Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 9, 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 11C/140/1990

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5690899967
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5690899967.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu v 1. rade Ľ. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XXX a

žalobkyne v 2. rade J. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XXX, obidvoch právne zastúpených advokátkou
JUDr. Zuzanou Medveckou, so sídlom Lipt. Mikuláš, Garbiarska 695, proti žalovanému v 1. rade K.
N., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XXX, právne zastúpeného advokátkou JUDr. Janou Čončolovou, so
sídlom v Lipt. Mikuláši, M. Pišúta 3, žalovanému v 2. rade Z. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XX a
proti žalovanému v 3. rade I. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XXX, v konaní o odstránenie humna,
samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovaným sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Predmetom konania bol návrh žalobcov podaný 25. 07. 1990 pôvodne voči žalovanému v 1. rade Č.. Š.
- N. J. a proti žalovanému v 2. rade I. N., bytom J. XXX na uloženie povinnosti žalovanému v 2. rade
odstrániť časť hospodárskej budovy - humna z pozemku E-KN parc. č. XXXX/X W. celkovej výmere 1
070 m2 v kat. úz. Hybe, ktorý je vlastníctvom žalovaného 1/ a ku ktorému vznikla žalobcom na základe
dohody B. XXX/XX Štátneho notárstva Lipt. Mikuláš právo osobného užívania. Žalobcovia svoju žalobu
odôvodnili tým, že za účelom výstavby rodinného domu im bol rozhodnutím ONV, finančného odboru v

Lipt.Mikulášič.Fin.XXX/XX-X/XXXX-práv.zodňa26.09.1980,právoplatným16.10.1980,pridelenýdo
osobného užívania uvedený pozemok vyznačený v geometrickom pláne Geodézie Lipt. Mikuláš č. XXX-
X-XXX-XXXX-XX, overenom 23. 04. 1990. Dohodu so žalovaným 1/ o zriadení práva osobného užívania
uvedeného pozemku uzatvorili žalobcovia 20. 10. 1980, k jej registrácii došlo Štátnym notárstvom v Lipt.
Mikuláši pod č. B. XXX/XX dňa 20. 10. 1980 a následne bol založený list vlastníctva č. XXX, v ktorom
sú žalobcovia zapísaní ako užívatelia EN parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 215 m2, EN parc. č.
XXXX/X - záhrady o výmere 555 m2, EN parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 300

m2. Na pozemku si žalobcovia postavili rodinný dom súpisné číslo XXX. Na časti pozemku prideleného
do osobného užívania žalobcom je postavená časť hospodárskej budovy - humna vo vlastníctve I. N.
na základe vlastnej stavby zriadenej na pozemku bez usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemku.
Tento stav bráni v riadnom užívaní pozemku žalobcom, čo viackrát riešili, naposledy na MNV v Hybiach
XX. XX. XXXX. V miestach, kde sa nachádza humno, majú žalobcovia záujem postaviť si hospodársku
budovu v súlade so zastavovacou štúdiou obce.

Rozsudok tunajšieho okresného súdu z 09. 08. 1990, č. k. 11C/140/90-15 o vyhovení žalobe bol
zrušený v odvolacom konaní Krajským súdom v Banskej Bystrici uznesením z 19. 12. 1990, č. k.
17Co/401/90-35, právoplatným 22. 01. 1991 z dôvodu nedostatočného zistenia skutkového stavu, keď
sa okresný súd nezaoberal možnosťou určenia vlastníckeho práva žalovaného 2/ k časti pozemkuzastavanej humnom. Ako uvádza odvolací súd, okresný súd vychádzal len z registrovanej dohody o
zriadení práva osobného užívania pozemku Štátneho notárstva v Lipt. Mikuláš B. XXX/XX opomenúc, že
samotné zriadenie práva osobného užívania k zastavanému pozemku je v rozpore s povahou a účelom

práva osobného užívania pozemku, čo malo postrehnúť už samotné štátne notárstvo pri registrácii tejto
dohody, keď geometrickým plánom strediska Geodézie v Lipt. Mikuláši č. XXX-X-XX-XXXX-XX z 25. 09.
1979 bola vytvorená EN parc. č. XXXX/X z pozemnoknižných parciel č. XXXX a XXXX, pričom práve
na časti tejto novovytvorenej parcely EN XXXX/X od ulice sa nachádza humno postavené žalovaným
2/. V odvolacom konaní žalovaný 2/ namietol správnosť uvedeného geometrického plánu tvrdiac, že

v zmysle geometrického plánu strediska Geodézie v Lipt. Mikuláši pod č. XXX-XXXX-XX zo 17. 03.
1975, ktorý si dal on vyhotoviť, došlo k posunu pozemnoknižných parciel č. XXXX a XXXX, ktoré majú
byť správne označené ako parc. č. XXXX a XXXX, na ktorých je zelenou farbou zakreslené postavené
humno žalovaným 2/ v roku XXXX. Žalovaný 2/ si odvodil vlastnícke právo k časti parcele zastavanej
humnom z kúpnej zmluvy uzavretej medzi ním a K. X., N. E., Z. C. A. P. I. dňa XX. XX. XXXX. Ako
uviedol odvolací súd, úlohou okresného súdu bude pripustiť protinávrh žalovaného I. N. o určenie

vlastníckeho práva k zastavanej časti parcely EN XXXX/X, smerujúci proti všetkým pozemnoknižným
spoluvlastníkom parcely, na ktorej je postavené humno, po jej identifikácii znalcom geometrom. Súd
bude musieť skúmať obsah zmluvy z XX. XX. XXXX za súčinnosti znalca geometra a identifikovať tú
časť nehnuteľnosti, ktorú mal touto zmluvou žalovaný 2/ nadobudnúť, čím by potom žalovaný preukázal,
vzhľadom na dobromyseľnosť od samého začiatku a nerušenosť užívania tejto časti nehnuteľnosti,

nadobudnutie vlastníckeho práva k nej na základe vydržania v zmysle § 115 a 116 ods. 1 zákona č.
141/50 Zb. V prípade, že znalec nebude môcť identifikovať pozemok na základe zmluvy z XX. XX. XXXX,
bude prichádzať do úvahy posudzovanie ďalšieho nadobúdacieho titulu žalovaným 2/, vychádzajúc
zo zásady superficies solo cedit (kto stavia na cudzom pozemku so súhlasom vlastníka, nadobúda
vlastníctvo pozemku aj budovy) platnej za obyčajového práva do 31. 12. 1950, alebo na základe

spracovania za účinnosti zákona č. 141/50 podľa § 125 tým, že žalovaný 2/ bude musieť preukazovať
vlastníctvo k humnu, čím by v prípade unesenia dôkazného bremena nadobudol časť parcely EN XXXX/
X spracovaním. Ak bude preukázané, že žalovaný 2/ bol spoluvlastníkom niektorej pozemnoknižnej
parcely a nebol účastníkom vyvlastňovacieho konania a žalovanému 1/ nebola odpredaná ani časť
parcely kde má postavené humno, nemohol platne nadobudnúť celú novovytvorenú parc. č. EN XXXX/

X do svojho vlastníctva žalovaný 1/ a následne zriadiť právo osobného užívania k tomuto pozemku
žalobcom. Úspešnosť protinávrhu žalovaného 2/ má vplyv na právne posúdenie návrhu žalobcov v
tom, že ak bol žalovaný 2/ v čase uzatvárania dohody o zriadení práva spoločného užívania pozemku
žalobcom v roku 1980 spoluvlastníkom časti predmetnej nehnuteľnosti, prípadne výlučným vlastníkom
určeným geometrickým plánom vyznačenej parcely, nebude možné návrhu žalobcov vyhovieť. Okresný

súd sa teda nezaobíde bez nariadenia znaleckého dokazovania, keď znalcovi bude daný k dispozícii aj
geometrický plán vyhotovený dňa XX. XX. XXXX na žiadosť žalovaného 2/.

Na pojednávaní 27. 02. 2001, za prítomnosti štatutárnej zástupkyne pôvodného žalovaného 1/ Čsl. štát
- N. J., neskôr W. Ú. J., po poučení, že takýto účastník nemá procesnú spôsobilosť, vzal žalobca žalobu

voči tomuto účastníkovi späť.

