Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, July 3, 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14P/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215200262
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2215200262.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v právnej veci

starostlivosti o maloleté dieťa: U. Á., M.. XX.T. XXXX, bytom u otca, zastúpené kolíznym opatrovníkom:
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov: otca - navrhovateľa: C. Á., M..
X.T. XXXX, Q. L. C. XXX, XXX XX C., a matky - odporkyni: V. Á., M.. XX.T. XXXX, Q. L. C.Y. XXX, XXX
XX C., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo účastníkov konania a to navrhovateľa C. Á., M.. X.T. XXXX a odporkyne V. Á., D.. W.,
M.. XX.T. XXXX, uzavreté dňa X.M. XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu C., ročník
XXXX, zväzok X, strana XX, poradové číslo XX, r o z v á d z a.

Súd schvaľuje rodičovskú dohodu v znení:
Maloletá U., M.. XX.T. XXXX sa zveruje na čas po rozvode do osobnej starostlivosti otcovi, ktorý ju bude
zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.

Matka je povinná prispievať na výživu maloletej U. sumou 60 Eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého
mesiaca, vopred do rúk otca, počnúc od právoplatnosti rozsudku.

Stretávanie sa matky s maloletou dcérou sa neurčuje a ponecháva sa na dohodu rodičov s tým, že
matka ohlási otcovi maloletej presný čas návštevy dcéry.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa s návrhom zo dňa 13.januára 2015 domáhal o rozvod manželstva a úpravu práv a
povinností rodičov k maloletej dcére, ktoré pochádza z tohto manželského vzťahu. Svoj návrh odôvodnil
tým, že manželstvo s odporkyňou uzavrel dňa X.M. XXXX. Odporkyňa opustila domácnosť pred dvomi

rokmi, najmladšia dcéra - maloletá zostala bývať s otcom, on sa o ňu stará. Odvtedy odporkyňu nevidel.
Ich spoločný život skončil už pred štyrmi rokmi, odvtedy intímny život nevedú. Odporkyňa dáva na
maloletú len rodinné prídavky, nič iné. Navrhovateľ poberá invalidný dôchodok 466,10 eur. Ich vzťah je
vážne narušený a trvalo rozvrátený, ich manželstvo nemôže plniť svoj účel a nie je možné očakávať
obnovenie manželského spolužitia

Odporkyňa sa k návrhu písomne vyjadrila v tom smere, že nezniesla spoločný život s navrhovateľom,

nakoľko ju týral, bil a mal milenky. Na pojednávaní však súhlasila s rozvodom, nemienila zabojovať o
manželstvo. Mali komunikačný problém. Obaja sa od seba odcudzili, nekomunikujú spolu, ani nežijú
intímne. K takémuto riešeniu, ich už dlhšie trvajúcej manželskej kríze dospeli obaja, po vyjasnení si
vzájomných postojov a dôslednom zvážení situácie.Súd vo veci vykonal dokazovanie jednak výsluchom účastníkov konania a kolíznej opatrovníčky a
jednak sa oboznámil s obsahom pripojených listinných dôkazov, a to: sobášnym listom, rodnými

listami oboch maloletej, oznámením sociálnej poisťovne z 5.decembra 2014, výkazom o príjmoch a
výdavkoch odporkyne, platbami na školskú jedáleň hradenú odporkyňou, správou ÚPSVaR o šetrení
výchovného prostredia maloletej zo 7.apríla 2015, lustráciou oboch manželov v registri sociálnej
poisťovne, prehľadom zrušených živností z 28.05.2015 odporkyne. Následne, v súlade s § 167 O. s. p.
a v spojitosti s § 120 ods. 4 O. s. p. súd vyhlásil na pojednávaní dokazovanie za skončené.

