Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 8, 2015

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 1T/28/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3715010137
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivo Hlucháň

ECLI: ECLI:SK:OSPB:2015:3715010137.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Považskej Bystrici na hlavnom pojednávaní konanom dňa 8. júna 2015, v senáte

zloženom z predsedu JUDr. Iva Hlucháňa a prísediacich Mgr.Dagmar Kulišíkovej a Anny Cenklovej, v
trestnej veci obžalovaného T. P., pre pokus podľa § 14 ods.1 Tr.zák.,zločinu ublíženia na zdraví podľa §
155 ods. 1, 2 písm. b) Tr.zák., s poukázaním na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c), e) Tr.zák., takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný T. P., nar. XX. XX. XXXX v X., trvale bytom U. č. XXX, okres Púchov, zamestnaný - S. K.
U., t. č. od 17. 12. 2014 vo väzbe v Ústave na výkon väzby Žilina,

j e v i n n ý, ž e

dňa 16.12.2014 medzi 18.00 h - 18.30 h, pod vplyvom alkoholu, v obývacej miestnosti rodinného domu
č. XXX v obci U., okres Púchov, v ktorom býval spoločne s rodičmi W. a O. P., prišiel ku svojmu otcovi
W. P., nar. XX.XX.XXXX, ktorý v tom čase ležal na posteli a pozeral televízny program, vytýkal mu,
prečo nerobí a nikde si prácu nehľadá, na čo poškodený W. P. reagoval slovami, aby sa teraz staral
on, po čom obv. T. P. odišiel do kuchyne, odkiaľ zobral kuchynský nôž s drevenou rúčkou o celkovej

dĺžke 25,5 cm, s dĺžkou čepele 12 cm, vrátil sa do obývacej miestnosti a týmto nožom, ktorý držal v
pravej ruke, bodol svojho ležiaceho otca do brucha, po čom z domu odišiel, čím mu spôsobil bodné
poranenie brucha v oblasti ľavého podrebria s krvácaním do dutiny brušnej, pričom čepeľ noža prenikla
menšou až strednou intenzitou cez kožu, podkožie, tukové tkanivo, svaly, výstelku dutiny brušnej až do
dutiny brušnej, kde poranila veľkú predsteru čriev, pričom v priebehu bodného kanála došlo k prerezaniu
cievy brušnej steny, ktorá krvácala jednak smerom navonok, jednak smerom do dutiny brušnej, v ktorej
sa nachádzalo 700 ml krvi a toto poranenie si vyžiadalo operačný zákrok, počas ktorého bola krv
odsatá, pričom poranenie by si vyžiadalo práceneschopnosť v trvaní minimálne 21 až 28 dní, ak by bol

poškodený zaradený do pracovného procesu a poškodený bol počas celej tejto doby obmedzovaný v
bežnom spôsobe života kľudovým režimom na lôžku po operačnom zákroku, bolestivosťou poranenia,
nemožnosťou pohybu strednou tretinou trupu, nemožnosťou vykonávať akúkoľvek činnosť so zapojením
brušnej steny a brušného svalstva, výrazne sťaženou hygienou, pričom za použitia väčšej intenzity
pôsobiaceho útoku, prípadne iného smerovania bodno-rezného nástroja (na inú časť brucha, prípadne
hrudníka), mohlo dôjsť k rozsiahlejšiemu poraneniu vnútrobrušných orgánov čím by bol priamo ohrozený
života poškodeného,

t e d a

dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustil
v úmysle inému úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchať na chránenej osobe - osobe
vyššieho veku a na blízkej osobe, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo,

t ý m s p á c h a lpokus podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák., s
poukázaním na § 139 ods. 1 písm c), e) Tr. zák. a

o d s u d z u j e s a z a t o :

Podľa § 155 ods. 2 Tr. zák., za použitia 38 ods. 2 Tr. zák. , § 36 písm. l) Tr. zák., 37 písm. m) Tr.zák. na

trest 5 ( slovom : päť ) rokov, odňatia slobody nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr.zák. súd mu ukladá trest prepadnutia veci a to 1 ks nôža s drevenou

rukoväťou, celkovej dĺžky 25,5 cm, z toho dĺžky čepele 12 cm s nápisom Solingen.

Podľa § 73/1,2 písm. d) Tr. zák. súd ukladá obžalovaného ochranné opatrenie, spočívajúce v
protialkoholickom liečení v ambulantnej forme.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor v Považskej Bystrici podal na menovaného obžalobu pre zločin ublíženia na zdraví
podľa § 155 ods. 1, ods.2, písm. b) Tr.zák., s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c), e) Tr.zák.,
v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku.

Obžalovaný T. P. sa k trestnej činnosti v podstate v rámci prípravného konania nedoznal, uviedol, že

vzhľadom k tomu, že mal vypité, si nepamätá. Zároveň však uviedol v prípravnom konaní, že v prípade,
že tam boli len oni, tak to pravdepodobne spravil.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný v rámci vyhlásenia uviedol, že je nevinný, avšak v záverečnej
reči sa v plnom rozsahu doznal k spáchaniu trestnej činnosti, túto oľutoval a zároveň sa ospravedlnil

poškodenému.

Súdvykonaldokazovanievýsluchomobžalovaného,výsluchompoškodenéhoW.P.,výsluchomsvedkov
O. P., N. K., F. K., výsluchom znalca z odboru zdravotníctva MUDr. Hajtmana, oboznámením sa so
podstatnou časťou znaleckých posudkov k zraneniu poškodeného, z kriminalisticko expertízneho ústavu

PZ SR, ako i podstatným obsahom znaleckého posudku MUDr. Hastíka na alkoholizmus obžalovaného,
oboznámením sa ostatnými listinnými dôkazmi a zistil nasledovné :

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie uvedenej trestnej činnosti. Uviedol, že je
pravdou, že prišiel domov, v dome sa nachádzal otec a matka. Otec pozeral televízor. Jednoznačne

však poprel, že by otca pichol. Poukazoval na tú skutočnosť, že otec ležal na chrbáte, ľavou stranou k
stene, takže v prípade, že by ho aj chcel pichnúť, nemal možnosť ho pichnúť, nakoľko by sa nemohol
rukou rozmachnúť tak, aby ho pichol. Ďalej uviedol, že pokiaľ otec tvrdí, že ho nevidel, ani ho vidieť
nemohol, lebo to nespravil, avšak keby to aj spravil, otec by ho musel vidieť. V podstate jeho výpoveď
bola založená na tej skutočnosti, že uvádzal, že pravdepodobne sa otec pichol sám.

Obžalovaný ďalej uviedol, že s otcom mával v minulosti nedorozumenia, dokonca sa stalo, že otcovi
dal raz facku. Bolo to z toho dôvodu, že otec nikde nerobil, bol agresívny na matku, resp. vulgárne jej
nadával a on si bránil matku. Uviedol, že keď má vypité, nože nepoužíva, nakoľko má „ svoje ruky „.
Poprel, že by mal násilnícke sklony.

Svedok a zároveň poškodený W. P. je otcom obžalovaného. Uviedol, že v uvedený deň už počul, že
syn ide domov opitý, nakoľko keď má vypité, húka. Pozeral televízor, bolo asi 18.15, sledoval televíziu
JOJ, súdnu sieň. Preto vie, koľko bolo hodín. Nemal vypité, resp. možno vypil jedno pivo. Obžalovaný
došiel k nemu, začal mu niečo vytýkať s tým, že potom ho pichol. Tento svedok v podstate na hlavnom

pojednávaní určitým spôsobom modifikoval svoju výpoveď v tom, že až na otázky súdu a prokuratúrydoplnil v podstate svoje výpovede z prípravného konania, kde jednoznačne v rámci prípravného konania
uviedol, že to bol obžalovaný, ktorý ho pichol. Na otázku, či obžalovaného videl alebo nevidel, uviedol,
že ho nevidel, resp. nezaregistroval jeho tvár, ale jednoznačne ho pichol on. Synovi odpustil a v podstate

uviedol, že v minulosti nemal s ním väčšie problémy, je pravdou, že si obžalovaný v poslednej dobe
vypije, ale pod vplyvom alkoholu nemali nejaké väčšie nedorozumenia. Uvedené zranenie nešiel hneď
hlásiť na políciu z toho dôvodu, že neprikladal tomuto zraneniu väčší význam, avšak na druhý deň ráno,
keď ho to bolelo, išiel k susedovi, uviedol čo sa stalo a požiadal ho, aby ho odviezol do nemocnice. Ako
poškodený si náhradu škody voči synovi, teda obžalovanému neuplatnil.