Uznesením č. k. 11C140/1990-206 z 02. 02. 2004, právoplatným 09. 02. 2004 bol vylúčený na
samostatné konanie návrh žalobcu K. N., bytom J. XXX proti žalovaným Ľ. N., A. N., H. Š. A. E. Š. o
určenie výlučného vlastníctva neb. I. N., zomrelého XX. XX. XXXX, naposledy bytom J. XXX k pozemku

KN parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 148 m2 a k stavbe hospodárskej budovy, ktorá sa
nachádza na pozemku KN parc. č. XXXX/X kat. úz. J., vytvorenej geometrickým plánom znalca Q.. R..

Z rovnopisu osvedčenia o dedičstve tunajšieho okresného súdu sp. zn. 6D/1308/2011, D/not. 34/2011
zo dňa 06.10.2011 je preukázané, že dedičom dodatočne objaveného majetku poručiteľky A. N., rod. E.,

nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, ktorým je (ako vyplýva z rozsudku Okresného súdu Lipt. Mikuláš
č. k. 10C/71/2004-303 zo dňa 04.06.2010) polovica stavby hospodárskej budovy humna bez súpisného
čísla, postaveného v časti o výmere 63 m2 na C KN parc. č. XXXX/X (LV XXX), v časti 54 m2 na E KN
parc. č. XXXX/XXX (LV XXXX) a v časti o výmere 31 m2 na pozemku E KN parc. č. XXXX/XXX (LV
XXXX) nadobúda syn poručiteľky K. N., nar. XX.XX.XXXX (žalovaný v I. rade) v pomere v 1 k celku.

Druhá polovica stavby patrí neb. I. N., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom J. XXX.

Z uznesenia o dedičstve tunajšieho okresného súdu č. k. 6D/944/2011-36, D/not. 250/2011 zo dňa
16.03.2012, právoplatného 11.04.2012 je preukázané, že dedičmi dodatočne objaveného majetkuporučiteľa I. N., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, ktorým je podľa rozsudku Okresného súdu Lipt.
Mikuláš č. k. 10C/71/2004-303 zo dňa 04.06.2010 polovica stavby hospodárskej budovy humna bez
súpisného čísla, postaveného v časti o výmere 63 m2 na C KN parc. č. XXXX/X (LV XXX), v časti 54

m2 na E KN parc. č. XXXX/XXX (LV XXXX) a v časti o výmere 31 m2 na pozemku E KN parc. č. XXXX/
XXX (LV XXXX) sú I. N., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, K. N., nar. XX.XX.XXXX, Z. N., nar.
XX.XX.XXXX a W. N., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, každý v 1/8 v pomere k celku.

Rovnopisom osvedčenia o dedičstve tunajšieho okresného súdu sp. zn. 6D/240/2012, D/not. 188/2012

zo dňa 27.08.2012, právoplatného 27.08.2012 je preukázané, že dedičom dodatočne objaveného
majetku poručiteľa I. N., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, ktorým je podľa právoplatného
uznesenia o dedičstve sp. zn. 6D/944/2011 zo dňa 11.04.2012 po neb. poručiteľovi I. N., zomr.
XX.XX.XXXX 1/8 stavby hospodárskej budovy humna bez súpisného čísla, postaveného jeho rodičmi I.
a A. N. v časti o výmere 63 m2 na C KN parc. č. XXXX/X (LV XXX), v časti 54 m2 na E KN parc. č. XXXX/
XXX (LV XXXX) a v časti o výmere 31 m2 na pozemku E KN parc. č. XXXX/XXX (LV XXXX) nadobúda

syn poručiteľa I. N., nar. XX.XX.XXXX (žalovaný v III. rade) v pomere v 1/8 k celku.

Osvedčením o dedičstve tunajšieho okresného súdu č. k. 6D/533/2012-22, D/not. 172/2012 zo dňa
06.08.2012, právoplatného 06.08.2012 je preukázané, že dedičom dodatočne objaveného majetku
poručiteľa W. N., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, ktorým je podľa rozsudku Okresného súdu

Lipt. Mikuláš č. k. 10C/71/2004-303 zo dňa 04.06.2010 a rozhodnutia zn. 6D/944/2011, D not. 250/2011
OkresnéhosúduLipt.Mikuláš1/8stavbyhospodárskejbudovyhumnabezsúpisnéhočísla,postaveného
v časti o výmere 63 m2 na C KN parc. č. XXXX/X (LV XXX), v časti 54 m2 na E KN parc. č. XXXX/
XXX (LV XXXX) a v časti o výmere 31 m2 na pozemku E KN parc. č. XXXX/XXX (LV XXXX) je K. N.,
nar. XX.XX.XXXX v podiele 1/8 v pomere k celku. Zápis v katastri nehnuteľností bude na základe tohto

osvedčenia vykonaný záznamom po zameraní stavby geometrickým plánom.

Písomným podaním zo 17. 01. 2013 žalobcovia navrhli, aby bol pripustený vstup ďalších účastníkov
do konania na strane žalovaného, a to žalovaného v 2. rade Z. N. a žalovaného v 3. rade I. N..
Tunajší okresný súd rozhodol o pripustení vstupu týchto účastníkov do konania uznesením z 23. 01.

2013, č. k. 11C/140/1990-268, právoplatným 27. 02. 2013 a zároveň uznesením z 28. 08. 21013, č.
k. 11C/140/1990-271, pripustil zmenu žaloby tak, že povinnosť odstrániť časť humna o výmere 63 m2
(vyznačenej v geometrickom pláne znalca Q.. N. R. z 02. 04. 2008 ako diel 21, 22) postavenej na parcele
C-KN parc. č. XXXX/X pre obec a kat. úz. J., zapísanej na liste vlastníctva č. XXX Okresného úradu,
katastrálneho odboru Lipt. Mikuláš v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov, sú povinní žalovaní v 1.,

2. a 3. rade odstrániť na vlastné náklady.

Žalovaný K. N. v písomnom vyjadrení z 23. 01. 2013 poukázal na potrebu vysporiadať sa s otázkou,
či humno je alebo nie je neoprávnenou stavbou podľa § 135c Občianskeho zákonníka, keď je
rozhodujúci právny stav v čase postavenia nehnuteľnosti. Irelevantnou je zmena vlastníckych vzťahov

k pozemku zastavanému humnom. Keďže právny predchodca žalovaného 1/ postavil humno v zmysle
záverov Okresného súdu Lipt. Mikuláš v konaní sp. zn. 10C/71/2004 na vlastnom pozemku, neskôr
vyvlastnenom štátom, nejde o neoprávnenú stavbu. Vyporiadanie medzi stavebníkom a vlastníkom
pozemku sa posudzuje podľa právnej úpravy platnej v dobe rozhodovania súdu. Vlastnícke právo
právnych predchodcov žalovaných v 1. - 3. rade, teda rodičov, k pozemku zastavanému humnom na

základe vydržania nebolo spochybnené. Ak bude mať súd za to, že časť humna je neoprávnenou
stavbou, poukázal na potrebu posúdenia dobrých mravov a na to, že zo strany žalobcov ide o šikanózny
výkon práva. Právni predchodcovia žalovaných nadobudli vlastnícke právo k pozemku vydržaním ku
dňu 01. 01. 1961, dobrovoľne pozemok užívali po dobu minimálne 40 rokov, najmenej do vyvlastnenia
uskutočneného v rozpore so zákonom v roku 1980. Žalobcovia návrh žalovaného 1/ napriek vlastníctvu

k spornej časti pozemku, na jeho opätovné odkúpenie bez ohľadu na výšku kúpnej ceny, ktorú mali
sami určiť, neakceptovali. Bez odborného statického posúdenia nie je možné ustáliť, či odstránením
nešpecifikovanej časti humna nedôjde k demolácii celej stavby. Výkon práva by viedol k neprijateľným
dôsledkom prejavujúcim sa medzi účastníkmi konania aj na postavení niektorého z nich navonok.
Odstránenie časti udržiavaného humna nie je účelné. Súd by mal porovnať hospodársku, resp. inú

stratu, ktorá by odstránením časti humna vznikla. Namietol neurčitosť a nevykonateľnosť petitu, keď je
nepostačujúci odkaz na geometrický plán.Právna zástupkyňa žalobcov predniesla na pojednávaniach, že v 90-tych rokoch takto formulovaný
petit nebol problémom. Pokiaľ v ňom uviedli geometrický plán, ide len o grafické znázornenie časti
nehnuteľnosti, z ktorej má byť humno odstránené, nie je podkladom zápisu do katastra nehnuteľností.

