Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 12, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoE/45/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115207926
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6115207926.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Astrová
č. 2/A, 821 01 Bratislava, IČO: 45 869 464, zast. JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou,
Martinčekova č. 13, 821 01 Bratislava, proti povinnému H. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. S.. XXX/
XX Z., vedenej pod sp. zn. Ex/2322/2015 súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, so sídlom
exekútorského úradu Borovnianska č. 17, 960 01 Zvolen, o vymoženie 919,80 eur s príslušenstvom

a trov exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k.
2Er/1039/2015 - 22, zo dňa 07. mája 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie sp. zn. EX/2322/2015, doručenú súdu dňa 20.04.2015, zamietol podľa ust. § 44 ods. 2 zákona

č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).

V dôvodoch rozhodnutia okresný (exekučný) súd uviedol, že súdny exekútor žiadal poveriť vykonaním
exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom v
rozhodcovskom konaní podľa zákona č. 244/1992 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ZoRK), avšak na
základe neplatnej rozhodcovskej doložky. Rozhodcovský rozsudok nie je riadnym exekučným titulom
na vykonanie exekúcie.

Priznané plnenia vyplývajú z nesplateného spotrebiteľského úveru poskytnutého povinnému právnym

predchodcom oprávneného Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890, na základe Zmluvy o úvere
uzavretej dňa 11.04.2008. Právny vzťah účastníkov podlieha režimu spotrebiteľského práva. Oprávnený
predmetnú pohľadávku nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávok. Okresný súd predložené listinné
dôkazy, najmä Zmluvu o úvere, vrátane Obchodných podmienok pre úver (OP) preskúmaval z hľadiska
kritérií, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, pričom aplikoval ust. zákona č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka - § 52 a nasl. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa a ako od počiatku

(ex tunc) neprijateľnú a absolútne neplatnú podmienku zmluvy vyhodnotil rozhodcovskú doložku (bod
10.2.2. OP) s odkazom na ust. § 39 a § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r) a ods. 5 Občianskeho zákonníka.
Rozhodcovská doložka nie je dojednaná individuálne. Zákon obchádza, pretože aj keď jej znenie
neodporuje doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, svojimi dôsledkami sleduje ciel, aby predmetné
ustanovenie dodržané nebolo.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol uznesenie okresného

súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s tým, aby udelil súdnemu exekútorovi poverenie na
vykonanie exekúcie v rozsahu predloženej žiadosti.Spochybnil legitimitu exekučného súdu na skúmanie rozhodcovskej doložky pri rozhodovaní o
udelení poverenia na vykonanie exekúcie. Právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky
ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu (§ 159 ods. 2 O. s. p. ). Exekučný súd pristúpil k

hmotnoprávnemu posúdeniu právneho titulu, na ktoré exekučný súd nemá oprávnenie, a exekučný
súd takto v rozpore so zákonom nahradil aktivitu, ktorá mala vychádzať zo strany povinného, ktorý
nevyužil procesné práva, ktoré mu zákon v konaní priznával - nepodal žalobnú odpoveď a ani žalobu
proti rozhodcovskému rozsudku. Všeobecný súd konajúci z pozície exekučného súdu je v oblasti
prieskumu rozhodnutia rozhodcovského súdu limitovaný ust. § 40 v spojení s ust. § 43 ZoRK. V štádiu

posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora vykonaním exekúcie
sa exekučný súd zaoberá tým, či je exekučný titul vykonateľný po stránke formálnej (z pohľadu právneho
predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bol exekučný titul vydaný) a po stránke materiálnej (z aspektu
obsahovýchnáležitostírozhodnutia).Vrámcitohtoskúmaniaexekučnýsúdniejeoprávnenýposudzovať
vecnú správnosť rozhodcovského súdu.

Oprávnený má zato, že bolo porušené jeho právo na súdnu ochranu, lebo exekučný súd založil a

odôvodnil svoje rozhodnutie bez toho, aby oprávnený mal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia,
argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu. Exekučný súd neumožnil
účastníkom konania viesť kontradiktórne konanie. Oprávnený nemohol vyjadriť svoje stanovisko k
skutkovým a právnym otázkam, ktoré súd nastolil v súvislosti s neprijateľnosťou zmluvnej podmienky.

Predložením rozhodcovskej doložky klientovi si právny predchodca oprávneného plnil len svoju

povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a nemožno ho za to
sankcionovať. V tejto súvislosti odvolateľ zároveň poukázal na viaceré výhody rozhodcovského konania
a na skutočnosť, že rozhodcovská doložka, ktorá zakladá riešenie sporov pred rozhodcovským súdom,
zabezpečuje rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán.

Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.

Rozhodnutie vo veci bolo vydané vyšším súdnym úradníkom okresného súdu. Zákonný sudca predložil
vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (O. s. p.).

