Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, November 22, 2013

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 5C/175/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613205124
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Lukáč

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2013:5613205124.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom Mgr. Jurajom Lukáčom v právnej veci žalobcu: Slovenská

sporiteľňa, a. s., so sídlom v Bratislave, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, právne zastúpeného: BBH
advokátskou kanceláriou, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Gorkého 3, IČO: 36 713 066, proti žalovaným:
1. G. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P. P., D.G. XX a 2. T. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P.
P., D. XX, o splnenie povinnosti zaplatiť sumu 945,61 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovaným v 1. a 2. rade sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, doručenou súdu dňa 14. 05. 2013, sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal

voči žalovaným splnenia povinnosti zaplatiť sumu 945,61 eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 789,64 eur od 01. 03. 2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že
dňa 31. 08. 2005 uzatvorili účastníci konania zmluvu o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXX/X/X,
na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovaným kontokorentný úver vo výške úverového
rámca 21.000,- Sk (697,07 eur) spôsobom, že bude realizovať platobné príkazy žalovaných na
prevod alebo výbery hotovosti z účtu, a to aj vtedy, ak nebude existovať pohľadávka žalovaných voči
žalobcovi z účtu žalovaných, ktorá vznikne v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech účtu

žalovaných, alebo vkladom v hotovosti na účet žalovaných, a to do výšky úverového rámca. Žalovaní
sa zaviazali poskytnutý kontokorentný úver splatiť do konečnej splatnosti úveru 30. 08. 2006. Zmluva
o kontokorentnom úvere bola uzatvorená na dobu určitú, a to na obdobie 1 roka odo dňa podpísania
zmluvy. Účastníci konania sa zároveň dohodli, že doba trvania zmluvy sa predlžuje vždy o dobu 1
roka, ak žalovaný v lehote jedného mesiaca pred uplynutím doby trvania zmluvy neoznámi, že nemá
záujem o predĺženie predmetnej zmluvy o kontokorentnom úvere. Zo strany žalovaných k takémuto
oznámeniu nedošlo a žalovaní opätovne čerpali úver, ktorú skutočnosť žalobca dokladoval výpismi z

účtu. Žalovaní sa zaviazali kontokorentný úver splácať do dňa konečnej splatnosti kontokorentného
úveru formou započítania pohľadávky žalobcu proti pohľadávke žalovaných z ich účtu. Žalovaní za
zaviazali zaplatiť žalobcovi riadne úroky vo výške 10,65 % ročne so splatnosťou ročne k 31. 12.
kalendárneho roka. Nakoľko žalovaní svoj záväzok zo zmluvy nesplnili riadne a včas, žalobca vypovedal
zmluvu o kontokorentnom úvere dňa 06. 09. 2010, čím došlo k zániku zmluvného vzťahu medzi
účastníkmi konania. Následne dňa 22. 07. 2011 došlo zo strany žalobcu k zrušeniu účtu žalovaných
č. XXXXXXXXXX/XXXX a preúčtovanie na účet s názvom pohľadávka z nepovoleného prečerpania č.

účtu XXXXXXXXXX/XXXX. Peňažný záväzok žalovaných vyčíslený vo výške 945,61 eur pozostáva z
pohľadávky vo výške 785,45 eur a príslušenstva vo výške 160,16 eur, pričom príslušenstvo pozostáva
z riadnych úrokov vo výške 4,19 eur, z úrokov z omeškania vo výške 101,22 eur a z nákladov vo
výške 54,75 eur. Položka istina v sume 785,45 eur predstavuje súčet finančných prostriedkov skutočnečerpaných žalovanými a poplatkov za vedenie účtu. Riadne úroky vo výške 4,19 eur predstavujú sumu
riadnych úrokov žalobcom predpísaných do dňa zrušenia účtu, t. j. do dňa 22. 07. 2011. Úroky z
omeškania vo výške 101,22 eur predstavujú súčet nasledovných súm: suma vo výške 98,15 eur - úroky

z omeškania vo výške 8 % p. a. zo sumy vo výške 789,64 eur (súčet istiny a riadnych úrokov) od 23.
07. 2011 (odo dňa nasledujúceho po dni kedy došlo zo strany žalobcu k zrušeniu účtu žalovaných) do
31. 01. 2013 (do dňa, kedy si žalobca uplatňoval úroky z omeškania vo výške 8 % ročne) a sumy vo
výške 3,07 eur - úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 789,64 eur od 01. 02. 2013 (odo dňa
nasledujúceho po dni, kedy došlo zo strany žalobcu k zmene výšky úrokovej sadzby) do 28. 02. 2013

(do dňa, kedy si žalobca vyčíslil v žalobe pohľadávku). Náklady vo výške 54,75 eur predstavujú úroky z
omeškania do dňa zrušenia účtu žalovaných, t. j. do dňa 22. 07. 2011.

V doplnení žaloby zo dňa 08. 11. 2013 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že povolené
prečerpanie je osobitný typ úveru poskytovaný k bežnému účtu klienta - fyzickej osoby a umožňuje
prečerpať bežný účet, t. j. ísť do mínusu. Výšku, čas a spôsob čerpania a splácania si určuje klient podľa

svojich potrieb. K čerpaniu úveru dochádza po vyčerpaní vlastných prostriedkov na bežnom účte. Úver
sa spláca priebežne, bezhotovostnými a hotovostnými vkladmi na účet, nie pevne stanovenou splátkou.
Z predloženej platobnej histórie vyplýva, že na bežnom účte žalovaných bolo v priebehu zmluvného
vzťahu uskutočnené veľké množstvo finančných operácií, t. j. výberov a vkladov a žalovaní využívali
možnosť prečerpať vlastné finančné prostriedky na bežnom účte. Dátum a výška čerpania peňažných

prostriedkov, ako aj obdobie, počas ktorého vznikol peňažný záväzok žalovaných prehľadne vyplýva zo
žalobcom predloženej platobnej histórie. Žalovaní sa v súlade s ich platobnou históriou pohybovali odo
dňa 31. 08. 2005 trvalo v mínuse, t. j. mali vyčerpaných viac peňažných prostriedkov, ako vložili na účet,
až sa dostali dňa 31. 10. 2005 prvýkrát do nepovoleného prečerpania, keďže zostatok na bežnom účte
žalovaných bol menej ako povolených 21.000,- Sk (bol vo výške - 21.045,90 Sk). Od 28. 10. 2010 boli

žalovaní trvalo v nepovolenom prečerpaní, keď stav na účte bol nepretržite nižší ako - 697,07 eur a tak
došlo dňa 06. 09. 2010 k ukončeniu kontokorentnej zmluvy. Ku dňu ukončenia zmluvy bol v súlade s
dôkazom s názvom výpis II zostatok na účte vo výške -786,89 eur. V dôsledku ukončenia zmluvy zo
stranyžalobcusastalcelýzáväzoksplatným.Žalovanísadoomeškaniasozaplatenímceléhosplatného
záväzku dostali dňa 07. 09. 2010, t. j. dňa nasledujúceho po dni konečnej splatnosti úveru.

Žalovaní v 1. a 2. rade sa k žalobe písomne nevyjadrili.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami, a to zmluvou o kontokorentnom úvere, zmluvou zo dňa 12.
07. 2005, všeobecnými obchodnými podmienkami, predžalobnou výzvou a zistil nasledovný skutkový

stav:

Dňa 12. 07. 2005 uzatvorili účastníci konania zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie bankových
produktov v kombinácii balík extra žalobcom žalovaným v 1. a 2. rade ( časť I. zmluvy). Podľa časti II.
zmluvy bolo predmetom zmluvy zriadenie účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX žalobcom pre žalovaných v 1.

a 2. rade.

Dňa 21. 08. 2005 bola medzi účastníkmi konania uzatvorená zmluva o kontokorentnom úvere
XXXXXXXXXX/X, ktorej predmetom bolo poskytnutie kontokorentného úveru č. 0333123594/1/1
žalobcom žalovaným s výškou úverového rámca 21.000,- Sk. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške

10,65 % p. a., typ premenlivá, splatnosť úrokov bola dohodnutá mesačne k poslednému dňu v mesiaci.
Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá do 30. 08. 2006 (bod I. zmluvy). V zmysle čl. III. zmluvy, zmluva
sa uzatvára na dobu určitú, a to na dobu 1 roka odo dňa podpísania zmluvy zmluvnými stranami. Doba
trvania zmluvy sa predlžuje vždy o dobu jedného roka, ak dlžník neoznámi veriteľovi najneskôr v lehote
jedného mesiaca pred uplynutím doby trvania zmluvy (pôvodnej alebo predĺženej), že nemá záujem o

predĺženie doby trvania zmluvy, maximálne však do dosiahnutia 65. roku veku dlžníka.

V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 OSP súd pojednával a rozhodol aj v neprítomnosti účastníkov
konania a právneho zástupcu žalobcu, ktorí boli na súdne pojednávanie riadne predvolaní. Súd vo veci
rozhodol prihliadajúc na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy, keďže preukázaný skutkový stav

umožňoval vyhlásiť rozhodnutie vo veci a nebol zistený vážny dôvod odročenia súdneho pojednávania.
Žiadna zo sporových strán nepožiadala o odročenie súdneho pojednávania. Dňa 22. 11. 2013 bolo
doručené súdu potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti žalovanej v 2. rade bez sprievodného
listu. Z uvedeného vyplýva, že ani žalovaná v 2. rade nepožiadala o odročenie pojednávania.Podľa § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (OSP):

Konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí ( § 42 ods. 3) obsahovať
meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich
zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov,
ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak je
účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné

číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom zahraničná osoba, k návrhu musí byť pripojený výpis z registra
alebo z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná. Ak je účastníkom fyzická osoba, ktorá je
podnikateľom, návrh musí obsahovať obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je
účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý
bude za štát konať. Ak sa návrh týka dvojstranných právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným (§
90), nazýva sa žalobou.

Podľa § 101 ods. 1 OSP:

Účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu
všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.

Žalobca v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby, je povinný uviesť skutočnosti, ktoré
sa opierajú o právo alebo iný nárok (§ 79 ods. 1 OSP). Podstatou uvedenej povinnosti je tvrdenie
skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Uvedená povinnosť tvrdenia je základom pre bremeno
tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe protistojace procesné strany, avšak nemusí to vždy zodpovedať

konkrétnemu sporu, resp. konkrétnej hmotno - právnej úprave, ktorá sa má v spore použiť. Neunesenie
bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu toho účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať
tvrdenia o konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla
správania obsiahnutého v právnej norme, o ktorú sa účastník pri uplatnení práva, alebo pri bránení
práva opieral. V žalobe musí byť uvedené, o čom a na akom základe má súd v spore rozhodnúť.

Uvedenému účelu slúži opis rozhodujúcich skutočností, ktoré v prípade, ak budú v konaní preukázané,
povedú k záveru, že požiadavka žalobcu, vyjadrená v tzv. žalobnom petite je opodstatnená. Požiadavky
na opis rozhodujúcich skutočností sú prirodzene kvalitatívne vyššie v sporovom konaní, ako v konaní
nesporovom a majú väčší význam v konaní, ktoré sa začína len na návrh, ako v konaní, ktoré možno
začať aj bez návrhu.

Sporové konanie je ovládané tzv. prejednacou zásadou. Uvedená zásada určuje, že procesnú
zodpovednosť za zistenie skutkového stavu majú účastníci konania a nie súd. Prejednacia zásada
znamená, že sú to účastníci konania, ktorí majú povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú a ktorých z
tohto dôvodu postihuje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno.

V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd
žalobu zamietol. Žalobca v žalobe neopísal rozhodujúce skutočnosti tak, aby z nich bol zrejmý skutok,
na ktorého základe sa uplatňuje právo, a to v rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu
a vylučuje tým možnosť zámeny s iným skutkom. Z tvrdení žalobcu, uvedených v žalobe vyplynulo,

že žalobca a žalovaní uzatvorili dňa 31. 08. 2005 zmluvu o kontokorentnom úvere, z ktorej si žalobca
uplatňuje svoj nárok. Žalobca špecifikoval žalovanú sumu 945,61 eur tak, že pozostáva z položky
istina vo výške 785,45 eur, z riadnych úrokov vo výške 4,19 eur, z úrokov z omeškania vo výške
101,22 eur a z nákladov vo výške 54,75 eur. Uvedené vymedzenie skutkového deja je príliš všeobecné,
neurčité, teda nepostačujúce a rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých si žalobca uplatňuje svoj

nárok, nie sú opísané v požadovanom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu a
vylučuje možnosť zámeny s iným skutkom. V žalobe absentuje tvrdenie, v akom konkrétnom období
(rozhodujúcom pre nárok uplatnený žalobcom) žalovaní začali čerpať poskytnuté peňažné prostriedky,
v akej výške a za aké konkrétne obdobie vznikol žalovaným dlh, ktorého splnenie je predmetom
konania. Zo žaloby vôbec nie je zrejmé, a to ani po výzve súdu, ktoré splátky žalovaní uhradili a

ktoré neuhradili; v prípade zaplatených splátok žalobca neuviedol ich výšku, dátum úhrady, obdobie,
na ktoré sa platba vzťahuje. V prípade neuhradených splátok žalobca taktiež neuviedol ich výšku, ani
obdobie, ku ktorému prislúcha každá neuhradená splátka. V žalobe absentuje riadna a zrozumiteľná
špecifikácia v časti žalovanej sumy, a to istiny vo výške 785,45 eur uvedením presného spôsobu jejvýpočtu, ako aj jednotlivých položiek, z ktorých pozostáva. Nemožno sa uspokojiť s tvrdením žalobcu,
že uvedená položka istiny predstavuje súčet finančných prostriedkov, skutočne čerpaných žalovanými
a poplatkov za vedenie účtu. Uvedené tvrdenie, pokiaľ ide o špecifikáciu tejto časti žalovanej sumy,

je absolútne všeobecné a neurčité. Je povinnosťou žalobcu uplatnený nárok riadne špecifikovať tak,
aby nemohol byť zamenený s iným nárokom. V žalobe preto absentuje tvrdenie, v akom rozsahu
žalovaní čerpali v tom - ktorom mesiaci peňažné prostriedky, v akej výške v tom - ktorom mesiaci bol
splácaný úver a na uvedenom základe je možné určiť presný spôsob výpočtu uvedenej časti žalovanej
sumy a podrobiť kontrole správnosť tohto výpočtu. Žalobca pri špecifikácii istiny vo výške 785,45 eur

neuviedol, aká čiastka pripadá na sumu skutočne čerpaných finančných prostriedkov žalovanými a aká
čiastka pripadá na poplatky za vedenie účtu s rozlíšením toho ktorého obdobia, ku ktorému uvedené
platby prislúchajú. Rovnako ani ďalšia časť žalovanej sumy, a to riadne úroky vo výške 4,19 eur
nie je zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom vyčíslená, keďže aj v tomto prípade absentuje jej
špecifikácia uvedením presného spôsobu výpočtu. Nie je zrejmé, z akej sumy boli vyčíslené riadne
úroky, za aké konkrétne obdobie a z akej úrokovej sadzby vychádzala žalujúca strana pri výpočte

uvedenej sumy (keďže úroková sadzba bola dohodnutá ako typ premenlivá). Keďže žalobca vôbec
nešpecifikoval istinu vo výške 785,45 eur, súd sa potom ani nezaoberal ďalšou časťou žalovanej sumy,
a to úrokmi z omeškania vo výške 101,22 eur. Základom ich vyčíslenia je súčet istiny 785,45 eur a
riadnych úrokov 4,19 eur. Keďže tieto položky neboli zrozumiteľným spôsobom špecifikované, nie je
možné posúdiť ani správnosť vyčíslenia predmetných úrokov z omeškania. Rovnako aj časť žalovanej

sumy predstavujúcej náklady vo výške 54,75 eur nie je jednoznačne a zrozumiteľne špecifikovaná. Pri
jej vyčíslení absentuje obdobie, ku ktorému prislúcha uvedená čiastka, výška úrokovej sadzby, ako aj
dlžná suma, z ktorej boli predmetné náklady, ktoré boli označené žalobcom, ako úroky z omeškania
vyčíslené. Nemožno tiež prehliadnuť skutkové tvrdenia žalujúcej strany uvedené v doplnení žaloby, v
zmysle ktorých sa žalovaní pohybovali od 31. 08. 2005 v mínuse (išlo len o povolené prečerpanie),

dňa 31. 10. 2005 sa prvýkrát dostali do nepovoleného prečerpania a od 28. 10. 2010 boli žalovaní
trvalo v nepovolenom prečerpaní. Súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca v žalobe vôbec nerozlíšil,
aká dlžná čiastka predstavuje nárok titulom povoleného prečerpania a aká dlžná čiastka predstavuje
nárok titulom nepovoleného prečerpania. Žalobca taktiež netvrdil skutkové tvrdenia preukázajúce vznik
a rozsah nároku titulom nepovoleného prečerpania. Vyznieva nelogicky tvrdenie žalujúcej strany, že odo

dňa 28. 10. 2010 boli žalovaní trvalo v nepovolenom prečerpaní, keďže už predtým, t. j. dňa 06. 09.
2010 došlo k ukončeniu kontokorentnej zmluvy. Význam riadneho doplnenia žaloby o uvedenie vyššie
uvedených náležitostí netreba v žiadnom prípade podceňovať. Nepochybne sú s ním spojené významné
procesnoprávne, ako aj hmotnoprávne dôsledky. Z hľadiska procesného práva je dôležité, aby riadnym a
nezameniteľným vymedzením nároku bola vylúčená možnosť zámeny s iným nárokom, ako aj možnosť

uplatnenia toho istého nároku (rovnakého plnenia na tom istom skutkovom základe) v ďalšom konaní,
čo súvisí s prekážkou začatej, resp. rozhodnutej veci. Preto je potrebné zotrvať na dodržaní požiadavky
riadneho a nezameniteľného uplatnenia nároku. Riadne vymedzenie a preukázanie splatnosti dlhu má
bezpochyby význam z hľadiska stanovenia vzniku omeškania s peňažným plnením (v prípade, ak sa
dlžník dostane do omeškania) a nepochybne má význam aj z hľadiska ďalších právne významných

inštitútov hmotného práva, ktoré súvisia s uplatneným nárokom a s jeho súdnou vymáhateľnosťou.
Súd zdôrazňuje, že je procesne neprípustné, aby žalobca svoju povinnosť opísania rozhodujúcich
skutočností a povinnosť tvrdenia nahradil v žalobe odkazom na pripojené listinné dôkazy. Uvedená
skutočnosť by v konečnom dôsledku znamenala, že povinnosť účastníka tvrdiť skutočnosti by bola
nahradená vyčítavaním uvedených skutočností z listinných dôkazov zo strany súdu. Listinné dôkazy, na

ktoré žalobca odkazuje v žalobe, slúžia na preukázanie tvrdení žalobcu uvádzaných v žalobe, žiadnu
inú funkciu nesmú mať. V prípade, ak by súd zisťoval z pripojených listinných dôkazov skutočnosti,
ktoré majú byť obsiahnuté v žalobe a ktoré má povinnosť tvrdiť žalobca, príp. iná dotknutá procesná
strana, došlo by tým nepochybne k porušeniu zásady rovnakého postavenia účastníkov konania, keďže
naznačenú povinnosť tvrdenia by namiesto účastníka konania plnil súd. V nadväznosti na vyššie

uvedené skutočnosti je tiež potrebné zdôrazniť, že absencia vyššie uvedených náležitostí v žalobe
nemá za následok odmietnutie podania postupom súdu podľa ustanovenia § 43 OSP. Napriek absencii
uvedenýchnáležitostívžalobe,nemážalobataképrocesnénedostatky,prektorénemožnopokračovaťv
konaníaktorébrániajejvecnémuprejednaniu.Vzhľadomnato,žežalobcanedoplnilžalobuaninavýzvu
súdu v zmysle poučenia súdu a v požadovanom rozsahu nesplnil povinnosť tvrdenia v časti žalovanej

istiny, súd sa potom ďalej nezaoberal príslušenstvom istiny. Žalobca, resp. jeho právny zástupca, napriek
tomu, že bol predvolaný na súdne pojednávanie, na ktorom mal vytvorený priestor pre doplnenie žaloby,
sa pojednávania nezúčastnil a nepožiadal o odročenie z dôležitého dôvodu.O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP. Žalovaným v 1. a 2. rade,
ktorí boli v konaní úspešní v celom rozsahu, vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalobcovi, v
konaní neúspešnému. Žalovaní v 1. a 2. rade si neuplatnili náhradu trov konania, z tohto dôvodu súd

im náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.