Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 23, 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6C/126/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613210011
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5613210011.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľa
TATRA SPC9, s. r. o., so sídlom 1. mája 1960/54, Liptovský Mikuláš, IČO: 44 544 871, zastúpeného
advokátskou kanceláriou Geško, Hulín a partneri, s. r. o., so sídlom Velehradská 33, Bratislava, proti
odporcom v 1. rade Y. O., O.. XX. XX. XXXX, V. G. U., X. XXXX, v 2. rade L. G., O.. XX. XX. XXXX,
V. G. U., P. XXXX/XX, odporcovia v 1. a 2. rade zastúpení JUDr. Petrom Jančim, advokátom so sídlom

Garbiarska 695, Liptovský Mikuláš, v konaní o zriadenie vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a .

Odporcom v 1. a 2. rade sa p r i z n á v a náhrada trov konania z titulu právneho zastúpenia
363,78 eur, ktoré je navrhovateľ povinný zaplatiť advokátovi JUDr. Petrovi Jančimu v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Písomným návrhom, doručeným súdu dňa 01. 10. 2013 navrhovateľ žiadal, aby súd zriadil vecné

bremeno v jeho prospech ako vlastníka nehnuteľnosti - stavby nachádzajúcej sa v k. ú. G. Z. a to „F.
V. C.“, postavenej na pozemku parcela Č.. XXXX/X a na pozemku parcela č. XXXX, spočívajúcej v
práve prechodu a prejazdu cez priľahlý pozemok parcelné číslo XXXX/X, evidovaný na G. Č.. XXXX
Správou katastra Liptovský Mikuláš, M.. Ú.. G. Z. a to v rozsahu stanovenom geometrickým plánom č.
XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 28. 05. 2013, vyhotoveným spoločnosťou Realliptov, s. r. o. ako diel 1
o výmere 251 m2 a diel 2 o výmere 238 m2. Takisto žiadal zriadiť vecné bremeno vo svoj prospech

ako vlastníka nehnuteľnosti - stavby nachádzajúcej sa v k. ú. G. Z. a to „F. V. C.“, postavenej na
pozemku parcela č. XXXX/X a na pozemku parcela č. XXXX, spočívajúcej v práve stavby v rozsahu v
ktorom stavba zasahuje do pozemku parcela č. XXXX/X, evidovaného na G. Č.. XXXX Správou katastra
Liptovský Mikuláš, M.. Ú.. G. Z. v rozsahu stanovenom geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX
zo dňa 28. 05. 2013, vyhotoveným spoločnosťou Realliptov, s. r. o. ako diel 3 o výmere 88 m2.

Návrh odôvodnil tým, že, ako kupujúci, uzatvoril s Obcou G. Z., ako predávajúcim, dňa 08. 07. 2013

kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú.
G. Z., obec G. Z. a to „E. F. M. R.“ nachádzajúca sa na pozemku parcela č. XXXX/XX, „F. V. C.“
postavená pozemku parcela č. XXXX/XX. Obe stavby sú súčasťou areálu R. X. G. Z., ktorého vlastníkom
je jednak navrhovateľ, ako aj spoločnosť Tatra Development, s. r. o., IČO: 36 426 679, so sídlom
v Liptovskom Mikuláši. F.G. V. C. sa sčasti nachádza na pozemku parcela č. XXXX/X a súčasne
komunikácia, ktorá vedie k tejto budove, ako aj spevnená plocha pred touto budovou, sa nachádza na

pozemku vo vlastníctve odporcov v 1. a 2. rade. Prístup k sociálnej budove je zabezpečený z pozemku
vo vlastníctve odporcov v 1. a 2. rade. Tvrdil, že odporcovia v 1. a 2. rade si pozemok parcela č. XXXX/
X oplotili a tým zmarili možnosť prístupu navrhovateľa ako aj jeho ubytovaných hostí k F. V. X, v ktorejsa nachádzajú toalety, sprchy ako aj 2 toalety pre imobilných návštevníkov, 2 sprchovacie priestory pre
imobilných návštevníkov a kútik na prebaľovanie pre matky s deťmi a tieto priestory sa nachádzajú v
areáli Autokempingu, ktoré slúžia týmto potrebám. Bez existencie prístupu k tejto stavbe teda nie je

možné zabezpečiť reálne fungovanie R. X. G.. Z..

Odorcovia v 1. a 2. rade s návrhom nesúhlasili a tento žiadali zamietnuť. Uviedli, že pozemok KN-C
parcela Č.. XXXX/X, M.. Ú.. G. Z., na územie ktorého presahuje aj stavba F. V. C. pôvodne oplotili, avšak
na základe potreby sprístupnenia do F. V. C. plot v nevyhnutnom rozsahu a miere odstránili resp. upravili

tak, aby bol zabezpečený prístup turistov a klientov R. G.. Z. do tohto objektu, o čom mal navrhovateľ
vedomosť. Namietali takisto skutočnosť, že navrhovateľ nie je vlastníkom stavby - F. V. C., nakoľko táto
nie je stavbou zapísanou na príslušnom liste vlastníctva, hoci spĺňa podmienky zápisu do príslušnej
evidencie nehnuteľnosti podľa katastrálneho zákona.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že odporcovia v 1. a 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi

nehnuteľností zapísaných na G. Č.. XXXX, k. ú. G. Z., parcela W.-M. Č.. XXXX/X - orná pôda o výmere
3827 m2 a to každý z nich v podiele 1-ice. Odporcovia v 1. a 2. rade tieto nehnuteľnosti v minulosti predali
spoločnosti Tatra Development, s. r. o. Kúpna zmluva medzi Tatra Development, s. r. o. a odporcami
v 1. a 2. rade bola uzavretá dňa 08. 12. 2008, pričom odporcovia v 1. a 2. rade listom zo dňa 12.
10. 2011 od zmluvy odstúpili z dôvodu, že kupujúci (Tatra Development, s. r. o.) v lehote dojednanej v

zmluve im nezaplatil druhú časť kúpnej ceny vo výške 11 miliónov Sk. Tatra Development, s. r. o. sa v
konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 8C/137/2012 domáhala určenia neplatnosti odstúpenia
od kúpnej zmluvy, pričom rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš 8C/137/2012-170 zo dňa 02.
10.2013vspojenísrozsudkomKrajskéhosúduvŽiline9Co/117/2014-212zodňa24.04.2014bolnávrh
zamietnutý (rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 09. 06. 2014). Tatra Development, s. r. o. dňa 30.

07. 2012 podala návrh na vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy uzavretej s Y. O. R. L.Á.
G. dňa 08. 12. 2008, ale Správa katastra Liptovský Mikuláš konanie o vklade do katastra nehnuteľností
prerušila. Po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn.
8C/137/2012, Okresný úrad Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, rozhodnutím č. V 2307/2012 zo dňa
25. 07. 2014 konanie o návrhu Tatra Development, s. r. o. na vklad do katastra nehnuteľností zastavil -

proti tomuto uzneseniu však Tatra Development, s. r. o. podala odvolanie, v dôsledku čoho katastrálne
konanie doteraz nie je skončené.

Vzhľadomnavyššieuvedenézistenianesporneodporcoviav1.a2.radesúpodielovýmispoluvlastníkmi
nehnuteľností E-KN parcela č. XXXX/X - orná pôda o výmere 3 827 m2, zapísaných na G. Č.. XXXX,

M.. Ú.. G. Z. (§ 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Navrhovateľ predložil kúpnu zmluvu, ktorú uzavrel dňa 08. 07. 2013, ako kupujúci, s D. G. Z.E.O.,
ako predávajúcim, predmetom ktorej bol okrem iného aj predaj nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat.
území G. Z. R. Z. F. V. C., postavená na pozemku XXXX/XX, zakreslená na technickom nákrese č.

44552467-20/2010, vypracovanou Ing. Soňou Rášovou. Z technického nákresu, ktorý tvoril súčasť tejto
kúpnej zmluvy však vyplýva, že F. V. C. stojí nielen na parcele Č.. XXXX/XX, ale aj na susednej parcele
č. XXXX/X, ktorá je vo vlastníctve odporcov. Medzi účastníkmi bolo nesporné, že F. V. C. je stavbou,
ktorá má charakter nehnuteľnosti a má byť predmetom evidencie v katastri nehnuteľností. Vlastnícke
právo navrhovateľa k stavbe F. V. C. však doteraz nebolo zapísané na list vlastníctva čo navrhovateľ

odôvodňoval tým, že nemohol predložil osvedčenie o tom, že má právo stavby, t. j., že má vysporiadaný
pozemok. Navrhovateľ nespochybnil, že stavba „F. V. C.“ bola postavená bez stavebného povolenia
Obcou G. Z. a nakoľko táto stavba čiastočne stojí na pozemku, ktorý nevlastní navrhovateľ a nevlastnila
ho ani Obec G. Z., nedošlo k zapísaniu stavby do katastra nehnuteľností a neprebehla doteraz ani
kolaudácia tejto stavby. Navrhovateľ takisto tvrdil, že stavbu kúpil ako rozostavanú a po uzavretí kúpnej

zmluvy túto dokončil. Medzi účastníkmi bolo takisto nesporné, že na pozemku patriacom odporcom stojí
nielen časť stavby F. V. C., ale sú na ňom vybudované aj spevnené plochy. Takisto bolo nesporné, že
vstup do objektu F. V. C. je situovaný na tej časti stavby, ktorá stojí na pozemku patriacom odporcom. Z
toho dôvodu je aj prístup k F. V. riešený po pozemku patriacom odporcom.

Nakoľko medzi účastníkmi bola nesporné, že stavba F. V. C. stojí čiastočne na pozemku patriacom
odporcom, že vchod do objektu je situovaný v tej časti stavby, ktorá stojí na pozemku odporcov, že na
pozemku patriacom odporcom je vybudovaná spevnená plocha slúžiaca pre účely F. V. C., ako aj to,
že prístup k budove je riešený po pozemku odporcov, súd nepovažoval za potrebné vykonať navrhnutýdôkaz a to ohliadku na mieste samom. Ohliadkou by totiž neboli zistené žiadne nové skutočnosti a
ani by neboli odstránené ani žiadne rozpory v tvrdeniach účastníkov. Navyše, situácia v prírode bola
zadokumentovaná fotografiami založenými v spise tunajšieho súdu 8C/137/2012 (č. l. 107 - 108).

Z listinných dôkazov je zrejmé, že stavba F. V. C. čiastočne stojí na parcele Č.. XXXX M.. Ú.. G. Z., ale
vlastníctvo parcely Č.. XXXX nebolo predmetom tohto konania. V súčasnom období sú na G. Č.. XXXX,
M.. Ú.. G. Z. zapísané parcely registra „C“ a to pod č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere
3 466 m2, pod č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 709 m2 a pod číslom XXXX/

XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 11 221 m2. Vlastníkom týchto nehnuteľnosti je v celosti
Tatra Development, s. r. o., so sídlom v Liptovskom Mikuláš, pričom štatutárne orgány a konatelia tejto
spoločnosti a navrhovateľa sú totožné.

Súd nevykonal ani ďalší dôkaz a to znalecké dokazovanie navrhnuté právnym zástupcom navrhovateľa,
nazistenie„stupňarozostavaniastavbypredtým,akotietonehnuteľnostizakúpilnavrhovateľ“.Vzhľadom

na predmet konania by bol takýto dôkaz nadbytočný a nebol by spôsobilý zvrátiť výsledok tohto konania.
V konaní nebolo spochybnené tvrdenie navrhovateľa, že objekt F. V. C. nadobudol kúpnou zmluvou
uzavretou dňa 08. 07. 2013 s Obcou G. Z. ani to, že uvedená stavba bola postavená bez stavebného
povolenia Obcou Z.. Medzi účastníkmi síce bolo sporné, či navrhovateľ touto zmluvou kúpil rozostavaný
objekt (tvrdenie navrhovateľa), alebo dokončenú stavbu (tvrdenie odporcov), ale táto otázka nie je v

konaní právne významná. Kúpnou zmluvou totiž síce nastali obligačno-právne účinky, ale nakoľko nebol
povolený vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti F. V. C., nenastali vecno-právne účinky tejto zmluvy.

Podľa§151nods.1Občianskehozákonníka(ďalejlen„Obč.zák.“),vecnébremenáobmedzujúvlastníka
nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo

konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti,
alebo patria určitej osobe.

Podľa § 151o ods. 3 Obč. zák., ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup
vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno

v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

Navrhovateľ sa domáhal zriadenia vecného bremena práva prechodu a prejazdu cez pozemok patriaci
odporcom čo odôvodňoval tým, že v súčasnom období na pozemku odporcov je vybudovaná príjazdová
cesta k objektu F. V. C., pričom vstup do tohto objektu je situovaný z pozemku odporcov.

Z vyššie uvedených dôvodov a vykonaných dôkazov vyplýva, že navrhovateľ nie je vlastníkom pozemku,
na ktorom stavba stojí. Časť tejto stavby je však postavená na pozemku patriacom spoločnosti Tatra
Develpoment, s. r. o. Liptovský Mikuláš, IČO: 36 426 679, teda obchodnej spoločnosti, ktorá má tých
istých štatutárnych zástupcov a spoločníkov, ako navrhovateľ. Navrhovateľ teda má prístup k stavbe,

ktorú nadobudol kúpnou zmluvou od Obce G.. Z. po pozemku, ktorý je oprávnený užívať. Nie je pritom
vôbec právne významné, či vstup do budovy v súčasnom období je situovaný z pozemku patriacom
odporcovi. Je vecou navrhovateľa, aby stavebnotechnickými úpravami objektu, ktorý získal kúpnou
zmluvou, dosiahol taký stav, aby do budovy mohol vstupovať po pozemku, ktorý je oprávnený užívať.
Nakoľko navrhovateľ má možnosť zabezpečiť si prístup k stavbe F. V. C. inak, nie je splnený základný

predpoklad stanovený v § 151o ods. 3 Obč. zák. pre zriadenie vecného bremena. Navyše, navrhovateľ
nepreukázal ani vecnú aktívnu legitimáciu, nakoľko objekt F. V. C. je nepochybne stavbou, ktorá má
charakter nehnuteľnosti a má byť predmetom evidencie v katastri nehnuteľností, ale doteraz navrhovateľ
nie je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník tohto objektu.

Podľa § 135c Obč. zák.,
(1) Ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka
pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník
stavby").
(2) Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi

pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.
(3) Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež
zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.Zákon teda upravuje tri spôsoby vyrovnania vzťahov medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku. Všetky
tieto spôsoby sú však viazané na návrh vlastníka pozemku, ktorý má v tomto prípade výlučnú aktívnu
legitimáciu. Táto legitimácia neprislúcha stavebníkovi ani v prípade, ak by sa chcel domôcť vyrovnania

vzájomných vzťahov podľa odseku 3. Pokiaľ sa preto navrhovateľ domáhal zriadenia vecného bremena
stavby, nepreukázal vecnú aktívnu legitimáciu, nakoľko takýto návrh by v zmysle citovanej právnej
úpravy mohol podať iba vlastník pozemku - teda odporcovia a nie navrhovateľ. Odporcovia však nielen
že nesúhlasili so zriadením vecného bremena práva stavby, ale vôbec nesúhlasia s tým, aby stavba stála
na ich pozemku, čo vyplýva zo zistenia, že podali žiadosť na stavebný úrad o odstránenie tejto stavby.

Vzhľadomnazistenéskutočnostipotomnávrhnavrhovateľaniejedôvodnýanivčasti,pokiaľsadomáhal
zriadenia vecného bremena práva prechodu a prejazdu cez pozemok odporcov a ani v časti, pokiaľ sa
domáhal zriadenia vecného bremena stavby. Súd preto návrhu zamietol v celom rozsahu.

Odporcovia mali v konaní plný úspech, pričom v zmysle § 151 ods. 1 si uplatnili náhradu trov, ktoré im

vznikli v súvislosti s právnym zastúpením vo výške 363,78 eur. Preskúmaním súd zistil, že vyčíslená
náhrada trov právneho zastúpenia je v súlade s vyhláškou č. 656/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“). Vzhľadom na predmet konania,
základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky
predstavuje 61,87 eur. Táto odmena patrí advokátovi za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej

porady s odporkyňou v 1. rade dňa 19. 02. 2014 a odporcom v 2. rade takisto dňa 19. 02. 2014. Nakoľko
advokát zastupoval po prevzatí zastúpenia obidvoch odporcov, v súlade s § 13 ods. 2 vyhlášky sa
základná sadzba tarifnej odmeny znižuje o 50 %, a potom za úkon - písomné vyjadrenie vo veci zo
dňa 26. 02. 2014, vypracované na základe výzvy súdu, patrí advokátovi odmena 61,87 eur. Dňa 18. 03.
2014 sa právny zástupca odporcov zúčastnil nariadeného pojednávania, ktoré však bolo odročené bez

prejednania veci, a potom za tento úkon patrí advokátovi odmena vo výške 1-iny základnej sadzby, čo je
15,47eur.Odmenavovýške61,87eurpatríadvokátovizaúčasťnapojednávanídňa23.09.2014.Podľa
§ 16 ods. 3 vyhláška za každý z úkonov právnej služby patrí advokátovi náhrada výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (paušálna náhrada) po 8,04 eur - za 5 úkonov právnej
služby paušálna náhrada je 40,20 eur. Spolu advokátovi patrí odmena a náhrady vo výške 303,15 eur.

Nakoľko právny zástupca odporcov je platiteľom DPH, táto suma sa podľa § 18 ods. 3 vyhlášky zvyšuje
o DPH 20 %, t. j. o 60,63 eur, na sumu 363,78 eur. Vzhľadom na výsledok konania preto súd zaviazal
navrhovateľa na náhradu trov vzniknutých v konaní odporcom v 1. a 2. rade vo výške 363,78 eur. Podľa
§ 149 ods. 1 O. s. p. priznanú náhradu trov je navrhovateľ povinný zaplatiť advokátovi a to v lehote 3
dní od právoplatnosti rozsudku (§ 160 ods. 1 O. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.