Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. december 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25C/122/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114211216
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8114211216.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobcu: C. C. Q.. J.. H..,

D.: XXX XX XXX, X.. H.. B.: Z. H. C., A. Č.F. L. XXXX/XXA, X. X, Č. J., v konaní právne zastúpený T.
A.J. G. X., Q.. J.. H.., U. X, B., proti žalovanej: F. U., Z.. XX.XX.XXXX, B. X. - Q., B. XXX/XX, za účasti
vedľajšieho účastníka: H. I. V. H. X. Q., D.: XX XXX XXX, Š. Z.. X, B., v konaní práve zastúpený P.. X.
X.F., T. Q. Q. V. B., I. XX, v konaní o zaplatenie XXX,XX Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

pripúšťa vstup vedľajšieho účastníka, H. I. V. H. X. Q., Š. Z.. X, B., do konania na strane žalovanej,

žalobu zamieta,

náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca dňa XX.XX.XXXX tlačivom A - návrhom na uplatnenie pohľadávky (vzor je prílohou nariadenia
EurópskehoparlamentuaRady(ES)č.8614/2007z11.07.2007,ktorýmsaustanovujeeurópskekonanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu) žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie zmenkovej
sumy vo výške XXX,XX Eur, zmenkového úroku vo výške X,XX % denne zo sumy XXX,XX Eur od
XX.XX.XXXX do zaplatenia.

Žalobca zároveň žiadal priznať aj úrok vo výške X % ročne zo zmenkovej sumy XXX,XX Eur od
XX.XX.XXXX do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške X/X % zmenkovej sumy, teda X,XX Eur a
náhradu trov konania, pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku vo výške XX Eur a náhrady trov
právneho zastúpenia vo výške XXX,XX Eur s DPH.

Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky,
ktorú vystavil žalovaný dňa XX.XX.XXXX vo výške XXX,XX Eur. Indosovaná zmenka je vistazmenkou

opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Do textu zmenky bol poňatý
záväzok žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu
XXX,XX Eur spolu s X,XX %-ným denným úrokom od XX.XX.XXXX. Za miesto splatenia bolo určené
sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu.

Súd mal za to, že v danom prípade sú splnené podmienky pre použitie už spomínaného nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie

vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

Podľa čl. 2 ods. 1 citovaného nariadenia sa totiž toto nariadenie uplatňuje v občianskych a obchodných
veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnotapohľadávkyvčasedoručeniatlačivanávrhunauplatneniepohľadávky príslušnémusúdualebotribunálu
nepresahuje 2 000 Eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové,
colné ani správne veci, ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci.

Podľa čl. 3 ods. 1 citovaného nariadenia, na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor,
v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom
štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci.

Podľa čl. 5 ods. 1 citovaného nariadenia, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je
písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to
požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že
vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie
konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí
takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 5 ods. 2 citovaného nariadenia, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I. vzorového tlačiva C na odpoveď ako je uvedené v prílohe III.

Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu s

vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú
do 14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa čl. 5 ods. 3 citovaného nariadenia, odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na
uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II. vzorového tlačiva C na odpoveď,

pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty a zašle ho späť súdu alebo
tribunálu alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa čl. 5 ods. 4 citovaného nariadenia, do 14 dní od doručenia odpovede odporcu súd alebo tribunál
odošle navrhovateľovi kópiu odpovede spolu s príslušnými podpornými dokumentmi.

Podľa čl. 7 ods. 1 citovaného nariadenia do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa
v lehotách ustanovených v čl. 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:
a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky;

b) vykoná dôkazy v súlade s čl. 9 alebo
c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa čl. 7 ods. 2 citovaného nariadenia, súd alebo tribunál vydá rozsudok buď do 30 dní od
uskutočnenia ústneho pojednávania alebo po doručení všetkých potrebných informácii na vydanie

rozsudku. Rozsudok sa doručí stranám v súlade s čl. 13.

Podľa čl. 7 ods. 3 citovaného nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď´ dotknutej strany
v lehote ustanovenej v čl. 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo proti
pohľadávke.

V danom prípade súd doručil vyplnené tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky aj s prílohami a
vzorovým tlačivom C na odpoveď súdu žalovanému dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný vyplnené tlačivo na
odpoveď súdu nepredložil.

Žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa XX.XX.XXXX zdôraznil, že zmenka je samostatným
abstraktným záväzkom a nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami než sú na
zmenke uvedené. Žalobca predložil platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti,
pričom voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovanej neboli vznesené žiadne námietky. Poukázal
na ustanovenie § 17 zákona č. 191/1950 Zb., v zmysle ktorého je síce prípustné za určitých

okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky, avšak námietka musí byť vznesená zo strany odporcu
a predovšetkým odporca v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie
je prípustné, aby túto iniciatívu na seba prevzal súd. Uvedené námietky majú pritom hmotnoprávny
charakter a preto v záujme zachovania rovnosti strán súd nie je oprávnený odporcu na nich upozorniť.Súd, vzhľadom k tomu že ide o konanie s drobnou hodnotou sporu, vychádzal z listinných dôkazov
predložených žalobcom, zo zmenky zo dňa XX.XX.XXXX ako aj z pripojeného spisu tunajšieho súdu č.

k. XXEr XXX/XXXX a zistil tento stav:

Dňa XX.XX.XXXX žalovaný uzavrel úverovú zmluvu. Veriteľom bola spoločnosť X., Q.. J.. H.. Výška
úveru bola XXX Eur. Žalovaný dňa XX.XX.XXXX vystavil vlastnú zmenku, obsahom ktorej je jeho
záväzok zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti X., Q.. J.. H.. sumu XXX,XX Eur a

zmenkový úrok X,XX % denne od XX.XX.XXXX. Predmetná zmenka bola žalovaným vystavená ako
vistazmenka a bola opatrená doložkami „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia“, pričom za miesto platenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Z rubovej
strany zmenky vyplýva, že spoločnosť X., Q.. J.. H.. indosovala zmenku na rad žalobcu. Listina má
znaky vzorového tlačiva, do ktorého boli rukou vpísané údaje: dátum a miesto vystavenia, identifikačné
údaje vystaviteľa, jeho podpis. Zmenková suma vyjadrená číslom aj slovami a dátum začiatku úročenia

zmenkového úroku sú v listine uvedené odlišným tlačeným písmom ako zvyšok vzorového tlačiva.

Žalovaný doposiaľ z úveru nič nezaplatil.

Súdu je z jeho činnosti známe, že k vyplneniu zmenky došlo na základe bodu 17 VÚP pôvodného

veriteľa, ktorý obsahuje dohodu o vyplnení zmenky. V ňom sa uvádza nasledovné: „na zabezpečenie
peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúcej z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi
ako remitentovi vystaviteľ vystavil zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku
úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent
najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t. j., keď

dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas
poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých
peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmeniek. Dátum
začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na prvej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, keď v
zmysle bodu 4 týchto podmienok sa stal splatný celý dlh.“

Predmetom konania je spor zo zmenky. Súd preto predovšetkým skúmal, či zmenka spĺňa náležitosti
v zmysle Zákona č. 191/1950 Zb. (zmenkový a šekový zákon, ďalej len zšz) a dospel k záveru, že
zmenka spĺňa formálne náležitosti § 75 citovaného zákona. Podľa daného ustanovenia vlastná zmenka
obsahuje:

1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;

5. meno toho komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Označenie zmenka je pojaté do vlastného textu listiny a je vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina

spísaná; nachádza sa v nej bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu, je v nej uvedený údaj
zročnosti ako aj údaj miesta, kde sa má platiť, tiež meno toho na rad koho sa má platiť, obsahuje dátum a
miesto vystavenia zmenky a podpis vystaviteľa. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že žalobca nadobudol
zmenku indosamentom od pôvodného veriteľa, na rad ktorého bola zmenka vystavená.

