Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. júl 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Sd/27/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200469
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7014200469.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudca JUDr. Pavol Naď v právnej veci navrhovateľa I.. S. D., L.. X. S.

XXXX, J. Y. D. XX, XXX XX C., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta 8-10, 813
63 Bratislava, o starobný dôchodok, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 250q ods. 2 O. s. p. z dôvodov uvedených v ustanovení § 250j ods. 2 písm. d) O. s. p. s použitím
§ 250l ods. 2 O. s. p. z r u š u j e rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 03.02.2014 a zo
16.04.2014 a vec v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 03.02.2014 odporkyňa podľa § 142 ods. 4 písm. a)

zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.
100/1988 Zb.“) a podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom znení

(ďalej len „zákon o sociálnom poistení“)zamietla žiadosť navrhovateľa z 29.10.2013.

V odôvodnení rozhodnutia z 03.02.2014 odporkyňa uviedla:

„Neformálnou žiadosťou doručenou 29. októbra 2013 ste si uplatnili nárok na starobný dôchodok so
zohľadnením služobného pomeru zaradeného do I. a II. kategórii funkcií.

V konaní o starobnom dôchodku ste potvrdením Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia číslo
65101004084201 z 24. októbra 2013 preukázali, že Vám bol od 2. apríla 1999 priznaný výsluhový
dôchodok podľa § 26 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení zákona č.
131/1999 Z. z. a podľa ustanovenia § 125 ods. 11 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení
policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa od 1. júla 2002 naďalej považuje za

výsluhový dôchodok.

Pre nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku Vám bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej
služby od 1. októbra 1962 do 30. septembra 1964, doba služobného pomeru vojaka z povolania od 1.októbra do 30. júna 1970 zaradené do I. kategórie funkcií, doba služobného pomeru vojaka z povolania
od 1. júla 1970 do 31. decembra 1992 zaradená do II. kategórie funkcií a doba služobného pomeru
vojaka z povolania od 1. januára 1993 do 1. apríla 1999 zaradená do I. kategórie funkcií.

Pretože ste získali najmenej 25 rokov zamestnania a vykonávali najmenej 20 rokov službu zaradenú do
I. a II. kategórie funkcií, vznikol Vám nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. b) zákona
č. 100/1988 Zb. od 8. apríla 1997, t.j. pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 114/1998 Z.z.

Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 721/2004 Z.z. v konaniach o nárokoch
na dávky a ich výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004 a o ktorých
nebolo do tohto dňa rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.

Podľa § 142 ods. 4 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o dávke dôchodkového zabezpečenia vojaka z
povolania rozhoduje Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.

Sociálna poisťovňa je príslušná na rozhodovanie o nároku na starobný dôchodok v zmysle zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Pretože Sociálna poisťovňa nie je príslušná na rozhodnutie o Vašom starobnom dôchodku, Vašu žiadosť

zamietame.

Zároveň Vám oznamujeme, že po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia bude Vaša žiadosť
odstúpená Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia.“

2. Po podaní opravného prostriedku navrhovateľa z 25. februára 2014 odporkyňa vydala

v danej právnej veci ďalšie rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo 16.04.2014, ktorým rozhodla podľa §

26a zákona č. 100/1988 Zb. a § 259 ods. 1 zákona o sociálnom poistení (v znení zákona č. 721/2004
Z.z.) tak, že zamietla žiadosť navrhovateľa z 29.10.203.

V odôvodnení rozhodnutia zo 16.04.2014 odporkyňa zopakovala zistenia vzťahujúce sa na
navrhovateľovi priznaný výsluhový dôchodok podľa obsahu potvrdenia Vojenského úradu sociálneho
zabezpečenia č. 65101004084201 z 24. októbra 2013, od 2. apríla 1999, pri zhodnotení dôb výkonu

základnej vojenskej služby od 01. októbra 1962 do 30. septembra 1964 a výkonu služobného pomeru
vojaka z povolania od 01. októbra 1964 do 01. apríla 1999 v I. a II. kategórií funkcií, tak ako je to uvedené
podrobne v odôvodnení rozhodnutí odporkyne z 03.02.2014 a 16.04.2014.

Pokiaľ ide o právnu argumentáciu odporkyňa v rozhodnutí zo 16.04.2014 vychádzala z ustanovení § 259
ods. 1 zákona o sociálnom poistení a § 26a ods. 1, 2 zákona č. 100/1988 Zb., konštatujúc nasledovné:

„Služobný pomer Vám skončil dňa 1. apríla 1999.

Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 721/2004 Z. z. v konaní o nároku
na dôchodok a jeho výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktorý vznikol pred 1. januárom 2004, sa
rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.

Na základe Vašej žiadosti z 1. júna 2005 o starobný dôchodok od 7. februára 2005 Vám bol v súlade

s právnym stavom platným v čase podania žiadosti priznaný pomerný starobný dôchodok podľa § 26a
zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov od 7. februára 2005.Podľa § 26a ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov policajt, profesionálny vojak
a vojak prípravnej služby má nárok na pomerný starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 10
rokov a dosiahol vek aspoň 60 rokov.

Podľa § 26a ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov policajtovi, profesionálnemu
vojakovi a vojakovi prípravnej služby sa do doby zamestnania potrebnej na nárok na pomerný starobný
dôchodok nezapočítava profesionálna služba, ak túto službu vykonával v rozsahu zakladajúcom nárok
na výsluhový dôchodok alebo ak policajtovi, vojakovi a vojakovi prípravnej služby bol priznaný invalidný
výsluhový dôchodok.

Sociálna poisťovňa Vám právoplatným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo 7. novembra 2005 podľa §

26a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov priznala pomerný
starobný dôchodok.

Na nárok na Váš pomerný starobný dôchodok bola započítaná celá doba zamestnania (resp. poistenia),
ktorú ste získali a preto zvýšenie pomerného starobného dôchodku nie je možné.

Zároveň Vám nie je možné priznať ďalší starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom

zabezpečení, pretože dôchodok za civilné doby zamestnania Vám priznaný bol, a naďalej Vám je
vyplácaný.

Týmto meníme naše rozhodnutie č. XXX XXX XXXX zo dňa 3. februára 2014.“

II.

1. Navrhovateľ vo včas podanom opravnom prostriedku z 25.02.2014 uviedol, že podľa

jeho názoru žiadosť o prehodnotenie starobného dôchodku z 24.10.2013 je opodstatnená tvrdiac, že
jeho nárok na úpravu starobného dôchodku z titulu výkonu funkcií v I. a II. dôchodkovej kategórií
je založený na dobe služby profesionálneho vojaka a ďalej na tom, že za profesionálnych vojakov
bolo poistené odvádzané do všeobecného systému sociálneho zabezpečenia až do 30. apríla 1998
a napokon aj na tom, že podľa platnej právnej úpravy sa nároky vyplývajúce zo zaradenia do I. a II.

pracovnej kategórie priznávajú do 31.12.2023.

Ďalej tvrdil, že napadnuté rozhodnutie obsahuje poukaz na právne normy priamo nesúvisiace s
predmetom konania, takže nie je možné z neho zistiť, prečo mu bol nárok odopretý. Rozhodnutie
odporkyne z 03.02.2014 preto označil za nepreskúmateľné. Navrhol, aby súd zrušil napadnuté
rozhodnutie a odporkyni prikázal, aby vo veci ďalej konala.

2. Navrhovateľ podal opravný prostriedok aj proti rozhodnutiu odporkyne zo 16.04.2014

(návrh na preskúmanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne súdom z 26.05.2014), v ktorom uviedol:

„Napadnuté rozhodnutie vychádza z chybného právneho hodnotenia veci.

Na vybavenie mojej žiadosti odporkyňa nesprávne aplikovala ust. § 26a ods. 2 zák. č. 100/1988 Zb., v
dôsledku čoho dospela k záveru, že na nárok na starobný dôchodok, ktorý mi bol priznaný, bolo možné

započítať iba dobu civilného zamestnania (poistenia) a že doba služby profesionálneho vojaka zakladáiba nárok na výsluhový dôchodok, ktorý mi bol tiež priznaný, takže niet zákonného dôvodu na zvýšenie
môjho starobného dôchodku, resp. priznanie ďalšieho starobného dôchodku.

S týmto právnym názorom sa nestotožňujem.

Podľa § 259 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) v konaní o nároku
na dôchodok a jeho výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktorý vznikol pred 1. januárom 2004, sa
rozhodne podľa predpisov účinných k 31.12.2003.

Nárok na starobný dôchodok z I. resp. II. kategórie funkcií podľa piatej časti zák. č. 100/1988 Zb. (ďalej
len „zákon o sociálnom zabezpečení“) mi nevznikol, preto moju službu profesionálneho vojaka treba
hodnotiť v súlade s § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a § 14 ods. 4 zákona o sociálnom

zabezpečení ako zamestnanie v I. a II. pracovnej kategórii.

Podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II.
pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023.

Podľa § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000
službu v I. alebo II. kategórií, alebo službu v I. alebo II. kategórií funkcií má po 31. decembri 1999 nárok

na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 58 rokov a vykonával
službu v I. kategórií funkcií 16 rokov alebo 17,5 roka v II. kategórií funkcií.

Zustanovenia§274ods.1zákonaosociálnompoistenívyplýva,ževýkonzamestnaniavI.aII.kategórií,
resp. v I. a II. kategórií funkcií podľa § 14 ods. 4 zákona o sociálnom zabezpečení má vplyv v nielen na
zachovanie nároku na prepočet dôchodku aj podľa zákona o sociálnom zabezpečení, ale aj na skorší

vznik nároku na starobný dôchodok, t.j. pred dovŕšením veku 62 rokov.

Službu profesionálneho vojaka som v dobe od 1.10.1964 do 31.3.1999 vykonával v I. kategórii funkcií
12 okov a v II kategórií funkcií 22 rokov a 6 mesiacov a službu vojaka základnej služby som v dobe
od 1.10.1962 do 30.9.1964 v I. kategórií funkcií vykonával dva roky, teda spolu 36 rokov a 6 mesiacov;
orgány vojenskej správy pritom poistené odovzdávali do všeobecného systému sociálneho poistenia až

do 30. apríla 1998.

Odporkyňa mi teda už pri priznávaní starobného dôchodku v roku 2005 mala do nárokov na dôchodok
zhodnotiť službu v I. a II. kategórií funkcií a pretože tak neurobila, musí tak urobiť teraz na základe mojej
žiadosti z 24.10.2013 a pri výpočte výšky dôchodku by mala uplatniť postup a metodiku naznačenú v
Rozhodnutí Najvyššieho súdu SR č. 83/2013 (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7So/138/2011).

V tejto súvislosti považujem za potrebné uviesť, že Najvyšší súd SR, za účelom ustálenia a
zjednotenia justičnej praxe uverejnil v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR (v
čiastkach 5/2011, 7/2011 a 6/2013 celkom 7 judikátov, týkajúcich sa vecí bývalých vojakov a policajtov
domáhajúcich sa starobného dôchodku.

Jednotlivé judikáty nie sú síce identické, pretože sa týkajú vecí s rôznym skutkovým základom, ale jedno

majú spoločné - všetky vychádzajú zo zásady zohľadnenia doby služby vojaka a policajta na nárok na
starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a to zásady garantovania nárokov
získaných výkonom zamestnania v I. a II. kategórií podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

Vzhľadom na uvedené navrhujem, aby príslušný krajský súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil
odporkyni na ďalšie konanie.“3. Na pojednávaní pred Krajským súdom v Košiciach konanom 03.10.2014 navrhovateľ

v právnej nadväznosti na podaný opravný prostriedok argumentoval nasledovne:

„Na písomne podanom opravnom prostriedku trvám a upresňujem ho v tom zmysle, že obsah

ustanovenia § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení má byť chápaný v znení novely vykonanej
zákonom č. 376/1997 Z.z., ktorá upravovala nároky z I. a II. pracovnej kategórie, resp. I. a II. kategórie
funkcií po 31.12.1998 a nie v znení novely vykonanej zákonom č. 355/1999, ktorá obsahovala úpravu
týchto nárokov po 31. 12. 1999. To preto, lebo si myslím, že nárok na dôchodok mi vznikol v priebehu
roku 1998. V rámci dokazovania navrhujem vykonať iba dôkazy - oboznámiť rozhodnutie ústredia
sociálnej poisťovne zo 7.11.2005 o priznaní starobného dôchodku v rozsahu určenia dátumu 29.4.2001

ako deň vzniku nároku na starobný dôchodok a ďalej absencie úvah o zohľadnení výkonu služby v I.
a II. kategórii funkcií pri určení dňa vzniku nároku na dôchodok a pri určení výmery dôchodku. Ďalej
navrhujem oboznámiť potvrdenie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenie o služobnom pomere z
26.11.2013.

Ustanovenie § 26a ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení, ktoré bolo aplikované v druhom

napadnutom rozhodnutí nemá žiadnu právnu relevanciu. Ide o ustanovenie, ktoré vylučuje vojakov a
policajtov z nárokov na pomerný starobný dôchodok v tom zmysle, že na nárok na pomerný starobný
dôchodok sa im nezapočítava služba zakladajúca nárok na výsluhový dôchodok. Toto ustanovenie teda
nevylučuje vojakov a policajtov zo systému všeobecného dôchodkového poistenia ako celku a jeho
zmyslom je vlastne iba zabrániť dvojitému priznávaniu dávok. Podstatné v tejto súvislosti je podľa môjho

názoru to, že § 26a ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení nemá žiadnu súvislosť s úpravou nárokov z
I.aII.kategóriefunkcií.Zákontietonárokyupravujeosobitne,užvspomínanom§174,ktorýjezhľadiska
systematiky zákona obsiahnutý v samostatnej druhej hlave, desiatej časti. Za dôležité považujem aj to,
že od roku 1992, keď bol § 174 včlenený do zákona o sociálnom zabezpečení bolo toto ustanovenie
až do roku 1999 každoročne novelizované v tom zmysle, že lehoty uvedené v ods. 1 a 2 boli o jeden

rok posúvané dopredu. Druhá hlava, desiatej časti zákona bola ale vždy pomenovaná ako úprava
nárokov z I. a II. pracovnej kategórie a z I. a II. kategórie funkcií. To teda podľa môjho presvedčenia
znamená, že zákon priamo predpokladá, že aj po tom, čo boli vojaci odčlenení zo všeobecného systému
dôchodkového poistenia, budú ich nároky z I. a II. kategórie funkcií aj po roku 1992, keď boli kategórie
zrušené uspokojované zo všeobecného systému dôchodkového poistenia.

4. Na pojednávaní 31.07.2015 pred Krajským súdom v Košiciach sa navrhovateľ vyjadril

k doplňujúcemu vyjadreniu odporkyne z 03.12.2014, pričom uviedol, že z jeho obsahu vyplýva, že
odporkyňa zmenila svoj právny pohľad na danú právnu problematiku. Kým na začiatku bola jeho
žiadosť o dôchodok zamietnutá z dôvodu, že je poberateľom výsluhového dôchodku podľa zákona č.
114/1998 Z. z. následne odporkyňa vzhliadla prekážku pre priznanie starobného dôchodku v tom, že

jeho služobný pomer netrval k 31.12.1999. V súvislosti s judikatúrou, na ktorú poukázala odporkyňa v
písomných vyjadreniach doručených súdu, navrhovateľ uviedol, že odporkyňou uvádzané judikáty NS
SR podľa jeho názoru nemôžu byť základom pre právne relevantný názor v jeho veci. Tvrdil ďalej, že
vek rozhodný pre priznanie zvýhodnených pracovných kategórií dosiahol v apríli 1998, teda v dobe
účinnosti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 376/1997 Zb., pričom

daný právny predpis ukladal, aby služobný pomer trval k 31.12.1998. Danú právnu podmienku podľa
jeho názoru splnil, pretože služobný pomer ukončil až 01.04.1999. Daný fakt podľa jeho názoru Sociálna
poisťovňa, ústredie Bratislava ignoruje. V tejto súvislosti poukázal na stanovisko Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, vydané pod č. R 48/1998, ktoré si odporkyňa podľa názoru navrhovateľa tiež
vyložila nesprávne. Výklad daného stanoviska má byť podľa jeho názoru realizovaný podľa zákona

účinného v čase vzniku nároku na dávku, pričom zároveň naráža na zásadu časovej pôsobnosti
právnych noriem. Z danej argumentácie vyvodil záver, že v jeho právnej veci je potrebné aplikovať zákon
č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 376/1997 Zb.

III.1. Odporkyňa v písomnom vyjadrení z 13.06.2014 k obsahu opravných prostriedkov

navrhovateľa z 25.02.2014 a 26.05.2014 argumentovala nasledovne:

„Napadnutým O. č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16. apríla 2014 bola navrhovateľovi podľa § 26a zákona

č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a § 259 ods. 1 zákona v znení
zákona č. 721/2004 Z. z. zamietnutá žiadosť z 29. októbra 2013. Týmto rozhodnutím bolo zmenené
rozhodnutieČ..XXXXXXXXXXXzodňa3.februára2014.Opravnýprostriedokprotitomutorozhodnutiu
bol Vášmu súdu postúpený dňa 11. apríla 2014.

Navrhovateľ namieta, že na vybavenie jeho žiadosti bolo nesprávne aplikované ust. § 26a ods. 2 zákona
č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a poukazuje na § 174 ods. 1

zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a § 274 ods. 1 zákona.

Jeho námietka nie je dôvodná z nasledovných právnych a skutkových dôvodov.

Neformálnou žiadosťou, ktorá bola ústrediu Sociálnej poisťovne doručená 29. októbra 2013 si
navrhovateľ uplatnil nárok na starobný dôchodok so zohľadnením služobného pomeru zaradeného do
I. a II. kategórii funkcií.

V konaní bol zistený nasledovný skutkový a právny stav.

Z potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č.p.: 65101004084201 z 24. októbra 2013
vyplýva, že navrhovateľovi bol podľa § 26 zákona Národnej rady SR č. 114/1998 Z. z. o sociálnom
zabezpečení vojakov v znení zákona č. 131/1999 Z. z. priznaný výsluhový dôchodok od 2. apríla 1999.

Prenároknavýsluhovýdôchodokajehovýškubolazhodnotenádobavýkonuzákladnejvojenskejslužby

od 1. októbra 1962 do 30. septembra 1964 v I. kategórii funkcií, doba služobného pomeru vojaka z
povolania od 1. októbra 1964 do 30. júna 1970 v I. kategórií funkcií, doba služobného pomeru vojaka z
povolania od 1. júla 1970 do 31. decembra 1992 v II. kategórii funkcií a doba služobného pomeru vojaka
z povolania od 1. januára 1993 do 1. apríla 1999 v I. kategórií funkcií.

Služobný pomer skončil dňa 1. apríla 1999.

Podľa§259ods.1zákonavznenízákonač.721/2004Z.z.vkonaníonárokunadôchodokajehovýplatu
z dôchodkového zabezpečenia, ktorý vznikol pred 1. januárom 2004, sa rozhodne podľa predpisov
účinných do 31. decembra 2003.

Na základe žiadosti navrhovateľa z 1. júna 2005 o starobný dôchodok od 7. februára 2005 mu bol v
súlade s právnym stavom platným v čase podania žiadosti priznaný pomerný starobný dôchodok podľa §

26a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov od 7. februára 2005.

Podľa § 26a ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov policajt, profesionálny vojak
a vojak prípravnej služby má nárok na pomerný starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 10
rokov a dosiahol vek aspoň 60 rokov.

Podľa § 26a ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov policajtovi, profesionálnemu

vojakovi a vojakovi prípravnej služby sa do doby zamestnania potrebnej na nárok na pomerný starobnýdôchodok nezapočítava profesionálna služba, ak túto službu vykonával v rozsahu zakladajúcom nárok
na výsluhový dôchodok alebo, ak policajtovi, vojakovi a vojakovi prípravnej služby bol priznaný invalidný
výsluhový dôchodok.

Sociálna poisťovňa navrhovateľovi právoplatným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo 7. novembra 2005
podľa § 26a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov priznala
pomerný starobný dôchodok.

Na nárok na pomerný starobný dôchodok bola započítaná celá doba zamestnania (resp. poistenia),
ktorú získal, a preto zvýšenie pomerného starobného dôchodku nie je možné.

Zároveň nie je možné priznať ďalší starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom

zabezpečení, pretože dôchodok za civilné doby zamestnania navrhovateľov priznaná bol, a naďalej
mu je vyplácaný.“

2. V doplňujúcom vyjadrení z 03.12.2014 odporkyňa právne argumentovala nasledovne:

„Podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení

neskorších predpisov občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie,

prípadne službu I. a II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež,
ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň

a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a),
prípadne 9,5 roka, ak ide o zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom
v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií,

b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.
a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií,

c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.
a), prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní

uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií, alebo 17,5 roka v
službe II. kategórie funkcií, alebo

d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a),
prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l), alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.

Podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, podmienkou

vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo
služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999.

V súlade so zovšeobecneným právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky „Nárok na
dávku sa posudzuje podľa predpisov platných v čase jej priznania, ak zákon neustanovuje inak“ (R

48/1998).

Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia
zamestnania do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023.Medzi uvedené nároky patrí aj zníženie dôchodkového veku, ale len za predpokladu, že služba v I.
kategórii funkcií trvala k 31. decembru 1999. Takýto je aj zovšeobecnený právny názor Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5/2011 (R

53/2011).

Zámerom zákonodarcu vzhľadom na predĺženie zaraďovania zamestnaní podľa právneho poriadku
Slovenskej republiky do I. a II. pracovnej kategórie až do 31. decembra 1999 bolo umožniť skorší vznik
nároku na starobný dôchodok len u tých poistencov, ktorí po 31. decembri 1999 splnia ďalšie podmienky
a hoci zamestnanie alebo službu vykonávajú ďalej, ale v požadovanom rozsahu ju už nemôžu získať

práve z dôvodov zrušenia pracovných kategórii od 1. januára 2000.

Navrhovateľ v zamestnaní zaradenom do I. (II.) kategórii funkcii, služobný pomer skončil 1. apríla 1999,
teda netrval k 31. decembru 1999.

Žiaden právny predpis neumožňuje na vznik nároku na starobný dôchodok vychádzať zo znenia
právneho predpisu účinného k dátumu ukončenia služobného pomeru, a to ani na účely zníženia
dôchodkového veku.

Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žiadame, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie č.
XXX XXX XXXX X zo dňa 3. februára 2014 v spojení s rozhodnutím zo dňa 16. apríla 2014 ako vecne
správne potvrdil.“

IV.

Súd v konaní podľa tretej hlavy, piatej časti O. s. p. (§ 250l a nasl. O. s. p. - rozhodovanie o opravných

prostriedkoch protirozhodnutiamsprávnychorgánovverejnejsprávy)preskúmalrozhodnutiaodporkyne
napadnuté opravnými prostriedkami navrhovateľa, vydané v konaní o jeho žiadosti z 29.10.2013 a
dospel k záveru, že rozhodnutia vydané odporkyňou v preskúmavanej právnej veci je nevyhnutné zrušiť
z procesnoprávnych dôvodov uvedených v ustanovení § 250j ods. 2 písm. d) O. s. p. s použitím § 250l
ods. 2 O. s. p., teda pre nepreskúmateľnosť rozhodnutí odporkyne vyplývajúcu z nedostatku dôvodov

vydaných administratívnych rozhodnutí.

Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v
jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Konanie vo veciach sociálneho poistenia je upravené v tretej časti zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov (§ 172 a nasl. uvedeného zákona; ďalej len „zákon o sociálnom

poistení“).

Podľa § 184 ods. 1 zákona o sociálnom poistení dávkové konanie sa začína, ak tento zákon
neustanovuje inak, na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok
na výplatu dávky.

Podľa § 186 ods. 3 uvedeného zákona, podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť

zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka, čo sa navrhuje, a musí byť podpísané a označené dátumom
podania.

Ak podanie neobsahuje predpísané náležitosti alebo nebolo predložené na tlačive určenom Sociálnou
poisťovňou (§ 184 ods. 5 zákona o sociálnom poistení), organizačná zložka Sociálnej poisťovne pomôže
účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne výzve účastníka konania, aby v určenej lehotenedostatky odstránil. Súčasne upozorní účastníka konania na dôsledky neodstránenia nedostatkov na
ďalší priebeh konania (§ 186 ods. 4 zákona o sociálnom poistení).

Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo

spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení
rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na
rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na
ktorých základe rozhodovala (§ 209 ods. 1, 4 zákona o sociálnom poistení).

Ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu odporkyne, právnym podnetom pre začatie
administratívneho konania v preskúmavanej právnej veci bola „Žiadosť o prehodnotenie starobného

dôchodkuprenezohľadneniepracovnýchkategórií“vypracovanánavrhovateľom24.10.2013adoručená
Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava 29.10.2013. Navrhovateľ v nej uviedol skutočnosti, na základe
ktorých žiada „prehodnotiť starobný dôchodok“, tvrdiac, že je poberateľom výsluhového dôchodku a
starobného dôchodku priznaného rozhodnutím odporkyne zo 07.11.2015, pričom podľa jeho tvrdenia v
konaní o priznanie starobného dôchodku mu nebol zohľadnený výkon funkcií I. dôchodkovej kategórie

zadobuod01.10.1964do28.02.1970aII.dôchodkovejkategóriezadobuod01.03.1970do01.04.1999.

Podľa názoru súdu, posudzujúc dané podanie navrhovateľa podľa jeho obsahu, navrhovateľ sa
žiadosťou z 24.10.2013 domáhal priznania starobného dôchodku so zohľadnením všetkých právnych
podmienok podľa právneho stavu daného zákonom o sociálnom poistení a predchádzajúcou právnou
úpravou (zákon č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov), a to zrejme v reakcii navrhovateľa

na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vzťahujúcu sa na právnu problematiku dôchodku
bývalých vojakov a príslušníkov policajného zboru. Priebeh a obsah súdneho preskúmavacieho konania
danú skutočnosť potvrdili, čo bolo základom pre posúdenie dôvodnosti navrhovateľom vznesených
námietok v opravnom prostriedku z 25.02.2014 proti rozhodnutiu odporkyne z 03.02.2014 a taktiež v
opravnom prostriedku z 26.05.2014 proti rozhodnutiu odporkyne zo 16.04.2014.

Súd pritom vychádzal z ustálenej súdnej a administratívnoprávnej praxe v konaní vo veciach sociálneho
poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, podľa ktorej rozhodnutia vydané odporkyňou v konaní o
uplatnenom nároku tvoria jeden právny celok, ktorý je predmetom súdneho preskúmavacieho konania.

Za daného stavu zmenové rozhodnutie odporkyne č. 400 408 7710 0 zo 16.04.2014, ktorým odporkyňa
podľa § 26a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a §

259 ods. 1 zákona o sociálnom poistení (v znení zákona č. 721/2004 Z. z.) zamietla hore uvedenú
žiadosť navrhovateľa z 29.10.2013 svojou výrokovou časťou, ani obsahom a rozsahom odôvodnenia
rozhodnutia nie je takým administratívnym rozhodnutím, ktoré by zodpovedalo obsahu uplatnenej
žiadosti navrhovateľa. Navrhovateľ sa totiž nedomáhal v konaní priznania pomerného starobného
dôchodku podľa § 26a zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov tak, ako to právne

definovala odporkyňa v zmenovom rozhodnutí zo 16.04.2014, ale podľa názoru súdu jeho žiadosť
smerovala k preskúmaniu právnych podmienok pre priznanie starobného dôchodku vo všeobecnom
systéme sociálneho poistenia podľa zákona o sociálnom poistení pri zohľadnení predchádzajúcich
právnych úprav.

