Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava III

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Andrea Haitová

Oblasť právnej úpravy – Obchodné právo

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/252/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209215266
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1209215266.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Branislav Královič - SKLENÁRSTVO, Samova 4,
Bratislava, IČO: 30 143 691, právne zastúpeného: Mgr. Peter Serina, advokát, Poľnohospodárska 10,
Bratislava, proti žalovanému: ETP Management budov, s. r. o., Záhradnícka 30, Bratislava, IČO: 35
970 707, právne zastúpenému: JUDr. PaedDr. Jozef Malich, advokát, Mlynské Nivy 61, Bratislava,
o zaplatenie 175,44 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu

Bratislava II zo dňa 05. 03. 2013 č. k. 26Cb/139/2009-187, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 26Cb/139/2009-187 zo dňa 05. 03.
2013 z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním uložil prvostupňový súd žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 96,98
Eur a nahradiť mu trovy konania vo výške 16,50 Eur ako aj trovy právneho zastúpenia vo výške 244,85

Eur k rukám právneho zástupcu žalobcu, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa rozhodol na základe návrhu žalobcu doručeného súdu dňa 16. 09. 2009, ktorým sa
žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 175,44 Eur s príslušenstvom titulom úrokov z omeškania
za oneskorenú úhradu faktúry č. 2008/315 vystavenej na sumu 940,91 Eur, splatnej dňa 23. 10. 2008,
ktorou bola vyúčtovaná cena vykonaných sklenárskych prác, ako aj titulom zmluvnej pokuty. V časti
o zaplatenie zmluvnej pokuty zobral žalobca žalobu späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť a na

zvyšku žaloby trval, pričom úrok z omeškania vyčíslil sumou 96,98 Eur. Žalobca si po pripustení zmeny
petitu návrhu uznesením súdu prvého stupňa č. k. 26Cb/139/2009-149 zo dňa 10. 05. 2012 uplatnil
nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vyčíslených vo výške 96,98 Eur v súlade s § 369 ods. 1
Obchodnéhozákonníkaplatnéhokudňusplatnostifaktúry,t.j.kudňu23.10.2008,kedyúrokovásadzba
predstavovala 14,25 % ročne, a to zo sumy 940,91 Eur od 23. 10. 2008 do zaplatenia, t. j. do dňa 14.
07. 2009.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdom prvého stupňa vyplýva, že žalobca tvrdil omeškanie žalovaného so

zaplatením riadne a včas vykonaných sklenárskych prác, pričom faktúru odovzdal pani S., ktorá práce
od žalobcu prevzala. Žalovaný namietal, že o faktúre sa dozvedel až dňa 13. 07. 2009 z výzvy právneho
zástupcu žalobcu, pričom originálom faktúry vôbec nedisponuje a tiež namietal svoju pasívnu legitimáciu
v konaní, keďže objednávka aj faktúra boli vystavené v mene vlastníkov bytov v zastúpení žalovaného.
Prvostupňový súd dospel k záveru, že žalobcov nárok je dôvodný, pričom v súlade s § 8b ods. 1 z. č.
182/1993 Z. z. považoval za pasívne v konaní legitimovaného žalovaného. Omeškanie žalovaného ako

dlžníka posúdil prvostupňový súd v súlade s § 365 Obchodného zákonníka ako porušenie záväzkového
vzťahu. Prvostupňový súd zistil, že žalobca práce objednané žalovaným vykonal riadne a tieto boli
žalovaným prevzaté. Skutočnosť, že pani S. ako jeden z vlastníkov bytov, nepostúpila správcovi domu
faktúru včas, posúdil prvostupňový súd vo vzťahu k porušeniu povinnosti žalovaného zaplatiť cenu prácza irelevantnú námietku. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobcovi
náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur a trov
právneho zastúpenia vo výške 244,85 Eur.