Napriek záveru o splnení formálnych náležitostí platnej zmenky súd podrobil súdnej kontrole aj dohodu
o vyplňovacom práve zmenky vyplývajúcej z článku 17 VÚP remitenta. Ako už bolo konštatované, pri
uzatváraní príslušnej úverovej zmluvy a v súvislosti s ňou aj vystavenie zmenky ide o spotrebiteľský
právny vzťah a preto je potrebné aplikovať aj normy na ochranu práv spotrebiteľov.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa§52ods.1OZvzneníúčinnomvčaseuzavretiazmluvy,spotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Úverovú zmluvu, na zabezpečenie ktorej bola vystavená predmetná zmenka, je potrebné posúdiť podľa
Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, v danom
prípade ku dňu 30.11.2009 (ďalej len citovaného zákona).

Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je

neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 4 ods. 2 citovaného zákona
a medzi nimi pod písm. g) je konečná splatnosť spotrebiteľského úveru, pod písm. h) ročná úroková
sadzba, pod písm. i) výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a pod písm. j)

ročná percentuálna miera nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Súd zastáva názor, že spotrebiteľovi sa musí poskytnúť ochrana pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami aj v prípade, ak sa uplatňuje právo zo zmenky. Zmenka má síce formálne náležitosti
platnej zmenky, no je nepochybné, že táto vznikla, resp. bola vystavená na základe spotrebiteľského
vzťahu. Stále je totiž potrebné aplikovať čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS a chrániť spotrebiteľapred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Vychádzajúc z tohto princípu preto pri kolízii zmenkového
práva so spotrebiteľskými právami žalovanej musí mať prednosť ochrana práv spotrebiteľa.

Dohodu o vyplňovacom práve zmenky súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku s poukazom
na § 53 ods. 1 OZ.

Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere totiž nemá obligatórne náležitosti, ktoré sú uvedené v § 4
ods. 2 písm. g), h), i), j) Zákona č. 258/2001 Z.z., čo spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a

bez poplatkov, a teda spotrebiteľ má vrátiť len sumu poskytnutého úveru. Zmenka však túto skutočnosť
nezohľadňuje a dokonca umožňuje aj vymáhať zmenkový úrok X,XX % denne, čo je ročne XX,XX
%. Nepochybne takýto zmenkový úrok je v rozpore so zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje jeho
neplatnosť (§ 39 OZ v nadväznosti na § 3 ods. 1 OZ). Dohoda o vyplňovacom práve zmenky bola
uvedená vo VÚP, teda formulári, ktorý spracoval právny predchodca žalobcu a žalovaná nemala
možnosť ich ovplyvniť. Nepochybne teda táto podmienka nebola individuálne dojednaná a nepochybne

spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa práve
pre nezohľadnenie práv spotrebiteľa a umožnenie vymáhať plnenia, ktoré sú v rozpore so zákonom (či
už pre spomínanú neplatnosť dohody o zmenkovom úroku alebo pre dôsledok chýbajúcich obligatórnych
náležitostí zmluvy). Uvedená zmluvná podmienka je teda neplatná s poukazom na § 53 ods. 6 OZ.
Ak je neplatná dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky, neplatná je aj samotná zmenka. Tento

záver možno prijať aj vzhľadom na právny záver vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu Q. XObo XXX/
XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Najvyšší súd v danom prípade mal za to, že z neplatnej úverovej zmluvy
nemohlo žalobcovi vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky a neplatnosť úverovej zmluvy vyvodil z
nerovnosti podmienok účastníkov zmluvy v dôsledku neprimerane vysokého poplatku za spracovanie a
vedenieúveru,vdôsledkučohopovažovalzmluvuzapriečiacusadobrýmmravomazásadámpoctivého

obchodného styku.

V súvislosti s rozhodnutím v tejto veci je možné poukázať aj na rozhodnutie ESD sp. zn. C. XXX/XXXX
zo dňa XX.XX.XXXX (Č. Q.T. X. U. G.). V tomto konaní napriek tomu, že taktiež boli uplatnené práva
zo zmenky, súd skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Dôležitý je aj list Európskej komisie

z 25.04.2013 pod č. 2012/4165 adresovaný Slovenskej republike s upozornením na nedodržiavanie
spotrebiteľského práva EÚ a výslovne v liste sa spomína v tejto súvislosti obchodná spoločnosť X., Q..
J.. H.. Poukazuje sa na jej praktiky, ktorými sa vymáhajú nezákonné pohľadávky založené na nekalých
podmienkach a konkrétne sú spomenuté aj blankozmenky.

Dohodu o vyplňovacom práve blankozmenky a tým aj samotnú zmenku možno považovať za neplatnú
aj pre obchádzanie zákona (§ 39 OZ). O obchádzanie zákona ide, ak právny úkon síce neodporuje
výslovnému zneniu zákona, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. V
danomprípadevystavenímzmenkysaprávnypredchodcažalobcusnažilvyhnúťposudzovaniuplatnosti
úverovej zmluvy a aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch, dôsledkom čoho je, že žalovaná by

veriteľovi mala vrátiť len sumu poskytnutého úveru pre nedodržanie obligatórnych náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Takýto postup žalobcu nemôže požívať právnu ochranu (§ 3 ods. 1 OZ) a keďže
žalobca si uplatnil právo výslovne zo zmenky a tú súd považoval za neplatnú, jeho žalobu zamietol.

Čo sa týka skutočností tvrdených žalobcom o tom, že v zmysle zmenkového šekového zákona platí

zásada abstraktnosti zmenkových záväzkov, čo znamená, že v prípade zmenky ide o záväzky celkom
oddelené od všeobecných záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku, čo platí aj pre zmenky
zabezpečovacie, súd dodáva, že nemožno s týmto tvrdením súhlasiť, pokiaľ sa jedná o oblasť práva,
ktorúupravujútzv.spotrebiteľskézákony.TusúdpoukazujeajnarozhodnutieKrajskéhosúduvPrešove,
ktorý v obdobných veciach poukázal na skutočnosť, že takéto plnenie by bolo v rozpore s dobrými

mravmiajednalobysaoplnenieprávomnedovolené.Zospisovéhomateriáluvyplynulo,ženároky,ktoré
uplatňuje žalobca v tomto konaní, sú určite neprimerané alebo možno ich hodnotiť ako neprimerané
sankcie vo vzťahu k žalovanému a takéto konanie nemôže požívať súdnu ochranu, nakoľko je v rozpore
s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka).

Z dôvodu, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah upravený spotrebiteľským právom, je nutné vychádzať z
úverovej zmluvy, ktorá bola základom pre vystavenie zmenky a ktorú súd vyhodnotil ako bezúročnú a
bez poplatkov a samotnú zmenku ako neplatnú pre rozpor so zákonom, a preto nebolo možné priznaťani ďalšie položky, ktoré uplatňoval žalobca v tomto konaní, a teda ani zákonný úrok vo výške X % ročne
ako ani zmenkovú odmenu vo výške X,XX Eur.

Písomným podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX H. I. V. H. X. Q. ako vedľajší účastník
prostredníctvom svojho právneho zástupcu súdu oznámilo vstup do konania na strane žalovaného v
zmysle § 93 ods. 2, ods. 3 a ods. 4 O.s.p. a zároveň si uplatnilo náhradu trov konania.

Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX žalobca vzniesol námietku

neprípustnosti vedľajšieho účastníctva. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. X C. XXX/XXXX, z ktorého vyplýva, že „Oznámením tretieho
subjektu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného v štádiu skráteného
(rozkazného) konania, nenastávajú účinky vzniku vedľajšieho účastníctva tohto subjektu. Vylučuje to
zmysel a účel inštitútu vedľajšieho účastníctva v spojení so zmyslom a účelom inštitútu skráteného
konania. Neprichádza preto do úvahy podanie odporu proti platobnému rozkazu takýmto subjektom.“

