Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. júl 2014

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 3Er/546/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8410203506
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Heldáková
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2014:8410203506.4

Uznesenie

Okresný súd v Kežmarku v exekučnej veci oprávneného: GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom
Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 838 825, zastúpený: HMG&PARTNERS, s.r.o., so sídlom 811
04 Bratislava, Štefanovičova 12, proti povinným: X.) Q. L., B. X.X.XXXX, X. XXX XX O. XXX, C. U., X,
T. R., B. XX.X.XXXX, X. XXX XX O. XXX, občan SR, pre vymoženie sumy 165,01 eur s prísl. a trov
exekúcie takto

r o z h o d o l :

I. Exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým pod sp. zn.: 3Er/546/2010, EX
5467/2010 sa vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú.

II. Exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým pod sp. zn.: 3Er/546/2010, EX
5467/2010 sa z a s t a v u j e.

III. Súdnemu exekútorovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 39,83 eur a
oprávnený sa z a v ä z u j e zaplatiť exekútorovi priznané trovy exekúcie do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto uznesenia na účet súdneho exekútora.

IV. Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal dňa 21.5.2010 na Exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad
so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60 návrh na vykonanie exekúcie proti povinným pre vymoženie
pohľadávky vo vyššie uvedenej výške priznanej právoplatným a vykonateľným platobným rozkazom
Okresného súdu Poprad sp. zn.: Ro 902/90 z 7.1.1991.

Dňa 7.10.2010 tunajší súd vydal vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie

exekúcie č. 5703 028557*.

Dňa 26.7.2012 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie povinných označené ako "Návrh na zastavenie
vzmysle§57EP-námietkavočiexekúcii".Obajapovinnívznieslinámietkupremlčania,keďžeexekučný
titul nadobudol právoplatnosť 6.2.1991 a návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dňa 21.5.2010,
teda potom, čo došlo k premlčaniu práva priznaného exekučným titulom. Vzhľadom na túto skutočnosť

povinní spoločne navrhli zastaviť túto exekúciu podľa § 57 Exekučného poriadku.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov (ďalej len "EP") exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú,
pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.Základným procesným predpokladom pre výkon exekúcie je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie -
exekučný titul. Jeho existenciu, riadne náležitosti, právoplatnosť a vykonateľnosť, súd preskúma ešte
pred udelením poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie.

Exekučným titulom v zmysle ust. § 41 ods. 1 EP v tomto konaní je platobný rozkaz, ktorým súd uložil
povinným zaplatiť pôvodnému oprávnenému sumu 8 610,- Kčs s prísl. (t.j. s 10% úrokmi od 17.10.1990
do zaplatenia a trovy konania). Predmetný platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
dňa 6.2.1991.

Podľa § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej
len "OZ") právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na
premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané
právo veriteľovi priznať.

Podľa § 110 ods. 1 OZ ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu,
premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne
uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v
uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

Z obsahu spisu je zrejmé, že samotný návrh na vykonanie exekúcie podal oprávnený u súdneho
exekútora až dňa 21.5.2010, čo nespochybniteľne je po zákonnej 10-ročnej prelmčacej dobe, keďže tá
plynula od 6.2.1991 do 6.2.2001. Napriek skutočnosti, že návrh na vymoženie predmetnej pohľadávky
nebol podaný v rámci tejto lehoty, jej uplynutím nedošlo k zániku práva oprávneného, avšak vzhľadom
k úspešne uplatnenej námietky premlčania povinnými, došlo k zániku práva predmetnú pohľadávku

vymáhať núteným spôsobom.

Má sa za to, že skutočnosť hmotného práva (vznesenie námietky premlčania) spôsobila, že exekučný
titul formálne existuje, pohľadávka nezaniká, len sa oslabuje, teda vznesením úspešnej námietky
premlčania nie je vynútiteľná exekúciou.

V prejednávanej veci aplikoval súd i právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený
rozsudkom4Cdo/222/2005,podľaktorého,premlčanímprávanasplneniehlavnéhopeňažnéhozáväzku
dochádza k premlčaniu práva na dohodnuté úroky z omeškania za nesplnenie hlavného záväzku vo
forme určeného percenta za určitý časový úsek (t.j. narastajúcim spôsobom za pokračujúce omeškanie),

a to za dobu omeškania nasledujúcu po premlčaní hlavného záväzku.

Možno konštatovať, že z akcesorickej povahy úrokového záväzku možno vyvodiť, že jeho osud je spätý
s hlavným záväzkom, a to nielen pri zániku hlavného záväzku, kedy zaniká aj úrokový záväzok, ale
aj pri premlčaní hlavného záväzku. Iný výklad by mal za následok, že napriek premlčaniu práva na

splnenie hlavného záväzku, prostredníctvom úrokov z omeškania by bol dlžník po časovo neobmedzenú
dobu donucovaný na splnenie hlavného záväzku, čím by boli negované právne dôsledky vyplývajúce z
inštitútu premlčania. Z toho vyplýva, že ak sa dlžník môže brániť proti rozhodnutiu o splnenie hlavného
záväzku námietkou premlčania, tým viac sa môže brániť námietkou premlčania aj proti uplatneniu práva
na úroky z omeškania za čas od uplynutia premlčacej doby na splnenie hlavného záväzku. To znamená,

že záväzok platiť úroky z omeškania ako akcesorický zabezpečovací záväzok sleduje osud hlavného
záväzku.

Vzhľadom na uvedené, súd predmetnú exekúciu vyhlásil za neprípustnú v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/
EP, právny následkom čoho bolo jej zastavenie. Súd o neprípustnosti exekúcie ako o predbežnej otázke

a o jej zastavení rozhodol jedným uznesením, nakoľko ide o dva vzájomne závislé výroky a osobitný
spôsob rozhodovania o neprípustnosti a následne o zastavení exekúcie by odporoval hospodárnosti a
účelu exekučného konania.

Súd na základe týchto zistených skutočností vyhlásil exekúciu za neprípustnú v zmysle § 57 ods.

1 písm. g/ EP, právnym následkom čoho bolo jej zastavenie. Súd o neprípustnosti exekúcie ako o
predbežnej otázke a o jej zastavení rozhodol jedným uznesením, nakoľko ide o dva vzájomne závislé
výroky a osobitný spôsob rozhodovania o neprípustnosti a následne o zastavení exekúcie by odporovalo
hospodárnosti a účelu exekučného konania.Podľa § 200 ods. 2 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške
platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 EP ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením opraveného, súd mu môže uložiť
nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 200 ods. 1 EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada

za stratu času pri vykonávaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných
na účelné vymáhanie nároku.

O trovách exekúcie rozhodol súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení. Vzhľadom na skutočnosť,
že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie po výrazne dlhej dobe od priznania práva a je
zastúpený právnym zástupcom, súd má za to, že si bol vedomý premlčania danej pohľadávky a preto

sa má za to, že zavinil nie len jej začatie, ale aj jej vedenie a následné zastavenie.

Podľa § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov ak je súdny
exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora
zavýkonexekučnejčinnostisaurčujepaušálnousumouzajednotlivéúkonyexekučnejčinnostinajmenej

33,19 eura.

Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia minimálnou odmenou súdneho exekútora pri
zastavení exekúcie je suma 33,19 eur a túto sumu žiadal priznať vo svojom podnete na zastavenie
exekúcie aj súdny exekútor. Súd mu takto vyčíslenú minimálnu odmenu priznal v uplatnenej výške.

V súlade s § 196 Exekučného poriadku súd priznal poverenému exekútorovi z priznanej odmeny
uplatnený nárok na 20 % DPH, teda priznal mu sumu 6,64 eur.

Priznané trovy exekúcie tak spolu tvoria sumu 39,83 eur a túto sumu je oprávnený povinný v súlade

s § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a ďalšími vyššie citovanými ustanoveniami vyplatiť poverenému
súdnemu exekútorovi, tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Pri priznávaní celkovej výšky trov exekútora súd rešpektujúc predovšetkým zásady hospodárnosti,
účelnosti a preukázanosti konštatuje, že súdny exekútor dostatočne preukázal, že vzhľadom k spôsobu

vykonávanie exekúcie, išlo o účelné vynaložené výdavky, preto mu ich súd v plnej výške priznal tak ako
sám požadoval.

O trovách účastníkov konania rozhodol súd analogicky podľa Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa § 146 ods.1 písm. c) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Poučenie:

v P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na tunajší súd. (§ 374 ods. 4 O.s.p.)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V Kežmarku, 9.7.2014

Mgr. Monika Heldáková

vyšší súdny úradník