Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 19, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/212/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912213736
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6912213736.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a

členov senátu JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so
sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota, č. k.
7C/107/2012-43 zo dňa 18. 11. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh žalobcu na prerušenie konania zo dňa 14. 11. 2014
zamietol. Súd žalobu, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti zaplatiť žalobcovi škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a nemajetkovú ujmu zamietol. O trovách konaniach rozhodol tak, že žalovanému
náhradu trov konania nepriznal.

Okresný súd skúmal, či sú splnené podmienky pre prerušenie konania na základe pred rozhodnutím vo

veci samej skúmal, či sú splnené podmienky pre prerušenie konania na základe návrhu žalobcu zo dňa
14. 11. 2014, ktorý súdu doručil dňa 18. 11. 2014, a to do právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti žalobcu pre prerušenie práva žalobcu na zákonného sudcu a
na nestranný súd. Okresný súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol s odôvodnením, že nie je
dôvodnaprerušeniekonaniavzmysle§109ods.1písm.b/O.s.p.a§109ods.2písm.c/ O.s.p.,keďže
o námietke zaujatosti v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku rozhodol Krajský
súd v Banskej Bystrici, ktorým rozhodnutím je okresný súd viazaný, a teda nebol dôvod na prerušenie

konania, pretože o námietke zaujatosti bolo rozhodnuté podľa zákonných ustanovení upravujúcich
procesný postup súdu. Podanie sťažnosti na ústavný súd, teda nie je dôvodom na prerušenie konania
vzhľadom na to, že o zaujatosti sudcov okresného súdu bolo už nadriadeným súdom rozhodnuté.

Okresný súd posúdil návrh žalobcu vo veci samej a z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že
v danej veci nie sú splnené hmotnoprávne podmienky pre zodpovednosť štátu stanovené ustanovením
§ 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

Navrhovateľ si uplatňoval svoj nárok na náhradu škody spolu s nárokom na nemajetkovú ujmu na
základe tej skutočnosti, že v konkrétnom exekučnom konaní nerozhodol okresný súd v zákonnej
15-dňovej lehote o žiadosti súdneho exekútora, a tým došlo k vzniku škody na strane navrhovateľa na
základe nesprávneho úradného postupu súdu. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zistil,že v konaní, ktoré bolo vedené na okresnom súde pod č. 3Er/1129/2010 súdny exekútor podal žiadosť
o udelenie poverenia dňa 26. 04. 2010, exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s. O žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia súd

rozhodol uznesením zo dňa 23. 09. 2010 tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 04. 05. 2011. Následne bola
exekúcia zastavená uznesením zo dňa 04. 06. 2012. Prvostupňový súd dospel k záveru, že v zmysle
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekúcie pri aplikácii ustanovenia §
41 ods. 2 písm. c/ a d/ Exekučného poriadok exekučný súd lehotou 15 dní nebol viazaný. Vzhľadom

k tomu, že exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok, prvostupňový súd ustálil, že navrhovateľ
nepreukázal jednu zo zákonných podmienok pre vznik prípadného nároku na náhradu škody, prípadne
nároku na nemajetkovú ujmu, a to nesprávny úradný postup okresného súdu. Z týchto dôvodov sa súd
v ďalšom konaní ani nezaoberal skúmaním otázky, či na strane žalobcu týmto prípadným nesprávnym
úradným postupom vznikla škoda alebo iná nemajetková ujma a či existuje príčinná súvislosť medzi
prípadným nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, prípadne nemajetkovej ujmy. Vo vzťahu

k tvrdeným prieťahom v súdnom konaní uviedol, že nemôže súd konštatovať, že došlo k zbytočným
prieťahom pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,
ktoré by zakladali právo žalobcu na náhradu škodu, prípadne nemajetkovú ujmu. Poukázal na to, že
nemožno prehliadnuť ani množstvo žalôb rovnakého typu podaných žalobcom na súdov v SR bez
preukázania legitímneho cieľa a hodnotového výkladu práva. Z dôvodu nepreukázania základu nároku

zodpovednosti žalovanej za vznik škody nebol daný žiaden dôvod vykonávať ďalšie dokazovania a
zaoberať sa námietkami vo vzťahu k ďalším atribútom zodpovednostného vzťahu, vrátane námietky
premlčania.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. na základe zásady úspechu, hoci

žalovaný mal vo veci plný úspech, v spojení s konaním mu trovy konania nevznikli, preto súd rozhodol
tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to v celom rozsahu. V rozsiahlom
odvolaní namietal najmä porušenie jeho práva na kontradiktórny súdny proces, v ktorom strany musia

mať možnosť nielen predložiť dôkazy nevyhnutné na podporu úspešnosti svojej žaloby, ale zároveň
musia mať možnosť sa oboznámiť so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami a vyjadriť
sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie. Uvedené právo bolo žalobcovi upreté, nakoľko pred
vynesením rozsudku nebol oboznámený s písomným vyjadrením žalovaného k návrhu, toto mu bolo
doručené až so samotným rozsudkom vo veci samej. Pred vynesením rozsudku nebol oboznámený

so súdom vykonanými listinnými dôkazmi uloženými v exekučnom spise a k vykonanému dokazovaniu
nemal možnosť sa vyjadriť. Prvostupňovému súdu vytýkal, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť
bez nariadenia pojednávania a súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia
akéhokoľvek dôvodu sám určil. Súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia
rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Za dôkaz však

v danom konaní môžu slúžiť len listiny založené v exekučnom spise a to vzhľadom k faktu, že vec
sa týka nesprávneho úradného postupu štátneho orgánu. Žalobca ďalej namietal, že konaním súdu
mu bolo upreté, resp. odňaté právo na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným súdom napriek
tomu, že rozhodovanie veci zákonným sudcom je základným predpokladom na splnenie podmienok
spravodlivého procesu (rozhodnutie Ústavného súdu SR IV. ÚS 357/09). Žalobca v konaní uskutočnil

podanie, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému vec bola
pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť.
Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič
nemení na tom, že v očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti, nemožno tohto sudcu považovať
za nestranného. V konaní bolo preto možné uskutočniť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Ústne

pojednávanie vo veci odklad pripúšťalo a nebolo neodkladným úkonom za danej situácie, okresný
súd preto nemal vec meritórne prejednať. Vo vzťahu k majetkovej škode v odvolaní namietal, že
súd ignoroval tvrdenia žalobcu o majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu na udržiavanie a správy
informačného systému a z titulu výdajov na administratívne spracovanie textov urgencií, na publikačné
výdaje spojené s vyhotovením urgencií, na poštovné a telekomunikačné výdaje, pričom v tejto časti

namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Okrem iného ďalej namietal, že
nesúhlasí ani s tvrdením, že náklady na správu pohľadávky počas nečinnosti súdu zapríčinil dlžník
(povinný). Žalobca hodlal v konaní pred súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiťdôkazy o výške majetkovej škody, a to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie
zabezpečil. Žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na opätovné prejednanie.

Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu podané nebolo.

Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal odvolanie v zmysle § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne
správny podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 212 ods. 1 odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie v dostatočnom
rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 132 O. s. p. a svoje rozhodnutie aj náležite

odôvodnil podľa § 157 ods. 2 O. s. p.. Odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s rozhodnutím okresného
súdu vysloveným v napadnutom rozsudku, ako aj s jeho odôvodnením, ktoré je vyčerpávajúce,
zrozumiteľné, jasné a presvedčivé, námietky žalovaného uvedené v odvolaní odvolací súd nepovažuje
za dôvodné a prijateľné.

K rozhodnutiu okresného súdu, ktorým zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania odvolací súd
uvádza, že sama skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť žalobu, ktorou sa žalobca domáha
náhrady škody, ktorá by mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu, na ktorom
sudca vykonáva súdnictvo nezakladá dôvod na vylúčenie sudcu. Dôvodom na vylúčenie sudcu nie
je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne (podľa tvrdenia žalobcu) svojím

nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci založil zodpovednosť žalovanej za majetkovú
a nemajetkovú ujmu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 4Cdo/43/2013). Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že Ústavný súd Slovenskej republiky
opakovane odmietol sťažnosti žalobcu, ktorými namietal porušenie svojich základných práv na súdnu
ochranu a spravodlivý súdny proces z dôvodu, že krajský súd nevylúčil všetkých sudcov okresných

súdov, pričom svoj nárok odvodzuje od postupu toho ktorého okresného súdu. Ústavný súd sťažnosti
žalobcu odmietol pre nedostatok právomoci prerokovať a rozhodnúť takúto vec (napr. sp. zn. I.ÚS
89/2013, I.ÚS 92/2013) s odôvodnením, že okolnosť, že o veci napriek rozhodnutiu nadriadeného súdu
rozhoduje sudca, ktorý by mal byť podľa subjektívneho názoru účastníka konania z jej prejednávania
vylúčený, je dôvodom na uplatnenie riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov podľa O. s. p. a

ústavný súd nemá právomoc preskúmať námietky sťažovateľa, že vo veci rozhodol nezákonný sudca.
Za takejto situácie odvolací súd rozhodnutie okresného súdu, ktorým zamietol návrh na prerušenie
konania, ktorým sa žalobca domáha prerušenia konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva žalobcu na zákonného sudcu
a na nestranný súd považuje za vecne správne. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici

č. k. 43NcC/4/2012 zo dňa 10. 10. 2012 krajský súd, ako súd nadriadený, rozhodoval o námietke
zaujatosti vznesenej žalobcom v konaniach vedených na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn.
16C/256/2012, 12C/159/2012, 7C/107/2012, 16C/246/2012, 7C/79/2012, 16C/244/2012, 7C/73/2012,
7C/100/2012, 16C/245/2012, 7C/69/2012, 7C/67/2012, 16C/239/2012, 12C/170/2012, 16C/238/2012,
16C/235/2012, 16C/229/2012, 12C/165/2012, 12C/176/2012, 6C/179/2012, 16C/228/2012,

6C/172/2012, 12C/224/2012, 16C/210/2012, 12C/218/2012, 16C/207/2012 a rozhodol tak, že sudcovia
Okresného súdu v Rimavskej Sobote, N.. C. F., I.. V. Z., N.. Z. B., N. H., N.. Z. S., N.. J. Q.,
N.. V. I., I.. Z. F., N.. F. H., N.. Z. I., I.. F. S., N.. I. Y., N.. I. F. a N.. D. Y. nie sú vylúčení
z prejednávania a rozhodovania vecí vedených na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn.
16C/256/2012, 12C/159/2012, 7C/107/2012, 16C/246/2012, 7C/79/2012, 16C/244/2012, 7C/73/2012,

7C/100/2012, 16C/245/2012, 7C/69/2012, 7C/67/2012, 16C/239/2012, 12C/170/2012, 16C/238/2012,
16C/235/2012, 16C/229/2012, 12C/165/2012, 12C/176/2012, 6C/179/2012, 16C/228/2012,
6C/172/2012, 12C/224/2012, 16C/210/2012, 12C/218/2012, 16C/207/2012. Sudca N.. J. D. je vylúčený
z prejednávania a rozhodovania vecí vedených na Okresnom súde v Rimavskej Sobote pod sp. zn.16C/256/2012, 12C/159/2012, 7C/107/2012, 16C/246/2012, 7C/79/2012, 16C/244/2012, 7C/73/2012,
7C/100/2012, 16C/245/2012, 7C/69/2012, 7C/67/2012, 16C/239/2012, 12C/170/2012, 16C/238/2012,
16C/235/2012, 16C/229/2012, 12C/165/2012, 12C/176/2012, 6C/179/2012, 16C/228/2012,

6C/172/2012, 12C/224/2012, 16C/210/2012, 12C/218/2012, 16C/207/2012. Zákonnú sudkyňu z
prejednávania a rozhodovania veci nevylúčil, nakoľko nebola sudkyňou v exekučnej veci. Aj keď žalobca
podal sťažnosť Ústavnému súdu Slovenskej republiky na porušovanie základného práva zaručeného
článkom 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj základného práva na spravodlivý súdny proces zaručeného
článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, otázku či vo veci

rozhodoval vylúčený sudca môže preskúmať len súd vyššieho stupňa v riadnom inštančnom postupe na
základe riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, a teda nie ústavný súd v konaní o sťažnosti
žalobcu, na čo odvolací súd už poukázal vyššie. Okresný súd teda dospel k správnemu názoru, že
neexistoval dôvod na prerušenie konania.

K podanému odvolaniu odvolací súd ďalej uvádza:

Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi súdu na strane druhej. Okresný súd neporušil
právo účastníkov konania na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje
žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak okresný súd ich náležitým spôsobom v celom

súhrne posúdil, aj náležite vyhodnotil. Nebolo možné prihliadnuť na námietku žalobcu, že okresný súd
porušil jeho právo na kontradiktórny súdny proces a to z dôvodov, že žalobca mal možnosť oboznámiť
sa so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami a vyjadriť sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne
konanie. Pokiaľ žalobca tvrdí, že nebol oboznámený s písomným vyjadrením žalovaného k návrhu a
uvedené vyjadrenie mu bolo doručené so samotným rozsudkom vo veci samej, toto tvrdenie žalobcu je

síce pravdivé, avšak odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný doručil vyjadrenie k žalobe súdu až
dňa 14. 11. 2014, teda krátku dobu pred pojednávaním vo veci samej. Odvolací súd poukazuje na to, že z
rozhodovacej činnosti je odvolaciemu súdu známe, že žalovaný v obdobných súdnych sporoch podáva v
zásade rovnaké vyjadrenie k žalobám žalobcu, pričom žalobcovi je nepochybne známy obsah vyjadrení
žalovaného k žalobám žalobcu, ktorými sa domáha plnenia náhrady majetkovej škody a nemajetkovej

ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu, ktorým mal vzniknúť žalobcovi tým, že súd v exekučnom
konaní nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní
od doručenia žiadosti. Za danej situácie nemožno prvostupňovému súdu vyčítať nesprávny procesný
postupsprihliadnutímajktomu,žežalobcabolnapojednávanieriadnepredvolaný,keďprávnyzástupca
žalobcu prevzal predvolanie na pojednávanie dňa 06. 11. 2014, pojednávanie sa uskutočnilo dňa

18. 11. 2014 a je zrejmé, že bola dodržaná lehota v zmysle § 115 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku. Žalobcovi nič nebránilo, keďže mal dostatok času na prípravu na pojednávanie, dostaviť sa na
pojednávanie a oboznámiť sa aj s vyjadrením žalovaného, ktoré však ku dňu pojednávania bolo súdu
doručené len e-mailom.

Tvrdenie žalobcu, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania neobstojí,
odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd v súdenej veci nerozhodol rozsudkom bez nariadenia
pojednávania, okresný súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 18. 11. 2014, účastníci na toto
pojednávanie boli riadne predvolaní. Hoci žalobca bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný a
napriek tomu sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, len podaním zo dňa 14.

11. 2014, doručeným súdu dňa 18. 11. 2014, súd požiadal o zrušenie nariadeného pojednávania z
dôvodu objektívneho porušenia zásady nestranného súdu a sudcu, ktorým podaním zároveň žiadal
súd o prerušenie konania až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o
ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a
práva na nestranný súd. Keďže žalobca sa z neúčasti na pojednávaní neospravedlnil a ani neuviedol

žiaden dôležitý dôvod, pre ktorý sa pojednávania zúčastniť nemohol, okresný súd dôvodne pojednával
v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. bez ohľadu na to, že
žalobca podal návrh na zrušenie nariadeného pojednávania a návrh na prerušenie konania. Bolo nielen
právom, ale aj povinnosťou žalobcu na súdne pojednávanie sa dostaviť. Ak sa žalobca vzdal dobrovoľne
tohto práva, nemôže byť prejednanie veci bez jeho prítomnosti na pojednávaní, na ktoré bol žalobca

riadne a včas predvolaný považované za postup súdu, ktorým by mu bola odňatá možnosť zúčastniť sa
verejného pojednávania, oboznámiť sa s obsahom spisu, listinnými dôkazmi, a teda nebola žalobcovi
odňatá možnosť konať pred súdom. Práve zo správania sa žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu
je zrejmá účelovosť konania spočívajúca v marení postupu súdu prejednať vec v primeranej lehotebez prieťahov. Napriek tomu, že na pojednávanie sa nedostavil ani žalovaný, pričom svoju neúčasť
písomne vopred ospravedlnil a zároveň uviedol, že nežiada o odročenie pojednávania okresnému súdu
nič nebránilo, aby vec v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p.

Vzhľadom na to, podľa názoru odvolacieho súdu, okresný súd dôvodne zamietol návrh žalobcu na
prerušenie konania s tým, že súčasne žalobcovi nebolo žiadnym spôsobom odňaté právo konať pred
súdom, resp. jeho právo na kontradiktórny súdny proces, odvolací súd prejednal následne i rozhodnutie
okresného súdu vo veci samej. Žalobca v návrhoch na začatie konanie tvrdil, že okresný súd rozhodol

o žiadostiach o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a to
rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia.

Odvolací súd z pripojeného spisu okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 3Er/1129/2010 mal
preukázané, že pod touto spisovou značkou sa na okresnom súde viedlo exekučné konanie vo
veci oprávneného Pohotovosť, s. r. o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnej M. G., Y.. XX

pre vymoženie pohľadávky vo výške 256,92 Eur istiny 183,- Eur s príslušenstvom. Žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola okresnému súdu doručená dňa 26. 04. 2010, exekučným
titulombolrozsudokStálehorozhodcovskéhosúduspoločnostiSlovenskározhodcovská,a.s.Bratislava,
okresný súd uznesením č. k. 3Er/1192/2010 dňa 23. 09. 2010 žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 31. 03. 2010, doručenej súdu dňa 26. 04.

2010 zamietol. Uznesenie bolo doručené účastníkom exekučného konania ako aj súdnemu exekútorovi
v primeranej lehote. Voči tomuto uzneseniu oprávnený podal odvolanie, ktoré bolo súdu doručené dňa
29. 12. 2010 v dôsledku späťvzatia odvolania oprávneným podaním zo dňa 19. 01. 2011 odvolací súd
uznesením č. k. 14CoE/50/2012-60 zo dňa 09. 02. 2012 odvolacie konanie zastavil. Následne okresný
súd uznesením č. k. 3Er/1129/2010-61 zo dňa 04. 06. 2012 exekúciu zastavil.

Uvedený postup a obdobie nemožno považovať za nesprávny úradný postup (prieťahy v konaní) a je
plne odôvodnený potrebou skúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti predloženého exekučného
titulu, pričom odvolací súd uvádza, že vzhľadom na množstvo exekučných konaní, ktoré žalobca iniciuje
pred okresným súdom, je ústavne akceptovateľná aj relatívne dlhšia lehota nevyhnutne potrebná na

vykonanie tejto činnosti (viď uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS 606/2012,
II.ÚS 245/2013). Odvolací súd ešte dodáva, že pokiaľ okresný súd skúmal exekučný titul, postupoval
v súlade s ustanovením§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, teda bol oprávnený preskúmať žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Keďže
preskúmaním exekučného titulu vo forme rozhodcovského rozsudku dospel k záveru, že tento exekučný

titul je v rozpore so zákonom, dospel exekučný súd k správnemu záveru, že v danej veci nie sú splnené
podmienky pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

