Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. apríl 2011

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 16C/90/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510215813
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martina Hrušovská, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2011:1510215813.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou Mgr. Martinou Hrušovskou, PhD. v právnej veci

navrhovateľa: Správa záväzkov a pohľadávok, so sídlom Dvorčianska 629/61, 949 01 Nitra, IČO: 42 041
741, právne zastúpený advokátom JUDr. Jánom Majlingom, so sídlom Palárikova 14, 811 04 Bratislava,
proti odporcovi: L. I. X., T..Q.., so sídlom M. XX, XXX XX B., IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie 65.449,37
EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 65.449,37 EUR a nahradiť trovy
konania vo výške 4.015,20 EUR na účet právneho zástupcu navrhovateľa P.. P. F., advokáta, č. účtu:
XXXXXXXXXX/XXXX, vedený vo V. T..Q.. a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 01.07.2010, ktorý bol súdu doručený dňa 02.07.2010 navrhovateľ žiadal, aby

súd zaviazal odporcu na zaplatenie istiny vo výške 65.449,37 EUR titulom neuhradenia faktúr č.
XXXXXXXXX,č.XXXXXXXXXvystavenýchprávnympredchodcomnavrhovateľazaoneskorenúúhradu
poskytnutej zdravotnej starostlivosti právnym predchodcom odporcu. Navrhovateľ zároveň žiadal
zaviazať odporcu na náhradu trov konania.

Súd vyhovel v plnom rozsahu návrhu navrhovateľa a vo veci vydal dňa 16.07.2010 pod sp. zn.
27Rob/135/2010 platobný rozkaz, proti ktorému podal odporca v zákonom stanovenej lehote odpor.

V odpore zo dňa 12.08.2010, doručenom súdu dňa 13.08.2010 odporca uviedol, že existujú skutočnosti
preukazujúce nedôvodnosť navrhovateľom uplatneného nároku. Odporca má zároveň za to, že
navrhovateľ nemá spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania a z tohto dôvodu nemal byť platobný
rozkaz vydaný. Zároveň vzniesol námietku premlčania. V uznesení č. XXX/XXXX zastupiteľstva
Nitrianskeho samosprávneho kraja (ďalej len NSK) zo dňa 26.09.2005 sa uvádza, že označené
nemocnice (medzi ktorými je výslovne uvedená aj Nemocnica s poliklinikou Topoľčany) ako príspevkové

organizácie zanikajú dňom 30.11.2005 ich zlúčením do rozpočtovej organizácie „Správa záväzkov a
pohľadávok“.
Uznesením č.XXX/XXXX zastupiteľstva NSK zo dňa 28.11.2005 bola schválená zmena uznesenia č.
276/2005 a to tak, že sa mení dátum zániku príspevkových organizácií zo dňa 30.11.2005 na deň
01.01.2006.
Zákon č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov
(ďalej len zákon o rozpočtových pravidlách) na základe ktorého je možné zriaďovať alebo zrušovať

rozpočtové alebo príspevkové organizácie VÚC používa pojem zánik zlúčením iba v ustanovení § 21
ods. 13 keď v prvej vete určuje, že ak k zániku rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie
dochádza rozdelením, zlúčením alebo splynutím, zriaďovateľ určí v rozhodnutí termín, vecné a finančnévymedzenie majetku vrátane súvisiacich práv a záväzkov, ktoré prechádzajú na právneho nástupcu,
ktorým môže byť len rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia.
Keďže zákon o rozpočtových pravidlách bližšie neupravuje terminológiu rozdelenia, zlúčenia alebo

splynutia rozpočtových, či príspevkových organizácií, analogicky najbližšia, ak nie jediná, zákonná
úprava vymedzujúca tieto pojmy je obsiahnutá v Obchodnom zákonníku. Podľa Obchodného zákonníka
sa na zlúčenie vyžaduje účasť aspoň dvoch spoločností. Pri zlúčení sa vždy aspoň jedna spoločnosť
zrušuje a jedna zo zúčastnených (už existujúcich) spoločností je právnym nástupcom, na
ktorého prechádza obchodné imanie zrušenej spoločnosti, resp. zrušených spoločností.

Taktiež, pod č. 63/2005 F.s. vydali Ministerstvo financií Slovenskej republiky a Štátna pokladnica
metodické usmernenie k postupu pri aplikácii § 21 zákona o rozpočtových pravidlách, kde sa pod
bodom 1.4.2. zlúčením organizácií rozumie: „zlúčením zaniká rozpočtová organizácia alebo príspevková
organizácia vtedy, ak na základe rozhodnutia zriaďovateľa (zrušenie bez likvidácie) dochádza k zrušeniu
jednej zo zúčastnených organizácií a druhá zúčastnená už existujúca organizácia sa stáva právnym
nástupcom, na ktorého prechádzajú práva a povinnosti zaniknutej organizácie“.

Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ ako rozpočtová organizácia v čase zániku vyššie uvedených
príspevkových organizácií, medzi ktorými je aj Nemocnica s poliklinikou Topoľčany, neexistovala (a
podľa názoru odporcu do dnešného dňa ani právne neexistuje), nemohlo dôjsť k zániku príspevkovej
organizácie Nemocnice s poliklinikou Topoľčany zlúčením s neexistujúcou rozpočtovou organizáciou -
navrhovateľom.

Odporca má však zároveň aj za to, že nedošlo ani k platnému zriadeniu navrhovateľa ako rozpočtovej
organizácie.
Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných celkov
(zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o samosprávnych
krajoch), samosprávny kraj sa pri výkone samosprávy stará o všestranný rozvoj svojho územia

a o potreby svojich obyvateľov. Pritom najmä zakladá, zriaďuje, zrušuje a kontroluje svoje rozpočtové a
príspevkové organizácie a iné právnické osoby podľa osobitných predpisov.

Podľa ustanovenia § 21 ods. 5 písm. b) zákona o rozpočtových pravidlách rozpočtovú organizáciu
alebopríspevkovúorganizáciumožnozriadiťrozhodnutímzriaďovateľa,ktorýmjeústrednýorgánštátnej

správy, ak osobitný predpis neustanovuje inak, obec alebo vyšší územný celok.
Podľaustanovenia§11ods.2písm.h)zákonaosamosprávnychkrajoch,zastupiteľstvusamosprávneho
kraja je vyhradené rozhodovať o základných otázkach samosprávneho kraja, a to zriaďovať, zakladať,
zrušovať a kontrolovať právnické osoby samosprávneho kraja a vymenúvať a odvolávať ich vedúcich
(riaditeľov), ak osobitný zákon neustanovuje inak, ako aj schvaľovať majetkovú účasť samosprávneho

kraja v právnickej osobe.
Z vyššie spomínaného uznesenia č. XXX/XXXX zastupiteľstva NSK v znení uznesenia č.
XXX/XXXX však jednoznačne vyplýva, že menované zastupiteľstvo nerozhodlo o zriadení rozpočtovej
organizácie s názvom „Správa záväzkov a pohľadávok“.
V ustanovení § 11 zákona o samosprávnych krajoch zákon presne určuje podmienky, ktoré musia byť

splnené na prijatie uznesenia, resp. iného rozhodnutia zastupiteľstva samosprávneho kraja. V zmysle
§ 11 ods. 10 zákona o samosprávnych krajoch zároveň podrobnosti o rokovaní zastupiteľstva upravuje
rokovací poriadok.
V zmysle rokovacieho poriadku NSK zastupiteľstvo rozhoduje hlasovaním a to za podmienok určených
v rokovacom poriadku. Na platné uznesenie je najmä potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov

prítomných poslancov v prípade, ak je zastupiteľstvo uznášaniaschopné. Zároveň v zmysle § 11 ods.
9 zákona o samosprávnych krajoch nariadenie a uznesenie zastupiteľstva musí podpísať predseda
najneskôr do desiatich dní od ich schválenia.
Vzhľadom na vyššie uvedené je možné skonštatovať, že mechanizmus prijímania rozhodnutí
zastupiteľstvom samosprávneho kraja je presne formálne ustanovený. Okrem iného zastupiteľstvo

samosprávneho kraja je kolektívny orgán, ktorý za každých okolností musí rozhodovať hlasovaním jeho
členov.
Nie je preto možné predpokladať konkludentné prijatie rozhodnutia, bez predchádzajúceho hlasovania
členov zastupiteľstva samosprávneho kraja. V danom prípade k hlasovaniu zastupiteľstva o
predmetnej otázke, t. j. o zriadení navrhovateľa ako rozpočtovej organizácie s názvom Správa

záväzkov a pohľadávok vôbec nedošlo, nemožno preto predpokladať prijatie platného uznesenia.
Na platné uznesenie je totiž potrebné najmä uskutočnenie platného hlasovania uznášaniaschopného
zastupiteľstva samosprávneho kraja a schválenie uznesenia nadpolovičnou väčšinou hlasujúcich členov
zastupiteľstva.Platné rozhodnutie zriaďovateľa o zriadení rozpočtovej organizácie Správa záväzkov a pohľadávok
jednoznačne absentuje pričom podľa názoru odporcu nie je možné platné rozhodnutie kolektívneho
orgánu, akým je zastupiteľstvo samosprávneho kraja nahradiť tvrdením, že vôľa samosprávneho kraja

vyplýva z iného uznesenia, ktoré bolo riadne prijaté. Zastupiteľstvo NSK v predmetnom uznesení,
pod bodom A) č. 1, písm. a), b) a c) schvaľuje „iba“ zánik príspevkových organizácií (písm. a),
zriaďovaciu listinu navrhovateľa ako rozpočtovej organizácie „Správa záväzkov a pohľadávok“ a rozsah
prechádzajúcich záväzkov a pohľadávok (písm. b) a prechod pracovnoprávnych vzťahov (písm. c). V
predmetnom uznesení však chýba akékoľvek rozhodnutie o zriadení rozpočtovej organizácie, príp. i

ustanovenie o tom, že schvaľuje zriadenie konkrétnej rozpočtovej organizácie.
Zriaďovaciu listinu, podľa ustanovenia § 21 ods. 9 zákona o rozpočtových pravidlách, nemožno
považovať za akt zriadenia rozpočtovej organizácie, pretože zriaďovaciu listinu vydáva zriaďovateľ
„ex post“, ako deklaratórny úkon (doklad) o tom, že došlo k zriadeniu rozpočtovej alebo príspevkovej
organizácie.
Zriaďovacia listina vo všeobecnosti ako listina vydaná orgánom verejnej moci, je verejnou listinou,

osvedčujúcou vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností, prípadne stav, vlastnosti osôb alebo vecí,
sama osebe však nezakladá, nemení a ani neruší práva alebo povinnosti. Zriaďovacia listina je teda iba
deklaratórnym aktom, ktorý však v danom prípade osvedčuje niečo, k čomu „de iure“ nedošlo. Je preto
podľa názoru odporcu neplatná, pretože je v rozpore tak s právnym ako i reálnym stavom.
Ďalším právnym nedostatkom uznesenia zastupiteľstva č. XXX/XXXX spôsobujúcim, že práva a

povinnosti zaniknutých nemocníc prešli priamo na NSK a nie na i tak právne neexistujúceho
navrhovateľa je nesplnenie podmienky vymedzenej ustanovením § 21 ods. 13 zákona o rozpočtových
pravidlách, podľa ktorej musí zriaďovateľ určiť v rozhodnutí o zániku rozpočtovej alebo príspevkovej
organizácie termín, ku ktorému prechádza na právneho nástupcu tam vymedzený majetok, vrátane
súvisiacich práv a záväzkov.

Navrhovateľ síce uvádza dátum 01.01.2006 ako deň, ktorým prechádzajú všetky záväzky a pohľadávky
zo zaniknutých príspevkových organizácií na navrhovateľa ako ich právneho nástupcu, no takýto dátum
(„termín“) v samotnom posudzovanom uznesení zastupiteľstva uvedený nebol (uznesenie obsahuje iba
dátum zániku príspevkových organizácií). Preto nie je možné určiť časové obdobie, kedy malo dôjsť
k prechodu práv a záväzkov na navrhovateľa. Odporca má za to, že k prechodu práv a záväzkov zo

zaniknutých príspevkových organizácií nedošlo, resp. že tieto práva a záväzky prešli „ex lege“,
podľa ustanovenia § 21 ods. 13 druhej vety zákona o rozpočtových pravidlách na NSK.
Jednou zo zákonných náležitostí zriaďovacej listiny je, podľa ustanovenia § 21 ods. 9 písm. g) zákona
o rozpočtových pravidlách vecné a finančné vymedzenie majetku, ktorý rozpočtová organizácia alebo
príspevková organizácia spravuje. Zriaďovacia listina vydaná na navrhovateľa pod č. 5 - 2005 - 5/5

(správne má byť uvedené č. 2-2005-2/5), zo dňa 29.12.2005, však pri vymedzení tejto náležitosti uvádza
„Bez vymedzenia hmotného majetku“. Z uvedeného vyplýva, že rozpočtová organizácia buď nespravuje
žiaden majetok alebo zriaďovacej listine chýba podstatná náležitosť určená zákonom.
Z uvedeného preto rezultujú nasledovné kontradikcie. Zámerom zastupiteľstva NSK mal byť podľa
tvrdenia navrhovateľa prechod správy pohľadávok a záväzkov zo zanikajúcich príspevkových

organizácií, ako majetku samosprávneho kraja, ktorý spravovali, na novovznikajúcu rozpočtovú
organizáciu. V zriaďovacej listine sa však vôbec neuvádza, že ide o majetok NSK, ktorý by predmetná
rozpočtová organizácia mala spravovať. Právne dôsledky, ktoré z uvedenej skutočnosti následne
determinujú konanie a právne úkony navrhovateľa sú také, že tento nemôže vystupovať v právnych
vzťahoch ako subjekt, ktorý má oprávnenie nakladať s právami a pohľadávkami, ktoré naňho mali

podľa názoru navrhovateľa prejsť rozhodnutím zastupiteľstva NSK, pokiaľ nedôjde k riadnemu zriadeniu
rozpočtovej organizácie a zároveň k príslušnej zmene zriaďovacej listiny dodatkom.
Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie zriadené vyšším územným celkom nie sú
samostatnými subjektmi vlastníckeho práva a spravujú ten majetok vyššieho územného celku, ktorý im
vyšší územný celok vymedzí v zriaďovacej listine.

Vzhľadom na tieto skutočnosti preto bezpochyby došlo k zániku príslušných nemocníc s poliklinikou ako
príspevkových organizácií ich zrušením bez právneho nástupcu.

Ku skutočnostiam uvedeným v odpore sa písomne vyjadril navrhovateľ a to podaním doručeným súdu
dňa 15.12.2010 pričom uviedol, že uznesením č. 276/2005 Zastupiteľstva NSK, zmenené Uznesením

č.386/2005 boli zrušené príspevkové organizácie Nemocnica s poliklinikou Komárno, Nemocnica s
poliklinikou Topoľčany, Nemocnica s poliklinikou Šaľa a Nemocnica s poliklinikou Levice, všetky v
zriaďovateľskej pôsobnosti NSK. S účinnosťou od 01.01.2006 vznikol navrhovateľ ako rozpočtová
organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti NSK ako právny nástupca týchto príspevkových organizácií.Aj keď sa v predmetných uzneseniach uvádza, že tieto príspevkové organizácie zanikajú dňom
01.01.2006 ich zlúčením do rozpočtovej organizácie - navrhovateľa, v skutočnosti došlo k ich zániku
splynutím do ich právneho nástupcu, uvedené vyplýva aj z logického výkladu uvedených

uznesení.
Aj keď teda došlo k nesprávnemu označeniu spôsobu transformácie napriek výslovnej úpravy
obsiahnutej v Obchodnom zákonníku ako aj napriek tomu, že zriaďovateľ mohol postupovať v zmysle
Metodického usmernenia vydaného Ministerstvom financií Slovenskej republiky č. 63/2005 F. s. k
postupu pri aplikácii ustanovenia § 21 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, z prejavenej

vôle zriaďovateľa, ktorý bol dostatočne určitý a zrozumiteľný vyplýva jednoznačný a nespochybniteľný
zámer transformovať právnych predchodcov do novovzniknutého subjektu. Výkladom predmetných
uznesení ako foriem rozhodovania zriaďovateľa o právnom nástupníctve možno dospieť k záveru,
že aj keď bola forma transformácie označená zle (zlúčenie), v skutočnosti podľa prejavenej vôle
kompetentného orgánu malo ísť o splynutie (čo sa v konečnom dôsledku právne perfektným spôsobom
aj uskutočnilo).

Bez ohľadu na označenie spôsobu transformácie, t.j. či bolo uvedené, že právni predchodcovia
navrhovateľazanikajúzlúčenímalebosplynutím,zanalýzyceléhoprocesu,zákonnejúpravy(analogicky
Obchodného zákonníka) ako aj všetkých podkladov, na základe ktorých k právnemu nástupníctvu došlo,
je zrejmé, že k zániku právnych predchodcov navrhovateľa došlo ich splynutím do novovzniknutého
právneho subjektu, navrhovateľa t.j. navrhovateľ ako univerzálny sukcesor vstúpil do všetkých práv

a povinností svojich právnych predchodcov a nie je možné preto tvrdiť, že z vyššie uvedeného dôvodu
(kvôlizleuvedenémuspôsobutransformácie)navrhovateľnemáprávnusubjektivitu.Idelenonesprávne
označenie právneho spôsobu transformácie príspevkových organizácií ich zánikom do novovzniknutej
rozpočtovej organizácie, ktoré však nemá za následok neplatnosť takejto univerzálnej sukcesie. Zákon
takúto nepresnosť nesankcionuje neplatnosťou.

Vzhľadom k tomu, že išlo o generálnu sukcesiu, všetky záväzky a pohľadávky zaniknutých organizácií
prešli s účinnosťou k 01.01.2006 na právneho nástupcu, ktorým je navrhovateľ. Žalovaná istina vznikla
Nemocnici s poliklinikou Topoľčany (právnemu predchodcovi navrhovateľa). V zmysle uvedených
uznesení dňom 01.01.2006 preto prešla táto pohľadávka na navrhovateľa (ako na právneho nástupcu
pôvodného navrhovateľa).

Podľa § 21 ods. 4 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy boli a sú rozpočtové organizácie
a príspevkové organizácie oprávnené vo vlastnom mene nadobúdať práva, zaväzovať sa odo dňa
svojho zriadenia a teda právny predchodca navrhovateľa mohol byť nositeľom aj vlastníckeho práva.
Novela zákona č. 278/1993 účinná od 01.01.2005 síce zakazuje nadobudnúť štátnym rozpočtovým
a príspevkovým organizáciám majetok do svojho vlastníctva, avšak obdobná úprava v prípade

rozpočtových, resp. príspevkových organizácií zriadených vyšším územným celkom absentuje v zákone
č. 446/2001 Z.z. o správe majetku vyšších územných celkov.
Z ustanovenia § 4 ods.1 písm. f) zákona č. 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných celkov v
znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o samosprávnych krajoch) vyplýva, že samosprávny kraj
zakladá,zriaďuje,zrušujeakontrolujesvojerozpočtovéapríspevkovéorganizácieainéprávnickéosoby

podľa osobitných predpisov (pričom exkluzívnu kompetenciu kreovať takéto organizácie zveruje
Zastupiteľstvu ako orgánu samosprávneho kraja ).
Tak, ako to vyplýva zo Zákona o samosprávnych krajoch, výsledkom rokovania zastupiteľstva
samosprávneho kraja (ak je uznášaniaschopné) je a má byť prijatie uznesení a nariadení. Zastupiteľstvo
samosprávneho kraja sa môže uzniesť na prijatí uznesenia alebo sa môže za splnenia zákonných

podmienok uzniesť aj na vydaní nariadenia (ako normatívneho správneho aktu). V oboch prípadoch
však ide o rozhodnutie, o prejav vôle kompetentného orgánu, o finálnu formu jednostranného aktu
verejnej správy. Pokiaľ ide o návrh uznesenia (spolu s priloženými materiálmi) predkladaný
na rokovanie zastupiteľstva ako aj o písomne vyhotovené uznesenie prijaté zastupiteľstvom, zákon v
tomto smere neobsahuje žiadnu úpravu, t.j. striktná zákonná regulácia absentuje. Obsahové náležitosti

uznesení nie sú striktne stanovené ani zákonom, ani vnútorným predpisom vydaným zastupiteľstvom.
Existuje síce na každom samosprávnom kraji rokovací poriadok zastupiteľstva, ktorý prijíma samotné
zastupiteľstvo, avšak tento má zväčša len odporúčací charakter a iba procedurálny význam, kvázi
metodické usmernenie. Obvykle sa v nej nachádza početné množstvo (príkladmo, demonštratívne)
odporúčaných výrazov, ktoré sa majú v návrhu na uznesenie uvádzať a ktoré majú vyjadrovať (podľa

zámeru oprávneného predkladateľa návrhu uznesenia na rokovanie zastupiteľstva) prejav vôle alebo iný
prejav tohto orgánu. Takýmito výrazmi obvykle používanými sú najmä výrazy ako schvaľuje, rozhodlo,
potvrdzuje, berie na vedomie, ukladá, mení, dopĺňa, ruší, volí, odvoláva, žiada, navrhuje, poveruje,
súhlasí, atď. S takýmto prejavom vôle resp. iným prejavom tohto orgánu potom právne predpisy buďspájajú alebo nespájajú vznik, zmenu a zánik práv a povinností resp. iné právnymi predpismi predvídané
účinky. A v takomto poňatí je preto nevyhnutné posudzovať aj obsah a účinky predmetných uznesení.
Z obsahu uznesení č. 276/2005, č. 386/2005 Zastupiteľstva NSK je možné zistiť, že toto uznesenie je

takým rozhodnutím, jednostranným prejavom vôle kompetentného orgánu, ktorý je dostatočne určitý a
zrozumiteľný na to, aby z nich bolo možné zistiť, čo bolo zámerom konajúceho orgánu a čo chcel týmto
uznesením dosiahnuť.
Vzhľadom ku všetkým okolnostiam za ktorých došlo k transformácii príspevkových organizácií ako
právnych predchodcov navrhovateľa a v kontexte s príslušným návrhom predloženým na prijatie

uznesenia v tejto veci, ako aj napriek tomu, že v Uzneseniach č.276/2005, č. 386/2005 Zastupiteľstva
NSK sa neprejavuje vôľa zastupiteľstva výrazom „rozhodlo“ (keďže samotné uznesenie je formou
rozhodovania zastupiteľstva) alebo výrazmi „schválilo zriadenie“, je bez akýchkoľvek pochybností
zrejmé, že zastupiteľstvo rozhodlo o zrušení právnych predchodcov (aj keď to nie je uvedené výslovne)
a v dôsledku toho rozhodlo o ich zániku splynutím (aj keď sa uvádza nesprávne termín zlúčenie)
do právneho nástupcu, ktorým je navrhovateľ. Nie je nutné, aby bola prejavená vôľa zastupiteľstva

vyjadrená explicitne, dôležité je to, aby by pri svojom rozhodovaní jeho vôľa bola vyjadrená dostatočne
určite a zrozumiteľne, pričom k takémuto posúdeniu je možné dospieť minimálne logickým (ale aj
systematickým) výkladom Uznesení č.276/2005, č. 386/2005 Zastupiteľstva NSK. Interpretáciou časti
A) bod 1. písm. a) Uznesenia č. 276/2005 možno zistiť vôľu zastupiteľstva zrušiť právnych predchodcov
navrhovateľa, pričom ich zánikom podľa vôle zastupiteľstva mala vzniknúť nová organizácia a teda

v tejto časti je dostatočne určite a zrozumiteľne vyjadrená vôľa zastupiteľstva smerujúca k zriadeniu
navrhovateľa.
Navrhovateľ však poukazuje aj na to, že Zastupiteľstvo NSK nemuselo výslovne rozhodnúť o zriadení
novej organizácie ani preto, lebo navrhovateľ sa v rámci procesu transformácie stal právnym nástupcom
už okamihom zániku jeho právnych predchodcov, t.j. automaticky, následkom zániku jeho právnych

predchodcov splynutím do navrhovateľa, tak ako to vyplýva z Uznesenia č. 276/2005 Zastupiteľstva NSK
a preto ani nebolo nutné výslovne a samostatne rozhodnúť o jeho zriadení. Systematickým výkladom
Uznesenia č. 276/2005 Zastupiteľstva NSK (najmä jeho časti A, bod 1. písm. a) v spojení s písm. b)
tejto časti možno bez pochybností zistiť, že Zastupiteľstvo NSK najprv rozhodlo o zrušení právnych
predchodcov navrhovateľa a súčasne o zriadení navrhovateľa, pričom rozhodlo aj o tom, že právni

predchodcovia navrhovateľa zanikajú práve do novozriadenej, novovzniknutej rozpočtovej organizácie,
ktorou je teda navrhovateľ. Schválenie Zriaďovacej listiny navrhovateľa vôbec nemuselo byť súčasťou
predmetného uznesenia, lebo jeho zriaďovacia listina osvedčuje jeho vznik ako aj ďalšie skutočnosti v
nej uvedené. Napriek tomu kompetentný orgán túto Zriaďovaciu listinu (ktorá bola súčasťou materiálu
predloženého na rokovanie Zastupiteľstva NSK) schválil a teda je nepochybné, že jej schválením

- svojim výslovne uskutočnením úkonom, rozhodnutím prejavil vôľu, aby skutočnosti v nej uvedené
skutočne nadobudli účinnosť, aby v tom znení ako to z nej vyplýva, začali spôsobovať právne účinky.
Preto schválenie predmetnej Zriaďovacej listiny, čo do ponímania toho aktu vykonaného kompetentným
orgánom ako spôsobilý, určitý a zrozumiteľný prejav vôle, ako aj čo do obsahu tejto zriaďovacej
listiny nie je možné žiadnym spôsobom oddeliť od ostatnej časti Uznesenia č. 276/2005 Zastupiteľstva

NSK. Z uvedeného dôvodu je pre správne posúdenie prejavu vôle Zastupiteľstva NSK nutné tento
akt posudzovať v kontexte so znením tzv. výrokovej časti uznesenia. Samotná Zriaďovacia listina,
ako akt osvedčujúci skutočnosti, o ktorých rozhodlo Zastupiteľstvo NSK (a teda aj o skutočnostiach
uvedených v Zriaďovacej listine schválenej Uznesením č. 276/2005 Zastupiteľstva NSK) bola vydaná
neskôr, po nadobudnutí platnosti tohto prijatého uznesenia. Zriaďovacia listina bola teda vydaná platne

a to regulárnym spôsobom, s dodržaním príslušných ustanovení Zákona o rozpočtových pravidlách
verejnej správy.
Ohľadne uznesenia č.276/2005 Zastupiteľstva NSK v znení Uznesenia č. 386/2005 a to z časti A) bod
1. písm. a) a b) navrhovateľ uviedol, že je možné bez pochýb vyvodiť záver, že termín prechodu majetku
zanikajúcich právnych predchodcov (vrátane súvisiacich práv a povinností) bol určený zriaďovateľom na

01.01.2006. Tento termín logicky vyplýva jednak z uvedenej časti predmetného (zmeneného) Uznesenia
č. 276/2005 Zastupiteľstva NSK, ako aj zo samotnej skutočnosti, že termín univerzálnej sukcesie bol
stanovený na 01.01.2006 (súčasne termín zániku právnych predchodcov a vzniku právneho nástupcu),
t.j. ak právny nástupca nevznikol skôr, nemohol ako univerzálny sukcesor vstúpiť do všetkých práv
a povinností svojich právnych predchodcov a teda nemohol na navrhovateľa prejsť žiaden majetok

právnych predchodcov pred jej vznikom a súčasne nemohol na navrhovateľa prejsť žiaden majetok
právnych predchodcov ani po ich zániku.
Vzhľadom k tomu, že pojem “termín“ nie je ani právnym pojmom a jej relevancia sa musí posúdiť vždy
s ohľadom na konkrétnu situáciu, za ktorých má a môže mať svoj význam, preto pri posúdení tohokonkrétneho prípadu (viď vyššie) obdobne nebolo nutné výslovne stanoviť termín presným dátumom
prechodu majetku na navrhovateľa, aj keď je v zmysle dotknutých uznesení termínom prechodu majetku
na navrhovateľa 01.01.2006. Z doteraz uvedeného preto rezultuje bezo sporu, že tento termín je určený

dostatočne zrozumiteľne, pričom uvádzať akékoľvek iné termíny nie je ani možné.
Ohľadne rozporu medzi Uznesením č.276/2005 Zastupiteľstva NSK v doplnenom znení a Zriaďovacou
listinou navrhovateľa v tom smere, že na jednej strane v Uznesení č.276/2005 Zastupiteľstva NSK sa
uvádza, že na novovzniknutý subjekt - navrhovateľa prechádzajú pohľadávky a záväzky zo zanikajúcich
právnych predchodcov, na strane druhej však v Zriaďovacej listine navrhovateľa takéto vymedzenie

majetku absentuje navrhovateľ uviedol, že v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 446/2001 Z. z. o majetku
vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o majetku vyšších územných
celkov) vyšší územný celok (v tomto spore sa to týka NSK ako zriaďovateľa navrhovateľa) môže
zveriť svoj majetok do správy rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie, ktorú zriadil
podľa osobitného predpisu. Správou majetku vyššieho územného celku sa rozumie oprávnenie majetok
vyššieho územného celku držať, užívať, brať úžitky a nakladať s ním v súlade s týmto zákonom a

zásadami hospodárenia s majetkom vyššieho územného celku. Vyšší územný celok však môže so
svojim majetkom naložiť aj inak, a to napríklad môže svoj majetok vložiť ako vklad do obchodnej
spoločnosti alebo môže zo svojho majetku založiť inú právnickú osobu. Vyšší územný celok ďalej
môže uzavrieť zmluvu o výkone správy svojho majetku s obchodnou spoločnosťou alebo s inou
právnickou osobou. Je evidentné, že Zákon o majetku vyšších územných celkov dáva široké dispozičné

oprávnenia vyšším územným celkom, ktoré sú späté s majetkom vyššieho územného celku. Určité
limity, obmedzenia s nakladaním s predmetným majetkom ustanovuje zákon výslovne. Čo sa týka
priamo správy majetku vyššieho územného celku, z výkladu dikcie príslušného zákonného ustanovenia
(§6 ods.2 Zákona o majetku vyšších územných celkov) je zrejmé, že vyšší územný celok môže, ale
nemusí zveriť svoj majetok do správy rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie, ktorú

zriadil podľa osobitného predpisu.
Ďalej z uvedeného ako ani zo žiadneho iného predpisu nevyplýva to, že vznik, existencia a
zánik rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie je viazaný na to, či takáto rozpočtová
organizácia, resp. príspevková organizácia štátu (vyššieho územného celku) má alebo nemá majetok
zverený do správy od štátu (vyššieho územného celku).

Výkladom týchto vyššie uvedených zákonných ustanovení je možné zistiť, že rozpočtová resp.
príspevková organizácia môže byť zriadená a v ďalšom môže pôsobiť aj bez toho, že by spravovala
majetok štátu (vyššieho územného celku).
Takisto zákon výslovne nezakotvuje zánik rozpočtovej organizácie, resp. príspevkovej organizácie štátu
(vyššieho územného celku) ako právny následok straty oprávnenia uvedených subjektov spravovať

majetok z akéhokoľvek titulu (exekúcia, konkurz, odňatie správy, atď.). To znamená, že rozpočtová
organizácia a príspevková organizácia môžu byť zriadené a v ďalšom pôsobiť aj bez toho, že by im bol
pri ich vzniku zverený majetok svojho zriaďovateľa. Tieto organizácie sa v zmysle príslušných zákonov
zriaďujú na plnenie úloh štátu resp. vyššieho územného celku.
Plnenie týchto rozsiahlych a širokospektrálnych úloh vyplývajúcich z osobitných predpisov zabezpečujú

rozpočtové a príspevkové organizácie v zmysle svojich zriaďovacích listín, pričom sa však nevyžaduje,
aby boli pritom súčasne aj správcami majetku svojho zriaďovateľa. Preto ani nebolo nutné pri zriaďovaní
navrhovateľa NSK, aby v Zriaďovacej listine navrhovateľa výslovne vyšpecifikoval majetok, ktorý sa
mu zveruje do správy, hoci k samotnému zvereniu majetku vyššieho územného celku do správy
navrhovateľa došlo a to síce nie jednotným a transparentným spôsobom, ale i tak, bez akýchkoľvek

pochybností.
K zvereniu majetku do správy navrhovateľa došlo v dôsledku viacerých úkonov vykonaných v rámci
procesu prechodu práv a povinností na základe právnej skutočnosti, ktorou bola univerzálna sukcesia.
K zvereniu majetku vyššieho územného celku (ktorý prešiel na základe Zákona o majetku vyšších
územných celkov) do správy navrhovateľa došlo de iure v zmysle Uznesení Zastupiteľstva NSK č.

276/2005, č. 386/2005, z ktorých je zrejmý a nespochybniteľný zámer tohto kompetentného orgánu
zriaďovateľa, t.j. jeho prejav vôle uskutočnený v písomnej forme, dostatočne zrozumiteľným a určitým
spôsobom, zveriť všetky pohľadávky a záväzky právnych predchodcov do správy ich právneho nástupcu
- navrhovateľa.
K právne účinnému zvereniu tohto majetku navrhovateľovi do jeho správy došlo až ku dňu vzniku

právneho nástupníctva, t.j. k 01.01.2006. K zvereniu majetku vyššieho územného celku (dovtedy v
správe právnych predchodcov navrhovateľa) do správy navrhovateľa de facto došlo až
tradíciou pri postupnom preberaní agendy od jeho právnych predchodcov.Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ disponoval, ako aj v súčasnosti disponuje správcovskými
oprávneniamiohľadnemajetku,ktorýmubolvrámciuniverzálnejsukcesiezverenýdosprávynazáklade
príslušných uznesení Zastupiteľstva NSK. Týka sa to však len majetku, ktorý bol predmetom zákonného

prechodu z vlastníctva štátu do vlastníctva Nitrianskeho samosprávneho kraja. Netýka sa to majetku,
ktorý nadobudol navrhovateľ (resp. jej právny predchodcovia) pre seba, vo vlastnom
mene a teda ktorý je v jej výlučnom vlastníctve a ktorý mohla nadobudnúť v súlade s platným právnym
poriadkom vrátane predmetnej pohľadávky.
Pre posúdenie toho, či navrhovateľ má právo nakladať s predmetnou pohľadávkou nie je rozhodujúce,

či tento majetok je uvedený v Zriaďovacej listine navrhovateľa (čo ani nemohol byť, keďže ide o iné
majetkové právo patriace výlučne navrhovateľovi), ale samotné rozhodnutie zriaďovateľa, ktorý bol
urobený v súlade so Zákonom o samosprávnych krajoch, Zákonom o majetku vyšších územných
celkov, Zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy ako aj v súlade s ostatnými predpismi,
ktoré s uvedeným právnym nástupníctvom prípadne súvisia (napr. zákon o účtovníctve, atď.) a z
ktorého rozhodnutia vyplýva a to bez ohľadu na nedostatok vecného a finančného vymedzenia

spravovaného majetku v Zriaďovacej listine navrhovateľa, že navrhovateľ má právo spravovať majetok
svojho zriaďovateľa, ktorý mu bol zverený v zmysle predmetného rozhodnutia, avšak súčasne aj to,
že pohľadávka vo vlastníctve právneho predchodcu navrhovateľa - Nemocnice s poliklinikou Topoľčany
uplatnená navrhovateľom, v zmysle uvedeného rozhodnutia Zastupiteľstva NSK prešla na navrhovateľa
a patrí stále navrhovateľovi a nikomu inému.

Predmetná pohľadávka vznikla zo samostatného hospodárenia právneho predchodcu navrhovateľa,
pričom do zmluvného, záväzkovo-právneho vzťahu s právnym predchodcom odporcu nevstupovala
Slovenská republika resp. NSK a ani Nemocnica s poliklinikou Topoľčany v mene Slovenskej republiky
resp. NSK, ale Nemocnica s poliklinikou Topoľčany sama, vo vlastnom mene. Právny predchodca
navrhovateľa bol subjektom spôsobilým nadobudnúť práva a brať na seba povinnosti aj podľa

predchádzajúcejpríslušnejprávnejúpravyatopodľa§21ods.3(resp.neskôrods.4)zákonač.303/1995
Z.z. o rozpočtových pravidlách. Práve prostredníctvom tohto zákonného ustanovenia dochádza k
explicitnému vyjadreniu možnosti, oprávnenosti nadobúdať vlastníckeho práva pre seba, a teda nie pre
svojho zriaďovateľa a disponovať vlastníckym právom bez obmedzenia.
Ako je už spomenuté vyššie, určité obmedzenia môžu vyplývať len a jedine zo zákona. Takéto

obmedzenie nadobúdať vlastnícke právo vo vlastnom mene, t.j. pre seba pre Nemocnicu s poliklinikou
Topoľčany však zo žiadneho zákona nevyplývalo.
Pokiaľ by navrhovateľ spravoval len majetok vo vlastníctve svojho zriaďovateľa, resp. iný majetok, ktorý
nevlastní a teda pokiaľ by nevlastnil majetok vôbec a svojim konaním by nadobúdal práva a zaväzoval
sa v mene svojho zriaďovateľa, potom by všetky pohľadávky a záväzky vzniknuté z činnosti právneho

predchodcu navrhovateľa vznikli zriaďovateľovi. Predmetná pohľadávka nepatrila nikdy štátu a nemohla
byť teda nikdy ani predmetom prechodu na vyšší územný celok na základe Zákona o majetku vyšších
územných celkov, keďže tento zákon upravuje podľa jeho ustanovenia § 1 „majetok vyššieho územného
celku, ktorým je samosprávny kraj, nakladanie s ním a majetkové postavenie vyššieho územného celku
a ustanovuje, ktoré veci z majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky (ďalej len

majetok štátu) prechádzajú do vlastníctva vyššieho územného celku.“
Navrhovateľ má za to, že tak ako je vyššie spomenuté zriaďovacia listina ako osvedčujúci akt preukazuje
skutočnosti, ktoré sú v nej uvedené a účinky dôveryhodnej osvedčujúcej verejnej listiny má v ňom
uvedenom rozsahu dovtedy, pokiaľ nie je dokázaný opak.
Ďalej má za to, že aj pokiaľ má jeho zriaďovacia listina vady odstrániteľné jej zmenou, v konečnom

dôsledku to na posudzovanie oprávnenosti navrhovateľa nakladať s vlastným majetkom resp. s
majetkom jemu zvereným do správy rozhodnutím zriaďovateľa nemá žiaden vplyv.
Zastupiteľstvo NSK prijatím Uznesení č. 276/2005, č. 386/2005 de iure rozhodol o zverení svojho
majetku (dovtedy v správe právnych predchodcov navrhovateľa) do správy navrhovateľa za zákonom
stanovených podmienok. Z uvedeného je preto celkom zjavné, že tento stav je platný a účinný a

uvedené rozhodnutie je natoľko právne perfektné, aby mohlo spôsobovať účinky, ktoré s prejavom vôle
v rozhodnutí uvedenom právne predpisy spájajú. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ dostatočne
preukázal svoju aktívnu legitimovanosť v tomto konaní.
Ohľadom námietky premlčania odporcu navrhovateľ poukazuje v prvom rade na to, že nie je
rozhodujúce, či sa v uznávacom prejave uvádza, podľa ktorého zákonného ustanovenia sa uznáva

pohľadávka navrhovateľa. Je teda irelevantné, ak z uznávacieho prejavu vyplýva, že odporca uznáva
pohľadávku navrhovateľa podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka. Bez akýchkoľvek pochybností
možno totiž ustáliť, že pohľadávka navrhovateľa vznikla nie z obchodno-právneho vzťahu ale z
občiansko-právneho vzťahu založeného odporcom a právnym predchodcom navrhovateľa. Vzťahmedzi zdravotníckym zariadením a zdravotnou poisťovňou vyplývajúci zo zmluvy o poskytovaní
zdravotnej starostlivosti je totiž vzťahom občiansko-právnym. Vzhľadom k tomu, že právny predchodca
navrhovateľa a odporca si vzájomne písomne nezvolili aplikáciu ustanovení Obchodného zákonníka pre

svoj záväzkový vzťah, táto nevyplýva ani z dvoch zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti z roku
1999 a 2002, niet dôvodu posúdiť tento vzťah a v rámci neho uskutočnené uznávacie prejavy odporcu
ako aj účinky z nich vyplývajúce posúdiť podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Preto
je bez ohľadu na označenie ustanovenia v uznávacích prejavoch, podľa ktorých malo k uznaniu dôjsť
podľa Obchodného zákonníka nepochybne zrejmé, že uznávacie prejavy boli uskutočnené plne v súlade

s príslušnými ustanoveniami § 558 Občianskeho zákonníka. V zmysle ustanovenia
§ 110 ods.1 Občianskeho zákonníka dňom uznania žalovanej pohľadávky začala plynúť nová 10 ročná
premlčacia lehota. Z uvedeného je preto nepochybné, že odporcom vznesená námietka premlčania
žalovanej pohľadávky neobstojí.

Na vyššie uvedené písomné vyjadrenie navrhovateľa k odporu reagoval odporca a to podaním zo dňa

12.01.2011, doručeným súdu dňa 17.01.2011 v ktorom uviedol, že niektoré argumenty navrhovateľa
uvedené v predmetnom vyjadrení sú účelové s cieľom relativizovať právnu argumentáciu odporcu
uvedenú v odpore proti platobnému rozkazu, pričom závery navrhovateľa nemajú oporu v zákone.
Celá argumentácia navrhovateľa je postavená na jeho predpoklade, že právne nedostatky, ktoré sú
spojené so založením navrhovateľa možno odstrániť tým, že navrhovateľ vysvetlí okolnosti okolo

jeho založenia, hoci tento predpoklad nemá reálnu oporu v zákone. Odporca má za to, že tento
nedostatok však nemožno odstrániť výlučne len konštatovaním právneho zástupcu navrhovateľa, že
sa jedná len o nesprávne označenie tejto transformácie. Tento nedostatok by mohol odstrániť len
NSK ako zriaďovateľ navrhovateľa, ak by založil navrhovateľa v súlade so zákonom, respektíve sám
odstránil všetky nedostatky tohto založenia. Vykonávanie právomoci samosprávneho kraja by malo byť

transparentné a nemali by pri ňom vznikať pochybnosti o prejavenej vôli a o jej následnej interpretácii,
respektíve akceptovať stav, že vôľa nebola prejavená žiadnym spôsobom. Nie je zrejmé, ustanoveniami
akého právneho predpisu by mohol navrhovateľ odôvodniť, že nejaký subjekt ako právnická osoba
vznikne bez toho, aby bola prejavená vôľa jeho zakladateľa o založení alebo bolo o jeho zriadení
rozhodnuté zákonom.

Vydanie zriaďovacej listiny v žiadnom prípade nepotvrdzuje, že príslušná rozpočtová organizácia bola
predtým zriadená v súlade so zákonom. Zriaďovaciu listinu preto nie je nutné schvaľovať, jej schválenie
na druhej strane nepotvrdzuje riadne založenie rozpočtovej organizácie.
Odporca je toho názoru, že absenciu podstatnej náležitosti -neuvedenie termínu, ku ktorému prechádza
na navrhovateľa majetok jeho právnych predchodcov rozhodnutia o založení príspevkovej organizácii,

ktorá vznikla v súvislosti so zánikom jej predchodcov bez likvidácie, takisto nemožno odstrániť
dodatočným výkladom a použitím dátumu, ktorý sa týka inej záležitosti.
Z ustanovení zákona o rozpočtových pravidlách možno vyvodiť, že rozhodnutie pri zrušení organizácie
bez likvidácie a následnom zriadení rozpočtovej organizácie, musí obsahovať tak dátum zriadenia
organizácie ako aj termín prechodu majetku právnych predchodcov na právneho nástupcu. Na naplnení

tejto zákonnej požiadavky nemá vplyv skutočnosť, že tento dátum môže byť totožný. V prípade, že sa tak
stane, je zriaďovateľ povinný pri ňom uviesť, že je to zhodne dátum zriadenia rozpočtovej organizácie
a zároveň termín prechodu majetku na právneho nástupcu.
Záver navrhovateľa, že NSK ako zriaďovateľ nemohol uviesť akýkoľvek iný dátum, je preto nesprávny.
Pre naplnenie všetkých zákonom požadovaných náležitostí na obsah rozhodnutia o zriadení rozpočtovej

organizácii, mal zriaďovateľ postupovať v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách a výslovne
uviesť oba dátumy, ktoré tento zákon vyžaduje.
Určenie majetku, ktorý má organizácia spravovať, musí byť vymedzený priamo v Zriaďovacej listine. Nie
je preto zrejmé, ako navrhovateľ dospel k svojmu záveru, že majetok, ktorý má navrhovateľ spravovať
v nej uvedený nemusí byť.

V prípade, že právny predchodca navrhovateľa mal aj vlastný majetok ako to tvrdí navrhovateľ,
v rozhodnutí o zrušení právnych predchodcov mal by tento majetok vymedzený, aby nenastali
pochybnosti, ktorý majetok patril právnemu predchodcovi a mal prejsť na navrhovateľa.
Názor navrhovateľa, že k zvereniu majetku NSK, ktorý predtým spravovali zrušené nemocnice, mohlo
dôjsť bez toho, aby to bolo oficiálne týmto samosprávnym krajom v nejakom relevantnom dokumente

uvedené, je právne neobhájiteľný. Správca majetku predsa musí vedieť preukázať, ktorý majetok mu
bol zverený do správy a rozhodne to musí byť vykonané transparentným spôsobom.
Podľa názoru navrhovateľa k právne účinnému zvereniu majetku navrhovateľovi do jeho správy došlo
až ku dňu vzniku právneho nástupníctva, t.j. k 1.1.2006. K zvereniu majetku vyššieho územného celku(dovtedy v správe právnych predchodcov navrhovateľa) do správy navrhovateľa de facto došlo až
tradíciou pri postupnom preberaní agendy od jeho právnych predchodcov.“
S týmto záverom prezentovaným navrhovateľom sa však nemožno stotožniť, nakoľko je potrebné

si uvedomiť, že nemohlo dôjsť k žiadnemu reálnemu odovzdaniu agendy, ktorá patrila právnych
predchodcom navrhovateľa. Ak by došlo k platnému splynutiu, právny predchodca by zanikol a právny
nástupca by vznikol v rovnaký deň. Nie je preto zrejmé, ako by sa v tomto prípade postupne odovzdávala
agenda.
Navrhovateľ sám nevie, akým spôsobom mohol získať oprávnenie nakladať s pohľadávkami svojich

právnych predchodcov. V jednej časti tvrdí, že s nimi nakladá ako správca majetku svojho zriaďovateľa,
následne prezentuje názor, že pohľadávky patrili priamo do majetku právneho predchodcu navrhovateľa.
S ohľadom na túto skutočnosť by sa mal súd zaoberať otázkou, či môže navrhovateľ vystupovať vo
vlastnom mene alebo konať len ako zástupca svojho zriaďovateľa.
Taktiež musí byť jednoznačne preukázané, že pohľadávky, ktoré vznikli pri správe majetku zriaďovateľa
alebo vlastnou činnosťou právneho predchodcu, ktorá sa týkala jeho vlastného majetku, prešli na

navrhovateľa.
V dokumentoch týkajúcich sa zrušenia právneho predchodcu navrhovateľa a následne jeho zriadenia
však takéto vymedzenie úplne absentuje.
Ohľadne argumentácie navrhovateľa k námietke premlčania odporca poukazuje na skutočnosť, že
samotný text uznania dlhu mu bol predložený zo strany navrhovateľa. Voľbu práva tak urobil sám

navrhovateľ. Text je napísaný na hlavičkovom papieri právneho predchodcu navrhovateľa a je z
neho zrejmé, že odporca len doplnil dátum a podpis jeho zástupcu. Odporca má za to, že tvrdenie
navrhovateľa o tom, že na uznanie dlhu sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď z jeho
textu je zrejmé, že je uzavretý v zmysle Obchodného zákonníka, sú účelové. V tejto súvislosti si odporca
dovoľuje poukázať na nález Ústavného sudu SR č. ÚS 243/07 -25 zo dňa 19.6.2008.

Skutočnosť, že navrhovateľ sám určil, že uznanie dlhu ako úkon sa riadi ustanoveniami Obchodného
zákonníka by mala byť akceptovaná. Popieranie tejto skutočnosti zo strany navrhovateľa by preto
nemalo byť vzaté do úvahy.
Navrhovateľ svojím súčasným výkladom o tom, akým právnym predpisom by sa malo riadiť uznanie
dlhu, rozporuje a vykladá rôzne právny charakter inštitútu, ktorý sám navrhol. Odporca má za to, že pri

posudzovaní tejto skutočnosti by mal súd vziať do úvahy skutočnosť, že v prípade rozporného výkladu,
je spravodlivé ich vykladať v neprospech toho, kto ich zakotvil, a nie v neprospech toho, kto ich len
akceptoval.
V závere svojho vyjadrenia odporca poukázal na skutočnosť, že Zmluva o poskytovaní a úhrade
zdravotnej starostlivosti č. XX/NP/X/XXXX-X/XXXX, ktorú predložil navrhovateľ, nie je podpísaná

právnym predchodcom navrhovateľa.

Odporca sa k premlčaniu uznaného záväzku opätovne vyjadril podaním zo dňa 09.03.2011, doručeným
súdu dňa 09.03.2011 v tom smere, že trvá na tom, že podľa došlo k premlčaniu uznaného záväzku
a to z dôvodu, že uznávací úkon bol urobený v zmysle ustanovení zákona Obchodného zákonníka.

Zároveň však pristúpil k prehodnoteniu prípadnej možnosti vymáhania pohľadávok aj podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka.
S ohľadom na túto skutočnosť odporca poukázal na ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka.
V písomnom uznaní záväzku sa uvádza, že sa uznáva pohľadávka Nemocnice s poliklinikou Topoľčany
(právneho predchodcu žalobcu) v celkovej výške 1.976.045,54 Sk pozostávajúca z daňových dokladov

uvedených priamo v uznaní dlhu. Ide konkrétne o:
faktúru č. XXXXXXXXX na sumu 1.862,20 Sk splatnú dňa 30.3.2005;
faktúru č. XXXXXXXXX na sumu 2.455,50 Sk splatnú dňa 05.05.2005;
faktúru č. XXXXXXXXX na sumu 1.838.277,68 Sk splatnú dňa 15.11.2002;
faktúru č. XXXXXXXXX na sumu 133.450,16 Sk splatnú dňa 09.10.2003.

Informácia o splatnosti pohľadávok uvedená na faktúrach a na samotnom písomnom uznaní dlhu však
nie je správna.
Z príloh týchto faktúr vyplýva, že pohľadávky pozostávajú z poplatkov z omeškania, ktoré vznikli v
dôsledku neskorej úhrady za zdravotnú starostlivosť zo strany právneho predchodcu odporcu. Napríklad
z prílohy faktúry č. XXXXXXXXX vyplýva, že sú v nej vyúčtované poplatky z omeškania za roky 1999,

2000, 2001 a 2002.
Poplatok z omeškania je koncipovaný ako denný nárok zdravotníckeho zariadenia na určité percento
dlžnej sumy v prípade oneskorenej úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť.Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR publikovaného v časopise Zo súdnej praxe “úroky z omeškania
so splnením peňažného záväzku sú dennou náhradou škody za stratu možnosti disponovať s dlžnou
sumou, preto právo na ich zaplatenie vzniká (a premlčuje sa) za každý deň omeškania samostatne”.

S ohľadom na koncepciu poplatku z omeškania podľa pôvodného zákona o zdravotnej starostlivosti
možno právny záver Najvyššieho súdu SR aplikovať aj na tento zákonný poplatok.
Uznané mali byť poplatky z omeškania, na ktoré vznikol navrhovateľovi nárok v roku 1999 až 2002.
Odporca má za to, že ich premlčacia lehota uplynula pred uznaním dlhu.
Nie je preto pravdivý údaj na faktúre, že lehota splatnosti začala pri pohľadávkach, ktoré sú vlastne

vyčíslenými poplatkami z omeškania, plynúť v deň určený v tejto faktúry. Je potrebné si uvedomiť aj fakt,
že od lehoty splatnosti sa následne odvíja aj plynutie premlčacej lehoty.
K uznaniu dlhu zo strany odporcu došlo dňa 31.05.2005. Právny predchodca navrhovateľa nijakým
spôsobom neupozornil odporcu na skutočnosť, že predmetom uznania sú predovšetkým premlčané
poplatkyzomeškania.Odporcamalzato,žeuznávapohľadávky,ktorésastalisplatnýmivlehoteurčenej
vo faktúrach. Odporca však nemal vedomosť, že uznáva premlčané pohľadávky.

Odporca má za to, že s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti nemohli vzniknúť v súvislosti s týmto
uznaním dlhu jeho účinky podľa ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka.

Následne súd nariadil pojednávanie.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a ich právnych zástupcov, oboznámil sa s
obsahom listinných dôkazov založených v súdnom spise a to so Zriaďovacou listinou NSK číslo : X-
XXXX-X/X zo dňa 29.12.2005, z Výpisom uznesenia č. XXX/XXXX zo dňa 28.09.2005 z 54. riadneho
zasadnutia Zastupiteľstva NSK konaného dňa 26.09.2005, z Výpisom uznesenia č. XXX/XXXX zo
dňa 01.12.2005 zo 61. riadneho zasadnutia Zastupiteľstva NSK konaného dňa 28.11.2005, z Výpisom

uznesenia č. XX/XXXX zo dňa 06.03.2006 z 2. riadneho zasadnutia
Zastupiteľstva NSK konaného dňa 27.02.2006, s Dodatkom zo dňa 10.03.2006 k Zriaďovacej listine
rozpočtovej organizácie Správa záväzkov a pohľadávok zo dňa 29.12.2005, s Potvrdením Štatistického
úradu Slovenskej republiky o pridelení identifikačného čísla vydaného dňa 27.03.2006, s faktúrami č.
XXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXX a prílohami k nim č. 1,2, s listom - Uznanie záväzku zo dňa 31.05.2005,

s listom Chemickej zdravotnej poisťovne zo dňa 06.06.2005, so Zmluvou o poskytovaní a úhrade
zdravotnej poisťovne č. XX/NP/X/XXXXX-X/XXXX zo dňa 30.04.1999, so Zmluvou o poskytovaní a
úhrade zdravotnej poisťovne č. XX/NP/X/XXXXX-X/XXXX zo dňa 01.01.2002, s ostatným obsahom
spisu, pričom vykonaním dokazovaním mal zistený nasledovný skutkový stav veci:

Dňa 30.04.1999 bola medzi C. I. X. T., Q. Q. V. O. XXX, XXX XX B., D.: XXXXXXXX a Z. Q. X. K., Q. Q.
X., XXX XX K., D.: XXXXXXXX uzatvorená Zmluva o poskytovaní a úhrade zdravotnej starostlivosti č.
XX/NP/X/XXXXX-X/XXXX s predmetnom zmluvy vymedzenom v článku č. 1 predmetnej zmluvy.

Dňa 01.01.2002 bola medzi C. I. X. T., Q. Q. R.. F.. Č. Č.. X, X..H..B. XX, XXX XX B., D.:

XXXXXXXX a Z. Q. X. K., Q. Q. X., XXX XX K., D.: XXXXXXXX uzatvorená Zmluva o poskytovaní a
úhradezdravotnejstarostlivostič.XX/NP/X/XXXX-X/XXXXspredmetnomzmluvyvymedzenomvčlánku
č. 1 predmetnej zmluvy.

Za neuhradenie faktúr za poskytnutú zdravotnú starostlivosť včas vystavila Nemocnica s poliklinikou

Topoľčany poisťovni Apollo Nitra v zmysle § 38 zákona č. 273/1994 Z.z. faktúry na poplatok z omeškania
a to faktúru č. 420200003 v sume 1.838277,68 Sk so splatnosťou dňa 23.09.2002 za
oneskorenú úhradu faktúry č. XXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXX
(J. XXXX), Č.. XXXXXXXX, Č.. XXXXXXXX, Č.. XXXXXXXX, Č.. XXXXXXXX, Č..
XXXXXXXX, Č.. XXXXXXXX, Č.. XXXXXXXX, Č.. XXXXXXXX, Č.. XXXXXXXX, Č..

XXXXXXXX, Č.. XXXXXXXX, Č.. XXXXXXXX, Č.. XXXXXXXX, Č.. XXXXXXXX, Č.. XXXXXXXX,
Č.. XXXXXXX (J. XXXX), Č.. XXXXXXXX, Č.. XXXXXXXX, Č.. XXXXXXXX, Č.. XXXXXXXX, Č..
XXXXXXXX, Č.. XXXXXXXX, Č.. XXXXXXXX, Č.. XXXXXXXX, Č.. XXXXXXXX, Č.. XXXXXXXX, Č..
XXXXXXXX, Č.. XXXXXXXX, Č.. XXXXXXXX, Č.. XXXXXXXX, Č.. XXXXXXXX, Č..
XXXXXXXX, Č.. XXXXXXXX, Č.. XXXXXXXX, Č.. XXXXXXXX, Č.. XXXXXXXX ( J.

XXXX ), Č.. XXXXXXXX, Č.. XXXXXXXX, Č.. XXXXXXXX ( rok 2002 ) ako aj faktúru Č.. XXXXXXXXX
v sume 133.450,16 eur so splatnosťou dňa 09.10.2003 za oneskorenú úhradu faktúry Č.. XXXXXXXX,
Č.. XXXXXXXX, Č.. XXXXXXXX, Č.. XXXXXXXX, Č.. XXXXXXXX, Č..
XXXXXXXX, Č.. XXXXXXXX, Č.. XXXXXXXX, Č.. XXXXXXXX, Č.. XXXXXXXX, Č..XXXXXXXX, Č.. XXXXXXXX, Č.. XXXXXXXX, Č.. XXXXXXXX, Č.. XXXXXXXX, Č.. XXXXXXXX,
Č.. XXXXXXXX, Č.. XXXXXXX, Č.. XXXXXXXX (J. XXXX), Č.. XXXXXXXX, Č.. XXXXXXXX, Č..
XXXXXXXX, Č.. XXXXXXXX, Č.. XXXXXXXX, Č.. XXXXXXXX (rok 2003).

Dňa 31.05.2005 podpísal štatutárny zástupca Chemickej zdravotnej poisťovne APOLLO, POBOČKA,
P.O.Box 56, 949 05 Nitra 5 list vystavený Nemocnicou s poliklinikou Topoľčany označený ako uznanie
záväzku v ktorom sa uvádza:
“ Nemocnica s poliklinikou Topoľčany, IČO: 17 335 728 eviduje voči Vašej spoločnosti /organizácii/ k

30.04.2005 neuhradený záväzok v sume 1.976.045,54 Sk pozostávajúci z neuhradených nasledovných
daňových dokladov:
Fa č. XXXXXXXXX v sume 1.862,20 Sk so splatnosťou 30.03.2005,
Fa č. XXXXXXXXX v sume 2.455,50 Sk so splatnosťou 05.05.2005,
Fa č. XXXXXXXX v sume 1.838.277,68 Sk so splatnosťou 15.11.2002,
Fa č. XXXXXXXX v sume 133.450,16 Sk so splatnosťou 09.10.2003,

celkom 1.976.045,54 Sk
V súlade s ustanovením § 323 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník uznávame čo
do dôvodu aj výšky záväzok k 30.04.2005 zaplatiť sumu 1.974.183,34 Sk Nemocnici s poliklinikou
Topoľčany, IČO: 17 335 728 so sídlom v Topoľčanoch na ul. Pavlovova 17 za doteraz
neuhradené daňové doklady a nepopierame Váš nárok“.

NSK vydal dňa 29.12.2005 Zriaďovaciu listinu číslo: X-XXXX-X/X, v ktorej bolo uvedené, že tento
vydávazriaďovaciulistinuozriadenírozpočtovejorganizácieNSKsprávnousubjektivitouasúčinnosťou
od 01.01.2006. Názov tejto rozpočtovej organizácie je: Správa záväzkov a pohľadávok, so sídlom
Drážovská 14, 949 01 Nitra. Predmetom jej činnosti je vymáhanie pohľadávok a úhrada záväzkov z

činnosti bývalých Nemocníc s poliklinikou v zriadovateľskej pôsobnosti NSK. V predmetnej zriaďovacej
listine je v časti Vecné a finančné vymedzenie majetku, ktorý má organizácia v správe uvedené: Bez
vymedzenia hmotného majetku.

Z Výpisu uznesenia č. XXX/XXXX z 54. riadneho zasadnutia Zastupiteľstva NSK konaného dňa

26.09.2005 z bodu A, 1.a) súd zistil, že Zastupiteľstvo NSK schválilo zánik príspevkových organizácií -
NemocnicespoliklinikouKomárno,NemocnicespoliklinikouLevice,NemocnicespoliklinikouTopoľčany
a Nemocnice s poliklinikou Šaľa ich zlúčením do rozpočtovej organizácie NSK „ Správa záväzkov a
pohľadávok“ dňom 30.11.2005 s tým, že táto organizácia je ich právnym nástupcom.

Z Výpisu uznesenia č. XXX/XXXX z 54. riadneho zasadnutia Zastupiteľstva NSK konaného dňa
26.09.2005 z bodu A, 1.b) súd zistil, že Zastupiteľstvo NSK schválilo zriaďovaciu listinu rozpočtovej
organizácie „Správa záväzkov a pohľadávok“ a rozsah pohľadávok a záväzkov zanikajúcich nemocníc
v zriaďovacej pôsobnosti NSK, ktoré na novovzniknutú organizáciu prechádzajú z Nemocnice s
poliklinikou Levice a Nemocnice s poliklinikou Topoľčany podľa účtovnej závierky k 30.06.2005 a

z Nemocnice s poliklinikou Komárno a Nemocnice s poliklinikou Šaľa podľa účtovnej závierky k
23.08.2005.

Z Výpisu uznesenia č. XXX/XXXX zo 61. riadneho zasadnutia Zastupiteľstva NSK konaného dňa
28.11.2005 z bodu b) súd zistil, že došlo k zmene uznesenia Zastupiteľstva NSK č. XXX/XXXX zo dňa

26.09.2005 v časti A/1/a, A/1/c, v časti B a v časti D sa „30.11.2005“ mení na „01.01.2006“.

Z Potvrdenia o pridelení identifikačného čísla zo dňa 27.03.2006 súd zistil, že navrhovateľovi ako
rozpočtovej organizácii bolo dňa 27.03.2006 pridelené identifikačné číslo: XXXXXXXX.

Z Výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, Vložka číslo:3627/B súd zistil,
že odporca vznikol dňa 01.09.2005 ako akciová spoločnosť na vykonávanie verejného zdravotného
poistenia.Bolzaloženýzakladateľskoulistinouzodňa21.12.2004spísanouvoformenotárskejzápisnice
č. Z. XXX/XXXX, Z. XXXXX/XXXX v zmysle ustanovenia § 68 a nasl. zákona č. 581/2004 a §§ 154-220
Obchodného zákonníka transformáciou Chemickej zdravotnej poisťovne Apollo.

Navrhovateľ na pojednávaní súdu naviac uviedol, že podľa jeho názoru APOLLO ako právnická osoba
v čase uznania vedela, že ide o premlčaný dlh.Odporcanapojednávanísúdunaviacuviedol,žeZmluvuoposkytovaníaúhradezdravotnejstarostlivosti
pripravovala zdravotná poisťovňa APOLLO. To však nemá súvis s uznaním záväzku. Odporca sa
kontaktoval so zástupcom chemickej zdravotnej poisťovne APOLLO J.. O., ktorý podpisoval uvedené

uznanie dlhu. Tento však odporcovi oznámil, že nemá právnické vzdelanie a nevedel čo podpisuje, keď
sa ho odporca pýtal, či uznával nejaký záväzok.

K tejto výpovedi odporcu navrhovateľ na pojednávaní súdu uviedol, že J. J.. O. pri uznávaní tak vysokej
sumy musel toto konzultovať, bez ohľadu na to, či má právnické vzdelanie.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ ) záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Záväzkový ( obligačný ) právny vzťah je právny pomer, z ktorého pre jednu stranu ( dlžníka )
vyplýva povinnosť druhej strane ( veriteľovi ) z určitého dôvodu niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo

niečo trpieť. V záväzkovom právnom vzťahu sú práva a povinnosti vo vzájomnej relácii. Názov „ záväzok
„ spája v jednom slove a pojme pohľadávku veriteľa a dlh dlžníka. Ide o všeobecné ustanovenie pre
všetky druhy záväzkových právnych vzťahov.

Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z

bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Záväzok najčastejšie vzniká tým, že sa dlžník zaviaže na určité plnenie ( záväzky vznikajúce zo zmlúv,
resp. všeobecne z právnych úkonov). Niekedy sa zaviazanosť dlžníka viaže na určitý, zákonom určený
skutkový stav bez ohľadu na záväzkový úmysel dlžníka ( mimozmluvné záväzky, resp. záväzky

mimo právnych úkonov ).

Občiansky zákonník rozoznáva štyri dôvody vzniku záväzkov, a to:
a) z právny úkonov, najmä zo zmlúv. Dôvodom vzniku záväzkového právneho vzťahu pritom môžu byť
dvojstranné ( i nepomenované ) alebo viacstranné zmluvy, ale aj jednostranné právne úkony ( napr.

verejný prísľub podľa § 850 )
zo spôsobenej škody ( § 420 a nasl. )
z bezdôvodného obohatenia ( § 451 a nasl. )
z iných v zákone uvedených skutočností.

Podľa § 38 ods. 1 zákona NS SR č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného
poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových,
podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení platnom v rozhodnom čase poisťovňa môže
uzatvárať zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti len so zdravotníckymi zariadeniami (ďalej len
"zmluvné zdravotnícke zariadenie") zaradenými do siete zdravotníckych zariadení.

Podľa § 38 ods. 4 zákona NS SR č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného
poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových,
podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení platnom v rozhodnom čase pri nedodržaní
lehoty splatnosti môže uplatniť zdravotnícke zariadenie voči príslušnej zdravotnej poisťovni poplatok

z omeškania vo výške 0, 1% z dlžnej sumy za každý kalendárny deň omeškania odo dňa splatnosti
účtovného dokladu.

Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania netreba, aby bol účastníkom hmotno-
právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo

aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore
úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje
žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník
subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom
konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia

vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba
len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom
objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je
nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia,o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca
tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti,
o ktorú v konaní ide. ( rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. X C. XXX/XXXX)

Pri posúdení nároku navrhovateľa čo do jeho dôvodnosti sa súd najskôr zaoberal aktívnou legitimáciou
navrhovateľa, ktorá bola v konaní spochybnená a namietaná aj samotným odporcom. Aktívna vecná
legitimácia ako teoretická konštrukcia, ktorá nie je v zákone výslovne definovaná znamená, že účastník
konania-navrhovateľ je nositeľom hmotnoprávneho postavenia, že mu patrí právo, ochrany ktorého

sa domáha na súde. Súd dospel k záveru, že navrhovateľ dostatočným spôsobom preukázal svoju
aktívnu vecnú legitimáciu v predmetnom konaní a v tomto smere sa súd pri jej preukazovaní stotožnil
so samotnou argumentáciou navrhovateľa. Navrhovateľ sa stal právnym nástupcom Nemocnice
s poliklinikou Topoľčany a aj napriek nesprávnemu označeniu spôsobu transformácie ( zlúčenie
namiesto splynutie ) z prejavenej vôle zriaďovateľa, ktorý bol dostatočne určitý a zrozumiteľný,
vyplýva jednoznačný a nespochybniteľný zámer transformovať právnych predchodcov navrhovateľa

do novovzniknutého subjektu- navrhovateľa. Z obsahu listinných dôkazov takisto vyplýva, že v danom
prípade išlo o generálnu sukcesiu, s tým, že všetky záväzky a pohľadávky zaniknutých organizácií
prešli na právneho nástupcu- univerzálneho sukcesora, ktorým je navrhovateľ. Ohľadne dátumu, resp.
termínu,kuktorémuprechádzamajetokzanikajúcichprávnychpredchodcovnanavrhovateľaorganizácii
súd uvádza, že týmto sa stal deň 01.01.2006 , tak ako bol určený samotným zriaďovateľom. Na základe

uznesení zastupiteľstva NSK bol navrhovateľovi zverený do správy majetok, ktorý bol predmetom
zákonného prechodu z vlastníctva štátu do vlastníctva NSK. Navrhovateľ disponoval, ako aj v súčasnosti
disponuje správcovskými oprávneniami ohľadne majetku, ktorý mu bol v rámci univerzálnej sukcesie
zverený do správy na základe príslušných uznesení Zastupiteľstva NSK. Týka sa to však len majetku,
ktorý bol predmetom zákonného prechodu z vlastníctva štátu do vlastníctva NSK. Netýka sa to majetku,

ktorý nadobudol navrhovateľ (resp. jej právny predchodcovia) pre seba, vo vlastnom mene a teda ktorý
je v jeho výlučnom vlastníctve a ktorý mohol nadobudnúť v súlade s platným právnym poriadkom vrátane
predmetnej pohľadávky. Predmetná pohľadávka teda vznikla zo samostatného hospodárenia právneho
predchodcu navrhovateľa, pričom do zmluvného, záväzkovo-právneho vzťahu s právnym predchodcom
odporcu nevstupovala Slovenská republika resp. NSK a ani Nemocnica s poliklinikou Topoľčany v mene

Slovenskej republiky resp. NSK, ale Nemocnica s poliklinikou Topoľčany sama, vo vlastnom mene.
Možno teda jednoznačne konštatovať, že pohľadávka patrila právnemu predchodcovi navrhovateľa,
ktorá vznikla zo zmluvného vzťahu medzi právnym predchodcom navrhovateľa a právnym predchodcom
odporcu.

Súd sa ďalej zaoberal otázkou, či vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa a právnym
predchodcom odporcu je vzťahom občiansko-právnym alebo obchodno-právnym. Z obsahu zmlúv
o poskytovaní zdravotnej starostlivosti č. XX/NP/X/XXXXX-X/XXXX zo dňa 30.04.1999, č. XX/NP/X/
XXXXX-X/XXXX zo dňa 01.01.2002 súd dospel k názoru, že ide o vzťah občianskoprávny, keď na
jednejstranezmluvnéhovzťahuvystupovalaChemickázdravotnápoisťovňaApolloakoprávnickáosoba

ktorej predmetom činnosti bolo vykonávanie zdravotného poistenia v zmysle zákona č. 273/1994 Z.z.
Právny predchodca navrhovateľa - Nemocnica s poliklinikou Topoľčany bol príspevkovou organizáciou
poskytujúcou zdravotnú starostlivosť v rozsahu povolenia vydaného Ministerstvom zdravotníctva
Slovenskej republiky, ďalšími ústrednými orgánmi štátnej správy a ich doplnkov.
Ak ide o vzťah medzi zdravotníckym zariadením a zdravotnou poisťovňou, vyplývajúci zo zmluvy o

poskytovaní zdravotnej starostlivosti, je vzťahom občiansko-právnym. Tento názor bol vyslovený aj v
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej zo dňa 24. septembra 2003 sp. zn. XCdo XX/XX.

Podľa § 558 OZ ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu sj výšky, predpokladá
sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznania tento právny následok, len ak ten,

kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Aj premlčaný dlh môže byť uznaný. Takéto uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase
jeho uznania len vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Uvedené uznanie nemá právne
účinky, ak dlžník pre skutkový alebo právny omyl nevedel o premlčaní. Keďže ide o vyvrátiteľnú právnu

domnienku, dlžník sa môže brániť námietkou, že dlh nevznikol, alebo že v čase uznania neexistoval.
Nemôže sa však brániť námietkou premlčania. Písomné uznanie dlhu čo do dôvodu i výšky má podľa
§ 110 ods. 1 OZ za následok, že plynutie premlčacej doby sa preruší a začne plynúť nová desaťročná
premlčacia doba.Za rozhodujúci listinný dôkaz v dôsledku ktorého súd vyhovel v plnom rozsahu návrhu navrhovateľa po
preukázaní aktívnej legitimácie navrhovateľa a po posúdení vzťahu právnych predchodcov účastníkov

konania ako vzťahu občianskoprávneho súd považoval list označený ako uznanie záväzku, v ktorom
právny predchodca odporcu uznal pohľadávku, ktorá je predmetom konania (faktúra č. XXXXXXXXX na
sumu 1.838.277,68 Sk, faktúra č. 133.450,16 Sk, faktúra č. XXXXXXXX na sumu 2.455,50
Sk). Súd sa ani v tomto smere nestotožnil s argumentáciou odporcu ohľadne podriadenia posudzovania
uznávacieho prejavu príslušnému ustanoveniu § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka z dôvodu, že

toto bolo uvedené v samotnom liste- Uznaní záväzku. Z dôvodu, že samotný právny vzťah právnych
predchodcov účastníkov konania má charakter občiansko-právneho vzťahu, príslušné ustanovenia
občianskeho zákonníka je potrebné podľa názoru súdu aplikovať aj pri posúdení uznávacieho prejavu
právneho predchodcu odporcu. Nebolo teda rozhodujúce a smerodajné, že v samotnom liste - Uznanie
záväzku bolo uvedené, že právny predchodca odporcu uznáva sumu vo výške 1.974.183,34 Sk v zmysle
§ 323 ods. 1 Obchodného zákonníka. K uznaniu dlhu došlo dňa 31.05.2005, pričom navrhovateľ si

uplatnil návrh na súde dňa 02.07.2010, teda k uplynutiu premlčacej doby nedošlo. Odporca nepreukázal,
že jeho právny predchodca nevedel o tom, že uznáva premlčaný dlh. Taktiež nebolo rozhodujúce,
že právny predchodca navrhovateľa nijakým spôsobom neupozornil právneho predchodcu odporcu na
skutočnosť,žepredmetomuznaniasúpremlčanépoplatkyzomeškania(akbyboltohonázoru),nakoľko
to nebolo jeho povinnosťou. V samotnom uznaní dlhu zo dňa 31.05.2005 bolo uvedené, že okrem

iného, že dlh pozostáva z neuhradenej faktúry č. XXXXXXXXX na sumu 1.838.277,68 Sk a z faktúry č.
XXXXXXXXX na sumu 133.450,16 Sk. Neobstojí teda ani tvrdenie, že J. O.F., ktorý uvedené uznanie
podpisoval nemal právnické vzdelanie. V záujme samotného právneho predchodcu odporcu bolo, aby
podpisovaním dôležitých listín, dokladov poveril osobu, prípadne osoby, ktoré budú pri ich podpisovaní
postupovať s náležitou starostlivosťou a zodpovedne. Na vrub navrhovateľa nemôže ísť tvrdenie

odporcu o tom, že pán O. nevedel, čo podpisuje. Odporca vo svojej obrane pritom ani nepopieral,
že dlh nevznikol alebo, že v čase uznania neexistoval, bránil sa tým, že premlčacia lehota poplatkov
omeškania uplynula pred uznaním dlhu, čo však súd neskúmal pre účinný uznávací prejav právneho
predchodcu odporcu. Odporca teda v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že
jeho právny predchodca nevedel o tom, že uznáva premlčaný dlh a preto súd jeho námietku premlčania

nepovažoval z vyššie uvedených dôvodov za dôvodnú. Celkovo súd hodnotil obranu odporcu ako
účelovú, keď spočiatku uplatnenú námietku premlčania dôvodil ustanoveniami Obchodného zákonníka,
neskôr teoreticky pripúšťal možnosť aplikácie ustanovení o premlčaní dlhu z Občianskeho zákonníka a
následne argumentoval tým, že právny predchodca odporcu nevedel o premlčaní dlhu.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia súd návrhu
navrhovateľa vyhovel v plnom rozsahu a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a plne úspešnému navrhovateľovi priznal

náhradu trov konania v plnej výške. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia. Súd priznal
právnemu zástupcovi navrhovateľa v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb nasledovné úkony právnej služby:
- prevzatie a príprava zastúpenia navrhovateľa zo dňa 01.07.2010 po 552,69 EUR
- spísanie a podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 01.07.2010 po 552,69 EUR

- vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 09.12.2010 k odporu odporcu po 552,69 EUR
- účasť na pojednávaní súdu konanom dňa 20.01.2011 po 552,69 EUR
- účasť na pojednávaní súdu konanom dňa 09.03.2011 po 552,69 EUR
- účasť na pojednávaní súdu konanom dňa 13.04.2011 po 552,69 EUR
- 3 x 552,69 EUR + 19 DPH + 3 x 552,69 EUR + 20 % DPH vo výške 3962,78 EUR

- 3 x réžijný paušál po 7,21 EUR + 19 % DPH + 3 x réžijný paušál po 7,41 EUR + 20 % DPH vo výške
52,42 EUR.

Trovy konania predstavujú celkom sumu vo výške 4.015,20 EUR, k náhrade ktorých súd zaviazal v spore
neúspešného odporcu.

Podľa § 149 ods. 1 OSP sa náhrada trov konania platí advokátovi.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie, a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia
na Okresný súd Bratislava V v 2 vyhotoveniach, o ktorom rozhodne Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 OSP)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 2
OSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z.. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. (§ 251 ods. 1 OSP)