Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. august 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoE/47/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8409203699
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8409203699.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35807598, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, proti povinnej P. S., bytom T. S., R. XXX/XX, o vymoženie sumy 228,38 EUR s prísl.,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 3Er/621/2009 - 46 zo dňa 8.
apríla 2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

Trovy odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmuznesenímsúdprvéhostupňavyhlásilexekúciuvedenúsúdnymexekútoromJUDr.Ivanom
Nestorom, Exekútorský úrad v Bratislave za neprípustnú a exekúciu zastavil. Súdnemu exekútorovi
JUDr. Ivanovi Nestorovi, Exekútorský úrad v Bratislave náhradu trov exekúcie nepriznal. Účastníkom

právo na náhradu trov konania nepriznal. Poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora
bolo vydané na základe exekučného titulu, rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava zo dňa 11.5.2009 sp. zn. SR 00143/09. Výrok o
vyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastavení exekúcie odôvodnil § 57 ods. 1 písm. g/, § 58 ods. 1, §
41 ods. 2 písm. d/ zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní, § 3, § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a príslušných

ustanovení smernice Rady č. 93/13/EHS. Využijúc oprávnenie dané Exekučným poriadkom exekučný
súd preskúmal predložený exekučný titul a jeho súlad so zákonom a dospel k záveru, že rozsudok
rozhodcovského súdu predložený oprávneným ako exekučný titul, bol vydaný rozhodcovským súdom,
ktorý svoju právomoc odvodzoval z neplatne uzavretej rozhodcovskej doložky. Vzťah medzi oprávneným
a povinnou bol posúdený ako vzťah spotrebiteľský, čo dáva súdu oprávnenie posudzovať prijateľnosť
zmluvných podmienok. Rozhodcovská doložka, ktorá nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a ktorá

mala založiť legitimitu pre rozhodcovský súd prejednať vec, bola posúdená ako neprijateľná zmluvná
podmienka, ktorá znemožňovala voľbu spotrebiteľa a možnosť dosiahnuť rozhodovanie prípadného
sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ podá žalobu na rozhodcovský súd. Exekúcia môže byť
nariadená len na základe exekučného titulu, ktorý je vykonateľný po stránke materiálnej aj formálnej.
Rozsudok vydaný rozhodcovským súdom, ktorému nebola daná právomoc vo veci konať, je posúdený
ako nulitný právny akt. Exekučný súd je preto oprávnený exekúciu v ktoromkoľvek štádiu aj bez návrhu

zastaviť. Výrok o trovách exekúcie odôvodnil § 196, § 200 ods. 2 Exekučného poriadku.Proti tomuto uzneseniu, v celom jeho rozsahu, podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom
navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie. Podanie odvolania odôvodnil tým, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci,

účastníkovi konania svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom a tým, že súd nedostatočne
zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a následne vec nesprávne právne posúdil.
Okrem iného uviedol, že exekučný súd nie je oprávnený posudzovať zákonnosť rozhodcovských
rozsudkov a ich vecnú správnosť a nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutia predkladané
ako exekučný titul. Porušuje tým zásadu rovnocennosti, právnej istoty a pripúšťa rozdielny postup súdov

v prípadoch rôznych exekučných titulov. Účastník rozhodcovského konania má v zmysle príslušných
ustanoveníZákonaorozhodcovskomkonaníprávodomáhaťsapreskúmaniarozhodcovskéhorozsudku
na príslušnom súde a domáhať sa jeho zrušenia, preto by exekučný súd nemal nahrádzať možnosti
dané účastníkovi v zmysle tohto zákona. Oprávnený nesúhlasil s posúdením zmluvy o úvere ako zmluvy
uzavretej podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Je toho názoru, že súd porušil procesné práva
oprávneného, keď mu nebola daná možnosť reagovať na postup súdu, ktorým došlo k opätovnej revízii

exekučného titulu a následnému zastaveniu konania, čím mu bola odňatá možnosť konať, vyjadriť
sa vo veci a predkladať dôkazy. Súd podľa názoru oprávneného nepostupoval správne, keď posúdil
rozhodcovskú doložku ako nekalú zmluvnú podmienku bez toho, aby túto skutočnosť namietal povinný,
resp. bez toho, aby súd sám vyzval povinného, či mieni namietať určité zmluvné podmienky. Oprávnený
trvá na tom, že uzavretá rozhodcovská doložka je platná, a teda právomoc rozhodcovského súdu bola

bezpochyby daná. Keďže vo veci už došlo k vydaniu poverenia, súd týmto overil platnosť exekučného
titulu a jeho súlad so zákonom v zmysle postupu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom od
vydania poverenia nedošlo k žiadnej zmene skutkového stavu, čo by mohlo mať za následok zmenu
postoja súdu. Na zastavenie exekúcie preto nebol daný žiaden zákonný dôvod.

Zároveň s podaným odvolaním oprávnený podal návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm.

c/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) a čl. 267 Zmluvy o fungovaní
EÚ a Súdnemu dvoru Európskej únie predložil prejudiciálne otázky.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212
O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

K otázke právomoci exekučné súdu ex offo preskúmavať predložený exekučný titul, a to v ktoromkoľvek
štádiu exekučného konania odvolací súd uvádza, že ak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie
označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný
skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo
k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovský súd nemal danú právomoc prejednať vec

a nemohol tak vydať rozhodcovský rozsudok, ktorý by bol právoplatným a vykonateľným exekučným
titulom. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejedať
daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.

Pre rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že rozhodcovská
doložka ako súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru pod bodom 17/, ktoré tvoria prílohu

zmluvy o úvere zo dňa 25.09.2007 uzavretej medzi oprávneným a povinnou nebola platne uzavretá, a
teda ako taká nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej
zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky je základnou a nevyhnutnou skutočnosťou, bez ktorej nie je daná
právomoc rozhodcovského súdu konať vo veci.

Na doplnenie argumentácie súdu prvého stupňa odvolací súd poukazuje na to, že vo veci neboli pri

dodržané zákonné podmienky podľa § 4 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, na čo je
potrebné poukázať predovšetkým. Nedodržanie predpísanej formy rozhodcovskej doložky resp. zmluvy
má za následok jej neplatnosť bez ďalšieho.Podľa § 4 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej
zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu,

inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom
alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej
zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 4 ods. 3 Zákona o rozhodcovskom konaní nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy
možnonahradiťvyhlásenímzmluvnýchstrándozápisnicepredrozhodcomnajneskôrdozačatiakonania

o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom
zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Rozhodcovská doložka nebola uzavretá v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní, pretože
nebola dodržaná jej písomná forma. Podmienku písomnej formy nespĺňa formálny odkaz v Zmluve o
úvere na všeobecné podmienky, s ktorými netransparentne splynula aj rozhodcovská doložka spolu

s ostatnými zmluvnými dojednaniami formulárovej zmluvy. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú
formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v
dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami alebo vo vzájomných výmenných listoch, ktoré
umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy, a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Úprava formy
rozhodcovskej zmluvy podľa § 4 je striktná, bez možnosti extenzívneho výkladu (pozri tiež uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010).

Ako je zrejmé z obsahu spisu a z formy zmluvy o úvere, je nesporné, že táto nespĺňa zákonné
náležitosti. Zmluva neobsahuje zmienku o výslovnej dohode strán o riešení prípadných sporov formou
rozhodcovského konania, nedošlo k podpisu všeobecných podmienok poskytnutia úveru zmluvnými
stranami.Zovšeobecneformulovanéhoodkazuotom,žesadlžníkoboznámilsobsahomzmluvyoúvere

a že súhlasí so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru nemožno nijako vyvodiť, že týmto bola
prejavenánepochybnávôľaúčastníkovzmluvyuzavrieťrozhodcovskúzmluvuapodrobiťsaprípadnému
rozhodcovskému konaniu.

Skutočnosť, že zmluvné podmienky ako celok sú vopred pripravené a teda ich spravidla nemožno meniť
individuálnym dojednaním nepochybne svedčia tomu, že povinná ako spotrebiteľ nemal možnosť a vôľu

si rozhodcovskú doložku dojednať individuálne.

Vo vzťahu k otázke spôsobu uzatvárania rozhodcovských zmlúv odvolací súd uvádza, že ak má
byť rozhodcovská zmluva, resp. doložka právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie,
musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o
možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená (porov.

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6M Cdo 9/2012). Oprávnený si v tomto
smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú
zmluvu je nepochybne forma uzavretej zmluvy, t.j. vopred pripravená formulárová zmluva o úvere, ktorej
súčasťou je rozhodcovská doložka ako neoddeliteľná súčasť obchodných podmienok, bez možnosti
individuálneho dojednania, zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu zo strany

spotrebiteľa, bez možnosti s primeranou starostlivosťou zvážiť dôsledky tohto úkonu a prípadne
rozhodcovskú zmluvu neuzavrieť.

Rozhodcovská doložka ako neoddeliteľná súčasť všeobecných obchodných podmienok spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej osoby v pozícii
spotrebiteľa v zmluvnom vzťahu a je považovaná za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rozhodcovská

doložka uzavretá v takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na súdnu ochranu.Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami (§ 3 ods. 3
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa). Za takéto zmluvné podmienky je možné považovať
formulárové ustanovenia zmluvy, vopred pripravené poskytovateľom služby, ktoré spotrebiteľ nemá

možnosťovplyvniť,pričomvýraznýmspôsobomzasahujúdojehopostaveniavrámcizmluvnéhovzťahu.
Rozhodcovská doložka nedohodnutá a nevyjednaná individuálne zo strany spotrebiteľa, ale jemu
vnútená ako jej neoddeliteľná súčasť obchodných podmienok je preto neplatná. Neplatná rozhodcovská
doložka znamená vo svojich dôsledkoch nulitný rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno vykonať.

Vo vzťahu k odvolacej námietke oprávneného, či uzavretá zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, odvolací

súd poukazuje na to, že uzavretá zmluva o úvere takou zmluvou bezpochyby je. Podľa § 52
Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti. Je preto nepochybné, že oprávnený, ktorého predmetom podnikateľskej

činnosti je poskytovanie úverov, je v pozícii dodávateľa voči prijímateľovi úveru, spotrebiteľovi. Povinná
v rámci zmluvného vzťahu nevystupovala v pozícii podnikateľa a úver jej nebol poskytnutý na výkon
podnikateľských aktivít. Použitie príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ako aj iných právnych
predpisov upravujúcich ochranu práv spotrebiteľa teda nie je vylúčené.

Podstatou a hlavnou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných

podmienok je, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu
tieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická
nerovnosť zmluvných strán. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície, ako aj čo
do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie
POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37, a iné).

Rozhodcovská doložka, ktorá bola predformulovaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil
rozhodcovskému konaniu, navyše na geograficky neprijateľnom mieste, spĺňa charakteristiku nekalej
zmluvnej podmienky, s odkazom na závery stanoviska Súdneho dvora ES vo veci C-243/08 zo
dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Györfi, bod 40, v ktorom sa konštatuje,
že vopred stanovená zmluvná podmienka nedohodnutá individuálne, ktorá priznáva právomoc pre

spory vyplývajúce z uzavretej zmluvy súdu v mieste sídla dodávateľa, či predajcu, spĺňa kvalifikáciu
nekalej podmienky podľa uvedenej smernice Rady. Dojednanie, že súdom príslušným na prejednanie
prípadných sporov zo spotrebiteľských zmlúv je všeobecný súd v sídle dodávateľa, je tak rovnako možné
považovať za nekalú podmienku. Vopred určený rozhodcovský súd v sídle veriteľa, oprávneného, tak
bezpochyby spĺňa kritéria, aby bola táto zmluvná podmienka posúdená ako neprijateľná. Rovnako je

možné takúto zmluvnú podmienku považovať za uzavretú v rozpore s dobrými mravmi (IV. ÚS 55/2011,
IV. ÚS 60/2011). Súdu nič nebráni judikovať neplatnosť rozhodcovskej zmluvy pre rozpor s dobrými
mravmi podľa § 39 OZ, v zmysle generálnej klauzuly podľa § 53 ods. 1, pre rozpor s § 53 ods. 5 OZ, v
zmysle ktorého sú neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách neplatné.

Je zrejmé, že pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, právoplatný a vykonateľný exekučný

titul. Ak zohľadníme skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok v tejto veci vydal orgán, ktorý nemal
právomoc vo veci konať a rozhodnúť, vydaný rozsudok nie je platný a takýto rozsudok nemôže
byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pred nariadenie exekúcie. Na
splnenie tejto podmienky musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania.
Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom na prelomenie zásady res iudicatae (t.j. definovanie

rozhodcovského rozsudku ako nulitného právneho aktu), vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči
povinnej, nie sú dotknuté. K námietke oprávneného k otázke porušenia jeho práva na kontradiktórne
konanie a možnosť vyjadriť sa k tomu, že súd bude opätovne skúmať exekučný titul, odvolací súd
poukazuje na výzvu súdu zo dňa 21.3.2014, ktorou súd vyzval oprávneného na možnosť vyjadriť sa k
otázke opätovného preskúmania materiálnej a formálnej vykonateľnosti predloženého rozhodcovského

rozsudku vo vzťahu k posúdeniu prijateľnosti zmluvných podmienok v zmysle § 52 ods. 1 a nasl.
Občianskeho zákonníka a príslušnej judikatúry EÚ. Oprávnený na túto výzvu reagoval podaním zo dňa27.3.2014. Exekučný súd teda umožnil oprávnenému vyjadriť sa a pri rozhodovaní bral na zreteľ právny
názor oprávneného. Právo na kontradiktórne konanie oprávneného teda nebolo zo strany exekučného
súdu v žiadnom smere porušené.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Súd prvého stupňa postupoval správne, keď opätovne preskúmal predložený exekučný titul a následne
v súlade s postupom podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastavil.

Odvolací súd preto podľa § 219 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení konania
ako vecne právne potvrdil.

V zmysle judikatúry súdov vrátane európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby na každý argument

strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu SR z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd preto nepovažoval
za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami oprávneného.

Vo vzťahu k návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a podľa čl.
267 Zmluvy o fungovaní EÚ a jeho zamietnutiu odvolacím súdom je potrebné poukázať predovšetkým
na to, že je vecou výlučne vnútroštátneho súdu posúdiť, či je v danej veci dôvod na prerušenie konania
a podanie prejudiciálnej otázky. Účastník môže také prerušenie navrhnúť, ale súd nie je povinný návrhu
vyhovieť. Tento procesný postup závisí výlučne od úvahy súdu, či požiada Súdny dvor EÚ o vyriešenie

predbežnej otázky, a preto nemôže byť automaticky vyvolaný podnetom, či návrhom účastníka. V tomto
prípade má súd za to, že nie je namieste podávať prejudiciálne otázky, keďže oprávneným nastolená
problematika už bola opakovane niekoľkokrát riešená ako vnútroštátnymi súdmi, tak aj európskymi
inštitúciami.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že

náhradutrovodvolaciehokonaniaúčastníkomnepriznal.Oprávnenýnebolvodvolacomkonaníúspešný,
ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.