súdu.

Štatutárny zástupca odporcu vo výpovedi uviedol, že na základe podkladov z katastrálnej mapy ako
aj z listu vlastníctva vyplýva, že vlastníkom spornej parcely je obec Sokolovce. Na tejto parcele sa

nachádza cesta resp. miestna komunikácia, ktorá zabezpečuje prístup k základnej škole, materskej
škole a je spojená s ďalšou komunikáciou „Pri Jaseni“ a rovnako je z nej aj prístup k novo vybudovanému
bytovému domu, čiže táto cesta slúži na verejné účely a okrem toho sa na nej nachádzajú inžinierske
siete a verejné osvetlenie. Na rokovaní s navrhovateľmi o mimosúdnej dohode dospel k záveru, že
navrhovatelia vlastne žiadali náhradu za svoju zmenšenú výmeru, a to 50 árov, čo im ale poslanci
neschválili. Cesta je na tejto parcele vybudovaná od roku 1962, ako aj základná škola. Materská škola

sa stavala neskôr. Spornú parcelu vykúpil Československý štát a ak raz táto cesta bola štátom vykúpená,
niekto za ňu dostal zaplatené. Predmetná parcela nemôže byť teraz predmetom vydržania, pričom
nemohla byť ani predmetom darovacej zmluvy medzi p. Kvitekovou a navrhovateľmi. Z listinného dôkazu
- odpisu výkazu plôch zo dňa z 19.05.1961 (ide o výkaz plôch ku geometrickému plánu, ktorý sa týka
spornej parcely) vyplýva, že štát previedol na vtedajší MNV Sokolovce roľu jednak pre školu a jednak

na cestu. Na geometrickom pláne je táto parcela vyznačená červenou farbou. Z tohto dôkazu vyplýva,
že štát previedol na Obec Sokolovce sporný pozemok.

Právny zástupca navrhovateľov uviedol, že podľa výmery bola predmetom darovacej zmluvy aj cesta,
čo vyplýva aj z analýzy vypracovanej spoločnosťou Geo Haj, kde je uvedený popis ako sa jednotlivé

parcely vyčleňovali. K odkúpeniu predmetnej parcely zo strany Československého štátu chýbajú resp. v
štátnomarchívesanenachádzajúžiadnedoklady,nakoľkosámvarchívevykonalšetrenie.Ďalejuviedol,
že kataster sa pri identifikácii parciel odvoláva na odpis listiny, kde sa uvádza, že sa odovzdávajú
pozemky za účelom stavby, ale žiadna iná listina sa tu nenachádza. Odporca nepredložil titul odňatia
parcely, alebo jej vyvlastnenia a opiera sa iba o odpis, ktorý je len dokumentom práva stavby a podľa

jeho názoru predmetný pozemok nebol nikdy odňatý alebo vyvlastnený. Podľa neho boli splnené všetky
zákonné podmienky k vydržaniu sporného pozemku, pretože tento pozemok právny predchodcovia
navrhovateľov nadobudli na základe prídelovej listiny. Bolo preukázané, že pôvodná parcela bola
postupne menená a v súčasnej dobe je zvyšná časť pôvodnej parcely užívaná výlučne navrhovateľmi,
ktorí celú parcelu nadobudli zákonným spôsobom a za celé obdobie od roku 1947 do roku 1992

predchodcovia navrhovateľov boli jednoznačne dobromyseľní v tom, že pozemok je ich vlastníctvom,
užívali ho viac ako 10 rokov a teda navrhovatelia preukázali dôvodnosť návrhu a predložili aj právny titul
a preukázali naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva.

Právny zástupca odporcu uviedol, že dôkazné bremeno je na navrhovateľoch a nie na strane odporcu,

pričomdôkazy,ktoréodporcapredložilbolipodpornýmstanoviskomapodľajehonázorunebolinaplnené
všetky podmienky k vydržaniu spornej časti pozemku, pretože sa vždy jednalo o miestnu komunikáciu,
ktorú navrhovatelia neužívali a okrem toho nemohlo dôjsť k vydržaniu ani 2/3-ín cesty. Poukázal tiež na
vyjadrenie navrhovateľa v 1.rade v súvislosti s požiadavkou pridelenia náhradného pozemku.

Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k parcele č. XXX/X o výmere 3423 m2 vydržaním.
Svoju dobromyseľnosť ako oprávnených držiteľov navrhovatelia odvodzujú z titulu darovacej zmluvy
zo dňa 20.06.1991, na základe ktorej pripadli 2/3 jej výmery do ich vlastníctva, pričom na základe
neexistujúceho rozhodnutia došlo k neoprávnenému odňatiu vlastníckeho práva k časti sporného
pozemku.

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Existencia naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe v zmysle vyššie citovaného ustanovenia

bola súdu preukázaná z dôvodu, že navrhovatelia chcú dosiahnuť zmenu zápisu vlastníckych práv v
katastri nehnuteľností.Vlastníctvo je v našom právnom poriadku chápané ako najvyššia právna moc nad vecou. Tento obsah
vlastníckeho práva je vyjadrený priamo v ustanovení § 123 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je
vlastník v medziach zákona oprávnený vec držať (ius possidendi), užívať (ius utendi), požívať jej plody a

úžitky (ius fruendi) a má právo s vecou nakladať (ius disponendi). Právo vec držať, nazývané tiež právom
držby, znamená právo nakladať s vecou ako s vlastnou. Ide o východiskové oprávnenie vlastníka, ktoré
je nevyhnutným predpokladom pre výkon jeho ostatných vlastníckych oprávnení.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má

nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

Uvedené ustanovenie upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. V
prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k
tomu rozhodnutie štátneho orgánu. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním

musia byť splnené zároveň tieto zákonné predpoklady: a/ nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po
celú vydržaciu dobu, b/ nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu
vydržania počas zákonom ustanovenej doby, c/ spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania
je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo
patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí,

nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť
posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t.j. či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s
prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať
pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí
nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus),

teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul
svedčí.

Podľa § 129 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo
kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný

výkon.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

Právne významným momentom z hľadiska vydržania je nadobudnutie držby. Držba je
faktický stav, pri ktorom má držiteľ vec vo svojej moci, užíva ju a požíva plody a úžitky z nej, disponuje
touto vecou, prípadne vykonáva činnosť, ktorá pripúšťa trvalý alebo opätovný výkon. Za držiteľa veci
považujeObčianskyzákonníkv§129ods.1toho,ktosvecounakladáakosvlastnoualeboktovykonáva

právo pre seba. Platné právo rozlišuje medzi oprávnenou a neoprávnenou držbou. Oprávneným
držiteľom podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka je ten držiteľ, ktorý je so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že je
oprávnená. Dobrá viera ako jeden zo základných predpokladov vydržania je presvedčenie držiteľa, že
mu právo svedčí a nevykonáva ho bezprávne.

Dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá je daná so zreteľom k všetkým okolnostiam veci, sa musí
vzťahovať i k titulu, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo. Takýmto titulom
(právnym dôvodom) sa môže rozumieť len právny úkon, ktorým sa vec prevádza na iného vlastníka,
napr. kúpna zmluva, darovacia zmluva, rozhodnutie štátneho orgánu a pod.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach postupom podľa §
132 O.s.p. a dospel k záveru, že návrh navrhovateľov nie je dôvodný.

V prejednávanej veci bolo zo skutkového hľadiska zistené, že navrhovatelia uzatvorili darovaciu zmluvu

dňa 20.06.1991, podľa ktorej im darkyňa Pavla Kviteková darovala 2/3 - iny z parcely č. XXX/X, druh
pozemku roľa o výmere 17 393 m2, ktorú vlastnila v celosti. Táto parcela bola vytvorená z pôvodnej
parcely č. XXX, ktorá bola zapísaná v pozemkovoknižnej vložke č. 299 a podľa identifikácie parciel
Správy katastra Piešťany zo dňa 03.01.1991 túto parcelu vykúpil Československý štát a užívateľombol MNV Sokolovce (č.l. 132 spisu). Treba poukázať i na skutočnosť, že pokiaľ darkyňa navrhovateľom
darovala 2/3-iny zo spornej parcely, navrhovatelia nemali právo domáhať sa pôvodným návrhom určenia
ich bezpodielového spoluvlastníctva k celej nehnuteľnosti. Navrhovatelia svoju dobromyseľnosť ako

oprávnených držiteľov odvodzujú z titulu uzavretej darovacej zmluvy a tvrdia, že spornú parcelu užívajú
od roku 1991, obhospodarujú ju a nikto do ich držby doposiaľ nezasahoval. Podľa názoru súdu však
navrhovatelia pri uzatváraní darovacej zmluvy dňa 20.06.1991 nemohli byť v dobrej viere, že vstúpili
do oprávnenej držby pozemku, keď v tom čase bol vlastníkom pozemku štát a tento pozemok bol od
roku 1962 využívaný ako cesta a teda nemohli pozemok užívať a obhospodarovať. Okrem toho v čase

uzatvárania darovacej zmluvy bola sporná parcela v skutočnosti už v inej výmere ako bola uvedená
v čl. V. predmetnej zmluvy. Svoju dobromyseľnosť navrhovateľ v 1. rade poprel i vo svojej výpovedi
na pojednávaní konanom dňa 04.04.2014, keď uviedol, že v roku 1990 zistil nezrovnalosti vo výmere
spornej parcely a začal potom pátrať a zistil, že obec Sokolovce zabrala ich pozemok, ktorý mal patriť im.
Navyše je potrebné poukázať i na zmätočnosť tvrdenia navrhovateľa v 1. rade, keď sa na jednej strane
domáha určenia vlastníckeho práva vydržaním a na strane druhej žiada, aby mu bol pridelený náhradný

pozemok. Okrem toho sa pôvodným návrhom navrhovatelia domáhali určenia, že sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - pozemku s parc. číslom XXX/X, k. ú. K. o výmere 1.7039 ha, čo
nekorešpondovalo s výmerou uvedenou v identifikácii parciel, na ktorú súd poukazuje vyššie a takmer
po štyroch rokoch zmenili svoj návrh tak, že žiadali určiť, že sú podielovými spoluvlastníkmi, každý v
spoluvlastníckom podiele 1/3 vzhľadom k celku na nehnuteľnosti - pozemku parc.č. XXX/X o výmere

3423 m2, druh pozemku: zastavené plochy a nádvoria. V kontexte vyššie uvedeného, vychádzajúc
z listinných dôkazov preukazujúcich, že spornú parcelu v roku 1961 nadobudol Československý štát
a s použitím vyššie citovaných zákonných ustanovení, je zrejmé, že zo strany navrhovateľov neboli
naplnené všetky zákonné predpoklady nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Pokiaľ sa ako
obdarovaní ujali v roku 1991 držby sporného pozemku na základe darovacej zmluvy, nemohli byť so

zreteľom na všetky vyššie uvedené okolnosti v dobrej viere, že sú jeho podielovými spoluvlastníkmi, aj
keď subjektívne mohli byť o svojom práve presvedčení.

Keďže v priebehu konania navrhovatelia v 1. a 2. rade nepreukázali, že majú postavenie
dobromyseľných držiteľov sporného pozemku, nemohli byť úspešní, preto súd ich návrh ako nedôvodný

zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov

konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 7 O.s.p. súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky
trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti
tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

O trovách konania súd rozhodol s použitím vyššie citovaných ustanovení zákona a v konaní úspešnému

odporcovi priznal plnú náhradu trov konania, ktorej výška bude vyčíslená v samostatnom uznesení,
potom ako tento rozsudok nadobudne právoplatnosť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený

skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2 písm. a/ -f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi

preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na súdny výkon rozhodnutia alebo požiadať o výkon rozhodnutia podľa Zák. č. 233/1995 Z.z. v znení
neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku).