Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 24, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/484/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2207204360
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2207204360.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov: Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej, v právnej veci navrhovateľa: EBEN spol. s r.o., IČO: 35 793
325, Boldocká 190, Senec, proti odporcovi: X. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. D. č. XXX, zastúpený
advokátkou JUDr. Albínou Vágóovou, Ružová 265, Dunajská Streda, o zaplatenie istiny 534,52 eur
(16.103,- Sk) s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dunajská
Streda zo dňa 10. marca 2014, č. k. 11Cb/69/2007-284, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal
na odporcovi zaplatenia sumy 534,52 eur s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že na základe záujmu

odporcu mu boli vyrobené dodané a namontované lamelové šatníky - borovica. Odporca podpísal
preberací protokol dňa 30.09.2004 a veci prevzal dňa 04.10.2004. Navrhovateľ vystavil faktúru č.
FO2004076 na sumu 122.184,50 Sk. S odporcom uzavrel aj písomnú zmluvu o dielo zo dňa 15.06.2004
na dodávku a montáž dverí v cene 112.015,- Sk. Nároky z tejto zmluvy si v tomto konaní však
neuplatňuje. Navrhovateľ zosumarizoval cenu za dvere 112.015,- Sk, s cenou za šatníkové skrine
122.184,- Sk, spolu 234,199,- Sk, následne odpočítal platby žalovaného v sume 218.096,- Sk, z čoho
podľa neho vznikol nedoplatok 16.103,- Sk. Odporca uviedol, že akceptoval cenovú ponuku na dodávku

šatníkov, podpísal preberací protokol, bola mu doručená faktúra č. FO2004076 na sumu 122.184,50
Sk. Cenu diela zaplatil vyplatením v hotovosti 30.000,- Sk, cestou spol. Quatro v sume 83.600,- Sk a
prevodom z účtu v sume 15.000,- Sk, spolu zaplatil 128.600,- Sk. Právne súd prvého stupňa vec posúdil
podľa § 644, § 559 ods. 1, § 561 ods. 1, § 562, § 566, § 580, § 581 Občianskeho zákonníka. Z
vykonaného dokazovania bolo preukázané, že bola vyhotovená cenová ponuka adresovaná na meno
odporcu a tiež bolo preukázané, že odporca ako fyzická osoba si objednal u navrhovateľa zhotovenie
šatníkov, na cene sa účastníci dohodli. Odporca uhradil cenu diela pokladničným príjmovým dokladom, z

ktorého vyplýva, že sumu 30.000,- Sk obdržal navrhovateľ od odporcu ako fyzickej osoby, sumu 83.600,-
Sk uhradil odporca z úveru, poskytnutého mu nebankovou spoločnosťou a sumu 15.000,- Sk zaplatil
prevodom z účtu s uvedením účelu platby a to č. faktúry 2004076, takže z týchto dokladov vyplýva prejav
vôle odporcu zaplatiť cenu za šatníky. S výkladom navrhovateľa, že nedoplatok odporcu predstavuje
16.103,- Sk nie je sa možno stotožniť. Platby zo strany odporcu boli prísne účelovo zamerané, teda
odporca určil, ktorý záväzok plní. Účelom platby 30.000,- Sk bola záloha na skrine, platba 83.600,- Sk
bola poskytnutá takisto na financovanie šatníkov lamelových - borovica a bezhotovostná platba bola

takisto určená na úhradu faktúry, ktorou bola vyfakturovaná cena za šatníkové lamelové skrine. I keď
navrhovateľ tvrdí, že si nároky z písomnej zmluvy o dielo na montáž a dodávku dverí neuplatňuje, keďže
platby odporcu si jednostranne započítal na cenu tohto diela montáž a dodávka dverí treba uviesť,
že takéto započítanie je v zmysle občianskeho zákonníka neprípustné. Nepreukázalo sa, že by takétozapočítanie určil dlžník svojim vyhlásením. V prípade takéhoto jednostranného započítania by na strane
navrhovateľa vzniklo bezdôvodné obohatenie, keďže tu neplatí všeobecná zásada prednosti najskôr
splatného záväzku ako to má na mysli ust. § 330 ods. 3 Obchodného zákonníka, ktoré ustanovenie

navrhovateľ zjavne použil. Plnenie niekoľkých dlhov tomu istému veriteľovi nie je v platnom občianskom
zákonníku upravené, preto je v prvom rade smerodajná dohoda dlžníka a veriteľa, ktoré sa preukázali
v prípade, že niet dohody, aby dlžník výslovne neuviedol, ktorý dlh chce splatiť, dlhy sa považujú za
splatené podľa poradia ich zročnosti. Platí, pretože ak medzi veriteľom a dlžníkom nie je žiadna dohoda,
že plnenie sa musí započítať na ten dlh, ktorý dlžník chcel splatiť. V tomto prípade je tento úmysel

výslovný, obsiahnutý v texte všetkých dokladov o platbe. Vzhľadom k týmto skutočnostiam, keďže
odporca preukázal, že cenu diela a to lamelových šatníkov uhradil, návrh ako nedôvodný zamietol. O
náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 3 O.s.p.tak, že o týchto rozhodne do 30
dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote podal odvolanie navrhovateľ.

Uviedol, že medzi účastníkmi konania existovali dva zmluvné vzťahy. Písomná zmluva o dielo,
predmetom ktorej bolo dodanie a montáž dverí, a ústna zmluva o dielo, predmetom ktorej bolo dodanie
a montáž šatníkových skríň. Súdne konanie sa týka len nedoplatku za zhotovenie šatníkových skríň
vo výške 16.103,- Sk. Navrhovateľ sa voči odporcovi domáhal zaplatenia zvyšku kúpnej ceny, titulom
ústne uzavretej zmluvy o dielo. Je síce pravda, že účastníci konania zhodne uvádzajú, že zo strany

odporcu došlo aj k úhrade sumy 30.000,- Sk, avšak súd nesprávne dospel k záveru, že platby zo
strany odporcu boli prísne účelovo zamerané a teda odporca určil, ktorý záväzok plní. Úhrada ceny
šatníkových skríň bola uskutočnená nasledovnými čiastkovými platbami: záloha vo výške 30.000,- Sk,
platba Quatro 83.600,- Sk a prevod na účet 15.000,- Sk. V tejto súvislosti navrhovateľ uvádza, že
záloha vo výške 30.000,- Sk bola napokon na základe dohody účastníkov konania započítaná na úhradu

ceny dverí, ktoré však nie sú predmetom tohto konania. K započítaniu zálohových platieb v celkovej
výške 70.000,- Sk (40.000,- Sk + 30.000,- Sk) na úhradu ceny dverí došlo na základe dohody medzi
navrhovateľom a odporcom, a nie svojvoľným konaním navrhovateľa. Odporca tvrdil, že zaplatil za cenu
dverí v hotovosti 62.519,- Sk ako počiatočnú platbu a 49.496,- Sk prostredníctvom spol. Quatro potom,
ako na návrh odporcu daňový úrad oznámil, že príjmový pokladničný doklad zo dňa 08.11.2004 znejúci

na účel prijatá platba vo výške 62.519,- Sk nie je zaúčtovaný v účtovníctve navrhovateľa ako príjem v
hotovosti. Tento doklad bol vytlačený z dodaného programu spol. Quatro, nebol vystavený softvérom
MRP, ktorý používa navrhovateľ. Slúži len na schválenie pôžičky a sumu počiatočnej platby vypočítal
programový systém spol. Quatro. Vzhľadom na to, že na strane odporcu boli v tom čase zložené zálohy
v celkovej výške 70.000,- Sk, účastníci konania sa dohodli na započítaní tejto zálohy v časti 62,519,- Sk

ako počiatočnej platby na úhradu dverí a v dôsledku toho bola potom odporcovi zo strany spol. Quatro
poskytnutá na financovanie zvyšnej časti ceny diela pôžička vo výške 49.496,- Sk. Týmto spôsobom
dospel k úhrade ceny diela v prípade dverí a s ohľadom na ďalšiu zákazku zo strany odporcu potom
suma 7.481,- Sk zostala na úhradu šatníkových skríň. Účel zálohovej platby vo výške 30.000,- Sk bol
zmenený dohodou medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom, a na základe toho

sa táto platba započítala na úhradu dverí. Na úhradu šatníkových dverí odporca uskutočnil nasledovné
platby 7.481,- Sk, ako zostatok zo zálohových platieb vo výške 70.000,- Sk, po odpočítaní počiatočnej
platby na úhradu dverí 62.519,- Sk, prostredníctvom spol. Quatro sumu 83.600,- Sk a prevodom na účet
15.000,- Sk, spolu uhradil 106.081,- Sk, čo je o 16.103,- Sk menej, než dohodnutá cena diela, ktorá činila
122.184,- Sk. Odporca tak zostal navrhovateľovi dlžný na úhrade za šatníkové skrine sumu 16.103,- Sk.

Medzi účastníkmi konania došlo k dohode na tom, že platba vo výške 30.000,- Sk sa na základe vyššie
uvedených skutočností započíta na úhradu dverí. Zo strany navrhovateľa nikdy nedošlo k svojvoľnému
započítaniu zálohy 30.000,- Sk na úhradu ceny za zhotovenie dverí, stalo sa tak na základe dohody
medzi navrhovateľom a odporcom, a to z dôvodu, že odporca mal záujem o prefinancovanie dverí
prostredníctvom spol. Quatro. Na základe uvedeného sa odporca a navrhovateľ dohodli, že zálohové

platby vo výške 30.000,- Sk a 40.000,- Sk sa použijú na úhradu počiatočnej platby vo výške 62.519,- Sk
v súvislosti s úhradou ceny dverí. Navrhol preto rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrhu v celom
rozsahu vyhovieť, a zároveň určiť odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník

konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal napadnutý
rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce, v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa
§ 212 ods. 1 O.s.p., postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p.,
zverejnením termínu vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospelk záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je vecne
správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 11Cb/69/2007 je určenie povinnosti
odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu 16.103,- Sk, titulom nedoplatku za zhotovenie šatníkových skríň.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým bol návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnutý.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní potrebnom na vyhlásenie rozsudku dospel
k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti

právne rozhodné, pre posúdenie odvolateľom tvrdených skutočností, pričom i podľa odvolacieho súdu
dospel súd prvého stupňa k správnym skutkovým zisteniam a pretože zdieľa jeho právny záver
s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ako odvolací súd odkazuje na odôvodnenie písomného
vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od
záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi, ktorý v odvolaní

navyše neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého
rozsudku.

Súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je nedôvodný. Z listinných
dôkazov nachádzajúcich sa v spise jednoznačne vyplýva, že odporca na zhotovenie lamelových skríň

navrhovateľovizaplatilsumu 128.600,-Sk(30.000,-Skzáloha,83.600,-SkpôžičkaQuatroa15.000,-Sk
príkazom na úhradu). Skutočnosť, že záloha 30.000,- Sk určená odporcom na úhradu zhotovenie skríň
bola použitá na iný účel so súhlasom odporcu nebola navrhovateľom preukázaná. Keďže navrhovateľ
žaluje sumu 16.103,- Sk ako nedoplatok za zhotovenie lamelových skríň, správne súd prvého stupňa
návrh zamietol, keďže odporca preukázal, že cenu za lamelové skrine navrhovateľovi zaplatil.

Vzhľadomkuvedenýmskutočnostiampretoodvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvéhostupňapodľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil s tým, že o náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa
(§ 224 ods. 4 O.s.p.).

Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.