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Podľa § 219 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1).

Rozhodnutie súdu je založené na zistení o neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá mala v predmetnom
konaní založiť legitimitu pre exekučný titul. Potom aj exekučný titul vydaný v takomto konaní je vydaný v
rozpore so zákonom a nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného
poriadku. Pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie,

ktorého výsledkom bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mala byť vykonaná exekúcia.

S týmto záverom sa odvolací súd stotožňuje a dodáva.

V Zmluve o úvere zo dňa 11.04.2008 pod bodom 7) je uvedené: „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky
spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v
súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach“ . K zmluve

pripojené tzv. Obchodné podmienky pre úver (verzia 1/2008), v čl. 11 ods. 2. zakotvujú: „Zmluvné strany
sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoU budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia
dohody sa uplatní na riešenie sporov rozhodcovská doložka uvedená vo VOP, na zákale ktorej dochádza
k mimosúdnemu riešeniu týchto sporov.“ Citované obchodné podmienky nadobudli platnosť dňomzverejnenia t.j. 17.12.2007 a účinnosť dňa 01.01.2008. Zároveň boli exekučného súdu predložené aj
tzv. Všeobecné obchodné podmienky, obsahujúce rozhodcovskú doložku v čl. 10.2., ktoré v zmysle
bodu 8. Časť IV. - Prechodné a záverečné ustanovenia, „nadobudli platnosť 17.12.2007 a účinnosť dňa

01.01.2008. Touto aktualizáciou VOP sa ruší znenie VOP zo dňa 12. júna 2007.“ Nasleduje vytlačené
meno predsedu predstavenstva a člena predstavenstva.

Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc
rozhodovať o žalobe doručenej žalobcom (t.j. PRO CIVITAS s.r.o. - právnym nástupcom pôvodného
oprávneného) podľa čl. 3 ods. 7 zmluvy o úvere, kde sa zmluvné strany (spotrebiteľ a veriteľ)

dohodli, že všetky spory vzniknuté z tejto zmluvy, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy,
budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných
podmienkach. Podľa bodu bod 10.2. VOP písm. a), b):

a) - pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie
Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v
čase začatia rozhodcovského konania.

b) - pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a
rozhodnutie Rozhodcovskému súdu a to podľa štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné
v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu.

Odvolací súd zastáva rovnaký názor ako okresný súd, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v bode 10.2.
Všeobecných obchodných podmienok (aj v spojitosti s odkazom na bod 11.2. Obchodných podmienok

pre úver (verzia 1/2008)) je neprijateľnou podmienkou podľa ust. § 53 ods. 1 a ods. 4 písm. r) a
neplatnou podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008, aj v zmysle smernice
Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola
implementovaná do slovenského právneho poriadku dňom 01. 04. 2004 zákonom č. 150/2004 Z.z. z
02. 03. 2004, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších

predpisov (do ust. §§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka).

Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke, tak ako je formulovaná v bode 10.2.
Všeobecných obchodných podmienok je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje
práva pred všeobecným súdom. Z formulácie bodu 10. 2 a), b) vyplýva v prípade podania žaloby
pre banku aj pre klienta, jednoznačný záväzok banky aj klienta, obrátiť sa výlučne na vopred

určený (vybraný) rozhodcovský súd, jednoznačne stanovuje „výlučnú“ právomoc rozhodcovského súdu
prejednať a rozhodnúť vec ohľadom všetkých sporov ktoré vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých
pri poskytovaní služieb, Bankových produktov a/alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane
sporov o platnosť, výklad a zánik Zmluvy medzi účastníkmi. Spôsob akým bola rozhodcovská doložka
koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v písm. q) bodu 1 Prílohy smernice Rady č. 93/13/EHS v tom

význame, že rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy.

Z ust. 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o
úvere, na ktoré poukazuje oprávnený, pre banky vyplývajúcu povinnosť ponúknuť svojim klientom
neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z
obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa

osobitného zákona (pol. 88k odkazuje na zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní) - ods.
1, nemožno vykladať ako samovoľné, automatické vylúčenie možnosti prejednania prípadného sporu
účastníkov všeobecným súdom. Dané ustanovenie nepopiera vo všeobecnosti alternatívnu možnosť
riešenia sporov všeobecným súdom, o čom svedčí aj dikcia ods. 2 cit. ustanovenia, podľa ktorého ak
klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa ods. 1, tak prípadné spory z obchodu

s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov (pol. 88i - odkazuje na O. s.
p. ). Veriteľ (právny predchodca oprávneného) pri podpise zmluvy takto nepostupoval. Dlžníkovi
(spotrebiteľovi) jednoznačne nedal na výber, ale mu predložil k podpisu zmluvu vrátane vopred
pripravenejrozhodcovskejdoložky,ktorázakotvujerozhodcovskékonanieakovýlučnúmožnosťriešenia
sporov,žestakoutodoložkousúhlasí.Inýzávernemožnovyvodiťanispoukazomnazneniebodu10.2.3.

