Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. január 2014

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 12C/28/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812211614
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:3812211614.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI

Slovensko, s.r.o. Bratislava, Údernícka č. 5, IČO 35724803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. Bratislava,
Údernícka č. 5, IČO 36613843, proti odporcovi: 1. Y. O., nar. XX.X. XXXX, bytom V., Z. XXX/XX, 2. H. O.,
nar. XX.X. XXXX, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom Lučenec, J. Kráľa č. 5/A, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom
v Prešove, Námestie legionárov 5, zastúpené JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom Lučenec,
J. Kráľa č. 5/A, o zaplatenie 331,24 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca v 1. rade, Y. je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 331,24 eur spolu s 9 % -

ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 23,66 eur od 21.7.2009 do zaplatenia, zo sumy 23,66
eur od 21.8.2009 do zaplatenia, zo sumy 23,66 eur od 21.9.2009 do zaplatenia, zo sumy 23,66 eur
od 21.10.2009 do zaplatenia, zo sumy 23,66 eur od 21.11.2009 do zaplatenia, zo sumy 23,66 eur
od 21.12.2009 do zaplatenia, zo sumy 23,66 eur od 21.1.2010 do zaplatenia, zo sumy 23,66 eur
od 21.2.2010 do zaplatenia, zo sumy 23,66 eur od 21.3.2010 do zaplatenia, zo sumy 23,66 eur od
21.4.2010dozaplatenia,zosumy23,66eurod21.5.2010dozaplatenia,zosumy23,66eurod21.6.2010
do zaplatenia, zo sumy 23,66 eur od 21.7.2010 do zaplatenia, zo sumy 23,66 eur od 21.8.2010 do

zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V prevyšujúcej časti návrh proti odporcovi v 1. rade Y.i zamieta.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcom v 1. a 2. rade a vedľajšiemu účastníkovi na ich
strane náhradu trov konania vo výške 544,47 eur a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov náhradu
trov konania vo výške 197,84 eur, spolu náhradu trov konania vo výške 742,31 eur, všetko k rukám ich
právneho zástupcu, JUDr. Andreja Cifru, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom podaným na súd dňa 3.7. 2012 si uplatnil voči odporcom, Y. O. a H. O., nar.
XX.X. XXXX nárok na zaplatenie istiny 2. 028,66 eur s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy
1.639,91 eur od 21.8. 2010 do zaplatenia ako i nárok na náhradu trov konania. Návrh zdôvodnil

tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12. 2008 uzavretej medzi postupcom
Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom v Bratislave a navrhovateľom, postúpil postupca na navrhovateľa
pohľadávku voči odporcom. Právny predchodca navrhovateľa a odporca uzavreli dňa 19.9. 2005
Zmluvu o splátkovom úvere č. 0372492763 (ďalej len „Zmluva“). Predmetom úveru bolo poskytnutie
peňažných prostriedkov odporcovi. Odporca sa zaviazal uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v
pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Túto svoju povinnosť si nesplnil, čím sa dostal do
omeškania a postupca od zmluvy odstúpil. Ku dňu postúpenia pohľadávky pohľadávka navrhovateľapredstavovalasumu2.028,66eur,ktorápozostávalazistinyvovýške1.639,91eurazúrokuzomeškania
vo výške 388,75 eur. Odporkyňa v 2. rade, Alžbeta Tulicová uznala vyššie uvedený záväzok v Dohode o
uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 27.9. 2010 („ďalej len „Dohoda“), čím pristúpila

k záväzku podľa § 533 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Obaja pôvodne žalovaní odporcovia žiadali prostredníctvom svojho právneho zástupcu, JUDr. Cifru,
návrh navrhovateľa z dôvodu premlčania zamietnuť. Právny zástupca odporcov nesúhlasil s tvrdením
navrhovateľa, že v danej veci nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, resp. k predčasnému
zosplatneniu úveru. V návrhu na začatie konania sám navrhovateľ uvádza, že postupca odstúpil od

zmluvy a vyzval odporcu na úhradu dlžnej sumy. Dátum, ktorý sa uvádza v Prílohe č. 1 k Zmluve
o postúpení, je dátumom riadnej splatnosti úveru, teda konečnej splatnosti, ktorá by nastala, keby
si odporca povinnosti plnil riadne a včas. Mal za to, že v predmetnej veci začiatok dátumu plynutia
premlčacej lehoty sa začína najneskôr dňom uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky a teda 18.12.
2008, pretože k tomuto dátumu pôvodný veriteľ už postúpil svoju pohľadávku na navrhovateľa a teda táto
pohľadávka už musela byť nejakým spôsobom vyčíslená. Pokiaľ ide o Dohodu o uzavretí splátkového

kalendára a uznaní záväzku zo dňa 27.9. 2010, uviedol, že odporkyňa H. nemá v spore pasívnu vecnú
legitimáciu,keďžepredmetnúDohoduuzavrelalenodporkyňaH.O.,pričomvšakpôvodnýzáväzokpatril
len odporcovi Y. O.. Tvrdil, že odporkyňa H. O. neplatne pristúpila k záväzku odporcu Y. O., pretože v
predmetnej dohode o splátkach nie je vôbec špecifikované, k akému záväzku mala odporkyňa pristúpiť,
a z tohto dôvodu ide o neplatné pristúpenie k záväzku a to bez ohľadu na to, či nárok bol premlčaný

v čase podpisu Dohody. Vzhľadom na neplatné uznanie záväzku odporkyňou, neplatnosť pristúpenia k
záväzku a vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žiadal návrh voči odporkyni H. O. zamietnuť a
z dôvodu vznesenej námietky premlčania žiadal návrh zamietnuť aj voči odporcovi Y. O..