Proti rozsudku prvostupňového súdu podal podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. odvolanie žalovaný
a žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a návrh
žalobcu zamietol a súčasne ho zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania. Žalovaný odôvodnil svoje
odvolanie tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný uviedol,

že je obchodnou spoločnosťou, ktorej primárnym predmetom činnosti je správa a údržba bytového
fondu a na základe zmluvy o výkone správy č. 00/04/208 uzatvorenej s vlastníkmi bytov a nebytových
priestorov nachádzajúcich sa v dome na ul. J. Jonáša 13 v Bratislave vykonáva správu bytového domu.
Žalovaný poukazom na objednávku na výkon sklenárskych prác vyhotovenú zástupcom vlastníkov
bytového domu v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu ako aj poukazom
na žalobcom vystavenú faktúru č. 2008/315, ktorá bola adresovaná vlastníkom bytov a nebytových

priestorov v bytovom dome v zastúpení žalovaného, dospel k záveru, že nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome v zastúpení správcom a nie
žalovaný. Žalovaný namietal nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie, pretože konal v mene
vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu, ktorý spravuje v zmysle § 8b ods. 1 zákona
č. 182/1993 Z. z. a mal za to, že táto prináleží vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom

dome. Nesprávne skutkové zistenia súdu prvého stupňa videl žalovaný v zistení, že sa dostal do
omeškania so zaplatením faktúry. Objednávku sklenárskych prác vykonal v mene vlastníkov bytov a
nebytových priestorov bytového domu priamo zástupca vlastníkov bez toho, aby informoval správcu.
Sklenárske práce prevzala jedna z vlastníčok bytu v bytovom dome a správcu o tejto skutočnosti
neinformovala. Žalovaný tvrdil, že sa do omeškania so zaplatením ceny sklenárskych prác nemohol

dostať dňom nasledujúcim po splatnosti faktúry, pretože táto bola spolu s dodacím listom a výzvou
právneho zástupcu žalobcu doručená žalovanému elektronickou poštou až dňa 13. 07. 2009 a hneď po
verifikácii u vlastníkov bytov a nebytových priestorov v spravovanom bytovom dome aj uhradená, a to
nasledujúci deň 14. 07. 2009.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril vo svojom písomnom podaní zo dňa 26. 06. 2013 a žiadal, aby

odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, krajský súd ako vecne správny potvrdil a súčasne
si žalobca uplatnil nárok na náhradu trov konania, ktoré vyčíslil vo výške 26,07 Eur. Žalobca uviedol,
že prvostupňový súd na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, ktorý správne posúdil podľa
príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, vydal súd prvého stupňa vecne správne rozhodnutie.
Žalobca poukázal na to, že vlastníci bytov a nebytových priestorov spoločne nemajú právnu subjektivitu.

Subjektivitu majú len jednotliví vlastníci, spoločenstvo vlastníkov alebo správca a iné subjekty zákon
o vlastníctve bytov nepozná. Vlastníci bytov a nebytových priestorov neboli subjektom zmluvy, podľa
ktorej žalobca plnil, touto osobou bol správca a zákon priamo upravuje povinnosť správcu vykonávať
na účet vlastníkov všetky úkony súvisiace s výkonom správy, inak by správca pri spravovaní bytového
fondu nemohol uzatvárať žiadne zmluvy. Ďalej žalobca upozornil na skutočnosť, že žalovaný faktúru č.

2008/315 uhradil, hoci v odvolaní tvrdil, že z nej nie je povinný plniť. Žalobca uviedol, že žalovaný v
minulosti nikdy nespochybňoval, že z objednávok, ktoré realizovali vchodoví dôverníci je zaviazaný, a
tak vznikla medzi účastníkmi určitá obchodná prax. Nakoniec žalobca tvrdil, že do dispozície žalovaného
doručil faktúru ako aj dodací list prostredníctvom zástupcov vlastníkov a žalovaný vykonanie prác nikdy
nenamietal a ich cenu zaplatil. Námietky žalovaného považuje žalobca za účelové.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach dôvodov odvolania,
vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Krajský súd dospel k záveru, že prvostupňový súd v dôsledku nedostatočného odôvodnenia svojho
rozhodnutia odňal účastníkovi konania možnosť konať pred súdom. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v

odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa
vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí,ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami
sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.
Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia,

ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne
korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami,
ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (Nález Ústavného súdu SR, sp.
zn. I. ÚS 236/06). Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné.
Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia (Nález Ústavného súdu SR,

sp. zn. I. ÚS 114/08 z 12. júna 2008).

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalovaný na základe zmluvy o výkone správy č. 00/04/208
uzatvorenej dňa 03. 01. 2005 medzi právnym predchodcom žalovaného a vlastníkmi bytov a nebytových
priestorov nachádzajúcich sa v bytovom dome na ul. Jána Jonáša č. 13 v Bratislave vykonáva správu
predmetného bytového domu. Žalobca vyúčtoval faktúrou č. 2008/315 vystavenou dňa 16. 10. 2008 na
sumu 940,91 Eur a splatnou dňa 23. 10. 2008 cenu ním realizovaných sklenárskych prác. Žalovaný

faktúru uhradil dňa 14. 07. 2009. Žalobca si uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie úrokov z
omeškania, ktoré vyčíslil vo výške 96,98 Eur v súlade s § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka pri úrokovej
sadzbe 14,25 % ročne odo dňa splatnosti faktúry dňa 23. 10. 2008 do jej zaplatenia, t. j. do dňa 14. 07.
2009. Prvostupňový súd mal za to, že žalobou uplatnený nárok je dôvodný, pričom námietku nedostatku
pasívnej legitimácie žalovaného posúdil s poukazom na § 8b zákona č. 182/1993 Z. z. ako irelevantnú.

Odvolací súd má za to, že odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné
pre absenciu právneho posúdenia veci. V odôvodnení písomného vyhotovenia rozsudku síce
prvostupňový súd poukázal na konkrétny právny predpis (§ 8b zákona č. 182/1993 Z. z.), z ktorého
dovodil pasívnu legitimáciu žalovaného, ale preto aby súd dostatočne odôvodnil právne posúdenie veci
a dostál tak zákonom vyžadovaným náležitostiam odôvodnenia písomného vyhotovenia rozsudku podľa

§ 157 ods. 2 O.s.p., je potrebné, aby okrem odkazu na konkrétny právny predpis, resp. jeho paragrafové
znenie, vysvetlil svoju právne kvalifikačnú úvahu tak, aby boli zrejmé dôvody, pre ktoré použil konkrétny
právny predpis a ako tento predpis interpretoval a aplikoval na zistený skutkový stav veci. V tomto
prípade totiž bez ďalšieho nevyplýva právne riešenie pasívnej vecnej legitimácie v konaní zo zákonného
textu, preto je potrebné, aby prvostupňový súd, ktorý vo veci rozhodol, v odôvodnení svojho rozhodnutia

dostatočným spôsobom vysvetlil svoje právne úvahy.

V prejednávanej veci sa žalobca domáhal pôvodne svojho nároku na zaplatenie ceny sklenárskych prác,
ktorých vykonanie si objednali vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome spravovanom
žalovaným, pričom práce boli objednané, prevzaté a faktúra doručená zástupcovi vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v bytovom dome. Objednávateľom prác realizovaných žalobcom teda nebol

žalovaný (správca bytového domu), žalobca svoje plnenie neposkytol správcovi, ale realizoval ho v
prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Finančné prostriedky vedené
správcom vo fonde prevádzky, údržby a opráv bytového domu na samostatnom účte nie sú v zmysle
§ 8 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. majetkom správcu, ale majetkom vlastníkov bytov a nebytových
priestorov bytového domu, ale správca z týchto finančných prostriedkov práve uhrádza náklady účelovo

súvisiace s prevádzkou, údržbou alebo opravami ním spravovaného bytového domu. Bude preto
potrebné, aby sa prvostupňový súd zaoberal pasívnou legitimáciou žalovaného v konaní, zistil kto bol
účastníkom právnych vzťahov, teda kto uzatvoril so žalobcom zmluvu o dielo, prípadne ak neprišlo k
uzatvoreniu zmluvy o dielo v prospech koho žalobca poskytol svoje plnenie a na základe uvedeného
posúdil pasívnu legitimáciu žalovaného v konaní a to pri aplikácii aj § 8b ods. 1 až 4 zákona č. 182/1993

Z. z. platného a účinného po novele zákonom č. 268/2007 Z. z. od 01. 07. 2007 a svoje rozhodnutie
vrátane právneho posúdenia veci náležite odôvodnil.

Pretože odvolací súd považoval z hľadiska posúdenia nároku navrhovateľa odvolaním napadnuté
rozhodnutie súdu prvého stupňa za nepreskúmateľné, rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu
na ďalšie konanie.O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 224 ods. 3 O.s.p. súd prvého stupňa v novom
rozhodnutí o veci.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e možné podať odvolanie.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.