VOP „Ak klient, najneskôr pri uzavretí Bankového obchodu alebo Zmluvy nedoručí Banke písomneoznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to že ju prijal“, ktoré má učiniť zadosť, že
klient (povinný) s rozhodcovskou doložkou vyslovil súhlas, a teda bola právne relevantným spôsobom
založená právomoc rozhodcovského súdu. Okolnosť, že veriteľ si vymienil, že klient (spotrebiteľ)

je povinný platnosť rozhodcovskej doložky namietať pri uzavretí zmluvy resp. bankového obchodu
osobitnou formou „písomne“, spotrebiteľa pri vyjednávaní podstatne znevýhodňuje.

S okresným súdom treba súhlasiť v tom, že rozhodcovskú doložku si povinný (spotrebiteľ) osobitne
nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami zmluvy
vopred pripravenými veriteľom (právnym predchodcom oprávneného) pre veľký počet spotrebiteľov,

ktoré povinný ovplyvniť nemohol. V konečnom dôsledku zmluvu mohol len ako celok odmietnuť,
alebo sa podrobiť všetkým všeobecným podmienkam obsiahnutým vo formulárovej predtlači, vrátane
rozhodcovskej doložky. Uvedené okolnosti súvisiace s uzavretím zmluvy nasvedčujú tomu a vylučujú
záver o voľbe povinného (slobodne sa rozhodnúť) pri podpise zmluvy. Predkladanie rozhodcovských
doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže (predmet rozhodcovskej zmluvy)
a prirodzene nevenujú náležitú pozornosť tejto časti formuláru, nemožno zneužívať k záverom

o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov. Na tomto nič nemení technika predkladania
- zapracovanie doložky do všeobecných zmluvných podmienok resp. vyhotovenie štandardnej
rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste (hárku) papiera. Je neakceptovateľné, aby za takýchto
okolností súd akceptoval rozhodcovskú doložku.

Odvolací súd dodáva, že takto uzavretá doložka nespĺňa ani náležitosti písomnej formy, zjavne

účastníkmi nie je podpísaná.

Platnosť doložky nemožno obhájiť ani tým, že priamo v zmluve o úvere (bod 7) je uvedené: „Zmluvné
strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a
výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo všeobecných obchodných
podmienkach“. V Zmluve o úvere zo dňa 11.04.2008 je síce uvedené v ustanovení časti 2, bod 3.

že : „Právne vzťahy neupravené ZoÚ sa riadia Všeobecnými obchodnými podmienkami, Obchodnými
podmienkami (OP) pre úver, ....... Klient svojím podpisom potvrdzuje, že bol s nimi oboznámený s
súhlasí s nimi “, VOP a taktiež Obchodné podmienky pre úver (verzia 1/2008)) sú však len nepodpísaný
dokument, ani inak bližšie identifikovaný v zmluve. Potom nemožno prijať záver, že rozhodcovská
doložka bola účastníkmi uzavretá v kogentne predpísanej forme, tak ako vyžaduje ust. § 4 ods. 2 prvá

veta ZoRK (písomne pod sankciou neplatnosti právneho úkonu).

Okresný súd vo svojom procesnom postupe neprekročil rámec preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril
zákon č. 233/1995 Z.z.. V zmysle § 44 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak je
exekučným titulom rozhodcovský rozsudok tak súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s

§ 45 ods. 1 ZoRK je hmotnoprávnym predpokladom na vykonanie exekúcie. Je povinnosťou exekučného
súdu preskúmať aj exekučný titul, a to z hľadísk vyjadrených v ustanovení § 45 ZoRK, teda aj čo do
materiálnej správnosti. Takýto postup je zákonný, výslovne upravený v § 45 ods. 1, 2 ZoRK.

Postup exekučného súdu, keď posudzoval, či exekučný titul bol vydaný orgánom s právomocou na jeho
vydanie nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu. Pri riešení tejto otázky

nebol exekučný súd viazaný ani tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.

V prejednávanej veci založil okresný súd svoje rozhodnutie výlučne na listinných dôkazoch, ktoré mu
predložil oprávnený, stabilná rozhodovania činnosť okresného i odvolacieho súdu je navrhovateľovi
dlhodobo známa a zo strany okresného súdu mu neboli kladené žiadne prekážky prezentovať svoje
tvrdenia a dôkazy na ich preukázanie. Zo strany okresného súdu nedošlo k takému postupu, ktorý by

predstavoval zásah do práva oprávneného na súdnu ochranu.Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.