Odporca Y. O. potvrdil, že predmetnú Zmluvu podpísal, že mu zo strany právneho predchodcu
navrhovateľa boli poukázané peniaze vo výške 26.000 Sk, že peniaze potreboval na bežnú potrebu,

že úver nesplácal, resp. že krátky čas mu mohli byť vykonávané zrážky zo mzdy. Krátko po uzavretí
Zmluvy bol z práce prepustený a bol mu priznaný invalidný dôchodok. Keď Zmluvu uzatváral, nevedel,
akú sumu navyše musí navrhovateľovi vrátiť. Na výšku splátky sa nepamätal a nevedel ani uviesť, čo
samotná splátka obsahovala.

Pôvodná odporkyňa, H. O., uviedla, že na Dohode je jej podpis. Prišiel za ňou pán, povedal, že potrebuje

manžela, ktorý nebol doma. Povedal jej, že stačí, keď papier podpíše za manžela, čo aj urobila. Dohoda
už bola dopredu napísaná, nedopisovalo sa do nej nič, túto podpísala bez toho, že by si ju prečítala. bolo
jej povedané, že ide o splátky, že jej manžel má dlh a že Dohodu môže podpísať aj ona. Nič ohľadne
uznania záväzku, resp. pristúpenia k záväzku jej nebolo povedané. V čase, keď Dohodu podpísala,
nevedela, o aký záväzok v skutočnosti ide.

Podaním zo dňa 25.11. 2013 vzal navrhovateľ návrh na začatie konania voči odporkyni H. O. v celom
rozsahu a voči odporcovi Y. O. v časti späť.

Uznesením č. k. 12C/28/2013-145 zo dňa 9.12. 2013 súd konanie proti odporkyni H. O. v celom rozsahu
zastavil. Týmto uznesením súčasne súd konanie proti odporcovi v 1. rade Y. O. sčasti, v istine vo
výške 1.697,28 eur zastavil. a súčasne pripustil zmenu návrhu v zmysle podania navrhovateľa zo dňa

25.11. 2013 v tomto znení: Odporca v 1. rade, Y. O. je povinný zaplatiť navrhovateľovi do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku sumu vo výške 331,38 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy
23,67 eur od 21.7. 2009 do zaplatenia, zo sumy 23,67 eur od 21.8. 2009 do zaplatenia, zo sumy 23,67
eur od 21.9. 2009 do zaplatenia, zo sumy 23,67 eur od 21.10. 2009 do zaplatenia, zo sumy 23,67 eur
od 21.11. 2009 do zaplatenia, zo sumy 23,67 eur od 21.12. 2009 do zaplatenia, zo sumy 23,67 eur od

21.1. 201 do zaplatenia, zo sumy 23,67 eur od 21.2. 2010 do zaplatenia, zo sumy 23,67 eur od 21.3.
2010 do zaplatenia, zo sumy 23,67 eur od 21.4. 2010 do zaplatenia, zo sumy 23,67 eur od 21.5. 2010
do zaplatenia, zo sumy 23,67 eur od 21.6. 2010 do zaplatenia, zo sumy 23,67 eur od 21.7. 2010 do
zaplatenia a zo sumy 23,67 eur od 21.8. 2010 do zaplatenia.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi, a to Zmluvou o splátkovom úvere č.
0372492763 zo dňa 19.9. 2005 (ďalej len „Zmluva“), Všeobecnými obchodnými podmienkami k Zmluve,
Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., ako postupcom a

navrhovateľom ako postupníkom dňa 18.12. 2008, s Prílohou č. 1, Dohodou o uznaní záväzku a úhrade
pohľadávky v splátkach zo dňa 27.9. 2010, listom adresovaným Slovenskou sporiteľňou (ďalej len
„SLSP“) odporcovi zo dňa 2.1. 2009, listom adresovaným navrhovateľom odporcovi zo dňa 12.6. 2012
(Pokus o zmier), platobnou históriou - transakciami na úvere, písomným podaním právneho zástupcu
navrhovateľa zo dňa 23.1. 2013 a 15.5. 2013 a písomným podaním právneho zástupcu odporcu a

vedľajšieho účastníka na strane odporcu zo dňa 16.11. 2012, Oznámením Slovenskej sporiteľne a.s. zo
dňa 1.7. 2013, na základe čoho mal zistený tento skutkový stav veci:

Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12. 2008 uzavretej medzi postupcom, SLSP
a navrhovateľom, postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporcovi. Právny predchodca
navrhovateľa (ďalej len „SLSP“) a odporca Y. uzavreli dňa 19.9. 2005 Zmluvu o splátkovom úvere, na
základe ktorej bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 26.000 Sk s mesačnými splátkami vo výške 713

