Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. september 2014

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 8C/65/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814201911
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2014:5814201911.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci navrhovateľa: EOS

KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, práv. zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: V. K., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C., K. S. č. XXX, práv. zast.: JUDr. Andrej Bryja, advokát, Námestovo, Hviezdoslavova č. 49,
za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu spotrebiteľa BSO Čadca, so
sídlom Fraňa Kráľa 2080, Čadca, IČO: 42 388 911, v konaní o zaplatenie 2.353,86 Eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.830,78 Eur, úrok z omeškania vo výške

131,49Euraúrokzomeškaniavovýške8,5%ročnezosumy1.830,78Eurod12.08.2013dozaplatenia,
všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

III. Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 78,96 Eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške 371,69 Eur, ich zaplatením právnemu zástupcovi navrhovateľa TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.03.2014 navrhovateľ žiadal uložiť odporcovi povinnosť
zaplatiť čiastku 2.353,86 Eur s kapitalizovaným úrokom z omeškania vo výške 261,91 Eur, s úrokom z
omeškania8,5% ročnezosumy2.353,86Eurod12.08.2013dozaplateniaanáhradutrovkonaniaatrov

právneho zastúpenia. Návrh odôvodnil tým, že odporca uzavrel dňa XX.XX.XXXX so B. sW. a.s. úverovú
zmluvu č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 1.700,- Eur, ktorý mal
splácať v mesačných splátkach po 43,59 Eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Odporca nezaplatil 54 úverových
splátok splatných od 20.03.2010 do 20.08.2014 v celkovej výške 2.353,86 Eur. Splátky pôvodne splatné
od 20.08.2013 do 20.08.2014 sa stali splatnými dňa 11.08.2013, kedy navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru vzhľadom na to, že mu B. B. pohľadávku voči odporcovi postúpila zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 27.06.2013. Žalovaná suma 261,91 Eur predstavuje vyčíslený úrok z omeškania

8,5 % ročne odo dňa splatnosti tej-ktorej splátky (počnúc splátkou splatnou dňa 21.03.2010) do dňa
11.08.2013.

Súd vo veci vydal dňa 17.04.2014 platobný rozkaz, proti ktorému podal odporca včas odôvodnený
odpor. Namietol premlčanie žalovanej istiny v časti 523,08 Eur s príslušenstvom, ktorá predstavuje
splatné splátky úveru a úrok za obdobie od 21.03.2010 do 21.02.2011, pretože zmluvu uzavrel akospotrebiteľ a premlčacia doba je podľa Občianskeho zákonníka v takom prípade trojročná. Aj vo zvyšku
vzniesol námietku premlčania, nakoľko úver bol zosplatnený skôr ako uviedol navrhovateľ. Namietal tiež
aktívnu legitimáciu navrhovateľa, lebo z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok nevyplýva, že by

predmetom postúpenia bola pohľadávka banky voči nemu.

Dňa02.10.2014užpovyhlásenírozsudkuvovecidňa17.09.2014oznámilsvojvstupdokonaniavedľajší
účastníkakoorganizáciazameranánaochranuprávspotrebiteľov(§93ods.2a3Občianskehosúdneho
poriadku). K veci sa nevyjadril, žiadal iba zaslať kópiu žalobného návrhu a rozhodnutí vo veci.

Navrhovateľ síce už v žalobnom návrhu namietol neprípustnosť účasti vedľajšieho účastníka v konaní,
no pokiaľ argumentoval iba tým, že vedľajšie účastníctvo nie je prípustné v štádiu rozkazného konania a

vedľajší účastník oznámil svoj vstup do konania až po vyhlásení rozsudku, súd nepovažoval túto vopred
paušálne formulovanú výhradu navrhovateľa za návrh, o ktorom by bolo potrebné osobitne rozhodovať
(§ 93 ods. 3 druhá veta Občianskeho súdneho poriadku).

Súd na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi predloženými sporovými stranami zistil, že
dňa 24.08.2009 odporca ako dlžník uzavrel so B. B., a.s. ako veriteľom zmluvu o splátkovom úvere č.

XXXXXXXXXX, ktorej predmetom podľa bodu I.1. bolo poskytnutie splátkového úveru dlžníkovi v sume
1.700,- Eur, jednalo o spotrebný bezúčelový úver pre mladých, výška úrokovej sadzby bola fixná do
splatnosti vo výške 16,3 % ročne, spôsob poskytnutia úveru jednorazovo bezhotovostne, výška splátky
istiny 43,59 Eur, splatnosť prvej splátky 20.09.2009, počet splátok 60 splatných mesačne k 20. dňu
v kalendárnom mesiaci, konečná splatnosť úveru 20.08.2014, RPMN bola 22,62 %, priemerná hodna

RPMN 20,33 % a ďalej boli uvedené celkové náklady spojené s úverom 985,79 Eur. V zmluve bolo tiež
uvedené, že náklady nezahrnuté do výpočtu RPMN predstavujú sankcie za porušenie povinností dlžníka
vyplývajúcich z úverovej zmluvy, ktorých výška je uvedená v sadzobníku alebo vo zverejnení a poplatky
spojené s vedením účtu dlžníka uvedené v sadzobníku a zverejnení.

Podľa bodu I.7. zmluvy bolo dohodnuté, že ak dôjde k akémukoľvek prípadu porušenia, napríklad

v prípade nesplácania pohľadávky riadne a včas, je banka oprávnená postupovať v súlade s
úverovými podmienkami, všeobecnými obchodnými podmienkami a právnymi predpismi, najmä je
oprávnená požadovať zaplatenie úrokov z omeškania, vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky,
postúpiť pohľadávku, atď. K zmluve odporca podpísal aj formulár o zmluvných podmienkach
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, kde sú obsiahnuté informácie o veriteľovi, základné charakteristiky

spotrebiteľského úveru, náklady na spotrebiteľský úver a ďalšie informácie. V bode II.2 a II.4 bolo
dohodnuté, že zmluvný vzťah sa okrem iného spravuje všeobecnými obchodnými podmienkami
vydanými bankou.

Listom zo dňa 09.07.2013 B. a.s. oznamovala odporcovi, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 27.06.2013 pohľadávku vo výške 3.175,60 Eur s príslušenstvom z úverovej zmluvy č.

XXXXXXXXX spotrebný úver na čokoľvek pre mladých postúpila navrhovateľovi.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávok medzi B. B. a navrhovateľom zo dňa 27.06.2013 vyplýva, že jej
predmetom bolo postúpenie balíka pohľadávok s ich príslušenstvom špecifikovaných v Prílohe č. 1
k zmluve, v ktorej je uvedená pohľadávka voči odporcovi vo výške 3.175,60 Eur z úverovej zmluvy
uzavretej dňa 24.08.2009, je tu uvedený názov produktu „Spotrebný úver na čokoľvek pre mladých“ a

číslo účtu zhodujúce sa s číslom zmluvy o splátkovom úvere uzavretej medzi bankou a odporcom.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní opätovne ako v žalobnom návrhu poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/4/2012 popierajúc tým, že by splátky uvedené
odporcom v odpore boli premlčané.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní namietal aktívnu legitimáciu navrhovateľa dôvodiac, že zo

zmluvy o postúpení pohľadávok nevyplýva postúpenie pohľadávky voči odporcovi, keď prílohami zmluvysú len vzory tlačív, ktoré sa považujú za jej súčasť. Žiadal, aby bol odporca povinný zaplatiť iba
sumu 1.830,78 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne, nakoľko od 01.02.2013 sa zmenila
výška úrokov z omeškania na päť percentuálnych bodov a teda splátky splatné od 21.02.2013 ako aj

samotná istina zodpovedajúca zosplatnenému zvyšku úveru môže byť úročená maximálne úrokom z
omeškania 5,5 % ročne. Zopakoval, že prvých 12 splátok uvedených v návrhu splatných od 21.03.2010
do 21.02.2011 je premlčaných, pretože ide o spotrebiteľský vzťah, v ktorom bol odporca spotrebiteľom.
Je preto potrebné aplikovať ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a
vzhľadom na spotrebiteľský charakter úverovej zmluvy je aj premlčanie potrebné posudzovať podľa

Občianskeho zákonníka. Ďalej namietal, že posledná splátka mala byť podľa zmluvy splatnou dňa
20.08.2014, pričom v spise sú dve listiny, z ktorých nie je zrejmé, ku ktorému dňu malo dôjsť k
zosplatneniu úveru. Podľa listu SR. bol úver zosplatnený dňa 17.05.2013 a neurobil tak navrhovateľ
ako to tvrdí v návrhu. Keďže je tu duplicita právnych úkonov, obidva sú neplatné vzhľadom na ich
nezrozumiteľnosť a nejasnosť.

V tomto smere odporca cestou právneho zástupcu predložil list B.e, a.s. zo dňa 20.05.2013 označený

ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“, kde sporiteľňa odporcovi oznamovala v súvislosti
s úverovou zmluvou č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, že nastal prípad porušenia v zmysle bodu
7.6.1. písm. a) Všeobecných obchodných podmienok, na základe čoho sporiteľňa ku dňu 17.05.2013
vyhlásila mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru a teda pohľadávka zo zmluvy o úvere sa stala
splatnou v celom rozsahu. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti predstavuje pohľadávka sumu

3.108,90 Eur a odporca bol vyzvaný na jej úhradu do 15 dní od prevzatia oznámenia.

Vychádzajúc z uvedeného mal súd preukázané, že medzi B., a.s. ako veriteľom a odporcom ako
dlžníkom došlo k uzavretiu platnej úverovej zmluvy, presnejšie zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa v
tom čase účinného zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do

01.12.2009, spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme a zmluvou
o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský
úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené
so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 a 2 cit. zákona v znení účinnom do 01.12.2009, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

V danom prípade nebolo preukázané (ani tvrdené), že by sa malo jednať o úver požadovaný odporcom

a poskytnutý mu na účely výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania od banky ako právnickej
osoby poskytujúcej úvery v rámci svojho podnikania. Preto sa jednalo o klasický spotrebiteľský úver na
podklade štandardizovanej písomnej formulárovej zmluvy v zmysle už citovaných ustanovení zákona č.
258/2001 Z.z. v znení účinnom do 01.12.2009, ktorý v § 4 ods. 1 určoval, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy

o spotrebiteľskom úvere. Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere určovalo v tom čase ust. § 4 ods.
2 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom do 01.12.2009. Súdu predložená zmluva uzavretá medzi
odporcom a bankou obsahuje všetky náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. a), b), d) až j), k) a l) cit.
zákona, ktorých absenciu v zmluve ustanovenie § 4 ods. 3 cit. zákona inak sankcionuje bezúročnosťou a
bepoplatkovosťou úveru. Napokon nebolo žiadneho sporu v tom, že odporca úver začal čerpať, kedy ust.

§ 4 ods. 3 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom do 01.12.2009 určovalo, že pri nesplnení
podmienok podľa § 4 ods. 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať.Odporca nijak nespochybňoval, že počnúc splátkou splatnou dňa 21.03.2010 neuhradil 54 úverových
splátok po 43,59 Eur mesačne v celkovej výške 2.353,86 Eur, namietal iba premlčanie prvých 12 zo
žalovaných splátok (splátok od 21.03.2010), resp. premlčanie celého dlhu.

Ako už bolo uvedené vyššie, úverová zmluva, ktorá je podkladom žalovaného nároku je typickou
spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v rámci ktorej
mal odporca postavenie spotrebiteľa a banka postavenie dodávateľa. V čase uzavretia zmluvy dňa
24.08.2009 Občiansky zákonník v ust. § 52 ods. 1 určoval, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V odseku § 52 ods. 3 bol

dodávateľ definovaný ako osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a v odseku 4 spotrebiteľ ako fyzická osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti.

Predmetnú úverovú zmluvu preto treba posudzovať vzhľadom na jej spotrebiteľský charakter nielen
podľa ustanovení v tom čase účinného zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ale aj podľa

§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom
do 01.03.2010 platilo, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Z tohto ustanovenia je podľa názoru

súdu zrejmý zámer zákonodarcu preferovať v rámci spotrebiteľskej ochrany aplikáciu spotrebiteľských
predpisov bez ohľadu na prejav vôle zmluvných strán - spotrebiteľa a dodávateľa. Aj keď teda zmluva o
úvere je ako zmluvný typ upravená v § 497 Obchodného zákonníka a je tzv. absolútnym obchodom ako
to správne uvádzal navrhovateľ, majú sa prednostne v prípade spotrebiteľského úverového vzťahu ako
klasického občianskoprávneho vzťahu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Pokiaľ potom aj

podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy platilo,
že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa (pričom spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu
tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie), niet rozumného dôvodu, aby
za stavu kedy Občiansky zákonník premlčanie upravuje a jeho právna úprava je pre spotrebiteľa

výhodnejšia,savprípadespotrebiteľskéhoúveruakovtejtoprejednávanejveciaplikovalanapremlčanie
obchodnoprávnaúpravaregulujúcavzťahyzásadnepodnikateľské.Taktopodanémuvýkladudotknutých
ustanovení, v rámci ktorých Občiansky zákonník iba implicitne vyjadroval prednosť občianskoprávnej
úpravy v spotrebiteľských vzťahoch nasvedčuje aj následný prístup zákonodarcu, ktorý s účinnosťou
od 01.04.2015 vyjadruje tento princíp už explicitne doplnením poslednej vety do ust. § 52 ods.

2 Občianskeho zákonníka tak, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa
vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Z uvedených dôvodov preto premlčacia doba tri roky podľa § 101 Občianskeho zákonníka začala
plynúť ohľadne žalovaných úverových splátok dňom nasledujúcim po splatnosti tej-ktorej splátky, teda

21. dňa príslušného mesiaca. Nakoľko prvých 12 žalovaných splátok bolo splatných dňa 21.03.2010,
21.04.2010, 21.05.2010, 21.06.2010, 21.07.2010, 21.08.2010, 21.09.2010, 21.10.2010, 21.11.2010,
21.12.2010, 21.01.2011, 21.02.2011 a navrhovateľ podal žalobný návrh na tunajšom súde dňa
19.03.2014, súd vzhľadom na premlčanie nároku domáhať sa ich zaplatenia nemohol tieto splátky
podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka priznať. Rovnako došlo aj k premlčaniu práva na zaplatenie

úrokov z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka) z týchto splátok, pretože podľa § 110 ods. 3Občianskeho zákonníka sa aj úroky premlčujú v troch rokoch. K premlčaniu práva na zaplatenie úroku
z omeškania dochádza ako celku aj keď sú úroky počítané za každý deň a preto nebolo možné priznať
ani úroky z omeškania tri roky spätne pred podaním žalobného návrhu. Odporca v odpore síce namietol

premlčanie celého žalovaného nároku, no bližšie nevysvetlil z akého dôvodu by mali byť premlčané aj
splátky so splatnosťou od 21.03.2011 a teda súd nemá k akej argumentácii sa vyjadriť. Súd dodáva, že
v súdenom prípade je nepoužiteľné rozhodnutie Najvyššieho súdu, na ktoré poukazoval navrhovateľ,
pretože sa v ňom vôbec nerieši spotrebiteľský úverový vzťah.

Odporca tiež namietal okamih, kedy sa stal žalovaný nárok splatným. V tomto smere treba uviesť, že

v spisovom materiály sa nenachádzajú dva listinné dôkazy o tom, kedy došlo k vyhláseniu predčasnej
splatnosti úveru. Súdu bol predložený iba list B.e, a.s. zo dňa 20.05.2013, ktorým táto vyhlásila
predčasnú splatnosť úveru ku dňu 17.05.2013 v súlade so zmluvným dojednaním v bode I.7 zmluvy
vzhľadom na omeškanie odporcu so splácaním úveru. Ak aj navrhovateľ v návrhu uviedol, že vyhlásil
predčasnú splatnosť úveru on, takýto dôkaz súdu predložený nebol. Preto nie je čo vyhodnocovať vo
vzťahu k tvrdenej „duplicite“ vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Vzhľadom na uvedený list banky

sa potom všetky zvyšné nezaplatené splátky počnúc splátkou splatnou (pôvodne) dňa 21.05.2013 stali
splatnýmidňom17.05.2013vsúladesust.§565Občianskehozákonníka,podľaktoréhoakideoplnenie
v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to
bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Táto dohoda bola súčasťou už uvedeného bodu I.7. úverovej
zmluvy.

Pokiaľ potom mal súd za preukázané nielen zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2013 ale
aj listom zo dňa 09.07.2013, že B.s. postúpila navrhovateľovi celú pohľadávku s príslušenstvom voči
odporcovi z úverovej zmluvy, súd návrhu čo do nepremlčanej časti žalovaného nároku vyhovel a uložil
odporcovi povinnosť zaplatiť sumu 1830,78 Eur predstavujúcu 42 úverových splátok navrhovateľovi,
ktorý právo na jej zaplatenie voči odporcovi nadobudol na podklade zmluvy o postúpení podľa § 524 ods.

1 a 2 Občianskeho zákonníka, ktoré určujú, že veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému s tým, že s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a
všetky práva s ňou spojené. Aktívna legitimácia navrhovateľa je zo zmluvy o postúpení zrejmá, pretože
v jej prílohe č. 1 je dostatočne pohľadávka voči odporcovi individualizovaná a ešte aj sama banka
postúpenie potvrdzuje v oznámení o postúpení zo dňa 09.07.2013.

Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka platí, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Pretože odporca neuhrádzal úverové splátky riadne a včas, vznikla mu podľa citovaných ustanovení
povinnosť platiť úrok z omeškania. Ako už bolo uvedené, úroky z omeškania z prvých dvanástich splátok
boli premlčané a preto i keď predmetom postúpenia bolo aj príslušenstvo, nebolo možné tieto úroky
z omeškania navrhovateľovi priznať. Po odpočítaní sumy premlčaných úrokov z omeškania v sume

130,42 Eur od sumy 261,91 Eur uplatňovanej navrhovateľom bol jeho nárok dôvodný iba čo do sumy
131,49 Eur, ktorá predstavuje vyčíslené úroky z omeškania z tej-ktorej splátky počnúc splátkou splatnou
dňa 21.03.2011 pri sadzbe úrokov z omeškania vo výške 8,5 % ročne počítajúc úroky z omeškania pri
každej splátke do 11.08.2013 (článok V. žalobného návrhu). Navrhovateľ si pritom zo splátok splatných
od 21.03.2011 uplatnil úrok z omeškania v nižšej výške než na akú by mal nárok, pretože podľa § 3 ods.

1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.03.2013 bola výška úrokov z
omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu a v období od 13.05.2009 do 08.05.2013
sa základná sadzba ECB pohybovala v intervale od 1,5 % do 0,75 % (teda úrok z omeškania od
9,5 % do 8,75 %). Odporca cestou právneho zástupcu nesprávne poukazoval na potrebu aplikácie

právnej úpravy § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.02.2013, podľa ktorej výška
úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskejcentrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Prechodné ustanovenie §
10c cit. nariadenia totiž určuje, že ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z
omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári

2013. Ak teda úverová zmluva bola uzavretá dňa 24.08.2009, úroky z omeškania je potrebné posúdiť
podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.01.2013 (teda
zvýšenie aktuálnej sadzby ECB o 8 percentuálnych bodov) aj za dobu omeškania po dni 31.01.2013.
Dôvodne a v správnej výške preto navrhovateľ uplatňoval aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zo
42 nepremlčaných splátok v sume 1.830,78 Eur odo dňa 12.08.2013, keďže so všetkými 42 splátkami

bol už odporca ku dňu 18.05.2013 (nasledujúcom po vyhlásení predčasnej splatnosti) v omeškaní a v
období od 21.03.2011 do 18.05.2013 ani raz sadzba úrokov z omeškania nepoklesla pod sadzbu 8,5
% ročne.

Súd preto uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.830,78 Eur, úrok z omeškania vo
výške 131,49 Eur a úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.830,78 Eur od 12.08.2013 do
zaplatenia a vo zvyšku návrh ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a navrhovateľovi
ako účastníkovi v prevažnej časti úspešnému (čistý úspech navrhovateľa predstavoval 56 % (úspech
navrhovateľa 78 % mínus úspech odporcu 22 %)) priznal voči odporcovi náhradu trov konania vo výške
78,96 Eur pozostávajúcu z čiastočnej náhrady súdneho poplatku (56 % z uhradeného poplatku 141,-
Eur) a z náhrady trov právneho zastúpenia za štyri úkony právnej pomoci (pri hodnote jedného úkonu

101,25 Eur podľa § 9 ods. 1 a § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
v platnom znení): 1. príprava a prevzatie zastúpenia dňa 02.03.2014 v sume 101,25 Eur + režijný paušál
8,04 Eur, spolu 109,29 Eur, 2. vypracovanie žalobného návrhu dňa 03.03.2014 v sume 101,25 Eur +
režijný paušál 8,04 Eur, spolu 109,29 Eur, 3. písomné vyjadrenie zo dňa 08.07.2014 v sume 101,25
Eur + režijný paušál 8,04 Eur, spolu 109,29 Eur, 4. zastupovanie na pojednávaní dňa 17.09.2014 v

sume 101,25 Eur + režijný paušál 8,04 Eur + náhrada cestovných výdavkov (§ 15 písm. a) vyhlášky)
za cestu na trase Martin - Námestovo a späť (70 km x 2) pri spotrebe motorového vozidla 5,3 litra/100
km a cene paliva 1,34 Eur/liter predstavuje za spotrebované pohonné hmoty 9,94 Eur a náhrada za
opotrebenie motorového vozidla (0,183 Eur/km x 140 km) 25,62 Eur + náhrada za stratu času za cestu
na pojednávanie a späť za 6 polhodín pri hodnote jednej polhodiny 13,40 Eur (§ 15 písm. a) a § 17 ods.

1 vyhlášky), spolu za tento úkon 225,25 Eur, čo spolu za 4 úkony je 553,12 Eur + 20 % DPH v čiastke
110,62 Eur, spolu na trovách právneho zastúpenia 663,74 Eur. Z tejto sumy 56 % potom predstavuje
čiastku 371,69 Eur, ktorú je odporca povinný podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zaplatiť
právnemu zástupcovi navrhovateľa. Súd nezistil žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by
výnimočne nemal priznať navrhovateľovi náhradu trov konania sčasti alebo celkom, pretože takýmto

dôvodom nemôže byť len samotná skutočnosť, že odporcovi bol rozhodnutím Centra právnej pomoci
priznaný nárok na právnu pomoc.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajehopísomného
vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného
súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum
a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§
205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.