Svedok N. K. potvrdil, že ráno prišiel za ním poškodený P., ktorý mu uviedol, že ho pichol syn nožom
a sprostredkoval mu lekárske vyšetrenie.

Svedok F. K. v podstate potvrdil , že pil s obžalovaným v miestnej reštaurácii, kde ten vypil nejaké pol
deci a pivo , ale sa mu nezdal nejaký opitý. Až potom sa dozvedel, že čo sa malo stať.V podstate on

nebol prítomný pri takomto konaní obžalovaného.

Skutočný stav bol ďalej preukázaný závermi znaleckého posudku, ako i výpoveďou samotného znalca,
ktorý uviedol na hlavnom pojednávaní zhodne so závermi znaleckého posudku, že mechanizmus
zranenia zodpovedá tvrdeniu poškodeného, teda že tento bol kuchynským nožom pichnutý tak, ako je

popísané v lekárskych správach. Znalec na hlavnom pojednávaní jednoznačne uviedol, že uvedeným
nožom, ktorý mu bol ukázaný, takéto zranenie mohlo vzniknúť a s najväčšou pravdepodobnosťou sa
jedná zo zraňujúci predmet. Napriek tomu, že samotné zranenie vykazovalo ľahký stupeň zranenia,
lokalizáciou zranenia mohlo dôjsť k závažnému zraneniu, nakoľko v uvedenej brušnej dutine sa
nachádzajú črevá, tepny a teda mohlo dôjsť až k smrti. Jednoznačne vylúčil, že by sa poškodený mohol

pichnúť sám a teda uvedené zranenie by si mohol spraviť poškodený sám. Jednoznačne možno ustáliť
záver, že v danom prípade za použitia väčšej intenzity pôsobiaceho útoku, prípadne iného smerovania
bodno rezného nástroja na inú časť brucha, prípadne hrudníka, mohlo dôjsť až k priamemu ohrozeniu
života poškodeného.

Súd mal ďalej skutočný stav preukázaný závermi znaleckého posudku z odboru zdravotníctva, kde
v podstate sa potvrdilo to, čo znalec uviedol na pojednávaní, teda bodné poranenie brucha v oblasti
ľavého podrebria s krvácaním do dutiny brušnej o objeme cca 700 mm, je úrazová zmena zo súdno
lekárskeho hľadiska hodnotená ako ľahké poranenie,ktoré si vyžiadalo vystavenie práceneschopnosti
v trvaní minimálne 21 až 28 dní. Doba liečenia v danom prípade predstavuje minimálne 28 dní.

Vzhľadom k mechanizmu vzniku , charakteru a lokalizácie bodného poranenia je možné s veľkou
pravdepodobnosťou konštatovať, že uvedené poranenie brušnej steny a dutiny brušnej u poškodeného
W. P. mohlo byť veľmi dobre spôsobené inou osobou. Zároveň znalec ohodnotil zranenie na 30 bodov,
čo je 563,50 Eur. Zranenie by nemalo zanechať trvalejšie následky.

Podľa znaleckého posudku MUDr. Hastíka, znalca z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatria je
zrejmé, že obžalovaný T. P. škodlivo zneužíva konzumáciu alkoholu, v dôsledku čoho uňho dochádza k
poruchám správania v stavoch opitosti, ktoré sa prejavovalo u neho aj v čase spáchania trestného činu.
Vzhľadom na záver vyšetrenia znalec doporučil uložiť obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie
v ambulantnej forme. V dobe vyšetrenia obžalovaného znalec nezistil a nepreukázal u obžalovaného

duševnúporuchu,prektorúbybolopotrebnéskúmať jehoduševnýstavdvomaznalcamiataktiežznalec
uviedol, že v dobe spáchania trestného činu boli zachované ovládacie a rozpoznávacie schopnosti
obžalovaného.

Podľa znaleckého posudku kriminalisticko expertízneho ústavu PZ SR mal súd za preukázané, že na

predmetnom noži, ktorý bol zaistený na mieste samom sa nachádzali krvné stopy poškodeného. Čiže
aj z tohto je zrejmé, že práve týmto nožom bolo útočené na poškodeného.

Na základe takto vykonaného dokazovania potom súd nemal pochýb čo do zistenia skutočného stavu
a konanie obžalovaného kvalifikoval ako pokus podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., zločinu ublíženia na zdraví,

podľa § 155 ods. 1, ods. 2 , písm. b) Tr.zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), e) Tr.zák., nakoľko
čiastočne aj zo samotného doznania obžalovaného v záverečnej reči, ale aj na základe všetkých
ostatných skutočností a vykonaných dôkazov bolo preukázané a dostatočne zrejmé, že tento sa dopustil
konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustil v úmysleinému úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchať na chránenej osobe - osobe vyššieho
veku a na blízkej osobe, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo. Pri ustálení týchto záverov súd
vychádzal z tej skutočnosti, že v uvedenom dome sa nikto iný, okrem neho, jeho otca a matky

nenachádzal. Matka v priebehu príchodu obžalovaného domov odišla z domácnosti a poprela, že by
k nim domov mohol niekto iný prísť. Samotný poškodený, otec obžalovaného jednoznačne uviedol, že
to bol obžalovaný, ktorý ho nožom pichol, pričom súd vo výpovediach poškodeného nevidel tendenciu
poškodiť obžalovanému, naopak mal snahu, aby obžalovaný z tohto vyšiel „čo najlepšie „ a snažil sa aj
počas hlavného pojednávaní znížiť následok tým, že uviedol , že v podstate išlo len o nejaké škrabnutie a

neprikladal takémuto konaniu obžalovaného väčší význam. Uviedol, že mu odpustil a v podstate nechce,
aby za to niesol následky.

Obžalovaný bol jednoznačne usvedčený však zo svojho konania znaleckým posudkom z odboru
zdravotníctva, ako aj výpoveďou samotného znalca, ktorý vylúčil, že by sa poškodený mohol pichnúť
sám. Sám obžalovaný v podstate uviedol, že nikto iný tam nebol, takže pravdepodobne keď k tomuto

zraneniu došlo, mohol ho spôsobiť len on. Nepriamo bol usvedčený aj výpoveďou ďalších svedkov,ktorí
uviedli, že bol to poškodený, ktorý na druhý deň im hneď povedal, že došlo k zraneniu, že ho pichol syn.
Na základe týchto skutočností potom súd kvalifikoval skutok tak, ako je uvedené.

Obžalovaný pracuje na píle S. K. - U., kde je hodnotený veľmi dobre. V mieste bydliska je hodnotený

taktiež kladne. Zo správy obecného úradu U. vyplýva, že tento býva so svojimi rodičmi v dome. Z registra
evidencie priestupkov je zrejmé, že obžalovaný sa dopustil od roku 2013 priestupkov na úseku cestnej
premávky, naposledy v roku 2014 bol postihnutý za priestupok, za čo mu bola uložená bloková pokuta. Z
hodnotenia Ústavu na výkon väzby MS Žilina obžalovaný je hodnotený ako obvinený, ktorý sa adaptoval
na podmienky výkonu väzby bez komplikácií, slušne sa správa voči príslušníkom ZVJS, doposiaľ nebol

disciplinárne potrestaný, ani odmenený. V minulosti bol trikrát súdne trestaný, naposledy v roku 2014
pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. b) Tr.zák. a bol mu uložený
trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, s podmienčným odkladom na skúšobnú dobu 1 roka, kde
skúšobná doba mu končila 24.4.2015. Zároveň mu bol uložený aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlá.

Podľa § 34 ods.1,4 Tr. Zák. súd pri určovaní druhu trestu a výmery prihliada na spôsob spáchania činu a
jehonásledok,zavinenie,pohnútku,pomerpriťažujúcichapoľahčujúcichokolností,osobuobžalovaného
a jeho pomery, ako i možnosť jeho nápravy. Súd zároveň prihliada na to, že trest má okrem iného
zabezpečiť v prvom rade ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu bráni v páchaní trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho nápravu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne má na trest aj

preventívny charakter v tom, že iných odradí od páchania trestných činov.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. Zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Súd u obžalovaného T. pri ukladaní trestu vychádzal zo zásad pre ukladanie trestu v zmysle § 34 ods.
1, 4 a zároveň u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l), teda že sa doznal
a trestný čin oľutoval, i keď je treba uviesť, že to bolo až pri záverečnej reči obžalovaného, ale súd
považoval jeho doznanie za skutočne úprimné a taktiež bolo na obžalovanom vidieť, že tento ľutuje
trestnú činnosť. Zároveň sa na mieste poškodenému ospravedlnil. Ďalej však súd zistil jednu priťažujúcu

okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Tr.zák., teda že tento už bol v minulosti odsúdený za trestný čin. Na
základe týchto skutočností potom pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností obžalovaného bol 1:1.

Súd pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery bral do úvahy spôsob spáchania trestnej činnosti, zavinenie,
pohnútku, pričom súd dospel k záveru, že u obžalovaného bude možné uložiť trest odňatia slobody na

dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby, kde zákonodarca za uvedené konanie ukladá trest odňatia
slobodyvrozpätí5rokovaž12rokov.Súdpriukladanítrestunadolnejhranicivychádzalztejskutočnosti,
že obžalovaný sa v podstate priznal k spáchaniu trestnej činnosti, túto oľutoval. Okrem toho obžalovaný
sa dopustil uvedenej trestnej činnosti v dobe výkonu podmienečného trestu odňatia slobody a teda
pravdepodobne bude aj tento podmienečný trest premenený na nepodmienečný trest. Z týchto dôvodov

potom súd považoval uvedený trest za dostatočný, ktorý splní svoj prevýchovný a prevenčný cieľ v
zmysle § 34 ods. 1, 4 Tr. zák.Súd obžalovaného zaradil pre výkon trestu do NVÚ s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko tento v
posledných desiatich rokoch nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre iný jeho úmyselný trestný čin
v zmysle § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák., súd uloží trest prepadnutia veci, ktorá bola použitá na spáchanie
trestného činu. Nakoľko mal súd za preukázané, že uvedeným nožom obžalovaný útočil na svojho otca,
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a uložil aj trest prepadnutia tejto veci.

Vzhľadom na závery znaleckého posudku súd uložil obžalovanému ochranné opatrenie, spočívajúce v
protialkoholickom liečení v ambulantnej forme, v zmysle § 73 ods. 1 , ods. 2 , písm. d) Tr.zák., nakoľko
bolo preukázané, že uvedeného skutku sa dopustil pod vplyvom návykovej látky, alebo v súvislosti s
jej užívaním.

Nakoľko si poškodený neuplatnil riadne a včas náhradu škody, naopak uviedol, že nežiada, aby mu

obžalovaný spôsobenú škodu nahradil, súd o škode nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia cestou Okresného
súdu v Považskej Bystrici na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie má odkladný účinok. Rozsudok možno
napadnúť len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. Rozsudok môže odvolaním

napadnúť:
a) p r o k u r á t o rpre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku, prípadne, že taký výrok nebol urobený,
b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, prípadne, že taký výrok nebol
urobený,
c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, prípadne, že taký výrok nebol urobený.

V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť prokurátor a čo do povinnosti na náhradu škody
aj poškodený.

V prospech obžalovaného môže rozsudok odvolaním napadnúť, okrem obžalovaného a prokurátora i

príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor
tak môže urobiť i proti vôli obžalovaného.