Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. november 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 1T/23/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113010324
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Varga PhD. MBA

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113010324.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vargu a prísediacich

Heleny Schnirerovej a Petra Troščáka, na hlavnom pojednávaní dňa 11. novembra 2014 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:

1/ A. A., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom J. č. XX, okr. Z., t.č. v Ústave na výkon väzby Prešov,

2/ A. J., nar. XX.X.XXXX v Z., trvale bytom J. č. XX, okr. Z.,

s ú v i n n í, ž e

dňa X.X.XXXX v čase asi o XX.XX hod. v Z., na E. D. pokoja č. X v nákupnom stredisku B., na prvom
poschodí v priestoroch herne Admiral Reno Royal s.r.o., po vzájomnej dohode vošiel A. J. v čiernom
oblečení a s čiernou kuklou na hlave do vstupného priestoru herne, pristúpil k pultu obsluhy, pričom

v ruke držal podomácky vyrobenú napodobeninu krátkej strelnej zbrane, ktorú namieril na O. E., nar.
X.X.XXXX, zamestnankyňu spoločnosti Reno Royal, s.r.o. pričom kričal: „Davaj peniaze“, následne k
menovanej pristúpil, udrel ju zbraňou do zadnej časti hlavy, pričom menovaná z obavy o svoj život
otvorila kovovú skrinku umiestnenú pod pultom obsluhy, z ktorej páchateľ sám vybral čiernu peňaženku
s obsahom finančnej hotovosti celkom v sume najmenej 3.920,- Eur v bankovkách, ktorú potom vložil
do igelitovej tašky fialovej farby a odišiel z herne von, kde ho čakal A. A., ktorý po spustení alarmu ušiel
do osobného motorového vozidla zn. Opel Tigra modrej farby, ev. č. Z. ktorým sa obaja páchatelia na
miesto priviezli, A. J. cestou k vozidlu odhodil na ul. K. pri obytných blokoch č. 84 igelitovú tašku fialovej

farby, čiernu mikinu s kapucňou a napodobeninu zbrane, následne nastúpil do vozidla zn. Opel Tigra
a spolu s A. A. z miesta odišli a neskôr sa s ulúpenými peniazmi rozdelili, pričom uvedeným konaním
bolo poškodenej O. E. spôsobené povrchové zranenie hlavy, ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenie bez
liečenia a posttraumatická stresová porucha s dobou liečenia 72 dní a majiteľom finančnej hotovosti -
spoločnosti SLOV -MATIC, spol. s.r.o., Bratislava, škoda vo výške 3.000,- Eur a X. P. škoda vo výške
920,- Eur,

t e d a

1/ obžalovaný A. A. a 2/ obžalovaný A. J.- spoločným konaním proti inému použili násilie a hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa
cudzej veci, pričom čin spáchali závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a spôsobili ním ťažkú
ujmu na zdraví,

č í m s p á c h a l i

1/ obžalovaný A. A. a 2/ obžalovaný A. J.

- obzvlášť závažný zločin lúpeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/,
ods. 3 písm. a/ Trestného zákona.

Z a t o i m s ú d u k l a d á :

1/ obžalovanému A. A.

Podľa § 188 ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. l/, n/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, 3, 8
Trestného zákona, v spojení s § 39 ods. 1 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 78 ods. 1 Trestného zákona ochranný dohľad v trvaní
1 (jeden) rok.

2/ obžalovanému A. J.

Podľa § 188 ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. d/, j/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, 3,
8 Trestného zákona, § 39 ods. 1 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 78 ods. 1 Trestného zákona ochranný dohľad v trvaní
1 (jeden) rok.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodených O. E., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Z., A. č. XX,
SLOV-MATIC spol. s r.o., so sídlom Bratislava, Humenské námestie č. 1, IČO: XXXXXXXX zastúpeného
splnomocnencom poškodeného Ing. Pavlom Olejárom, Union zdravotná poisťovňa a.s. so sídlom
Bratislava, Bajkalská č. 29/A, IČO: XXXXXXXX, zastúpeného splnomocnencom poškodeného Boženou

Smiščikovou a X. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Z., A. s nárokmi na náhradu škody odkazuje na
občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 21.3.2013 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov na Okresný súd Prešov obžalobu na
obvinených A. A. a A. J., pre skutok právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin lúpeže formou

spolupáchateľstva podľa § 20 k § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona, na
skutkovom základe v predmetnej obžalobe uvedenom.

Rozsudkom zo dňa 24.9.2013 Okresný súd Prešov uznal obžalovaného A. A. vinného zo zločinu lúpeže
formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 188 ods. 1, 2 písm. c/ Trestného zákona a obžalovaného A. J.

z obzvlášť závažného zločinu lúpeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 188 ods. 1, ods. 2 písm.c/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona, za čo uložil obžalovanému A. A. trest odňatia slobody v trvaní
4 roky a 8 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia a obžalovanému A. J. trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov so zaradením do ústavu na

výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia a ochranný dohľad v trvaní 2 roky, pričom
poškodených s ich nárokmi na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Na základe odvolania okresného prokurátora, ako aj obžalovaného A. J. podaného prostredníctvom
obhajcu, Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 4To/44/2013 zo dňa 19.11.2013 uvedený rozsudok

zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a
rozhodol, pričom vo svojom rozhodnutí okrem iného uložil súdu prvého stupňa, aby opätovne vypočul
obžalovaného A. A. a odstránil rozpory (alebo sa o to aspoň pokúsil) v jeho výpovediach najmä ohľadom
toho, aké veci mali pripraviť do ruksaku za účelom vykonania lúpeže, odkiaľ tieto pochádzali, ako s nimi
naložili a ďalej bude potrebné opätovne predvolať a vypočuť poškodenú O. E. a na základe jej odpovedí
ustáliť, ako sa pohybovali obžalovaní na mieste činu pred činom samotným, či títo menili peniaze, kto

z nich, ako a kde sa pri tom pohybovali, či stáli, akú mali farbu a strih vlasov, či sa obžalovanému A.
lúpala koža na rukách, na základe čoho sa so svedkyňou G. domnievali, že páchateľom je mladý muž
s krátkymi čiernymi vlasmi. Taktiež bude potrebné predvolať a vypočuť svedkyňu O. G. a svedka P.
Z. k otázkam vyššie naznačeným a v prípade rozporov medzi výpoveďami obžalovaných a svedkov,
prípadne svedkov navzájom zvážiť za účelom odstraňovania rozporov aj vykonanie ich konfrontácie.

Napokon bude potrebné za účelom objektívneho posúdenia nálezov pachových stôp na mieste činu
a výsledku ich porovnania s porovnávacími pachovými stopami obžalovaných A. A. a A. J. vypočuť
kriminalistického technika na postup pri zaisťovaní pachových stôp na mieste činu, predvolať a vypočuť
pracovníka KR PZ, oddelenia kriminalistickej kynológie, k otázke podania správy o porovnaní pachových
stôp ako aj k možnostiam prípadného prekrytia stôp a taktiež bude potrebné pribrať do konania znalca z

odboru veterinárstva, odvetvia kynológie, aby tento posúdil postup kriminalistických technikov pri odbere
pachových stôp na mieste činu, či títo postupovali správne v zmysle platnej metodiky a následne aby
posúdil aj správnosť odberu, uchovávania a porovnávania pachových stôp, následne aby sa vyjadril k
možnostiam prenosu pachových stôp v tomto prípade, k alternatívam uvádzaným obžalovaným A., ako
aj k tomu, že na mieste činu neboli zaistené žiadne pachové stopy obžalovaného J., a to aj vzhľadom na

to, že v čase spáchania skutku, vychádzajúc zo zápisnice o ohliadke miesta činu, malo byť bezveterné
počasie a malo byť 26°C, ako aj na možnosti prípadného prenosu pachových stôp za barový pult. Taktiež
sa javí potrebným do konania pribrať znalca z odboru psychológie, a to za účelom posúdenia oboch
obžalovaných ohľadom ich schopností správne vnímať, reprodukovať a zapamätať si prežité udalosti, či
nemajú sklony k skresľovaniu prežitých udalostí vo svoj prospech, k fabuláciám a za účelom posúdenia

ich osobností z pohľadu toho, či v ich prípade ide o osobnosť dominantnú, submisívnu, ako aj z pohľadu
možnosti ich nápravy.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných A. A. a A. J., výsluchom
svedkyne poškodenej O. E., výsluchom svedkov O. K., A. A., S. J., K. K., O. G., P. Z., Bc. X. P., kpt.

U. A., Ing. O. K., Ing. G. G., výsluchom znalcov MUDr. Kamila Mikulu, PhDr. Kataríny Petrovej a MVDr.
Juraja Rákossyho, čítaním svedeckých výpovedí svedkov Ing. Z. F., I. S., X. P., P. Z. a O. G., čítaním
znaleckých posudkov KEÚ PZ Košice a čítaním listinných dôkazov a to správy o výsledku porovnávania
pachových stôp, zápisnice o obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou, zápisnice o prehliadke tela s
fotodokumentáciou, lekárskych správ, zápisnice o prehliadke tela a iných podobných úkonoch, správ

a charakteristík, odpisov z registra trestov obžalovaných, potvrdení spoločnosti VIX spol. s.r.o. a
spoločnosti Reno Royal s.r.o., uplatnenia nároku na náhradu škody s prílohami, správy spoločnosti Reno
Royal s.r.o., správy o výsledku opakovaného porovnávania pachových stôp, nariadenia prezidenta PZ
zo dňa 25.5.1998, č. 10/1998 a nariadenia Prezidenta PZ zo dňa 9.2.2004, č. 4/2004 a na základe takto
vykonaného dokazovania, po vyhodnotení jednotlivých dôkazov samostatne, ako aj v ich vzájomnej

súvislosti dospel k záveru, že skutok tak, ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku sa stal, tento je
trestným činom a uvedený skutok spáchali obžalovaní A. A. a A. J..

Obžalovaný A. A. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie
za vinu a ďalej uviedol, že s A. J. chodili hrať výherné automaty do herne Admirál v Družbe, pričom

hrávali obaja a obžalovaný J. niekedy hral za jeho peniaze, ale niekedy hral za svoje, najmä keď mu
otec poslal výživné a takýmto spôsobom si chcel zarobiť na kúpu motorky a na vodičské oprávnenie,
pričom zhruba týždeň pred lúpežou sa ho obžalovaný J. opýtal, či mu nepomôže vylúpiť herňu, na čo
odmietol, ale potom súhlasil, ale len s tým, že ho tam zavezie, aj ho odtiaľ odvezie. V deň lúpeže sadohodli, že si pôjdu zahrať a to asi o 20.30 hod., obžalovaný J. došiel k nemu domov a v Z. boli okolo
21.00 hod. a nakoľko stále parkujú pred Družbou, v ten deň zaparkoval oproti čerpacej stanici Shell. Do
herne išli okolo 21.00 hod. a on si zmenil zhruba 20,- Eur. Hrali asi do 22.00 hod. a potom odišli. Keď

odchádzali, všimli si, že herňa je prázdna, preto obžalovaný J. navrhol, že to urobí. Odišli k autu, kde
obžalovaný J. vybral z kufra ruksak, v ktorom už boli pripravené veci na lúpež, potom odišli k bytovke
pri parkovisku, odkiaľ bolo vidno na herňu, pričom obžalovaný J. si obliekol nohavice čiernej farby, jeho
čiernu mikinu a čierne rukavice. Na hlave mal zrolovanú kuklu, ktorá bola ešte nestiahnutá a na nohách
čierne botasky. Následne prešla okolo nich hliadka mestskej polície, preto obžalovanému J. povedal,

nech to nerobí, že ho chytia. Hliadka asi po polhodine odišla, pričom videli vojsť do herne dve ženy.
Obžalovaný J. ešte trochu počkal a tak sa rozbehol do herne, odkiaľ bolo počuť výkrik „prepad“ a ženský
krik, preto sa zľakol a rozbehol sa k autu, pričom počul aj to, že sa spustil alarm. On čakal asi minútu
- dve a tak obžalovaný J. došiel k nemu a mal na sebe dvoje nohavíc a už len svoju mikinu a v ruke
držal kuklu a peňaženku. On sa ho pýtal, kde má zvyšne oblečenie a obžalovaný J. mu odpovedal, že
zbraň, mikinu, rukavice a igelitovú tašku odhodil po ceste z herne. Nastúpil do auta a cestou zvyšné veci

vyhodili do rieky. Obžalovaný A. ďalej uviedol, že následne išli k nemu domov, kde prepočítali peniaze,
pričom tam bolo 2.959,- Eur a nejaké mince, ktoré obžalovaný J. rozdelil rovným dielom a peniaze mu
ponúkol a on ich prijal. Potom sa dohodli, že pôjdu umyť auto a išli ho umyť do Košíc, bol to večer,
obchody boli pozatvárané a domov prišli okolo 1.30 hod. ráno, s tým, že auto umyli na čerpacej stanici
OMV. Na otázky prokurátora obžalovaný A. uviedol, že s obžalovaným J. sa poznajú odmalička, bývajú

v jednej dedine, pričom lepšie sa poznajú asi 2 roky. Pred skutkom do herne chodili hrať pár mesiacov a
chodili hrať keď mali peniaze, čo bolo asi štyrikrát do mesiaca, prípadne to mohlo byť aj viackrát, chodili
aj do iných herní nielen do Družby, napríklad do Aquabelly. Koľko prehral obžalovaný J. za to obdobie
nevie, obžalovanému J. dal občas 5,- alebo 10,- Eur, aby si zahral, v ten večer mu asi tiež dal nejaké
mince. Zbraň si vyrobili cca 2 dni pred lúpežou u neho v garáži a to tak, že obžalovaný J. vyrobil torzo

zbrane z nejakých rúrok, pričom počas toho mal rukavice a on obžalovanému J. pomohol oblepiť to
čiernou izolačnou páskou. Zbraň sa dala do ruksaka, ktorý doniesol obžalovaný J. z domu, pričom to bol
asi ruksak druha jeho mamy a do ruksaka sa dali aj veci a to čierne nohavice, mikina, rukavice, kukla a
botasky a ten ruksak bol odvtedy v kufri auta, čo bolo asi cca 2 alebo 3 dni pred skutkom, ale kto ho tam
dal, či on, alebo obžalovaný J., to si už nepamätá. Po lúpeži sa vecí zbavili tak, že zastavili na moste v

obci X., kde peniaze vybral obžalovaný J. z peňaženky a dal ich do igelitového sáčka, peňaženku dal
do kukly, vyzliekol si čierne nohavice a prezul si botasky za biele a tieto veci hodil do rieky S. v X.. V
ten večer mal oblečené tričko tmavej farby, asi modré a asi krátke nohavice, ale nie je si istý a topánky
asi Dunlop čiernej farby, čo sú botasky s výraznou podrážkou žltej farby, obžalovaný J. mal oblečené
rifle modrej farby, biele botasky a žltú mikinu, pričom tento si pred skutkom obliekol čierne nohavice

na svoje nohavice, čiernu mikinu na svoju mikinu, prezul sa do druhých botasiek, dal si rukavice a dal
si kuklu na hlavu, pričom zobul si len botasky, ktoré dal do ruksaka a ruksak nechal na mieste, ktorý
on zobral. Po skutku mu obžalovaný J. o priebehu skutku povedal, že vošiel, skričal prepad, namieril
zbraň na krupiérku, pýtal od nej peniaze, táto kričala ako zmyslov zbavená, tak prišli dve panie, ktoré
poslal dozadu a povedal, nech nevolajú políciu, ďalej povedal, že krupiérku sotil, ale že ju neudrel, ona

otvorila nejakú skrinku a dala mu peňaženku, čo mu povedal keď sa vracali spolu domov. Tiež hovoril, že
obehol dookola okolo blokov, tak si dal dole mikinu a spolu so zbraňou, rukavicami a taškou ich vyhodil.
Auto bolo od herne cca 200 metrov, cesta do J. trvá rôzne, ale v ten večer sa neponáhľali, aby neboli
nápadní, išli dookola inou trasou a to smerom na Sabinov, cez A. K., D., cez pole a cez X., čo trvalo to
približne 30 až 40 minút, pričom cesta obvykle trvá 15 až 20 minút. Obžalovanému J. ukazoval záznam

z lúpeže, ale on poprel, aby krupiérku udrel, on ju len sotil a suma bola iba 2.950,- Eur a nie 4.000,-
Eur ako tam hovorili. Bezprostredne po lúpeži auto zastavili v ich garáži, pričom majú jednu garáž -
dvojgaráž, peniaze počítali a obžalovaný J. ich rozdelil na polovicu, potom si zafajčili a dohodli sa, že
pôjdu umyť auto. Doma bola v tom čase jeho mama, ale nevidela ich, ani asi nikto iný, pretože pouličné
osvetlenie už nesvietilo, koľko bolo hodín nevie, mohlo byť cca 00.00 možno 00.30 hod. On peniaze

investoval do auta a zvyšné prehral, obžalovaný J. si kúpil za nich motocykel a to za 350,- Eur zo Žiliny,
kde ho viezol a kúpil aj domov nejaké veci, asi farbu Primalex a podobne a ostatné prehral. Na otázky
obhajcu JUDr. Kahanca obžalovaný A. uviedol, že plán na vylúpenie herne mal obžalovaný J., jemu len
vravel, že bude utekať pomedzi bloky, ale kadiaľ to nepovedal, vozidlo odparkoval on, obžalovaný J.
sa pripravoval na lúpež odkedy sa ho pýtal či s ním nepôjde. Obžalovaný J. sa mal prezliecť pri rohu

bytovky, odkedy prišli až do vylúpenia herne tam boli asi pol hodinu, možno viac, možno menej. Čas
odkedy vošli do herne ženy, pokým obžalovaný J. išiel vylúpiť herňu trval pár minút, možno 5 až 10 minút.
Na výzvu súdu, aby odstránil rozpor medzi tým čo vypovedal v prípravnom konaní a tým, čo vypovedal
na hlavnom pojednávaní obžalovaný A. uviedol, to že pri rybníku v obci J. obžalovaný J. navrhol, abyvykradli herňu na Sídlisku III, toto je pravdou a je pravdou aj to, že mu obžalovaný J. povedal, potom
čo mu on povedal, že nemá odvahu, že to spraví, len mu treba zbraň a že so zbraňou herňu vylúpi,
toto je pravdou. K tomu, že mal prehrať peniaze na automatoch, ktoré mu dala mama na kartu vodiča

ešte pred lúpežou ho donútili policajti, aby tak vypovedal, pričom on to aj namietal a toto uviedol aj v
konfrontácii, ale nevie ako sa to vyšetrilo, žiadnu sťažnosť nepodával na policajtov, vyšetrovateľ to mal
riešiť. Čo sa týka toho, že zbraň bola okrem rúrok aj z klinca, toto je pravdou a je pravdou aj to, že kuklu
si spravili z jeho pletenej zimnej čiapky čiernej farby a do tej vystrihli diery, ako aj že obžalovaný J. zobral
igelitovú tašku a nápisom J., kde chcel uložiť peniaze. Keď v prípravnom konaní uvádzal, že ruksak

vozili v kufri auta asi týždeň, toto môže byť pravda, on vravel len cca. Čo sa týka obúvania botasiek a
obliekania čiernych dlhých teplákov, trvá na tom čo povedal na hlavnom pojednávaní, obžalovaný J. si
ich obliekal na mieste. Čo sa týka toho, či keď obžalovaný J. prišiel mal jednu rukavicu, alebo obidve
vyhodil do kríkov, na toto si už nepamätá a nevie to uviesť, čo sa týka toho čo vyhodili do rieky, tak
vyhodili všetko čo uviedol na hlavnom pojednávaní a to peňaženku, kuklu, tepláky, botasky a aj ruksak,
čo na hlavnom pojednávaní neuviedol. To že mu obžalovaný J. povedal, že krupiérka sa mala hádzať

zo strany na stranu a kričať nie, nie, to je pravdou, on to na hlavnom pojednávaní povedal v skratke.
Čo sa týka toho, že po lúpeži doma sledovali správy, kde bola reportáž o lúpeži s tým, že malo byť
ulúpených 4.000,- Eur a krupiérku páchateľ udrel a obžalovaný J. to poprel, že peňazí tam toľko nebolo
a krupiérku neudrel a že sa hádzala ako zmyslov zbavená a keď mu chytila pištoľ, tak ju postrčil, to je
pravdou. To bolo na druhý deň doobeda po lúpeži a sledovali to na internete z archívu. Čo sa týka toho,

