Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 21, 2014

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 7C/46/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912212512
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alica Žingorová

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2014:6912212512.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou Mgr. Alicou Žingorovou v právnej veci žalobcu

POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Bratislava, Pribinova 25; v zastúpení Fridrichom
Paľkom, s.r.o., IČO: 36 864 421, Bratislava, Grösslingova 4 proti žalovanej Slovenská republika -
Ministerstvo spravodlivosti SR, IČO: 00 166 073, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a.

Žalovanej sa náhrada trov n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou na tunajšom súde dňa 27. 09. 2012 domáhal uloženia povinnosti žalovanej

zaplatiť mu sumu 175 € z titulu majetkovej škody a sumu 442,56 € z titulu nemajetkovej ujmy, všetko v
lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku ako aj náhrady trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi na vymoženie
pohľadávky priznanej exekučným titulom, ktorým bol rozsudok rozhodcovského súdu, z dôvodu
nesplnenia záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere povinným: C. G. (číslo exekučnej veci Ex
103/2007).
Žalobca podal dňa 05. 05. 2011 návrh na zmenu exekútora. Exekučný súd bol povinný rozhodnúť

podľa exekučného poriadku o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu
exekútora. Žalobca očakával, že exekučný súd rozhodne v zákonom stanovenej lehote, a že dôjde
k reálnej zmene súdneho exekútora. Exekučný súd však nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho
exekútora v zákonom stanovenom čase. Prejednávaná vec nevykazovala prvky nadmernej právnej
zložitosti a nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať podstatný vplyv
na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu. Neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému
súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi. Žalobca si z dôvodu nesprávneho

úradného postupu exekučného súdu uplatnil náhradu majetkovej škody, predstavujúcu náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti
pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora
a rozhodnutím o ňom. Žalobca vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov
zamestnancov pomocou informačného systému sumu 70 €, na udržiavanie a správu informačného
systému 40 €, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50
€, na administratívne spracovanie textov, publikačné výdaje, poštovné a telekomunikačné výdaje s

urgovaním a kontrolou stavu konania 15 €, spolu 175 €. Žalobca si uplatnil aj náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch, keďže márnym plynutím času došlo k vyvolaniu nasledovných rizík: nastalo
riziko zániku povinného, nastalo riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným,
nastalo riziko insolvencii povinného. Neexistencia vnútroštátneho prostriedku nápravy v spojení sabsolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času vyvolala u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov
spoločnosti, ako aj u majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v
právo a rovnosť spoločnosti, zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít, zánik už vytvorených

podnikateľskýchaktivít,hospodárskustratu,spôsobilaneistotuplánovanýchďalšíchrozhodnutí.Potreba
náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a
dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov
právneho štátu. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy žalobca poukázal na judikatúru
Ústavného súdu SR. Vychádzajúc z doktríny ústavného súdu; teda 663,88 € za rok : 12 mesiacov, t. j.

55,32 € mesačne, za každý mesiac omeškania.
V predmetnej veci bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 253 dní.
Žalobca podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z. z. písomnou žiadosťou požiadal žalovanú o predbežné
prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Žalovaná však pozitívne nereagovala.

Žalovaná so žalobou nesúhlasila a navrhla ju zamietnuť. Žalovaná namietala zmätočnosť žalobných

návrhov, nesplnenie podmienky predbežného prerokovania nároku na náhradu škody, v zmysle § 15
ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v
znení neskorších predpisov, nesplnenie podmienok nevyhnutných pre vznik zodpovednosti štátu za
škodu,nepreukázanienesprávnehoúradnéhopostupu,nepreukázanievznikuavýškyškody,nesplnenie
podmienokpremožnosťpriznanianáhradyvpeniazochakoajneexistenciupríčinnejsúvislosti,priznania

nemajetkovej ujmy v peniazoch. Poukázala aj na tú skutočnosť, že žalobca je vnímaný ako spoločnosť
využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových
osôb. V takýchto prípadoch súdna moc musí pozornejšie vnímať akékoľvek podanie žalobcu, najmä
v prípade návrhu na vykonanie exekúcie, kde v prípade žalobcu automaticky nastáva zvýšené riziko
ohrozenia alebo porušenia práva spotrebiteľa (povinného v exekučnom konaní). Uvedené má vplyv aj