K námietke žalobcu v odvolaní, že súd ignoroval tvrdenia žalobcu o majetkovej škode, ktorá vznikla na
udržiavanie a správu informačného systému a z titulu výdajov, odvolací súd na zdôraznenie správnosti

záverov prvostupňového súdu odvolací súd poukazuje na to, že zodpovednosť za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom, je zodpovednosť objektívna, bez
zreteľa na zavinenie, ktorej sa nemožno zbaviť. Základnými predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti je
jednakvdanejvecivytýkanýnesprávnyúradnýpostupokresnéhosúdu,ďalejexistenciaškodyapríčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Prvým a zároveň jedným z rozhodujúcich

predpokladov zodpovednosti za škodu je práve nesprávny úradný postup pri výkone verejnej moci, kedy
štát zodpovedá za podmienok ustanovených zákonom č. 514/2003 Z. z. za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Ak prvý a jeden z
rozhodujúcich predpokladov zodpovednosti za škodu, a to nesprávny úradný postup nebol v konaní
zistený, naopak vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že okresný súd postupoval v súlade so

zákonom a nebolo zistené, že by okresný súd rozhodoval vo veci so zbytočnými prieťahmi, nedošlo k
vzniku zodpovednosti štátu za škodu, ktorá by prípadne mohla byť spôsobená orgánmi verejnej moci
pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom, nebol teda zistený jeden zo základných
predpokladov vzniku zodpovednosti a preto okresný súd sa dôvodne nezaoberal ďalšími predpokladmi
vzniku zodpovednosti a teda existenciou škody a príčinnou súvislosťou medzi nesprávnym úradným

postupom a touto škodou.

K ďalšej námietke žalobcu uvedenej v odvolaní, že žalobca hodlal pred súdom prostredníctvom
vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej škody, a to aj prostredníctvomznaleckého posudku, odvolací súd uvádza, že žalobcovi nič nebránilo tieto dôkazy súdu predložiť
s prihliadnutím už na hore zistené skutočnosti, že žalobca bol na pojednávanie riadne predvolaný.
Napriek riadnemu predvolaniu na pojednávanie sa na toto pojednávanie nedostavil. Okrem toho, keďže

žalobca už v žalobe tvrdil vznik majetkovej škody, musel si byť vedomý výšky tejto majetkovej škody, a
teda už v čase podania žaloby na súd musel disponovať dôkazmi preukazujúcimi výšku škody. Keďže
však za situácie, že žalobca nepreukázal nesprávny úradný postup ako základný predpoklad vzniku
zodpovednosti, nebolo dôvodné zaoberať sa ďalšími predpokladmi vzniku zodpovednosti, a teda aj
výškou škody.

Vzhľadom na uvedené dôvody, ako aj dôvody, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol súd prvého stupňa
a ktoré nebolo potrebné pre svoju presvedčivosť opätovne uvádzať v tomto rozhodnutí, odvolací súd
podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd potvrdil aj súvisiaci výrok o náhrade trov prvostupňového konania (§ 206 ods. 2, 3

O. s. p.). Okresný súd pri rozhodovaní o náhrade trov prvostupňového konania vychádzal správne z
ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p., teda podľa úspechu v konaní a súčasne správne aplikoval ustanovenie
§ 151 ods. 1 O. s. p.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O. s. p. aplikujúc

ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p. a ustanovenie § 151 ods. 1 O. s. p. Úspešným účastníkom odvolacieho
konania bol žalovaný, žiadne trovy odvolacieho konania si však neuplatnil, súd teda rozhodol, že
žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.