Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. november 2013

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 2Er/807/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2709203750
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Poliaková
ECLI: ECLI:SK:OSSI:2013:2709203750.2

Uznesenie

Okresný súd Skalica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803 v zastúpení: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému: S. V., nar. XX. XX. XXXX,
bytom S. N., štátny občan SR, o vymoženie 823,21 € s príslušenstvom a trov predchádzajúceho konania
259,28€,vykonávanejsúdnymexekútorJUDr.RudolfomKrutým,ExekútorskýúradBratislava,sosídlom

Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, rozhodujúc o zastavení exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd vyhlasuje exekúciu z a n e p r í p u s t n ú .

II. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

III. Súd súdnemu exekútorovi náhrada trov exekučného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Poverením Okresného súdu Skalica č. 5206 013986 * zo dňa 28. 09. 2009 bol súdny exekútor
JUDr. Rudolf Krutý, Exekútorský úrad Bratislava, poverený podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.
z. v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie na
základe exekučného titulu - rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej
hospodárskej komore s.r.o. v Košiciach č. k. EP 80270/09 zo dňa 03. 04. 2009.

Dňa 27. 12. 2011 doručil právny zástupca oprávneného prostredníctvom súdneho exekútora Zmluvu
o pôžičke č. 8505167330 uzavretú medzi spoločnosťou Quatro, a.s. a povinným Milanom Rajčákom
dňa 15. 06. 2005 (ďalej len „Zmluva o pôžičke“) spolu so Všeobecnými obchodnými podmienkami
pôžičky (ďalej len „VOP“). Zo Zmluvy o pôžičke mal súd preukázané, že v predmetnej veci sa jedná
o spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko jej obsah spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti, t.j. zákonné

znaky spotrebiteľských zmlúv, keďže povinný ako fyzická osoba nekonal pri uzavretí Zmluvy v rámci
predmetu jeho obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a naopak oprávnený pri uzatváraní a plnení
Zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na takúto zmluvu je
nutné aplikovať režim spotrebiteľských zmlúv v zmysle kogentných ustanovení Občianskeho zákonníka,
nakoľko sa jednoznačne jedná i o spotrebiteľský vzťah a to vzhľadom na zákonné kritériá obsiahnuté v
§ 52 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.2007 (ďalej len „Občiansky zákonník“).

Súd preskúmal Zmluvu o pôžičke a VOP a zistil, že v článku VIII. písm. p) je obsiahnutá rozhodcovská
doložka, ktorá nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná. V čl. VIII. písm. p) VOP je uvedené, že
zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy a v súvislosti s ňou budú riešené
dohodou zmluvných strán. V prípade, ak nedôjde medzi zmluvnými stranami k dohode, budú spory

riešené prostredníctvom: - všeobecného súdu odporcu alebo - v rozhodcovskom konaní rozhodcovským
súdom Slovenskej hospodárskej komory jediným rozhodcom, v súlade so Štatútom a Rokovacímporiadkom tohto súdu. Podpisom tejto zmluvy dáva dlžník veriteľovi súhlas na výber najvhodnejšieho
spôsobu z uvedených alternatív. Veriteľ tak na základe tejto doložky môže predložiť vec na prejednanie
rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd ktorý by inak bol príslušný. Ak dôjde k

výberurozhodcovskéhosúdužalujúcimdodávateľom,jespotrebiteľnútenýsapodrobiťrozhodcovskému
konaniu. Takáto rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 4
písm. r) OZ, ktorá je podľa § 53 ods. 5 OZ neplatná.

Podľa § 53 ods. 1 a ods. 4 písm. r) OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách(ďalej len ako „smernica“), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa
považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 3. smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré
môžu byť považované za nekalé.

Podľa čl. 6 ods.1., smernice, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Uvedeným právnym predpisom, ktorý bol transponovaný aj do ustanovení Občianskeho zákonníka,
je chránené základné právo občana - spotrebiteľa pred nekalými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách vyplývajúce u Charty základných práv Európskej únie a ktorému korešponduje povinnosť štátu
garantovať vysoký stupeň ochrany práv spotrebiteľov a postarať sa, aby spotrebiteľov nečestné zmluvné
podmienky nezaťažovali.

V čase uzavretia Zmluvy nemal Občiansky zákonník medzi neprijateľnými zmluvnými podmienkami
zahrnuté ako neprijateľné také ustanovenie, ktoré sa dotýka rozhodcovskej doložky. Toto bolo doplnené
až novelou vykonanou zákonom č. 568/2007 Z. z. účinným od 1. januára 2008. To však neznamená, že v
čase uzavretia zmluvy nebolo možné podrobiť súdnej kontrole aj rozhodcovskú doložku. Umožňovalo to

ustanovenie§53ods.1Občianskehozákonníka,podľaktoréhospotrebiteľskézmluvynesmúobsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 4 OZ obsahuje len indikatívny výpočet neprijateľných
podmienok.

Občiansky zákonník v čase uzavretia Zmluvy nedefinoval spotrebiteľskú zmluvu ako každú zmluvu bez
ohľadu na jej právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom, ale za spotrebiteľskú zmluvu
považoval len zmluvy kúpne, zmluvy o dielo, prípadne iné zmluvy upravené v časti ôsmej tohto zákona.
Je však nesporné, že predmetná Zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 23a zák. č. 634/1992
Zb. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy, nakoľko spotrebiteľské zmluvy sú v uvedenom

zákone definované ako zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka ako aj
všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je
obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a

rozhodovať a z toho dôvodu je rozhodcovský rozsudok nulitný a ako exekučný titul je neúčinný. Týmto
je daný rozpor exekučného titulu so zákonom v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.Ak súd poveril exekútora vykonaním exekúcie napriek tomu, že exekučný titul má nedostatky alebo
zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom, zastaví exekúciu dodatočne. Pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 EP vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie nepredstavuje prekážku veci rozsúdenej.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože
je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Rozhodcovský rozsudok je síce podľa § 41 ods. 2 písm. d) EP exekučným titulom, avšak podľa názoru
súdu exekúcia na základe predmetného rozhodcovského rozsudku nie je podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP
prípustná z dôvodu, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Na základe uvedených
skutočností súd v zmysle citovaného ustanovenia vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekučné konanie
zastavil.

V zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Trnave č. k. 10CoE/5/2010-46 zo dňa 23. 02. 2010 doručovanie
uznesenia zastavujúceho exekúciu aj súdnemu exekútorovi spôsobuje okamžitú vedomosť o potrebe
zdržania sa ďalšieho vymáhania pohľadávky aj u osoby bezprostredne na to určenej i s patričným dielom
zodpovednosti za prípadnú neochotu sa takémuto príkazu podriadiť. Exekučné konanie je totiž ovládané
zásadou predbežnej vykonateľnosti uznesení už od ich doručenia (§ 251 ods. 4 a § 171 ods. 2 O. s. p.),

v exekučnom konaní potom súd rozhoduje výlučne takouto formou rozhodnutia.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Súdny exekútor listom zo dňa 21. 12. 2011 tunajšiemu súdu oznámil, že v prípade zastavenia exekúcie
si trovy exekúcie neuplatňuje.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v troch vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods.1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach (§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.2
O.s.p. )

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu
podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahuvyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.