Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. január 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/364/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3211202045
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3211202045.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu: P. M. - U., C.: XX XXX XXX, F. XXXX, V. O. V., zastúpený
R. M. G. F., E. N. XX, XXX XX V. V., C.: XX XXX XXX proti žalovanému: F. a E., M., C.: XX XXX XXX,
B. XX, V. V., F. M. P. J. N. F. "X. M.", C.: XX XXX XXX, K. N. XX, V. V., o určenie vlastníckeho práva,
na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 20. októbra 2011,
č.k. 5C/80/2011-122, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i ana ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. Žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému náhradu
trov konania v sume 457,43 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V rozhodnutí konštatoval, že
žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd určil, že je vlastníkom nehnuteľností, a to parciel registra
„C“ parcela č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 715 m2, parc. č. XXX/X - zastavané

plochy a nádvoria o výmere 172 m2, parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1466 m2
a parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 237 m2 a stavby súp. č. XXXX na parc.
č. XXX, nachádzajúcich sa v kat. úz. V. O. V. a zapísaných na LV č. XXXX. Žalobu odôvodnil tým,
že medzi spoločnosťou N. F. a žalobcom bola dňa 15.03.2006 uzatvorená kúpnopredajná zmluva,
kde predmetom prevodu boli uvedené nehnuteľnosti, pričom dňa 09.06.2011 žalobca pre neuhradenie
kúpnej ceny od kúpnej zmluvy odstúpil a začal si uplatňovať vlastnícke právo voči nehnuteľnostiam,

čo vylučuje zapísanie tohto majetku do súpisu. Správca však spornosť zápisu nevyznačil. Súd prvého
stupňa po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Konštatoval, že žalobca
sa podanou žalobou domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú vedené na liste
vlastníctva vo vlastníctve úpadcu, a ktoré boli správcom konkurznej podstaty po vyhlásení konkurzu
na majetok úpadcu zaradené do súpisu majetku, ktorý podlieha konkurzu. Keďže žalobca sa v konaní
domáha určenia vlastníckeho práva, je nevyhnutné, aby na takomto určení bol naliehavý právny záujem.

Dospel k záveru, že v danom prípade žalobca nemá na takomto určení naliehavý právny záujem,
pretože na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam je daný naliehavý právny záujem v prípade,
ak by pri vyhovení žalobe bolo možné na základe rozsudku zapísať žalobcu ako vlastníka v katastri
nehnuteľností a odstránilo by sa tým jeho neisté právne postavenie. V danom prípade by však zápis
vlastníckeho práva bol len deklaratórny a právne postavenie žalobcu by sa nezlepšilo, pretože ani
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v tomto konaní by nemalo vplyv na zaradenie veci do

súpisu majetku a ich prípadné následné speňaženie. Vzhľadom na prebiehajúci konkurz na majetok
úpadcu a poňatie nehnuteľností do súpisu, jediný spôsob, ktorým si žalobca mohol uplatniť k nim
vlastnícke právo, bol postup podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii a nie podaním žaloby o určenie
vlastníckeho práva podľa Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že zákon o konkurze a reštrukturalizácii
je špeciálnym právnym predpisom, ktorého použitie má prednosť pred použitím všeobecného predpisu
a ktorý výslovne ustanovuje postup na uplatnenie vlastníckeho práva k majetku, ktorý bol zaradený do

súpisu.Zuvedenéhodôvodusatakžalobcanemôžedomáhaťvlastníckehoprávažalobouvočisprávcovi
konkurznej podstaty o určenie vlastníckeho práva. Keďže žaloba bola zamietnutá z procesnýchdôvodov,nezaoberalsaužpotomopodstatnenosťoužalobypovecnejstránke.Právnesvojerozhodnutie
odôvodnil ust. § 80 písm. c/ O.s.p., § 78 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 6 Zákona o konkurze a
reštrukturalizácii. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalovanému

priznal náhradu trov konania v sume 457,43 Eur.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý
žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Poukázal na to, že Ústava Slovenskej republiky v článku 20 garantuje ochranu vlastníckeho práva, tak

istoakoajustanoveniaObčianskehozákonníka§123-§151.Vyslovilnázor,žeprincípústavnejochrany
spočíva v rovnosti, nedotknuteľnosti a záväznosti vlastníckeho práva, pričom Ústava je nadradená
zákonu o konkurze a reštrukturalizácii, a preto, ak raz garantuje ochranu vlastníckeho práva, nie je
možné účelové scudzenie nehnuteľnosti bez možnosti domáhať sa nápravy takéhoto stavu. Uviedol,
že sa podanou žalobou domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti z dôvodu neplatnosti
kúpnej zmluvy, uzavretej už dňa 15.03.2006, kde za túto nehnuteľnosť nedostal zaplatenú kúpnu

cenu. Prihlásením pohľadávky sa domáhal u správcu vyplatenia kúpnej ceny nehnuteľnosti, čo správca
odmietol a v tomto momente už nebolo možné podať excindačnú žalobu. Správca konkurznej podstaty,
aj keď vedel, že vlastníci žalovaného tesne pred vyhlásením reštrukturalizácie sa pokúšali predmetné
nehnuteľnosti previesť späť na jeho osobou, s tým, že potvrdili, že kúpnu cenu nezaplatili, nezapísal
do súpisu majetku poznámku o spornom zápise, na základe ktorej by ho musel vyzvať na predloženie

dôkazov o tom, že je skutočne vlastníkom nehnuteľnosti. Do uvedenej situácie sa nedostal svojou
ľahostajnosťou a svojím nekonaním, ale postupom správcu, a preto trval na určení vlastníckeho práva
k sporným nehnuteľnostiam, keďže od kúpnej zmluvy odstúpil, a preto sa táto nehnuteľnosť nemohla
nikdy nachádzať v súpise majetku vytvoreného správcom.

Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok
prvostupňového súdu potvrdiť ako vecne správny. Vyslovil názor, že v danom prípade neboli splnené
podmienky prípustnosti určovacieho návrhu, a to najmä preto, že stav neistoty právneho postavenia
žalobcu nie je možné odstrániť len určovacím výrokom súdu na základe podanej určovacej žaloby,
nakoľko nehnuteľnosti, ku ktorým sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva, by na základe určenia

vlastníckeho práva neboli vylúčené zo súpisu majetku podliehajúcemu konkurzu a nič by nebránilo ich
speňaženiu, čo by v konečnom dôsledku malo za následok, že určením vlastníckeho práva by nebola
odstránená spornosť vzťahu účastníkov a rozhodnutie o určení vlastníckeho práva by nepredchádzalo
vzniku ďalších sporov, prípadne by nevytvorilo pevný základ právneho vzťahu medzi nimi. Na základe
nepreukázanej existencie naliehavého právneho záujmu je potom vylúčené, aby súd súčasne takýto

návrh preskúmaval po vecne stránke.

Krajskýsúdpreskúmalvecvzmysleustanovenia§212ods.1O.s.p.azistil,žerozsudokokresnéhosúdu
je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušiť a vec mu podľa odseku 2 citovaného zákonného
ustanovenia vrátiť na ďalšie konanie. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2

O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

V preskúmavanej veci súd prvého stupňa zamietol žalobu o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na takomto určení v zmysle ustanovenia
§ 80 písm. c/ O.s.p., keď mal za to, že ani prípadným vyhovením žalobe by sa neodstránilo neisté

právne postavenie žalobcu, pretože zápis vlastníckeho práva v jeho prospech v katastri nehnuteľností
by bol len deklaratórny a právne postavenie žalobcu by sa nezlepšilo, pretože ani určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam v tomto konaní by nemalo vplyv na zaradenie veci do súpisu majetku a
ich prípadné následné speňaženie. Vychádzal pritom z názoru, že vzhľadom na prebiehajúci konkurz
na majetok úpadcu a poňatie sporných nehnuteľností do súpisu, jediný spôsob, ktorým si žalobca

mohol uplatniť vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam je postup podľa zákona o konkurze a
reštrukturalizácii (vylučovacou žalobou) a nie podaním žaloby o určenie vlastníckeho práva podľa
Občianskeho zákonníka, keďže zákon o konkurze a reštrukturalizácii je špeciálnym právnym predpisom,
ktorý má prednosť a ktorý výslovne ustanovuje postup na uplatnenie vlastníckeho práva k majetku, ktorý
bol zaradený do súpisu.

Odvolací súd tento právny názor prvostupňového súdu nepovažuje za správny.Podľa ustálenej súdnej praxe je naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo je
či nie je, daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez
takéhoto určenia jeho právne postavenie stalo neistým; žaloba domáhajúca sa určenia podľa § 80 písm.

c/ O.s.p. nemôže byť spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti podľa
ust. § 80 písm. b/ O.s.p.

Aj v prípade, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti, môže byť naliehavý právny záujem na určení
daný vtedy, ak sa tým vytvorí pevný právny základ pre právne vzťahy medzi účastníkmi a predíde sa tak

prípadným ďalším žalobám na plnenie, alebo ak žaloba na splnenie povinnosti nerieši alebo nemôže
riešiť celý obsah alebo dosah sporného právneho vzťahu alebo práva.

Ak sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľností, u ktorých je v katastri nehnuteľností
zapísaný ako vlastník niekto iný, má vo vzťahu k tejto osobe nepochybne naliehavý právny záujem na
požadovanom určení, pretože s prihliadnutím k významu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností

je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcu je za tejto situácie neisté a že bez uvažovaného
určenia by jeho právo mohlo byť aj ohrozené. Pretože súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam je podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností, je žaloba na
určenie vlastníckeho práva spôsobilým právnym prostriedkom k odstráneniu neistoty o skutočných
právnych vzťahoch medzi účastníkmi.

Odvolací súd vychádza z ustálených záverov súdnej praxe, že zo skutočnosti, že vec bola zaradená do
súpisu majetku patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu, nie je možné vyvodiť, že by žalobca nemal
naliehavý právny záujem na určení, či je vlastníkom tejto veci. Nedostatok naliehavého právneho záujmu
na určení, kto je či nie je vlastníkom veci, podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné vyvodzovať

ani z ustanovenia § 78 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého ten, kto uplatňuje
právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu, musí tak urobiť u správcu na súde žalobou, podanou proti
správcovi s tým, že ak sa právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu včas neuplatní, zanikne, a to
najneskôr rozvrhnutím výťažku zo speňaženia dotknutého majetku. Je toho názoru, že aj keď k vylúčeniu
veci zo súpisu podstaty môže dôjsť (pokiaľ táto otázka nebola vyriešená mimosúdnou dohodou) len na

základe rozhodnutia súdu o vylúčení veci zo súpisu podstaty, nebráni to úspešnému uplatneniu žaloby
na určení vlastníckeho práva k veci. Obidve žaloby totiž majú svoje opodstatnenie dané predmetom
konania, ktorý nimi bol určený; pretože predmety týchto žalôb sa líšia, možnosť uplatnenia jednej z nich
nevylučuje úspešné uplatnenie druhej. Výrokom vylučovacej žaloby sa totiž nerieši vlastnícke právo k
veci, aj keď touto otázkou sa súd bude zaoberať spravidla v odôvodnení rozhodnutia ako s predbežnou

otázkou, naproti tomu v prípade žaloby o určenie vlastníctva súd môže skúmať, či žalobca je alebo nie
je vlastníkom veci. Na základe rozsudku ohľadne určenia vlastníctva, ktorý by bol v prospech žalobcu a
v neprospech úpadcu, je správca sám povinný vylúčiť vec zo súpisu, pretože táto nepatrí do konkurznej
podstaty, a v prípade, pokiaľ tak správca sám neurobí, žaloba o určení vlastníckeho práva je podkladom
k tomu, aby súd, ktorý koná o vylučovacej žalobe uložil správcovi povinnosť vylúčiť určitú vec zo súpisu

podstaty.

Je možné pripustiť, že súd by mohol zamietnuť určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého právneho
záujmu za situácie, ak by žaloba o vylúčenie veci bola podaná včas a súd ju zamietol a zároveň by
konštatoval, že vec je zapísaná do konkurznej podstaty oprávnene. V preskúmavanej veci však zo

spisu vyplýva, že žalobca si podal takúto vylučovaciu žalobu na Okresnom súde Banská Bystrica, kde
odvolací súd vykonal dopyt na zistenie, či vec je právoplatne skončená a bolo zistené, že konanie o
vylúčenie majetku žalobcu zo súpisu, vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 26Cbi
63/2011 doposiaľ nie je právoplatne skončené.

Z uvedených dôvodov právny názor, vyslovený prvostupňovým súdom v napadnutom rozhodnutí, že
žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k sporných nehnuteľnostiam,
odvolací súd považoval za nesprávny. Preto rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie, v ktorom sa súd prvého stupňa bude zaoberať opodstatnenosťou žaloby vo veci samej.

V novom rozhodnutí vo veci súd prvého stupňa v zmysle ustanovenia § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne aj
o trovách odvolacieho konania.

Podľa § 226 O.s.p. súd prvého stupňa je v ďalšom konaní viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .