Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. august 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23CoE/109/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3215201646
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3215201646.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A,
831 04 Bratislava, IČO 45869464, zastúpeného: JUDr. Veronika Kubriková, PhD., advokátka so sídlom
821 01 Bratislava, Martinčekova 13, korešpondenčná adresa: Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, proti
povinnému: O. C. bytom O. N. D. N., o vymoženie 331,94 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 6. mája 2015, č. k. 3Er/229/2015-15,

takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie. V odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie
sumy 331,94 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský

rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s.,
sp. zn. IIC1010150 zo dňa 02.09.2011. Súd prvého stupňa sa oboznámil s návrhom na vykonanie
exekúcie, so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, s exekučným titulom, so Zmluvou
o úvere zo dňa 13.08.2008 (ďalej aj ako "zmluva o úvere"), Obchodnými podmienkami pre úver /
verzia 2/2008/ (ďalej aj ako "obchodné podmienky") a s obsahom pripojeného spisu tamojšieho súdu
sp. zn. 3Er/226/2012 a zistil, že exekučné konanie je potrebné zastaviť. Z ustanovenia § 251 ods.

4 OSP možno vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré sú v podstate
totožné s podmienkami sporového konania. Na to nadväzujú aj dôsledky nedostatku podmienok
konania, t.j. ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, exekučný súd je povinný
exekučné konanie zastaviť vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104 ods. 1 OSP v spojení s §
251 ods. OSP. Vzhľadom k tomu, že Exekučný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by
upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné na exekučné konanie aplikovať ustanovenie §

159 ods. 3 OSP. Exekučný súd konštatoval, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie v predmetnej exekučnej veci, súd už o totožnom nároku oprávneného, uplatnenom návrhom
na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu medzi tými istými účastníkmi
exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením č. k. 3Er/226/2012-24 zo dňa 02.04.2012,
ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Citované
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.07.2012 v spojení uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.

k. 2CoE/154/2012-37 zo dňa 12.06.2012. Nakoľko uvedeným uznesením o zamietnutí žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku
oprávneného, ktorý bol priznaný v exekučnom titule, pričom skutkové okolnosti vedúce k záveru o
nespôsobilosti exekučného titulu zostali nezmenené a následne bolo právoplatným uznesením č. k.
3Er/226/2012-108 zo dňa 16.12.2013 rozhodnuté o zastavení exekučného konania, ide o meritórne
rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na túto skutočnosť mal

exekučný súd za to, že v konaní sp. zn. 3Er/226/2012 právoplatné uznesenie o zamietnutí žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a následné právoplatné uznesenie ozastavení exekučného konania založilo prekážku rei iudicatae, a teda keďže oprávnený podal v totožnej
veci návrh na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať a bolo potrebné
exekučné konanie zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania.

Protitomutouzneseniupodalvzákonnejlehoteodvolanieoprávnený.Podanéodvolanieodôvodnilpodľa
§ 205 ods. 2 písm. a), d), e), f) OSP a § 221 ods. 1 písm. d), f) a h) OSP. Uviedol, že v tejto fáze
konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom
exekučný súd môže rozhodnúť len dvoma spôsobmi, a to tak, že súdnemu exekútorovi udelí poverenie

alebo žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Poukázal na to, že vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie nie je rozhodnutím o veci samej a preto nezakladá námietku právoplatne rozhodnutej veci.
Namietal, že exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne
rozhodnúť a predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne
rozhodnutej veci. V exekučnom konaní sa nerozhoduje o merite veci, o ktorom by sa rozhodovalo,
ale predstavuje len proces. Zároveň poukázal na skutočnosť, že zákonodarca v Exekučnom poriadku

úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu.
V predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o úvere na základe exekučného titulu,
ktorým je právoplatný a vykonateľný rozsudok rozhodcovského súdu. Predmetným rozsudkom je
exekučný súd viazaný ako rozsudkom všeobecného súdu, čo vyplýva z § 159 ods. 2 OSP. V štádiu
posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie

exekúcie, nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutková a právne závery)
rozsudku všeobecného súdu, ani rozhodcovského súdu. Exekučný súd ani nedisponuje právomocou
rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Rozhodcovskú doložku považoval oprávnený
za naformulovanú a dojednanú na základe splnenia zákonnej povinnosti banky a ako taká nemôže
predstavovať neprijateľnú podmienku. Oprávnený zdôraznil, že jeho právny predchodca postupoval pri

uzatváraní rozhodcovskej doložky v súlade s § 93b ods. 1 a 2 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách,
účinného v čase uzatvárania zmluvy o úvere a mal za to, že súd prvého stupňa svojim rozhodnutím
porušil zákaz retroaktivity. Ďalej poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 23/2013, ako
aj nálezy sp. zn. III. ÚS 153/07 a sp. zn. III. ÚS 171/06 a na niekoľké rozhodnutia slovenských krajských
súdov. Vytýkal súdu prvého stupňa, že v predmetnom konaní sa nezaoberal procesnou situáciou, keď v

prvom rade mal rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
ale predmetným uznesením zastavil exekučné konanie, čo je v rozpore so zákonom. Zastával názor, že
súd prvého stupňa exekúciu predčasne zastavil, čím mu odňal jeho právo konať pred súdom. Navrhol,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne aby napadnuté uznesenie v celom

rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Krajský súd, ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania

podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné
podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť z týchto dôvodov:

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom, doručeným na exekútorský úrad súdneho exekútora JUDr.
Ing. Jána Gaspera, PhD. dňa 30.03.2015, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie

331,94 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. zo dňa
02.09.2011, sp. zn. IIC1010150, ktorý podľa vyznačenej doložky mal nadobudnúť právoplatnosť dňa
03.10.2011 a vykonateľnosť dňa 07.10.2011. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil
exekučné konanie, keďže v predmetnom exekučnom konaní sp. zn. 3Er/229/2015 je podkladom pre

vymoženie pohľadávky oprávneného proti povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s
ktorým už súd vo svojom skoršom rozhodnutí č. k. 3Er/226/2012-24 zo dňa 02.04.2012 jednoznačne
konštatoval, že nie je spôsobilým exekučným titulom. Súd prvého stupňa bol toho názoru, že za týchto
podmienok ide o prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 104
ods. 1 OSP.

Z obsahu pripojeného spisu súdu prvého stupňa sp. zn. 3Er/226/2012 vyplýva, že oprávnený sa na
podklade vyššie uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. zo dňa 02.09.2011, sp. zn. IIC1010150,domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 331,94 Eur s príslušenstvom, a to na
podklade návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 24.02.2012. V uvedenej exekučnej veci súd prvého
stupňa uznesením č. k. 3Er/226/2012-24 zo dňa 02.04.2012 zamietol žiadosť súdneho exekútora o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.07.2012
v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa č. k. 2CoE/154/2012-37 zo
dňa 12.06.2012. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 4 Cdo 22/2013 zo dňa 30.09.2013
dovolanie oprávneného odmietol a žiadnemu z účastníkov náhradu trov dovolacieho konania nepriznal.
Následne súd prvého stupňa uznesením 3Er/226/2012-108 zo dňa 16.12.2013, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 07.01.2014, exekučné konanie zastavil.

Podľa § 251 ods. 4 OSP na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú
ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však
vždy uznesením.

Podľa § 103 OSP kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 OSP ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi

vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 OSP len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Odvolací súd konštatuje, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho,
aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol iný súd, prípadne iný
orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka rei iudicatae sa zaraďuje do kategórie
neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho (iné
rozhodnutie súdu v prípade prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto súvislosti odvolací

súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 OSP, podľa ktorého kedykoľvek počas
konaniaprihliadasúdnato,čisúsplnenépodmienkykonania,zaktorýchmôžekonaťvoveci(podmienky
konania). V ustanovení § 104 ods. 1 OSP je ďalej zakotvené, že ak ide o taký nedostatok podmienky
konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej

povinnosti a kedykoľvek za konania.

Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky prekážky rei
iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky:
1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;

2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;
3. a o tej istej veci.

Z ustanovenia § 251 ods. 4 OSP je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky,
ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj

dôsledky nedostatku podmienok konania; ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania,
súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104 OSP
v spojení s § 251 ods. 4 OSP. Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok neobsahuje žiadne
ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie
aplikovať ustanovenie § 159 ods. 3 OSP, ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne

rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je nevyhnutné
posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.

Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je
predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania

žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný
dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom
konaní rozhodlo o neprípustnosti exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti či určitých spôsobov
vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že v predmetnej veci bolo už medzi tými istými účastníkmi
v minulosti vedené exekučné konanie pre vymoženie rovnakého nároku oprávneného, uplatneného

návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúceho z toho istého exekučného titulu. Toto predchádzajúce
exekučné konanie skončilo právoplatným uznesením súdu prvého stupňa č. k. 3Er/226/2012-24 zo
dňa 02.04.2012, v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 12.06.2012,
č. k. 2CoE/154/2012-37, ktorým súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. V uvedenej exekučnej veci dospel súd prvého stupňa k záveru, že rozhodcovská

doložka,ktorázaložilaprávomocrozhodcovskéhosúdu,jeneprijateľnouzmluvnoupodmienkou,nakoľko
spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného a preto
je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Exekučné konanie založené na takejto
zmluvnej podmienke by bolo v rozpore s dobrými mravmi a preto súd prvého stupňa v danej exekučnej
veci zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44
ods. 2 Exekučného poriadku. Následne súd prvého stupňa uznesením č. k. 3Er/226/2012-108 zo dňa

16.12.2013, právoplatným dňa 07.01.2014, exekučné konanie zastavil podľa § 44 ods. 3 Exekučného
poriadku.

Podľa názoru odvolacieho súdu rozpor exekučného titulu so zákonom, ktorý bol dôvodom zamietnutia
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a následného zastavenia

exekučného konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 3Er/226/2012, nemôže byť nijako
konvalidovaný, či reparovaný. Uvedené rozhodnutie tak pre toto exekučné konanie, ktoré sa začalo
medzi rovnakými účastníkmi pre vymoženie rovnakého plnenia na podklade rovnakého exekučného
titulu predstavuje prekážku rei iudicatae. Pokiaľ v totožnej už právoplatne rozhodnutej veci podal
oprávnený opätovne návrh na vykonanie exekúcie, v takomto začatom exekučnom konaní nemožno

pokračovať a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej vady podmienok konania.

Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods.
1 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.