Rozsudok tunajšieho okresného súdu sp.zn. 10C/71/2004 konštatuje, že pozemok nikdy nebol
predmetom reštitučného nároku žalovaných. Právny predchodca žalovaných nemal súhlasy svojich
spoluvlastníkov, takže nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k pozemku. Právo osobného užívania
pozemku žalobcovia nadobudli v súlade so zákonom, neskôr bolo transformované na právo vlastnícke.
Žalobcovia sú dobromyseľní, nakladajú s nehnuteľnosťou ako s vlastnou. Nie je daný naliehavý právny

záujem, aby súd v tomto konaní riešil prejudiciálne otázku vlastníckeho práva k pozemku žalovaných.
Vlastnícke právo tohto pozemku žalobcov preukazuje list vlastníctva. Pre rozsudok je rozhodujúci stav
v čase jeho vyhlásenia. Časť humna, ktorej odstránenia sa žalobcovia domáhajú, nie je už zakreslená
v katastrálnej mape. K mape predloženej žalovanými uviedla, že prerušovanou čiarou je označený
pozemok parc. č. XXXX/X a súčasne pozemok parc. č. XXXX/X, kde je zakreslená budova rodinného
domu, ktorá je zviazaná so svorkou, tzn., že pozemok pod touto stavbou je súčasťou pozemku, ktorý sa

popri prerušovanej čiare tiahne dopredu, tam kde stojí sporná časť humna. Nebol preukázaný vlastnícky,
alebo spoluvlastnícky vzťah k sporným nehnuteľnostiam žalovaných, ani ich právnych predchodcov v
čase uzatvárania dohody o zriadení práva osobného pozemku so žalobcami v roku XXXX. Žalovaní
nepreukázali, že ich právni predchodcovia nadobudli vlastnícke právo k tej časti nehnuteľnosti, kde
sa humno nachádza, formou vydržania. Rovnako nepreukázali, že by právni predchodcovia stavali na

cudzom pozemku so súhlasom vlastníka, preto nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k pozemku aj k
budove. Nebolo preukázané ani, že právni predchodcovia žalovaných boli niekedy spoluvlastníkmi
pozemno-knižnej parcely, z ktorej vznikol pozemok žalobcov. V konaní vedenom na Okresnom súde
Lipt. Mikuláš pod sp.zn. 10C/71/2004 bola žaloba o určenie vlastníckeho práva zamietnutá, iná
žaloba doteraz nebola. Vlastnícke právo nemožno riešiť ako predbežnú otázku. Žalobcovia nadobudli

tento pozemok zákonným spôsobom, v dobrej viere. Právna zástupkyňa žalovaného I. uvádzala na
pojednávaní, že chce, aby bolo určované vlastnícke právo k celým parcelám. Na takomto určení nie
je daný naliehavý právny záujem. Ďalej v nadväznosti na kúpnu zmluvu z XX.XX.XXXX je potrebné
zdôrazniť, že táto nesplnila predpísané náležitosti, nebol v nich riadne označený predmet prevodu,
nebola riadne registrovaná. Žalovaní ani ich právni predchodcovia do dnešného dňa, skoro za 70 rokov,

neusporiadali vlastnícke právo k pozemku; je preukázané, že na to nemali titul. Právni predchodcovia
žalovaných neboli nikdy zapísaní v pozemkovej knihe ako vlastníci alebo spoluvlastníci pozemkov,
z ktorých mal byť zameraný pozemok pre vyvlastňovacie konanie, ktorého vlastníkmi sú v súčasnej
dobe žalobcovia. Žalobcovia nikdy nesúhlasili s tým, aby zostalo humno postavené a od začiatku
ho žiadali odstrániť. Žalobcovia sa niekoľko rokov domáhali odstránenia humna, aj pred podaním

žaloby. Z listu zo dňa 25.04.1988 č. XXX/XXXX vyplýva, že stavba bola určená na asanáciu, ktorú mal
zabezpečiť úrad. Ďalej z listu Okresného národného výboru Lipt.Mikuláš zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva,
že predseda výboru ľudovej kontroly žiadal predsedu obce o určenie záväzného termínu asanácie tej
časti budovy, ktorá sa nachádza na pozemku žalobcov. Zo zápisnice zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že
humno užívali v tej dobe K. a A. N., ktorým dal humno do užívania ich otec I. N., pričom vlastnícke právo

na uvedené humno nemohli užívatelia hodnoverným spôsobom v tom čase preukázať. Z uvedenej
zápisnice vyplýva, že odporca v I. rade K. N. žiadal, aby humno užívali spoločne s bratom, teda ostalo
v pôvodnej zástavbe až do postavenia ich hospodárskej budovy. Z vyjadrenia MNV v Hybiach zo dňa
XX.XX.XXXX vyplýva, že v žiadnom doklade nezistili meno vlastníka I. N., pričom z uvedeného je
preukázané, že MNV nemohlo začať jednať s občanom, ktorý sa nemohol hodnoverným spôsobom

dokladom o vlastníctve nehnuteľnosti, či pozemku, alebo nadstavby preukázať. Aj MNV poukázal na to,
že predmetom vyvlastňovania nemohli byť ako účastníci právni predchodcovia žalovaných, lebo nebolo
preukázanéichvlastníckeprávo.ŽalovanívII.,III.radesakodstráneniuhumnavyjadrilikladne.Žalovaní
aniichprávnipredchodcovianeurobilidodnešnéhodňaničnazjednanienápravy,neuplatnilisireštitučný
nárok, nepodali žalobu o náhradu škody voči štátu, ani vlastnícku žalobu. Ak súd ustáli, že stavba je

neoprávnene postavenou na cudzom pozemku, žalovaní navrhujú zriadenie vecného bremena za cenu
20 eur ročne k pozemku parcely reg. C XXXX/X v prospech vlastníka stavby humna, uvedená náhrada
absolútne nerešpektuje vlastnícke právo žalobcov, ktorí s takouto náhradou nesúhlasia a nesúhlasia
so zriadením vecného bremena. Žalobcovia si plnia dlhodobo svoje zákonné povinnosti, platia dane za
sporný pozemok a nemôžu ho užívať. Vykonanou ohliadkou bolo preukázané, že žalobcovia majú v

rodinnom dome garáž, kde sú zabetónované aj kocky, ktoré vedú smerom dole k humnu k ceste, kde bol
plánovaný vjazd k nehnuteľnosti. Odstránením humna by si chceli žalobcovia zriadiť vjazd do garáže a
do domu zo strany, kde stojí humno tak, aby im to vyhovovalo. Skutočnosť, že boli vyslovene donútení
riešiť si vjazd z inej strany, nemôže byť používaná proti nim, pretože keby bola vec vyriešená už v rokoch1980 a bola tá stavba asanovaná, už dávno by mali vybudované prístupové cesty, chodníky a podľa
svojich predstáv upravené okolie domu. Žalobcovia ako vlastníci nehnuteľností majú právo na ochranu,
ktorá im nebola minimálne za 30 rokov poskytnutá. Žalovaný v I. rade mal dostatok priestoru na zriadenie

svojej vlastnej stavby na svojom pozemku, v zastavovacom náčrte, ako aj v zastavovacích plánoch
mal zakreslené priestory na plánované hospodárske budovy. Žalovaní v II. a III. rade stavbu vôbec
nevyužívajú. Ďalej poukazujeme na to, že odporca mal. Žalovaní majú možnosť celé humno rozobrať a
získaný materiál je možné použiť na premiestnenie humna na pozemok žalovaného v I. rade, pokiaľ sa
nedohodnú inak. Spoločenská hodnota uvedenej stavby je veľmi nízka, je účelné jej odstránenie.

Žalobca v prvom rade na pojednávaniach vypovedal, že humno N. bolo zriadené na ich pozemku už v
čase jeho pridelenia v roku 1980. Na MNV bolo jednanie s pánom I., vtedajším predsedom MNV, aj s N.,
ktorí hovorili, že keď bude žalobca potrebovať, humno odstránia. Žalobcovia mali pôvodne dvor stavať
po šírke pozemku, ale kvôli humnu ho postavili pozdĺž. Žalobcovia majú na tomto pozemku rodinný dom,
aj hospodársku budovu. Hospodárska budova sa stavala neskôr ako rodinný dom, má pevné základy

spojené so zemou. V tejto hospodárskej budove je jedna garáž a dve hospodárske miestnosti. Mala
byť stavaná po šírke pozemku v časti kde je humno, ale keďže humno prekážalo, postavili ju po dĺžke.
Táto stavba hospodárskej budovy sa nedotýka humna žalovaných, pretože museli dodržať predpísané
vzdialenosti pre výstavbu. Táto stavba nemá súpisné číslo a nevie, či je zapísaná na liste vlastníctva.
Okrem toho tento pozemok využívajú tak, že medzi dvorom a domom pestujú zeleninu a zemiaky.

Pôvodne chceli mať vstup k svojim nehnuteľnostiam práve z hlavnej cesty, pri ktorej je postavené toto
humno, ale museli ho vybudovať z inej strany, pretože je tam obecná komunikácia vedúca k rodinným
domom. Cesta zo strany humna nie je tiež hlavnou v zmysle toho, že ide o hlavný cestný ťah, je to tiež
komunikácia v rámci obce. Nevie, či popri pozemku, ktorý im bol pridelený do osobného užívania bolo
vyvlastnené aj toto humno. Bolo však hovorené, že humno bude odstránené. Vtedajší predseda MNV

pán I. povedal aj na súde, že urobia dodatočné vykúpenie humna. Prístupová cesta, ktorú využívajú,
tam bola odjakživa. Na tej ceste pri humne je asfalt, na tej ktorú používajú žalobcovia nie je, doviezol
sa štrk a drť.

Žalobkyňa 2. na pojednávaniach uvádzala, že súdu predkladali príkaz bývalého ONV Liptovský Mikuláš

pre MNV Hybe z roku 1988 na asanáciu humna. Keď boli pozemok vymeriavať v súvislosti s výstavbou
oplotenia, tak bol predložený aj geometrický plán pána N., ktorý mal zakreslený okrem rodinného domu
hospodársku budovu. Cesta k domu žalobcov od humna je lepšia kvôli krajšiemu prostrediu, aj lepšiemu
prístupu, na vzdialenosť od existujúcej a používanej prístupovej cesty ide o rovnaké trasy.

Právna zástupkyňa žalovaného v I. rade predniesla na pojednávaniach, pridržiavajúc sa písomných
vyjadrení, že podľa výpisu z LV č. XXXX na KN parc. XXXX/X, o výmere 541 m2, nie je zriadené humno,
ale bytová budova, označená súpisným číslom. Tieto skutočnosti sú zrejmé zo snímku z katastrálnej
mapy. Navrhla zamietnutie žaloby podanej v r. 1990, ktorú žalobcovia odôvodnili svojím záujmom na
postaveníhospodárskejbudovy.Tentodôvodprepodaniežalobyodpadol.Žalobcoviatiežmajúzriadenú

prístupovú cestu k svojim rodinným domom. Cesta zo strany humna sa nachádza medzi humnami, nie
je hlavná, nie je medzi rodinnými domami. Žalobcovia zastavanú časť pozemku nepotrebujú na použitie
z vážnych dôvodov. Žaloba je podaná v rozpore s § 3 Občianskeho zákonníka, ktorý spočíva v tom, že
právnypredchodcažalovanýchpostavilstavbunavlastnompozemku,malprávnydôvodprejejzriadenie
a postupoval v súlade s vtedy platným zákonom. Potom došlo k súčasnému stavu, keď táto stavba

sa stala v dôsledku vyvlastnenia pozemku stavbou zriadenou na cudzom pozemku. Poukázala tiež na
spôsob, ktorým sa žalobcovia dostali k vlastníctvu tohto pozemku. Už po rozhodnutí Krajského súdu
v Banskej Bystrici v roku 1990 sa žalobcovia dozvedeli o tom, že k vyvlastneniu pozemkov nedošlo v
súlade so zákonom a neurobili nič pre zjednanie nápravy. Stavba humna sa nedá zapísať do katastra
nehnuteľností, lebo nie je postavená na výlučne jednej parcele.

Žalovaný I. na pojednávaniach uvádzal, že humno postavili jeho rodičia v rokoch 1941-1943 a oni ho aj
užívali na poľnohospodárske účely, zvieratá tam nechovali. Potom on postavil dom súpisné číslo XXX
na druhej strane cesty priamo oproti humnu. Humno užíval on s bratom W.. Chovali tam hospodárskej
zvieratá, uskladňovali v hornej časti humna seno a poľnohospodársku techniku. Tieto stroje tam majú

stále, zvieratá už nechová. V humne má uskladnené aj drevo, takže tam chodieva denne, pretože
vykuruje drevom. Jeho syn B. N. vlastní druhú polovicu domu, ktorá má súpisné číslo XXX a užíva aj
toto humno. Ak by ostatní potrebovali tak by prišli. Humno je zamykateľné, kľúče sú dva, jeden mám
on a jeden syn. Pri dome súpisné číslo XXX má záhradu a na jej konci stojí ešte jedno humno, asi opolovicu menšie ako je toto humno, ktoré tvorí predmet sporu. Humno na konci záhrady mu nepatrí, nie
je postavené ani na jeho pozemku. Syn v humne parkuje auto

Žalovaný II. vypovedal, že je spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností len vo výške
spoluvlastníckeho podielu 1/8, ktorý daroval bratovi, ale zatiaľ to nie je odvkladované kvôli pozemkom.
On z toho nemá žiaden osoh, užíva to celé jeho brat.

Žalovaný III. na pojednávaniach uviedol, že prístupová cestu, že po ktorej žalobcovia chodia nemá taký

povrch ako spodná, ale žalobcovia po tejto ceste chodia tridsať rokov. Humno stojí na pilieroch, ktoré sú
vkopané v zemi, má stabilitu, má aj svoje využitie, tak z tohto pohľadu by bola škoda ho zvaliť. Žalovaný
I. má možnosť postaviť si hospodárske budovy pri svojom dome. Humno ako celok je možné rozobrať.
On bol v humne vnútri približne pred 3 - 4 rokmi, možno pred rokom, už nepamätá. Humno pre svoju
potrebu nepotrebuje, nemá tam žiadne veci, má svoju hospodársku budovu. Rovnako má všetko svoje
strýko Z., teda žalovaný II..

Z výpovede štatutárneho zástupcu pôvodného žalovaného v 1/ rade MNV v Hybiach, predsedu MNV R.
I., prednesenej na pojednávaní 09. 08. 1990 vyplýva, že sporné humno nebolo predmetom odkúpenia
zo strany štátu, pretože nebolo vlastnícky vyporiadané. Vtedy žalobca súhlasil s tým, že bude urobená
dohoda o zriadení práva osobného užívania parcely aj keď vedel, že časť humna do nej zasahuje. I. N.

súhlasil s tým, že vysporiada vlastnícke vzťahy k humnu tak, aby toto mohlo byť v budúcnosti od neho
odkúpené, resp. vyvlastnené.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX Okresného úradu Lipt. Mikuláš, katastrálneho odboru so sídlom v
Liptovskom Mikuláši, zabezpečeného prostredníctvom webového sídla www.katasterportal.sk dňa XX. XX. XXXX pre obec a kat. územie Hybe je preukázané, že
bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti pozemku C-KN parc. č. XXXX/X o výmere 541 m2 -
zastavané plochy a nádvoria sú Ľ. a H. N..

Ohliadkou na mieste samom dňa 08. 10. 2013 súd zistil, že stavba humna, odstránenia ktorej sa

žalobcovia domáhajú, sa nachádza v blízkosti miestnej asfaltovej komunikácie, v jej susedstve sa
nachádza bránka pre peších. Stavba humna je umiestnená v koncovej časti pozemku C-KN parc.
č. XXXX/X, oproti rodinnému domu súpisné číslo XXX v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov;
medzi humnom a rodinným domom sa nachádza záhrada (pooraná zemina). Vstup k rodinnému domu
žalobcov je zabezpečený z obecnej komunikácie kolmo nadväzujúcej na obecnú komunikáciu, pri ktorej

je postavená stavba humna. Tento vstup je zabezpečený širokou bránou pre automobily. Žalobcovia
majú na svojom pozemku vybudovanú hospodársku budovu.

Z pripojeného spisu tunajšieho okresného súdu sp. zn. 10C/71/2004 je preukázané, že žalobca K. N.
sa voči žalovaným Ľ.B. N., H. N., H. Š., A. V. A. Q.. K. Š. domáhal v zmysle uznesenia o pripustení

zmeny žaloby vyhláseného na pojednávaní 24. 06. 2009 určenia, že vlastníkom pozemku C-KN parc.
č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 148 m2 a stavby humna na KN C parc. č. XXXX/X, obec a kat.
územie Hybe, podľa geometrického plánu č. 10C/71/2004-29/7 znalca z odboru geodézie a kartografie
Žilina Q.. N. R., úradne overeného 23. 04. 2008 pod č. XXX/XX Správou katastra Lipt. Mikuláš, ktorá
bola vytvorená z KN C parc. č. XXXX/X, zapísanej na LV č. XXX, z E-KN parc. č. XXXX/XXX, zapísanej

na LV č. XXXX a z E-KN parc. č. XXXX/XXX, zapísanej na LV č. XXXX pre obec a kat. územie Hybe,
bol v celosti ku dňu svojej smrti XX. XX. XXXX I. N., nar. XX. XX. XXXX, naposledy trvale bytom J. XXX.
Tunajší okresný súd rozsudkom zo 07. 04. 2010, č. k. 10C/71/2004-303 konanie voči žalovanej v 3. rade
H. Š. a žalovanej v 4. rade A. V. zastavil a vo zvyšku žalobu (voči žalovaným Ľ. N., H. N., Q.. K. Š.)
zamietol. Vo výroku o zamietnutí žaloby sa rozsudok stal právoplatný a vykonateľný 04. 06. 2010. Z

kúpno - predajnej zmluvy z XX. XX. XXXX mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcov I. N.
odkúpil od K. X., N. E., Z. C. A. G.. P. I., B.. E. pozemok pod humno o výmere 66 laktorov za kúpnu
cenu 50,-Kč/1 laktor. V priebehu r. 1941 - 1943 na predmetnom pozemku postavil hospodársku budovu
- humno, ktorá sa tam nachádza dodnes.
Časť pôvodnej pozemnoknižnej parc.č. XXXX a reálne aj parc.č. XXXX bola vyvlastnená v prospech

Československého štátu a pridelená do osobného užívania Ľ. a H. N.. Právny predchodca navrhovateľov
I. N. ani iné oprávnené osoby si neuplatnili reštitučný nárok podľa zák.č. 229/1991 Zb. a zák.č. 503/2003
Z.z. na obnovu vlastníctva k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, ktorý bol odňatý do vlastníctva
štátu spôsobením krivdy v čase od r. 1948 - 1989. Podľa ust. § 11 ods.1 písm. a/ zák. č. 229/91 Zb.pozemok alebo jeho časť nie je možné vydať, ak už je vo vlastníctve fyzickej osoby, alebo k pozemku
bolo zriadené právo osobného užívania, avšak s výnimkou prípadov uvedených v ust. § 8, t.j. napr.
ak ho fyzická osoba nadobudla v rozpore s vtedy platnými predpismi. Súd zistil, že k vyvlastneniu

uvedeného pozemku došlo za účelom výstavby rodinných domov, avšak k tomuto účelu predmetná
nehnuteľnosť nikdy neslúžila, nakoľko od r. 1943 doposiaľ je zastavaná hospodárskou budovou. I. N.
a jeho právni nástupcovia si ako oprávnené osoby neuplatnili reštitučný nárok v zmysle zákona č.
229/91 Zb. a zákona č. 503/2003 Z. z. do 31. 12. 2004; neuplatnením práva v lehote právo zaniklo.
Vôľu zákonodarcu v tomto prípade nebolo možné preklenúť súdnym rozhodnutím. Diely XX a XX z

novovytvorenej KN parc. č. XXXX/X a XXXX/X boli vyvlastnené, oprávnené osoby si však neuplatnili
reštitučný nárok, preto nebolo možno určiť, že tieto celé novovytvorené KN parcely patria do dedičstva
po neb. I. N.. Súd mal preukázané, že pôvodnými pozemnoknižnými vlastníkmi pozemku PK parc.
č. XXXX, zapísaného v PK vložke č. XXXX obce Hybe boli C. I. v spoluvlastníckom podiele 9/20-ín
a C. E. v podiele 11/20-tín, keď rozsudkom tunajšieho okresného súdu č. k. 11C/46/78-10 z 25. 05.
1978, právoplatným 20. 07. 1978, bolo určené výlučné vlastníctvo k uvedenej nehnuteľnosti C. E..

Jeho právnym nástupcom podľa rozhodnutia Štátneho notárstva Lipt. Mikuláš sp. zn. D 509/85-16 z
25. 04. 1985, právoplatného 07. 10. 1985, je dcéra poručiteľa H. Š., ktorej rozhodnutím Obvodného
pozemkového úradu Lipt. Mikuláš z XX. XX. XXXX, číslo I.-XX/XXXX-XXXXX bolo potvrdené vlastníctvo
k tejto nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele 9/20-ín podľa § 11 ods. 1 zákona 180/1995 Z. z.. Zo
zostávajúcej časti bola vytvorená KN parc. č. XXXX/X v bezpodielovom spoluvlastníctve Ľ. a J. N..

Súd mal preukázané znaleckým posudkom Q.. R. a jeho doplnkom - znaleckým grafickým plánom, že
hospodárska budova - humno je postavená na novovytvorenej KN parc.č. XXXX/X a parc.č. XXXX/X a
pozostáva z dielu č. XX o výmere 16 m2 pôvodnej pozemnoknižnej parc.č. XXXX, z dielu č. XX o výmere
47 m2 pôvodnej pozemnoknižnej parc.č. XXXX, z dielu č. 3 o výmere 54 m2 z pôvodnej pozemnoknižnej
parc.č. XXXX a z dielu č. 4 o výmere 31 m2 z pôvodnej pozemnoknižnej parc.č. XXXX. Rovnako bolo

v konaní tunajšieho okresného súdu sp. zn. 10C/71/2004 preukázané, že právny predchodca žalobcov
I. N., nar. XX. XX. XXXX, zomrel XX. XX. XXXX ako vdovec a jeho manželka A. P., rod. E., nar. XX.
XX. XXXX, zomrela XX. XX. XXXX, teda ho predumrela. I. N., nar. XX. XX. XXXX bol preberateľom
dedičstva po tejto poručiteľke. I. N. a A. N. mali synov K. N., Z. N., neb. I. N., zomrelého XX. XX. XXXX,
ktorého do úvahy pripadajúcimi dedičmi sú I. N.Q., C. N., P. G. A. Y.. W. N., zomrelý XX. XX. XXXX

ako slobodný a bezdetný, takže po ňom prichádzajú do úvahy ako dedičia súrodenci, synovec a netere.
Právni predchodcovia žalobcov sa vlastníkmi nehnuteľností, vzhľadom na povinnosť zápisu prevodu
vlastníckeho práva do pozemkovej knihy, zaniknutej účinnosťou Občianskeho zákonníka z roku 1950
(zákon č. 141/50 Zb.) nestali samotným uzavretím zmluvy. Súd v tomto rozsudku skonštatoval, že sú
splnenépodmienkyvydržaniavlastníctvaspornejnehnuteľnosti(štátjupodľazákonač.46/48Zb.onovej

pozemkovej reforme nenadobudol, preto bola spôsobilým predmetom vydržania podľa Občianskeho
zákonníka z roku 1950, nadobúdacím titulom bola kúpna zmluva z roku 1940, od 01. 01. 1951 do 01. 01.
1961plynulavydržaciadoba,právnypredchodcažalobcov boldobromyseľný).Ďalejsúdkonštatoval,že
v súdenom prípade neprichádza do úvahy posudzovanie ďalšieho nadobúdacieho titulu k zastavanému
pozemku, vychádzajúc zo zásady supreficie solo cedit podľa obyčajového práva do 31. 12. 1950,

nakoľko absentuje súhlas všetkých podielových pozemnoknižných spoluvlastníkov pozemnoknižných
parciel, na ktorých je hospodárska budova postavená. I. N. kúpil pozemok, na ktorom malo byť humno
postavené, v máji 1940, keď už bol ženatý s A. P. E. (sobáš XX.XX.XXXX) a rovnako za trvania ich
manželstva v priebehu rokov 1941 - 1943 bolo humno postavené, preto patrilo do bezpodielového
spoluvlastníctva I. A. A. N., čo bol, vzhľadom na žalobný petit, dôvod zamietnutia žaloby.

Z fotokópie rozhodnutia č. ÚP XXXX-XXX/XXXX-Má ONV, odboru územného plánovania Lipt. Mikuláš
z XX. XX. XXXX súd zistil, že dochádza k vyvlastneniu do vlastníctva štátu v správe MNV v Hybiach,
za účelom ucelenia a zabezpečenia stavebných pozemkov, pôvodných pozemnoknižných pozemkov
vyznačených v geometrickom pláne Strediska geodézie Lipt. Mikuláš pod č. XXX-X-XXX-XXXX-XX o

celkovejvýmere1001,10m2.KupozemkuENparc.č.XXXX/Xsavyvlastňuje162m2zPKparc.č.XXXX
(neznáma vlastníčka N.B. E.) a 26,8 m2 z PK parc. č. XXXX v podielovom spoluvlastníctve K. Š., N. Š.
A. N. I., rod. Š.. V zozname spoluvlastníkov nehnuteľností, od ktorých boli nehnuteľnosti vyvlastnené,
nie je I. N.. Z kúpnej zmluvy zo XX. XX. XXXX je preukázané, že Čsl. štát, MNV v Hybiach, odkúpil od
pôvodných pozemnoknižných vlastníkov nehnuteľnosti, ktoré boli zamerané do novovytvorenej parc. č.

EN XXXX/X, medzi predávajúcimi nebol I. N..

Z fotokópie geometrického plánu vyhotoviteľa Geodézia n. p. Žilina č. XXX-X-XXX-XXXX-XX,
vyhotoveného XX. XX. XXXX vyplýva, že diel XX o výmere 32 m2 bol oddelený od pôvodnej PK parc. č.XXXX o výmere 32 m2 a diel č. XX a výmere 31 m2 od pôvodnej PK parc. č. XXXX o výmere 31 m2 a
obidva boli priradené k EN parc. č. XXXX/.. Podľa nového stavu bola vytvorená nová EN parc. č. XXXX/
X o výmere 1070 m2 - roľa, vo vlastníctve Čsl. štátu, v správe MNV Hybe.

ZfotokópierozhodnutiaONV,finančnéhoodboruvLipt.MikulášizXX.XX.XXXX,právoplatnéhoXX.XX.
XXXX, číslo Fin. XXX/XX-X/XXXX-práv. je preukázané, že manželom Ľ. A. H. N. bol pridelený pozemok
označený v evidencii č. XXXX/X, kat. úz. Hybe, o výmere 1070 m2, do osobného užívania na výstavbu
rodinného domčeka. Pozemok je podľa textu tohto rozhodnutia vo vlastníctve Čsl. štátu, v správe MNV

v Hybiach a je zapísaný na LV č. X z XX. XX. XXXX Strediska geodézie a kartografie v Lipt. Mikuláši.

Fotokópiou dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku je preukázané, že bola uzatvorená
v Hybiach XX. XX. XXXX medzi Čsl. štátom, MNV v Hybiach a manželmi H. a Ľ. N. a jej predmetom
je zriadenie práva osobného užívania pozemku EN parc. č. XXXX/X o výmere 1070 m2 na výstavbe
rodinného domu. Dohoda bola registrovaná Štátnym notárstvom v Lipt. Mikuláši dňa XX. XX. XXXX pod

č. B. XXX/XX. Nadobúdatelia prehlásili, že nehnuteľnosť im bola ukázaná a nimi ohliadnutá, poznajú
dobre je stav.

Fotokópiou listu Okresného národného výboru Lipt.Mikuláš zo dňa 24.06.1988 je preukázané, že
predseda výboru ľudovej kontroly žiadal predsedu obce o určenie záväzného termínu asanácie tej časti

budovy, ktorá sa nachádza na pozemku žalobcov.

Zo zápisnice zo dňa 06.10.1988 vyplýva, že humno v tej dobe užívali K. a A. N., ktorým dal humno
do užívania ich otec I. N.. Vlastnícke právo na nemohli užívatelia hodnoverným spôsobom v tom čase
preukázať. Žalovaný v I. rade K. N. žiadal, aby humno užívali spoločne s bratom, teda ostalo v pôvodnej

zástavbe až do postavenia ich hospodárskej budovy.

Z oznámenia Okresného úradu v Lipt. Mikuláši, katastrálneho odboru z 25. 03. 1999 je preukázané, že
geometrický plán č. XXX-X-XXX-XXXX-XX je správny, pokiaľ sa týka vytýčenia v prírode, vrátane časti
humna, rovnako je správna výmera novovytvoreného stavebného pozemku. Nesprávne je prevedená

identifikácia pozemnoknižných parciel pre výkup stavebného pozemku, chýba pozemnoknižná parcela
č. XXXX tak, ako je správne uvedená v geometrickom pláne č. XXXXXXXX-XX/XX.

Zo znaleckého posudku znalca z odboru geodézia a kartografia Q.. N. R. zo Žiliny z XX. XX. XXXX
vyplýva, že pozemok KN parc. č. XXXX/X o výmere 85 m2 je v držbe Jána Marušiaka, časť o výmere 63

m2 je ako súčasť KN parc. č. XXXX/X vo vlastníctve žalobcov. Súčasná KN parc. XXXX/X je vytvorená
z pozemnoknižných parciel č. XXXX ako diel XX o výmere 32 m2, z PK parc. č. XXXX A.ko diel XX
o výmere 31 m2 a táto identifikácia je totožná s identifikáciou v geometrickom pláne č. XXX-X-XXX-
XXXX-XX. Podľa zmluvy z XX. XX. XXXX pod výstavbu humna a manipulačného priestoru k humnu bol
odkúpený pozemok o výmere 66 štvorcových siah, čo po prepočítaní na metrickú mieru predstavuje 237

m2. V mape pozemkového katastra ide o EN parc. č. XXXX/X - humno o výmere 148 m2 a EN parc.
č. XXXX/X - manipulačný priestor o výmere 67 m2, spolu 215 m2, čo prakticky odpovedá odkúpenej
výmere. Písomným podaním z 20. 09. 2002, doručeným súdu 30. 09. 2002 tento súdny znalec uviedol,
že diel X o výmere 63 m2 podľa geometrického plánu zodpovedá identifikácii v znaleckom posudku
dielu XX o výmere 31 m2 z PK parc. č. XXXX a dielu XX o výmere 32 m2 z PK parc. č. XXXX, čo

zodpovedá identifikácii z GP č. XXX-X-XXX-XXXX-XX. Pri vzájomnom návrhu o určenie vlastníckeho
práva k pozemku pod humnom je potrebné oba diely zlúčiť na výmeru 63 m2 a brať ako úbytok z KN
par. č. XXXX/X, nie z PK stavu. Pôvodná KN parc. č. XXXX/X je zložená z dielu 1 vytvoreného z KN
parc. XXXX/X o výmere 63 m2 (pôvodný diel XX a XX), z dielu X o výmere 54 m2 z PK parc. č. XXXX
a z dielu X o výmere 31 m2 z PK parc. č. XXXX; spolu ide o výmeru 148 m2. Podaním zo dňa 23.

07. 2007, doručený tunajšiemu súdu 26. 07. 2007 tento znalec porovnal identifikáciu pozemnoknižnej
parc.č. XXXX uvedenej v znaleckom posudku zo dňa 10. 03. 2002 s registrom obnovenej evidencie pôdy
(ROEP) v kat.úz. Hybe a znázornil ju v znaleckom grafickom pláne, podľa ktorého je humno postavené
na novovytvorenej KN parc.č. XXXX/X a parc.č. XXXX/X a pozostáva z dielu č. XX o výmere 16 m2,
vyfarbeného zelenou farbou, vytvoreného z pôvodnej pozemnoknižnej parc.č. XXXX, z dielu č. XX o

výmere 47 m2, vyfarbeného žltou farbou, vytvoreného z pôvodnej pozemnoknižnej parc.č. XXXX, z
dielu č. X o výmere 54 m2, vyfarbeného červenou farbou, oddeleného z pôvodnej pozemnoknižnej
parc.č. XXXX a z dielu č. X o výmere 31 m2, vyfarbeného fialovou farbou, vytvoreného z pôvodnej
pozemnoknižnej parc.č. XXXX.Ako vyplýva z výpisu z pozemkovej knihy PK parc. č. XXXX, PK vložka č. XXX obce Hybe
(nachádzajúceho sa v spise sp. zn. 10C/71/2004), pôvodnými pozemnoknižnými vlastníkmi tejto

nehnuteľnosti boli bol I. E. v podiele 18/72-in, mal. N. Š. v podiele 18/72-in, Z. V. v podiele 6/72-in, mal.
K. E. v podiele 8/72-in a P. I., rod. E. v podiele 22/72-in. Pôvodným pozemnoknižným vlastníkom parc.č.
XXXX zapísanej vo vložke č. XXX obce Hybe bol K. X. titulom dedenia na základe č.k. D 263/1950,
keď pôvodný pozemnoknižný vlastník K. X., st. zomrel XX.X.XXXX. K. X.E., ml. zomrel v r. XXXX a jeho
právnou nástupkyňou bola dcéra V. F., na základe Dohody o vyrovnaní dedičských podielov napísanej

v Notárskej kancelárii Prešov dňa 30.6.1993 pred notárkou JUDr. Evou Loumovou pod N/363/1993,
NZ/242/1993, vyrovnanie sa vyrovnalo tak, že pôvodnú pozemnoknižnú parc.č. XXXX zapísanou v
zápisnici č. XXX nadobúda H. E., rod. X. (uvedená notárska zápisnica je založená v prílohovej obálke
spisu 10C/71/2004). H. E. zomrela v r. XXXX a jej právny nástupca bol Q.. E. E., nar. X.X.XXXX, ktorý
dňa X.XX.XXXX uzavrel kúpnu zmluvu s E.Ž. Š., rod. L., nar. XX.X.XXXX, ktorý vklad bol povolený
XX.X.XXXX pod G.. Pôvodným pozemnoknižným vlastníkom parc.č. XXXX zapísanej v pozemnoknižnej

vložke č. XXXX obce Hybe bol Z. Š., stolár, ktorý túto nehnuteľnosť nadobudol na základe Kúpnej
zmluvy pod d.č.d. XXX/XXXX. Uvedená kúpnopredajná zmluva bola uzavretá medzi predávajúcim Z.
C. a kupujúcim Z. Š. dňa XX.X.XXXX, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť zapísaná v pozemnoknižnej
zápisnici obce Hybe č. XXXX č. XXXX pod B1 v celosti na meno predávajúceho.
Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Postupujúc podľa označenej právnej úpravy, na základe zhora zisteného skutkového stavu, vychádzajúc
z právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým je súd prvého stupňa viazaný, súd žalobu zamietol.
Svoju aktívnu vecnú legitimáciu žalobcovia preukázali výpisom z listu vlastníctva č. XXX Okresného
úradu, katastrálneho odboru Lipt. Mikuáš pre kat. úz. Hybe, pasívna vecná legitimácia žalovaných
spoluvlastníkov humna ako právnych nástupcov pôvodných bezpodielových spoluvlastníkov A. a I. N. je

preukázaná zhora uvedenými rozhodnutiami o dedičstve. Pre meritórne posúdenie veci bolo potrebné v
prvom rade ustáliť, či sa žalobcovia domáhajú odstránenia stavby zriadenej na cudzom pozemku, alebo
inej ochrany ich vlastníckeho práva. Stavbu humna, ktorej odstránenia sa žalobcovia domáhajú, nie je
možné považovať za stavbu neoprávnenú podľa § 135c/ Obč. zák.. Právni predchodcovia žalovaných
I. a A. N. ju zriadili, ako vyplýva z rozsudku tunajšieho okresného súdu č. k. 10C/71/2004-303 zo dňa

07. 04. 2010, právoplatného 04.06.2010, v rokoch 1941 - 1943 na pozemku, ktorý mali v uvedenej
dobe v oprávnenej držbe a ktorého bezpodielovými spoluvlastníkmi sa stali v dôsledku vydržania,
keď vydržacia doba uplynula 01.01.1961. Neoprávnenou by bola táto stavba iba vtedy, ak by bola
zriadená na cudzom pozemku a bez toho, aby mal ten, kto ju zriadi, na to právo. Právni predchodcovia
žalovaných stavbu zriadili na pozemku, ktorý mali v oprávnenej držbe na základe kúpnej zmluvy zo

dňa XX.XX.XXXX, o ktorej sa domnievali, že je právne perfektným úkonom a dobromyseľne si postavili
humno. Nikto v súdnom konaní netvrdil, že právni predchodcovia žalovaných na zriadenie humna na
tomto pozemku nemali právo. V čase nadobudnutia práva osobného užívania pozemku C KN parc. č.
XXXX/X žalobcami dohodou o zriadení práva osobného užívania pozemku z XX.XX.XXXX, ktoré bolo od
01.01.1992 zmenené na bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcov, stavba humna už na tomto pozemku

37 rokov bola zriadená, takže nemožno hovoriť o jej zriadení na cudzom pozemku žalobcov. Žaloba
žalobcovpretonieježalobounaodstránenieneoprávnenejstavby,ale ideožalobu,ktorousažalobcovia
domáhajú ochrany ich vlastníckeho práva tvrdiac neoprávnený zásah žalovaných zastavaním pozemku
budovou humna ich právnymi predchodcami na pozemku vo vlastníctve žalobcov. Nakoľko na tomto
pozemku nie sú umiestnené hnuteľné veci, správne sa žalobcovia nedomáhali vypratania pozemku

(rozs. NS ČR sp. zn. 22 Cdo 1997/2000 z 09. 10.2000). Pokiaľ sa žalovaný 1/ bránil poukazom
na neurčitosť a nevykonateľnosť žalobného petitu, súd sa s jeho obranou nestotožňuje. Žalobcovia
vymedzili časť stavby, ktorá má byť odstránená nielen jej výmerou, ale aj poukazom na časť pozemku,
na ktorom sa nachádza, čo je možné stotožniť v súlade s geometrickým plánom. Základnou podmienkou
úspechu vlastníckej vindikačnej žaloby je aktívna legitimácia, teda preukázanie vlastníckeho práva.

Žalobcovia preukázali svoje bezpodielové spoluvlastníctvo k pozemku C KN parc. č. XXXX/X o výmere
541 m2, zast. plochy a nádvoria, kat. úz. Hybe, výpisom z listu vlastníctva č. XXX Okresného
úradu Lipt. Mikuláš, odboru katastrálneho. Z úspešného preukázania vlastníctva však ešte nevyplýva
opodstatnenosť požadovanej ochrany. Žalovaný môže mať právo na užívanie veci a zasahovaniedo vlastníckeho práva žalobcu (R 65/1972). Ďalšou úlohou súdu preto bolo, aj v zmysle uznesenia
Krajského súdu v Banskej Bystrici z 19.12.1990, č. k. 17Co/401/90-35 skúmať, na základe žaloby
o určenie vlastníckeho práva, vlastníctvo právneho predchodcu žalovaných I. N. k zastavanej časti

parcely EN parc. č. XXXX/X, na ktorej je postavené humno po jej identifikácii znalcom geometrom,
pričom súd bude skúmať obsah zmluvy z XX.XX.XXXX za súčinnosti znalca geometra a identifikovať
tú časť nehnuteľnosti, ktorú mal touto zmluvou I. N. nadobudnúť do vlastníctva. Rozsudkom č. k. 10C/
71/2004 zo dňa zo dňa 07. 04.2010, právoplatným 04.06.2010 Okresný súd Liptovský Mikuláš zamietol
žalobu o určenie, že poručiteľ I. N., nar. XX.XX.XXXX bol v celosti ku dňu svojej smrti XX. XX.XXXX

vlastníkom pozemku C-KN parc. č. 3227/2, zastavaná plocha o výmere 148 m2 a stavby humna na KN
C parc. č. XXXX/X, obec a kat. územie Hybe, podľa geometrického plánu č. 10C/71/2004-29/7 znalca
z odboru geodézie a kartografie Žilina Ing. N. R.Č., ktorá bola vytvorená z KN C parc. č. XXXX/X,
zapísanej na LV č. XXX, z E-KN parc. č. XXXX/XXX, zapísanej na LV č. XXXX a z E-KN parc. č. XXXX/
XXX, zapísanej na LV č. XXXX pre obec a kat. územie Hybe. Dôvodom jej zamietnutia bolo zistenie
súdu, že v dôsledku vydržania nenadobudol výlučné vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam uvedený

poručiteľ, ale obidve nehnuteľnosti boli v čase jeho smrti bezpodielovým spoluvlastníctvom jeho a jeho
manželky A. N. (pozemok v dôsledku vydržania, stavba jej zriadením).Vzhľadom na tento záver je
potrebné posudzovať aj pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných v súdenom prípade, lebo stavba humna
doteraz na liste vlastníctva zapísaná nie je. Ďalej krajský súd konštatoval, že ak bude preukázané,
že pôvodne žalovaný I. N. bol spoluvlastníkom niektorej pozemnoknižnej parcely a nebol účastníkom

vyvlastňovacieho konania a Čsl. štátu, MNV Hybe nebola odpredaná ani časť parcely kde je postavené
humno, nemohol platne nadobudnúť celú novovytvorenú parc. č. EN XXXX/X do svojho vlastníctva
Čsl. štát a následne zriadiť právo osobného užívania k tomuto pozemku žalobcom. Úspešnosť žaloby
o určenie vlastníckeho práva má podľa uvedeného rozhodnutia vplyv na právne posúdenie návrhu
žalobcov v tom, že ak bolI. N.v čase uzatvárania dohody o zriadení práva spoločného užívania pozemku

