Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, July 23, 2015

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 2Er/2804/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914216250
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zoltán Boros
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2015:6914216250.2

Uznesenie

OkresnýsúdRimavskáSobotavexekučnejvecioprávnenéhoCDConsultings.r.o.sosídlomPolitických
věznů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČ: 26 429 705 proti povinnej E. H.Á. C..
C., W.. XX. XX. XXXX, F. T. XXX/X, Q., Š. I. L. vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým,
Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60 pod sp. zn. 46335/14 o vymoženie 255,47 eura o návrhu
povinnej na zastavenie exekúcie, o jej námietkach proti predbežným trovám exekúcie a o jej návrhu na

povolenie odkladu exekúcie takto

r o z h o d o l :

I. Návrh povinnej na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

II. Návrh povinnej na povolenie odkladu exekúcie z a m i e t a.

III. Námietky povinnej proti predbežným trovám exekúcie z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený dňa 12. 12. 2014 podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorým žiadal vymôcť sumu 255,47
eura s príslušenstvom (uvedeným v návrhu) od povinnej na základe rozsudku tunajšieho súdu zo dňa
2. 10. 2014, č. k. 12C 114/2014-21, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 30. 10. 2014 a právoplatnosť
dňa 13. 11. 2014. Súdny exekútor bol dňa 11. 3. 2015 poverený vykonaním exekúcie.

Povinná podaním označeným ako "námietky" oznámila, že voči rozsudku Okresného súdu Rimavská
Sobota odvolanie nepodala, lebo bola toho názoru, že svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmenky si splnila.
Nároky z tej istej zmenky si jej prvý majiteľ uplatnil proti nej na Stálom rozhodcovskom súde zriadenom
Slovenskou rozhodcovskou, a. s. Rozhodcovským rozsudkom, sp. zn. SR 03307/10 zo dňa 29. 4.
2010 jej rozhodcovský súd uložil rovnakú povinnosť ako Okresný súd v Rimavskej Sobote. Okresný
súd Rimavská Sobota následne exekučné konanie vedené uňho pod sp. zn. 1Er/2339/2010 zastavil.

Súd v sporovom konaní mal konanie zastaviť z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok zakladá prekážku
právoplatne skončenej veci. Vecná nesprávnosť rozhodcovského rozsudku totiž nemá vplyv na jeho
účinnosť a záväznosť. V rámci prebiehajúcej exekúcie po obdržaní exekučného príkazu na zriadenie
exekučného záložného práva dňa 18. 1. 2011 celú sumu tvoriacu predmet exekúcie (782,71 eura)
uhradila. Týmto zanikol jej dlh voči oprávnenému, resp. jeho právnemu predchodcovi. Na základe
uvedených skutočností žiadala o zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f), g) Exekučného

poriadku. Do rozhodnutia o návrhu na zastavenie exekúcie žiadala povoliť odklad exekúcie podľa §
56 ods. 2 Exekučného poriadku, prípadne odklad povoliť podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku.
Neodkladná exekúcia by mohla mať pre povinnú a jej rodinu zvlášť nepriaznivé následky. V súčasnosti je
vydatá, má tri maloleté deti. Je vlastníčkou dvojizbového bytu, kvôli ktorému uhrádzala predchádzajúce
povinnosti, aj keď v konečnom dôsledku bola exekúcia zastavená.

Povinná svoje podanie označila jednak za námietky proti exekúcii, ale súčasne aj za návrh na zastavenie
exekúcie. Súd má za to, že takáto kumulácia procesných návrhov v danom štádiu konania nie je možná.Voči rozhodnutiu, ktorým boli námietky proti exekúcii zamietnuté, totiž zákon odvolanie nepripúšťa (§
50 ods. 4 Exekučného poriadku a contrario). Oproti tomu odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa návrh
na zastavenie exekúcie zamietol, je prípustné, ak sa návrh na zastavenie exekúcie posudzoval podľa §

57 ods. 1 písm. a), b), f) až h) a k) Exekučného poriadku (v tomto smere sa súd stotožňuje s názorom
Najvyššieho súdu SR vyjadreným v rozhodnutí sp. zn. 5 Cdo 327/2009). Pokiaľ by súd rozhodoval o
oboch procesných návrhoch, ktoré sú založené na rovnakých argumentoch povinného, zamietnutím
oboch návrhov by nastal absurdný stav, že tá istá právna otázka by sa jednak považovala za právoplatne
rozhodnutú rozhodnutím prvostupňového súdu (zamietnutím námietok proti exekúcii), napriek tomu by

mohla byť napadnutá odvolaním proti výroku o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie podaného
z totožných dôvodov. Súd preto podanie, prihliadajúc aj na postoj povinnej, pre ktorú je zastavenie
exekúcie zrejme prioritné, považoval za návrh na zastavenie exekúcie. Takouto kvalifikáciou procesného
návrhu povinná nie je ukrátená o svoje procesné práva, keďže jej ostáva zachovaná možnosť odvolania
proti rozhodnutiu o jej návrhu na zastavenie exekúcie.

Oprávnený sa k podaniu povinnej vyjadril tak, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný na základe
právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota. V sporovom konaní bol
navrhovateľovi priznaný žalovaný nárok na základe zmenky, ktorá spĺňala všetky zákonné náležitosti a
ktorú nadobudol indosáciou. Povinný v zmysle § 17 zákona zmenkového a šekového (zák. č. 191/1950
Sb.) nie je oprávnený vznášať skutkové námietky voči súčasnému majiteľovi zmenky na základe jeho

vzťahovkvystaviteľovizmenkyalebokjejpredošlýmmajiteľom,okremakmajiteľprinadobúdanízmenky
konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa § 57 ods. 1 písm. f) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) v znení neskorších predpisov podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku exekúciu súd

zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 174 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 97/1963 Zb. v platnom znení, ďalej len "O.
s. p.") platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor s odôvodnením, má účinky právoplatného
rozsudku.

Podľa § 159 ods. 1 O. s. p. doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný.

Podľa odseku 2) citovaného ustanovenia výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre
všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.

Podľa odseku 3) citovaného ustanovenia len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať

znova.

Podľa § 161 ods. 1 O. s. p. rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie.

Podľa§56ods.1zák.č.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(Exekučnýporiadok)

v znení účinnom v čase podania návrhu na odklad exekúcie na návrh povinného môže súd (§ 45)
povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by
neodkladnáexekúciamohlamaťprenehoaleboprepríslušníkovjehorodinyzvlášťnepriaznivénásledky
a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na
návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno
očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).

Podľa § 201 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) v znení neskorších predpisov predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného
právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor
vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratučasu vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň
povinnéhoupozorní,žeakdlhnesplní,taktrovyexekúciemôžubyťvyššie,apredbežnevyčísliichvýšku.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia účastník konania môže vzniesť u exekútora do 14 dní od
doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje
súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.

Podľa§ 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi

odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Otázka hmotnoprávnej aktívnej a pasívnej legitimácie, t. j. otázky, či oprávnenému prislúcha nárok
voči povinnému, bola predmetom posudzovania v sporovom konaní, v rámci ktorého došlo k vydaniu
exekučného titulu. Pokiaľ bola povinná toho názoru, že nárok oprávneného je neopodstatnený, mala
možnosť podať odvolanie proti rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 2. 10. 2014, č. k. 12C/117/2014-21.
Nakoľko toto svoje oprávnenie nevyužila, rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť.

Právoplatný rozsudok súdu vydaný v občianskom súdnom konaní sa vyznačuje dvomi základnými
znakmi, a to záväznosťou a nezmeniteľnosťou. Znak záväznosti (§ 159 ods. 2 O. s. p.) vyjadruje, že
rozhodnutie je záväzné pre vymedzený okruh subjektov - v danom prípade pre účastníkov konania,
ako aj pre všetky štátne orgány. Znak nezmeniteľnosti normatívne vyjadrený v § 159 ods. 3 O. s. p.
odzrkadľuje právnu zásadu ne bis in idem uplatňovanú už v rímskom práve, podľa ktorej je zakázané

opätovne rozhodovať v tej istej veci (otázke), resp. je prikázané rozhodovať o tej istej veci (otázke) iba
raz.Právoplatnérozhodnutiesúduonárokuoprávnenéhopretozaložiloprekážkuprávoplatneskončenej
veci (impedimentum rei iudicatae), ktorá by bola neprípustným spôsobom nabúraná, pokiaľ by exekučný
súd nanovo preskúmaval otázku dôvodnosti nároku oprávneného v čase vydania exekučného titulu.
Najvyšší súd SR sa k tejto otázke vyjadril v rozhodnutí sp. zn. 5 M Cdo 12/2007 nasledovne: "Z podstaty

exekučného konania vyplýva, že existencia práva a tomu zodpovedajúcej povinnosti musí byť najprv
určená rozhodnutím príslušného štátu orgánu alebo iným zákonom stanoveným spôsobom. Z toho
dôvodu je nutné, aby všetko, čo je potrebné pre určenie práva, bolo vykonané v konaní o veci samej (v
tzv. základnom konaní). V konaní o vymoženie takto určeného práva (v exekučnom konaní) je potom
možné prihliadnuť už iba na to, čo sa udialo po vydaní exekučného titulu. Okolnosti majúce za následok

zánik práva, ktoré nastali pred vydaním titulu, zákon umožňuje uplatniť len v konaní vo veci samej (v
tzv. základnom konaní) a spôsobom na to určeným. Ich relevancia sa dovršuje vydaním vykonateľného
rozhodnutia, ktoré sa stáva podkladom pre exekúciu (porovnaj napr. R 47/1970)."

Exekučný súd v zmysle uvedeného nie je oprávnený skúmať, či navrhovateľovi v zmysle hmotného

práva patril nárok na zaplatenie žalovanej sumy na základe predloženej zmenky. To isté platí aj o
skúmaní otázky, či má na žalovaný nárok vplyv skutočnosť, že povinná podľa jej tvrdenia bola zaviazaná
na zaplatenie totožného nároku v prospech spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. rozhodcovským
rozsudkomvydanýmdňa29.1.2010StálymrozhodcovskýmsúdomzriadenýmspoločnosťouSlovenská
rozhodcovská, a. s. pod sp. zn. 03307/10. Rovnako aj úhrada, ktorá mala privodiť zánik vymáhaného

nároku, bola vykonaná dňa 7. 2. 2011, čiže pred vydaním exekučného titulu, preto súd na túto úhradu v
rámci exekučného konania nemôže prihliadať. Súd z uvedených dôvodov návrh povinnej na zastavenie
exekúcie ako nedôvodný zamietol.

Návrh povinnej na odklad exekúcie z pohľadu aplikácie ustanovenia § 56 ods. 2 Exekučného poriadku

(t. j. z dôvodu, že možno očakávať, že exekúcia bude zastavená) súd pokladal za nedôvodný. Ako
to vyplýva z odôvodnenia prvého výroku tohto uznesenia, súd sa nestotožnil s názorom povinnej, že
je potrebné rozhodnúť o zastavení exekúcie. Odklad exekúcie by bolo možné povoliť aj z dôvodov
uvedených v ustanovení§ 56 ods. 1 Exekučného poriadku. Povoliť odklad exekúcie podľa tohto
ustanovenia možno len na prechodnú dobu, ak sú známe konkrétne skutočnosti svedčiace o tom, že

majetková situácia povinnej sa po uplynutí navrhovanej doby odkladu zlepší. Povinná žiadnu takúto
okolnosť netvrdila ani nepreukázala. Povolenie odkladu exekúcie na neurčitú dobu je v rozpore s
ustanovením § 56 ods. 1 Exekučného poriadku, preto žiadosti povinnej súd nemohol vyhovieť. Nad
rámec uvedeného súd konštatuje, že povinná svoje tvrdenie o tom, že sa nachádza v situácii, kedyby neodkladná exekúcia mohla mať pre ňu a pre príslušníkov jej rodiny obzvlášť nepriaznivé následky,
žiadnym spôsobom nepreukázala.

Povinná podala aj námietky proti predbežným trovám exekúcie, ktoré osobitne neodôvodnila. Vzhľadom
na skutočnosť, že exekúcia začala oprávnene (viď odôvodnenie prvého výroku tohto uznesenia),
povinnej v zmysle § 197 ods. 1 Exekučného poriadku vznikla povinnosť uhradiť aj účelne vzniknuté trovy
exekúcie. Účelom námietok proti predbežným trovám exekúcie je preskúmať, či boli tieto vyčíslené v
správnej výške. Nakoľko povinná v tomto smere nemala žiadne konkrétne námietky, súd jej námietky

ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti prvému výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Proti druhému výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.