V odporkyňou podaných písomných vyjadreniach v priebehu súdneho preskúmavacieho konania,

predovšetkým v doplňujúcom vyjadrení odporkyne z 03.12.2014 je už síce badateľný právny
argumentačný posun u odporkyne k predmetu uplatneného nároku, avšak samotné rozhodnutia
z 03.02.2014 a 16.04.2014, ktoré súd v predmetnej veci zrušil pre nedostatok dôvodov nie sú
preskúmateľnými práve pre právny nesúlad v hore naznačenom smere s predmetom uplatneného
nároku.Procesnoprávnaúpravasprávnehosúdnictvav druhejatretejhlave,piatejčastiO.s.p.austálenásúdna
prax neumožňuje súdu nahrádzať alebo meniť, resp. dopĺňať obsah skutkových a právnych dôvodov,
ktoré viedli orgán verejnej správy k vydaniu preskúmavaného rozhodnutia.

Súd preto iba vo všeobecnej právnej rovine uvádza, že ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu,
navrhovateľovi bol rozhodnutím odporkyne č. 400 408 7710 zo 07.11.2005 priznaný podľa § 26a zákona
č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a podľa § 259 ods. 1 a § 262 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení starobný dôchodok. Podľa potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia z 26.11.2013
a ďalších listinných dôkazov obsiahnutých v administratívnom spise odporkyne je zároveň navrhovateľ

poberateľom výsluhového dôchodku podľa § 26 zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení
vojakov, v nadväznosti na ustanovenie § 125 ods. 11 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení
policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z týchto základných právne významných
skutočností, ako aj z navrhovateľom deklarovaných všetkých dôb dôchodkového poistenia, je povinná
v ďalšom konaní vychádzať odporkyňa pri posudzovaní nároku navrhovateľa, pri zohľadnení ďalších
skutočností, ktoré vyšli najavo aj v priebehu súdneho preskúmavacieho konania v danej právnej veci.

V súlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k danej právnej problematike
bude pritom povinnosťou odporkyne preskúmať, či u navrhovateľa boli zhodnotené pre dôchodkové
účely všetky doby sociálneho poistenia vykázané tak vo všeobecnom ako aj v osobitnom systéme
sociálneho poistenia. Právny súlad a zlučiteľnosť navrhovateľovi priznaných nárokov na výsluhový
dôchodok podľa zákona č. 114/1998 Z.z. (v znení zákona č. 107/1999 Z.z.) a pomerný starobný

dôchodok podľa § 26a zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov je daný predmetnými
právnymi úpravami a potvrdený rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr.
Rozsudok NS SR č.k. 9So/43/2011 z 29.03.2012). Možnosť priznania ďalšej prípadnej dôchodkovej
dávky alebo prehodnotenia výšky priznaného pomerného starobného dôchodku alebo právne dôvody
nemožnosti aplikácie platnej právnej úpravy pre navrhovateľom uplatnený nárok, musí byť pritom

obsahom ďalšieho rozhodnutia odporkyne v preskúmavanej právnej veci.

Súd vychádzajúc z hore uvedeného skutkového a právneho stavu veci a opierajúc sa o obsah
administratívneho spisu odporkyne a závery vyplývajúce zo súdneho preskúmavacieho konania,
rozhodol o zrušení vydaných rozhodnutí odporkyne z právnych dôvodov uvedených vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O. s. p. s použitím § 250l ods. 2 O. s. p. tak,
že navrhovateľovi, ktorý bol v konaní úspešný náhradu trov konania nepriznal, keďže navrhovateľ si v
konaní žiadne trovy neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s ods. 1, druhá veta O.s. p. a contrario).