na otázku posúdenia neprávneho úradného postupu, keďže súdy museli obzvlášť opatrne zvažovať,
či poverenie vydajú alebo nevydajú, s čím je spojená vyššia časová náročnosť vykonania procesného
úkonu súdom. S prihliadnutím na charakteristiku správania sa žalobcu, je jeho nárok na náhradu
škody voči štátu v rozpore s dobrými mravmi, keďže uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť
pri spornej a negatívnej posudzovanej podnikateľskej aktivite žalobcu. Žalobca nepreukázal atribúty

zodpovednostného vzťahu, vrátane príčinnej súvislosti, a to priameho a bezprostredného vzťahu príčiny
a následku vo vzťahu k vzniknutej škode žalobcu. Žalobca si stav, v ktorom sa ocitol zavinil sám,
spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti, pričom v súčasnosti je zrejmé, že žalobca si uplatňuje
ničím neodôvodnené a ničím nepreukázané čiastky v podobe majetkovej škody alebo nemajetkovej
ujmy. V súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej škody, pôvodný súdny

exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky, na ktorú mal poverenie, s ohľadom na
zachovanie kontinuity konania. Podľa § 44 ods. 8 a 9 Exekučného poriadku pôvodný súdny exekútor
vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, resp.
do doručenia uznesenia o zmene súdneho exekútora pôvodnému exekútorovi.

V súlade s ust. § 101 ods. 2 OSP súd rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania a právneho zástupcu
žalobcu, ktorí boli na súdne pojednávanie riadne predvolaní.
Súd rozhodol prihliadajúc na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy, keďže preukázaný skutkový stav
umožňoval vydať meritórne rozhodnutie a nebol zistený vážny dôvod odročenia súdneho pojednávania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici
č.k.43NcC/12/2012zodňa11.10.2012;vyjadrenímžalovanej;celýmobsahomspisuakoajpripojeného
exekučného spisu č. k. 4Er/3149/2008 a zistil nasledovný skutkový stav:
Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu v Revúcej, sp. zn. 4Er/3149/2008 bolo zistené, že dňa
19. 04. 2007 súd poveril súdneho exekútora JUDr. Petra Cirbesa, so sídlom v Košiciach, Ďumbierska 2

vykonaním exekúcie na návrh oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Račianska
42/A proti povinnej: C. G., X.. XX. XX. XXXX, L. Š. XX, V. na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť
30 310,--Sk a úrok z omeškania vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 43 000,--Sk od 02. 03. 2006
do 20. 10. 2006; zo sumy 38 700,--Sk od 21. 10. 2006 do 01. 12. 2006; zo sumy 34 400,--Sk od 02.
12. 2006 do 29. 01. 2007; úrok z omeškania vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 30 100,--Sk od

30. 01. 2007 do zaplatenia; trovy predchádzajúceho konania 9 471,--Sk a trovy exekúcie. Dňa 05. 05.
2011 bolo doručené exekučnému súdu podanie označené ako návrh na zmenu súdneho exekútora.
Uznesením Okresného súdu v Revúcej č. k. 4Er/3149/2008-24 zo dňa 14. 12. 2011 súd exekúciu vyhlásil
za neprípustnú. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 02. 05. 2012.Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Podľa ust. § 44 ods. 8, 9 zákona č. 233/1995 Z. z. O súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov:
Oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na
príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od
doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.
Súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora,

ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý
bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo
k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 3 ods. 1 ObZ: Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobu zamietol, keď

vykonaným dokazovaním nebola preukázaná jej dôvodnosť. Žalobca nepreukázal naplnenie atribútov
zodpovednostného vzťahu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom exekučným súdom.
Žalobca predovšetkým nepreukázal naplnenie primárneho atribútu zodpovednostného vzťahu, a to
nesprávnyúradnýpostup.Tvrdeniežalovanéhoobezdôvodnejnečinnostiexekučnéhosúdu,odpodania
návrhu na zmenu exekútora do vydania rozhodnutia o zmene exekútora, nebolo pravdivé, pretože

exekučný súd v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote vyzval súdneho exekútora na predloženie
exekútorského spisu a na uplatnenie náhrady trov exekúcie, avšak uznesením č. k. 4Er/3149/2008-24
zo dňa 14. 12. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 02. 05. 2012 súd exekúciu vyhlásil za
neprípustnú, a teda v danom prípade nedošlo k žiadnemu nesprávnemu úradnému postupu a ani
nezákonnému rozhodnutiu, keďže exekučný titul nebol spôsobilý pre pokračovanie v exekúcii. Tým bol

vyvrátený samotný skutkový základ primárneho atribútu zodpovednostného vzťahu, v dôsledku čoho
bola žaloba zamietnutá. Štát nezodpovedá za správanie účastníka konania, v danom prípade žalobcu
ako oprávneného v exekučnom konaní.

Podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty

(v danom prípade nerozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora v lehote 30 dní) sa nepovažuje
automaticky za porušenie základného práva účastníka konania, keďže je potrebné zohľadniť všetky
okolnosti prípadu. Súd preto poukazuje aj na tú skutočnosť, že uznesenie o zmene súdneho exekútora
nepredstavuje skončenie konania a uplynutie času od podania návrhu na zmenu súdneho exekútora do
rozhodnutia súdu mohlo byť právne významné len pri hodnotení primeranosti celého konania. Žalobca

však nepreukázal zásah do jeho práva prekročením lehoty, keďže súdny exekútor vykonáva úkony
exekučného konania do rozhodnutia o zmene súdneho exekútora. Súd je teda toho názoru, že žalobca
nepreukázal primárny atribút zodpovednostného vzťahu, a to neprávny úradný postup, v dôsledku čoho
žaloba nemohla byť úspešná.

Zámerom zákonom stanovenej lehoty je vždy zefektívnenie exekučného konania a snaha dosiahnuť,
aby postup v exekučnom konaní nebol zdržiavaný nečinnosťou exekučného súdu. Uvedená lehota je pre
súdzáväználendotejmiery,akbyjejnedodržanie mohlobyťoznačovanézazbytočnýprieťah.Uvedená
lehota predstavovala ideálnu predstavu zákonodarcu o dobe potrebnej na to, aby súd mohol o zmene
súdneho exekútora rozhodnúť. Pre záver o zbytočných prieťahoch exekučného súdu však nestačí len

samotné prekročenie 30-dňovej lehoty, ale aj naplnenie ďalších relevantných okolností prípadu. Medzi
takého okolnosti patrí správanie sa oprávneného, jeho súčinnosť, súčinnosť súdneho exekútora, iné
procesné prekážky, vrátane ďalšieho priebehu konania, postupu exekútora.S poukazom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu bolo elementárnou
povinnosťou exekučného súdu náležite skúmať podmienky pre rozhodnutie o zmene súdneho
exekútora, predovšetkým však pre rozhodnutie o trovách exekúcie pôvodného súdneho exekútora. Bolo

práve v záujme žalobcu (ako oprávneného), aby súd kvalifikovane posúdil a rozhodol o uplatnených
trovách exekúcie pôvodného súdneho exekútora, s čím je spojené plynutie času.

Nedodržanie uvedenej zákonom stanovenej lehoty nemohlo byť na úkor riadneho výkonu spravodlivosti,
rešpektovania základných princípov konania. V predmetnom exekučnom konaní došlo k rozhodnutiu o

vyhlásení exekúcie za neprípustnú a to v dôsledku správania sa žalobcu a s poukazom na uvedené
žalobca ako oprávnený inicioval exekučné konanie nedôvodne, v dôsledku čoho je potrebné vyhodnotiť
aj plynutie lehôt.

S poukazom na uvedené, výkon práva žalobcu bol aj v rozpore s dobrými mravmi predstavujúc účelovo
vykonštruovaný nárok, obsahujúci nepravdivé tvrdenia. Nemožno prehliadnuť ani množstvo žalôb

rovnakého typu podaných žalobcom na súdoch v SR, bez preukázania legitímneho cieľa a hodnotového
výkladu práva.

Z dôvodu nepreukázania základu nároku zodpovednosti žalovanej za vznik škody nebol daný
žiaden dôvod vykonávať ďalšie dokazovanie a zaoberať sa námietkami vo vzťahu k ďalším

atribútom zodpovednostného vzťahu, vrátane námietky premlčania. Nebol taktiež dôvod na vydanie
medzitýmneho rozsudku, ktorý má svoje opodstatnenie len v prípade preukázaného základu nároku. V
čase vyhlásenia rozsudku už došlo k uplynutiu zákonom stanovenej lehoty v súvislosti s predbežným
prerokovaním nároku.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého žalovanému, ktorý
bol v konaní úspešný, vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v konaní neúspešnému. Z
dôvodu, že žalovaná náhradu trov konania nevyčíslila do troch pracovných dní po vyhlásení rozsudku,
v zmysle § 151 ods. 1 OSP, a z obsahu spisu nevyplývala, súd rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov
konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Banskej Bystrici cestou podpísaného súdu písomne v dvoch vyhotoveniach, pričom v odvolaní sa má
popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.