Žalobca tiež poukázal na nesúlad ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p. s Ústavou SR, konkrétne s článkom
19 ods. 2 a 3. Žalobca uviedol, že samotný súhlas žalovaného pokladá za osobitný predpoklad účasti
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného a že vedľajší účastník by vstupom do konania získal
informácie o citlivých údajoch týkajúcich sa spotrebiteľa ako účastníka konania na strane žalovaného,

a to o jeho osobných údajoch a jeho súkromí, pričom by zároveň došlo aj k porušovaniu ústavného
práva žalobcu na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním a zneužívaním údajov
týkajúcich sa žalobcu.
.
Podľa § 93 ods. 2, 3 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi

zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného
predpisu. Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú
prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej

národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane
spotrebiteľa“) združenie môže podať návrh na začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo
veci ochrany práv spotrebiteľov alebo môže byť účastníkom konania
a) ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti alebo
b) je uvedené v zozname oprávnených osôb vedenom Komisiou (ďalej len "zoznam oprávnených osôb"),

bez toho, aby bolo dotknuté právo súdu preskúmať, či je tento subjekt oprávnený v danom prípade podať
návrh na začatie konania.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa združenie podľa odseku 1 môže na základe
plnomocenstva zastupovať spotrebiteľa v konaniach pred štátnymi orgánmi o uplatňovaní jeho práv

vrátane náhrady ujmy spôsobenej porušením práv spotrebiteľa.

Predpokladom účasti občianskeho združenia, predmetom činnosti ktorého je ochrana práv podľa zák.
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v konaní ako vedľajšieho účastníka vychádzajúc z výslovného
znenia ust. § 93 ods. 2 O.s.p. a sledovaného účelu tohto vedľajšieho účastníctva je, aby konanie vo

svojom predmete poskytovalo priestor na ochranu spotrebiteľského práva bez ohľadu na to, či sa jedná
o spotrebiteľskú vec individuálnu alebo sa týka skupiny spotrebiteľov a bez ohľadu nato, či spotrebiteľ
vystupuje na strane navrhovateľa alebo odporcu. Pokiaľ zákon umožňuje občianskemu združeniu,
predmetom činnosti ktorého je ochrana práv podľa osobitného predpisu, zúčastniť sa konania a dáva
mu rovnaké práva a povinnosti aké má účastník konania, tak nevyhnutne predpokladá aj to, že vstupom

do konania získa prístup k informáciám vyplývajúcim z obsahu spisu, čo logicky vylučuje, aby účasťou v
konaní mohlo dôjsť k porušeniu noriem chrániacich telekomunikačné tajomstvo alebo osobné údaje. Ani
kritérium účelnosti samo o sebe nemôže byť dôvodom pre nepripustenie vstupu vedľajšieho účastníka
do konania, súd ho zohľadňuje až v súvislosti s rozhodovaním o trovách konania.

Vo vzťahu k argumentácii žalobcu súd uvádza, že z citovaného ustanovenia § 93 O.s.p. nevyplýva
podmienka vstupu vedľajšieho účastníka do konania spočívajúca v súhlase žalovaného so spracovaním
jehoosobnýchúdajovvedľajšímúčastníkom.Aniustanoveniazákonaoochraneosobnýchúdajovtakúto
podmienkuvstupuvedľajšiehoúčastníkadoobčianskehosúdnehokonanianestanovujú.Pokiaľsajednáo žalobcom namietané porušenie práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného
a rodinného života, resp. práva na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo
inýmzneužívanímúdajovosvojejosobezakotvenýchvčlánku19ods.2a3ÚstavySlovenskejrepubliky,

súd zdôrazňuje, že uvedené ústavné práva vzhľadom na procesné postavenie účastníkov tohto konania
patria výlučne žalovanému. O prípadnom porušení týchto ústavných práv žalovaného v súvislosti so
vstupom vedľajšieho účastníka do konania má v zmysle článku 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
právomoc rozhodovať výlučne Ústavný súd Slovenskej republiky, a to len na podklade sťažnosti
žalovaného (§ 49 a nasl. zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o

konaní pred ním a o postavení jeho sudcov). Posúdenie prípadného porušenia týchto ústavných práv
žalovanej tak nespadá do právomoci všeobecného súdu a zároveň zakladá nevyhnutnosť procesnej
aktivity žalovaného v podobe podania ústavnej sťažnosti. Z tohto dôvodu žalobcom namietaný prípadný
zásah do ústavných práv žalovaného nemôže byť dôvodom na nepripustenie vedľajšieho účastníka do
konania.
Ďalšími predpokladmi účasti vedľajšieho účastníka v konaní sú: a/ výzva účastníka konania alebo

podnet vedľajšieho účastníka konania, b/ uvedenie na strane ktorého účastníka bude vedľajší účastník
vystupovať, c/ preukázanie právneho záujmu vedľajšieho účastníka na výsledku sporu (ak nejde
o prípad, v ktorom tento záujem vyplýva z osobitného zákon, d/ rozhodnutie súdu o prípustnosti
vedľajšieho účastníka (ak účastník konania vznesie námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva),
e/ súhlas vedľajšieho účastníka, ak jeho vstup navrhol účastník konania, f/ súhlas (hlavného) účastníka

konania, na strane ktorého má vedľajší účastník vystupovať, ak podnet na vstup dal sám vedľajší
účastník.

Vedľajší účastník môže do konania vstúpiť buď z vlastnej iniciatívy alebo iniciatívy účastníka konania.
Ak účastník konania navrhne, aby určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník, súd oboznámi

s uvedeným návrhom tento subjekt a vyzve ho, aby sa k nemu vyjadril a oznámil, či vstupuje do konania
ako vedľajší účastník. Pokiaľ označený subjekt urobí procesný úkon prejavujúci jeho vôľu vstúpiť do
konania, stáva sa vedľajším účastníkom vo chvíli, keď súdu dôjde jeho písomné oznámenie alebo keď
svoj úkon urobí ústne do súdnej zápisnice; k vzniku vedľajšieho účastníctva sa nevyžaduje rozhodnutie
súdu. Pokiaľ účastníkom navrhnutý subjekt neprejaví vôľu vstúpiť do konania v procesnej pozícii

vedľajšieho účastníka, nevzniká jeho vedľajšie účastníctvo; nikoho totiž nemožno nútiť, aby sa stal
vedľajším účastníkom konania. Súd z vlastnej iniciatívy neskúma, či je vedľajšie účastníctvo prípustné,
alebo neprípustné; o (ne)prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhoduje, ak niektorý z účastníkov
namietne neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Aj vtedy, keď vstup do konania iniciuje
samotný vedľajší účastník, majú účastníci právo vyjadriť sa k jeho úkonu, ktorým prejavil, že vstupuje

do konania, a prípadne namietať neprípustnosť tohto vstupu.

Podstatnou podmienkou vedľajšieho účastníctva v konaní je súhlas (hlavného) účastníka, na strane
ktorého vedľajší účastník chce vystupovať. Potreba súhlasu účastníka, ktorý má byť v konaní
podporovaný vedľajším účastníkom, vyplýva zo samej podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva. Z

ustanovenia § 93 O.s.p. nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by vedľajší účastník mohol v konaní
vystupovať napriek nesúhlasu „ním podporovaného“ účastníka; svoj nesúhlas s vedľajším účastníctvom
tento účastník nemusí ani odôvodňovať.

Je pojmovo vylúčené, aby účastník konania bol pred súdom podporovaný niekým, účasť ktorého v

konaní si neželá. To, že niekto chce v konaní pred súdom podporovať (hlavného) účastníka konania v
procesnom postavení vedľajšieho účastníka, automaticky neznamená, že ním poskytovaná procesná
pomoc je hlavnému účastníkovi vítaná, že mu vyhovuje a že s ňou musí za každých okolností súhlasiť.

Účel procesnej pomoci v sporovom konaní, ktorú má vedľajší účastník poskytovať (hlavnému)

účastníkovi konania, môže byť naplnený, len ak účastník, na strane ktorého chce vedľajší účastník
vystupovať, s vedľajším účastníctvom súhlasí. I keď sa určitý subjekt stáva vedľajším účastníkom už v
momente, keď súdu dôjde jeho procesný úkon obsahujúci prejav vôle vstúpiť do konania v procesnom
postavení vedľajšieho účastníka, má bezpochyby účastník konania, ktorého chce vedľajší účastník v
konaní podporovať, procesné právo vyjadriť svoj nesúhlas s jeho vstupom do konania. Treba mať totiž

na pamäti, že v dôsledku rovnakých procesných práv a povinností môže vedľajší účastník v procesnom
zmysle (i keď len do určitej miery) zasahovať do priebehu konania a ovplyvňovať ho.Účastník konania má preto právo svojím nesúhlasom zabrániť tomu, aby pred súdom na jeho strane v
pozícii vedľajšieho účastníka konal ten, koho účasť v konaní si neželá.

Povahe a účelu občianskeho súdneho sporového konania by sa jednoznačne priečil vstup vedľajšieho
účastníka do konania na strane účastníka konania, ktorý by bol tomuto účastníkovi nanútený.

Oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania bolo žalovanému doručené dňa XX.XX.XXXX.
Žalovaný nijako nereagoval a výslovný nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka - H. I. V. H. X. Q.

- nevyjadril.

Skutočnosť, že absentuje výslovný nesúhlas účastníka konania, na strane ktorého by mal vedľajší
účastník vystupovať, nebráni naplneniu samotného účelu účasti vedľajšieho účastníka v konaní. Tento
záver vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XCdo
XXX/XXXX.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd účasť H. I. V. H.
X. Q.Ľ. v konaní ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného pripustil, pretože pre účasť tejto
právnickejosobyvkonaní,predmetomčinnostiktorejjeochranaprávspotrebiteľov,súsplnenéprocesné
podmienky podľa ust. § 93 ods. 2 O.s.p.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.),
podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Úspešný žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil, žalobcovi náhrada trov nepatrí a vedľajšiemu
účastníkovi súd náhradu trov konania nepriznal.

Čo sa týka vedľajšieho účastníka, súd mal za to, že je právom občianskeho združenia vstupovať
do konaní na strane spotrebiteľa a dávať zaňho vyjadrenia, aj keď vzhľadom na novelu Zákona o

ochrane spotrebiteľa súd z úradnej moci skúma či už premlčanie, prípadne ďalšie zákonné možnosti
ochrany spotrebiteľa. Vo vzťahu k právnemu zastúpeniu má však súd za to, že toto nie sú účelne
vynaložené trovy konania. Občianske združenie vstupujúce do konaní, ktorého činnosť smeruje k
ochrane spotrebiteľa, má samé mať vo svojich radoch osoby pôsobiace na úseku ochrany spotrebiteľa, s
určitou predchádzajúcou praxou v tejto oblasti. To je aj základný predpoklad pre zaradenie združenia do

zoznamu oprávnených osôb, ktorý vedie Ministerstvo hospodárstva SR. Samotné občianske združenie
má teda dostatočné vedomosti a skúsenosti slúžiace na to, aby zastupovalo záujmy spotrebiteľa a
tak napĺňalo účel svojej existencie. Je teda taktiež právom vedľajšieho združenia zastúpiť sa právnym
zástupcom, avšak občianske združenie ako vedľajší účastník si musí byť vedomé, že tieto náklady
advokáta musí znášať z vlastných zdrojov, pretože v opačnom prípade sa vytvára dojem účelovosti

konania združenia, ktorého činnosť by spočívala len vo vstupe do konania, spolu so splnomocnení
advokáta, s cieľom dosiahnutia odmeny. Súd má za to, že právne zastúpenie je odôvodnené len v
mimoriadne náročných právnych veciach, čo táto právna vec nebola. Z tohto dôvodu súd náhradu trov
konania vedľajšiemu účastníkov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.