Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. september 2014

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 8C/123/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813205088
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2014:5813205088.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcov: 1/ G. H.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom U., B. XXX/XX, právne zastúpený: JUDr. Jozef Polák, advokát, Dolný Kubín,
Radlinského 1718, 2/ I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., B. XXX/XX, proti žalovanej: I. J. D., rod. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom U., C. G. XXX/XX, právne zastúpená: advokátska kancelária JUDr. JURKOVEC
ADVOKAT DK, s.r.o., so sídlom Dolný Kubín, M. R. Štefánika 1822, IČO: 36 832 103, v konaní o náhradu
škody vo výške 3.000,- Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcov 1/ a 2/ z a m i e t a .

II. O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.07.2013 sa pôvodne sám žalobca 1/ domáhal
cestou právneho zástupcu od žalovanej zaplatenia čiastky 3.000,- Eur a trov konania vrátane trov
právneho zastúpenia dôvodiac tým, že na základe rozhovoru s manželom žalovanej, pri ktorom bola
prítomná aj žalovaná a po ich ústnom súhlase vykonal rekonštrukciu oplotenia, ktoré oddeľuje pozemok
vedený na LV č. XXX k.ú. U. ako C-KN parc. č. XXXX/XXX v jeho vlastníctve a vo vlastníctve
jeho manželky a pozemok žalovanej vedený na LV č. XXX k.ú. U. ako C-KN parc. č. XXXX/XXX.
Rekonštrukcia plota vo vlastníctve žalovanej bola nevyhnutná, pretože bol v dezolátnom stave - betón,

z ktorého oplotenie pozostávalo sa rozsýpal, železná časť oplotenia padala smerom do jeho dvora
a trčali z nej ostré hrany. V dôsledku toho sa od žalovanej sypala hlina na jeho pozemok. Hrozilo
zrútenie oplotenia, ktoré ohrozovalo život a zdravie osôb, ktoré sa zdržiavali na jeho pozemku ako
aj altánok, ktorý si zriadil v blízkosti plota. Pretože žalovaná rozpadávajúce sa oplotenie neupevnila,
vykonal nevyhnutnú rekonštrukciu sám na svoje náklady. Žalovaná ani jej manžel nijakým spôsobom
finančne alebo osobnou pomocou neprispeli k oprave plota aj keď niekedy na jar roku 2010 s opravou
súhlasili. Počas dvojtýždňovej opravy plota kontaktoval minimálne trikrát manžela žalovanej, no tento

na telefóny nereagoval a so žalovanou sa počas rekonštrukcie vyhýbali časti pozemku, kde sa oplotenie
nachádza. Všeobecná hodnota plota bola stanovená znaleckým posudkom č. 161/2013 znalcom Ing.
Mariánom Pilkom na sumu 3.040,- Eur.

Na pojednávaní dňa 22.01.2014 žalobca cestou právneho zástupcu navrhol, aby do konania vstúpila ako
žalobkyňa 2/ jeho manželka a aby bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť im žalovanú sumu spoločne
a nerozdielne. Súd vstup žalobkyne 2/ ako aj zmenu návrhu pripustil uznesením č.k. 8C/123/2013-102

zo dňa 22.01.2014.

Žalovaná v písomnom vyjadrení popierala, žeby súhlasila s opravou oplotenia. Popierala, že plot bol v
dezolátnom stave. Žalobca bez jej súhlasu odpílil železné oplotenie o dĺžke 22 metrov z betónovéhomúru na hranici pozemkov, predal ho do zberných surovín a následne vystaval oporný múr. Výstavbu
oporného múru realizoval na svojom pozemku a bez jej súhlasu. Na pôvodnom múre osadil drevené
oplotenie o výške 2 metre a neoprávnene postavil v susedstve na svojom pozemku aj altánok. Pokiaľ

realizoval rekonštrukciu oplotenia v apríli roku 2011 a žalobu podal 16.07.2013, vzhľadom na uplynutie
viacakodvojročnejlehotyodvykonaniačinnostinamietlapremlčanienárokužalobcovnanáhraduškody.

Súd na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi, ktoré predložili účastníci konania, po ich
vypočutí a vypočutí svedkov a po ohliadke miesta zistil nasledovné:

Z výpisov z listov vlastníctva č. XXX a č. XXX k.ú. U. nesporne vyplýva, že vlastníkom pozemku C-KN
parc. č. XXXX/XXX záhrady o výmere XXX mX je žalovaná v celosti a vlastníkmi pozemku C-KN parc.
č. XXXX/XXX záhrady o výmere 260 m2 sú žalobcovia 1/ a 2/ v režime bezpodielového spoluvlastníctva
manželov.

Žalobcovia v konaní tvrdili, že plot oddeľujúci ich pozemok parc. č. XXXX/XXX a pozemok žalovanej
parc. č. XXXX/XXX bol v nevyhovujúcom technickom stave, čím ohrozoval osoby zdržiavajúce sa v
blízkosti plota a aj ich pozemok.

K žalobe bola priložená fotodokumentácia (č.l. 5 spisu) predchádzajúceho stavu oplotenia, z ktorej

vyplynulo, že oplotenie žalovanej pozostávalo z betónového oporného múru a do neho rúrkami
ukotvených plotových polí z kovových výpalkov. Z týchto fotografií je zrejmý nevyhovujúci stav kovovej
časti oplotenia, ktoré sa nakláňalo smerom do pozemku žalobcov (evidentné je to z fotografie na č.l.
97 spisu), no nevyplýva z nich naklonenie aj samotného oporného múrika. Tento síce bol na jednom
mieste poškodený - vypadli z neho kusy betónu v miestach nad úrovňou nižšie sa nachádzajúceho

pozemku žalobcov, no podľa fotografií riadne plnil svoju funkciu, keďže bránil zosuvu pozemku žalovanej
na pozemok žalobcov. Podľa fotografií totiž múrik nebol nijako naklonený a nevyplýva z nich ani to,
že by sa na pozemok žalobcov sypala hlina. Navyše ide o fotodokumentáciu realizovanú v súvislosti
so začatím prác žalobcami (čo je zrejmé z toho, že na prvej fotografii je zobrazený výkop) a preto je
viac ako pravdepodobné, že chýbajúce kusy betónu boli z múru odstránené. Žalovaná dokumentovala

vyhovujúci stav oplotenia tiež fotografiami, no ide o fotografie oplotenia z iných strán jej pozemku, kde
nie sú také výškové rozdiely ako medzi pozemkami účastníkov (navyše fotografie zachytávajú oplotenie
zo strany žalovanej).

Z ohliadky, vyjadrení účastníkov aj z geodetického zamerania je zrejmé, že hneď vedľa oporného

múru tvoriaceho pôvodný plot žalobcovia postavili na svojom pozemku druhý oporný múr z betónových
tvárnic. Na pôvodný múr upevnili na kovové stojky nepriehľadné oplotenie pozostávajúce z drevených
lát. Všeobecná hodnota novopostaveného plota predstavuje podľa znaleckého posudku č. 161/2013
znalca Ing. Mariána Pilku sumu 3.040,- Eur. Tento vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že pôvodné
oplotenie nevidel. Ak by hrozilo spadnutie plota, dalo by sa ho zastabilizovať aj tak, že by sa urobila

kovová konštrukcia, ktorá by ho oprela o terén.

Z výpovedí žalobcov vyplynulo, že na ničom konkrétnom sa so žalovanou ani s jej manželom ohľadne
oplotenia nedohodli, s manželom žalovanej sa dohodli iba tak, že keď žalobca 1/ bude niečo s
predmetným oplotením robiť, tak sa dohodnú. Žalobca 1/ na druhej strane uviedol aj to, že sa dohodli

na úhrade nákladov na opravu plota po polovici.

Žalovaná aj pred súdom poprela, že sa dohodli na rekonštrukcii či výstavbe oplotenia, lebo pôvodné
nebolo v tak havarijnom stave.

Manžel žalovanej vypovedal, že so žalobcami sa kvôli plotu ani nezdravia. Z ich strany bol stav múru
vyhovujúci, jedine bolo treba zazvárať niektoré miesta kovovej časti. Raz prišiel domov zo služobnej
cesty a múr bol postavený. Keď to videl, išiel sa spýtať žalobcu 1/ čo ide robiť ďalej, ten mu povedal,
že zatiaľ nejde robiť nič. Ďalej sa o to nestaral, lebo múr je na pozemku žalobcov. Poprel, žeby mu
žalobcovia pred realizáciou oplotenia oznámili, že časť oplotenia je v nevyhovujúcom stave. Nakoľko

žiaden návrh nedali, tak nemal ani s čím súhlasiť.

Svedok U. N., ktorý pomáhal žalobcovi pri výstavbe múru sa vyjadril, že pôvodný betónový múrik bol
zvetraný, bola tam veľká diera a z betónu už bolo vidno železo. Betónový múrik bol dosť vysoký,návoz hliny na pozemku žalovanej naň tlačil a mohlo sa to vyvaliť. Podľa názoru svedka oprava bola
nutná kvôli bezpečnosti osôb pohybujúcich sa po pozemku žalobcov a riešenie zvolené žalobcom bolo
najbezpečnejšie. Keď betónovali základ plota, tak sa prišiel pozrieť manžel žalovanej a podľa názoru

svedka vznikla dohoda, že príde k dohode, opakovane svedok uviedol, že sa dohodli, že sa dohodnú.

Súd po vyhodnotení dôkazov podľa § 132 Občianskeho súdneho poriadku vrátane toho čo uviedli
účastníci nemal preukázané, že by stav pôvodného oporného múru bol tak nevyhovujúci, že by z neho
hrozilo nebezpečenstvo pre pozemok žalobcov či osoby na ňom sa nachádzajúce.

Nebolo preukázané, že žalobcom hrozila škoda, v dôsledku ktorej by boli nútení vystavať si na svojom
pozemku oporný múr popri pôvodnom opornom múriku žalovanej. Škoda hrozila akurát z kovovej
časti pôvodného oplotenia, pretože kovová časť sa výrazne nakláňala na pozemok žalobcov, no
nebezpečenstvo takto hroziacej škody žalobca 1/ odstránil tým, že kovovú časť oplotenia odpílil. Svedok
N. aj žalobcovia síce uvádzali, že oporný múr sa mohol vyvaliť v dôsledku jeho narušenia, no nič také

podľanázorusúduzpredloženejfotodokumentácienevyplýva,keďmúrpribočnompohľadenijakonebol
vychýlený zo svojej vertikálnej roviny, ktorou podopieral vyššie sa nachádzajúci pozemok žalovanej.
Múr riadne stál a nenakláňal sa do pozemku žalobcov. Subjektívne presvedčenie o ohrození podľa
názoru súdu vyvolal u žalobcov jedine nevyhovujúci estetický stav múru v dôsledku vypadnutého betónu
iba na jednom mieste, čo ale vzhľadom na jeho dĺžku 22 metrov nemohlo mať zásadný vplyv na jeho

technické vlastnosti vrátane stability. Súd tu nespochybňuje potrebu opravy kovového oplotenia vrátane
oporného múru, keď toto malo podľa vyjadrení účastníkov takmer 30 rokov, v ktorom kontexte potom
súd vyhodnotil aj subjektívny pocit svedka N., že sa plot mohol vyvaliť, no objektívne vzaté a podložené
fotodokumentáciou je faktom, že oporný múr svoju funkciu zabrániť zosuvu pozemku žalovanej na
susedný pozemok žalobcov uspokojivo plnil.

Pokiaľ sa v tejto situácii žalobcovia rozhodli, že vybudujú vedľa druhý oporný múr, nemajú právo
požadovať od žalovanej žalovanú čiastku, pretože podľa § 419 Občianskeho zákonníka má právo na
náhradu účelne vynaložených nákladov len ten, kto odvracal hroziacu škodu. V danom prípade žiadna
škodažalobcom(aniinýmosobám)nehrozilaapretonáklady,ktorévynaložilinastavbusvojhooporného

múru a dreveného oplotenia súvis so žiadnou hroziacou škodou nemajú. Žalobcovia priložili k žalobe
znalecký posudok znalca Ing. Pilku, no tento posudok vôbec nedokazuje výšku nákladov na stavbu
oplotenia, ale je dôkazom o tom, aká je všeobecná hodnota oplotenia žalobcov. Pokiaľ žalobcovia cestou
právneho zástupcu skutkovo vymedzili svoj nárok tak, že žiadali náhradu účelne vynaložených nákladov,
bolo bezpredmetné zaoberať sa tým, či sa účastníci dohodli alebo nedohodli na úhrade nákladov,

lebo v takom prípade by už nešlo o záväzok na náhradu účelne vynaložených nákladov podľa § 419
Občianskeho zákonníka, ale o záväzok založený na iných skutkových okolnostiach - z právneho úkonu
(zo zmluvy podľa § 489 Občianskeho zákonníka). Súd preto nevypočul svedka I. H., pretože tento už
bol vypočutý v rámci súvisiaceho trestného konania a jeho výpoveď sa mala týkať len potvrdenia toho,
že medzi účastníkmi malo dôjsť k dohode o úhrade nákladov na opravu oplotenia, čo nebolo právnym

základom tohto sporu a svedok sa už v trestnom konaní vyjadril ohľadne dohody rovnako ako svedok
N.. Nakoľko nebolo preukázané odvracanie hroziacej škody zo strany žalobcov, súd nevykonal znalecké
dokazovanie ohľadne toho, aké boli rozpočtové náklady na výstavbu oplotenia žalobcami.

Žalobcovia si cestou právneho zástupcu zrejme vôbec neujasnili aký nárok uplatňujú, keď navyše

poukazovali nesprávne aj na ustanovenia o bezdôvodnom obohatení, ktoré malo spočívať v tom, že na
ich úkor sa žalovaná bezdôvodne obohatila tým, že opravou oplotenia došlo k zhodnoteniu jej stavby
plota. Tu treba uviesť, že obe stavby existujú ako veci v právnom zmysle - tak oporný múr vo vlastníctve
žalovanej ako aj nový múr a drevené oplotenie vo vlastníctve žalobcov. K žiadnemu bezdôvodnému
obohateniusadôjsťnemohlo,lebonešlooinvestíciubezprávnehozákladudocudzejvecialežalobcovia

si vytvorili novú vec, ktorej sa stali vlastníkmi. Navyše opäť treba zdôrazniť, že po skutkovej stránke
žalobcovia odvodzovali svoj nárok od toho, že vynaložili kvôli hroziacej škode určité náklady a nie z toho,
že investovali do veci patriacej inej osobe. Vo vzťahu k právnemu základu uplatneného nároku bolo preto
úplne nerozhodným, či žalobcovia zriadili oporný múr a drevené oplotenie (a altánok) so stavebným
povolením alebo bez neho. Súd preto návrh žalobcov zamietol.

O trovách konania bude s poukazom na ust. § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozhodnuté
po právoplatnosti rozsudku.Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajehopísomného
vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného
súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum
a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§
205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo

označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.