žalobcom v roku 1980 spoluvlastníkom časti predmetnej nehnuteľnosti, prípadne výlučným vlastníkom
určeným geometrickým plánom vyznačenej parcely, nebude možné návrhu žalobcov vyhovieť. Z tohto
zistenia potom vychádzal súd aj pri rozhodovaní o potrebe poskytnutia ochrany vlastníckemu právu
žalobcov. Nie je pre potreby tohto konania rozhodujúce, že nebola doteraz podaná ďalšia určovacia
žaloba, ktorá by vychádzala zo záverov konania sp. zn. 10C/71/2004. Ak by právni predchodcovia

žalovaných I. a A. N. neboli bezpodielovými spoluvlastníkmi uvedených nehnuteľností, humno by
nemohlo byť predmetom niekoľkých nasledujúcich dedičských konaní o novoobjavenom majetku. Táto
stavba zatiaľ nie je zapísaná na liste vlastníctva preto, že pre zápis je potrebný geometrický plán (ako
uvádza aj osvedčenie o dedičstve tunajšieho okresného súdu č. k. 6D/533/2012-22, D/not. 172/2012 zo
dňa 06.08.2012, právoplatné 06.08.2012 po poručiteľovi W. N.), ktorý dedičia doteraz nedali zhotoviť.

Následne sa súd zaoberal vyvlastňovacím konaním, ktoré prebehlo v r. 1980. Krajský súd v Banskej
Bystrici v uznesení z 19.12.1990, č. k. 17Co/401/90-35, právoplatnom 22.01.1991 konštatuje, že dohoda
o zriadení práva osobného užívania pozemku Štátneho notárstva v Lipt. Mikuláš registrovaná pod
č. B. XXX/XX zriaďuje žalobcom právo osobného užívania k zastavanému pozemku v rozpore s
povahou a účelom práva osobného užívania pozemku, čo malo postrehnúť už samotné štátne notárstvo

pri registrácii tejto dohody, keď geometrickým plánom strediska Geodézie v Lipt. Mikuláši č. XXX-
X-XX-XXXX-XX z XX.XX.XXXX bola vytvorená EN parc. č. XXXX/X z pozemnoknižných parciel č.
XXXX a XXXX, pričom práve na časti tejto novovytvorenej parcely EN XXXX/X od ulice sa nachádza
humno postavené I. N.. Konajúci súd k tomu dodáva, že ochranu práva nemôže požívať vlastnícke
právo nadobudnuté porušením zákona. Vyvlastnenie je veľkým, núteným zásahom do Ústavou SR

chráneného vlastníckeho práva, preto aj v režime socializmu bolo potrebné pri jeho realizácii postupovať
uvážlivo, zodpovedne a so zvýšenou opatrnosťou, a to aj pri vydávaní vyvlastňovacích rozhodnutí. Pri
vyvlastňovaní pozemkov, na ktorých v tom čase už 37 rokov stála stavba humna, takto príslušné orgány
nepostupovali.Vyvlastnilipozemkybeztoho,abysaexistencioutejtostavbyzaoberali,atonapriektomu,
že pozemky (už zastavané) mali slúžiť na výstavbu. Nebolo rozhodujúce, že právne vlastnícke pomery k

týmto nehnuteľnostiam vysporiadané neboli; neprehliadnuteľná stavba postavená bola a malo byť o nej
rozhodnuté. Nastala potom situácia, keď boli vyvlastnené do vlastníctva štátu a následne pridelené do
osobného užívania žalobcov pozemky, bez vyvlastnenia stavby, ktorá zostala vlastníctvom pôvodných
vlastníkov. Navyše za účelom výstavby boli vyvlastnené pozemky, ktoré už humnom zastavané boli.
Žalobcovia o tomto všetkom vedeli, humno je viditeľné. Napriek tomu dohodu o zriadení osobného

užívania pozemku uzatvorili, rodinný dom si oproti humnu postavili, vybudovanú majú plnohodnotnú
prístupovú komunikáciu. Domáhali sa síce odstránenia humna, ale až popri, resp. po realizácii všetkých
týchto krokov. Žalobcovia takto postupovali v snahe zabezpečiť si bývanie a podmienky pre riadny život
rodiny, ale aj keď súd zohľadňuje špecifiká doby, v ktorej k týmto udalostiam došlo, nemôže chrániťvlastníctvo žalobcov získané uvedeným spôsobom na úkor vlastníctva žalovaných, ktorých právni
predchodcovia neboli ani účastníkmi konania o vyvlastnení pozemkov. Najskôr získali vlastnícke právo
k pozemku právni predchodcovia žalovaných, ktorí postavili humno, užívané doteraz najmä žalovaným

I. a jeho synom, čo súd zistil na ohliadke. Až núteným vyvlastnením o 40 rokov neskôr získali vlastníctvo
k pozemkom žalobcovia (ktorí zaplatili odplatu za zriadenie osobného užívania pozemku) vedomí si
toho, že pozemok prijímajú aj so stavbou. Keďže stavba nebola vyvlastnená, čo žalobcovia mohli zistiť
z vyvlastňovacích rozhodnutí už v r. 1980, prísľuby riešenia situácie jej odstránením dávané žalobcom
príslušnými orgánmi nemali žiadnu právnu ani morálnu silu. Žaloba je preto neopodstatnená, bez toho,

aby žalovaní obchádzali reštitučný zákon, aj s poukazom na potrebu ochrany dobrých mravov ako
súhrnu etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, panujúcich v spoločnosti. Navyše,
žalobcovia nemohli byť po 01. 01. 1992 dobromyseľní, že im právo k tomuto pozemku patrí vzhľadom
na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 19.12.1990, sp. zn. 17Co 401/1990 konštatujúcom,
že nadobudli právo osobného užívania už zastavaného pozemku, čo bolo konštatované už pred
nadobudnutím ich vlastníckeho práva ex lege 01. 01. 1992. V čase rozhodovania súdu žalobcovia

vlastnú hospodársku budovu postavenú majú, rovnako majú zabezpečený vstup k svojmu rodinnému
domu z obecnej komunikácie, ktorú po dobu najmenej 20 rokov na tento účel používajú. Nebolo
preukázané, že stavba žalovaných ohrozuje život, zdravie alebo majetok.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 150 Občianskeho súdneho poriadku.

Dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie práva na náhradu trov konania úspešným žalovaným
súd vidí v okolnostiach prípadu. Ide o dlhotrvajúci spor, ktorý vyvolal aj ďalší spor o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam a dedičské konania o novoobjavenom majetku. Podstata tohto sporu
nespočíva v správaní sa žalovaných, ale čiastočne v správaní ich právnych predchodcov, ktorí si právne
nevysporiadali faktické vlastnícke vzťahy a čiastočne v nepozornosti žalobcov pri uzatváraní dohody o

osobnom užívaní už zastavaného pozemku za účelom výstavby. Hlavnou príčinou vedenia tohto sporu
je však nepozornosť pri vyvlastňovacom konaní, ktorej sa dopustili orgány o vyvlastnení rozhodujúce.
Nie je potom dôvodným, aby náklady tohto súdneho konania znášali žalovaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného

okresného súdu na Krajský súd v Žiline v 5 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§42 ods. 3 Obč. súd. por. - kto ho robí,
ktorému súdu je určené, akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč.súd.por).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.