Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. júl 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoE/107/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3215201806
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3215201806.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného D. X., s.r.o., so sídlom v D., C. XXX/A, IČO: 36
432 105, zastúpeného JUDr. C. J., PhD., advokátkou so sídlom v D., K. XX proti povinnému K. C., bytom
W. XXX, o vymoženie 1.073,07 € s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 3Er/281/2015 - 21 zo dňa 06. mája 2015, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. S. Z., PhD.
so sídlom Exekútorského úradu v Rimavskej Sobote o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na § 44 ods. 1, 2, § 243d ods. 1, 2 Exekučného poriadku
v spojení s § 45 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 53 ods. 1, 4
Občianskeho zákonníka, príslušné ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,

príslušné ustanovenia Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie
sumy 1.073,07 € s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp.zn. II/2014 - 6859 vydaný dňa 24.
októbra 2014. Medzi právnym predchodcom oprávneného ako veriteľom (Všeobecná úverová banka,
a.s.) a povinným ako dlžníkom bola uzatvorená dňa 16.11.2007 Zmluva o bežnom účte, ktorú okresný

súd posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú (s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred
pripravený obsah zmluvy „na predtlačenom formulári“), preto je potrebné na predmetný právny vzťah
aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Súčasťou zmluvy sú aj obchodné podmienky (ďalej len
„OP“),vrámciktorýchvčl.11.Prechodnýchazáverečnýchustanovenívbode11.5bolazakomponovaná
rozhodcovská doložka, ktorú posúdil okresný súd ako neprijateľnú (nekalú) podmienku v spotrebiteľskej
zmluve a ako takú ako absolútne neplatnú. Rozhodcovskú doložku uzavretú medzi dodávateľom a

spotrebiteľom, na podklade ktorej veriteľ - dodávateľ iniciuje voči spotrebiteľovi rozhodcovské konanie a
ktorá nebola dojednaná individuálne, resp. po vzniku sporu medzi účastníkmi zmluvy, súd považuje za
neprijateľnú (nekalú) podmienku v spotrebiteľskej zmluve, pretože poskytuje veriteľovi neprimeranú a
nedôvodnú výhodu voči dlžníkovi spočívajúcu v tom, že môže vopred a výlučne podľa vlastnej vôle určiť
súkromnoprávny subjekt, ktorý bude rozhodovať prípadný spor so spotrebiteľom a vylúčiť tak pre prípad
iniciovania rozhodcovského konania veriteľom ochranu práv spotrebiteľa všeobecným súdom. Okresný

súd posudzoval platnosť rozhodcovskej doložky aj v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR
vysloveným vo viacerých rozhodnutiach, podľa ktorého exekučný súd má právomoc a povinnosť skúmať
platnosťrozhodcovskejdoložky.Vprípadezisteniajejneplatnostijeexekučnýtitulvydanýnajejpodklade
rozhodcovským súdom materiálne nevykonateľný (bližšie napr. rozh. NS SR sp. zn. 6 Cdo 135/2012, sp.
zn. 3 Cdo 146/2011, sp. zn. 6 Cdo 1/2012, sp. zn. 6 Cdo 143/2011 a iné). Povinnosť skúmať zákonnosť
exekučného titulu pre exekučný súd vyplýva aj z právneho názoru Ústavného súdu SR (I. ÚS 456/2011).

RovnakookresnýsúdpoukázalnaSmernicuRady93/13/EHSz5.apríla1993onekalýchpodmienkachv
spotrebiteľských zmluvách, ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku upravujúcichrežim spotrebiteľských zmlúv. Z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky nemôže byť na
podklade takejto doložky vydaný rozhodcovský rozsudok spôsobilým exekučným titulom. Exekučný
titul má povahu nulitného rozhodnutia, a preto nemohol nadobudnúť vykonateľnosť. Z uvedených

dôvodov, použijúc eurokonformný výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa, interpretačné pravidlo
podľaustanovenia§54Občianskehozákonníka(vpochybnostiachvprospechspotrebiteľa),rešpektujúc
ustálenú judikatúru súdov vyššieho stupňa, súd v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení
účinnom do 31.12.2014) s poukazom na § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní (v znení
účinnom do 31.12.2014) žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre

rozpor exekučného titulu so zákonom zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne
zistil skutkový stav, nesprávne právne vec posúdil a postupom súdu sa mu odňala možnosť konať
pred súdom. Právomoc rozhodcovského súdu bola odôvodnená z rozhodcovskej doložky, vzhľadom
k tomu, že pôvodným veriteľom bola Poštová banka, a.s., ktorá bola povinná v zmysle zákona č.
483/2001 Z.z. o bankách ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej

zmluvy, s tým, že prípadné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym
rozhodcovským súdom, keďže uzatvorená rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán,
ak to zmluvné strany nevylúčia, je ňou viazaný. Rozhodcovská doložka bola riadne dohodnutá, v
súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní, spotrebiteľovi nebola vnútená, nakoľko mu bolo dané
na výber, či uzatvorí zmluvu o úvere s touto rozhodcovskou doložkou alebo bez nej, bez toho, aby

to malo nejaký vplyv na uzatvorenie samotnej zmluvy. Ďalej uviedol, že na zmluvu o úvere, ktorá
bola uzatvorená pred 01.01.2008, t.j. pred novelizáciou Občianskeho zákonníka, sa z dôvodu zákazu
spätného (retroaktívneho) pôsobenia, nevzťahujú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Dôvody
na zastavenie exekúcie exekučným súdom podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom
konaní sa týkajú výroku rozhodcovského rozsudku, ktorým sa zaväzuje účastník na plnenie objektívne

nemožné, právom nedovolené alebo také, ktoré odporuje dobrým mravom, a teda rozpor s dobrými
mravmi je viazaný na plnenie a nie na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú
podmienku. Rozhodcovské rozsudky sú rovnako vykonateľné ako rozsudky všeobecných súdov, sú
prekážkou „res iudicata“ a ak by si exekučný súd uzurpoval právomoc v rámci exekučného konania
vstupovať do už ukončeného nachádzacieho konania, bola by bez právneho významu žaloba o zrušenie

rozhodcovského rozsudku všeobecným súdom. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktorý
vyslovil, že nemožno prehliadať, že povinný sa o exekúcii dozvie až doručením upovedomenia o začatí
exekúcie a že exekučné konanie má charakter sporového konania, ktorý sa prejavuje iba v riešení
prípadnej spornej otázky medzi oprávneným a povinným, a nie medzi oprávneným a súdom. Právo
na výkon rozhodnutia je integrálnou súčasťou práva na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle čl. 46

ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, preto neposkytnutie
tejto ochrany súdom, je jeho odňatím a porušením. Zmluva o úvere patrí podľa § 261 ods. 3 písm.
d) Obchodného zákonníka medzi tzv. absolútne obchody bez ohľadu na povahu účastníkov, preto je
vylúčená z vecnej pôsobnosti spotrebiteľských zmlúv (§ 52 ods. 1 OZ), nie je možné ju považovať za
zmluvu spotrebiteľskú a aplikovať na ňu ustanovenia na ochranu spotrebiteľa obsiahnuté v Občianskom

zákonníku. Ďalej poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ v prípade Asturcom (C-40/08), ktorý
vyslovil, že vnútroštátny súd nemôže kompenzovať opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa
a úplne nahradiť celkovú pasivitu dotknutého spotrebiteľa. Takýmto prístupom v spore vo veci samej
je konanie žalovanej, ktorá sa nezúčastnila na rozhodcovskom konaní, nepodala žalobu o neplatnosť
rozhodcovského rozsudku, ktorý sa z tohto dôvodu stal právoplatným. Medzi tzv. neprijateľné podmienky

boli pod písm. r) § 53 OZ zaradené ustanovenia o rozhodcovskej doložke, ktorým mal zákonodarca
úmysel dať spotrebiteľom právo rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva, ale súd naopak svojim konaním
zasahuje do práv oprávneného a povinného slobodne prejaviť svoju vôľu s odôvodnením ochrany
spotrebiteľa. Taktiež poukázal na Rokovací poriadok Stáleho rozhodcovského súdu, v zmysle ktorého v
rozhodcovskom konaní rozhoduje vždy trojčlenný senát, pričom jedného člena senátu si vyberá každá

strana sporu a takto sa podieľa i na výbere predsedajúceho člena senátu (rozhodcu). Žiadal, aby krajský
súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil a žiadosti súdneho exekútora vyhovel, alternatívne,
aby ho zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.Krajský súd preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdiť. Krajský súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní oprávneným

vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnymi závermi prvostupňového súdu. Z daného titulu si
v tejto časti osvojuje dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle
§ 219 ods.2 O.s.p..

Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, a to po stránke

formálnej a materiálnej; teda i to, či rozhodnutie bolo vydané orgánom oprávneným na jeho vydanie.

Podľa § 243d ods. 1 prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 2015 Exekučného
poriadku exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom
konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu (zák.č. 335/2014
Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len
do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného

po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva
účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

Podľa§243dods.2citovanéhozákonanaexekučnékonaniazačatévsúladesodsekom1alebovedené
na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je
spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa

použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Okresný súd správne uviedol, že predmetnú zmluvu je potrebné posudzovať podľa ustanovení o
spotrebiteľskom práve. Spotrebiteľské právo patrí k najviac sa rozvíjajúcim oblastiam práva, ktorého
základnou funkciou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany a neprípustnosť zneužívania
monopolného postavenia dodávateľov ako silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany

vyplýva zo skutočnosti, že nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej
dodávateľom, čo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa.

V zmysle zákona o rozhodcovskom konaní môže byť rozhodcovská zmluva uzatvorená vo forme
osobitnej zmluvy alebo ako rozhodcovská doložka k zmluve. Oprávnený ako veriteľ do zmluvných

dojednaní viacerých svojich obdobných zmlúv zahrnul identické rozhodcovské doložky a na ich základe
opakovanezvolilpreriešeniesporurozhodcovskýsúd,keďpodanímžalobynatentopríslušnýsúdvylúčil
možnosť, aby sa spor riešil pred všeobecným súdom. V danom prípade je to oprávnený, ktorý disponuje
konaním na strane žalobcu ako veriteľ.

Pokiaľ oprávnený v odvolaní namietal, že predložením rozhodcovskej zmluvy si len plnil svoju povinnosť,

ktorá mu vyplývala z § 93b zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách, krajský súd k tomu uvádza, že
oprávnený neuzatvoril s povinným osobitnú rozhodcovskú zmluvu (ani nedal povinnému osobitný
návrh na jej uzatvorenie a príslušné poučenie), ale rozhodcovská doložka bola začlenená do vopred
pripravenej zmluvy a Všeobecných obchodných podmienok. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje
na skutočnosť, že stanovenie povinnosti banky ponúknuť klientom návrh na uzavretie rozhodcovskej

zmluvy neznamená, že veriteľ je oprávnený včleniť do svojich zmlúv také znenie rozhodcovskej doložky,
ktoré zakladá značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, v neprospech
spotrebiteľa (tak, ako tomu bolo v predmetnom prípade). V zmysle zákona o bankách (účinný v
čase uzatvorenia zmluvy), ktorý upravuje postup a podmienky uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, sa
vyžaduje,abymalklient(povinný)možnosťvoľby,čiprijmealeboneprijmepredloženýnávrhnauzavretie

takejto zmluvy a taktiež poučovacia povinnosť zo strany banky o dôsledkoch jej uzatvorenia. Rovnako
nie je klient povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy; ak tento neprijme, prípadné spory sa riešia v
konaní pred všeobecným súdom.Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá

voľba konkrétne znamená (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16. januára
2013). Ak veriteľ uzatvára zmluvu so spotrebiteľom, je povinný rešpektovať aj príslušné zákonné normy
chrániace spotrebiteľa.

Nakoľko tieto podmienky neboli splnené a povinný nemal možnosť ovplyvniť ani obsah zmluvy, ani
rozhodcovskej doložky, nemožno považovať rozhodcovskú doložku ako zmluvnú podmienku dojednanú

individuálne. Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej doložky je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte
pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v
mieste svojho bydliska. Exekučný titul vydaný v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom, ktorý
založil svoju právomoc na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý
exekučný titul vydaný v súlade so zákonom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .