Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. apríl 2014

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 3Er/621/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8409203699
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Heldáková
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2014:8409203699.7

Uznesenie

Okresný súd Kežmarok v exekučnej veci oprávneného Pohotovosť, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: S. P., Q. X.XX.XXXX, U. XXX XX T. S., R. XXX/XX, K. Y.,
o vymoženie 228,38 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Ivanom Nestorom, Exekútorský úrad so sídlom v
Bratislave, Haburská 49/A pod EX 5892/09 sa v y h l a s u j e za n e p r í p u s t n ú.

II. Exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Ivanom Nestorom, Exekútorský úrad so sídlom v
Bratislave, Haburská 49/A pod EX 5892/09 sa z a s t a v u j e.

III. Súdnemu exekútorovi JUDr. Ivanovi Nestorovi sa náhrada trov exekúcie n e p r i z n á v a.

IV. Žiaden z ostatných účastníkov nemá právo na náhradu trov exekučného konania.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený spísal dňa 19.6.2009 na exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom Záhradnícka
60, Bratislava (ako u pôvodného exekútora, uznesením 3Er/621/2009-29 z 11.10.2012 bol vykonaním

exekúcie poverený JUDr. Nestor) návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej pre vymoženie pohľadávky
vo vyššie uvedenej výške priznanej exekučným titulom - rozhodcovským rozsudkom vydaným Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. pod sp. zn.: SR
00143/09 zo 11.5.2009.

Dňa 6.8.2009 tunajší súd vydal vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie
exekúcie č. 5703 022576*, čím plne vyhovel žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia.

Exekučný súd je povinný skúmať formálne a materiálne predpoklady, za ktorých možno exekúciu

vykonávať, počas celého konania, nielen do vydania poverenia na vykonanie exekúcie. Táto povinnosť
a zároveň oprávnenie exekučného súdu bolo konštatované aj vo viacerých rozhodnutiach Ústavného
súdu SR (II. ÚS 313/12, II. ÚS 392/11, III ÚS 527/13). Vychádzajúc z rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 404/2010-16 (obdobne aj ďalšie), v ktorom sa ústavný súd zaoberal
obdobnou právnou vecou a kde konštatoval, že exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť
exekučnéhotituluvktoromkoľvekštádiuužzačatéhoexekučnéhokonaniaanielenvsúvislostisvydaním

poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo
potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka
konania, ako aj bez návrhu. Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok (zákon č. 233/1995 Z.z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "EP")) v rozhodnomznení pojednáva o skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom ako takým (t.j. hmotnoprávneho
charakteru alebo procesnoprávneho charakteru), podľa názoru ústavného súdu tak exekučný súd môže
preskúmavať exekučný titul aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych zákonných ustanovení a nielen

z procesného hľadiska.

Jedným z nevyhnutných predpokladov na zákonné vedenie exekúcie je aj spôsobilý exekučný titul.
Pokiaľ súd zistí taký nedostatok exekučného titulu majúci za následok jeho absolútnu neplatnosť, je
povinný sám z úradnej povinnosti nezákonne vedenú exekúciu zastaviť. Vyplýva to aj z rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.01.1997 pod sp. zn. 3Cdo 164/1996, ktoré hovorí, že "Súdna exekúcia

môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak
bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí
byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená."

Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Uzavretá rozhodcovská doložka resp. rozhodcovská zmluva

obsahuje neprijateľnú podmienku a preto nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom
prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku
vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde

najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný
(z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13. 10. 2011).

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože
je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa§41ods.2písm.d)EPpodľatohtozákonamožnovykonaťexekúciuajnapodkladevykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len "ZRK") súd príslušný na
výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie
aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Súd preskúmal rozhodcovský rozsudok ako aj zmluvu o úvere č. XXXXXXX uzavretú dňa 25.9.2007
medzi oprávneným a povinným obsahujúcu rozhodcovskú doložku, ako aj Všeobecné podmienky
poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy a zistil, že predmetná zmluva spĺňa charakteristiku
spotrebiteľskej zmluvy, pretože bola uzavretá medzi veriteľom (t.j. právnickou osobou, ktorá má v
predmetesvojejčinnostiposkytovanieúverovakopodnikanie)aspotrebiteľmi(t.j.fyzickouosobou,ktorej

bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania).
Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z tohto ustanovenia spotrebiteľskými zmluvami sú odplatné
zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na
jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah

dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Ochrana spotrebiteľa bola ku
dňu 25.9.2007, kedy došlo k uzavretiu zmluvy, súčasťou nášho právneho poriadku. Táto zmluva

obsahuje rozhodcovskú doložku (je zahrnutá vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru pod
bodom 17, v zmysle ktorej sa zmluvné strany výslovne dohodli na riešení akýchkoľvek sporov buďprostredníctvom konkrétne určeného rozhodcovského súdu, alebo na všeobecnom súde), na ktorej
základe bola založená príslušnosť vyššie uvedeného rozhodcu. Zákonom č. 150/2004 Z.z., účinným
od 1.4.2004, došlo k implementácii smernice č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách do Občianskeho zákonníka, pričom táto umožňovala posudzovať rozhodcovskú doložku v
prípade spotrebiteľských zmlúv ako neprijateľnú podmienku, ak nebola osobitne dojednaná a núti
spotrebiteľa podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej
zmluve sa považuje za neplatnú a teda rozhodcovský súd nemal právomoc takýto spor rozhodovať. Túto
doložku v zmysle smernice č. 93/13/EHS z 5.3. 1993 možno preskúmavať aj v exekučnom konaní.

Súd môže v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania kontrolovať zákonnosť postupu rozhodcovského
súdu v rozhodcovskom konaní. Umožňuje mu to ustanovenie § 45 ZRK, v zmysle ktorého súd môže
o. i. aj bez návrhu zastaviť exekučné konanie, ak zistí, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom (§ 45 ods. 1 písm. c/ a § 45 ods. 2 citovaného zákona), teda ak ide o protiprávny výrok
rozsudku rozhodcu resp. rozhodcovského súdu. Za nedovolené treba považovať také plnenie, ktoré je

výslovne zakázané alebo sa svojim obsahom alebo účelom prieči zákonnému zákazu.

Vzhľadom na skutočnosť, že súd podrobil exekučný titul preskúmaniu jeho zákonnosti, skúmal, či
exekučný titul spĺňa formálne a materiálne predpoklady na jeho vykonanie a dospel k odlišnému
právnemuzáveruakovčasevydaniapoverenianavykonanieexekúcieexekútorovi,zaslaloprávnenému
výzvu na zaujatie procesného stanoviska v tejto veci, kde oprávnenému uviedol, v čom môže spočívať

odlišné právne posúdenie tejto veci, najmä v otázke posúdenia zmluvy ako spotrebiteľskej.

Oprávnený vo svojom vyjadrení ku problematike posudzovania povinného ako spotrebiteľa uviedol,
že smernica Rady 93/13/EHS má len nepriamu záväznosť a teda pre členský štát sú záväzné len do
doby, kým ich členský štát neimplementuje do svojho právneho systému. Od toho času je potrebné
aplikovať len príslušný právny predpis. V zmysle zákona č. 150/2004 Z.z. sa za spotrebiteľské zmluvy

považovali len tie uzavreté podľa Občianskeho zákonníka (zmluva bola uzavretá 3.1.2007). Bola tzv.
absolútnym obchodom a nemožno ju posudzovať za zmluvu spotrebiteľskú. K otázke rozhodcovskej
doložky oprávnený uviedol, že sa jedná o nevýhradnú rozhodcovskú doložku, keďže nevylučuje
možnosť (všeobecného) súdneho konania. Prijatie argumentácie, podľa ktorej je rozhodcovská doložka
neprijateľná pokiaľ umožňuje alternatívu konaní, by znamenala pre dodávateľa úplné znemožnenie

rozhodcovského konania. Prijatie argumentácie, podľa ktorej je rozhodcovská doložka neprijateľná
pokiaľ umožňuje alternatívu konaní, by znamenala pre dodávateľa úplné znemožnenie rozhodcovského
konania. Alternatívne rozhodcovské doložky sú teda právne prípustné, ak konanie prebieha podľa
rozhodcovskej doložka a plne v súlade a na základe zákona o rozhodcovskom konaní. Na záver
oprávnený uviedol, že aktuálna judikatúra ESD už nechráni spotrebiteľa, ktorý bol vo veci samej

pasívny (obdobne ako v tomto prípade bol povinný pasívny). Alternatívne rozhodcovské doložky sú
teda právne prípustné, ak konanie prebieha podľa rozhodcovskej doložka a plne v súlade a na základe
zákona o rozhodcovskom konaní. Na záver oprávnený uviedol, že aktuálna judikatúra ESD už nechráni
spotrebiteľa, ktorý bol vo veci samej pasívny (obdobne ako v tomto prípade bol povinný pasívny).

Predovšetkým je potrebné konštatovať, že zmluva o úvere 7391809 uzavretá dňa 25.9.2007 a na ňu

nadväzujúce všeobecné obchodné podmienky pôžičky poskytovanej spoločnosťou, uzavretá medzi
oprávneným a povinným je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle §52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Právny vzťah založený medzi účastníkmi tejto zmluvy aj keby sa riadil príslušnými ustanoveniami
Obchodnéhozákonníka,nemôžesaodchýliťodkogentnejprávnejúpravy,ktorájezameranánaochranu
spotrebiteľa, ktorá je obsiahnutá v Občianskom zákonníku. Podľa §54 ods. 1 Občianskeho zákonníka

platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
Je teda zrejmé, že na vzťah účastníkov konania založený touto zmluvou bolo potrebné aplikovať
príslušné ustanovenia spotrebiteľsko-právnej úpravy obsiahnuté v Občianskom zákonníku a v normách

na neho nadväzujúcich. Predmetná zmluva však túto požiadavku nerešpektovala.

Zároveň, rozhodcovský rozsudok, ako exekučný titul bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej
podmienky - rozhodcovskej doložky. Takýto rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom, pretožebol vydaný bez právomoci rozhodcovského súdu. Občiansky zákonník medzi neprijateľné podmienky
príkladmo zahŕňa aj dojednanie rozhodcovskej doložky, vyžadujúcej od spotrebiteľa výlučné riešenie
sporov s dodávateľom v rozhodcovskom konaní. Rovnako o neprijateľnú zmluvnú podmienku ide aj

vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale
ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Týmto je fakticky odopretá možnosť spotrebiteľa brániť svoje
práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá návrh na ním zvolený rozhodcovský súd.
Navyše rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej

zmluvy, je súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru oprávneného, a teda vyplýva zo
vzťahu fakticky nerovnovážneho. Spotrebiteľ nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými
štandardnými podmienkami a mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým
obchodným podmienkam, a teda aj eventuálnemu rozhodcovskému konaniu. Rozhodca bol pritom
paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej
zmluvy. Ustanovenie v zmluve o úvere, ktoré vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil

výlučne v rozhodcovskom konaní je tiež v rozpore s dobrými mravmi vyplývajúcimi z ustanovenia §
3 Občianskeho zákonníka, z dôvodu, že právo na súdnu ochranu je zaručené Ústavou Slovenskej
republiky (článok 46 ods. 1 a nasl. ústavného zákona č. 460/1992 Zb.), ako aj v rozpore s právom na
spravodlivý súdny proces zaručený článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, ktorým je SR viazaná.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd vyhodnotil predmetný rozhodcovský rozsudok ako nespôsobilý
exekučný titul spôsobujúci neprípustnosť ďalšieho pokračovania v exekúcii na jeho podklade, danú
exekúciu vyhlásil za neprípustnú, právnym následkom čoho bolo jej zastavenie. Súd o neprípustnosti
exekúcie ako o predbežnej otázke a o jej zastavení rozhodol jedným uznesením, nakoľko ide o dva
vzájomne závislé výroky a osobitný spôsob rozhodovania o neprípustnosti a následne o zastavení

exekúcie by odporovalo hospodárnosti a účelu exekučného konania.

Podľa § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej
hodnoty.

Podľa § 200 ods. 2 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške
platí trovy exekúcie.

Keďže súd rozhodoval o zastavení exekúcie z úradnej povinnosti, súdnemu exekútorovi by patrila aj
odmena a náhrada hotových výdavkov za úkony exekučnej činnosti. Súd však vzhľadom na stanovisko
súdneho exekútora zo dňa 16.12.2013, v ktorom výslovne uviedol, že si trovy exekúcie neuplatňuje, o

povinnosti účastníkov konania zaplatiť trovy exekúcie nerozhodoval. Nakoľko si trovy exekúcie v tomto
konaní žiaden iný účastník neuplatnil, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokoch III. a IV. tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Prešove

prostredníctvom Okresného súdu v Kežmarku. (§ 374 ods. 4 O.s.p.)

Podľa§205ods.1O.s.p.vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.-musíbyť
zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, akej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a
datované, podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.Podľa ods. 3 cit. ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na odvolanie.