že v prípravnom konaní uvádzal, že za barom bola zistená jeho pachová stopa s tým, že mikina, ktorú
mal A. pri lúpeži na sebe bola jeho, on mu ju požičiaval, čo bolo dôvodom, tak s tým súhlasí, keď dnes
niektoré veci neuvádzal, resp. uvádzal odlišne, bolo to jednak preto, že to hovoril v skratke a jednak
pre odstup času, nakoľko odvtedy už prešlo pomaly 8 mesiacov. Čo sa týka pachovej stopy, táto tam
mohla byť aj z dôvodu, že pred lúpežou keď si boli zahrať, tak na tom pulte menil peniaze a odvtedy tam

mohla byť, pričom jemu sa aj v tom čase lúpali ruky, čo vedia aj policajti keď mu brali odtlačky. Nezhody
s obžalovaným J. v čase po skutku, alebo aj pred skutkom nemal, ani nemal nejaký dôvod, aby voči
obžalovanému J. krivo vypovedal, resp. ho krivo obvinil. Obžalovaný A. skonštatoval, že je pravdou, že
mu obžalovaný J. povedal, že bude zapierať, že sa k tomu nikdy neprizná a že mu nič nemôžu dokázať.
Na výzvu súdu, aby odstránil rozpor medzi tým čo uviedol v prípravnom konaní a tým čo na hlavnom

pojednávaní obžalovaný A. uviedol, že prezliekanie nebolo pri aute, ale pri bytovke, jeho čierne tepláky si
J. obliekol na svoje rifle, jeho čiernu mikinu na svoju mikinu, prezul si topánky, nakoľko mal biele botasky,
tak si ich prezul za čierne, nasadil si rukavice, ktoré boli jeho, atrapu zbrane si dal do vrecka mikiny a
následne si nasadil zrolovanú kuklu na hlavu, čia bola kukla už si nepamätá, ale asi jeho. J. doniesol k
nemu domov v ruksaku topánky a rukavice, následne u neho sa doložili do ruksaku kukla, čierne tepláky,

čierna mikina a atrapa zbrane. Veci sa zbavovali tak, že zastali na moste, J. vybral z peňaženky peniaze,
vložil ich do igelitového sáčka, následne sa peňaženka dala do kukly, ktorú vyhodil do rieky S. a J. sa
medzi tým prezliekol tak, že si dal dole čierne tepláky a vymenil si aj topánky, ktoré potom vyhodil, teda
aj tepláky, aj topánky a to do tej istej rieky, do rieky vyhodili aj ruksak, ale kto z nich, to už nevie. Ak
svedkyne vraveli, že páchateľ mal hnedé oči, tak on má zeleno-modré. Nepamätá sa, či bol niekedy za

barovým pultom, môže sa stať, že išiel bližšie ku krupiérke, keď mu dávala peniaze, k výrobe zbrane
chce uviesť, že obžalovaný J. si zobral rukavice, aby si nepopálil ruky, nakoľko sa nahrievalo železo,
ako dlho vyrábali imitáciu zbrane dnes už nevie uviesť, rukavice boli pravdepodobne pracovné, vie, že
J. také má a to z brúsenej kože. Ruksak patril obžalovanému J., čo myslí tak, že J. ho doniesol, ale
kto bol jeho vlastníkom, nevie, veci do ruksaku pred skutkom nakladali spolu. K tomu ako dlho čakal

obžalovaný J. pri bytovke kým išiel vylúpiť herňu sa už nevie presne dopodrobna vyjadriť. Na otázku
obžalovaného J. akej farby bola mikina na ktorú si mal obliecť mikinu obžalovaného A., obžalovaný A.
uviedol, že si nepamätá presne, ale zdá sa mu, že nejaká svetlá. Na výzvu súdu, aby odstránil rozpor
medzi tým že predtým na hlavnom pojednávaní uvádzal, že ruksak, ktorý obžalovaný J. doniesol bol asi
druha jeho mamy a dnes uviedol, že nevie kto bol jeho vlastníkom a že po prezlečení sa obžalovaného

J. prešla okolo nich hliadka mestskej polície, ktorá po polhodine odišla, tak videli ísť do herne dve ženy,
obžalovaný J. trochu počkal a tak sa rozbehol do herne a dnes uviedol, že sa k tomu dopodrobna nevie
vyjadriť, obžalovaný A. uviedol, že dnes si už na to presne nespomína, keď predtým tak vypovedal, tak
je to pravdou, rozpory odôvodňuje odstupom času, ako aj stresom, výpovede neštudoval, preto uvádza
to, čo si pamätá dnes tak, ako si to pamätá.

ObžalovanýA.J.nahlavnompojednávanívyhlásil,žejenevinnýzospáchaniaskutku,ktorýsamukladie
za vinu a ďalej uviedol, že dňa X.X.XXXX mu A. A. zatelefonoval, či si s ním nepôjde zahrať automaty,
na čo súhlasil a išli do Družby do herne asi okolo 21.00 hod., pričom išli do zadnej časti miestnosti,kde bolo približne 5 alebo 6 automatov a A. hral na jednom z nich a on si sadol vedľa neho a pozeral
ako hrá. V herni sa zdržali približne hodinu a následne odišli k ním do dediny, do J., pričom A. A. bol
celou cestou nahnevaný, že prehral peniaze, ktoré mal od mamy na vodičský preukaz. Obžalovaný A.

ho odviezol domov a pritom sa ho ešte pýtal, či sa s ním nevráti ešte naspäť. Doma bola jeho mama S.
J. a jej priateľ K. K., pričom on domov prišiel okolo 22.15 hod. a po príchode domov pozeral televíziu a
hral hry na počítači, čo bolo v obývačke, pretože televízor aj počítač je v obývačke, pričom jeho mama a
jej druh K. K. boli v tom čase v kuchyni. On hral počítač približne do 23.40 hod. a následne išiel spať. Od
toho rozchodu s A. A. pred jeho domom s ním nebol až do nasledujúceho dňa, kedy ho tento zavolal a

ukazoval mu video, ako niekto prepadol herňu, pričom nevie prečo mu to ukazoval. Približne po dvoch
mesiacoch prišli po A. A. policajti a povedali, aby prišiel aj s tým, s kým bol v herni. Po výsluchu ich
policajti poslali na odber slín a A. A. sa ich ešte pýtal, či ak budú pozitívne, či im aj dajú vedieť a po
tomto išli domov. Odvtedy s ním do herne nechodil. Na otázky prokurátora obžalovaný J. uviedol, že
herne pred skutkom navštevovali cca 3 mesiace a to asi 4 až 5 krát za mesiac, pričom on hral len
vtedy keď mu A. A. dal peniaze a zvykli sa zdržať asi hodinu, on žiadne svoje peniaze neprehral, on

nehral za svoje peniaze. On s obžalovaným A. chodil, lebo tento mu stále telefonoval, aby išiel s ním,
pričom ani v ten večer automaty nehral. A. A. v priebehu 3 mesiacov prehral približne 400,- Eur a v ten
večer tiež približne 400,- Eur, pričom on nevie presne, nakoľko obžalovaný A. chodil hrať aj sám, bez
neho. On obžalovanému A. žiadne veci nepožičiaval, ale obžalovaný A. jemu áno a to mikinu, čo bolo aj
deň pred lúpežou a to konkrétne tú čiernu mikinu, ktorá bola nájdená, obžalovaný A. si od neho čierne

rukavice nepožičal. Obžalovaný J. ďalej uviedol, že jeho matka a jej druh K. K. ho videli, keď prišiel o
22.15 hod. a tak išiel do obývacej miestnosti, kde nechal otvorené dvere, pričom z kuchyne do obývačky
nie je priamo vidieť, ale keď sa prechádza z kuchyne do spálne, vtedy je do obývačky priamo vidieť.
V kontakte s nimi odkedy prišiel bol až keď si išla mama ľahnúť čo bolo o 23.40 hod., s jej druhom už
v ten večer v kontakte nebol. S A. A. sa spoznal približne 5 rokov dozadu a bližšie skamarátil asi rok

predtým ako došlo k lúpeži v herni, pričom skamarátil sa ním preto, lebo tento mal auto a chodieval do
mesta, čo mu vyhovovalo, lebo potreboval vyberať peniaze z bankomatu, ktoré mu posielal otec a to od
jeho 18 rokov vo výške 140,- Eur mesačne, ale tieto na hranie automatov nepoužíval. Obžalovaný A.
voči nemu takto vypovedá, lebo asi si myslí, že za to dostane nižší trest, tento vie, že nikdy nič nemal
s policajtmi alebo zákonom, doposiaľ nebol súdne trestaný ani stíhaný. Obžalovaný A. dostal peniaze

na vodičský preukaz tri dni pred lúpežou, keď odišla jeho mama na služobnú cestu. Z J. do Z., resp. z
Z. do J. je asi 15 kilometrov vzdialenosť, pričom A. jazdí dosť rýchlo a robí to za cca 13 až 15 minút, čo
vie každý v dedine potvrdiť, že ako rýchlo chodí na aute. Okrem matky a jej druha K. K. ich prísť do J. o
22.15 hod. v inkriminovaný deň nikto nevidel, už bola tma a obžalovaný A. zaparkoval vo svojom dvore.
Obžalovaný J. skonštatoval, že motorku vlastní, kúpil ju asi týždeň po skutku, za 100,- Eur, ktoré mu

otec poslal na účet, pričom to nebola jeho prvá motorka. Na otázky obhajcu obžalovaný J. uviedol, že
v ten večer mal oblečenú žltú mikinu, ktorá je K. K., svetlé rifle a biele botasky, čierne rifle, alebo čierne
tepláky nemá, čo mu vie potvrdiť aj jeho mama S. J., lebo ona mu kupuje oblečenie. S obžalovaným A.
pred skutkom o lúpeži nerozprával, ani s nim pred alebo po lúpeži nemal žiaden spor, do domácnosti
po lúpeži nekúpil nič. V ten deň ako odišli mu obžalovaný A. ukázal video, pričom nič nehovoril a on sa

ho na to nepýtal. Na otázku súdu, aby odstránil rozpor, keď uvádzal na začiatku výpovede, že video z
lúpeže mu obžalovaný A. ukazoval deň po skutku a na konci uviedol, že mu ho ukazoval v ten deň ako
odišli, obžalovaný J. uviedol, že mu ho ukazoval deň po. Na výzvu súdu, aby odstránil rozpor medzi tým
čo vypovedal v prípravnom konaní a tým, čo vypovedal na hlavnom pojednávaní obžalovaný J. uviedol,
že keď uviedol v prípravnom konaní, že A. prehral v ten večer 500,- Eur a na hlavnom pojednávaní

uviedol, že prehral 400,- Eur, tak to už nepovažoval za podstatné. Je pravdou, že v ten deň išli autom
Opel Tigra, ktoré patrí A. A.. Čo sa týka zastavenia auta pred domom obžalovaného A., tak sú pravdou
obe veci, ktoré uvádzal, že zastavil pred domom, ako aj zastavil vo dvore, nakoľko obžalovaný A. má
dvor rovno pred domom, čiže keď vošiel do dvora, zastavil pred domom. To, čo uvádzal, že počul, že
A. tvrdil o ňom, že prešiel od benzínky ku herni autom, pričom nemá vodičské oprávnenie, ani nikdy

nešoféroval a že nemá vedomosť o žiadnej kukle, pištoli, alebo inej zbrani, ktorá mala byť použitá na
lúpež a že mikinu, ktorá mala byť použitá pri lúpeži mal od neho požičanú 5 až 6 krát, naposledy deň
pred skutkom a táto mala kapucňu, nebola na zips, mala vpredu vrecká a bola čiernej farby s dlhým
rukávom, toto všetko je pravda. On to na hlavnom pojednávaní nepovažoval za potrebné uviesť. Čo sa
týka toho, že v prípravnom konaní uvádzal, že A. mal na nohách čierne botasky a dnes uvádzal, že mal

čierne elegantné topánky, tak on sa tomu nerozumie, ale išlo o také čierne elegantné botasky. Čo sa
týka toho, že on vystúpil pri dome obžalovaného A. a išiel peši domov a obžalovaný A. išiel do dvora
smerom ku garáži, trvá na tom čo vypovedal dnes, že obžalovaný A. zastavil vo dvore, on išiel domov
a obžalovaný A. išiel autom ku garáži, ktorú má vzadu za domom. On to tak vypovedal aj v prípravnomkonaní, nevie prečo je to inak zapísané. Čo sa týka toho, že potom ako za A. prišli policajti, A. sa ho
pýtal, či to videl v kriminovinách, na čo mu povedal, že nie a tak mu to ukázal na internete, trvá na tom čo
vypovedal na hlavnom pojednávaní, že sa ho nič nepýtal, len mu to ukázal na internete. Trvá na tom, čo

vypovedal na hlavnom pojednávaní, ukázal mu to hneď na druhý deň po skutku. On tak vypovedal, lebo
si zvolil právničku a vypovedal hneď na to na polícii a svoju výpoveď neprekonzultoval s právničkou,
preto tak vypovedal. Obžalovaný J. skonštatoval, že nevie prečo obžalovaný A. na neho takto vypovedá,
on nebol súdne trestaný a obžalovaný A. bol, tak je to asi preto. Svoju výpoveď v prípravnom konaní
vypovedal dobrovoľne a spontánne, nikto ho na to nenaviedol. Na výzvu súdu, aby odstránil rozpor

medzi tým čo vypovedal v prípravnom konaní a tým, čo vypovedal na hlavnom pojednávaní obžalovaný
J. uviedol, že obidve výpovede sú pravdou, obžalovaný A. má dva garáže, zastavil pri jednej garáži, kde
on vystúpil a obžalovaný A. išiel dozadu do dvora k druhej garáži. Čo sa týka toho, či spoločne vystúpili
z auta, chce uviesť, že vystúpili z auta, on si zapálil cigaretu a spolu chvíľu fajčili a on potom išiel preč
a obžalovaný A. si sadol do auta a išiel k druhej garáži. Obidve veci čo vypovedal, teda v prípravnom
konaní, aj na hlavnom pojednávaní sú pravdou.

Svedkyňa poškodená O. E. na hlavnom pojednávaní uviedla, že bolo asi 22.45 hod., pozerala TV a
vošla osoba, ktorá zakričala „prepad, dávaj peniaze“. Ona sa zľakla, začala strašne kričať, na čo zozadu
pribehla zákazníčka, na ktorú skričal, aby išla dozadu a aby nevolala políciu. Ju udrel po hlave, ale nevie
z akého dôvodu. V čase keď páchateľ vošiel, ona sedela za barom a mala dve zákazníčky. On vedel

hneď kde sú peniaze, z čoho usudzuje, že ide o niekoho kto tam chodil bežne. Potom začala kričať, ale
nepamätá si čo. Na to ju udrel a kľačala na zemi, pričom jedna svedkyňa vošla na krik do miestnosti a
na ňu skričal, aby išla dozadu a nevolala políciu. Ona otvorila kasu, na ktorej je elektronický zámok a
on si vybral peniaze. Dal to do fialovej igelitovej tašky a utekal preč. Bol celý v čiernom, na hlave mal
kuklu, bol útlej nižšej postavy, pričom ona má 164 cm a on bol asi o hlavu vyšší. Čo sa týka peňazí, tieto

zobral v peňaženke, ktorá bola uložená v kase. Na to spustila alarm a zavolala políciu, pričom to bolo
hneď ako odišiel. Alarm je len siréna, ktorá húka, preto políciu bolo potrebné volať osobitne, nakoľko
alarm nie je napojený na políciu. Páchateľ ju udrel zozadu do pravej strany do hlavy, bolo to tou imitáciou
zbrane, ona mala povrchové zranenia, ale krv jej netiekla, ani iné fyzické zranenia nemala, ale mala
psychickú ujmu, bolo jej zle, nemohla spať, spala len približne 2 hodiny denne a to len cez deň, bola

PN 72 dní. PN jej lekári zrušili, aby mohla chodiť medzi ľudí, lebo mala len 2 hodiny denne vychádzky.
Na otázku obhajcu JUDr. Lukáča svedkyňa poškodená uviedla, že do práce nastúpila od marca 2013 a
to do uvedenej herne ako čašníčka, ona už krupiérku nikdy v živote nechce robiť. Počas doby keď bola
PN nemohla byť vonku za tmy, domov sa musela vrátiť za svetla, lebo sa bála a mala panický strach,
pričom bola obmedzená aj vychádzkami, ktoré mala na dve hodiny denne, pre ktoré jej aj uvedenú PN

zrušili. Po zrušení PN chodila ku koňom, nakoľko počas PN by to nebola stíhala, nakoľko je to viac ako
20 km, okrem toho brala aj antidepresíva. Svedkyňa poškodená ďalej uviedla, že býva s rodičmi, ale
počas jej PN boli títo viac v práci ako doma. Na otázky obhajcu JUDr. Kahanca svedkyňa poškodená
uviedla, že počas prepadu boli v herni dve zákazníčky, ktoré prišli 15 až 20 minút pred lúpežou. Predtým
tam boli prítomní aj obaja obžalovaní, ale títo sa zdržali veľmi krátko, vyhrali veľmi nízku sumu a odišli

preč, pričom jej to bolo podozrivé, nakoľko hráči, ktorí chodia k nim do herne hrať nikdy nemenia svoje
zvyky. Za bar hráči nechodia, ale všetci vedia kde držia peniaze. Obžalovaní prišli do herne asi dve
hodiny pred prepadom. Oni zvykli chodiť aj dvakrát denne, ale v ten deň tam boli len raz, vždy hrali na
tých istých strojoch, nikdy však nehrali o veľké peniaze a v ten deň odišli za pár minút po tom, čo prišli.
Od ich odchodu v ten deň po lúpež prešli cca 2 hodiny. Obžalovaný A. k nim pred skutkom chodil dlhšie,

obžalovaný J. začal chodiť len tesne po 18-nástke, čo vie, lebo mu kontrolovala občiansky preukaz, či
má 18 rokov. Hrať chodievali každý deň, ale občas prišiel len obžalovaný A. sám, obžalovaný J. sám
nebol nikdy, zvykli sa zdržať cca hodinku - dve. Či im v ten večer menila peniaze si nie je istá, ale
vie, že im vyplácala peniaze. Obžalovaného J. hrať na automatoch videla, lebo oni majú aj pravidlo, že
ten kto nehrá, musí odísť preč a preto hral zakaždým keď prišiel. Keď spustila alarm, išla na balkón a

videla utekať postavu, pričom si myslela, že to bol páchateľ, ale nie je si istá, tá postava bola v tmavom,
mala kapucňu. Či boli po lúpeži obžalovaní, alebo niektorý z nich hrať v herni nevie, nebola tam. Ktorý
z obžalovaných to bol nevie, mal kuklu. Čo sa týka postavy, tak z ich hráčov by postava zodpovedala
len niektorému z obžalovaných, pretože všetci ostatní boli mohutnejší. V odcudzenej peňaženke bolo
okolo 3.000,- Eur, presne uviesť nevie. Na výzvu súdu, aby odstránila rozpor medzi tým, čo vypovedala

v prípravnom konaní a čo na hlavnom pojednávaní svedkyňa poškodená uviedla, že sa vždy vyjadrila,
že páchateľ mal pravdepodobne hnedé oči, nikdy nepovedala, že to vie, alebo že s určitosťou, ak je tak
zapísané v zápisnici, tak nevie z akého dôvodu, len si pamätá, že pán policajt sa strašne ponáhľal a jej
bolo veľmi zle. Ak ani jeden z páchateľov nemá hnedé oči, tak to mohlo byť osvetlením, alebo stresom,že jej sa zdalo, že tie oči boli hnedé. Pri skutku bol páchateľ od nej na pravej strane, po jej pravej ruke,
vošiel za bar, bol k nej bokom, najprv bola čelom k dverám a tak sa možno otočila k nemu, ale si to
už nepamätá, vie že začala strašne kričať, on vravel, že nemá kričať a nemá volať políciu, dostala aj

po hlave, preto kľakla, pričom bola v šoku, už si na to nepamätá, je to už dva roky. Do oči páchateľovi
pozrela, keď kľačala a on stál nad ňou, pričom vtedy vošla svedkyňa, asi pani K., za ktorou sa otočil,
vôbec nevie, či ten časový okamih, keď mu do oči pozerala sa dá vôbec rátať na sekundy, pretože stratila
aj pojem o čase. Páchateľ stál priamo nad ňou, v tej chvíli nevnímala nič, ona si farbu oči ani nevšimla
pri skutku, len pri výsluchu, keď sa jej na to pýtali policajti, tak si to spätne vybavila. Mali problém so

žiarovkami,ktorénesvietili,svetloišloibaztelevízoraazosvetelnejreklamy,ktorájeupevnenánastrope
zvonku herne, pričom ide o farebnú reklamu skladajúcu sa zo štyroch farebných tyčí, pravdepodobne
fialovej, ružovej, modrej a červenej, ale presne už nevie. Svedkyňa poškodená ďalej uviedla, že páchateľ
prešiel pozdĺž celého barového pultu až na koniec baru. Mali nariadené všímať si hráčov, pre prípad,
že by sa niečo stalo. K ním chodili väčšinou starší, tučnejší páni, mladí chodili zriedka, preto podľa
postavy páchateľa tipovala, že je to niekto z obžalovaných, v tom čase k ním z mladých hráčov chodili

len obžalovaní a ešte jeden veľmi vysoký Róm, ale toho by podľa výšky vedela hneď identifikovať. K
popisu obžalovaných svedkyňa poškodená uviedla, že pán J. bol blonďák, bol odfarbený, predtým mal
hnedé vlasy, odfarbil sa cca možno mesiac pred skutkom, ale presne nevie, mal približne rovnaký účes
ako teraz, ale vlasy mal trošku kratšie, cca dvojcentimetrové, vlasy boli dosť zle odfarbené, také nejaké
oranžové a potom sa odfarbil ešte raz a mal už úplne blond. Pán A. mal dlhšie vlasy, cca 5 centimetrové,

hnedé, do čela. Oblečení chodili v mikine, rifliach a botaskách, chodili denno-denne a vždy v nejakých
iných veciach, pán J. nosil farebnejšie oblečenie a pán A. tmavšie. Za barový pult, kým tam bola ona,
nechodili, jediná možnosť, ako by sa tak mohlo stať, by mohla byť, keď bola na toalete, ale toto nevie.
Väčšinou chodil peniaze meniť ten mladší z obžalovaných, pričom ak niekto chcel vojsť za barový pult
tak, že spravil krok zaň, tak ho hneď upozorňovali. Ona si nepamätá, že by niektorý z nich vošiel za

barový pult, ani sa nestalo, že by pán A. pri výmene peňazí bol za barovým pultom, peniaze vždy položil
na kraj pultu. Či sa obžalovanému A. lúpala koža na rukách si nevšimla, takéto veci nesledovala. So
svedkyňou G. sa domnievali, že páchateľom je mladý muž s krátkymi tmavými vlasmi na základe toho,
že typovo sa jej zdalo, že je pravdepodobnejšie, že on je schopný to spraviť ako ten mladší a to na
základe toho, že ten mladší bol viac komunikatívnejší ako ten starší, ktorý bol viac utiahnutý do seba.

Ten mladší sa jej zdal, že je ešte dieťa, ktoré nie je schopné niečo také urobiť, pričom ten mladší sa aj
usmial, aj pozdravil, kdežto ten starší mal problém komunikovať. Zdalo sa jej, že páchateľ mal na hlave
kapucňu, pričom ona videla osobu bežať smerom naľavo. Páchateľ keď bol v herni mal na hlave kuklu
a na sebe čiernu mikinu s kapucňou, ktorú si potom mohol prehodiť cez hlavu. Ona neuviedla, že videla
páchateľa, iba, že videla ísť osobu rýchlejším krokom s kapucňou na hlave. Keď vypovedala, že páchateľ

mal fialovú tašku Terranova, tak to vypovedala preto, že nápis Terranova videla, avšak farbu uviedla
na základe toho, že vie, že v tom čase mala spoločnosť Terranova tašky fialovej farby, nakoľko túto
spoločnosť pozná a v obchode Terranova aj nakupovala. Vie, že obžalovaní chodili autom Opel Tigra,
ale v ten deň nevidela ako prišli do herne a teda ani kde zaparkovali, nakoľko nebola na balkóne. Má za
to, že vypovedala rovnako, ak v prípravnom konaní uviedla, že v reči páchateľa nepostrehla račkovanie,

sykavky alebo niečo podobné, tak toto je pravdou. Svedkyňa poškodená ďalej uviedla, že si nevšimla,
aby páchateľ mal na sebe pri skutku žltú mikinu, bol v tmavom, ak by bola prekrytá čiernou mikinou, tak
by si to nevšimla, jedine ak by trčala žltá kapucňa, ale toto si nevšimla, zdalo sa jej, že páchateľ mal
na seba jednu mikinu, avšak väčšiu.

Svedkyňa O. K. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v ten deň prišli do herne cca pred 22.30 hod. s
kamarátkou A. A., ona bola v druhej miestnosti a pani A. bola v prvej miestnosti, pričom v herni bola iba
krupiérka a nikto iný. Po chvíli, cca po 15 minútach odkedy prišli, prišla k nej do miestnosti pani A. s tým,
že je prepad a utekala sa skryť na WC. Ona sa išla pozrieť do tej miestnosti a videla chlapa, ktorý mieril
na ňu zbraňou, ktorú bližšie popísať nevie, bol celý v čiernom a na hlave mal kuklu a ktorý jej povedal,

že nemá volať políciu, preto sa aj ona išla skryť na WC, kde boli až kým sa nespustil alarm. Čo sa týka
páchateľa, podľa nej bol cca 180 cm vysoký, štíhly a mal mladý hlas, ktorý bol normálny, ničím nebol
špecifický. Keď vošla do miestnosti pri prepade, krupiérka kľačala na zemi, kričala, bola síce otočená
smerom k nej, ale hlavu mala dolu. Po odchode páchateľa bola v hroznom stave, plakala a vravela, že
je jej zle, hovorila, že páchateľ ju udrel po hlave, čo ona nevidela.

Svedkyňa A. A. na hlavnom pojednávaní uviedla, že do herne prišli cca o 22.30 hod., nakoľko poznajú
krupiérku, tak tam chceli ísť na kávu, lebo bolo leto. Po príchode si dali kávu, okrem krupiérky tam nebol
nikto. Zmenila si peniaze a vhodila do automatu, ale nešlo jej to, tak chcela zmeniť ďalšie peniaze avošla do miestnosti, kde práve videla, ako páchateľ vošiel dnu celý v čiernom a v ruke mal zbraň, pričom
sa nahol za pult a krupiérka začala kričať Ona odtiaľ utiekla a povedala pani K., že prepadli O. a utekala
sa skryť na WC, kam za ňou pani K. prišla, kde boli až kým sa nespustil alarm a potom vyšli von, potom

prišli policajti. Svedkyňa ďalej uviedla, že mala z toho dva týždne traumu a snaží sa na to zabudnúť.
Páchateľa popísať nevie, ale mal cca 170 až 175 cm výšku, nebol ničím výnimočný. Keď vošla do tej
miestnosti O. už čupela, pričom nevie, či ju páchateľ videl.

Svedkyňa S. J. na hlavnom pojednávaní uviedla, že o tom čo sa malo v ten deň stať sa dozvedela až

keď jej syna zobrali policajti na vypočutie a následne zistila, že je obvinený z lúpeže, čo zistila sama,
lebo policajti jej to nepovedali. Na ten deň si pamätá, lebo so synom išli vybrať peniaze z bankomatu,
ktoré mu poslal otec, potom už bol syn doma a večer zase odbehol, ale kam to nevie, vrátil sa po desiatej
večer a do polnoci bol doma, čo vie, lebo bola hore a chystala mu jedlo, lebo s priateľom išli na záhradku
v Z. na dva dni. Syn okolo 21.00 hod. odbehol, ale či na 15 minút, pol hodinu, alebo hodinu, to nevie, ona
čas nesleduje, ale vie, že doma bol večer o desiatej, pričom ona bola hore do 23.30 hod. a tak išli spať a

syn išiel spať až 15 minút po nich. Vie, že tento sedel pri počítači a mal zapnutý televízor keď bol doma.
Vie o tom, že s obžalovaným A. A. sa jej syn stretával, on jej aj staršieho syna dostal do problémov,
či boli spolu v inkriminovaný deň nevie, A. A. prišiel hocikedy, pričom až dodatočne sa dozvedela, že
v ten deň mali byť v tej herni. Synovi oblečenie kupuje väčšinou ona a aj na nákupy, keď si ho kupuje
on, chodí väčšinou s ňou. Čierne oblečenie jej syn nemá, väčšinou nosí krikľavé, keď mu kúpila čierne

topánky, tak ich nosil druh, lebo syn ich nechcel nosiť, doma nosí aj tmavé veci, napr. tričko, alebo keď
bratovi vezme nejakú vec. Konkrétny deň si pamätá na základe toho, že volala exmanžela, aby poslal
peniaze v ten deň, pričom na základe toho on aj tie peniaze poslal a pamätá si to aj preto, lebo na druhý
deň jej svokra kázala tĺcť orechy, čím ju vytočila. Na výzvu súdu, aby odstránila rozpor medzi tým čo
vypovedala v prípravnom konaní a tým, čo vypovedala na hlavnom pojednávaní svedkyňa uviedla, že

od januára už presne nepamätá, mohlo byť po 22.00 hod., ona má hodiny aj posunuté skôr, preto nevie
presne koľko bolo hodín keď sa syn vrátil a ona si na všetko presne nepamätá. Keď niečo robí, jej sa
zdá, že to ide rýchlo, ale nejde. V ten večer syn mohol odbehnúť do A. K., ona ho nekontroluje kde
je, ale vždy trvá na tom, aby jej deti boli po 22.00 hod. doma a keď sa stane že nie sú, ona im volá.
Čo sa týka času, kedy v ten deň syn odišiel, už nevie presne, či to bolo o 17.00 hod., ale mohlo byť,

lebo on chodil aj do garáže, on odišiel, na to sa zjavil, na to opäť odišiel, ale ako a kedy presne, to už
nevie. Tento rozpor mohol vzniknúť na základe toho, že si to celkovo každý deň prechádzala a vracala
sa k tomu dňu. Čo sa týka tých časových údajov, či to bolo medzi 17.00 hod. a 21.00 hod., medzi 21.00
hod. a 22.00 hod. to si presne nespomína, ale určite vie, že po 22.00 hod., možno 22.15 hod. už bol
doma. Vie to na základe toho, že po desiatej zvykne kontrolovať počítač, či je zapnutý a aj po desiatej

väčšinou zvyknú chodiť vonku so psom, aj v ten deň boli s čivavou vonku. So psom zvyknú ísť po 22.00
hod. na desať minút. Obývačku majú oproti vchodovým dverám, pričom hneď za vchodovými dverami
vpravo je kuchyňa a vľavo je spálňa a ona vidí do obývačky od vchodových dverí, keď prechádza z
kuchyne do spálne, pričom do spálne ide iba keď priateľ tam pozerá televízor. V ten večer išla do spálne
asi trikrát a jej priateľ možno aj štyrikrát. V ktorom to bolo čase, kedy išla ona, alebo jej priateľ, toto si

vôbec nepamätá. V ten večer syna upozornila, že bude mať navarené na dva dni, pričom sa pozdravili
čo bolo po 22.00 hod., potom len pozrela, či ide televízor a počítač a s ním sa rozprávala, až o 23.30
hod., keď išla spať. Čo sa týka toho, že A. mal prehrať 500,- Eur, ktoré mu dala mama na kamiónovú
kartu, toto je pravda, toto jej povedal syn pri prvej návšteve, keď za ním bola v ústave na výkon väzby.
Čo sa týka toho, že jej syn povedal, že nemá takéto oblečenie, ani kuklu, ani čierne tepláky, toto je

pravdou. Z kuchyne do obývačky nie je priamo vidieť, ale je vidieť odraz v dverách kuchyne, je vidno
svetlo z počítača alebo z televízora, keďže v obývačke bolo zahasené. Na výzvu súdu, aby odstránila
rozpor medzi tým, že v prípravnom konaní uvádzala, že syna videla priamo z kuchyne do obývačky a
na hlavnom pojednávaní uviedla, že je možné vidieť do obývačky len ak sa prechádza z kuchyne do
spálne, svedkyňa uviedla, že asi to vyšetrovateľ tak napísal, ona to myslela tak, že je vidno ten odraz

z obývačky do kuchyne, priamo to vidieť nie je, lebo majú kuchyňu a tak je chodba. Syna je vidieť iba
keď prechádza z kuchyne do spálne a syna je vidieť v obývačke aj pri zhasnutom svetle, nakoľko ho
osvetľuje svetlo z počítača a z televízora.

Svedok K. K. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v ten deň išiel dať batériu pod nabíjačku, čo bolo okolo

17.00 hod. a o 20.30 hod. ju išiel vypnúť a obžalovaného J. stretával na schodoch ako ide von, pričom
oni si len pozdravili, ale nevidel, kedy sa tento vrátil, ale po desiatej už doma bol, hral počítač, nakoľko
počul počítač, aj pes bol pri ňom. On sa nešiel pozrieť, či obžalovaný J. je pri počítači, boli v kuchyni asi
do polnoci, kde pozeral aj televízor a tak išli spať, ale kým išli spať tak s ním vôbec nerozprával. Televízormajú aj v spálni, aj v kuchyni, aj v obývačke, v ten večer televízor v spálni nepozeral. V ten večer kuchyňu
v čase po 22.00 hod. až kým išiel spať neopustil, iba keď išiel na balkón, ktorý majú z kuchyne, kde fajčil
a pani J. asi tiež nie, iba ak tiež išla fajčiť na balkón, pričom z kuchyne do obývačky priamo vidieť nie

je, ani obžalovaného A. J. v čase keď išiel spať nevidel, pričom keď sa ide z kuchyne do spálne, resp.
zo spálne do kuchyne, na počítač nie je vidieť, nakoľko je za rohom, preto na počítač nevidel, ale počul
zvuky. V tom čase bol zapnutý v obývačke televízor, ale on vie rozlíšiť zvuky z televízora a z počítača
a je si istý, že bolo počuť počítač. Obžalovaný J. čierne oblečenie nemá, on si väčšinou kupuje iba
svetlé, ani ho v čiernom oblečení nevidel. Na výzvu súdu, aby odstránil rozpor medzi tým čo vypovedal

v prípravnom konaní a tým, čo vypovedal na hlavnom pojednávaní svedok uviedol, že čo sa týka toho, či
obžalovaný J. išiel hore, alebo šiel von, tak už si nepamätá kam išiel, ale asi išiel hore, už si nepamätá,
čo vtedy vypovedal, on to vtedy tak vypovedal, lebo to bolo čerstvé. Čo sa týka toho, že v prípravnom
konaní uviedol, že je vidno z kuchyne do obývačky a na hlavnom pojednávaní, že nie je, tak trvá na tom,
že obidvoje je pravdou, lebo keď sedí, tak nie je vidno a keď stojí, tak vidno je. Na inkriminovaný deň
si pamätá, lebo na druhý deň bolo voľno a varili, preto si na to pamätá. Čo sa týka toho, či v ten deň

obžalovaný J. išiel do obývačky, alebo ho nevidel, ako to uvádzal na hlavnom pojednávaní, pravdou je
asi to čo uviedol vtedy a to, že ho videl ako išiel do obývačky. Čo sa týka toho, či je vidno z kuchyne
priamo do obývačky, tak je pravdou, keď tak vypovedal v prípravnom konaní, keď sa postaví k linke, tak
vidí dvere do obývačky a od linky je vidno aj k počítaču.

Svedkyňa O. G. na hlavnom pojednávaní uviedla, že si už na to celkom nespomína, len vie, že ráno, na
druhý deň po skutku, jej volala buď O. E., alebo šéf, že čo sa malo stať a to, že ju prepadli tak, že prišiel
chlapec v kukle a celý v čiernom za bar, priložil jej zbraň k hlave a chcel peňaženku, ona mu ju dala
a on ušiel. Ona jej vravela, že si myslí, že to boli tí dvaja chlapci, ktorí sú obžalovaní, ale sama nevie,
pričom už nevie, či jej to vravela v telefóne, alebo až potom keď s ňou rozprávala. Na výzvu súdu, aby

odstránila rozpor medzi tým, čo vypovedala v prípravnom konaní a tým, čo na hlavnom pojednávaní,
svedkyňa uviedla, že je pravdou, že jej O. povedala po prepade, že v ten večer pozerala telku, mala dve
zákazníčky vo vedľajšej miestnosti a zrazu do herne vbehol muž celý v čiernom, išiel za pult k sejfu, ktorý
je pod pultom a pýtal peniaze. O. si potom kľakla na zem, on jej držal zbraň pri hlave a potom ju udrel,
počas čoho kričala a zákazníčke, ktorá vyšla z druhej miestnosti povedal, aby nevolala políciu. Tiež je

pravdou, že o páchateľovi jej O. povedala, že to bol muž celý v čiernom, mal asi 170 cm a bol veľmi
chudý a mal hlboký hlas, ako aj že skúšali tipovať kto to bol a popis sedel na chlapca, ktorý má krátke
tmavé vlasy, je chudý a má asi 170 cm a po prepade už v herni nebol a je pravdou, že nesedí jej na ňom
to, že páchateľ mal byť dosť rázny a ten chlapec, ktorého popisuje je dosť utiahnutý. Čo sa týka sumy,
tak je pravdou, že o množstve ukradnutých peňazí sa nebavili, ale malo tam byť cca 3.000 - 4.000,- eur.

Obžalovaní v čase pred skutkom boli asi rovnako vysokí, obaja chudí, jeden mal tmavé krátke vlasy cca
2-3 cm a účes asi na ježka, ale už si to nepamätá a druhý blond dlhšie, asi po bradu, ale účes si už
nepamätá, oblečení chodili v rifliach a mikine, ale obuv nevie uviesť, také veci si nevšíma. Keď robí, tak
sa ešte nestalo, aby niekto vošiel za barový pult, okrem šéfa a kolegýň, prípadne niekedy sa stane, že
nejaké dieťa vbehne za barový pult, ale dospelý nie. Keď sa stane, že niekto spraví krok za barový pult,

tak ho hneď upozorní, obžalovaní chodili po celej herni, iba nie za barový pult, ako chodili meniť peniaze,
si už nepamätá, ani si nevšimla či sa niektorému z obžalovaných lúpali ruky. To že páchateľom mal byť
chlapec s krátkymi tmavými vlasmi tipovala na základe toho, že O. jej povedala, že on bol posledný v
herni, ale nepamätá si, či jej O. vravela, či bol v herni sám, alebo nie.

Svedok P. Z. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa to stalo dávno, policajti ho vypočúvali až tri mesiace
po čine, on skutok videl v nočných hodinách, keď už bola tma a to zo vzdialenosti 7. poschodia, odohralo
sa to rýchlo, či mal mať páchateľ kapucňu, alebo to mohli byť vlasy, toto nevie, akurát vie smer, ktorým
utekal páchateľ. V ten večer sedel v obývačke, počul krik a to mužský aj ženský hlas, pričom si myslel, že
sa háda nejaký chlap s frajerkou, keď to ustalo opäť počul, že sa niečo deje. Okná z kuchyne a obývačky

má smerom na nákupné stredisko Družba, teda na miesto činu, preto išiel k oknu, kam keď prišiel, tak
počul nejaké dievča kričať o pomoc a videl ako z dverí herne vybehla nejaké postava, ktorá utekala po
schodoch, prebehla popod lampu, utekala smerom k malým blokom v smere ku konečnej na Sídlisku
III a stratila sa z dohľadu a až na to z dverí herne vybehla dievčina. Potom videl policajné auto a vtedy
mu došlo čo sa udialo a videl ako tá dievčina ukazuje policajtom, že páchateľ utekal do opačnej strany

ako videl on, preto išiel dole a povedal policajtom čo videl. Popísať páchateľa dnes už nevie, nerád by si
vymýšľal. Či sa zmenili nejako svetelné a výhľadové pomery od skutku po dnešný deň si nevšíma, ale
asi nie, aj ten farebný pútač pozostávajúci zo 4 neóniek, každá inej farby, je tam stále, pričom z neho je
také žiadne svetlo. Na výzvu súdu, aby odstránil rozpor medzi tým, čo vypovedal v prípravnom konaní atým čo na hlavnom pojednávaní, svedok uviedol, že si už nespomína, či ešte pred hádkou počul alarm,
alebo nie, je však pravdou, že tie hlasy, ktoré počul, tak mužský niečo kričal, čo nebolo jedno slovo, ale
ani dlhá veta a na to kričala nejaká žena a všetko vychádzalo z herne na poschodí Družby, dvere ktorej

boli dokorán a má na ne ničím nekrytý výhľad. Je pravdou, že dievča, ktoré vyšlo z herne po páchateľovi
vravelo slová: polícia a prepadli ma. Trvá na tom, že tá slečna, ktorá vyšla z herne nemohla vidieť kam
tá osoba bežala, lebo vyšla až potom, keď tá postava bola preč, pričom on najprv videl zmiznúť postavu
za rohom a až tak videl, že vyšlo dievča z herne. Je pravdou, že osoba, ktorú videl sa mu zdala nízka,
čo charakterizuje tak, že nie vyššia ako on, pričom on meria 178 cm a je pravdou, že mala na sebe

tmavé oblečenie. Trvá na tom, že tá postava mala na sebe bundu, ktorá na nej visela, resp. viala, teda
má pocit, že bola páchateľovi väčšia, pričom nielen bunda mu viala, ale celé to oblečenie, teda preto
uviedol v prípravnom konaní, že páchateľ mal veci, ktoré mu boli voľné, akoby o pár čísel väčšie. Ak
uvádzal v prípravnom konaní, že to vyzeralo, akoby mal páchateľ dlhšie tmavé vlasy, tak mohlo to tak
byť, ale mohol mať aj kapucňu, ale kuklu asi nie, lebo tá by bola natesno. Páchateľovi nebolo vidno
tvár, teda ani pokožku, ale či ju zakrývali vlasy, kapucňa, alebo kukla, to nevie, ani si nevšimol, či počas

úteku z herne si páchateľ niečo obliekal alebo vyzliekal, napr. kapucňu alebo kuklu. Ak uvádzal, že to
vyzeralo, že to bol mladý chalan do 25 rokov, tak vychádzal zo svojich dojmov, jemu sa to tak javilo.
Výhľadové pomery v čase skutku boli priame, ničím nerušené, nakoľko má okná smerom na miesto činu,
pričom nič mu nezasahuje do výhľadu a to ani stromy. Bola tma, svietilo pouličné osvetlenie, bol teplý
večer, nepršalo, nebola hmla. Rozpory vo svojej výpovedi odôvodňuje odstupom času a veľa zohrajú aj

emócie, pričom on to vnímal v čase, keď bol nahnevaný, keďže sa mu zdalo že je neskoro na to, aby
niekto robil hluk. Rozpory v tom, či páchateľ mal kapucňu alebo dlhé tmavé vlasy nevie odstrániť inak,
ako vypovedal na hlavnom pojednávaní. Svedok skonštatoval, že nevie stotožniť, či páchateľom mohol
byť niekto z obžalovaných.

SvedokBc.X.P.nahlavnompojednávaníuviedol,žepracujeakopríslušníkPZ,odd.služobnejkynológie
v Košiciach, kde sa podieľajú na vyšetrovaní trestných činov v Košickom, Prešovskom a Žilinskom
kraji a to takých, pri ktorých boli zaistené pachové stopy. Prípad bol pridelený priamo jemu, on vykonal
porovnania pachových stôp a spracoval výsledok, ktorý je v tomto protokole uvedený a ktorý je súčasťou
spisu. Boli zaistené dve pachové stopy z podlahy a dve z nejakých predmetov, ktoré boli porovnané s

nejakou vzorkou a výsledok sa nachádza v spise. Zaistenie a porovnanie pachových stop vykonávajú
na základe nariadenia Prezidenta PZ 4/2004, pričom postup v uvedenom nariadení dodržal. Pachové
stopy zaistené z podlahy za barovým pultom sa mohli dostať na miesto, kde boli zaistené, teda za
barový pult tak, že tá osoba sa tam nachádzala, alebo prenosom pachu. Čo sa týka prenosu pachu
funguje to tak, že nejakou formou sa molekuly pachu prenesú na miesto, kde sú nájdené, pričom to je

skôr otázka na znalca, on len uvádza to, s čím sa stretávajú pri výkone činnosti. Ak by mal byť pach
prenesený, musela by tam byť prítomná aj osoba, ktorá ho preniesla. Pach sa môže na miesto, kde
bol nájdený aj preniesť, avšak na nájdenom mieste už nebude taký intenzívny. Vzdialenosť na akú sa
dá pachová stopa preniesť je individuálna, pričom môže sa tak stať napríklad pri prúdení vzduchu pri
otvorenom okne, ventilátore, pohybe osôb a podobne. V správe o porovnaní pachových stôp uviedol

aký prípad išlo, kedy vykonával úkony a s akým výsledkom, pričom už zo samotného protokolu vyplýva
akým spôsobom boli pachové stopy skúmané a s akým výsledkom. On úkon vykonával s dvoma psami
v jeden deň, pričom v obidvoch prípadoch musí byť vykázaná zhoda a v tomto prípade bola. V tomto
prípade bola nájdená zhoda s osobou pod č. 123 označenou ako A. A. t.z. , že táto osoba sa na mieste
skutku nachádzala, pričom osobu pod č. 122 označenú ako A. J. služobný pes nestotožnil. Na druhej

stope z podlahy nebola zaistená zhoda so žiadnou osobou. K prekrytiu pachu môže dôjsť, avšak nebol
by prvotný pach znehodnotený a bol by tiež prítomný a to aj v prípade, ak by mal rukavice. Ak by odevné
súčiastky použité pri spáchaní skutku konkrétne nohavice a mikina jedného obžalovaného a botasky
iného obžalovaného boli po určitú dobu v jednom vaku bol by tam pach aj jedného, aj druhého. Ak by
potom, čo bola odobratá pachová stopa z tela, bola táto vytretá do zeme, táto pachová vzorka by sa

znehodnotila, ale ten pach tam bude, nakoľko pach je nezameniteľný. Ak by páchateľ bol oblečený v
dvoch mikinách a dvoch teplákoch za teploty cca 26 stupňov, ten pach je iný, ale bol by stotožnený a
prerazil by aj cez oblečenie, ak by mal páchateľ rukavice a kuklu, dalo by sa to zachytiť. Technik vytipuje
miesto odkiaľ má zaistiť stopy na základe školení a to aj podľa popisu svedkov, kde páchateľ mal stáť,
pachové stopy sa dajú porovnať aj opakovane, aj keď ten pach nebude takej intenzity. Pri porovnávaní

pachových stôp vyšli tri zhody s osobou obžalovaného A. a ani jedna s osobou obžalovaného J.. Môže
nastať možnosť prekrytia pachových stôp tak, že osoba od ktorej pochádza pachová stopa sa na mieste
skutku nenachádzala, ak technik neurčí najvhodnejšie miesto na odber stopy, ale vo všeobecnosti by
sa to nemalo stávať. Svedok skonštatoval, že všetky názory, ktoré prezentoval vychádzajú len z jehoskúsenosti, z teórie a praxe pri výkone povolania. Svedok ďalej uviedol, že kto preniesol pach inej osoby,
tak aj jeho pach by tam bol prítomný, čiže bol by na mieste skutku, jedine že bola pachová stopa snímaná
z iného miesta, kde ten pach by nebol až taký intenzívny a preto nebol zaznamenaný, avšak to by už

boli špekulácie. Teoreticky mohla byť pachová stopa na miesto, kde bola zachytená, prenesená aj z
iného miesta a táto bola zaznamenaná namiesto stopy z miesta kde páchateľ stál, ale iba na krátku
vzdialenosť.

Svedok kpt. U. A. na hlavnom pojednávaní uviedol, že k zaisteniu pachových stôp pri predmetnom

trestnom čine došlo štandardným postupom, ktorý je popísaný v zápisnici o obhliadke miesta činu, je
tam fotodokumentácia, zápisnicu podpísal. Prvotnú obhliadku vykonal on, čo sa týka zaistenia stopy v
tejto veci, vie, že oproti vstupu bol barový pult, za ktorým zaistil pachovú stopu z miesta, kde sa podľa
poškodenej mal pohybovať páchateľ, potom mu bolo hlásené, že sa našla zbraň aj bunda, alebo niečo
podobné, ktorá bola popísaná poškodenou a aj odtiaľ zaistili pachové stopy. Postup pri zaisťovaní je
taký, že z oddelenia služobnej kynológie zaoberajúcej sa porovnávaním pachových stôp z Košíc im

dodávajú pachové konzervy, ide o 7 dcl. sklíčka, v ktorých je látka Aratex, táto sa vyberie pinzetou, položí
sa na miesto, kde sa podľa popisu svedkov má nachádzať pachová stopa, prikryje sa alobalom, aby
nenasiakli aj iné pachy. Táto látka bola trištvrte až jednu hodinu prikrytá, následne bol alobal odkrytý,
látka pinzetou vložená do fľaše, zapečatila sa fľaša, on to odoslal do Košíc na pachové porovnanie.
Vie, že pri porovnaní pachových stôp bol nejaký problém, niečo sa poplietlo, prekrývali sa pachové a

biologické stopy a to tak, že tam boli biologické stopy jedného obžalovaného a pachové stopy iného
obžalovaného. Ako k tomu mohlo dôjsť, to nevie, on výsledok porovnania pachových stôp neskúma,
pachové stopy môžu byť rôzne, mohli vzniknúť, keď sa jeden druhého dotkol a podobne. Či mohlo dôjsť
k omylu pri zaisťovaní pachových stôp už neskúma, vo všeobecnosti môže dôjsť k prenosu pachovej
stopy na určitú vzdialenosť cca 1 meter, stopy mohla preniesť aj čašníčka, ale až do priestoru, kde sa

nachádzal trezor, teda ku koncu baru asi ťažko, ešte k začiatku barového pultu cca do jedného metra sa
mohla preniesť, napr. keby sa obžalovaný pri menení peňazí naklonil nad barový pult. Pachové stopy
boli zaistené z dvoch miest, jedna pri trezore a jedna pri vstupe za bar, všetko sa nachádza v zápisnici
o obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou. Ak by bol páchateľ oblečený v odevných súčiastkach
iného človeka, bola by tom pachová stopa jedného i druhého, bola by zmiešaná. O prípade, kde by bola

zaistená pachová stopa osoby, ktorá na uvedenom mieste nebola nevie, tá osoba by tam musela byť.
Teoreticky by sa mohlo stať, že by nebola zaznamenaná pachová stopa druhého páchateľa, ale je to
skôr otázka na znalca, mohlo by ísť o pach z bundy, pričom by to záviselo od toho v akej vzdialenosti
od podlahy by sa tá bunda nachádzala, aj ten čas osoby na mieste činu a podobne. Pachová stopa
páchateľa,ktorýbytambol,bytambolaurčite.Pachovástopasadáodobraťajzvlasov,aksanájduvlasy

jedného obžalovaného na mikine iného obžalovaného, došlo by k miešaniu pachových stop. Pachovú
stopu zobral aj z mikiny, aj z atrapy zbrane, nie je sfotené miesto odkiaľ bral pachovú stopu z mikiny, ale
asi z kapucne z vnútra, pričom určite sa berie pachová stopa zvnútra.

Svedok Ing. O. K. na hlavnom pojednávaní uviedol, že už si na to veľmi nepamätá, vie, že operačný

ich poslal k OD Družba, kde mala byť lúpež so zbraňou, išli k OD Tesco na Sídlisku III, že vraj tam mal
páchateľ utekať, avšak asi po trištvrte hodine im volali chlapci z kriminálky, že majú nejakú repliku zbrane
a bundu hodenú v kríkoch. Po príchode bolo už miesto nálezu zaistené, použili služobného psa, ktorý
zachytil stopu, ktorú sledoval 100 až 150 metrov medzi bytovky, kde stopu stratil, lebo tam bolo veľa
pridružených pachov, on psovi musí iba veriť, že zachytil pravú stopu. Čo sa týka miesta lúpeže dnu

v herni, tak tam so psom vôbec nebol. Bol použitý služobný pes Ares, ale v herni nebol. Do herne, na
miesto skutku, nešli so psom z dôvodu, že tam už po skutku bolo veľa ľudí, bol tam pohyb ľudí, keby tam
predniminiktonebol,malobytovýznam,nakoľkopachovéstopybynebolizničené,resp.znehodnotené.
Jemu aj chlapci vraveli, že krupiérka hneď po skutku vybehla z herne, čím už narušila pachovú stopu.
Mohlo by sa tak stať, že pes by bol zachytil inú stopu, čerstvejšiu - napríklad od kolegov. Či mohla byť

pachová stopa zaistená aj bez služobného psa, tak k tomu nech sa vyjadrí kriminalistický technik, vie o
tom, že bez služobného psa je možné zaistiť pachovú stopu z predmetu. Ak bola zaistená z podlahy, tak
mohla byť zaistená napr. tak, že svedkyňa označila, kde mal páchateľ stáť, ale táto stopa by nesmela
byť znehodnotená tým, že niekto po nej prešiel, resp. prešiel cez miesto, kde mala zostať, nakoľko by
došlo k prekrytiu pachov, resp. k zmiešaniu pachov, ale je to vec pre kriminalistických technikov. On dal

psa vyhľadať pachovú stopu z miesta, kde bola bunda i atrapa zbrane a následne pes pachovú stopu
hľadal 10 až 15 sekúnd, potom ju sledoval.Svedkyňa Ing. G. G. na hlavnom pojednávaní uviedla, že syn jej o skutku povedal až keď už bol vo väzbe
a to, že sa skutku zúčastnil a to tak, že sedel v aute a čakal na J.. Pamätá si, že jej syn uviedol, že sa
v aute triasol od strachu a že keď sa obžalovaný J. po prepade vrátil do auta, povedal mu, že to bol pre

neho adrenalín, že sa cítil úžasne. Ešte si spomína, že jej syn vravel, že požičal obžalovanému J. svoju
mikinu a to keď J. išiel do tej herne, viac si už nič nespomína, aby jej syn vravel. Kedy syn prišiel domov
dňa 4.7.2012, príp. dňa 5.7.2012 nevie, odkedy sa stal skutok pokým bol jej syn vzatý do väzby, si na
ňom žiadnu zmenu nevšimla, v uvedenom období nebola doma, vrátila sa až koncom augusta 2012,
pričom odchádzala začiatkom júla 2012, avšak už si nepamätá presne ani či to bol posledný júnový

týždeň 2012, alebo prvý júlový týždeň 2012, alebo kedy. Synovi peniaze na kartu vodiča dávala, bolo
to predtým ako odchádzala do Anglicka, ale už nevie presne ktorý dátum to bol. Dávala mu približne
750,- eur na kartu vodiča a ešte nejaké peniaze navyše na tie cca dva mesiace, na ktoré mala ísť preč.
Vedomosť, že jej syn hrával hracie automaty nemala. Nespomína si, že by jej syn vravel, že okrem
mikiny mal obžalovanému J. požičať ešte niečo iné.

Znalec MUDr. Kamil Mikula na hlavnom pojednávaní uviedol, že vyšetrením obvineného A. A. znalci
zistili,žetentonetrpízávažnouduševnouporuchouvzmyslepsychózy,tedatakoupsychickouporuchou,
ktorá by podstatným spôsobom znižovala úroveň jeho rozpoznávacích a ovládacích schopností. Pred
inkriminovaným skutkom nebol liečený v psychiatrickom zariadení, počas vyšetrovacej väzby bol v
dobe od 18.1. do 29.1.2013 hospitalizovaný v Nemocnici pre obvinených a odsúdených v Trenčíne po

samovražednom pokuse v skratovom konaní v ľavej lakťovej jamke. Obvinený v inkriminovanej dobe
chápal nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť a ovládacie schopnosti nemal znížené. Motív
konania nebol patický, jednalo sa o zištný motív, jeho pobyt na slobode z psychiatrického hľadiska nie
je nebezpečný pre spoločnosť. Nariadenie ochranného liečenia nie je indikované. Záverom je možné
povedať, že jeho psychický stav je primeraný jeho veku. Vyšetrením znalci nepreukázali u obvineného

A. závislosť od alkoholu, iných psychotropných látok, ani od hrania hazardných hier. Vychádzajúc z
jeho anamnestických údajov jedná sa u neho o občasne hranie na hracích automatoch, nejedná sa
u neho o gamblerstvo v zmysle patologického hráčstva. Vyšetrením poškodenej E. zistili, že pred
inkriminovaným skutkom nebola psychiatrický liečená, po inkriminovanom skutku sa u nej rozvinula
prechodná psychická porucha - posttraumatická stresová porucha, ktorá v čase vyšetrenia znalcami

už odznievala a nevyžadovala práceneschopnosť. Pre uvedenú psychickú poruchu bola menovaná
poškodená liečená ambulantne u Dr. S. od 27.7., absolvovala psychoterapeutické sedenia a užívala
liekyprotidepresii.Priprvejnávšteveambulantnéhopsychiatrabolavklinickomobrazeprítomnáúzkosť,
nespavosť, nechutenstvo, vegetatívne prejavy úzkosti, depresívna nálada. V čase vyšetrenia znalcami
boli prítomné už iba živé spomienky v podobe nepríjemných snov, znížená schopnosť tešiť sa zo života.

V dôsledku psychickej poruchy bola poškodená práceneschopná u všeobecného lekára pre dospelých
u Dr. I. od 6.7. do 17.9., s tým, že psychická porucha, ktorá sa u nej rozvinula po inkriminovanej
udalosti, bola iba prechodného rázu a nezanechala u nej žiadne trvalé následky. Čo sa týka celkovej
práceneschopnosti poškodenej E., táto trvala od 6.7.2012 do 17.9.2012, pričom posttraumatická
stresová porucha bola diagnostikovaná 27.7.2012 a v čase vyšetrenia znalcami už v podstate nebola

prítomná, boli prítomné ľahšie symptómy, ktoré odznievali, teda pri stanovení dĺžky práceneschopnosti
je vhodné pridržiavať sa dátumov, ktoré boli objektívne dané a to vyšetrením MUDr. S. a MUDr. I.,
kedy dňa 27.7.2012 bola posttraumatická stresová porucha indikovaná a trvala minimálne do 17.9.2012,
kedy bola práceneschopnosť poškodenej ukončená. Aktuálny súčasný stav poškodenej im nie je známy.
Pri liečba antidepresívami je vhodné ich užívať po dobu aj rok a pol až niekoľko rokov po odznení

príznakov poruchy, rovnako aj psychoterapeutické sedenia je možné realizovať po odznení poruchy. V
časevyšetreniaznalcamivklinickomobrazeboliprítomnéibaobčasnénepríjemnéspomienkynaprežitú
udalosť v podobe snov a udávala, že sa vyhýbala miestam, teda nechodila do miest, kde sa nachádzalo
jej pracovisko. Väčšina ľudí s posttraumatickou stresovou poruchou pri liečbe vďaka kompenzačným
schopnostiam organizmu každého jedinca sa z posttraumatickej stresovej poruchy vylieči. Podľa

štatistik 10% môže prejsť do chronického štádia. Nemožno vylúčiť nejaké obavy pri voľbe povolania
v budúcnosti, kde môže očakávať v obdobných pracovných zaradeniach nejaký útok, avšak podľa
všeobecne platných javov platí, že pod vplyvom médií pri určitých profesiách už zamestnanec má určite
predvídanie možného nepríjemného zážitku. Na otázky obhajcu JUDr. Lukáča znalec uviedol, že každý
psychiater vyšetruje pacienta štandardne, teda rozhovorom, pričom získané údaje vyhodnotí, klinicky

zaradí, ak v opise aktuálneho psychického stavu popisuje nejaké symptómy, ktoré popisujú aktuálny
stav daného jedinca, v danom prípade poškodenej, sú to údaje, ktoré sú získané od vyšetrovaného,
v danom prípade od poškodenej, ktoré pri vyšetrení lekárovi porozpráva svoje problémy tak, ako
ich ona cítila, prežívala. Nejaká objektívna metóda v zmysle prístrojového vyšetrenia neexistuje, jemožné previesť psychologické vyšetrenie, avšak na stanovenie správnej diagnózy postačujú objektívne
údaje a údaje od pacienta. Jedným z podstatných kritérií pri stanovení diagnózy posttraumatickej
stresovej poruchy je skutočnosť, že sa vyvíja po obzvlášť závažnom katastrofickom zážitku, teda takom,

ktorý by nepríjemný psychický stav navodil u jedinca, pričom prepadnutie, ako sa to udialo v danom
prípade, možno hodnotiť ako závažný traumatizujúci faktor, ktorý mohol spustiť rozvoj posttraumatickej
stresovej poruchy, s úzkosťami, depresiou, nepríjemnými spomienkami, flashbackmi. Podstatným pri
psychiatrickomvyšetreníjeúdajodpacienta,vinýchprípadochjedôležitáajobjektívnaanamnéza,údaje
od príbuzenstva, iných osôb, avšak čo sa týka popísania subjektívneho stavu, to môže spraviť iba osoba,

ktorátenpsychickýstavpociťuje.Niejemožnévylúčiť,čivyšetrovanáosobapripopisovanískutkuhovorí
pravdu a ak hovorí, či nezveličuje, prípade či neprikrášľuje údaje. Tieto skutočnosti by sa dali čiastočne
objektivizovať výsluchom osôb bývajúcich v spoločnej domácnosti a psychologickým vyšetrením. Čo
sa týka spôsobu ambulantného vyšetrenia Dr. S. to nespochybňuje, nevie sa vyjadriť k otázke, či
rozprával s rodičmi poškodenej, zo zdravotnej dokumentácie, ktorú mali k dispozícii nezistili prítomnosť
psychologického vyšetrenia, čo však podľa jeho názoru neznižuje validitu diagnostických záverov Dr.

S.. Diagnózu posttraumatickej stresovej poruchy je psychiater schopný spraviť aj bez anamnézy od
príbuznýchaajbezpsychologickéhovyšetrenia,samozrejmejevhodné,akajtojekdispozícii.Niekaždý
kriminálny delikt vedie k rozvoju posttraumatickej stresovej poruchy, postraumatická stresová porucha
je protrahovaná, teda chronická s postupným odznievaním, ide o odpoveď na stresovú udalosť, alebo
situáciu krátkeho, alebo dlhého trvania, ktorá má výnimočne nebezpečný, alebo katastrofický charakter

a ktorá by pravdepodobne spôsobila rozrušenie u kohokoľvek, ale nemusí u každého, sú jedinci, ktorí
aj po katastrofických zážitkoch neutrpia žiadnu psychotraumu. Posttraumatická stresová porucha v
prípade poškodenej, okrem iných symptómov ako spomínaných nepríjemných spomienok, živých snov,
flashbackov, prebieha pod obrazom úzkostne depresívnej poruchy, teda sa vyskytovala u nej úzkosť,
depresívna nálada, strata iniciatívy, koncentrácia na činnosti bežného života, nechutilo jej jesť, mala

problémy so spánkom, v dôsledku čoho bola aj fyzicky vyčerpaná a v dôsledku anticipácie úzkosti,
teda očakávania nejakého nového ataku, nebola spôsobila vykonávať dovtedajšiu profesiu z obavy o
svoje zdravie. Stanoviť dĺžku odznievania posttraumatickej stresovej poruchy vo všeobecnosti je ťažké,
lebo sú prípady, ktoré sa liečia aj v priebehu niekoľkých mesiacov a rokov. V danom prípade stanovili
dĺžku rozvinutej posttraumatickej stresovej poruchy so symptómami, ktoré uviedol predtým, na dobu

trvania jej práceneschopnosti, teda od 27.7. do 17.9. kedy bola práceuschopnená a intenzita príznakov
pomaly slabla a ustupovala. Pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzali zo spisového materiálu,
z trestného spisu, kde boli výpovede poškodenej, zdravotnej dokumentácie, ktorú mali k dispozícii a z
vlastného vyšetrenia. Vlastné psychiatrické vyšetrenie prebieha štandardne exponáciou, teda kladením
otázok, zosnímaním anamnézy, klinického obrazu, jeho analýzou a zakončením. V konkrétnom prípade

vďaka liečbe farmakami, psychoterapii, ako aj danosťami organizmu, keďže sa jedná o mladého jedinca,
posttraumatická stresová porucha rýchlo odznela, nezanechala žiadne psychické následky, hodnotil
by ju ako ľahkú až stredne ťažkú poruchu, teda ako nezávažnú psychickú poruchu. Ako znalec by
túto poruchu zaradil medzi menej vážne psychické poruchy, mala relatívne krátky priebeh a odznela
bez následkov. Čo sa týka posúdenia, či ide o ťažkú ujmu na zdraví, alebo nie, sa ako znalec

vyjadriť nevie, nemajú na to vypracované presné štandardy, podľa ktorých by to vedel posúdiť. V čase
rozvinutia posttraumatickej stresovej poruchy u poškodenej, teda v dobe kedy bola liečená u Dr. S.,
boli prítomné symptómy depresie a úzkosti, v čase vyšetrenia znalcami bola prítomná ešte mierna
úzkostná subdepresívna nálada a obavy z možného stretnutia sa s nejakým agresorom, táto úzkosť a
subdepresia nemali veľkú intenzitu. Na otázku súdu, či vedia odlíšiť čo v tomto prípade spôsobilo výskyt

posttraumatickej stresovej poruchy u poškodenej, či samotný prepad, alebo spôsob jeho vykonania,
teda že páchateľ mal udrieť poškodenú zbraňou po hlave, znalec uviedol, že podľa jeho názoru neskorší
rozvoj posttraumatickej stresovej poruchy mohol spôsobiť už samotné úľak, akútny stres z toho, že
sa zľakla, avšak nedá sa to odlíšiť. Život poškodenej bol ovplyvnený v rozsahu jej práceneschopnosti,
nemohla chodiť do zamestnania, subjektívne mala určitú psychickú nepohodu s úzkosťami, depresiou,

nechutenstvom, poruchami spánku, desivými snami, čo jej bránilo plnohodnotne „normálne“ žiť.

Znalkyňa PhDr. Katarína Petrová na hlavnom pojednávaní uviedla, že psychologická vyťažiteľnosť u
oboch obžalovaných, najmä čo sa týka vierohodnosti, bola okolnosťami výrazne oslabená a to z toho
dôvodu, že vyšetrenia oboch prebiehali už s takým časovým odstupom a s toľkými predpokladanými

vplyvmi na nich oboch, s toľkým prerozprávaním udalosti, že už sú viac-menej po takej dobe
„naučení“ čo hovoriť, ako hovoriť, na čo si dať pozor a tým to bolo celé obmedzené. Čo sa
týka osobnosti obžalovaného A. A., tak ide o menej vyzretú osobnosť, s povrchnými väzbami a
vzťahmi, emočne plochejšiu, s obranným sebavedomým správaním, pod ktorým v hlbších vrstváchbola evidentná taká celková neistota, v podstate boli takéto črty sebeckej osoby, ktorá je menej citlivá
voči iným a skôr teda preferujúca svoje potreby, výkon bol nedostatočný, s malou sebadisciplínou,
nekorešpondujúci výkon verzus potreby. Na jednej strane malá sebadisciplína, ľahkovážny prístup k

životu, egocentrizmus, na druhej strane túžby, potreby ako u každého človeka, rozdiel medzi tými
dvoma aspektmi pravdepodobne spolu zodpovedá za všetko opakované spoločenský neprispôsobivé
správanie. Všeobecná vierohodnosť sa uňho nepreukázala ako zásadne znížená, ale čo sa týka
špecifickej vierohodnosti, tak tam boli prítomné také prejavy, ktoré by svedčili pre ich zníženie, to boli
práve také neverbálne prejavy, vyhýbanie sa očami kontaktu, hľadanie času, pokašlávanie, hmkanie,

také predlženie doby, kým na niečo odpovedá, hľadá žiaducu odpoveď a nakoniec taká až nadmerná
akoby sebakritika v tých dotazníkoch, sypanie si popola na hlavu, čo je tiež nie typické pre bežného
človeka. Čo sa týka prognózy do budúcnosti u oboch menovaných, sú to chalani, ktorí sú typické
produkty dnešnej doby, trochu bez práce, trochu bez perspektívy, trochu bez budúcnosti a preto aj
bez vôle, akoby všetko márnosť nad márnosť. Čo sa týka lží skóre, je to len jeden z aspektov pre
skúmanie vierohodnosti, pričom u obžalovaného A. bolo zistené atypicky nízke lží skóre, čo je nižšie

ako je populačný priemer, čo svedčí o úplnej otvorenosti, sypaní si popola na hlavu, avšak môže
svedčať o tom, že je chytrý a pochopil ako to funguje, alebo že mu niekto poradil ako má odpovedať.
Človek s nízkym lží skóre o nejakej konkrétnej veci môže klamať, všeobecná vierohodnosť a špecifická
vierohodnosť nemusia korešpondovať, človek so všeobecne nízkou všeobecnou vierohodnosťou môže
v konkrétnej veci hovoriť pravdu, rozhodujúca je práve špecifická vierohodnosť, ale ak má niekto výrazne

nižšiu všeobecnú vierohodnosť, tak je to zase jeden z ukazovateľov zníženej špecifickej vierohodnosti.
Neznamená to, že automaticky ten, kto má nižšiu všeobecnú vierohodnosť, v konkrétnych veciach vždy
a všade klame, ale je väčší predpoklad, že áno, ako u toho, kto tú všeobecnú vierohodnosť má na dobrej
úrovni. U obžalovaného A. J. ide o menej emočne, sociálne vyzretú osobu na rozdiel od obžalovaného A.
skôr uzavretú, utiahnutú, s menšou potrebou aj schopnosťou rozvíjať širšie sociálne vzťahy, s vnútorne

masívnymi pocitmi menejcennosti, ktoré sú potom kompenzované do pseudoistoty. Tá osobnosť je
taká ako nezrelá a tiež s tendenciou tak nejako sa domáhať, aby jeho potreby, problémy boli riešené
druhými z vonku, nech mu druhí nájdu prácu, nech mu druhí platia, nech mu druhí zaistia. Prítomná
nevyzretosť, tiež chudobná emotivita, chudobné prežívanie. Vierohodnosť všeobecná nevykazovala
nejaké závažnejšie zníženie až na tendenciu prezentovať sa účelovo absolútne žiaduco bez ochoty a

schopnosti sebakritickosti, tá prezentácia v rozhovore aj v testoch bola: ja som skvelý, ja som bez chýb,
ak tak všetci naokolo robia chyby a majú chyby. Čo sa týka špecifickej vierohodnosti obžalovaného
znalkyňauviedla,žetamboliprítomnémnohéneverbálneprejavy,bolohodnenapätia,úzkosti,nervozity,
prehĺtania, preglgania, nebola to tá vyvážená komunikácia s tendenciami úzkosti, bolo badať, že ak
by mohol, „tak ju tam vyvalí z tej stoličky“, ale držal sa, bol prítomný hnev pri niektorých otázkach.

Neverbálne prejavy ukazovali na vysoké napätie, čo vzhľadom na to, že obžalovaní už prešli mnohými
procesnými úkonmi a sú dlhšie vo väzbe, by nemalo súvisieť s týmito úkonmi, ale pripisovala by ich
zníženej špecifickej vierohodnosti, pričom tam sú aj rozpory vo verbálnych veciach. Obžalovaný A.
sa javí dominantnejší, ale z pohľadu psychológa to nie je také jednoduché, že dominantná osoba
sa ľahšie odváži k činu a submisívny nemôže, ale nemusí to byť zákonité v dvojici submisívny a

dominantný. Niekedy submisívny sa chce prejaviť, dokázať si a podobne. Na otázku súdu, aby sa
vyjadrila k časti svojho znaleckého posudku, kde uvádza, že obžalovaný J. na otázky odpovedá rozvito,
s pripravenými argumentmi a zdôvodneniami, znalkyňa uviedla, že pripadalo jej to naučené, ako v škole
pred tabuľou, avšak jemu ide o veľa, preto je to pochopiteľné. U oboch je zachovaná schopnosť správne
vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti pokiaľ chcú. Čo sa týka sklonov k skresľovaniu

udalosti vo svoj prospech, k tomu sa vyjadrila pri všeobecnej a špecifickej vierohodnosti, pričom z
kongresu znalcov psychológov a psychiatrov a jeho záverov vyplynulo, že zisťovať u obžalovaných
sklony k skresľovaniu prežitých udalosti vo svoj neprospech je nezmysel, nakoľko u obžalovaných nie
je predpoklad, aby skresľovali udalosti vo svoj neprospech, táto otázka by mala význam u svedkov.
Nezistila ani u jedného obžalovaného sklony k fabuláciám, toto sa väčšinou spája s určitou psychickou

poruchou. Za primeraných okolností má za to, že resocializačná prognóza u oboch obžalovaných je
priaznivá.

Znalec MVDr. Juraj Rákossy na hlavnom pojednávaní uviedol, že na obsahu svojho znaleckého
posudku, ako aj jeho záveroch, trvá. Zo správy o výsledku porovnania pachových stôp zo dňa 2.10.2012

z KR PZ Košice z odboru poriadkovej polície, z oddelenia služobnej kynológie vyplýva, že táto bola
úspešne vyhodnotená a bola potvrdená pachová totožnosť, pričom z ich hľadiska bol tento odber
správny. Pachové stopy boli odobraté správne, ako to vyplýva zo svedeckej výpovede kpt. U. A., ktorý
bol pri tom a potom na základe toho protokolu porovnania pachových stôp konštatuje, že došlo kpozitívnej identifikácii. Na otázku č. 3/pri tých podmienkach, ktoré boli na mieste činu, kde bolo 26
stupňov, bezveterné počasie popísal charakter pachových stop z čoho pozostávajú, aký je charakter
pachových stop, čím sú ovplyvnené pachové stopy, či je možné alebo nie je možné preniesť pachové

stopy, odpovedá, že dospel k tomu, že preniesť pachové stopy na miesto nie je možné inak iba tak, že
tam dotyčný bol, že tam naozaj stál a to vlastne vylučuje tvrdenie, že požičal svoje šaty a tým pádom
nasiakli pachy iného páchateľa, prakticky je to nemožné. K otázke č. 4/ znalec uviedol, že nie je to typicky
charakteristická otázka pre kynológa, ale pokiaľ vedel posúdiť, znova popísal charakter pachovej stopy,
z čoho pozostáva, poukázal na to, že je to skôr otázka na kriminalistických technikov, ktorí boli pri odbere

alebo na iných špecialistov, v takomto prípade by sa to malo potvrdiť DNA testom, podľa jeho názoru
toto je dosť ďaleko od kynológie. Znalec ďalej uviedol, že bližšie sa pachovými stopami zaoberajú znalci
O. K., ktorý je zamestnaný na Prezídiu PZ v Bratislave a pán B., z Bratislavy, avšak obaja sú zapísaní
rovnako iba ako znalci z kynológie, pre odorológiu na Slovensku nie je zapísaný žiaden znalec. Môže
sa stať, že sa v dôsledku stresu zmení pach určitej osoby, ale či až tak, že by ju pes nenašiel, to už
nevie uviesť, pričom dotyčná osoba, ktorá pachovú stopu zanechala by bola v strese aj keď jej odoberajú

pachovú vzorku, ale aký je rozdiel v stupni stresu to je ťažko povedať a môže sa stať, že pes nezistí
zmiešanú pachovú stopu. V prípade, ak by došlo k prebehnutiu cez pachovú stopu, k čomu malo dôjsť
podľa výpovede svedkov, mohlo by to zmiasť psa pri identifikácii, avšak v tomto prípade bola robená
identifikácia dvoma psami, trvalo to asi dva týždne, kde s každým psom sa to muselo trikrát opakovať s
týždňovým odstupom, aby si pes nezapamätal, preto pochybuje, aby v tomto prípade došlo k omylu. Ak

by išlo o zmiešanú pachovú stopu pes by reagoval tak, že pravdepodobne by označil raz jedného, raz
druhého, alebo aj jedného aj druhého, prípadne jeden pes jedného a druhý druhého, ale či by ani jeden
pes jedného z nich neoznačil ani v jednom prípade, je na 99 % podľa jeho názoru vylúčené. Znalec
ďalej uviedol, že si myslí, že k zmene pachu z dôvodu časového odstupu od odobratia porovnávacej
pachovej stopy v roku 2012 po opakované odobratie v súčasnosti by pravdepodobne nedošlo, ale mohlo

by sa stať, aby obaja psy pri zmiešanej pachovej stope označili iba jedného obžalovaného a napr. až
tretí v prípade použitia by označil toho druhého. Ak by došlo k vytretiu pachového steru - porovnávacej
pachovej stopy po jej odobratí do zeme, bola by táto porovnávacia pachová stopa použiteľná. Znalec
skonštatoval, že vylučuje, aby mohlo dôjsť k prenosu pachovej stopy za barový pult, tak že jedna osoba
malanasebeoblečeniedruhejosoby.Mohlobysatopreniesť,akbypáchateľdoniesolpachovústopuna

nejakej nasiakavej látke ako je aratex, v striekačke alebo podobne. V prípade ak má na sebe oblečenie
inej osoby, toto oblečenie ihneď do cca 10-15 minút nasaje jeho pach, pričom aj keby mal kratšie, je tam
stres a navyše zložkou pachu je aj dych, epitel z kože, výlučky z vypľúvania, napr. pri rozprávaní, lupiny
a podobne. Určite k prenosu pachovej stopy nedošlo tak, ako to opisuje obžalovaný A. A.. Mohlo sa stať,
že by tam bola zmiešaná pachová stopa osôb, ktoré sa zdržiavali v miestnosti, pričom pachová stopa by

mohla pochádzať aj od kriminalistických technikov, ktorí sa na mieste skutku pohybovali po skutku, aj od
barmanky, prípadne od ďalších klientiek, ktoré podľa spisu mali byť na mieste činu. Z uvedeného dôvodu
nebol do herne nasadený služobný pes. Nemohlo by sa stať, aby na mieste skutku sa našla pachová
stopa osoby, ktorá sa tam pred skutkom nenachádzala a táto stopa sa tam dostala iným spôsobom, táto
osoba tam musela byť. Znalec ďalej uviedol, že pachové stopy boli nájdene aj vonku, bola vykázaná

zhoda u troch zo štyroch z nich a to dvoma psami nezávisle na sebe, na 99,9% si myslí, že k omylu
nedošlo.

Zo zápisnice o výsluchu svedka splnomocnenca poškodeného SLOV-MATIC, spol. s.r.o., Ing. Z. F. z
prípravného konania vyplýva, že pracuje ako účtovník a manažér pre firmu SLOV-MATIC, spol. s.r.o.,

ktorá sa zaoberá prevádzkovaním výherných automatov, vrátane prevádzky Magic club v OD Družba v
Prešove. Dňa 5.7.2012 mu po polnoci volal pán P., že v uvedenej herni sa stala lúpež a boli ukradnuté
peniaze približne vo výške 4.000,- Eur, z ktorých ich spoločnosti patrilo 3.000,- Eur, čo potvrdila aj
krupiérka, pani E..

Zo zápisnice o výsluchu svedkyne splnomocnenkyne poškodeného Union zdravotná poisťovňa, a.s., I.
S. z prípravného konania vyplýva, že je zamestnaná na právnom odbore zdravotnej poisťovne Union,
a.s. a poškodená O. E. bola v čase spáchania skutku, ako aj v súčasnosti ich poistenkyňou, pričom
v súvislosti s jej poškodením zdravia, ku ktorému došlo dňa 4.7.2012 zdravotná poisťovňa Union, a.s.
eviduje vynaložené liečebné náklady vo výške 65,29 Eur.

Zo zápisnice o výsluchu svedka poškodeného X. P. z prípravného konania vyplýva, že je prevádzkarom
herne Admiral Magic club, Reno Royal s.r.o., v OD Družba v Prešove. Dňa 4.7.2012, v čase, keď sa
v uvedenej herni stala lúpež mala službu krupiérka O. E., ktorá pre zdravotné problémy od uvedenejlúpeže v herni už nepracuje. Dňa 4.7.2012 pred otvorením herne do trezoru doplnil sumu 7.638,30 Eur
a podľa evidencie v čase lúpeže mala byť v trezore suma 4.007,50 Eur, z ktorej 3.000,- Eur patrilo firme
SLOV-MATIC, spol. s.r.o. K skutku samotnému vie uviesť len to, že dňa 4.7.2012 v čase 22.30 hod. bol

doma a pozeral kamerový záznam, pričom nevidel nič podozrivé, hrali tam dve staršie panie, krupiérku
videl za barom, potom notebook vypol a asi o 10 minút mu volala O. E., ktorá plakala do telefónu a
kričala, že ju prepadli, preto hneď išiel do herne, kde mu O. povedala, že do herne vošiel maskovaný
muž, celý v čiernom, ju buchol po hlave so zbraňou a kričal na ňu, aby mu dala peniaze, resp. otvorila
trezor, presne si to už nepamätá, jej dal nejakú tašku, do ktorej si dal peniaze aj s peňaženkou, v ktorej

boli peniaze uložené. Čo sa týka páchateľov, podľa popisu vie, že išlo o chlapcov, ktorí k nim chodili
pravidelne, ale od lúpeže sa tam už nezjavili. Podľa O. tam boli aj v deň lúpeže, ale nezdržali sa dlho
a po chvíli sa stala lúpež.

Zo zápisnice o výsluchu svedka P. Z. z prípravného konania vyplýva, že býva v Z., na ul. K. č. XX, kde
má byt na X.. poschodí. Dňa 4.7.2012 bol vo večerných hodinách doma, pričom sa nachádzal v izbe,

ktorej okná sú smerom na OD Družba. Po 22.00 hod. začul vonku alarm, ako keby sa spustilo poplašné
zariadenie na aute. Alarm pískal asi dve minúty a potom stíchol a asi po 15-tich až 20-tich minútach sa
ozval alarm opäť, pričom to bol ten istý zvuk. Keď podišiel k oknu, tak okolo Družby nevidel žiaden pohyb
ľudí a ani na parkovisku neblikalo nijaké auto, ani pri autách neboli žiadne osoby. Potom začul z objektu
Družby mužský hlas ako niečo kričal, nebolo to jedno slovo, ale nebola to ani veľmi dlhá veta, ale obsah

nepočul a hneď na to sa ozvala nejaká žena, ktorá tiež kričala a všetko vychádzalo z herne, ktorá je na
poschodí Družby, dvere ktorej boli otvorené dokorán. Po krátkej chvíli po tom kriku, skôr ako do minúty,
videl z dverí herne vybehnúť jednu osobu, ktorá zbehla dole schodmi a začala utekať medzi nižšie bloky.
Až potom sa objavilo pred dverami herne dievča, ktoré držalo v rukách telefón a počul slová polícia a
prepadli ma a počas toho ako telefonovala pískal alarm. Približne do troch minút prišli policajti, ktorým

ona povedala na otázku kam bežal páchateľ, že išiel na opačnú stranu ako videl on utekať spomínanú
osobu, pričom tá slečna nemohla vidieť kam tá osoba bežala, lebo z herne vyšla až keď už bola preč.
K osobe, ktorú videl utekať z herne chce uviesť, že to bol muž štíhlej postavy, zdal sa mu dosť nízky, aj
keď ho videl zhora, mal na sebe tmavé oblečenie, na vrchu mal bundu asi s dlhým rukávom a vyzeralo
to, akoby mal dlhšie tmavé vlasy, bol štíhly a veci, ktoré mal na sebe mu boli voľné, akoby o pár čísel

väčšie, nevšimol si, aby mal niečo držať.

Zo zápisnice o výsluchu svedkyne O. G. z prípravného konania vyplýva, že pracuje v herni Admirál v
OD Družba ako krupiérka a do júla 2012 v nej pracovala aj O. E., s ktorou sa v herni striedali, pričom
táto tam od lúpeže už nepracuje, nakoľko najprv bola PN a potom dala výpoveď. O prepade jej povedala

poškodená E., ktorá jej uviedla, že v ten večer pozerala telku a mala tam dve zákazníčky vo vedľajšej
miestnosti. Potom vbehol do herne nejaký muž celý v čiernom, išiel za pult k sejfu, ktorý je pod pultom
a pýtal peniaze. V ruke mal zbraň, ktorú O. držal pri hlave a mal ju ňou aj udrieť a ona mu potom z
trezoru dala peňaženku s peniazmi, kde malo byť okolo 3.000,- Eur - 4.000,- Eur. Poškodená E. jej ešte
povedala, že celý čas kričala od strachu, pričom počas prepadu sa tam bola ukázať aj zákazníčka, ktorej

páchateľ povedal, aby nevolala políciu a následne sa obe zákazníčky zamkli na záchode a k popisu
páchateľa jej povedala, že to bol muž, bol oblečený celý v čiernom, mal asi 170 cm a bol veľmi chudý.
Podľa popisu následne tipovali, či to nebol niekto z ich zákazníkov, pričom popis by sedel na jedného
chlapca, ktorý má krátke tmavé vlasy, je chudý, asi 170 cm vysoký a chodil k nim dosť často, aj s jedným
kamarátom, ktorý mal odfarbené vlasy a bol od neho mladší, ale po prepade už k nim nechodí ani jeden.

Zo znaleckých posudkov KEÚ PZ Košice ČES: PPZ-KEU-KE-EXP-2012/2196 a ČES: PPZ-KEU-KE-
EXP-2012/2251vyplýva,ženapredloženýchpredmetochoznačenýchč.1a2nebolazistenáprítomnosť
použiteľných biologických stôp, DNA analýza sterov z uvedených predmetov nebola úspešná. Na
predloženom predmete označenom č. 3 bola dokázaná prítomnosť 12 ks ľudských vlasov. DNA analýza

4 ks vlasov nebola úspešná. Z výsledkov DNA analýzy vyplýva, že DNA profil zistený z 8 ks ľudských
vlasov zaistených z predmetu č. 3 pochádza od osoby mužského pohlavia a nie je zhodný s DNA
profilom porovnávacej vzorky označenej S. J., nar. XX.X.XXXX/XXXX, osoba S. J. je ako pôvodca
vlasov zaistených z predmetu č. 3 jednoznačne vylúčená. Na predložených predmetoch - igelitovej taške
bielej farby s nápisom Terranova a atrape pištole čiernej farby oblepenej čiernou plastovou izolačnou

páskou neboli zviditeľnené žiadne vhodné daktyloskopické stopy. Vzhľadom na uvedené porovnávanie
s daktyloskopickými odtlačkami osoby S. J. vykonané nebolo.Zo znaleckého posudku KEÚ PZ Košice ČES: PPZ-KEU-KE-EXP-2012/2729 vyplýva, že z výsledkov
DNA analýzy vyplýva, že DNA profil zistený z 8 ks ľudských vlasov zaistených z predmetu č. 3 je
zhodný s DNA profilom porovnávacej vzorky označenej A. J., nar. XX.X.XXXX/XXXX. DNA analýzou

bolo dokázané, že pôvodcom uvedenej stopy je A. J., nar. XX.X.XXXX/XXXX.

Zo správy o výsledku porovnávania pachových stôp vyplýva, že bola zistená pachová totožnosť medzi
pachovými stopami zaistenými podlahy, z imitácie strelnej zbrane a z mikiny a osobou A. A..

Zo zápisnice o obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou vyplýva, že miesto obhliadky sa nachádza v
Prešove, na Námestí Kráľovnej pokoja č. 3, na prvom poschodí OD Družba. Z podlahy barového pultu
boli odobraté pachové stopy označené ako č. 1 a č. 2. Pred budovou OD Družba, v priestore asi 15
metrov oproti vchodu bytového domu č. XX na ulici K., pod stromami pri železnej konštrukcii je pohodená
igelitová taška fialovej farby s nápisom Terranova, pri lampe verejného osvetlenia v kríku sa nachádza
predmet z nezisteného materiálu oblepený čiernou izolačnou páskou - atrapa pištole.

Zo zápisnice o prehliadke tela s fotodokumentáciou vyplýva, že bola vykonaná prehliadka tela
poškodenejO.E.,naktorejbolizistenéanáslednefotografickyzdokumentovanézraneniavoblastihlavy.

Z lekárskych správ poškodenej O. E. vyplýva subjektívny a objektívny nález, diagnóza a odporúčaná

liečba poškodenej E..

Zo zápisníc o prehliadke tela a iných podobných úkonov vyplýva, že bola vykonaná prehliadka tela osôb
S. J., A. J. a A. A. za účelom kriminalisticko-expertízneho skúmania pre účely trestného konania.

Zo správ a charakteristík obžalovaného A. A. vyplýva, že je slobodný, rodičia sú rozvedení, býva s
matkou, je nezamestnaný, nebol hospitalizovaný na Psychiatrickom oddelení FNsP Prešov. Uzavrel
pracovný pomer v spoločnosti Inžinierske stavby a.s., Košice dňa 23.7.2008 v pracovnom zaradení
stavebný robotník, dňa 31.12.2010 s ním bol rozviazaný pracovný pomer z organizačných dôvodov.
Počas trvania pracovného pomeru dodržiaval fond pracovnej doby a pracovný poriadok, zverené úlohy

zabezpečoval k spokojnosti nadriadených, počas pracovnej doby nebolo u neho zistené požívanie
alkoholických nápojov a iných omamných látok. Na výkon väzby, ktorú vykonáva v štandardnom režime
sa adaptoval bez problémov, jeho správanie bolo v súlade s ústavným poriadkom do doby, keď sa
skratovým konaním sebapoškodil porezaním a následne bol eskortovaný do Nemocnice pre obvinených
a odsúdených v Trenčíne, disciplinárne potrestaný doposiaľ nebol.

Zo správ a charakteristík obžalovaného A. J. vyplýva, že je slobodný, po ukončení strednej školy
je evidovaný na úrade práce, rodičia sú rozvedení, no spolu s nimi žije v spoločnej domácnosti,
nebol hospitalizovaný na Psychiatrickom oddelení FNsP Prešov. Na výkon väzby, ktorú vykonáva v
štandardnom režime sa adaptoval bez problémov, jeho správanie je v súlade s ústavným poriadkom,

disciplinárne potrestaný doposiaľ nebol.

Z odpisu z registra trestov obžalovaného A. A. vyplýva, že tento bol doposiaľ jedenkrát súdne trestaný,
pričom hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený pre fikciu zahladenia odsúdenia a jedenkrát mu bolo
podmienečne zastavené trestné stíhanie, pričom v skúšobnej dobe sa osvedčil.

Z odpisu z registra trestov obžalovaného A. J. vyplýva, že tento doposiaľ nebol súdne trestaný.

Z potvrdení spoločnosti VIX, spol. s.r.o. a spoločnosti Reno Royal s.r.o. vyplýva, že dňa 4.7.2012
prevzala O. E. v prevádzke Magic club v Prešove hotovosť 920,- Eur od obchodného zástupcu VIX spol.

s.r.o. U. L. a spoločnosť Reno Royal s.r.o. spoločnosti VIX spol. s.r.o. uhradila sumu 920,- Eur, ktorá sa
dňa 4.7.2012 nachádzala v čase lúpeže v pokladni prevádzky Magic club.

Z uplatnenia nároku na náhradu škody poškodenej O. E. s prílohami vyplýva, že táto si uplatnila nárok
na náhradu škody vo výške 3.187,19 Eur za ušlú mzdu, 77,- Eur za náklady na liečbu a 50.000,- Eur

za psychickú ujmu.Zo správ spoločnosti Reno Royal s.r.o. vyplýva, že osobu O. E. neevidujú v ich agende zamestnancov,
hlavný pracovný pomer vykonávala v spoločnosti SLOV-MATIC, spol. s.r.o., u nich vykonávala pracovnú
činnosťnadohodu.Zevidenciebolavyradenávobdobí12/2012zaniknutímdohodyopracovnejčinnosti.

Zo zvukového záznamu CD nosiča s nahrávkou oznámenia lúpeže na č. 158 vyplýva obsah oznámenia
o prepade herne poškodenou O. E. na č. 158

Zo správy o výsledku opakovaného porovnávania pachových stôp vyplýva, že bola zistená pachová

totožnosť medzi pachovými stopami zaistenými z imitácie strelnej zbrane a z mikiny čiernej farby a
osobou A. A. a medzi pachovou stopou zaistenou z mikiny čiernej farby a osobou A. J..

Z nariadenia Prezidenta policajného zboru zo dňa 25.5.1998, č. 10/1998 o metóde pachových konzerv
v spojení s nariadením Prezidenta policajného zboru zo dňa 9.2.2004, č. 4/2004, ktorým sa mení a
dopĺňanariadeniePrezidentapolicajnéhozboruč.10/1998ometódepachovýchkonzervvyplýva,žetoto

nariadenie upravuje zásady vyhľadávania, odoberania a porovnávania pachových stôp, ako aj využite
metódy pachových konzerv útvarmi Policajného zboru. Porovnávanie pachových stôp sa vykonáva
medzi pachovou stopou z miesta činu a porovnávacou pachovou stopu, alebo medzi dvoma pachovými
stopami z miesta činu. Pri každom porovnávaní pachových stôp a porovnávacích pachových stôp je
postupované v zmysle tohto nariadenia za účelom individuálnej identifikácie osoby, ktorá je podozrivá zo

spáchania trestného činu. Pachová identifikácia sa vykonáva v rade piatich až ôsmych pachových stôp
z trestnej činnosti, medzi ktoré sa umiestni pachová stopa z objasňovaného prípadu, tento postup sa
opakuje päťkrát so zmenou postavenia porovnávanej pachovej stopy. Po štvrtom označení sa považuje
porovnanie za preukázateľné.

Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne a bez najmenších pochybností
preukázané, že skutok uvedený vo výroku tohto rozsudku sa stal, tento je trestným činom a spáchali
ho obžalovaní A. A. a A. J.. Obaja obžalovaní sú zo spáchania skutku usvedčovaní najmä výpoveďou
obžalovaného A. A., ktorý spáchanie skutku priznal a ktorý podrobne opísal ako spolu s obžalovaným
J. chodili hrať výherné automaty do herne Admirál v OD Družba v Prešove na Sídlisku III, pričom asi

týždeň pred lúpežou ho obžalovaný J. požiadal o pomoc pri vylúpení uvedenej herne a za týmto účelom
si spoločne vyrobili napodobeninu krátkej strelnej zbrane, do ruksaka si pripravili oblečenie, ako aj kuklu,
ktorú vyrobili z pletenej čiapky, tak, že do nej vystrihli diery na oči, pričom rovnako opísal ako spoločne
prišli v inkriminovaný večer do predmetnej herne, chvíľu hrali, tak z nej odišli, následne sa obžalovaný J.
prezliekol do pripravených vecí, dal si kuklu o utekal do herne, odkiaľ bolo počuť výkrik prepad, ženský

krik, ako aj to, že sa spustil alarm, preto sa rozbehol k autu, kam po minúte - dvoch prišiel aj obžalovaný
J., ktorý v ruke držal kuklu a peňaženku, s tým, že uviedol, že zbraň, mikinu, rukavice a igelitovú tašku
odhodil po ceste z herne a následne zvyšné veci vyhodili do rieky cestou domov, s tým, že po ceste
domov mu obžalovaný J. porozprával o tom, ako prebiehal skutok v herni, že vošiel, skričal „prepad“,
namieril zbraň na krupiérku, pýtal od nej peniaze, táto kričala ako zmyslov zbavená, tak prišli dve panie,

ktoré poslal dozadu a povedal, nech nevolajú políciu, ďalej povedal, že krupiérku sotil, ale že ju neudrel,
ona otvorila nejakú skrinku a dala mu peňaženku a tiež hovoril, že obehol dookola okolo blokov, tak
si dal dole mikinu a spolu so zbraňou, rukavicami a taškou ich vyhodil a následne po príchode domov
v aute prepočítali peniaze, ktoré obžalovaný J. rozdelil rovným dielom, pričom obžalovaný A. zároveň
uviedol, že je pravdou, že obžalovaný J. mu povedal, že bude zapierať, že sa k skutku nikdy neprizná a

že mu nič nemôžu dokázať. Uvedená výpoveď je plne podporovaná výpoveďou svedkyne poškodenej
O. E., ktorá uviedla ako v inkriminovaný večer pozerala televíziu a vošla osoba, ktorá zakričala „prepad,
dávaj peniaze“, ona začala kričať, na čo zozadu pribehla zákazníčka, na ktorú páchateľ skričal, aby
išla dozadu, aby nevolala políciu a ju udrel imitáciou zbrane po hlave, ona otvorila kasu, on si vybral
peniaze, ktoré dal do igelitovej tašky a utekal preč, na čo spustila alarm a zavolala políciu, pričom

svedkyňa poškodená zároveň popísala ako utrpela psychickú ujmu, bola 72 dní PN, aj ako bol počas
PN obmedzený jej obvyklý spôsob života Uvedené výpovede sú zároveň podporované výpoveďami
svedkýň O. K. a A. A., ktoré zhodne uviedli, ako v inkriminovaný večer prišli do predmetnej herne, v
ktorej v tom čase bola iba krupiérka a nikto iný, pričom následne svedkyňa A., v čase keď si chcela ísť
zmeniť ďalšie peniaze na hru, uvidela vojsť páchateľa, ktorý bol celý v čiernom so zbraňou v ruke, čo

povedala svedkyni K. a utekala sa skryť na WC, na čo svedkyňa K. sa išla pozrieť do miestnosti, kde
videla chlapa, ktorý mieril na ňu zbraňou, bol celý v čiernom, na hlave mal kuklu a ktorý je povedal,
aby nevolala políciu, preto sa rovnako išla skryť na WC. Uvedené výpovede sú v plnej zhode aj s
výpoveďou svedka P. Z., ktorý uviedol, ako v inkriminovaný večer počul z OD Družba mužský a potomaj ženský krik, počul nejaké dievča kričať o pomoc a videl ako z dverí herne vybehla postava, ktorá
zbehla po schodoch, bola oblečená celá v čiernom, zdala sa mu dosť nízka a oblečenie, ktoré táto
postava mala na sebe, sa mu zdalo voľné a ktorá utekala k malým blokom v smere ku konečnej na

Sídlisku III, pričom na miesto skutku mal dobrý, ničím nerušený výhľad, svietilo pouličné osvetlenie, bolo
teplo, nebola hmla, ani nepršalo. Tieto výpovede sú čiastočne podporované aj výpoveďami svedkov
X. P. a O. G., ktorí rovnako opísali skutočnosti týkajúce sa prepadu predmetnej herne, ktoré mali
sprostredkovane od poškodenej E.. Uvedené výpovede sú v celom rozsahu podporované aj znaleckým
posudkom KEÚ PZ Košice, ČES: PPZ-KEU-KE-EXP-2012/2729, z ktorého vyplýva, že z výsledkov DNA

analýzy vyplýva, že DNA profil zistený z 8 ks ľudských vlasov zaistených z predmetu č. 3 (mikina) je
zhodný s DNA profilom porovnávacej vzorky označenej A. J., nar. XX.X.XXXX/XXXX a DNA analýzou
bolo dokázané, že pôvodcom uvedenej stopy je A. J., nar. XX.X.XXXX/XXXX, ako aj listinnými dôkazmi
a to najmä zápisnicou o obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou, lekárskymi správami poškodenej
E. a zápisnicou o prehliadke tela a iných podobných úkonoch poškodenej E..

Súd neuveril výpovedi obžalovaného A. J., že skutok nespáchal, nakoľko jeho výpoveď je vyvrátená
výpoveďou obžalovaného A., ktorý podrobne popísal priebeh skutku, ako aj účasť obžalovaného J. na
skutku, s tým, že obžalovaný A. vypovedal koherentne, skutočnosti ohľadom priebehu skutku uvádzal
s malými odchýlkami nielen na hlavnom pojednávaní, ale aj v prípravnom konaní, túto svoju výpoveď
nemenil a na nej zotrval v priebehu celého konania, pričom jeho výpoveď ohľadom účasti obžalovaného

J. na skutku je podporovaná aj výpoveďou svedkyne Ing. G., matky obžalovaného A., ktorá uviedla, že
syn jej o skutku povedal, že sa ho zúčastnil a to tak, že sedel v aute a čakal na J., ktorý mu po prepade
povedal, že to bol pre neho adrenalín a že sa cítil užasne, ako aj, že požičal J. svoju mikinu, keď J. išiel
do tej herne. Tvrdenie obžalovaného A., že pred skutkom si obžalovaný J. obliekol jeho tepláky na svoje
rifle a jeho mikinu na svoju mikinu je okrem uvedeného aj v zhode s výpoveďou svedkyne poškodenej

E., ktorá uviedla, že jej sa zdalo, že páchateľ mal na sebe jednu mikinu, ale väčšiu, avšak zároveň
uviedla, že ak by mal páchateľ na sebe žltú mikinu prekrytú čiernou mikinou, tak by si to nevšimla, ako
aj výpoveďou svedka Z., ktorý uviedol, že páchateľ mal na sebe oblečenie, ktoré mu bolo akoby o pár
čísel väčšie.

Súd neuveril svedeckým výpovediam svedkov - matky obžalovaného J., S. J. a jej druha K. K., tieto
považoval za tendenčné a účelové, v snahe napomôcť obžalovanému J., z dôvodu, že tieto sú jednak
vnútorne rozporné, keď svedkyňa J. na hlavnom pojednávaní uvádzala, že vie, že syn bol doma, sedel v
obývačke pri počítači a mal zapnutý televízor, pozdravili sa okolo 22.00 hod. a tak s ním rozprávala až o
23.30 hod., kedy išla spať, pričom ona vidí od vchodových dverí do obývačky, keď prechádza z kuchyne

do spálne a v ten večer išla do spálne asi trikrát a jej priateľ aj štyrikrát, ale z kuchyne do obývačky nie
je priamo vidieť, je vidno svetlo z počítača, alebo televízora, pričom v prípravnom konaní svedkyňa J.
výslovne uviedla, že videla syna priamo z kuchyne do obývačky a jednak na rozdiel od nej svedok K. K.
uviedol, že spolu so svedkyňou J. boli v inkriminovaný večer v kuchyni, kde on pozeral televízor a tak išli
spať, pričom v ten večer televízor v spálni nepozeral a v čase po 22.00 hod. až kým išiel spať kuchyňu

neopustil, iba išiel fajčiť na balkón, ktorý je z kuchyne a rovnako ju neopustila ani pani J., iba ak tiež
išla fajčiť na balkón a zároveň uviedol, že z kuchyne do obývačky priamo vidieť nie je a v obývačke je
počítač za rohom, preto obžalovaného J., ani v čase keď išli spať nevidel. Zároveň sú uvedené svedecké
výpovede vyvrátené aj ostatnými vykonanými a už rozanalyzovanými dôkazmi. Vo vzťahu k námietkam
obhajoby, že nejasnosti vo výpovediach matky obžalovaného J. a jej druha boli spôsobené tým, že pre

týchto sa jednalo o bežný deň a nemali dôvod si fixovať podrobnosti z neho súd udáva, že z výpovede
svedkyne J. vyplýva, že táto si z uvedeného dňa pamätá aj také skutočnosti, že so synom išli vybrať
peniaze z bankomatu, ktoré mu poslal otec, či že svokra jej na druhý deň kázala tĺcť orechy, čím ju
vytočila a z výpovede svedka K. K. vyplýva, že si na uvedený deň pamätá, lebo varili a na druhý deň
bolo voľno, čiže obaja si pamätali na pomerne banálne udalosti uvedeného dňa, avšak uvedené rozpory,

najmä vo vzťahu k pohybu obžalovaného J. v inkriminovaný večer, nevedeli vierohodne vysvetliť.

Výpovede svedkov splnomocnencov poškodených U.. Z. F. a I. S. súd vyhodnotil ako všeobecné,
nakoľko uvedení svedkovia sa k samotnému skutku a jeho priebehu nevedeli vyjadriť a vyjadrovali sa iba
k skutočnostiam súvisiacim s nárokmi na náhradu škody a rovnako tak výpoveď znalkyne PhDr. Kataríny

Petrovej a ňou podaný znalecký posudok, nakoľko z nich vyplýva, že psychologická vyťažiteľnosť u
oboch menovaných, hlavne čo sa týka vierohodnosti bola okolnosťami výrazne oslabená, nakoľko
vyšetrenia oboch obžalovaných prebiehali s takým časovým odstupom a s toľkými predpokladanými
vplyvmi na oboch, že už sú naučení čo hovoriť, ako hovoriť a na čo si dať pozor, čím bolo celéznalecké vyšetrenie obmedzené, pričom znalkyňa poukázala na zníženú špecifickú vierohodnosť u
oboch obžalovaných.

Vo vzťahu k námietkam obhajoby, že obžalovaný A. zo spáchania skutku usvedčuje obžalovaného J. z
dôvodu, že sa chce javiť v sociálne žiaducejšom svetle, účelovo kalkuluje s priznaním, resp. chce byť
posudzovaný ako pomocník súd udáva, že uvedené skutočnosti by mali logické opodstatnenie, keby
obžalovaný A. poprel spáchanie skutku a z jeho spáchania by chcel usvedčiť obžalovaného J., z dôvodu,
aby sa zo spáchania predmetného skutku vyvinil, avšak obžalovaný A. sa k skutku priznáva a zároveň

z jeho spáchania usvedčuje aj obžalovaného J., pričom obžalovaný A. uvedené skutočnosti uviedol
s malými odchýlkami nielen na hlavnom pojednávaní, ale aj v prípravnom konaní, túto svoju výpoveď
nemenil a na nej zotrval v priebehu celého konania, pričom obaja obžalovaní v priebehu svojich výpovedí
na hlavnom pojednávaní zhodne uviedli, že pred skutkom, ani po skutku nemali medzi sebou žiadne
nezhody, ktoré by odôvodňovali snahu obžalovaného A. krivo obviniť obžalovaného J., resp. poškodiť
mu, s tým, že obžalovaný A. zároveň uviedol, že obžalovaný J. mu výslovne povedal, že bude zapierať,

k skutku sa nikdy neprizná a že mu nič nemôžu dokázať. Vo vzťahu k námietkam obhajoby týkajúcim
sa postrádania časovej súvislosti skutkového deja, nakoľko podľa výpovede svedkyne poškodenej E.
obžalovaní z herne odišli cca 2 hodiny predtým, ako malo dôjsť k lúpeži, pričom podľa výpovede
obžalovaného A. malo dôjsť k lúpeži maximálne do 50 minút od odchodu z herne a skutočnosti, že
obžalovaný A. navrhoval, kde bude odparkované motorové vozidlo, napriek tomu, že obžalovaný J.

prišiel s lúpežným plánom asi týždeň pred skutkom, súd udáva, že čo sa týka vnímania plynutia času, ide
o subjektívne vnímanie jednotlivými osobami, pričom svedkyňa E. uviedla, že od odchodu obžalovaných
po lúpež prešli cca 2 hodiny, čiže vyjadrovala sa iba približne a zároveň vzhľadom na skutočnosť, že
pri skutku utrpela psychickú ujmu vo forme posttraumatickej stresovej poruchy je predpoklad, že bola v
psychickom strese a jej vnímanie mohlo byť skreslené, avšak táto zároveň uviedla, že k lúpeži došlo cca

o 22.45 hod., čo korešponduje s výpoveďou obžalovaného A., ktorý uviedol, že z herne pred lúpežou
odišli približne o 22.00 hod., následne sa obžalovaný J. prezliekol, spoločne išli k bytovke pri parkovisku,
kde čakali približne pol hodiny, nakoľko okolo nich prešla hliadka mestskej polície a následne uvideli do
herne vojsť dve ženy, preto približne 5 až 10 minút počkali a následne sa obžalovaný J. rozbehol do
herne, čo je zároveň v zhode s výpoveďami svedkýň K. a A., ktoré zhodne uviedli, že do predmetnej

herne v inkriminovaný večer prišli cca o 22.30 hod. a k prepadu došlo cca za 15 minút odkedy prišli a
čo sa týka odparkovania motorového vozidla, je logické, že miesto odparkovania volil obžalovaný A.,
nakoľko tento bol vodičom a jeho účasť na skutku spočívala v privezení obžalovaného J. na miesto
skutku, jeho čakaní a jeho následnom odvezení. Čo sa týka námietky obhajoby, že svedok Z. uviedol, že
z herne videl utekať muža, ktorý mal dlhšie tmavé vlasy, súd udáva, že svedok Z. uviedol, že sa mu iba

zdalo, akoby uvedený muž mal dlhšie tmavé vlasy, či mal kapucňu, alebo to boli vlasy nevie, mohol mať
dlhšie tmavé vlasy, ale mohol mať aj kapucňu, ale kuklu asi nie, tá by bola natesno, tvár mu vidno nebolo,
pričom skutok sa mal udiať vo večerných hodinách, cca okolo 22.45 hod a svedok uvedené skutočnosti
vnímal zo svojho bytu na 7. poschodí bytového domu, s tým, že z výpovedí svedkyne poškodenej E., ako
aj svedkyne G. vyplýva, že ani jeden z obžalovaných nemal v čase spáchania skutku dlhšie tmavé vlasy.

Vo vzťahu k námietkam obhajoby, že svedkyňa G. po rozhovore s poškodenou označila za páchateľa
obžalovaného A. súd udáva, že tvrdenie svedkyne poškodenej E., ani svedkyne G., že páchateľom mal
byť chlapec s krátkymi tmavými vlasmi nepovažoval za relevantné, nakoľko svedkyňa poškodená E. na
neho tipovala z dôvodu, že sa jej zdalo pravdepodobnejšie, že on je schopný to spraviť, nakoľko bol viac
utiahnutý a menej komunikatívnejší ako ten mladší, ktorý bol ešte dieťa, ktoré nie je schopné niečo také

urobiť a svedkyňa G. na neho tipovala z dôvodu, že poškodená E. jej povedala, že tento bol posledný
v herni, aj keď si už nepamätala, či jej vravela, že bol v herni sám, teda ani svedkyňa poškodená, ani
svedkyňa na neho netipovali z nejakých bližších, relevantnejších dôvodov, akými by boli napr. vzhľad,
hlas, chôdza, gestikulácia a pod. K uvedenému súd dodáva, že svedkyňa G. zároveň uviedla, že jej na
páchateľovi nesedí, že mal byť dosť rázny a chlapec, ktorého popisovala je dosť utiahnutý. Rovnako ani

tvrdenie svedkyne poškodenej E., že páchateľ mal mať hnedé oči sa nepreukázalo, nakoľko obžalovaný
A. má oči zelené a obžalovaný J. modré, pričom sama svedkyňa poškodená uviedla, že nikdy s istotou
netvrdila, že páchateľ mal hnedé oči, iba sa vyjadrila, že páchateľ mal pravdepodobne hnedé oči, pričom
páchateľovi do očí pozerala, keď kľačala na zemi a on stál nad ňou s tým, že sama nevedela uviesť,
či ten časový okamih bolo možné vôbec rátať na sekundy a svetlo išlo iba z televízora a z farebnej

reklamy skladajúcej sa zo štyroch farebných tyčí. Vo vzťahu k námietkam obhajoby, že na imitácii
strelnej zbrane, ako aj na podlahe za barovým pultom bola zaistená pachová stopa stotožnená s osobou
obžalovaného A. súd udáva, že zo správy o opätovnom porovnávaní pachových stôp vyplýva, že pri
opätovnomporovnaníužnebolazistenápachovátotožnosťmedzipachovoustopuzaistenouzpodlahyaosobouobžalovanéhoA.A.azároveňbolazistenápachovátotožnosťmedzipachovoustopouzaistenou
z mikiny čiernej farby a pachovou stopou obžalovaného A. J., čo je v rozpore so správou o prvom
porovnávaní pachových stôp, pričom zároveň súd poukazuje na výpoveď svedka U.. O. K., policajného

psovoda, ktorý uviedol, že na mieste lúpeže dnu v herni vôbec nebol z dôvodu, že po skutku tam bol
pohyb ľudí, preto by to nemalo význam, nakoľko pachové stopy by boli zničené, ako aj z dôvodu, že
krupiérka hneď po skutku vybehla z herne, čím narušila pachovú stopu. Súd zároveň poukazuje aj na
výpoveď znalca MVDr. Juraja Rákossyho, ktorý síce vylúčil, aby k prenosu pachovej stopy došlo tak, ako
toopisujeobžalovanýA.A.,tedaabysapachovástopanamiestodostalainýmspôsobomakotak,žetáto

osoba tam musela byť, avšak zároveň pripustil, že v dôsledku stresu sa pach určitej osoby môže zmeniť,
aj keď nevie či až tak, aby pes pachovú stopu nenašiel, ako aj uviedol, že môže sa stať, že obaja psy pri
zmiešanej pachovej stope označia iba jedného obžalovaného a až tretí druhého obžalovaného, k čomu
došlo pri opakovanom porovnávaní pachových stôp z mikiny čiernej farby. Vo vzťahu k uvedenému súd
považuje za potrebné uviesť, že aj svedkovia Bc. X. P. a kpt. U. A., ktorí sa ako svedkovia k uvedeným
skutočnostiamvyjadrovalivzhľadomnasvojeskúsenostizískanéprivýkonepovolania,kdepočassvojho

výsluchu, napriek tomu, že obaja uviedli, že pachová stopa by sa barový pult mohla preniesť, avšak
musela by tam byť prítomná aj pachová stopa osoby, ktorá ju preniesla, zároveň svedok Bc. P. uviedol,
že je možnosť prekrytia pachových stôp tak, že osoba, od ktorej pochádza pachová stopa sa na mieste
nenachádzala a to vtedy, keď technik neurčí najvhodnejšie miesto na odber stopy, resp. svedok kpt. A.
uviedol, že teoreticky by sa mohlo stať, aby nebola zaznamenaná pachová stopa druhého páchateľa,

ale je to skôr otázka na znalca. S poukazom na uvedené, ako aj s poukazom na rôzne závery správ o
výsledkoch porovnávania pachových stôp súd konštatuje, že celé dokazovanie pachovými stopami bolo
spochybnené a nie je možné na neho prihliadať pri rozhodovaní o vine, či nevine obžalovaných. Už len
záverom súd dodáva, že je pravdepodobnejšie, že obžalovaní sa rozhodli prepadnúť herňu potom, čo v
nejbolihraťavšimlisi,žetátojeprázdna,tedatakakotovypovedáobžalovanýA.,ako,žeobžalovanýA.

bol odviezť obžalovaného J. domov a tak sa vrátil prepadnúť herňu sám, tak ako to vypovedá obžalovaný
J., pričom v takomto prípade by obžalovaný A. nemal vedomosť o tom, či sa v herni niekto nachádza,
alebo nie.

Po právnej stránke bol skutok, ktorého sa obžalovaní dopustili kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin

lúpeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. a/ Trestného
zákona, pričom súd pri uvedenej právnej kvalifikácii vychádzal zo skutočnosti, že obaja obžalovaní boli
od počiatku dohodnutí na priebehu lúpeže, teda aj na tom, že pri lúpeži sa použije atrapa zbrane, pričom
z výpovede znalca MUDr. Mikulu vyplýva, že sa rozvoj posttraumatickej stresovej poruchy u poškodenej
mohol spôsobiť už samotný úľak poškodenej, akútny stres z toho, že sa zľakla, avšak nedá sa to odlíšiť.

Objektívna stránka trestného činu bola naplnená konaním obžalovaných, a to tým, že spoločným
konaním proti inému použili násilie a hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci,
pričom čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a spôsobili ním ťažkú ujmu na zdraví.
Vo vzťahu k spôsobenej ťažkej ujme na zdraví zakladajúcej trestnú zodpovednosť obžalovaných za

trestný čin lúpeže podľa § 188 ods. 3 písm. a/ Trestného zákona súd udáva, že podľa § 123 ods. 3
písm. f/ Trestného zákona, ods. 4 Trestného zákona ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona
rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je porucha zdravia trvajúca dlhší
čas, ktorou sa na účely tohto zákona rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne
aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne

ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného, pričom z výsluchu znalca MUDr. Kamila Mikulu
vyplýva, že u poškodenej E. sa po inkriminovanom skutku rozvinula prechodná psychická porucha -
posttraumatická stresová porucha, pre ktorú táto bola liečená ambulantne u Dr. S. od 27.7., absolvovala
psychoterapeutické sedenia a užívala lieky proti depresii, pričom pri prvej návšteve ambulantného
psychiatra bola v klinickom obraze prítomná úzkosť, nespavosť, nechutenstvo, vegetatívne prejavy

úzkosti, depresívna nálada a čo sa týka celkovej práceneschopnosti poškodenej E., táto trvala od
6.7.2012 do 17.9.2012, pričom posttraumatická stresová porucha bola diagnostikovaná 27.7.2012, preto
pri stanovení dĺžky práceneschopnosti je vhodné pridržiavať sa dátumov, ktoré boli objektívne dané a to
vyšetrením MUDr. S. a MUDr. I., kedy dňa 27.7.2012 bola posttraumatická stresová porucha indikovaná
a trvala minimálne do 17.9.2012, kedy bola práceneschopnosť poškodenej ukončená. Posttraumatická

stresová porucha v prípade poškodenej E., okrem iných nepríjemných spomienok, živých snov a
flashbackov, prebiehala pod obrazom úzkostne depresívnej poruchy, teda sa u nej vyskytovala úzkosť,
depresívna nálada, strata iniciatívy, koncentrácia na činnosti bežného života, nechutilo jej jesť, mala
problémy so spánkom, v dôsledku čoho bola aj fyzicky vyčerpaná a v dôsledku anticipácie úzkosti, tedaočakávania nejakého nového ataku, nebola spôsobila vykonávať dovtedajšiu profesiu z obavy o svoje
zdravie, čo jej bránilo plnohodnotne „normálne“ žiť, pričom aj napriek tomu, že znalec nevedel posúdiť,
či ide o ťažkú ujmu na zdraví, alebo nie, nakoľko na to nemajú vypracované presné štandardy, podľa

ktorých by to vedel posúdiť, mal súd za to, že u poškodenej došlo v súvislosti so spáchaným skutkom
k ťažkej ujme na zdraví.

Pokiaľ ide o subjektívnu stránku trestného činu, obžalovaní konali vo vzťahu k § 188 ods. 1, ods. 2
písm. c/ Trestného zákona vo forme priameho úmyslu v zmysle § 15 písm. a/ Trestného zákona, pretože

chceli spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, t.j.
záujem na ochrane slobody a vo vzťahu k § 188 ods. 3 písm. a/ Trestného zákona vo forme nepriameho
úmyslu podľa § 15 písm. b/ Trestného zákona, nakoľko vedeli, že svojim konaním môžu porušenie,
alebo ohrozenie záujmu chráneného trestným zákonom spôsobiť a pre prípad, že ho spôsobia, boli s
tým uzrozumení.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má byť vyvážený, aby zabezpečil náležitú ochranu našej
spoločnosti a prevýchovu páchateľa, pričom súčasne iných odradí od páchania trestných činov a vyjadrí
morálne odsúdenie páchateľa. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na zabezpečenie
ochranyspoločnostipredpáchateľomvzmysle§34ods.1Trestnéhozákona,akoajnaosobupáchateľa,
jeho pomery a možnosti jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Trestného zákona.

Súdpriurčovanívýmerytrestuodňatiaslobody,berúczreteľnajehoprvoradýúčelvyjadrenýv§34ods.1
Trestnéhozákona,ktorýmjezabezpečiťochranuspoločnostipredpáchateľom,aplikovaluobžalovaných
A. A. a A. J. ustanovenia §§ 34 ods. 4, 38 ods. 2, 3, 8 Trestného, nakoľko v prípade obžalovaného A.
mal súd za preukázané dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l/, n/ Trestného zákona, teda, že sa

priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval a napomáhal pri objasňovaní trestnej
činnosti príslušným orgánom a v prípade obžalovaného J. rovnako dve poľahčujúce okolnosti podľa §
36 písm. d/, j/ Trestného zákona a to, že spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých a viedol
pred spáchaním trestného činu riadny život.

Pri výmere trestu odňatia slobody v trestnej sadzbe 10 až 15 rokov, vzal súd do úvahy všetky skutočnosti,
ktoré sú rozhodujúce pre výmeru ukladaného trestu, pričom prihliadal najmä na spôsob spáchania
trestného činu, ale aj na osobné pomery a možnosti nápravy obžalovaných a obom obžalovaným uložil
tresty odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby s poukazom na § 39 ods. 1 Trestného zákona
z dôvodu, že súd zákonnú trestnú sadzbu vo výmere 10 až 15 rokov, vzhľadom na spôsobený následok,

považoval za neprimerane prísnu, najmä s poukazom na to, že daný následok Trestný zákon postavil
na roveň následku vo forme smrti poškodeného, či ťažkej ujme na fyzickom zdraví spojenej napr. s
pripútaním poškodeného na invalidný vozík. Dôvody na diferencované uloženie mimoriadne znížených
trestov odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby súd vzhliadol v tom, že u obžalovaného A.
nielen, že zistil prevahu dvoch poľahčujúcich okolností za neexistencie priťažujúcich okolností, ale tento

aj významným spôsobom napomáhal orgánom činným v trestnom konaní, ako aj súdu objasniť skutok
nielen tým, že sa k jeho spáchaniu priznal, ale aj tým, že z jeho spáchania usvedčil aj spolupáchateľa -
obžalovaného J., ktorý spáchanie skutku poprel, pričom obžalovaný A. súhlasil aj s uzatvorením dohody
o vine a treste, kde by mu súd v zmysle ustanovenia § 39 ods. 4 Trestného zákona mohol uložiť trest
odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, avšak

k uzatvoreniu uvedenej dohody nedošlo, z dôvodu, že prokurátor súhlasil s uzatvorením dohody o vine a
treste len v prípade súhlasu oboch obžalovaných, preto z uvedených dôvodov súd uložil obžalovanému
A. trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby v trvaní 5 rokov a obžalovanému J. trest
odňatiaslobodypoddolnúhranicutrestnejsadzbyvtrvaní7rokov,prevýkonktorýchich,ajnapriektomu,
že spáchaliobzvlášťzávažnýzločin,nezaradilvzmysle§48ods.3písm.b/Trestnéhozákonadoústavu

na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia, ale podľa § 48 ods. ods. 4 Trestného
zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, vzhľadom na to, že
ani jeden z obžalovaných doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody a súd mal za to, že v ústave
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia bude ich náprava lepšie zaručená.
Keďže obžalovaní boli odsúdení za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody,

súd im zároveň obligatórne v zmysle § 76 ods. 1 Trestného zákona, v spojení s § 78 ods. 1 Trestného
zákona uložil ochranný dohľad v trvaní jedeného roka každému jednému z nich. Súd mal za to, že
uvedené tresty obžalovaným zabránia v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoria podmienky na ich
výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedli riadny život a súčasne iných odradia od páchania trestnýchčinov, pričom podľa názoru súdu uložené tresty budú pre spoločnosť z hľadiska generálnej prevencie a
pre obžalovaných z hľadiska individuálnej prevencie dostatočné a vhodné na ich prevýchovu.

Vzhľadom na to, že poškodení O. E., SLOV-MATIC spol. s.r.o., Union zdravotná poisťovňa a.s. a X. P.
si nároky na náhradu škody uplatnili riadne a včas, avšak podľa výsledku dokazovania nie je podklad
na vyslovenie povinnosti na náhradu škody a na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody by bolo
potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd
poškodených postupom podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku s nárokmi na náhradu škody odkázal

na občianske súdne konanie

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
- spoločným konaním proti inému použili násilie a hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa
cudzej veci, pričom čin spáchali závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a spôsobili ním ťažkú
ujmu na zdraví,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie prostredníctvom Okresného súdu Prešov na Krajský súd
v Prešove, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku.