Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, November 5, 2012

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/261/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110236021
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2012:5110236021.2

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou, v právnej veci
navrhovateľa : P.. Z. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom U. XXX/XX, R. H. N., právne zastúpený Mgr.
MiroslavomHanecom,advokátomsosídlomHruštiny602,Žilina,protiodporcovi:N.M.,nar.XX.X.XXXX,
trvale bytom U. XXX/XX, R. H. N., právne zastúpený Mgr. Soňou Grošaftovou, advokátkou, so sídlom
Makovického 7, Žilina, o odstránenie stavby, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 234,17 Eur priamo k rukám
právnej zástupkyne odporcu, a to do troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 26.11.2010 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by

uložil odporcovi povinnosť na vlastné náklady odstrániť stavbu - hospodársky prístrešok realizovanú na
pozemku parc. č. XXX/X o výmere 199 m2 zastavané plochy a nádvoria, parcela registra C, okres T.,
obec R. H. N., kat. územie R. H. N.. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Návrh skutkovo odôvodnil
tým, že spolu s manželkou nadobudli do BSM nehnuteľnosti v kat. území R. H. N., zapísané na LV
č. XXX a to dom súp. č. XXX, pozemky parc. č. XX/X o výmere 697 m2 - záhrady, parc. č. XX/X o
výmere 158 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XX/X o výmere 372 m2 - zastavané plochy

a nádvoria, parc. č. XX/X o výmere 62 m2 - zastavané plochy a nádvoria. Na susediacom pozemku
k nehnuteľnosti navrhovateľa a jeho manželky parc. č. XXX/X o výmere 199 m2 - zastavané plochy
a nádvoria, ktorý je vo vlastníctve tretích osôb, odporca zrealizoval stavbu - hospodársky prístrešok,
čím porušil viaceré ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov. Odporca tým, že realizuje
uvedenú stavbu na pozemku, ktorého nie je výlučným vlastníkom, porušuje ustanovenia § 58 ods. 2,
3, § 59 ods. 1 Stavebného zákona. Ďalej navrhovateľ uviedol, že stavba je realizovaná priamo na

hranici s nehnuteľnosťou navrhovateľa a jeho manželky. Taktiež odporca nad mieru primeranú pomerom
obťažuje navrhovateľa a jeho manželku pri výkone ich vlastníckych práv k rodinnému domu, neurobil
dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku a bez zachovania odstupových hraníc.
Taktiežnavrhovateľpoukázalnato,žedeklarovanýúčelstavbyako„hospodárskyprístrešok“jevrozpore
so skutkovým stavom, nakoľko odporca umiestnil v stavbe technológiu na opracovávanie dreva, čím
jednoznačne preukázal, že stavba neplní len doplnkovú funkciu. Odporca realizáciou stavby porušil

aj ustanovenie § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného a vzhľadom na škodu,
ktorá navrhovateľovi vznikla z dôvodu protiprávneho konania odporcu, domáha sa navrhovateľ návrhom
odstránenia stavby zrealizovanej odporcom.

Odporca sa k podanému návrhu písomne vyjadril podaním, doručeným súdu dňa 13.4.2011, v ktorom
poukazoval na to, že navrhovateľ sa svojim návrhom domáha odstránenia stavby z dôvodu nesplnenia

zákonných podmienok podľa stavebného zákona. Poukázal na ustanovenia § 103, 104, § 7 ods. 1 O. s.
p., § 88 ods. 1 písm. a/ a § 90 ods. 1 Zákona č. 50/1976 Zb., z ktorých zákonných ustanovení vyplýva,že na konanie o odstraňovaní stavby je daná právomoc stavebnému úradu, ktorý by bol príslušný vydať
pre stavbu stavebné povolenie. V danej veci teda súd nie je oprávnený vec prejednať a rozhodnúť o
nej, nakoľko nie je daná právomoc súdu. Zároveň poukázal na skutočnosť, že v danom prípade bolo

príslušným stavebným úradom, ktorým je Obec R. H. N., začaté konanie vo veci odstránenia stavby.
Zároveň však zdôraznil, že Stavebný zákon v prípade doloženia dokladov, potrebných pre vydanie
stavebného povolenia, túto môže dodatočne, a to za podmienky splnenia zákonných ustanovení, ako aj
vyjadrení príslušných dotknutých orgánov povoliť. Navrhovateľ navrhol, aby súd konanie vo veci zastavil.

Tunajší súd uznesením zo dňa 30.6.2011 konanie o návrhu navrhovateľa v časti z dôvodov porušenia
zákonných ustanovení Stavebného zákona zastavil s tým, že po právoplatnosti tohto uznesenia konanie
v časti z dôvodov porušenia zákonných ustanovení Stavebného zákona postupuje Stavebnému úradu
R...NaodvolanienavrhovateľaKrajskýsúdvŽilineuvedenéuznesenieokresnéhosúduzrušilavrátilvec
na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho zrušujúceho uznesenia krajských súd uviedol, že nie je možné
zastaviť konanie len z časti, a to pre dôvody, u ktorých by bolo možné uvažovať o nedostatku právomoci.

Takéto ponímanie posudzovanie právomoci je podľa názoru odvolacieho súdu neprípustné. V danom
prípade je pritom zrejmé, že navrhovateľ svoj návrh o odstránenie stavby založil na viacerých dôvodoch,
ktoré v súhrne predstavujú skutkový stav, ktorý zisťuje a hodnotí súd v rámci procesu dokazovania.
Samotné preskúmavané rozhodnutie v konečnom dôsledku nemá žiaden význam, pretože súd by aj
tak pokračoval v konaní o návrhu navrhovateľa o odstránenie stavby z iných dôvodov. Bez povšimnutia

nemožno nechať ani to, že Okresný súd pred rozhodnutím nezisťoval to, že či sa vec už prejednávala
na stavebnom úrade, ktorá skutočnosť vyplýva z odvolania navrhovateľa. Prvostupňový súd pritom už v
predbežnom opatrení uviedol, že stavebný úrad zakázal odporcovi pokračovať v stavebných prácach,
pričom následne navrhovateľ osvedčil, že stavebným úradom bolo dňa 21.9.2010 vydané rozhodnutie o
dodatočnom povolení stavby. Z uvedeného vyplýva, že konanie na stavebnom úrade, ohľadom stavby

odstránenia ktorej sa navrhovateľ domáha už prebieha, takže aj samotné postúpenie stavebnému úradu
by sa javilo byť nadbytočné.

Navrhovateľ podaním, doručeným súdu dňa 21.7.2011 prostredníctvom svojho právneho zástupcu
doplnil svoj návrh, v ktorom poukázal na to, že z vyjadrenia Okresného riaditeľstva Hasičského a

záchranného zboru v T. č. X. D.-T.-XXXX/XXXX zo dňa 13.6.2011 je zrejmé, že v hospodárskom
prístrešku je rozvod elektrickej energie, technológia na opracovanie dreva a že stavba nezodpovedá
skutočnému využitiu objektu. Objekt z hľadiska umiestnenia nespĺňa požiadavky protipožiarnej
bezpečnosti na odstupové vzdialenosti. Tento záver vyslovilo OR Hasičského a záchranného zboru
v T. po zisťovaní na mieste samom. Skutočnosť, že jestvujúce riešenie stavby je v rozpore s

požiadavkami protipožiarnej bezpečnosti, spôsobuje nebezpečenstvo požiaru a iného všeobecného
ohrozenia, ide o nebezpečenstvo trvalé a môže vzniknúť škoda na živote a zdraví osôb, ako aj na
majetku navrhovateľa. Hodnota ľudského života je neporovnateľná s výškou potrebných finančných
prostriedkov, ktoré by mal odporca vynaložiť na odstránenie stavby a tak odstrániť reálne riziko, hroziace
navrhovateľovi. Hospodársky prístrešok aj podľa požiarno-technickej správy, vyhotovenej spoločnosťou

C.Z.K..Q..X..akoZák.čísloC.-XXX-XXsdátumom10/2010ajnavrhovanériešenierozostavanejstavby
- hospodárskeho prístrešku - ohrozuje susedné stavby prenosom prípadného požiaru. Rozostavaná
stavba sa nachádza v bezprostrednej blízkosti rodinného domu navrhovateľa a jeho hospodárskej
budovy.Vprípadepožiaruhrozíprenospožiarupadajúcimičasťamihoriacichkonštrukciídrevenejšikmej
strechy. Stavebné konštrukcie sú z horľavého materiálu. Navrhovateľ poukázal na to, že existujúci

stav nevyvolal ani nezapríčinil a k vzniku tejto situácie došlo výlučne svojvoľným rozhodnutím a
konaním odporcu. Z uvedených dôvodov je jednoznačné, že hrozba škody je reálna nielen z hľadiska
navrhovanéhoriešeniarozostavanejstavby,aleajzhľadiskasúčasnéhostavu.Navrhovateľpoukázalna
ustanovenie § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že súčasný stav hospodárskeho prístrešku
predstavuje aktuálnu hrozbu vzniku škody a túto hrozbu je možné v rámci prevencie odvrátiť uložením

konkrétneho vhodného a primeraného opatrenia ohrozovateľovi, a to súdnym rozhodnutím, vydaným v
tomto konaní. S ohľadom na všetky okolnosti je vhodným a primeraným opatrením práve odstránenie
predmetnej stavby. Odstránením stavby sa odstráni vážne ohrozenie života a zdravia navrhovateľa a
jeho rodinných príslušníkov a ich majetku. Požiadavku na odstránenie stavby ako jediného riešenia
vážnej a reálnej hrozby objektívne vyslovil aj špecialista požiarnej ochrany vo vyššie uvedenej požiarno-

technickej správe.

Na pojednávaní účastníci zotrvali na svojich písomných vyjadreniach.Súd na základe vykonaného dokazovania výsluchom navrhovateľa odporcu, oboznámením sa s
listinnými dôkaznými prostriedkami, a to výpisom z LV č. XXX, uznesením Okresného súdu Žilina, č.
konaniaXXCXXX/XXXX-XX,geometrickýmplánomnarozdelenieparcelyč.XXX/Xzodňa8.1.1990bez

potvrdenia správy katastra, požiarno-bezpečnostným riešením stavby, vypracované spoločnosťou C. Z.,
s.r.o., z októbra 2010, odborné vyjadrenie znalca č. X/XXXX P.. Z. E. zo dňa 12.4.2010, upozornenie
prokurátora podľa § 28 ods. 1 Zákona č. 153/2001 Z. z., vyjadrenie k riešeniu protipožiarnej bezpečnosti
jednoduchej stavby Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v T. zo dňa 13.6.2011,
rozhodnutie Obce R. nad N. o dodatočnom povolení stavby zo dňa 24.9.2010 č. XXXX/HA, rozhodnutie

Krajského stavebného úradu v Žiline č. B. Ž. zo dňa 18.1.2011, výpis zo živnostenského registra
odporcu, oznámenie výsledky výkonu štátneho stavebného dohľadu Slovenskej stavebnej inšpekcie
zo dňa 11.3.2011, oznámenie Krajského stavebného úradu v Žiline zo dňa 29.6.2011, fotografiami,
zachytávajúcimi stav stavby a celým spisovým materiálom a zisti nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ je spolu so svojou manželkou vlastníkom nehnuteľnosti - domu súp. č. XXX, nachádzajúci

sa na pozemku parcela č. XX/X o výmere 372 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcele č. XX/X
o výmere 62 m2 - zastavané plochy a nádvoria, spolu s uvedenými pozemkami, pozemku parcela č.
XX/X o výmere 697 m2 - záhrady, pozemku parcela č. XX/X o výmere 158 m2 - zastavané plochy a
nádvoria, všetko parcely registra C, zapísané na LV č. XXX okres Žilina, obec R. H. N., katastrálne
územie R. H. N.. Susediacim pozemkom k nehnuteľnostiam navrhovateľa je pozemok parcela č. XXX/

X o výmere 199 m2 - zastavené plochy a nádvoria, parcela reg. C, ku ktorej nie je LV založený. Na
predmetnej parcele odporca začal od roku 2008 s výstavbou stavby - hospodárskeho prístrešku v
bezprostrednej blízkosti s hranicou pozemkov navrhovateľa, a to bez vydaného stavebného povolenia.
Na základe viacerých oznámení a podnetov zo strany navrhovateľa Obec R. H. N. ako príslušný
stavebný úrad rozhodnutím Č.j. XXXX/XXXX/HA zo dňa 9.11.2009 s okamžitou platnosťou zastavila

odporcovivšetkystavebnéprácenastavbe.Včaserozhodovaniabolazrealizovanábetónovázákladová
doska o výmere väčšej ako 25 m2 a oceľové stĺpy skeletu. V odôvodnení stavebný úrad uviedol, že
zistil, že stavba bola začatá bez stavebného povolenia na pozemkoch, ku ktorým stavebník nemá
vlastnícke právo. Tieto skutočnosti boli so stavebníkom prerokované na stavebnom úrade už v roku
2008, avšak v nepovolenej stavebnej činnosti stavebník naďalej pokračoval. Dňa 30.11.2009 pod sp.

zn. XXXX/XXXX/A bola doručená odporcovi ako stavebníkovi zo strany stavebného úradu výzva na
podanie žiadosti o dodatočné povolenie predmetnej stavby spolu s potrebnými prílohami. Na základe
opätovných podnetov zo strany navrhovateľa, adresovaných Obci R. H. N. ako stavebnému úradu ako
aj Okresnej prokuratúre v Žiline, v ktorých poukazoval na pokračovanie v stavebných prácach na čiernej
stavbe, vykonala Obec R. nad N. ako stavebný úrad druhý štátny stavebný dohľad dňa 28.10.2010, v

rámci ktorého zistil, že odporca oproti zisteniam z prvého štátneho stavebného dohľadu v stavebných
prácach pokračoval, a to s realizáciou strešnej pultovej konštrukcie, na ktorej bolo už prevedené aj
latovanie pre ukladanie strešnej krytiny. V tom čase bolo latovanie prekryté provizórnym materiálom
z PVC. Na základe týchto zistení, rozhodnutím zo dňa 28.10.2010 stavebný úrad vyzval stavebníka
k okamžitému zastaveniu stavebných prác na stavbe. V priestupkovom konaní, ktoré stavebný úrad

začal 9.2.2011, bol za uvedený skutok obvinený a za čo mu bol uložený sankčný postih podľa §
105 ods. 1 písm. c/ Stavebného zákona. Podľa oznámenia výsledku z výkonu štátneho stavebného
dohľadu, ktorý dňa 10.3.2011 vykonali poverení pracovníci Slovenskej stavebnej inšpekcie v Žiline zo
dňa11.3.2011,stavebníkvobdobíod28.10.2010aždodňavykonaniadohľaduvstavebnýchprácachna
stavbe už preukázateľne nepokračoval. Zistený stav rozostavanosti v čase výkonu dohľadu bol zhodný

so stavom rozostavanosti, zisteným stavebným úradom dňa 28.10.2010. Stavebná inšpekcia v čase
výkonu dohľadu však ďalej zistila, že stavebník tým, že umiestnil v priestore prístrešku zariadenia na
spracovanie drevnej hmoty (stolová okružná píla, spodná fréza), ktoré pripojil na elektrickú energiu 380
V voľne položeným káblom, a teda stavbu užíva bez kolaudačného rozhodnutia, sa dopustil porušenia
stavebného zákona. V priestupkovom konaní mu za uvedený skutok uložila sankčný postih. Ohliadkou,

ktorú na základe podania navrhovateľa vykonal Krajský stavebný úrad Žilina dňa 22.6.2011, bolo
zistené, že stavebník odo dňa 28.10.2010, kedy štátny stavebný dohľad vykonala stavebná inšpekcia, v
stavebných prácach nepokračoval. Zistenia rozostavanosti stavby zo strany KSÚ Žilina sú z jej závermi
v tomto smere zhodné. Vyššie uvedené skutočnosti vyplývajú z oznámenia Krajského stavebného úradu
v Žiline zo dňa 29.6.2011 k podaniu navrhovateľa, ktorým sa domáhal prešetrenia postupov Obce

R.E. H. N. s odôvodnením, že ako príslušný stavebný úrad táto nekoná a neuplatňuje sankcie voči
odporcovi v súvislosti s jeho protiprávnym konaním, súvisiacim s realizáciou stavby hospodárskeho
prístrešku. Z oznámenia výsledku výkonu štátneho stavebného dohľadu Slovenskej stavebnej inšpekcie
zo dňa 11.3.2011, adresované navrhovateľovi na základe jeho podnetu, v ktorom žiadal, aby inšpektorátprešetril priestupky, ktorých sa mal dopustiť odporca, súd okrem vyššie uvedených skutočností ďalej
zistil, že orgán štátneho stavebného dohľadu formou zápisu do záznamu z výkonu dohľadu stavebníka
upozornil, že stavbu môže užívať až na základe kolaudačného rozhodnutia a v súlade s ním. Stavebník

prijal opatrenie do záznamu z dohľadu, ktorým sa zaviazal, že výrobné zariadenia z priestorov prístreška
odstráni a stavbu bude užívať až na základe právoplatných rozhodnutí stavebného úradu.

Obecný úrad R. nad N. dňa 4.8.2010 vydal oznámenie o zahájení konania o dodatočnom povolení
stavby. Na základe tohto oznámenia sa uskutočnilo dňa 17.8.2010 ústne konanie, spojené s miestnym

zisťovaním o dodatočnom povolení stavby. Obec R. H. N. rozhodnutím pod č. Č. XXXX/XXXX/HA zo
dňa 24.9.2010 vydala pre odporcu dodatočné povolenie stavby hospodárskeho prístrešku na pozemku
parcela č. XXX/X CKN katastrálne územie R. H. N., v ktorom zároveň určila podmienky pre dokončenie
stavby. V predmetnom rozhodnutí sú uvedené aj námietky účastníka konania P.. Z. E. - navrhovateľa,
ktoré sa opierajú o totožné skutočnosti, ktoré navrhovateľ uplatnil aj v predmetnom konaní, ktorými
sa stavebný úrad zaoberal v odôvodnení svojho rozhodnutia a ktoré ako neopodstatnené zamietol.

Proti uvedenému rozhodnutiu navrhovateľ spolu so svojou manželkou podali odvolanie, ktoré opätovne
odôvodňovali tými istými skutkovými okolnosťami, o ktoré opierali svoje námietky v stavebnom konaní,
ako aj tými istými skutkovými okolnosťami, ktoré uplatnili aj v predmetnom konaní, a to, že stavebník nie
je výlučným vlastníkom pozemku, na ktorom realizuje stavbu, stavba je realizovaná priamo na hranici
s nehnuteľnosťou navrhovateľov, stavebník nad mieru primeranú k pomerom obťažuje odvolateľov pri

výkone ich vlastníckych práv k rodinnému domu, deklarovaný účel stavby ako hospodársky prístrešok
je v rozpore so skutkovým stavom, umiestnenie technológie na opracovanie dreva v stavbe, podklady,
ktoré stavebník predložil, nie sú dostatočné, stavebník nepreukázal, že stavba nie je v rozpore s
verejným záujmom, nepredložil PD pre stavebné povolenie v rozsahu, akom to určuje Stavebný zákon,
nepredložil v určenej lehote vyjadrenia vlastníkov inžinierskych sietí, stavebný úrad sa nezaoberal

dôkazmi, ktoré boli predložené, ako je odborné vyjadrenie znalca, ani všetkými vznesenými námietkami.
Krajský stavebný úrad v Žiline rozhodnutím Č. Ž.P. zo dňa 18.1.2011 vyššie uvedené rozhodnutie Obce
R. H. N. zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Z odôvodnenia
predmetného rozhodnutia vyplýva, že v konaní správneho orgánu boli zistené také vady, ktoré mohli mať
vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na charakter procesného pochybenia Krajský

stavebný úrad v Žiline nemohol riadne posúdiť samotnú vecnú opodstatnenosť podaného odvolania, k
čomu bude možné pristúpiť až v prípade existencie procesne akceptovateľného rozhodnutia správneho
orgánu. Zároveň KSÚ Žilina uložil stavebnému úradu, aby v konaní pokračoval v intenciách citovaných
zákonných ustanovení, procesné pochybenia odstránil a vo veci rozhodol v súlade s príslušnými
ustanoveniami Stavebného zákona, súvisiacich právnych predpisov a Správneho poriadku. Predmetné

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.1.2011. Obec R. nad N., ako príslušný stavebný úrad vo
veci dodatočného povolenia stavby, prípadne odstránenia stavby doposiaľ nerozhodol.

Navrhovateľ na pojednávaní poukázal na to, že stavba nie je do súčasnosti žiadnym spôsobom
zlegalizovaná a v súčasnosti predstavuje nebezpečenstvo, pokiaľ ide o ohrozenie života, zdravia a

majetku navrhovateľa z toho dôvodu, že predstavuje veľké požiarne nebezpečenstvo z toho titulu, že
sa tam nachádzajú zariadenia na opracovanie dreva a výsledkom produkcie tejto činnosti sú drevené
piliny, ktoré sú veľmi horľavým materiálom. Takisto hospodársky prístrešok, jeho konštrukcia je z
horľavého materiálu, kde v prípade, že by k požiaru došlo, hrozí prenos horiacich častí priamo na
rodinný dom navrhovateľa. V tejto súvislosti doložil odborné vyjadrenie znalca č. X/XXXX P.. Z. E. zo

dňa 12.4.2010, ktoré bolo vypracované na objednávku navrhovateľa zo dňa 9.4.2010, ako podklad pre
podanie trestného oznámenia a kde úlohou znalca na základe objednávky navrhovateľa bolo posúdiť,
či rozostavaná stavba spĺňa technické podmienky všeobecno-záväzných predpisov pre výstavbu a
podmienky Stavebného zákona. Oslovený znalec v závere svojho odborného vyjadrenia v odpovedi
na úlohu z objednávky okrem iného uviedol, že rozostavaná stavba napĺňa podmienky jednoduchej

stavby, nie je drobnou stavbou. Na stavbu nebolo vydané územné rozhodnutie. Stavba podlieha
stavebnému konaniu s vydaním stavebného povolenia. Zároveň konštatoval, že rozostavaná stavba
je postavená na hranici pozemkov dvoch vlastníkov, pričom jednému z vlastníkov bude znemožňovať
prístup k svojej nehnuteľnosti a jej budúcu údržbu a konštatoval, že rozostavaná stavba nespĺňa
ustanovenia Zákona 50/1976 Zb. Stavebného zákona a Vyhlášky č. 532/2002 Z. z.. Navrhovateľ zároveň

do spisu predložil požiarno-bezpečnostné riešenie stavby, vypracované P.. S. C., spoločnosťou C. Z.,
K..Q..X.., na objednávku navrhovateľa a jeho manželky z októbra 2010 k dodatočnému povoleniu stavby
hospodárskeho prístrešku, kde je vo všeobecných údajoch uvedené, že projektová dokumentácia rieši
vhodnosť návrhu umiestnenia otvoreného hospodárskeho prístrešku - priestoru, v ktorom sa vykonávapovrchová úprava drevených materiálov (rezanie a hobľovanie dosiek), čím bolo vytvorené otvorené
technologické zariadenie. Jej susediacimi stavbami sú dvojpodlažný rodinný dom s jednopodlažnou
krytou terasou so záhradou a jednopodlažná hospodárska budova s nevyužívaným povalovým

priestorom. V závere je uvedené, že navrhovaná stavba sa nachádza v požiarne nebezpečnom priestore
jestvujúcich stavieb rodinného domu s krytou terasou a hospodárskej budovy. V prípade požiaru hrozí
prenos požiaru padajúcimi časťami horiacich konštrukcií drevenej šikmej strechy jestvujúcich stavieb.
Stavebné konštrukcie sú z horľavého materiálu, a preto nie je dodržaná požadovaná vzdialenosť 5,5
m od horľavých konštrukcií jestvujúcej stavby. Navrhovaná stavba nespĺňa požiadavky protipožiarnej

bezpečnosti stavieb v zmysle Zákona č. 314/2001 Zb.. Nakoľko ide o dodatočné stavebné povolenie
rozostavanej stavby, ktorá nespĺňa požiadavky protipožiarnej bezpečnosti stavieb, navrhol oslovený
špecialista požiarnej ochrany nevydať stavebné povolenie a stavbu odstrániť.

Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v T. listom zo dňa 13.6.2011, adresovanom Obci
R. H. N. zaslalo vyjadrenie k riešeniu protipožiarnej bezpečnosti jednoduchej stavby, z ktorého súd zistil,

že bolo vykonané dňa 8.6.2011 miestne zisťovanie, pri ktorom sa zistilo, že v posudzovanom objekte
sa v čase ohliadky nachádzala technológia na opracovanie dreva. V objekte bol rozvod elektrickej
energie.Názovstavbyhospodárskyprístrešoktedanezodpovedáskutočnémuvyužitiuobjektu.Objektje
umiestnený cca 0,6 m od hranice pozemku, na ktorej sa nachádza rodinný dom a hospodárska prístavba
suseda - P.. Z. E.. Na preukázanie dodržania odstupových vzdialeností hospodárskeho prístrešku od

týchto objektov bolo predložené riešenie protipožiarnej bezpečnosti jednoduchej stavby, spracované
špecialistom požiarnej ochrany S. C.. Toto riešenie uvádza v požiadavke protipožiarnej bezpečnosti na
odstupovévzdialenosti,ktorévšakposudzovanýobjektzhľadiskajehoumiestnenianespĺňa.Nazáklade
tohto stavebnému úradu ORP Hasičského a záchranného zboru v T. neodporučil vydať dodatočné
stavebné povolenie. Zároveň je však v uvedenom vyjadrení uvedené, že toto vyjadrenie nie je záväzným

stanoviskom dotknutého orgánu podľa § 140 Zákona č. 50/1976 Zb.

Odporca na pojednávaní poukázal na to, že v konaní o dodatočnom povolení stavby predložil
protipožiarny projekt v súlade so zákonom a všetky listinné dôkazy má predložené stavebný úrad,
a teda v prípade, že stavba bude spĺňať všetky bezpečnostné a technické požiadavky a nebude v

rozpore so stavebným zákonom, je na stavebnom úrade, aby rozhodol, či stavbu povolí alebo nepovolí.
Odporca taktiež popieral, že by pod prístreškom mal nejakú technológiu. Túto technológiu tam mal len zo
začiatku. Mal tam hobľovačku a cirkulár. Tieto veci premiestnil do zadnej časti za svoj dom, nakoľko pod
prístreškom mu bolo zakázané niečo robiť. Na základe dohľadu tieto veci teda odstránil a poukazoval
na to, že inšpekcia tam bola asi pred troma mesiacmi znova a nič tam nebolo. Cirkulár má za domom a

pokiaľ aj niečo robí, tak to robí úplne z opačnej strany, čo nemôže navrhovateľovi vadiť. V súčasnosti sa
prístrešoknachádzavtakomstave,žejetampostavenýchosemželeznýchtrúbokanatomjezastrešená
plechová strecha. Je to urobené provizórne, nie je to uchytené pevne a podľa protipožiarneho projektu,
ktorý si dal spracovať pre stavebné povolenie sa to má opláštiť protipožiarnou stenou, avšak čaká, aký
bude výsledok stavebného konania. Priebežne chodí na stavebný úrad dokladať listiny, preukazoval

svoje vlastníctvo a mal doložiť požiarny projekt. Pod prístreškom má uloženú sečkovicu, nakoľko chová
sliepky, má tam káru, plynový sporák, ktorý nie je zapojený, má tam skrinky, ktoré si tam odložil a potom
tam má rezervu - kurivo, teda drevo do domu, ktorým si bude v zime kúriť. Piliny, ktoré tam mal, odkladal,
aby to nebolo vonku, pretože toto robí za svojou chalupou. Taktiež poukazoval na to, že prístrešok nie je
postavený pri dome navrhovateľa, resp. na hranici, nakoľko na tejto hranici má navrhovateľ postavené

humno, plot a drevený prístrešok. Potom je záhrada, až potom sa nachádza dom navrhovateľa. A
pokiaľ tam bol aj nejaký stavebný dozor alebo požiarny projektant, tak tí povedali, že skôr tieto budovy
ohrozujú vedľajšie nehnuteľnosti, pretože pod prístreškom si navrhovateľ postavil krb. Je tam hrubý
komín, ktorý robil asi mesiac dozadu a všetky zábery, ktoré navrhovateľ predkladal na fotografiách, boli
urobené kamerou, ktorú má navrhovateľ umiestnenú na okne a ktorou ho sleduje. K doskám, ktoré

sú zachytené na fotografiách uviedol, že tieto mu doviezol kamarát, pretože predtým mu nejaké dal,
tak mu to vrátil, avšak vôbec sa to neopracovávalo. Fotografia, ktorá zaznamenáva odvoz pilín, to si
bral jeden pán, ktorý to dáva pod ovce. Ďalej odporca poukazoval na to, že zrušil svoje živnostenské
oprávnenie, a pokiaľ niečo v súčasnosti robí, robí to len ako hobby pre seba, resp. pre jeho známych
ako protislužbu. Technológia na opracovanie dreva sa nachádza na pozemku XXX/X a tento pozemok

susedí s pozemkom XXX/X a nie s pozemkami navrhovateľa. Pozemok XXX/X je vo vlastníctve jeho
sestry a on so sestrou aj v dome, ktorý sa na tomto pozemku nachádza býva.Podľa ustanovenia § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo
sa domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie hroziacej škody.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že dôvody o ktoré opieral navrhovateľ
svoj návrh a ktorými navrhovateľ namietal porušenie príslušných zákonných ustanovení Stavebného
zákona a to najmä pokiaľ ide o stavebnotechnické a bezpečnostné požiadavky, vo svojej podstate
a v súhrne predstavujú skutočnosti, ktoré v rámci svojej právomoci je oprávnený riešiť a posudzovať
stavebný úrad, ktorý v rámci svojej právomoci má oprávnenie rozhodnúť buď o povolení stavby alebo

jej odstránení ako aj o sankcionovaní priestupkov vyplývajúcich z porušenia Stavebného zákona.
Úplne totožné dôvody nakoniec aj navrhovateľ uplatnil vo svojich námietkach v rámci konania o
dodatočnom povolení / odstránení stavby, ktoré konanie doposiaľ pred stavebných úradom prebieha.
Súd v rámci svojej právomoci nie je oprávnený skúmať podmienky stanovené Stavebným zákonom, o
ktorých je povinný rozhodnúť stavebný úrad. Navrhovateľ napriek tomu, že návrh skutkovo odôvodňoval
porušením príslušných zákonných ustanovení Stavebného zákona, zároveň ho opieral o ust. § 417 ods.

2 OZ, s odôvodnením, že stavba ako taká, teda jej konštrukcia bezprostredne susedí s jeho rodinným
domom a predstavuje trvalé požiarne riziko a taktiež činnosť, ktorá sa tam vykonáva spôsobuje trvalé
riziko vzniku požiaru a skutočnosť, že v danej veci prebieha dodatočné stavebné konanie, a to už od
roku 2008, neznamená že by život, zdravie a majetok navrhovateľa neboli ohrozené. Práve doba tohto
trvania dodatočného stavebného povolenia odôvodňuje to, aby život a zdravie boli prioritne chránené a

stavba bola odstránená a teda jediným vhodným a primeraným opatrením je odstránenie stavby. Teda
rozhodnutie o takomto nároku navrhovateľa tak, ako bol formulovaný žalobným petitom je v právomoci
súdu.

Vo všeobecnosti žaloba na poskytnutie ochrany pred hroziacou vážnou škodou podľa ust. § 417 ods.2

OZ smeruje k tomu, aby bolo odporcovi uložené vykonanie určitých opatrení, najmä takých, ktorými sa
má zabrániť hroziacej vážnej škode. Na úspech žaloby sa vyžaduje aby navrhovateľovi hrozila vážna
škoda v čase rozhodovania súdu. Nestačí len obťažovanie ( v takom prípade sa možno domáhať
zdržaniarušeniapodľa§126OZ,príp.§127OZ)alebohrozbamenejvážnejškody.Žaloboupodľaust.§
417OZsamožnodomáhaťibazákazuzásahov,ktoréeštelenhrozia,nievšakprotisamotnýmzásahom,

príp. proti ich následkom. Vhodnosť a primeranosť opatrení závisí vždy od okolností konkrétneho
prípadu. Takéto opatrenie môže spočívať buď v uložení zdržať sa činnosti, ktorá by mohla spôsobiť vznik
škody ( pasívna povinnosť ),alebo v uložení povinnosti vykonať činnosť, ktorá môže zabrániť vzniku
škody ( aktívna povinnosť). Obe opatrenia však prichádzajú do úvahy iba vtedy, ak závažná škoda ešte
lenhrozí.Niesúopodstatnenévprípade,akneoprávnenýzásahužbolvykonaný,lebovtakomtoprípade

môže súd uložiť povinnosť len podľa iných ustanovení OZ ( § 127 OZ ).

Navrhovateľ na jednej strane tvrdil, že vážne ohrozenie spočíva v samotnej stavbe, teda v stavbe ,
ktorá existuje a ktorá predstavuje trvalé požiarne riziko a na druhej strane, že vznik tohto rizika je
zároveň spôsobený činnosťou odporcu, ktorú odporca v tejto stavbe vykonáva. Napriek tomu, že

navrhovateľomoslovenýšpecialistapožiarnejochranyvosvojomodbornomvyjadreníz10/2010uviedol,
že konštrukčný celok predmetnej stavby je z hľadiska ochrany pred požiarmi posúdený ako horľavý
a v prípade požiaru hrozí prenos požiaru, pri svojom posudzovaní vychádzal z tej skutočnosti, že
v predmetnej stavbe sa vykonáva povrchová úprava drevených materiálov ( rezanie a hobľovanie
dosiek ), čím bolo vytvorené otvorené technologické zariadenie, ktoré zanecháva odpad- drevené piliny

do výšky 50 cm, ktoré predstavujú otvorenú skládku s vysokou plošnou hustotou tepelného toku a
teda stavba nespĺňa požiadavky protipožiarnej bezpečnosti a ohrozuje jestvujúce stavby prenosom
prípadného požiaru. Takáto činnosť odporcu však v čase rozhodovania súdu nebola preukázaná.
V tejto činnosti odporca po vykonaní štátneho stavebného dohľadu, na základe uložených opatrení
nepokračuje a technologické zariadenie, ktoré mal v predmetnej stavbe umiestnené odstránil. Tvrdenie

navrhovateľa, že v tejto činnosti odporca v predmetnej stavbe aj naďalej pokračuje v konaní v
čase rozhodovania súdu nebolo preukázané a na preukázanie týchto tvrdení navrhovateľ, okrem
predložených fotografií, nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie. Navrhovateľom predložené fotografie
nezachytávajú umiestnenie žiadneho technologického zariadenia na opracovanie dreva a rozvod
elektrickej energie, čim závery navrhovateľom osloveného špecialistu požiarnej ochrany z XX/XXXX

o vytvorení otvoreného technologického zariadenia nemožno hodnotiť ako určujúce. Vzhľadom na
tieto skutočnosti súd nemal za preukázané, že činnosťou odporcu v predmetnej stavbe vzniká vážne
ohrozenie navrhovateľa na jeho živote, zdraví a majetku. Samotná skutočnosť, že vlastník pozemku
zriadi stavbu pri hranici pozemku, nie je ešte neoprávneným zásahom do práv vlastníka susednéhopozemku, tým môžu byť len účinky stavby ( tienenie, bránenie výhľadu, obťažovanie pohľadom,
hlukom...). Pokiaľ aj samotná stavba, resp. jej konštrukcia je z horľavého materiálu súd nepovažoval
za vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody z prípadného požiaru, ktorého reálna

hrozba len samotnou existenciou stavby nebola preukázaná, odstránenie stavby. Avšak aj v opačnom
prípade podľa názoru súdu do úvahy prichádzajú iné vhodné opatrenia - protipožiarne opatrenia
( protipožiarne nátery, protipožiarna stena, nenapojenie na inžinierske siete...), ktoré môžu zabrániť
prípadnému vzniku požiaru samotnej stavby.

Na základe zisteného skutkového stavu a vyššie vysloveného právneho názoru súd návrh navrhovateľa
na odstránenie predmetnej stavby s poukazom na ust. § 417 ods. 2 OZ ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 151 ods. 1 O. s. p.
Odporca bol v konaní úspešný, má preto právo na náhradu trov konania, ktoré mu v konaní vznikli.
Odporca si v konaní uplatnil trovy konania spočívajúce v právnom zastúpení, ktoré právna zástupkyňa

vyčíslila v písomnej špecifikácii vo výške 234,17 Eur a to za nasledovné úkony právnej pomoci: príprava
a prevzatie zastúpenia z 11.4.2011 vo výške 68,40 Eur + 8,89 Eur režijný paušál s DPH, vyjadrenie k
žalobe z 13.4.2011 vo výške 68,40 eur + 8.89 Eur režijný paušál s DPH, účasť na pojednávaní 5.11.2012
vo výške 70,43 Eur + režijný paušál 9,16 s DPH. Pri hodnote jedného úkonu právnej pomoci vychádzala
z ust. § 11 ods. 1 písm. a) Vyhl. 655/2004 Z. z. kde tarifná odmena predstavuje 1/13-inu výpočtového

základu. Súd preskúmal vyčíslené trovy právneho zastúpenia podľa Vyhl. č..655/2004 a dospel k záveru,
že tieto boli čo do rozsahu poskytnutých právnych služieb ako aj ich finančného vyjadrenia vyčíslené v
súlade s citovanou vyhláškou § 11 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. a), b),c), § 16 ods. 3,§ 18 ods.
3. Trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 234,17 Eur na náhradu ktorých súd zaviazal v spore
neúspešného navrhovateľa v súlade s § 149 ods. 1 O. s. p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p., aj ďalej), t.j. ktorému súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).