Sk. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá dňa 20.10. 2005, konečná splatnosť úveru dňa 20.8. 2010,
splatnosť úrokov v posledný deň kalendárneho mesiaca, výška úrokovej sadzby 17,3 % ročne, poplatok
za správu úveru vo výške 50 Sk mesačne. Svoje zmluvné povinnosti si odporca riadne neplnil, dostal sa
do omeškania a ku dňu postúpenia pohľadávky, teda ku dňu 18.12. 2008, podľa tvrdenia navrhovateľa
ale i podľa Prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávky, dlhoval sumu 2.028,66 eur, ktorá pozostávala z

istiny vo výške 1.639,91 eur a z úroku z omeškania vo výške 388,75 eur. Právny zástupca navrhovateľa
na pojednávaní tvrdil, a vyplýva to i z histórie účtu, že odporca nezaplatil ani jednu z úverových splátok.
Tvrdil tiež, že odporca z celej sumy poskytnutého úveru doposiaľ vrátil len sumu 2,14 eur. Nevedel
sa vyjadriť, ku ktorému dátumu a či došlo zo strany SLSP k odstúpeniu od Zmluvy (skutočnosť, že od
Zmluvy bolo odstúpené sa pritom výslovne uvádza v návrhu na začatie konania), resp. či a kedy došlo

k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru (v listoch adresovaných právnym zástupcom navrhovateľa
odporcovi i pôvodnej odporkyni zo dňa 12.6. 2012 sa uvádza deň vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
úveru zo strany SLSP 20.8. 2010).

Z Dohody zo dňa 27.9. 2010 mal súd zistené, že ako veriteľ na Dohode je uvedený navrhovateľ a
ako dlžník odporca a ako osoba pristupujúca k záväzku podľa § 533 a nasl. Občianskeho zákonníka

pôvodná odporkyňa v 2. rade H.. V bode 2 Dohody je uvedené, že obaja odporcovia uznávajú čo
do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe Zmluvy uzatvorenej s
pôvodným veriteľom SLSP. Dlžná suma pozostáva z istiny vo výške 1.639,91 eur a z nákladov na
inkasné konanie vo výške 149,37 eur. V bode 3 Dohody sa pôvodná odporkyňa v 2. rade H. O. mala
zaviazať splatiť svoj záväzok voči veriteľovi v mesačných splátkach v dohodnutej výške 30 eur k 25. dňu

v mesiaci, pričom dátum splatnosti 1. splátky je 25. 10. 2010.

V listoch zo dňa 12.6. 2012 adresovaných odporcovi i pôvodnej odporkyni, oznámil navrhovateľ obom
odporcom,žejehoprávnypredchodcavyhlásilmimoriadnusplatnosťúveru,ktorápohľadávkapozostáva
z neuhradeného úveru vo výške 1.639,91 eur, zmluvného úroku 267,69 eur a z úroku z omeškania vo
výške 388,75 eur. Sumu 2.296,35 eur žiadal navrhovateľ zaplatiť do 19.6. 2012.

V Prílohe č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok, je uvedená ku dňu 18.12. 2008 nezaplatená istina
vo výške 1.639,91 eur a príslušenstvo pohľadávky, úroky vo výške 388,75 eur pri počte dní omeškania
1155, dátum poslednej úhrady 20.10. 2005 vo výške 64,50 Sk, deň splatnosti úveru 20.8. 2010, ktorý
dátum je aj dátumom konečnej splatnosti úveru podľa Zmluvy.

Z písomného podania SLSP, právneho predchodcu navrhovateľa, zo dňa 1.7. 2013, mal súd zistené, že

zo strany SLSP nedošlo pred postúpením pohľadávky k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, ani k
výpovedi, či k odstúpeniu od Zmluvy zo dňa 19.9. 2005.

Písomným podaním zo dňa 16.11. 2012 právny zástupca odporcu a vedľajšieho účastníka na strane
odporcu (do konania vstúpil podaním zo dňa 10.10. 2012), poukázal na ustanovenia § 52 a nasl.Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a uviedol, že predložená dohoda o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku je formulár, ktorý vopred pripravil veriteľ pre dlžníka a dlžník nemá možnosť
žiadnym spôsobom ovplyvniť jeho obsah. Táto Dohoda obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky,

a to predĺženie premlčacej lehoty formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku. Tieto dojednania
sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a preto sú neplatné. Prehlásenie dlžníka o vedomosti
premlčania dlhu je sofistikovane „skryté“ do dohody o splátkach, pričom by malo byť súčasťou uznania
záväzku. Navrhovateľovi ako dodávateľovi išlo o to, aby pod zámienkou ponuky splátok dosiahol
predĺženie premlčacej lehoty. Takáto dohoda je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8

zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení, pretože pri jej uzatváraní neboli
splnené princípy dobromyseľnosti, čestnosti a navrhovateľom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť
uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľa, resp. predĺženie premlčacej lehoty. Dal do pozornosti súdu,
že odporcovi ako spotrebiteľovi bol poskytnutý úver vo výške 26.000 Sk a navrhovateľ si v žalobe len
na tzv. pôvodnej istine pohľadávky uplatňuje sumu 1.639,91 eur (49.403,93 eur).Okolnosti, za ktorých
navrhovateľ so spotrebiteľmi uzatvára formulárové dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní

záväzku, po vynútenej návšteve splnomocnenej osoby navrhovateľa s vysvetlením, že ide iba o dohodu
o splátkach dlhu, je potrebné považovať za nekalú obchodnú praktiku a posudzovať ju najmä podľa
§ 8 ods. 4 citovaného zákona. Pre prípad neprijatia tejto argumentácie navrhol súdu postupovať
v zmysle § 109 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Žiadal, aby
navrhovateľ preukázal, z čoho presne pozostáva uplatnená istina 1.090,07 eur a kedy sa tá ktorá

splátka istiny pohľadávky stala splatnou, z ktorých dlžných splátok, za ktoré obdobie pozostáva pôvodná
istina a kedy nastala splatnosť tej ktorej splátky a z čoho sa skladajú, čo jednotlivé splatné splátky
obsahujú. Vzniesol námietku premlčania, ku ktorej uviedol, že podľa prílohy č. 1 k zmluve o postúpení
pohľadávok zo dňa 24.3. 2011 bol počet dní omeškania u odporkyni ku dňu 24.3. 2011 spolu 1190.
Žiadal, aby navrhovateľ v tejto súvislosti predložil súdu listiny, z ktorých je zrejmé, kedy sa uplatnená

pohľadávkastalasplatnou.Všetkonasvedčujetomu,pokiaľnavrhovateľnepreukážeopak,žejehonárok
je v celom rozsahu premlčaný; pretože predložené uznanie dlhu je potrebné v zmysle argumentácie
obsiahnutej v čl. II tohto podania považovať za absolútne neplatné dojednanie a nemožno naň prihliadať.
V pochybnostiach je treba použiť výklad priaznivejší pre spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 OZ). Navrhovateľ
podal návrh 24.1. 2013, jeho nárok sa stal splatným zjavne v čase pred 24.1. 2010, a preto je ako celok

premlčaný; navrhovateľ by sa inak nepokúšal ľstivým spôsobom získať od odporkyne uznanie záväzku.

Právny zástupca navrhovateľa v písomnom podaní z 15.5. 2013 špecifikoval žalovanú sumu. Uviedol,
že v zmysle čl. I. Zmluvy sa odporca zaviazal splatiť celý úver s úrokovou sadzbou vo výške 17,3
% ročne. Podľa II bodu 3 Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že splatné úroky a splatné poplatky sa
dňom ich splatnosti pripíšu k istine a stávajú sa jej účasťou. Dňa 18.8. 2008 pôvodný veriteľ postúpil na

navrhovateľa pohľadávku v celkovej výške 2.028,66 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 1.639,91
eur a z úroku z omeškania vo výške 388,75 eur. Istina vo výške 1.639,91 eur pozostáva z neuhradeného
úveru, z poplatkov a zo zmluvných úrokov. Z poskytnutého úveru 863,04 eur odporca zaplatil sumu 2,14
eur.Priúrokochzomeškaniavovýške388,75eurvychádzalzúrokuzomeškaniavovýške26,4%ročne.

V písomnom podaní zo dňa 23.1. 2013 právny zástupca navrhovateľa okrem iného uviedol, že na

premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka a vedľajší účastník nemôže sám vzniesť námietku
premlčania. Nesúhlasí s tvrdením vedľajšieho účastníka na strane odporkyne, že uzatvorenie Dohody je
v rozpore s dobrými mravmi a predstavuje nekalú obchodnú praktiku, pretože predmetná Dohoda spĺňa
všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, teda má písomnú
formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť,

čo má za následok predpoklad, že záväzok trval aj v čase uznania. Zároveň odporkyňa aj potvrdila
podpisom Dohody, že mala vedomosť o premlčaní dlhu, pričom zákon túto vedomosť o premlčaní dlhu
v čase jeho uznania nevyžaduje. Poukázal tiež na to, že uznanie práva podľa § 110 ods. 1 druhá
veta Občianskeho zákonníka nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“), čo potvrdzujú aj odlišné právne dôsledky, ktoré s nimi zákon spája. Uznanie

premlčaného práva nie je podľa účinkov spojených s § 110 ods. 1 OZ viazané na vedomosť dlžníka,
že uznal premlčané právo. K prerušeniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a začatiu plynutia novej 10
ročnej premlčacej doby dochádza bez ohľadu na to, či dlžník v čase uznania o premlčaní vedel alebo
nie. Na rozdiel od uvedeného, úprava obsiahnutá v § 558 OZ pre vznik vyvrátiteľnej domnienky, že dlh
v čase uznania trval vyžaduje, aby ten, kto uznal premlčaný dlh vedel o jeho premlčaní. Z uvedeného

potom vyplýva, že ak by aj odporkyňa v čase uznania dlhu nevedela o jeho premlčaní, právny účinokspojený s uznaním práva, ktorý predpokladá § 110 ods. 1 druhá veta OZ, teda prerušenie plynutia
pôvodnej premlčacej doby a začiatok plynutia novej 10 ročnej premlčacej doby v takomto prípade
nastupuje. Dohoda o zmene obsahu záväzku je zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi navrhovateľom

ako veriteľom a odporkyňou ako dlžníkom, pričom navrhovateľ ako postupník tu nemá postavenie
dodávateľa. Tvrdenie vedľajšieho účastníka, že Dohoda obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku,
ktorá predlžuje premlčaciu dobu na 10 rokov je nesprávne. Obsahom Dohody nie je ustanovenie o
predĺžení premlčacej doby o 10 rokov, jej obsahom je však uznanie dlhu zo strany odporcu, pričom
právnym následkom uznania práva, ktorý nastáva priamo zo zákona, je prerušenie plynutia premlčacej

doby. To znamená, že doba, ktorá dovtedy uplynula, sa stáva právne bezvýznamnou a začne plynúť
nová 10 ročná lehota premlčacia a to priamo zo zákona. Zastával názor, že odporca potom, čo sa
oboznámil s obsahom Dohody, svojím podpisom svoj existujúci záväzok uznal a vyjadril svoju vedomosť
s premlčaním pohľadávky. Odporkyňa nebola k podpisu Dohody nijako donútená.

Právny zástupca navrhovateľa v priebehu celého konania trval na tom, že k splatnosti úveru došlo až
dňa 20.8. 2010 v zmysle Zmluvy.

Právny zástupca odporcu i vedľajšieho účastníka na strane odporcu poukázal na pojednávaní na to,
že podľa jeho názoru je konštrukcia plynutia premlčacej lehoty postavená na možnosti uplatnenia
pohľadávky v súdnom konaní. Pokiaľ veriteľ svojvoľne nevyužije toto právo, je to na škodu jemu, nie
dlžníkovi. Z obsahu bodu 7.6 Všeobecných obchodných podmienok k Zmluve vyplýva, že v prípade
omeškaniadlžníkamalpôvodnýveriteľzúverovejzmluvyprávozosplatniťcelýúveralogickysinásledne

uplatniť pohľadávku v súdnom konaní. Podotkol, že súdmi už bolo v minulosti judikované, že pokiaľ
veriteľ svojvoľne nevyužíva efektívne nástroje vymáhania pohľadávky a nezmyselne predlžuje obdobie,
za ktoré dlžníkovi - spotrebiteľovi narastajú úroky z omeškania, prípadne sankčné poplatky s tým
súvisiace, nie je takýto postup oprávnený a nepožíva právnu ochranu. Nie je podstatné, či k zosplatneniu
úveru došlo alebo či k nemu mohlo dôjsť a pri vynaložení odbornej starostlivosti, ktorú je nevyhnutné od

veriteľa očakávať, pretože ide o banku, ktorá je osobitne zákonom regulovaný subjekt, je v tomto prípade
nevyhnutné dôjsť k záveru, že pôvodný veriteľ nepochybne mal úver zosplatniť a efektívne ho vymáhať.
Podľa jeho názoru je tvrdenie navrhovateľa o absencii zosplatnenia úveru účelové a prípadný takýto
postup bývalého veriteľa, banky, kedy by na nebankový subjekt postupovala tzv. živú úverovú zmluvu
by bol v rozpore s ustanoveniami zákona o bankách. Z týchto dôvodov považoval námietku premlčania

za preukázanú bez ohľadu na stanovisko pôvodného veriteľa.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo
alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

V zmysle § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (platného a účinného v
čase uzavretia Zmluvy o splátkovom úvere), spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona rozumie
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa§2písm.b)zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,zmluvouospotrebiteľskomúvere

sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľsa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom .

V zmysle § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie

dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Súd s poukazom na vyššie citované ustanovenia zákonov, právny vzťah medzi účastníkmi konania
založený zmluvou označenou ako "Zmluva o splátkovom úvere", i keď ide o zmluvu uzavretú podľa
ustanovení Obchodného zákonníka, považoval jednoznačne za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd vzhľadom na právnu úpravu zákona č. 258/2001 Z.z. účinnú v čase

uzavretia zmluvy uvádza, že predmetnú zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom navrhovateľa
a odporcami možno podriadiť režimu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
platnom v čase uzavretia zmluvy. Zároveň je potrebné uviesť, že zákon o spotrebiteľských úveroch
patrí do oblasti predpisov občianskeho práva a je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis
(uvedený záver podporujú aj odkazy k textu zákona, aj keď nie presne v naznačených súvislostiach).

Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z.z., použijú
sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o
záväzkoch podľa prvej hlavy ôsmej časti Občianskeho zákonníka. Rovnako na spotrebiteľské zmluvy
podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka je potrebné vzhľadom na ich systematické zaradenie do
Občianskeho zákonníka aplikovať všeobecné ustanovenia o občianskoprávnych vzťahoch. Vyplýva to i

zo znenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veta druhá, podľa ktorej možno vyvodiť, že spotrebiteľ si
zmluvou nemôže zhoršiť postavenie, ktoré by inak mal pri aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka
ako celku. V tejto súvislosti ešte súd dodáva, že v zmysle § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o
ochrane spotrebiteľa účinného ku dňu uzavretiu zmluvy, na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté
podľa Občianskeho zákonníka, použijú sa primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj táto v

čase uzavretia zmluvy platná a účinná norma viedla za použitia výkladového pravidla "argumentum a
contrario" súd podporne k záveru, že na spotrebiteľské zmluvy, ktoré boli uzavreté podľa Obchodného
zákonníka sa vzťahujú príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka (nie Obchodného zákonníka).
Nakoniec v zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách sa nemôžu odchýliť od ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa (od

akýchkoľvek, t.j. aj od všeobecných ustanovení, a teda i ustanovení o premlčaní).

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone stanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

V predmetnej veci vzniesol vedľajší účastník námietku premlčania uplatneného nároku a odporca sa
k tejto námietke pripojil. Súd sa preto zaoberal najskôr otázkou, či nárok navrhovateľa je premlčaný
alebo nie. Podľa Zmluvy o splátkovom úvere boli jednotlivé splátky úveru splatné k 20. dňu v mesiaci
s účinnosťou od 20.12. 2005 a konečná splatnosť úveru bola určená na deň 20.8.2010, kedy bola

splatná posledná splátka. V konaní bolo preukázané, že odporca dlh riadne nesplácal, v dôsledku
čoho sa s plnením dostal do omeškania. V konaní bolo medzi účastníkmi sporné, či došlo k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti úveru ešte pred dátumom konečnej splatnosti úveru. Z oznámenia právneho
predchodcunavrhovateľabolozistené,žekmimoriadnejsplatnostiúverupreddátumomsplatnostiúveru
nedošlo. Vyplýva to i z vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaní ako i z listu právneho

zástupcu navrhovateľa adresovaným odporcovi i pôvodnej odporkyni Alžbete Tulicovej zo dňa 12.6.
2012 a takisto to vyplýva aj zo samotnej prílohy č. 1 k zmluve o postúpení, kde sa ako splatnosť úveru
uvádza dátum konečnej splatnosti úveru. Ako bolo uvedené, na predmetný vzťah a právo navrhovateľa
súd aplikuje premlčaciu dobu podľa Občianskeho zákonníka, ktorá je trojročná. I keď účastníci uzavreli
zmluvu o úvere podľa Obchodného zákonníka, ktorá ako typ zmluvy je absolútnym obchodom, zároveň

táto zmluva spadá pod úpravu spotrebiteľských zmlúv podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, akoi zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Splatnosť poslednej splátky nastala 20.8. 2010,
navrhovateľ návrh vo veci samej podal dňa 3.7. 2012. Z toho vyplýva, že premlčaný je jeho nárok za
obdobie predchádzajúce 3.7. 2009 a splátky, ktorých splatnosť pripadá na dni po 3.7. 2009 premlčané

nie sú (zákonná trojročná premlčacia lehota). Navrhovateľ však vzhľadom na vznesenú námietku
premlčania vzal svoj návrh v časti predstavujúcej premlčaný nárok, späť a trval len na nepremlčanej
časti svojho nároku, t.j. na úhrade splátok splatných od 20.7. 2009 spolu aj s príslušenstvom.

Navrhovateľ si teda po čiastočnom späťvzatí návrhu a jeho úprave voči odporcovi v konaní uplatnil nárok
na zaplatenie splátok splatných od 20.7. 2009 do 21.8. 2010, ktoré splátky doposiaľ uhradené neboli

(výpis z účtu, príloha č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávky). Súd preto považoval nárok navrhovateľa
na zaplatenie sumy 331,24 eur, pozostávajúcej zo 14 splátok úveru vo výške 23,66 eur splatných od
20.7. 2009 do 20.8. 2010, za dôvodný, keďže samotný obsah Zmluvy nebol v rozpore s normami
spotrebiteľského práva a preto uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 331,24 eur.
Na tomto mieste súd takisto uvádza, že sa nestotožňuje s tvrdením vedľajšieho účastníka, a síce, že
pôvodný veriteľ (SLSP) mal povinnosť úver zosplatniť v zmysle všeobecných obchodných podmienok

skôr, keďže úver nebol riadne splácaný a efektívne ho tak vymáhať. Podľa právneho názoru súdu,
takúto povinnosť neukladal a právnemu predchodcovi navrhovateľovi žiadna právna norma ani zmluvné
dojednanie.

Pretože odporca si svoje zmluvné povinnosti riadne a včas neplnil, dostal sa do omeškania a preto sa
navrhovateľ dôvodne domáhal od odporcu i zaplatenia úrokov z omeškania. Na tieto úroky z omeškania

mal navrhovateľ právny nárok podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z. dňom nasledujúcim po splatnosti jednotlivých splátok. Navrhovateľ si úroky z
omeškania z jednotlivých splatných splátok úveru vyčíslil správne, a preto mu ich súd priznal dňom
nasledujúcim po splatnosti každej úverovej splátky v zákonnej výške tak, ako sú uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.

Nepresným kurzovým prepočtom slovenskej koruny na eurá, keď splátka úveru 713 Sk správne
predstavovala sumu 23,66 eur, a nie 23,67 eur, ako si výšku jednotlivých splátok v konaní uplatnil
navrhovateľ, z dôvodu ktorého súd návrh navrhovateľa v istine vo výške 0,14 eur (14 priznaných splátok
úverux0,01eur)avúrokuzomeškania9%ročnezosumy0,01eurododňanasledujúcehoposplatnosti
každej jednotlivej splátky ako nedôvodný zamietol.

Na záver súd ešte uvádza, že pokiaľ navrhovateľ predložil do spisu Dohodu o uznaní záväzku a o
úhrade pohľadávky v splátkach, ktorá bola podpísaná odporkyňou, podľa názoru súdu touto dohodou
nedošlo k účinnému uznaniu záväzku s následkami predĺženia premlčacej lehoty na dobu 10 rokov.
Ide v podstate o navrhovateľom vopred pripravenú formulárovú dohodu, obsahom ktorej je vyhlásenie
„odporcu“ o uznaní záväzku. Takéto konanie navrhovateľa súd považuje za konanie v rozpore s dobrými

mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pretože navrhovateľ
využitím mylných informácií chcel dosiahnuť uznanie dlhu v záujme predĺženia premlčacej doby i keď
odporca nemal vôbec vedomosť a ani vôľu takéto vyhlásenie urobiť a v skutočnosti ho ani neurobil.
Je evidentné, že úmyslom navrhovateľa bolo zabezpečiť si pre seba právne isté postavenie na úkor
nevedomosti odporcu ako spotrebiteľa. Takéto konanie súd považuje za nekalú obchodnú praktiku v

zmysle § 8 ods. 4 citovaného zákona, pričom takéto konanie súd považuje aj za rozporné s dobrými
mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a predmetný úkon je teda neplatný aj v zmysle §
39 Občianskeho zákonníka. Takáto praktika pritom podstatne zasahuje do práv spotrebiteľa, pričom
navrhovateľ postupoval v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti. Uvedené vyplýva i z toho,
že formuláciu uznania dlhu i v prípade ak je dlh premlčaný je predtlačená na všetkých dohodách bez

rozlíšenia, či v čase keď sa dlh „uznáva“ je premlčaný alebo nie. Uznanie záväzku ako nekalá obchodná
praktika je neplatné.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1, § 142 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 146
ods. 2 O.s.p.. V konaní si navrhovateľ pôvodne uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 2. 028,66 eur
s prísl. od dvoch odporcov, priznaná mu bola suma 331,24 eur s prísl. len od odporcu Jaroslava

Tulica, v prevyšujúcej časti bolo konanie zastavené. K zastaveniu konania došlo v dôsledku späťvzatianávrhu navrhovateľa v súvislosti so vznesenou námietkou premlčania zo strany odporcov a vedľajšieho
účastníka. Námietka premlčania bola vznesená dôvodne a pokiaľ by nedošlo zo strany navrhovateľa ku
späťvzatiu časti jeho nároku, bol by súd jeho nárok v uvedenej časti zamietol ako nedôvodný. Rovnako

dôvodnepoukázalvedľajšíúčastníknato,žeodporkyňav2.radevDohodeneplatnepristúpilakzáväzku
odporcu v 1. Rade zo Zmluvy. Súd preto považoval časť konania, v ktorej bolo konanie zastavené, za
neúspech navrhovateľa. Navrhovateľov bol v konaní voči odporkyni Alžbete Tulicovej a voči vedľajšiemu
účastníkovi na jej strane v celom rozsahu neúspešný. Navrhovateľ bol v konaní vo vzťahu k odporcovi
v 1. rade a voči vedľajšiemu účastníkovi na jeho strane úspešný len v 16,33 % - ách, odporca bol vo

vzťahu k navrhovateľovi úspešný v 83,67 % - ách. Pretože odporkyňa v 2. rade bola v spore v celom
rozsahu úspešná a odporca v 1. Rade a vedľajší účastník na strane odporcov boli v spore neúspešní
len v nepatrnej časti, priznal súd odporcom i vedľajšiemu účastníkovi na ich strane plnú náhradu trov
konania.

Odporcom a súčasne vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov vznikli v konaní trovy pozostávajúce
z trov právneho zastúpenia v sume 544,47 eur za 1 úkon právnej pomoci po 91,29 eur - účasť substitúta

na pojednávaní dňa 20.5. 2013 (odmena znížená o 50% podľa § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z) x 3
(zastupovanie 3 osôb), 1 x paušál po 7,81 eur + 20 % DPH (28,95 eur), cestovné náklady na trase
Lučenec - Prievidza a späť v sume 65,14 eur, náhrada za stratu času za 10 polhodín po 13,01 eur
vo výške 130,10 eur. Vzhľadom k tomu, že v uvedený deň sa právny zástupca vedľajšieho účastník
a odporcov zúčastnil aj na ďalších piatich pojednávaniach, uplatnil si trovy za cestovné náklady a

stratu času len v jednej šestine, t.j. 10,86 eur cestovné a 21,68 eur stratu času. Odporcom a súčasne
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov vznikli v konaní trovy pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia aj za 1 úkon právnej pomoci po 91,29 eur - účasť substitúta na pojednávaní dňa 15.8. 2013
(odmena znížená o 50% podľa § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z.) x 3 (zastupovanie 3 osôb), 1 x paušál
po 7,81 eur + 20 % DPH (28,95 eur), cestovné náklady na trase Lučenec - Prievidza a späť v sume 45,70

eur, náhrada za stratu času za 8 polhodín po 13,01 eur (104,08 eur). Vzhľadom k tomu, že v uvedený
deň sa právny zástupca vedľajšieho účastník a odporcov zúčastnil aj na ďalších pojednávaniach uplatnil
si trovy za cestovné náklady a stratu času len v polovici, t.j. 22,85 eur cestovné a 52,04 eur stratu času.
Odporcom a súčasne vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov vznikli v konaní trovy pozostávajúce
z trov právneho zastúpenia aj za 1 štvrtinový úkon právnej pomoci po 34,23 eur - účasť substitúta na

pojednávaní dňa 12.12. 2013 (odmena znížená o 50% podľa § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z) x 3
(zastupovanie 3 osôb), 1 x paušál po 7,81 eur + 20 % DPH (8,41 eur), cestovné náklady na trase
Lučenec - Prievidza a späť v sume 65,59 eur, náhrada za stratu času za 4 polhodiny po 13,01 eur
(52,04 eur). Vzhľadom k tomu, že v uvedený deň sa právny zástupca vedľajšieho účastník a odporcov
zúčastnil aj na ďalších pojednávaniach uplatnil si trovy za cestovné náklady a stratu času len v jednej

tretine, t.j. 21,86 eur cestovné a 17,35 eur stratu času. Spolu teda náhradu trov právneho zastúpenia vo
výške 544,47 eur vzniknutú v konaní obom odporcom i vedľajšiemu účastníkovi na ich strane uložil súd
navrhovateľovi odporcom a vedľajšiemu účastníkovi zaplatiť.

Súd nepriznal odmenu za úkon prevzatie a príprava zastúpenia odporkyni vzhľadom k tomu, že za tento
úkon bola priznaná odmena vedľajšiemu účastníkovi samostatne. Právny zástupca sa s predmetom

konania oboznámil už prevzatím zastúpenia vedľajšieho účastníka a nebolo potrebné tento úkon robiť
opakovane aj prípade odporkyne.

V konaní vznikli trovy vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu a odporkyne aj samostatne. Ide
o trovy, ktoré mu vznikli predtým, ako došlo ku spoločnému právnemu zastúpeniu s odporcami.
Vedľajší účastník vo svojom písomnom podaní vzniesol námietku premlčania, túto podrobne a precízne

odôvodnil. Následne navrhovateľ vzal svoj návrh v časti premlčanej pohľadávky voči odporcovi JH.päť
a voči odporkyni H. O. v celom rozsahu späť. Aj aktívnym konaním vedľajšieho účastníka bol odporca
voči navrhovateľovi v konaní v prevažnej časti úspešný, jeho účasť v konaní ako vedľajšieho účastníka
bola účelná a opodstatnená. Odporkyňa bola voči navrhovateľovi v konaní v celom rozsahu úspešná
jeho účasť v konaní ako vedľajšieho účastníka bola teda takisto účelná a opodstatnená. Z tohto

dôvodu je navrhovateľ povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi, ktorý má právo dať sa právne zastúpiť
advokátom, trovykonania,ktorémuvzniklitrovamiprávnehozastúpeniapodľavyhláškyč.655/2004Z.z.
atovovýške197,84eur(2úkonyprávnejslužbypo91,29eur,2xpaušálpo7,63eur-zaúkonyprevzatiea príprava zastúpenia, vyjadrenie zo dňa 16. 11. 2012), sumu ktorú súd vedľajšiemu účastníkovi na
strane odporcov ako náhradu trov priznal.

O povinnosti navrhovateľa zaplatiť odporcom i vedľajšiemu účastníkovi na ich strane náhradu trov

konania v celkovej výške 742,31 eur k rukám ich právneho zástupcu, rozhodol súd podľa § 149 ods.
1 O.s.p.

Pokiaľ právny zástupca odporcov uviedol, že ak súd nebude akceptovať argumentáciu ohľadom účinkov
dohody a uznania záväzku, navrhuje postupovať v zmysle § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a požiadať
Súdny dvor Európskej Únie o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke, súd konštatuje, že v rámci vysvetlenia
obsiahnutého vyššie, nepovažuje uznanie záväzku za platný právny úkon, otázku konania odporcu

vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, preto nepovažuje za potrebné prerušiť konanie a požiadať
súd o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke. Vzhľadom na formuláciu návrhu na prerušenie konania, súd
preto o tomto návrhu vedľajšieho účastníka nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou

tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, dvojmo.

Podľa § 205 ods.1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.