Podľa ust. § 18 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“), manželia
sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne
rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa ust. § 22 ZR, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa ust. § 23 ods. 1 a 2 ZR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú
vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel
a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli
k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri

rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

V danom prípade súd mal jednoznačne preukázané, že navrhovateľ ale aj odporkyňa sú jednoznačne
rozhodnutí pre rozvod manželstva. Ich domácnosť trpela početnými nedorozumeniami, ktoré sa vyhrotili
do obojstranne nedôvery a aj do sklamania, až odporkyňa opustila spoločnú domácnosť pred dvoma

rokmi. Ich manželská nezhoda je nezlučiteľná s účelom manželstva, a teda nie je možné obnoviť
ich manželské spolužitie. Preto navrhli, že je v záujme ich dieťaťa ukončiť ich manželstvo rozvodom.
Príčinu rozvratu tohto manželského vzťahu súd vidí v dlhodobo neefektívnom riešení problémov, ktoré
sa vyhrotili do narušenia dôvery, vzájomného citového ochladenia až odcudzenia. Za tejto situácie už
nemajú záujem budovať spoločnú domácnosť. Nakoľko nie je možné túto partnerskú nezhodu zvrátiť,

súd rozhodol tak, ako je vedené vo výroku rozsudku.

Na pojednávaní obaja účastníci predložili rodičovskú dohodu, ktorú kolízna opatrovníčka podporila a
navrhla súdu ju schváliť, nakoľko je v prospech maloletého dieťaťa.

Podľa ust. § 36 ods. 1 ZR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť
o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa ust. § 24 ods. 1 ZR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd

upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí,
komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať
na výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa ust. § 24 ods. 4 ZR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo
pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu

a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa ust. § 24 ods. 5 ZR, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti
jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej

starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati
domáhať na súde.Podľa ust. § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ust. § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ust. § 62 ods. 3 ZR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného

minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa ust. § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

Podľa ust. § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 63 ods. 1 ZR, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúci dani z

príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť doklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov
a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších
skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška
jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa ust. § 65 ods. 1 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej
povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa ust. § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa ust. § 75 ods. 2 ZR, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí,
ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Vovšetkýchpodstatnýchveciachsúvisiacichsvýkonomrodičovskýchprávapovinnostíbysamalimatka
a otec maloletých detí dohodnúť. Rozhodovanie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je
až druhoradým riešením, pokiaľ medzi rodičmi nedôjde k dohode o úprave výkonu rodičovských práv a
povinností. Keďže dohoda rodičov nahrádza rozhodnutie súdu, pre túto dohodu, ako aj pre rozhodovanie

súdu o schválení tejto dohody platia rovnaké zásady ako pre rozhodovanie súdu o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností, to okrem iného znamená, že rodičia sa musia dohodnúť najmä o tom,
komu bude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok a tiež, ako má ten z rodičov, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu. Subjektmi tejto dohody môžu byť len rodičia.

Súd pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletých detí, najmä na ich citové
väzby (k rodičom, príbuzným, priateľom, prostrediu a pod.) a vývinové potreby (vek, školské, zdravotné,
záujmové potreby a pod.), stabilitu budúceho výchovného prostredia (životné, ako aj bytové pomery
rodičov, ich hmotné zabezpečenie, povahové vlastnosti a pod.).

Súd na čas po rozvode rozhodol aj o právach a povinnostiach rodičov k maloletým deťom, a to
schválenímpredloženejrodičovskejdohody,takakojevovýrokutohtorozsudku,nakoľkoniejevrozpore
zo zákonom a je v prospech maloletej dcéry.

Podľa § 157 ods. 3 O.s.p., ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov
alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania
a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.Účastníci konania, po vyhlásení rozsudku a jeho krátkom odvodnení na pojednávaní, na ktorom boli
prítomní, po poučení o opravnom prostriedku sa vzdali práva odvolania. S poukazom na ust. § 157 ods.
3 O.s.p. súd v písomnom vyhotovení svojho rozhodnutia uviedol len predmet konania a ustanovenia

zákona, podľa ktorých rozhodol vo veci.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 144 O.s.p., nakoľko sa jedná o konanie o rozvod
a okolnosti prípadu ani pomery účastníkov neodôvodňujú ich priznanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie, nakoľko sa účastníci tohto práva výslovne vzdali.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (§ 251 ods. 1 O.s.p.), ak ide o rozhodnutie o výchove

maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.