Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, February 7, 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/331/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110214715
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sopková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3110214715.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, samosudkyňou JUDr. Ivetou Sopkovou v právnej veci navrhovateľa G. W.,

štátneho občana SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom B., N. XX/X, zastúpeného V.. Miroslavou Bobíkovou,
advokátkou so sídlom Dolný Kubín, Hviezdoslavovo nám. 27 proti odporcovi Z.. G.. Q.., s.. L.. T.., so
sídlom G., B. 6, R. XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou agner & partners, s. r. o. so
sídlom Bratislava, Špitálska 10, IČO 36 772 758 o zaplatenie 6 062,25 € s prísl. takto.

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľje povinný zaplatiťodporcovináhradutrovkonania spočívajúcuvnáhradezaplateného

súdneho poplatku 363,50 € a v trovách právneho zastúpenia 3 783,88 Eur do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku, k rukám zástupcu odporcu.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom, doručeným súdu dňa 21.05.2010, domáhal od odporcu zaplatenia sumy spolu
6 062,25 € s príslušenstvom a náhrady trov konania. Uviedol, že dňa 01.10.2002 uzavrel navrhovateľ s
právnym predchodcom odporcu (F. R. - autodoprava, s miestom podnikania I. L., O. XXXX ) pracovnú
zmluvu, podľa ktorej (bod 5) bol termín výplaty mzdy dohodnutý na 12. deň po ukončení mesiaca,
za ktorý sa mzda vypláca. Podľa bodu 6 zmluvy pri vyslaní zamestnanca na pracovnú cestu patria
zamestnancovi cestovné náhrady podľa platného právneho predpisu ktoré sa vyplácajú v termíne

výplaty mzdy. Oznámením zo dňa 29.12.2006 odporca navrhovateľovi oznámil, že dňom 01.01.2007
na neho prešli všetky práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnej zmluvy a týmto sa navrhovateľ
stáva zamestnancom odporcu. Navrhovateľ u odporcu pracoval ako vodič nákladnej cestnej dopravy a
pracovný pomer s odporcom ukončil dohodou ku dňu 01.05.2009. Citoval ustanovenie § 4 ods. 1, § 13
ods.1,4,5,6z.č.283/2002Z.z.ocestovnýchnáhradáchauviedolžetietozákonnéustanoveniaodporca
porušoval. Napriek tomu, že medzi účastníkmi nedošlo k dohode podľa § 13 ods. 6 zákona, odporca mu
neposkytovalprizahraničnýchpracovnýchcestáchcezvíkendovédnistravnévovýške,akoustanovoval

zákon. Odporca navrhovateľovi stravné buď vôbec nevyplatil alebo mu vyplácal paušálnu sumu 10
€ alebo 15 €. Uvedeným konaním odporcu bola navrhovateľovi titulom nevyplateného stravného za
mesiace marec 2007 až apríl 2009 spôsobená škoda v celkovej výške 6 062,25 €. Pri vyčíslení tejto
sumy vychádzal z opatrení Ministerstva financií SR č. 641/2006, č. 625/2007 a č. 606/2008.

Na základe uznesenia súdu č.k. 55Ro/1834/2010-20 zo dňa 25.05.2010 navrhovateľ dňa 11.06.2010
zaslal súdu doplnenie návrhu v, ktorom špecifikoval žalovanú sumu za jednotlivé dni v období od marca

2007 do apríla 2009 nasledovne:
Rok 2007:

Marec 2007 suma 862,16 €01.03.-05.03, stravné za dní 03.03. a 04.03. strávené v Nemecku, t.j. 2 dní á 45,- €;
08.03.-12.03. stravné za dni 10.03.-11.03.- Nemecko, t.j. 2x 45,- €, a Dánsko, t.j. 51,08 €, z toho odporca
zaplatil 20,- €, zvyšok 76,08 €,

12.03.-19.03. stravné za dni 17.03.-18.03: Dánsko 51,02 € a Luxembursko50,- €, z toho odporca uhradil
40,- €, zvyšok 61,02 €;
22.03.-26.03. stravné za dni 24.03.-25.03: Nemecko 45,- € a Luxembursko50,- €, z toho odporca uhradil
20,- €, zvyšok 75,- €;
29.03-02.04. stravné za dni 31.03.-01.04.: Taliansko 45,- € a Slovinsko 36,- €.

Za mesiac marec bola navrhovateľovi zo mzdy neoprávnene zrazená suma vo výške 479,06€,
ktorú si navrhovateľ popri stravnom uplatňuje.
Apríl 2007: 312,70€
05.04-11.04 -dni 07.04. a 08.04., Nemecko 2 dni (45€), spolu 2 x 45=90€
13.04.-19.04 - dni 14.04. a 15.04 Belgicko (45€) a Francúzsko (45€) spolu 90€.
19.04.-23.04.- dni 21.04.a 22.04, Belgicko (45€) a Nemecko ( 45€), spolu 90€.

25.04-28.04 - deň 28.04. Česko ( 600 CZK - 21 ,35€), 21,35€.
28.04.-03.05 - deň 29.04, Česko ( 600 CZK - 21,35€), 21.35€.
Máj 2007: 328,24€
03.05.- 07.05. - dno 05.05. a 06.05, Belgicko (45€) a Nemecko (45€), spolu 90€.
09.05.-14.05. - dni 12.05. a 13.05., Belgicko (45€) a Nemecko (45€), spolu 90€, uhradených

40€, uplatňovaných 50€.
18.05.-23.05. - dni 19.05. a 20.05., Taliansko (45€) a Slovinsko (36€), spolu 81€, uhradených 20€,
uplatňovaných 61€.
23.05.-28.05. - dni 26.05. a 27.05, Česko (600 CZK - 21,24€) a Poľsko (36€), spolu 57,24 €
31.05.-05.06. - dni 02.06. a 03.06, Rakúsko ( 45€) a Taliansko ( 45€), spolu 90€, uhradených

20€, uplatňovaných 70€.
Jún 2007: 70€
28.06.-02.07 - dni 30.06. a 01. 07, Francúzsko (45€) a Nemecko (45€), spolu 90€,
uhradených 20€, uplatňovaných 70€.
Júl 2007: 258,19€

06.07.-10.07.- dni 07.07. a 08.07, Dánsko (380 DKK - 51,05€) a Holandsko (45€), spolu
96,05€, uhradených 20€, uplatňovaných 76,05€.
12.07.-16.07.- dni 14.07. a 15.07, Dánsko (380 DKK - 51,07€) a Nemecko (45€), spolu
96,07€, uhradených 40€, uplatňovaných 56,07€.
19.07.-21.07.- deň 21.07., Dánsko (380 DKK - 51,07€), 51,07€.

21.07.-25.07.- deň 22.07., Belgicko (45€), uhradených 20€, uplatňovaných 25€.
27.07.-02.08.- dni 28.07. a 29.07, Belgicko (45€) a Holandsko (45€), spolu 90€, uhradených
40€, uplatňovaných 50€.
December 2007: 250 Eur
13.12.-15.12. - deň 15.12, Holandsko (45€), 45€.

15.12.-19.12. - deň 16.12, Nemecko (45€) spolu 45€, uhradených 20€, uplatňovaných 25€.
20.12.-28.12 - dni 22.12. a 23.12, Nemecko (45€), 2 dni 2x45=90€.
28.12.-02.01. - dni 29.12. a 30.12, Nemecko (45€), 2 dni 2x45=90€.
Rok 2008:
Január 2008: 241€

04.01.-07.01. - dni 05.01. a 06.01, Nemecko (45€), 2 dni 2x45=90€.
17.01.-21.01. - dni 19.01. a 20.01, Francúzsko (45€) a Nemecko (45€), spolu 90 €, uhradených 20€,
uplatňovaných 70€. 24.01.-26.01. - deň 26.01, Poľsko (36€), 36€.
26.01.-30.01. - deň 27.01, Nemecko (45€), 45€.
Február: 353,70€

01.02.-06.02. - dni 02.02 a 03.02, Švajčiarsko ( 80CHF - 49,84€) a Luxembursko (50€),
spolu 99,84€, uhradených 40€, uplatňovaných 59,84€.
06.02.-11.02. - dni 09.02. a 10.02, Maďarsko (38€) a Taliansko (44€), spolu 83€.
14.02. -19.02. - dni 16.02. a 17.02, Nemecko (4S€), 2 dni 2x45=90€, uhradených 20€, uplatňovaných
70€.

21.02. - 26.02. - dni 23.02. a 24.02, Anglicko (36GBP - 47,86€) a Luxembursko ( 50€),
spolu 97,86€, uhradených 20€, uplatňovaných 77,86€.
28.02. - 03.03. - dni 01.03. a 02.03, Maďarsko (38€) a Taliansko (45€), spolu 83€,
uhradených 20€, uplatňovaných 63€.Marec: 351,38€
06.03.-11.03. - dni 08.03. a 09.03, Švajčiarsko ( 80CHF-50,57€) a Luxembursko ( 50€), spolu 100,57€.
14.03.-18.03. - dni 15.03. a 16.03, Francúzsko (45€) a Luxembursko ( 50€), spolu 95€,

uhradených 20€, uplatňovaných 75€.
21.03.-28.03. - dni 22.03. a 23.03, Nemecko (45€) a Luxembursko (50€), spolu 95€.
28.03.-31.03. - dni 29.03. a 30.03, Švajčiarsko (80CHF-50,81€) a Luxembursko (50€),
spolu 100,81€, uhradených 20€, uplatňovaných 80,81€.
Apríl: 339,53€

02.04.-07.04. - dni 05.04. a 06.04, Taliansko (45€) a Luxembursko (50€), spolu 95€,
uhradených 40€, uplatňovaných 55€.
11.04.-16.04. - dni 12.04. a 13.04, Francúzsko (45€) a Luxembursko (50€), spolu 95€,
uhradených 20€, uplatňovaných 75€.
17.04.-22.04. - dni 19.04. a 20.04, Nemecko (45€) a Luxembursko (50€), spolu 95€,
uhradených 20€, uplatňovaných 75€.

25.04.-30.04. - dni 26.04. a 27.04, Francúzsko (45€) a Luxembursko (50€), spolu 95€, uhradených 40€,
uplatňovaných 55€.
30.04.-07.05. - dni 03.05. a 04.05, Švajčiarsko ( 80CHF-49,53€) a Luxembursko (50€), spolu 99,53€,
uhradených 20€, uplatňovaných 79,53€.
Máj: 193 €

07.05.-12.05. - dni 10.05. a 11.05, Francúzsko (45€) a Luxembursko (50€), spolu 95€, uhradených 40€,
uplatňovaných 55€.
16.05.-22.05. - dni 17.05. a 18.05, Francúzsko (45€) a Luxembursko (50€), spolu 95€.
22.05.-26.05. - dni 24.05. a 25.05, Taliansko (45€) a Maďarsko (38€), spolu 83€,
uhradených 40€, uplatňovaných 43€.

Jún: 185 €
13.06.-17.06. - dni 14.06. a 15.06, Maďarsko (38€) a Slovinsko (37€), spolu 75€,
uhradených 40€, uplatňovaných 35€.
17.06.-23.06. - dni 21.06. a 22.06, Francúzsko (45€) a Luxembursko (50€), spolu 95€, uhradených 20€,
up1atiňovaných 75€.

26.06.-30.06. - dni 28.06. a 29.06, Francúzsko (45€) a Luxembursko (50€), spolu 95€, uhradených 20€,
uplatňovaných 75€.
Júl: 275,97 €
04.07.-08.07. - dni 05.07. a 06.07, Nemecko (45€) a Švajčiarsko (80CHF-49,71€), spolu
94,71€, uhradených 20€, uplatňovaných 74,71€.

08.07.-14.07. - dni 12.07. a 13.07, Francúzsko (45€) a Luxembursko (50€), spolu 95€, uhradených 40€,
uplatňovaných 55€.
17.07.-21.07. - dni 19.07. a 20.07, Francúzsko (45€) a Luxembursko (50€), spolu 95€, uhradených 20€,
uplatňovaných 75€.
25.07.-28.07. - dni 26.07. a 27.07, Anglicko (36GBP-45,63€), 2 dni 2 x 45,63=91, 26€, uhradených 20€,

uplatňovaných 71,26€.
September: 311,06€
05.09.-08.09. - dni 06.09. a 07.09, Rakúsko (45€) a Nemecko (45€), spolu 90€, uhradených
30€, uplatňovaných 60€.
12.09.-16.09. - dni 13.09. a 14.09, Rakúsko (45€) a Nemecko (45€), spolu 90€, uhradených 30€,

uplatňovaných 60€.
19.09.-23.09. - dni 20.09. a 21.09, Rakúsko (45€) a Nemecko (45€), spolu 90€, uhradených
30€, uplatňovaných 60€.
26.09.-30.09. - dni 27.09. a 28.09, Nemecko (45€) a Švajčiarsko (80CHF-50,21€), spolu
95,21 €, uhradených 30€, uplatňovaných 65,21€.

30.09.-06.10. - dni 04.10. a 05.10, Nemecko (45€) a Švajčiarsko (80CHF-50,85€), spolu
95,85€, uhradených 30€, uplatňovaných 65,85€.
Október: 238,76€
09.10.-16.10. - dni11.10.a 12.10, Švajčiarsko (80CHF-51,76€) a Luxembursko (50€), spolu
101,76€, uhradených 30€, uplatňovaných 71,76€.

16.10.-20.10. - dni 18.10. a 19.10, Belgicko (45€) a Luxembursko (50€), spolu 95€,
uhradených 30€, uplatňovaných 65€.
23.10.-28.10.-dni25.10.a26.10,Belgicko(45€),2dni2x45=90€,uhradených30€,uplatňovaných60€.
31.10.-03.11. - dni 01.11. a 02.11, Poľsko (36€), 2 dni 2x36=72€, uhradených 30€, uplatňovaných 42€.November: 158,74€
14.11.-17.11- dni 15.11. a 16.11, Nemecko (45€), 2 dni 2x45=90€, uhradených 30€,
uplatňovaných 60€.

19.11.-24.11. - dni 22.11. a 23.11, Nemecko (45€), 2 dni 2x45=90€, uhradených 30€, uplatňovaných 60€.
28.11.-01.12. - dni 29.11. a 30.11, Nemecko (45€) a Česko (600CZK-23,74€), spolu 68,74€,
uhradených 30€, uplatňovaných 38,74€.
December: 263 €
05.12.-10.12.-dni06.12.a07.12,Nemecko(45€),2dni2x45=90€,uhradených30€,uplatňovaných60€.

11.12.-15.12.-dni13.12.a14.12,Nemecko(45€),2dni2x45=90€,uhradených30€,uplatňovaných60€.
17.12.-22.12. - dni 20.12. a 21.12, Maďarsko (38€) a Rakúsko (45€), spolu 83€, uhradených
30€, uplatňovaných 53€.
22.12.-02.01- dni 27.12. a 28.12, Rakúsko (45€), 2 dni 2x45=90€.
Rok 2009:
Január 2009: 291,98€

02.01.-09.01. - dni 03.01. a 04.01, Rakúsko (45€), 2 dni 2x45=90€.
09.01.-12.01. - dni 10.01. a 11.01, Rakúsko (45€) a Nemecko (45€), spolu 90€, uhradených 30€,
uplatňovaných 60€.
15.01.-22.01. - dni 17.01. a 18.01, Nemecko (45€) a Dánsko (380DKK - 51€), spolu 96€, uhradených
30€, uplatňovaných 66€.

22.01.-30.01. - dni 24.01. a 25.01, Dánsko (380DKK-50,98€) a Nemecko (45€), spolu 95,98 €,
uhradených 80€, uplatňovaných 15,98€.
30.01.-04.02. - dni 31.01. a 01.02, Rakúsko (45€), 2 dni 2x45=90€, uhradených 30€, uplatňovaných 60€.
Február: 270€
04.02.-09.02. - dni 07.02. a 08.02, Francúzsko (45€) a Taliansko (45€), spolu 90€, uhradených 30€,

uplatňovaných 60€.
13.02.-17.02.-dni14.02.a15.02,Nemecko(45€),2dni2x45=90€,uhradených30€,uplatňovaných60€.
20.02.-23.02. - dni 21.02. a 22.02, Rakúsko (45€), 2 dni 2x45=90€, uhradených 30€, uplatňovaných 60€.
27.02.-02.03. - dni 28.02. a 01.03, Rakúsko (45€), 2 dni 2x45=90€.
Marec: 389€

12.03.-16.03. - dni 14.03. a 15.03, Nemecko (45€), 2 dni 2x45=90€, uhradených 30€,
uplatňovaných 60€.
20.03.-26.03. - dni 21.03. a 22.03, Francúzsko ( 45€), 2 dni 2x45=90€, uhradených 20€,
uplatňovaných 70€.
28.03.-01.04. - deň 29.03, Nemecko (45€), spolu 45€, uhradených 20€, uplatňovaných 25€.

Za mesiac marec bola navrhovateľovi zo mzdy neoprávnene zrazená suma vo výške 234€ -
ktorú si navrhovateľ popri stravnom uplatňuje.
Apríl: 118,84€
02.04.-06.04. - dni 04.04. a 05.04, Poľsko (37€), 2 dni 2x37=74€, uhradených 20€,
uplatňovaných 54 €.

09.04.-14.04. - dni 11.04. a 12.04, Švajčiarsko (80CHF-52,42€), 2 dni 2 x 52,42=104,84€,
uhradených 40€, uplatňovaných 64,84€.
Ďalejuviedol,žezamesiacmarec2007bolanavrhovateľovizomzdyneoprávnenezrazenásuma479,06
€ a za mesiac marec 2009 suma 234,- €, ktorú si uplatňuje popri stravnom.

Súd dňa 03.08.2010 vydal platobný rozkaz č.k. 55Ro/1834/2010-31, ktorým návrhu v celom rozsahu
vyhovel.

Proti predmetnému platobnému rozkazu podal včas odôvodnený odpor odporca, v ktorom namietal,
že skutočnosti uvádzané navrhovateľom nie sú pravdivé a úplné. Zdôraznil, že navrhovateľovi vyplatil

cestovné náhrady vo výške, na ktoré mu vznikol nárok podľa zákona o cestovných náhradách riadne a
včas. Citoval ustanovenie § 34 zákona o cestovných náhradách a zdôraznil že pri výpočte cestovných
náhrad postupuje podľa tohto ustanovenia a cestovné náhrady paušalizuje. Podstata paušalizácie
cestovných náhrad spočíva v tom, že cestovné náhrady sa vypočítavajú na základe priemerných
podmienok rozhodujúcich na poskytovanie náhrad. Prepočet cestovných náhrad pri paušalizácii na

jednotlivé dni, tak ako to uviedol navrhovateľ, nie je možný, nakoľko pri paušalizácii sa vychádza z
priemerných podmienok. Paušalizácia v praxi znamená, že v niektorých dňoch vzniká zamestnancovi
nárok na cestovné náhrady v nižšej výške ako jeho nárok pri neuplatnení paušalizácie, čo je však
kompenzované tým, že v iných dňoch mu vznikne nárok na cestovné náhrady vo výške podstatne vyššej,akobyboljehonárokprineuplatnenípaušalizácie.Vždyjevšakzachovanázásada,žecestovnénáhrady
pri paušalizácii sú vyplácané minimálne vo výške rovnakej ako cestovné náhrady pri neuplatnení
paušalizácie. V prílohe zaslal výpočet cestovných náhrad pri uplatnení paušalizácie a príjmové doklady

preukazujúce vyplatenie cestovných náhrad. Vzhľadom na to nie je možné vziať do úvahy len obdobie
víkendových dní, ale treba posudzovať komplexne celé obdobie poskytovania cestovných náhrad.
Odhliadnuc od uvedeného, vzniesol námietku premlčania ohľadne uplatnených nárokov navrhovateľa
za mesiace marec 2007 a apríl 2007 vrátane úroku z omeškania.

Súd vec prejednal na pojednávaní a vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom a jeho
doplnením zo dňa 11.06.2010, pracovnou zmluvou zo dňa 01.10.2002, oznámením odporcu zo dňa
29.12.2006, výpisom z obchodného registra ohľadne odporcu, dohodou o ukončení pracovného
pomeru navrhovateľa, odporom odporcu, výdavkovými pokladničnými lístkami na cestovné náhrady
navrhovateľa za obdobie od marca 2007 do apríla 2009, prehľadmi mzdy vodiča - navrhovateľa za
obdobie od marca 2007 do apríla 2009, písomnými podaniami účastníkov, prehľadom stravného vodiča

- navrhovateľa za obdobie od marca 2007 do apríla 2009, sumarizáciou stravného vodiča - navrhovateľa
za obdobie od marca 2007 do apríla 2009, znaleckým posudkom č. 8/2011 a jeho doplnkom č.
1, prehľadom mzdy vodiča za marec 2007 a január 2009 predloženým navrhovateľom, výsluchom
navrhovateľa, vyjadrením odporcu, výsluchom svedkov V. I. a W. N., ostatným spisovým materiálom a
zistil nasledovné:

Na základe podania od navrhovateľa na pojednávaní dňa 22.02.2011 súd uznesením č.k.
27C/331/2010-221zodňa23.02.2011zastavilkonanievčastiozaplatenie945,51€aúrokuzomeškania
presahujúceho 9 % úrok z omeškania z čiastky 777,01 € od 13.04.2007 do zaplatenia, presahujúceho
8,5 % úrok z omeškania z čiastky 59,62 € od 13.05.2007 do zaplatenia, presahujúceho 8,5 % úrok z

omeškania z čiastky 268,14 € od 13.06.2007 do zaplatenia, presahujúceho 8,5 % úrok z omeškania z
čiastky 81,06 € od 13.07.2007 do zaplatenia, presahujúceho 8,5 % úrok z omeškania z čiastky 285,25 €
od 13.08.2007 do zaplatenia, presahujúceho 8,5 % úrok z omeškania z čiastky 193,17 € od 13.01.2008
do zaplatenia, presahujúceho 8,5 % úrok z omeškania z čiastky 171,73 € od 13.02.2008 do zaplatenia,
presahujúceho 8,5 % úrok z omeškania z čiastky 314,71 € od 13.03.2008 do zaplatenia, presahujúceho

8,5 % úrok z omeškania z čiastky 293,35 € od 13.04.2008 do zaplatenia, presahujúceho 8,5 % úrok z
omeškania z čiastky 343,57 € od 13.05.2008 do zaplatenia, presahujúceho 8,5 % úrok z omeškania z
čiastky 183,-€ od 13.06.2008 do zaplatenia, presahujúceho 8,5 % úrok z omeškania z čiastky 156,95 €
od 13.07.2008 do zaplatenia, presahujúceho 8,5 % úrok z omeškania z čiastky 277,90 € od 13.08.2008
do zaplatenia, presahujúceho 8,5 % úrok z omeškania z čiastky 302,52 € od 13.10.2008 do zaplatenia,

presahujúceho 6,5 % úrok z omeškania z čiastky 203,56 € od 13.11.2008 do zaplatenia, presahujúceho
5 % úrok z omeškania z čiastky 127,63 € od 13.12.2008 do zaplatenia, presahujúceho 10,5 % úrok z
omeškania z čiastky 193, 09 € od 13.01.2009 do zaplatenia, presahujúceho 10 % úrok z omeškania z
čiastky 217,38 € od 13.02.2009 do zaplatenia, presahujúceho 9,5 % úrok z omeškania z čiastky 202,50 €
od 13.03.2009 do zaplatenia, presahujúceho 9,25 % úrok z omeškania z čiastky 337,20 € od 13.04.2009

do zaplatenia a presahujúceho 9 % úrok z omeškania z čiastky 127,40 € od 13.05.2009 do zaplatenia.

Na základe podania navrhovateľa súd uznesením č.k. 27C/331/2010-446 zo dňa 08.10.2013 pripustil
zmenu žalobného návrhu tak, že navrhovateľ žiada, aby súd uložil odporcovi zaplatiť mu sumy: 705,31 €
s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 13.04.2007 do zaplatenia; 57,92 € s úrokom z omeškania

vo výške 8,5 % ročne od 13.05.2007 do zaplatenia; 223,78 € s úrokom z omeškania vo výške 8,5 %
ročne od 13.06.2007 do zaplatenia; 70,00 € s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 13.07.2007
do zaplatenia; 246,10 € s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 13.08.2007 do zaplatenia;
172,38 € s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 13.01.2008 do zaplatenia; 153,42 € s úrokom
z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 13.02.2008 do zaplatenia; 278,94 € s úrokom z omeškania vo

výške 8,5 % ročne od 13.03.2008 do zaplatenia; 258,14 € s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne
od 13.04.2008 do zaplatenia; 310,00 € s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 13.05.2008
do zaplatenia; 175,56 € s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 13.06.2008 do zaplatenia;
155,97 € s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 13.07.2008 do zaplatenia; 274,75 € s úrokom
z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 13.08.2008 do zaplatenia; 300,00 € s úrokom z omeškania vo

výške 8,5 % ročne od 13.10.2008 do zaplatenia; 199,00 € s úrokom z omeškania vo výške 6,5 % ročne
od 13.11.2008 do zaplatenia; 127,38 € s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 13.12.2008 do
zaplatenia;195,27 € s úrokom z omeškania vo výške 10,5 % ročne od 13.01.2009 do zaplatenia; 451,42 € s úrokom
z omeškania vo výške 10 % ročne od 13.02.2009 do zaplatenia; 202,50 € s úrokom z omeškania vo
výške 9,5 % ročne od 13.03.2009 do zaplatenia; 93,91 € s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne

od 13.04.2009 do zaplatenia; 112,00 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 13.05.2009 do
zaplatenia a náhradu trov konania, do 3 dní. Konanie v časti o zaplatenie 352,98 € s príslušenstvom
zastavil.

Predovšetkým súd ustálil, že po všetkých úpravách žalobného petitu zo strany navrhovateľa, o ktorých

bolo rozhodnuté vyššie uvedenými uzneseniami, predmetom konania zostal jednak nárok navrhovateľa
na stravné za zahraničné cesty za víkendy výlučne za konkrétne, v návrhu špecifikované dni, obsiahnuté
v období od marca 2007 do apríla 2009 v celkovej výške 4 050,70 €s príslušenstvom a jednak nárok
navrhovateľa na vrátenie neoprávnene strhnutej sumy z vyplatených cestovných náhrad (a nie zo
mzdy, ako to nesprávne označuje navrhovateľ v písomných podaniach) v celkovej výške 713,06 € (za
marec 2007 suma 479,06 € a za január 2009 suma 234 €). Mzda, dohodnutá v pracovnej zmluve na

sumu 248,95 €/ 7500,- Sk bola totiž navrhovateľovi poukazovaná bezhotovostne, prevodom na účet v
banke, pričom z výdavkových pokladničných dokladov a prehľadov mzdy vodiča za príslušné obdobia
vyplýva,žeformouvýplatyvhotovostinazákladevýdavkovýchpokladničnýchlístkov bolinavrhovateľovi
vyplácané cestovné náhrady, nie celá mzda. Čo sa týka tohto nároku, navrhovateľ vo svojich písomných
podaniach taktiež nesprávne uvádza, že v roku 2009 mu bola neoprávnene strhnutá suma za mesiac

marec 2009, hoci práve z ním predloženého výdavkového pokladničného dokladu č. 1375 vyplýva, že v
skutočnosti ide o tvrdené neoprávnené strhnutie sumy z cestovných náhrad, patriacich navrhovateľovi
za mesiac január 2009, ktoré boli splatné dňa 12.02.2009 a reálne mu boli na základe predmetného
výdavkového pokladničného dokladu vyplatené dňa 11.03.2009.

Medzi účastníkmi pritom nebolo sporné, že navrhovateľ bol zamestnancom odporcu (ako právneho
nástupcu pôvodného zamestnávateľa ) na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.10.2002, ktorý pracovný
pomer bol skončený dohodou ku dňu 01.05.2009. Navrhovateľ pre odporcu vykonával prácu vodiča
medzinárodnej kamiónovej dopravy, za čo poberal hrubú mzdu vo výške 7500,- Sk (bod 5 zmluvy).
Termín výplaty mzdy si zmluvné strany dohodli na 12. v deň po ukončení mesiaca, za ktorý sa mzda

vypláca. Zároveň si dohodli, že pri vyslaní zamestnanca na pracovnú cestu prináležia zamestnancovi
cestovné náhrady podľa platného právneho predpisu, ktoré sa vyplácajú v termíne výplaty mzdy (bod
6 pracovnej zmluvy).

Navrhovateľ pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že firma, v ktorej bol zamestnaný, predala podnik

odporcovi s tým, že neuzatvárali nové pracovné zmluvy, pretože na odporcu prešli práva a povinnosti
z pôvodného pracovného pomeru. Odporca im potom dával podpísať nové dohody, ale on žiadnu
nepodpísal, pretože to nebolo výhodné. Zostal pracovať pre odporcu, spočiatku mzdu dával tak ako sa
dohodli, bol spokojný. Potom sa začali diať čudné veci, začali im brať z výplaty peniaze, pri výplate im
povedali, že majú nejaké pohľadávky, ale nemali k tomu žiaden doklad. Zdôraznil, že od odporcu chce

len diéty za víkendy, cez ktoré dostávali len 10-20,- €, ale zákonný nárok bol niekde inde. Nepýtal ani
prestoje, tam tiež nemali diéty. Mal za to, že týmto spôsobom bol ukrátený na mzde. Pôvodne boli diéty
cez víkend 20,- €, potom 15,- € a nakoniec len 10,- €, nikdy to nebolo v celej zákonnej výške. Ohľadne
neoprávnene zrazených súm z výplaty svoje námietky uviedol aj do žiadosti o skončenie pracovného
pomeru. Za tento jedenkrát má o zrazenej sume aj doklad, ale za všetky tie roky bolo zrazených súm

viac. Sťažoval na vedení, ale brali sa tam úplatky, kto dal peniaze, tak mu to z výplaty nestrhli a dali mu
dobrú robotu. Musel brať čo mu dali kvôli rodine, ale tie peniaze mu chýbajú. Zo strany svedka N. podľa
neho ide o klamstvo a zavádzanie súdu. Zo začiatku sa robili zápisy o škode, potom dávali len také
ústrižkykoľkomáktozaplatiť.Špeditéridávaliinformácieriaditeľovidopravyojehoomeškaníapodobne,
boli to vymyslené zrážky, peniaze mu zobrali bez dokladov a podvodne. Výdavkové pokladničné lístky

podpísal, pretože mu ich dal pokladník, že nech podpíše a potom zavolal N., či nemá nejakú pohľadávku.
Keď ten povedal, že tam niečo má, tak mu to zobrali. Povedal im, že to je na trestné oznámenie, ale
povedali, nech sa stará o seba, že je to len malá suma, že mu to vadiť nebude. Mali to celé premyslené,
nedá sa to dokázať, len tieto dva razy prinútil p. I. dopísať tie mínusy, aby mal nejaký doklad.

Navrhovateľ ďalej v konaní rozporoval doklady predložené odporcom -výdavkový pokladničný doklad č.
1375 zo dňa 11.03.2009 v spojení s prehľadom mzdy vodiča za obdobie od 01.01.2009 do 31.01.2009 z
11.03.2009,pretožedisponujeoriginálom,kdenaposlednejstraneprehľadumzdyvodičasanachádzaaj
strhnutá suma 234,- €, čo v doklade predloženom odporcom chýba. Od 01.01.2007 odporca vydal príkazč. FR2 2006, kde využil § 34 zákona o cestovných náhradách a cestovné náhrady paušalizoval. Podľa
jeho názoru ide o podstatnú zmenu zmluvy, ktorá mala mať formu písomného dodatku podpísaného
oboma zmluvnými stranami, čo sa v tomto prípade nestalo. Postup odporcu nebol zákonný, a preto treba

vychádzaťzustanovenízákonaocestovnýchnáhradách.Vzniesolnámietkupremlčania,ktorúodôvodnil
tak, že podľa tvrdení odporcu boli cestovné náhrady paušalizované. Ak by sa teda vzali do úvahy všetky
úhrady a navrhovateľovi síce neboli priznané diéty cez víkendy v správnej výške, ale v ostatné dni boli
vyššie, a teda sa to podľa názoru odporcu komplexne vyrovnalo, ide podľa jeho názoru o započítanie,
ktoré však nespĺňa náležitosti § 580 Obč.zák., V tomto smere poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn.

4Ncdo/14/11 zo dňa 28.05.2012 a KS v Žiline sp. zn. 6Co/90/10 zo dňa 18.08.2010. Pokiaľ ide teda o
pohľadávku odporcu z bezdôvodného obohatenia, jeo premlčaná. Čo sa týka neoprávnene zrazených
súm, konaní bolo preukázané, že ma mzdových listoch nejde o písmo klienta, tento na mzdové listy
nič nedopisoval, s týmito dokladmi bolo manipulované, pretože samotný odporca predložil v konaní
dokladov, čisté bez zápisov.

Odporca na pojednávaní žiadal, aby súd žalobu zamietol a priznal mu náhradu trov konania. Cestovné
náhrady boli navrhovateľovi vyplácané vo výške zákonného nároku, čo s miernou odchýlkou potvrdil
aj znalecký posudok. Trval na vznesenej námietke premlčania. Navrhovateľom vznesenú námietku
premlčania mal za nejasnú, nevedel o aké pohľadávky by malo ísť. Podľa jeho názoru navrhovateľ
nepreukázal, že došlo k zrážkam zo mzdy a mal za to, že ani žiadne zápisy zo škodovej komisie v tomto

smere neexistujú.

SvedokV.I.,pokladníkodporcunapojednávaníuviedol,žesivecpresnenepamätá,boloto dávno.Mzda
sa zamestnancom odporcu vyplácala v hotovosti, zamestnanec podpísal výdavkový pokladničný lístok,
ktorý vyhotovoval v zásade on, ak mal napríklad dovolenku, vyhotovil ho niekto iný. Výdavkový lístok bol

vyhotovený podľa výpočtu, ktorý predstavuje prehľad mzdy vodiča v obdobnej forme ako je založená v
spise. Pri vyplácaní mzdy vypísal výdavkový lístok, zamestnanec ho podpísal tesne pred prevzatím a
potom prevzal peniaze. Nestalo sa, že by zamestnanec dostal inú sumu ako podpísal. Svedok potvrdil,
že na výdavkových pokladničných lístkoch za marec 2007 a zo dňa 11.03.2009 je jeho podpis. Ohľadne
rukou písaných údajoch na prehľade mzdy vodiča za január 2009 nemal vedomosť, písal to zrejme on,

ale nevedel, čo to znamená, je to už 4 roky a vo firme je veľa ľudí, zhruba 280 vodičov. Vždy však
bola vyplatená suma, ktorá bola podpísaná. Rozpor medzi rukou dopísanými sumami na prehľade mzdy
a medzi výdavkovým dokladom zo dňa 11.03.2009 vysvetlil tak, že zamestnanec vždy dostal to, čo
podpísal. Rozhodujúci je výdavkový doklad. Ak bola v akomkoľvek prípade vodičovi zrazená nejaká
suma z výplaty, ak išlo o škodu, bol tam vždy škodový zápis, z iného dôvodu nie. Opakovane zdôraznil,

že dôležitý je podpísaný doklad, čo podpísal, to dostal, viac k tomu nemal čo povedať. Navrhovateľovi
boli vždy vyplatené sumy ako sú uvedené na výdavkových lístkoch.

Svedok W. N. na pojednávaní uviedol, že samotnému predmetu konania sa vyjadriť nevie. U odporcu
pracoval v rokoch 2001-2009 na pozícii riaditeľ dopravy, a to až doteraz. Všeobecne, keď odporca zistil,

že má voči nejakému zamestnancovi nemu pohľadávku, riešilo sa to cez škodový zápis, každá škoda
bola prerokovaná, spravil sa škodový zápis a potom sa dohodlo o zrážkach zo mzdy alebo podobne.
Škodový zápis podpisovali členovia škodovej komisie, bol to p. I., p. N. alebo on, zamestnanec sa
na záver podpisoval, bolo tam miesto pre jeho vyjadrenie. Škodové zápisy sa zakladali u p. I.. Ak
zamestnanec spôsobil škodu, riešilo sa to spätne, neskôr ako k tomu došlo, nikdy nie v ten mesiac.

Vždy bol škodový zápis, na základe neho došlo k dohode so zamestnancom a potom sa prípadne
vykonali zrážky. Všetko sa prešetrovalo škodovou komisiou, zamestnanci mali poistky a v prvom rade sa
to riešilo cez tieto poistky. V ostatných prípadoch sa to riešilo na základe dohovoru so zamestnancom,
zamestnanci túto škodu normálne zaplatili, nič sa im len tak nezrážalo. Nemal vedomosť o dokladoch o
takýchto postupoch na obdobie rokov 2007-2009, ale štandardne sa takto postupuje. K mzdovým listom

vodiča-navrhovateľazajanuár2009azamarec2007srukoudopísanýmiúpravami,savyjadriťnevedel,
nevedel, kto to písal a čo sú to za výpočty. Pripustil, že je to možné, že to písal p. I., ale bližšie nevedel o
tom nič. Nemal vedomosť o tom, že by v období rokov 2007-2009 boli navrhovateľovi vykonané nejaké
zrážky zo mzdy. Nevedel o tom, že by odporca bral peniaze bez prerokovania v škodovej komisii, a
zdôraznil, že škodové zápisy sa robia dodnes, nikdy sa neprestali robiť.

Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa na stravné za zahraničné cesty za víkendy za konkrétne, v návrhu
špecifikované dni, uznesením zo dňa 20.05.2011 bola vo veci ustanovená znalkyňa R.. X. B., znalkyňa
z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, personalistika, ktorej bola
uložená znalecká úloha vyčísliť zákonný nárok navrhovateľa na stravné v zmysle zákona o cestovnýchnáhradách pre prípad, že by odporca ako zamestnávateľ nepristúpil k paušalizácii, a to za obdobie od
XX.XX.XXXX do 30.04.2009; vyčísliť nárok navrhovateľa na stravné za dni tak ako to vyplýva z podania
navrhovateľa zo dňa 09.06.2010 (číslo listu 22 - 27); vyčísliť nárok navrhovateľa za celé obdobie od

01.03.2007 do 30.04.2009 ako aj za obdobie od 01.01.2007 do 31.04.2009.

Znalkyňa dňa 04.10.2011 súdu predložila znalecký posudok č. 8/2011 zo dňa 30.09.2011, v ktorom
zodpovedala na otázky súdu. Zo znaleckého posudku vyplýva, že:
1/ zákonný nárok navrhovateľa na celkové stravné (tuzemské aj zahraničné, za všetky odpracované

dni) v zmysle zákona o cestovných náhradách pre prípad, že by odporca ako zamestnávateľ nepristúpil
k paušalizácii, za obdobie od 01.03.2007 do 30.04.2009 predstavuje sumu spolu 21 983,68 € (od
01.03.2007 do 31.12.2007 sumu 5 945,63 €, od 01.01.2008 do 31.12.2008 sumu 12 382,34 € a od
01.01.2009 do 30.04.2009 sumu 3 655,71 €). Z prílohy č. 2 posudku vyplýva, že za január 2007
predstavuje tento nárok navrhovateľa sumu 43 770,05 Sk/1452,89 €; za február 2007 sumu 31 794,48
Sk/; za marec 2007 sumu 39 622,53 Sk/1315,22€ ; apríl 2007 sumu 26 403,20 Sk/876,42 €; máj

2007 sumu 37 808,58 Sk/1255,01 €; jún 2007 sumu 10 051,20 Sk/333,63 €; júl 2007 sumu 45 785,29
Sk/1519,79 €; december 2007 sumu 19 447,31 Sk/645,53 €; za január 2008 predstavuje tento nárok
navrhovateľa sumu 28 444,93 Sk/944,19 €; za február 2008 sumu 38 013,96 Sk/1261,83 €; za marec
2008 sumu 36 880,67 Sk/1224,21 €; apríl 2008 sumu 51 044,63 Sk/1694,37 €; máj 2008 sumu 26
314,74 Sk/873,48 €; jún 2008 sumu 27 679,57 Sk/918,79 €; júl 2008 sumu 35 545,- Sk/1213,07 €;

september 2008 sumu 43 152,52 Sk/1432,40 €; október 2008 sumu 36 924,38 Sk/1225,66 €; november
2008 sumu 21 197,21 Sk/703,61 €; december 2008 sumu 26 833,32 Sk/ 890,70 €- spolu suma za rok
2008 373 030,91 Sk-/ 12 382,35 €; za január 2009 sumu 1 278,64 €; za február 2009 sumu 1 005,36
€; za marec 2009 sumu 711,72 €, za apríl 2009 sumu 656,99 €- spolu suma za rok 2009 3 655,71 €.
Celková suma stravného, tuzemského aj zahraničného za všetky odpracované dni v zmysle zákona

o cestovných náhradách pre prípad, že by odporca ako zamestnávateľ nepristúpil k paušalizácii, za
obdobie nepostihnuté odporcom vznesenou námietkou premlčania, t.j. od 01.05.2007 do 31.04.2009
predstavuje v zmysle prílohy č. 2 posudku sumu 19 792,05 €.
2/ nárok navrhovateľa na stravné za jednotlivé dni tak, ako vyplývajú z jeho podania zo dňa 09.06.2010
predstavuje sumu 5 482,43 €, z ktorej odporca uhradil sumu 1 720,- € a zostáva tak ešte suma 3 762,43

€ (za marec 2007: 284,80 € po odpočítaní odporcom uhradeného stravného 80,- € suma 204,80 €; apríl
2007 0,- € po odpočítaní úhrady odporcu 0,- € suma 0,- €; máj 2007 273,16 € po odpočítaní úhrady
odporcom 80,- € suma 193,16 €, jún 2007 90 € po odpočítaní úhrady odporcom 20,- € suma 70,- €;
júl 2007 366,10 € po odpočítaní úhrady odporcom 120,- € suma 246,10 €, december 2007 180,- € po
odpočítaní úhrady odporcom 20,- € suma 160,- €, január 2008 149,06 € po odpočítaní úhrady odporcom

20,- € suma 129,06 €, február 2008 367,17 € po odpočítaní úhrady odporcom 100,- € suma 267,17
€, marec 2008 275,88 € po odpočítaní úhrady odporcom 40,- € suma 235,88 €, apríl 2008 450,- € po
odpočítaní úhrady odporcom 140,- € suma 310,- €, máj 2008 255,56 € po odpočítaní úhrady odporcom
80,- € suma 175,56 €, jún 2008 218,88 € po odpočítaní úhrady odporcom 80,- € suma 138,88 €, júl 2008
374,75 € po odpočítaní úhrady odporcom 100,- € suma 274,75 €, september 2008 450,- € po odpočítaní

úhrady odporcom 150,- € suma 300,- €, október 2008 319,- € po odpočítaní úhrady odporcom 120,- €
suma 199,- €, november 2008 203,84 € po odpočítaní úhrady odporcom 90,- € suma 113,84 €, december
2008 270,- € po odpočítaní úhrady odporcom 90,- € suma 180,- €, január 2009 372,02 € po odpočítaní
úhrady odporcom 170,- € suma 202,02 €, február 2009 254,- € po odpočítaní úhrady odporcom 90,- €
suma 164,- €, marec 2009 156,21 € po odpočítaní úhrady odporcom 70,- € suma 86,21 €, apríl 2009

172,- € po odpočítaní úhrady odporcom 60,- € suma 112,- €), pričom stravné za jednotlivé dni, za ktoré
si ich uplatnil navrhovateľ v úprave návrhu zo dňa 09.06.2010 znalkyňa v znaleckom posudku presne
špecifikovala v príslušných tabuľkách. Znalkyňa ďalej uviedla, že pokiaľ by sa bral do úvahy nárok
navrhovateľa na stravné za dané dni podľa § 5 a § 13 zákona, išlo by o sumu 4 050,60 €, ale navrhovateľ
v návrhu žiada len zahraničné stravné nad 12 hodín.;

3/ zákonný nárok navrhovateľa na stravné v zmysle zákona o cestovných náhradách pre prípad, že
by odporca ako zamestnávateľ nepristúpil k paušalizácii, za obdobie od 01.01.2007 do 30.04.2009
predstavuje sumu spolu 24 491,96 € (od 01.01.2007 do 28.02.2007 sumu 2 508,28 € od 01.03.2007
do 31.12.2007 sumu 5 945,63 €, od 01.01.2008 do 31.12.2008 sumu 12 382,34 € a od 01.01.2009 do
30.04.2009 sumu 3 655,71 €).

Odporca sa k posudku vyjadril tak, že zdôraznil, že pri vyplácaní cestovných náhrad navrhovateľovi tieto
paušalizoval, a preto prepočet cestovných náhrad na jednotlivé dni, ako to uviedol navrhovateľ v podaní
zo dňa 09.06.2010, a ich samostatné posudzovanie nie je možné. Z toho dôvodu mal za irelevantnévyčíslenie nároku podľa úpravy návrhu zo dňa 09.06.2010. S ohľadom na premlčanie mal za to, že do
úvahy možno brať len závery znalkyne ohľadne nároku vyčísleného od 01.03.2007 do 30.04.2009.

Na žiadosť navrhovateľ bol predmetný znalecký posudok doplnený znalkyňou tak, aby boli zohľadnené
konkrétne údaje o čase prechodu štátnych hraníc navrhovateľom v ten- ktorý deň. E. dňa 12.06.2012
vypracovala Doplnok č. 1 znaleckému posudku č. 8/2011, podľa ktorého nárok navrhovateľa na stravné
za jednotlivé dni tak, ako vyplývajú z jeho podania zo dňa 09.06.2010 predstavuje po zohľadnení
presného času prechodu štátnej hranice navrhovateľom sumu 5 482,43 €, z ktorej odporca uhradil sumu

1 720,- € a zostáva tak ešte suma 3 762,43 €.

Z prehľadu stravného vypracovaného odporcom z č.l. 137 spisu vyplýva, že navrhovateľovi bolo titulom
celkových cestovných náhrad za obdobie od 01.01.2007 do 30.04.2009 vyplatených spolu 23 790,23 €,
z toho 7 545,26 € za rok 2007, 13 083,94 € za rok 2008 a 3 161,03 € za rok 2009.

Podľa výdavkových pokladničných lístkov a listín Mzdy vodiča za jednotlivé mesiace bolo navrhovateľovi
reálne vyplatené celkové cestovné náhrady (v dokladoch nesprávne označované ako „mzda“)
nasledovne: za obdobie od 27.12.2006 do 31.01.2007 mu patrilo stravné 1 158,10 € a dňa 27.02.2007
mu bola vyplatená suma 1 158,- € ako „diéta 1/07“; za obdobie od 01.02.2007 do 28.02.2007 mu patrilo
stravné 946,70 € a dňa 27.03.2007 mu bola vyplatená suma 947,- € ako „diéta 02/2007“ ; za marec

2007 mu bola dňa 29.05.2007 vyplatená suma 1 196,76 € ako „diéta 03/07“; za apríl 2007 mu bola dňa
29.05.2007 vyplatená suma 985,33 € ako „diéta 04/07“; za máj 2007 mu bola dňa 03.08.2007 vyplatená
suma 1134,71 € ako „diéta 05/07“; za jún 2007 mu bola dňa 03.08.2007 vyplatená suma 325,86 € ako
„diéta 06/07“; za júl 2007 mu bola dňa 31.08.2007 vyplatená suma 1 241,42 € ako „diéta 07/07“; za
december 2007 mu bola dňa 25.03.2008 vyplatená suma 556,18 € ako „diéta 12/07“; za január 2008

mu bola dňa 25.03.2008 vyplatená suma 1 039,18 € ako „diéta 01/08“; za február 2008 mu bola dňa
25.03.2008 vyplatená suma 1 071,18 € ako „diéta 02/08“; za marec 2008 mu bola dňa 02.06.2008
vyplatená suma 1 667,12 € ako „diéta 03/08“; za apríl 2008 mu bola dňa 02.06.2008 vyplatená suma 1
283,60 € ako „diéta 04/08“; za máj 2008 mu bola dňa 02.09.2008 vyplatená suma 879,64 € ako „diéta
05/08“; za jún 2008 mu bola dňa 02.09.2008 vyplatená suma 1 323,92 € ako „diéta 06/08“; za júl 2008

mu bola dňa 02.09.2008 vyplatená suma 1230,78 € ako „diéta 07/08“; za september 2008 mu bola
dňa 11.11.2008 vyplatená suma 1890,04 € ako „diéta 09/08“; za október 2008 mu bola dňa 11.11.2008
vyplatená suma 1 226,76 € ako „diéta 10/08“; za november 2008 mu bola dňa 07.01.2009 vyplatená
suma 904,90 € ako „diéta 11/08“; za december 2008 mu bola dňa 11.03.2009 vyplatená suma 563,62 €
ako „diéta 12/08“; za január 2009 mu bola dňa 11.03.2009 vyplatená suma 1 115,07 € ako „diéta 01/09“;

za február 2009 mu bola dňa 28.04.2009 vyplatená suma 754,65 € ako „diéta 02/09“; za marec 2009 mu
bola dňa 28.04.2009 vyplatená suma 764,88 € ako „diéta 03/09“; za apríl 2009 mu bola dňa 09.06.2009
vyplatená suma 526,43 € ako „diéta 04/09“.
Z výdavkových pokladničných lístkov teda vyplýva, že za obdobie od marca 2007 do decembra 2007
odporca zaplatil navrhovateľovi spolu sumu 5 440,26 €, za obdobie od januára 2008 do decembra 2008

sumu spolu 13 103,74 € a za obdobie od januára 2009 do apríla 2009 sumu 3 161,03 €. Celkom teda za
obdobie od marca 2007 do apríla 2009 odporca navrhovateľovi podľa zákona o cestovných náhradách
vyplatil sumu 21 705,03 € a za obdobie, ktoré nie je postihnuté odporcom vznesenou námietkou
premlčania, teda od mája 2007 (splatné dňa 12.06.2007) do apríla 2009 (splatné dňa 12.05.2009) sumu
19 522,94 €.

Čo sa týka nároku navrhovateľa na stravné za zahraničné cesty za víkendy za konkrétne, v návrhu
špecifikované dni, súd po takto vykonanom dokazovaní ustálil, že žalobný návrh nie je dôvodný a je
potrebné ho v tejto časti zamietnuť.

Podľa § 118 ods. 2 z.č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce ( ďalej len „ Zákonník práce“) v znení účinnom

do 31.08.2007 mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované
zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje plnenie poskytované v súvislosti so
zamestnaním podľa iných ustanovení tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov, najmä náhrada
mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových
podielov (akcií) alebo obligácií a náhrada za pracovnú pohotovosť. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie

plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

Podľa § 118 ods. 2 Zákonníka práce v znení účinnom do 31.08.2011 mzda je peňažné plnenie alebo
plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu.Za mzdu sa nepovažuje plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa iných ustanovení
tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov, najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné
náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový

bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a náhrada za pracovnú
pohotovosť. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi
zo zisku po zdanení.

Podľa § 4 ods. 1 z.č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“)

zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu patrí a) náhrada preukázaných cestovných výdavkov,
b) náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie, c) stravné, d) náhrada preukázaných potrebných
vedľajších výdavkov, e) náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu jeho rodiny
do miesta pobytu alebo medzi zamestnávateľom a zamestnancom vopred dohodnutého miesta pobytu
rodinynaúzemíSlovenskejrepubliky,akpodľaurčenýchpodmienokpracovnácestatrváviacakosedem
po sebe nasledujúcich kalendárnych dní, a to každý týždeň, ak nie je v kolektívnej zmluve, prípadne

v pracovnej zmluve alebo v inej písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá táto náhrada za dlhší
čas, najdlhšie však za jeden mesiac.

Podľa § 4 ods. 2 zákona o cestovných náhradách preukazovanie výdavkov podľa odseku 1 sa
nevzťahuje na prípady, ak zamestnávateľ uzná výdavky zamestnancovi iným spôsobom ustanoveným

týmto zákonom.

Podľa § 34 zákona o cestovných náhradách náhrady podľa tohto zákona možno paušalizovať.
Pri výpočte paušálnej sumy zamestnávateľ vychádza z priemerných podmienok rozhodujúcich na
poskytovanie náhrad zamestnancovi alebo skupine zamestnancov. Ak sa zmenia podmienky, za ktorých

sapaušálnasumaurčila,jezamestnávateľpovinnýtútosumupreskúmaťaupraviť.Privýpočtepaušálnej
sumy je zamestnávateľ povinný prihliadať na zákonné nároky zamestnanca, ako aj na jeho oprávnené
záujmy.

Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je

rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.

Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor

koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 107 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa

na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za
tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Odporca v konaní v konaní vzniesol námietku premlčania, a preto sa súd zaoberal najprv touto otázkou.V zmysle bodu 6 pracovnej zmluvy zo dňa 01.10.2002 sa cestovné náhrady vyplácajú v termíne
výplaty mzdy, teda podľa bodu 5 zmluvy 12-ty deň po ukončení mesiaca, za ktorý sa mzda vypláca. S
poukazom na skutočnosť, že navrhovateľ podal žalobný návrh na súd dňa 21.05.2010, súd konštatoval,

že jeho nárok na stravné za dni 01.-05.03.2007, 08.-12.03.2007, 12.-.19.032007, 22.-26.03.2007,
29.03.30.03.2007 vyčíslený v podaní zo dňa 11.06.2011 sumou 383,10 € (splatný dňa 12.04.2007) a
01-02.04.2007, 05.-11.04.2007, 13.-19.04.2007,.19.-23.04.2007, 25.-28.04.2007 a 28.04.-31.04.2007
vyčíslený v podaní zo dňa 11.06.2011 sumou 312,70 € (splatný dňa 12.05.2007) je premlčaný z dôvodu,
žedodňapodaniažalobnéhonávrhunasúduplynulazákonná3-ročnápremlčaciadoba(dňa12.04.2010

a dňa 12.05.2010) a súd ho nemohol navrhovateľovi bez ďalšieho priznať, z ktorého dôvodu sa týmto
nárokom vecne nezaoberal.. Z totožného dôvodu sa súd vecne nezaoberal nárokom navrhovateľa na
vrátenie tvrdenej neoprávnene strhnutej sumy z cestovných náhrad za február 2007, splatných dňa
12.03.2007, ktorý je taktiež z dôvodu uplynutia zákonná 3-ročná premlčacia doba (od 12.03.2007 do
12.03.2010) premlčaný.

Zamestnávateľ v zmysle zákona o cestovných náhradách poskytuje zamestnancovi rôzne cestovné
náhrady, ktoré podľa § 4 ods. 1 zákona tvoria náhrady preukázaných cestovných výdavkov, náhrady
preukázanýchvýdavkovzaubytovanie,stravné,náhradypreukázanýchpotrebnýchvedľajšíchvýdavkov
a náhrady preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu jeho rodiny do miesta pobytu
alebo miesta pobytu rodiny na území Slovenskej republiky. Zamestnávateľ v zmysle § 34 zákona o

cestovnýchnáhradáchmôževšetkytietonáhradypaušalizovať,atovzáujmezhospodárneniaazníženia
administratívnej náročnosti agendy v tejto oblasti. Paušalizácia nemôže obchádzať účel zákona o
cestovných náhradách (napr. poskytovať zvýšené nárokové sumy jednotlivých náhrad z nákladov alebo
znížením jednotlivých náhrad poškodzovať zamestnancov, do paušálu zahrnúť cestu do zamestnania a
pod.). Paušalizovať náhrady je vhodné a účelné u tých zamestnancov alebo u tej skupiny zamestnancov

(napr. kontrolóri, vodiči), ktorým sú pravidelné určované porovnateľné podmienky pracovných ciest tak,
ako tomu bolo v tomto prípade, keď navrhovateľ pracoval pre odporcu ako vodič kamiónovej dopravy.
Účelompaušalizácieje,abysizamestnávateľzjednodušilvyúčtovaniepracovnýchciest,pretožezatakej
situácie potom poskytuje zamestnancovi prepočítané paušály konkrétnou peňažnou sumou - buď pre
konkrétne pracovné cesty alebo formou denného či mesačného paušálu, alebo iným spôsobom, čím je

fakticky upustené od výpočtu cestovných na náhrad formou cestovných príkazov z každej jednotlivej
pracovnej cesty. Paušalizácia náhrad je okrem uznania výdavkov na základe preukázateľnosti jednou z
ďalších foriem uznania výdavkov zamestnancovi (§ 4 ods. 2 zákona o cestovných náhradách).

Z odbornej praxe vyplýva, že paušálne sumy určuje v zmysle § 34 zákona o cestovných náhradách

jednostranne zamestnávateľ, ktorý k tomu nepotrebuje súhlas zamestnanca ani odborového orgánu.
Súd sa v tomto smere nestotožnil ani s právnym názorom navrhovateľa, že v dôsledku paušalizácie
zo strany odporcu došlo k zmene pracovnej zmluvy podľa § 54 Zákonníka práce medzi účastníkmi,
ktorú by bolo potrebné vyhotoviť písomne. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia dohodnutý
obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho

zmene. Odporca ako zamestnávateľ uplatnil v tomto prípade oprávnenie, ktoré mu dáva osobitný zákon,
bez ohľadu na vôľu zamestnanca, ktoré oprávnenie nemá žiaden vplyv na obsah pracovnej zmluvy, v
ktorej si účastníci len všeobecne dohodli, že pri vyslaní navrhovateľa - zamestnanca na pracovnú cestu
prináležia zamestnancovi cestovné náhrady podľa platného právneho predpisu, ktoré sa vyplácajú v
termíne výplaty mzdy (bod 6 pracovnej zmluvy).

Zamestnávateľ pri určovaní paušálu musí vychádzať z priemerných podmienok rozhodných
pre poskytovanie náhrad zamestnancovi alebo skupine zamestnancov. Priemerné podmienky
zamestnávateľ zistí z uskutočnených pracovných ciest, t. j. z dokladov za určité uplynulé obdobie (napr.
mesiac, štvrťrok, polrok atď.) alebo z predpokladaných plánovaných pracovných ciest. Keďže zákon
o cestovných náhradách neustanovuje priamo druh paušálu z časového hľadiska, paušál môže byť

rôzny, podľa uváženia a rozhodnutia zamestnávateľa, napr. denný, týždenný, mesačný, štvrťročný a
podobne. Zamestnávateľ k určenému paušálu musí mať vypracovanú kalkuláciu dokazujúcu spôsob
výpočtu paušálu a jeho obsah ; pri výpočte paušálnej sumy je zamestnávateľ povinný prihliadať na
zákonné nároky zamestnanca, ako aj na jeho oprávnené nároky. Vypočítaná suma paušálu potom závisí
od rôznych skutočností, napríklad od konkrétnych podmienok pracovných ciest každého zamestnanca,

od spôsobu výpočtu, od časového hľadiska poskytovania paušálu. Zákon ustanovuje, že pri výpočte
paušálnej sumy je zamestnávateľ povinný prihliadať na zákonné nároky zamestnanca ako aj na jeho
oprávnené nároky, čo však bez ďalšieho neznamená, že cestovné náhrady poskytované zamestnancovi
formou paušálnych náhrad musia presne zodpovedať cestovným náhradám zamestnanca, na ktoréby mal nárok, keby zamestnávateľ paušálizáciu nevykonával. Táto skutočnosť vyplýva z povahy
samotnej paušalizácie cestovných náhrad, ktorá vychádza z priemerných podmienok rozhodných pre
poskytovanie náhrad konkrétnemu zamestnancovi alebo skupine zamestnancov.

Súd predovšetkým opakovane zdôrazňuje, že predmetom tohto konania bol nárok navrhovateľa výlučne
na zahraničné stravné za víkendové, v návrhu presne špecifikované konkrétne dni v jednotlivých
mesiacoch za obdobie od marca 2007 do apríla 2009, s tým, že nárok navrhovateľa na cestovné
náhrady za marec 2007 (splatné dňa 12.04.2007) a apríl 2007 (splatné dňa 12.05.2007) boli dotknuté

odporcom vznesenou námietkou premlčania. Ako je uvedené vyššie, zákon o cestovných náhradách
umožňuje poskytovanie cestovných náhrad zamestnancovi zo strany zamestnávateľa formou paušálu,
ktorý vychádza z priemerných podmienok rozhodných pre poskytovanie náhrad zamestnancovi alebo
skupine zamestnancov. V praxi to znamená, že zamestnanec dostáva dohodnutý paušál ( či už denný,
týždenný, mesačný alebo paušál pre konkrétne pracovné cesty ) a nie cestovné náhrady viažuce sa
na konkrétne cestovné príkazy z každej jednotlivej pracovnej cesty. Z povahy a podstaty samotnej

paušalizáciecestovnýchnáhrad,ktoráznamenáspriemerovanievyplýva,žepripaušalizáciiniejemožné
vyňať z paušálneho obdobia výlučne konkrétne dni, v tomto prípade naviac len víkendové dní, týkajúce
sa výlučne zahraničného stravného (a nie aj tuzemského ) a za tieto požadovať cestovné náhrady.

V danej veci odporca paušalizáciu vo vzťahu k pracovným cestám navrhovateľa vykonával oprávnene

v súlade s § 34 zákona o cestovných náhradách. Z prehľadu miezd /správne malo byť z prehľadu
cestovných náhrad/ vodiča (č.l. 38-111 spisu) súd zistil, že odporca vykonával paušalizáciu takým
spôsobom, že jednak zamestnancovi - navrhovateľovi poskytoval sumu označenú ako „diéta- víkend“
v sume 20,- €, resp. v sume 30,- € za 1 deň; jednak mu vyplácal paušálnu sumu stanovenú za
1 najazdený kilometer, ktorá sa líšila v závislosti od štátu, v ktorom navrhovateľ ten- ktorý počet

kilometrov odjazdil. Navrhovateľ v konaní netvrdil a ani nepreukázal, že by odporca stanovil alebo
vypočítal paušálnu sumu nesprávne, a toto nebolo ani predmetom tohto konania. Pokiaľ ide o
zákonnú zásadu, že pri výpočte paušálnej sumy je zamestnávateľ povinný prihliadať na zákonné
nároky zamestnanca ako aj na jeho oprávnené nároky, súd po preskúmaní veci s prihliadnutím na
výsledky znaleckého dokazovania konštatoval, že odporca ako zamestnávateľ túto zákonnú zásadu

rešpektoval. Je síce pravdou, že pokiaľ ide o samotnú položku „diéta- vikend“, nárok navrhovateľa
na stravné za jednotlivé dni tak, ako vyplývajú z jeho žalobného návrhu podľa záverov znaleckého
posudku predstavuje sumu 5 482,43 €, z ktorej odporca uhradil len sumu 1 720,- € (a zostáva tak
ešte suma 3 762,43 €), avšak je potrebné zohľadniť, že odporca poskytoval navrhovateľovi formou
paušáluvšetkycestovnénáhrady(atedanielenzahraničnéstravnézavíkendovédni),ktorépočítaliným,

ďalším spôsobom tak, že vyplatené celkové cestovné náhrady v zásade kompenzovali tento rozdiel za
„diéty- víkend“, teda navrhovateľ od odporcu prijal okrem „diét- víkend“ ďalšie paušalizované cestovné
náhrady (pohyblivé sumy odvíjajúce sa od najazdených kilometrov v tom- ktorom štáte). Tomuto záveru
zodpovedá skutočnosť, že v zmysle záverov znaleckého posudku by navrhovateľ mal za celé obdobie
od mája 2007 do apríla 2009 pri nevykonaní paušalizácie nárok na všetky cestovné náhrady (tuzemské

aj zahraničné stravné, za pracovné dni aj víkendy a ostatné cestovné náhrady) vo výške 19 792,05 €,
pričom odporca v konaní výdavkovými pokladničnými lístkami podpísanými navrhovateľom preukázal,
že za dané obdobie mu reálne vyplatil sumu cestovných náhrad 19 522,94 €. Ak by súd vyhovel
žalobnému návrhu a priznal navrhovateľovi zahraničné stravné za v návrhu špecifikované víkendové dni
v sume 3 762,43 €, navrhovateľ by sa tak vo vzťahu k odporcovi bezdôvodne obohatil, keďže odporcom

vyplatená suma všetkých cestovných náhrad pri paušalizácii s minimálnym rozdielom zodpovedá jeho
zákonnému nároku na všetky cestovné náhrady bez vykonania paušalizácie, t.j. za jednotlivé pracovné
cesty. Ani rozdiel medzi uvedenými sumami vo výške 269,11 € však súd navrhovateľovi priznať nemohol,
pretože, ako je uvedené vyššie, navrhovateľ si v konaní uplatnil výlučne zahraničné stravné za konkrétne
kalendárne dní - víkendy, pričom táto suma zahŕňa aj ďalšie cestovné náhrady (napr. tuzemské stravné

a stravné za pracovné dni). S poukazom na vyššie uvedený výklad zákonného ustanovenia § 34 zákona
o cestovných náhradách takto špecifikovaný nárok navrhovateľa ani nemá právne opodstatnenie práve
s ohľadom na skutočnosť, že odporca poskytoval navrhovateľovi celé cestovné náhrady (a to nielen
zahraničné stravné cez víkendové dni) formou paušálu, ktoré navrhovateľ ako zamestnanec nemusel
preukazovať ohľadne každej konkrétnej pracovnej cesty, pričom i v pracovnej zmluve si účastníci dohodli

vyplácanie všetkých cestovných náhrad (nielen žalovaného zahraničného stravného cez víkendové dni
a nie za konkrétne kalendárne dni ) k 12- dňu tohto ktorého mesiaca pozadu.V súvislosti s uvedeným súd nemal za dôvodnú ani námietku premlčania vznesenú navrhovateľom
ohľadne tzv. započítania ďalších paušalizovaných cestovných náhrad, ktoré navrhovateľovi odporca
poskytoval okrem zahraničného stravného za konkrétne v žalobnom návrhu špecifikované dni a

ktoré bolo navrhovateľovi i v zmysle znaleckého posudku vyplácané vo vyššej miere, ako by mu pri
nevykonaní paušalizácie patrilo. V tomto prípade totiž nejde o žiadne započítanie pohľadávok odporcu
voči navrhovateľovi v zmysle § 588 Obč.zák., ale o realizáciu komplexného osobitného zákonného
postupu, upraveného v § 34 zákona o cestovných náhradách, spočívajúceho v spriemerovaní ( nie
započítaní) podmienok rozhodných pre poskytovanie náhrad zamestnancovi, ktorý umožňuje odporcovi

ako zamestnávateľovi paušalizovať, teda spriemerovať, všetky cestovné náhrady.

Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa na vrátenie podľa jeho názoru neoprávnene zrazených súm z
cestovných náhrad mzdy za mesiac marec 2007 (splatné dňa 12.04.2007, reálne vyplatené dňa
29.05.2007) a mesiac január 2009 (splatné dňa 12.02.2009, reálne vyplatené dňa 11.03.2009), súd
v prvom rade konštatuje, že z vykonaného dokazovania zistil, že navrhovateľ si žalobným návrhom

neuplatňuje neoprávnene zrazené sumy zo mzdy, ako nesprávne uvádza vo svojich písomných
podaniach, ale neoprávnene zrazené sumy z odporcom vyplácaných cestovných náhrad. Pokiaľ ide o
odporcom vznesenú námietku premlčania, aj v tejto časti ju mal súd za dôvodnú, pretože napriek tomu,
že cestovné náhrady za mesiac marec 2007 boli splatné už dňa 12.04.2007, reálne boli navrhovateľovi
podľa výdavkového pokladničného lístka vyplatené až dňa 29.05.2007, ktorým dňom malo v zmysle

návrhu dôjsť aj k neoprávnenému zrazeniu žalovanej sumy 479,06 €. Vzhľadom k tomu, že v tejto časti
je vec nutné v zmysle žalobného návrhu posudzovať ako nárok navrhovateľa na vydanie bezdôvodného
obohatenia (plnenie bez právneho dôvodu), najneskôr dňom 29.05.2007 navrhovateľ zistil, že zo strany
odporcu podľa jeho tvrdení došlo k neoprávnenému zrazeniu sumy 479,06 € z jeho cestovných náhrad
a teda že sa odporca na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Podľa § 107 ods. 1 Obč.zák. potom premlčacia

doba vo vzťahu k tejto časti žalobného návrhu uplynula dňom 29.05.2009, a pretože navrhovateľ podal
žalobný návrh na súdny dňa 21.05.2010, súd sa ani touto časťou návrhu nemohol vecne zaoberať z
dôvodu uplynutia zákonnej 2-ročná subjektívnej premlčacej doby.

Čo sa týka nároku navrhovateľa na vrátenie tvrdenej neoprávnene strhnutej sumy 234,- € z cestovných

náhradzajanuár2009(splatnýchdňa12.02.2009,reálnevyplatenýchdňa11.03.2009),súdmalzato,že
vo vzťahu k tejto časti žalobného návrhu 2-ročná zákonná premlčacia lehota v zmysle vyššie uvedeného
ku dňu podania žalobného návrh neuplynula.

Po právnej stránke súd vychádzal z názoru, že z cestovných náhrad, ktoré nie sú v zmysle § 118 ods.

2 Zákonníka práce zložkou mzdy, nie je možné za žiadnych okolností vykonávať zrážky. K tomuto
právnemu záveru nasvedčuje aj znenie § 69 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého ani v
exekučnom konaní nie je možné z cestovných náhrad vykonávať zrážky. Pokiaľ by sa odporca dopustil
takéhoto neprípustného konania, konal by v rozpore so zákonom a na jeho strane by potom vo vzťahu
k navrhovateľovi vzniklo bezdôvodné obohatenie.

Navrhovateľ túto časť svojho nároku opieral o skutočnosť, že na listine označenej ako mzda vodiča
za obdobie od 01.01.2009 do 31.01.2009, ktorá má formu vytlačenej zostavy, sa v závere nachádzajú
rukou dopísaný text „+371,- €/ 1115, - € - 234,- €/ 881,- €“. Tvrdil, že namiesto sumy 1 115,07 € mu bola
vyplatená len suma 881,07 €.

Odporca nárok navrhovateľa popieral s tým, že navrhovateľovi bola vyplatená suma cestovných náhrad
tak, ako je uvedená v pokladničnom odklade č. 1375, zo dňa 11.03.2009, podpísaný navrhovateľom,
podľa ktorého bola tohto dňa vyplatená navrhovateľovi suma 1115,07 € ako „diéta 01/09“. Odporca
predložil aj listinu označenú ako mzda vodiča za obdobie od 01.01.2009 do 31.01.2009, ktorá má formu

vytlačenej zostavy, sa v závere nachádzajú rukou dopísaný text „+371,- €/ 1115, - €“.

Na základe uvedeného súd konštatoval, že odporca súdnom konaní predložil listinný dôkaz, výdavkový
pokladničný lístok, z ktorého vyplýva, že suma cestovných náhrad za januára 2009 vo výške 1115,07
€ bola navrhovateľom prevzatá. Navrhovateľ svoj podpis v priebehu konania nespochybnil. Pokiaľ

navrhovateľ tvrdil, že uvedená suma mu vyplatená nebola, neprodukoval v konaní žiadny právne
významný dôkaz na preukázanie svojich tvrdení. M. V. I., pokladník odporcu, ktorého navrhol vypočuť
samotný navrhovateľ, v konaní jednoznačne uviedol, že pokiaľ navrhovateľ podpísal prevzatie sumy
1115,07 €, táto suma mu bola z jeho strany reálne vyplatená. Na podrobnosti o rukou dopísanýchčiastkach si nespomínal z dôvodu uplynutia značného časového odstupu a množstva zamestnancov
odporcu, ktorým vypláca mzdu a náhrady. Jeho výpoveď bola jednoznačná, konzistentná, bez
vnútorných rozporov, súladná s odporcom predloženými listinnými dôkazmi, a preto na ňu súd prihliadal

bezohľadunanámietkunavrhovateľaohľadneúčelovostijehovýpovede.Jehovýpoveďkorešpondovala
i s výpoveďou svedka W. N., podľa ktorej k akýmkoľvek zrážkam zo mzdy odporca pristupoval výlučne
na základe zápisov škodových komisií a následných dôhod so zamestnancami o úhrade škody napríklad
formou zrážok zo mzdy, pričom u navrhovateľa si na uplatnenie takého postupu nespomínal. Čo sa týka
samotnej listiny označenej ako mzda vodiča za obdobie od 01.01.2009 do 31.01.2009, ktorá má formu

vytlačenej zostavy, a na ktorej sa vo vyhotovení, predloženom navrhovateľom a v závere nachádzajú
rukou dopísaný text „+371,- €/ 1115, - € - 234,- €/ 881,- €“ a vo vyhotovení predloženom odporcom
rukou dopísaný text „+371,- €/ 1115, - €“, súd konštatoval, že zo samotnej tejto listiny nie je možné
vyvodiť, že by došlo k zrazeniu sumy 234,- € z cestovných náhrad navrhovateľa, pretože ide o rukou
dopísané čiastky, z ktorých nie je zrejmé, o aké výpočty v skutočnosti ide. Svedok V. I. síce potvrdil,
že ide o ním písané údaje, avšak nemal vedomosť o tom, o aké údaje išlo s tým, že dôrazne trval

na tom, že navrhovateľovi vyplatil cestovné náhrady tak, ako menovaný podpísal ich prevzatie na
výdavkovom pokladničnom lístku. Z takto zisteného skutkového stavu súdu nezostávalo nič iné, ako
nárok navrhovateľa aj v tejto časti zamietnuť z dôvodu, že v konaní neuniesol dôkazné bremeno a
nepreukázal, že by zo strany odporcu došlo k akémukoľvek zrazeniu peňažnej čiastky z cestovných
náhrad, vyplatených mu dňa XX.XX.XXXX za mesiac január 2009. Ide len o jeho subjektívne tvrdenie,

ktoré bolo zo strany odporcu vyvrátené výdavkovým pokladničným lístkom č. 1375 zo dňa 11.03.2009,
podpísaným vlastnoručne samotným navrhovateľom. Z tohto dôvodu sa súd potom už nezaoberal
tvrdeniami navrhovateľa ohľadne nedôvodnosti nároku odporcu na náhradu škody, ktorá náhrada mu
mala byť podľa jeho tvrdení odporcom neoprávnene zrazená z predmetnej cestovnej náhrady a v tomto
smere ani nevykonal dôkazy, navrhnuté navrhovateľom, a to zápisy zo škodovej komisie za príslušné

mesiace.

Na základe všetkých uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných
na uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný

uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, § 146 ods. 2 a § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi

priznal ich plnú náhradu, na ktorej zaplatenie zaviazal navrhovateľa. V konaní došlo k dvom čiastočným
zastaveniam konania na základe čiastočných späťvzatí žalobného návrhu zo strany navrhovateľa,
a to uznesením č.k. 27C/331/2010-221 zo dňa 23.02.2011 a uznesením č.k. 27C/331/2010-446 zo
dňa 08.10.2013, ktoré sú popísané vyššie. Dôvodom zastavenia konania voči odporcovi v príslušných
častiach tak bolo späťvzatie návrhu, pričom navrhovateľ netvrdil a ani nepreukázal, že by svoj návrh vzal

späť z dôvodu, že by odporca čiastočne plnil to, čoho sa podaným návrhom voči nemu domáhal. Preto
v zmysle ust. § 146 ods. 2 vetá prvá O.s.p. je navrhovateľ povinný nahradiť odporcovi trovy týchto častí
konania. Vo zvyšku bol v konaní plne úspešný odporca, ktorému je v tejto časti navrhovateľ povinný
zaplatiť náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Z uvedeného potom vyplýva, že navrhovateľ
je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov celého konania. Trovy konania odporcu pritom spočívali

v zaplatenom súdnom poplatku za odpor 363,50 € a v trovách právneho zastúpenia podľa vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v celkovej
výške 3 783,88 €. Odporca si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 4 787,84 €,
pričom vychádzal z hodnoty sporu 6 062,25 € a z odmeny za 1 úkon právnej služby podľa § 10 ods.
1 vyhlášky 210,81 € ( spolu si uplatnil odmenu za 15 úkonov právnej služby). Hodnota sporu sa však

v priebehu konania menila s ohľadom na čiastočné zastavenia konania a predstavovala: od podania
žaloby dňa 21.05.2010 do právoplatnosti uznesenia č.k. 27C/331/2010-221 zo dňa 23.02.2011, t.j. dňa
31.03.2011 sumu 6 062,25 €; od 01.04.2011 do dňa právoplatnosti uznesenia č.k. 27C/331/2010-446 zo
dňa 08.10.2013, t.j. dňa 08.11.2013 sumu 5 116,74 € a odo dňa 09.11.2013 sumu 4 763,76 €. Odmenaza jeden úkon právnej služby potom v období od 21.05.2010 do 31.03.2011 predstavovala sumu 210,81
€; v období od 01.04.2011 do 08.11.2013 sumu 180,93 € a od 09.11.2013 sumu 170,97 €. Súd nepriznal
odporcovi odmenu za úkon, ktorý nepredstavoval úkon právnej služby v zmysle vyhlášky- podanie na

súd dňa 02.12.2013, nakoľko išlo výlučne o oznámenie adresy svedka- zamestnanca odporcu, bez
vyjadrenia k veci, ktorý úkon mohol napokon vykonať sám odporca (bez právneho zástupcu), a to i
telefonicky alebo elektronickou formou. Taktiež mu nepriznal odmenu za úkon podanie na súd dňa
09.10.2013, z dôvodu neúčelnosti jeho vykonania, pretože predmetným úkonom odporca len zaslal súdu
písomné doklady (bez vyjadrenia sa k nim), na ktoré sa odvolával už v predchádzajúcich podaniach

a ktoré už súdu predložil ( podaním zo dňa 09.11.2010, za ktoré mu súd odmenu priznal), avšak v
nekompletnej podobe. Za úkon - písomné podanie na súd dňa 01.02.2012, v ktorom odporca len
oznámil adresu svedka a stručne navrhol v konaní vypočuť svojho svedka, bez vyjadrenia k veci, súd
priznal odporcovi odmenu v sadzbe 1 tarifnej odmeny s poukazom na § 14 ods. 2 v spojení s § 14
ods. 3 vyhlášky v znení účinnom ku dňu vykonania úkonu. Z týchto dôvodov súd priznal odporcovi
trovy právneho zastúpenia nasledovne : za obdobie od 21.05.2010 do 31.03.2011 odmenu za 3 úkony

právnej služby á 210,81 € § 14 ods. 1, písm. a/, b/, c/ vyhlášky v znení účinnom ku dňu poskytnutia
právnej služby (príprava a prevzatie, podanie odporu, účasť na pojednávaní dňa 11.01.2011), 2 x režijný
paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky za rok 2010 á 7,21 € a1 x režijný paušál á 7,41 €, náhrada za stratu
času na cestu na pojednávanie súdu dňa 11.01.2011 podľa § 17 ods. 1 vyhlášky 8 polhodín á 12,35
€; za obdobie od 01.04.2011 do 08.11.2013 odmenu za 8 úkony právnej služby á 180,93 € podľa §

14 ods. 1, písm. b/, c/, resp. § 13a ods. 1 písm. c/, d/ vyhlášky v znení účinnom ku dňu poskytnutia
právnej služby (účasť na pojednávaniach súdu v dňoch 22.02.2011 /odporca nesprávne uvádza deň
14.04.2011/, 17.05.2011, 31.01.2012, 07.06.2013 a 08.10.2013, a podania na súd, v ktorých sa vyjadril
k veci samej zo dňa 03.11.2011, 02.07.2012 a 24.07.2012), za 1 úkon právnej služby á 90,47 € /1/2-
ca tarifnej odmeny/ za úkon podanie na súd zo dňa 01.02.2012, 3 x režijný paušál za rok 2011 á 7,41,

4 x režijný paušál za rok 2012 á 7,63 € a 2 x režijný paušál za rok 2013 á 7,81 €; náhrada za stratu
času na cestu na pojednávanie súdu dňa 22.02.2011 a dňa 17.05.2011 podľa § 17 ods. 1 vyhlášky 2
x 8 polhodín á 12,35 €, na pojednávanie súdu dňa 31.01.2012 8 polhodín á 12,72 €; na pojednávanie
súdu dňa 07.06.2013 a dňa 08.10.2013 2 x 8 polhodín á 13,02 €; za obdobie od 09.11.2013 do dňa
vyhlásenia rozsudku odmenu za 1 úkon právnej služby á 170,97 € podľa § § 13a ods. 1 písm. d/

vyhlášky v znení účinnom ku dňu poskytnutia právnej služby (účasť na pojednávaní dňa 07.02.2014),
1 x režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky za rok 2014 á 8,04 €, náhrada za stratu času na cestu
na pojednávanie súdu dňa 07.02.2014 podľa § 17 ods. 1 vyhlášky 8 polhodín á 13,40 €. Spolu trovy
právneho zastúpenia predstavujú sumu 3 153,23 €. Vzhľadom k tomu, že právny zástupca odporcu je
platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvýšila sa odmena a náhrady vo výške 3 153,23 € podľa § 18 ods.

3 cit. vyhlášky o 20 % DPH, t.j. o sumu 630,65 €.

Navrhovateľa súd zaviazal zaplatiť náhradu trov konania podľa § 149 ods. 1 O.s.p. do rúk právneho
zástupcu odporcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden

rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 2 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.