Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Anna Snopčoková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/400/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114213393
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6114213393.2
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky: C. O., rod. P., nar. XX.
XX. XXXX, trvalý pobyt mesto J. J., toho času bytom T. XX, XXX XX J. J., štátna občianka Slovenskej
republiky, zastúpenej URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica,
IČO: 36 646 181, proti odporcovi: C. E., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt P. XXX/XX, XXX XX P. P.,
toho času bytom B. XXX, XXX XX P., štátny občan Slovenskej republiky, o určenie otcovstva a o úpravu
rodičovských práv a povinností k maloletej C. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpenej v
konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny J. J. so sídlom V. X, XXX XX
J. J., o odvolaní navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
12C/13/2014-101 zo dňa 19. 02. 2015, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu
maloletej C. O. výživným vo výške 60,- Eur mesačne počnúc dňom 16. 06. 2014, splatným vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred k rukám matky, vo výroku, ktorým rozhodol o zaostalom výživnom na maloletú C.
O. za obdobie od 16. 06. 2014 do 28. 02. 2014 vo výške 510,- Eur a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť
zameškané výživné v dvadsiatich štyroch mesačných splátkach vo výške 21,25 Eur splatných spolu s
bežnýmvýživným,počnúcmesiacommarec2015aždozaplateniastým,žeomeškaniesplnenímjednej
splátky má za následok zročnosť celého plnenia, vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky
zamietol a vo výroku, ktorým uložil odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške
66,- Eur za zaplatený súdny poplatok a vo výške 348,84 Eur za zastúpenie advokátom zástupcovi
navrhovateľky v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku, z r u š u j e a v tejto časti vec v r a c i
a prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom určil, že odporca je otcom maloletej C. O., nar. XX.
XX. XXXX v J. J. z matky C. O.. Zároveň rozhodoval o právach a povinnostiach rodičov k maloletému
dieťaťu. Maloleté dieťa zveril do osobnej výchovy a starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloleté
dieťa vychovávať, zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Odporcovi uložil povinnosť
prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným vo výške 60,- Eur mesačne, počnúc dňom 16. 06.
2014, splatným vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Rozhodol o zaostalom výživnom
na maloleté dieťa za obdobie od 16. 06. 2014 do 28. 02. 2014 vo výške 510,- Eur, pričom odporcovi
uložil povinnosť zaplatiť zameškané výživné v dvadsiatich štyroch mesačných splátkach vo výške
21,25 Eur splatných spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom marec 2015 až do zaplatenia s
tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Vo zvyšnej časti
návrh navrhovateľky zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že odporcovi uložil povinnosť nahradiť
navrhovateľke trovy konania vo výške 66,- Eur za zaplatený súdny poplatok a 348,84 Eur za zastúpenie
advokátom, a to v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
V zákonom stanovenej lehote rozsudok okresného súdu odvolaním napadla navrhovateľka aj odporca.Navrhovateľka podala odvolanie voči výroku III. a IV. uvedeného rozhodnutia, ktorým súd určil
vyživovaciu povinnosť odporcu sumou 60,- Eur mesačne, počnúc dňom 16. 06. 2014 a rozhodol o
zameškanom výživnom.
Odvolacísúdposúdiaccelýobsahpodanéhoodvolania,keďženavrhovateľkasadomáha,abyodporcovi
bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným vo výške 130,- Eur mesačne,
počnúc dňom 16. 06. 2014, má za to, že navrhovateľka odvolaním napadla aj výrok rozsudku, ktorým
súd návrh navrhovateľky v prevyšujúcej časti zamietol, a to v rozsahu výroku rozsudku, ktorým súd vo
výške prevyšujúcej sumu 60,- Eur mesačne zamietol.
V odvolaní navrhovateľka poukázala na to, že súd pri rozhodovaní o určení výživného musí posúdiť
komplexne všetky pomery účastníkov, pričom nemôže opomenúť ani existenciu § 62 ods. 2 Zákona
o rodine, zakotvujúcu právo dieťaťa podieľať sa na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov, či už
v pozitívnom, alebo negatívnom zmysle. Má za to, že prvostupňový súd dostatočne neprihliadol na
skutočnosti uvedené navrhovateľkou pri jej výsluchu, poukázala na to, že vzhľadom na bytové pomery
odporcu, ako otca maloletej, ktorý býva v rodinnom dome, je namieste, aby maloletá mohla bývať v
bezpečnom domove spolu s matkou, má za to, že súd pri svojom rozhodovaní nedostatočne prihliadol
aj na vývoj životných nákladov, ktoré podstatne s vekom maloletej stúpajú, uviedla, že maloletá v
nadväznosti na výlučnú osobnú starostlivosť matky o maloletú, ako aj na skutočnosť, že vzhľadom k zlej
finančnej situácii navrhovateľka chce nastúpiť do práce, avšak nemá z čoho pokryť ani náklady na jasle
pre maloletú, nakoľko sama navrhovateľka má vyživovaciu povinnosť vo výške 150,- Eur spolu na tri deti,
pričom výška rodičovského príspevku, ktorý dostáva na maloletú C. O., je vo výške 220,- Eur mesačne.
Na zabezpečenie potrieb maloletej, ako aj na chod domácnosti a iných potrieb maloletej, matke zostáva
spolu suma 70,- Eur mesačne. Poukázala na to, že osobnú starostlivosť matky je potrebné zohľadniť ako
kompenzáciu finančného príspevku, ktorú má matka poskytnúť na výživu dieťaťa. Má za to, že výška
priznaného výživného na maloleté dieťa vo výške 60,- Eur mesačne je veľmi nízka, neprimeraná veku,
potrebám dieťaťa, ako aj schopnostiam a možnostiam otca, ktorý sa nielenže zatajuje pred súdom, ale aj
pred navrhovateľkou, neplní si riadne a včas ani iné povinnosti, napríklad daňové a podobne, aj napriek
tomu, že je spoločníkom vo viacerých spoločnostiach, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť, snaží sa
zatajovať svoj príjem, pričom, ak by aj príjem nemal, odporca nemá zdravotné problémy, dobrovoľne si
platí zdravotné a sociálne poistenie, má možnosť sa zamestnať. Ak by nemal príjem, má navrhovateľka
za to, že by sa o možnosť zamestnania minimálne uchádzal, a to z dôvodu, že okrem vyživovacej
povinnosti k maloletej C. má aj iné vyživovacie povinnosti. Odporcovi nič nebráni v tom, aby rozšíril svoju
podnikateľskú činnosť prípadne aj o iné predmety podnikania, nakoľko je v produktívnom veku a musí
si byť vedomý svojej vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, ako aj k jeho ďalším dvom deťom,
ktoré vychováva s R. D., s ktorou býva aj v spoločnej domácnosti a ktorá má rovnako majetkovú účasť
na niektorých z obchodných spoločností, v ktorých je spoločníkom aj odporca. Navrhovateľka má za
to, že prvostupňový súd mal vykonať podrobnejšie šetrenie, vyžiadať si zoznam z obchodného registra
spoločností, v ktorých má odporca majetkovú účasť, zápisnice z valných zhromaždení tak, aby bolo
zrejmé, aký bol hospodársky výsledok jednotlivých spoločností a aké zisky boli spoločníkom vyplatené,
keďže tieto príjmy sa už neuvádzajú v daňovom priznaní fyzickej osoby. Súd je povinný hodnotiť životnú
úroveň rodiča pred jeho reálnymi možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi. Navrhla zmeniť
rozsudok okresného súdu, uložiť odporcovi vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu výživným vo
výške 130,- Eur mesačne, počnúc dňom 16. 06. 2014 a rozhodnúť o zaostalom výživnom vo výške
1.105,- Eur za obdobie od 16. 06. 2014 do 28. 02. 2014.
Odporca v podanom odvolaní namietal určenie vyživovacej povinnosti a zameškané výživné z dôvodu,
že dlhodobo nie je schopný pracovať, pretože je dlhodobo chorý. Nachádza sa vo výkone väzby,
momentálne je po náročnej operácii, jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav mu neumožňoval a ani
neumožňuje pracovať, z týchto dôvodov dlhodobo nemal žiaden príjem, nemá a nebude mať žiaden
príjem, nevie platiť určené výživné a splácať zameškané výživné. Poštové zásielky na adrese jeho
pobytu si nevie prevziať, nakoľko sa nachádza v ÚVTOS a ÚVV L..
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadril.
Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že odporcovi v žiadnom prípade
nebráni skutočnosť, že sa momentálne nachádza v ÚVV L., aby si riadne plnil svoje vyživovacie
povinnosti, pričom jeho aktuálny stav nemôže byť na úkor maloletého dieťaťa, nakoľko takmer rok od jejnarodenia úmyselne odporca popieral otcovstvo k nej. Má za to, že odvolanie odporcu je len účelové,
nakoľko sa úmyselne vyhýbal súdnemu konaniu, k doručenému návrhu na začatie konania sa nijako
nevyjadril, vyjadril sa až následne podaným odvolaním k vyhlásenému rozhodnutiu. Navrhovateľka sa
v ostatnom pridržiava svojich vyjadrení uvedených v odvolaní.
V dôsledku podaných odvolaní krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v medziach daných
ustanovením § 212 ods. 1 písm. a/ O. s. p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214
ods. 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O. s. p. rozsudok okresného
súdu zrušil a vec podľa § 221 ods. 2 O. s. p. vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu zistil (č. l. 136), že odporca sa od 01. 12. 2014 nachádza
v Ústave na výkon väzby L.; pokiaľ teda okresný súd vo veci pojednával dňa 19. 02. 2015, na
ktorom pojednávaní vyhlásil aj rozsudok vo veci samej, pričom okresný súd odporcu na pojednávanie
uskutočnené dňa 19. 02. 2015 predvolával prostredníctvom pošty z adresy B. XXX, P. a zásielka sa
súdu vrátila späť dňa 05. 02. 2015 s poznámkou, že zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote a
zároveň súd predvolával odporcu na toto pojednávanie aj prostredníctvom OO PZ Zlaté Moravce so
žiadosťou o doručenie súdnej zásielky - predvolanie na pojednávanie dňa 19. 02. 2015, pričom z
obsahu spisu má odvolací súd preukázané, že doručenie predvolania na pojednávanie dňa 19. 02.
2015 nebolo realizované ani prostredníctvom OO PZ Zlaté Moravce, za situácie, že z obsahu spisu
vyplýva, že odporca už v období od 01. 12. 2014 sa nachádzal v Ústave na výkon väzby L., nemožno
konštatovať doručenie predvolania na pojednávania ani v zmysle § 46 ods. 2 O. s. p. dňom 05. 02.
2015 tak, ako to v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval prvostupňový súd. Pokiaľ teda odporca
na pojednávanie dňa 19. 02. 2015, na ktorom pojednávaní súd aj vo veci samej rozhodol, nebol riadne
predvolaný, pričom nemožno aplikovať na doručenie predvolania ani fikciu doručenia v zmysle § 46
ods. 2 O. s. p., je daný zákonný dôvod pre zrušenie rozhodnutia súdu v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/
O. s. p. Odporcovi, ako účastníkovi konania, sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
pričom na túto vadu konania pred súdom prvého stupňa je odvolací súd povinný prihliadať v súlade
s ustanovením § 212 ods. 3 O. s. p., pričom odvolací súd konštatuje, že sa jedná o vadu konania,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci s prihliadnutím na nedostatočne zistený skutkový
stav. Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s ustanovením § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. rozsudok
prvostupňového súdu zrušil vo výrokoch, ktoré boli napadnuté odvolaním navrhovateľky a odporcu.
Vzhľadom na obsah odvolania navrhovateľky a dôvody odvolania navrhovateľky odvolací súd uvádza,
že prvostupňový súd pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti odporcu voči maloletému dieťaťu nemal
dostatočne zistený skutkový stav, je potrebné, aby prvostupňový súd doplnil dokazovanie a zistil riadne
majetkové pomery odporcu, ako aj majetkové pomery navrhovateľky a v súlade s ustanovením §
62 a nasl. zákona č. 36/2005 (ďalej „Zákon o rodine") po doplnení dokazovania náležitým zistením
schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov maloletého dieťaťa určil vyživovaciu
povinnosť odporcu k maloletému dieťaťu s prihliadnutím aj na rozsah osobnej starostlivosti, ktorú
maloletému dieťaťu poskytuje navrhovateľka. Je potrebné, aby sa súd náležite vysporiadal s existenciou
ďalších vyživovacích povinností, výškou vyživovacích povinností, či už navrhovateľky, alebo aj odporcu,
pretože ani táto skutková okolnosť z vykonaného dokazovania, ktoré vykonal prvostupňový súd nie
je jednoznačne a náležitým spôsobom preukázaná. Prvostupňový súd ani v odôvodnení rozhodnutia
okruhu a výške vyživovacej povinnosti toho-ktorého rodiča maloletého dieťaťa nevenoval náležitú
pozornosť.Zodôvodneniarozsudkuprvostupňovéhosúduvyplýva,žematkavypovedala,žemánáklady
na maloleté dieťa v rozsahu 70,- až 80,- Eur mesačne, z toho súd usúdil náklady na maloleté dieťa
vo výške 75,- Eur s tým, že do nákladov započítal aj výbavičku a ustálil rozsah vyživovacej povinnosti
odporcu k maloletému dieťaťu čiastkou 60,- Eur. Odvolací súd uvádza, že je potrebné s prihliadnutím
na vyjadrenie kolízneho opatrovníka jednoznačne sa vysporiadať s otázkou, či kolízny opatrovník pri
rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti odporcu k maloletému dieťaťu navrhol zohľadniť náklady
vynaložené na zakúpenie výbavičky dieťaťa alebo sa jednalo o návrh poskytnúť matke maloletého
dieťaťa príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom, pričom v prípade, že by
sa jednalo o takýto návrh, súd musí zohľadňovať ustanovenie § 74 Zákona o rodine.
Po doplnení dokazovania, tak ako to odvolací súd uviedol už vyššie, prvostupňový súd posúdi a určí
rozsah vyživovacej povinnosti v súlade s ustanovením § 62 a nasl. Zákona o rodine, zároveň rozhodne
o zameškanom výživnom na maloleté dieťa, pričom odvolací súd poukazuje na nesprávnosť výroku
uvedeného v rozhodnutí prvostupňového súdu, čo sa týka dĺžky obdobia, keď súd uviedol vo výroku
rozhodnutia obdobie od 16. 06. 2014 do 28. 02. 2014, keď zrejme toto obdobie malo byť vzhľadomna dátum rozhodnutia vo veci samej stanovené do 28. 02. 2015, čomu zodpovedá aj odôvodnenie
rozhodnutia. Prvostupňový súd teda v ďalšom konaní bude venovať pozornosť aj správnemu určeniu
obdobia zameškaného výživného.
Keďže odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie, v súlade s ustanovením § 224 ods. 3 O. s. p. zrušil aj rozhodnutie o náhrade
trov konania, pričom o náhrade trov konania následne rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí
o veci.
Odvolaním nenapadnuté výroky, ktorými súd prvého stupňa určil, že odporca je otcom maloletej C. O.,
nar. XX. XX. XXXX. z matky C. O. a maloleté dieťa zveril do osobnej výchovy a starostlivosti matky,
ktorá je oprávnená maloleté dieťa vychovávať, zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach,
zostávajú nedotknuté z dôvodov, že rozsudok prvostupňového súdu v týchto častiach nebol odvolaním
žiadneho z účastníkov konania napadnutý.
Rozhodnutie senát krajského súdu prijal pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.