Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 30, 2015

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 10C/126/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714205125
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Rajňák

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2015:1714205125.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok so sídlom v Pezinku rozhodol samosudca JUDr. Peter Rajňák v právnej veci

navrhovateľa: I. - A., O..I.., K. R. XX/b, XXX XX D., X.: XX XXX XXX, proti odporcovi: A. Q., R.
XX.XX.XXXX, W. X, XXX XX I. Z., o zaplatenie 608,79 eur s príslušenstvom , takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným na súd dňa 30.05.2014 domáhal, aby súd zaviazal zaplatiť odporcu
na účet žalobcu sumu 608,79 eur a to aj úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 608,79 eur
od 28.08.2012 až do zaplatenia a nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 36 eur, všetko do troch
dní od právoplatnosti rozhodnutia. Návrh odôvodnil tým, že odporca odoberal zemný plyn na odbernom

mieste W. X, I. Z.. Zamestnancami navrhovateľa bolo dňa 26.06.2012 pri kontrole odberného miesta
odporcu zistené, že odporca na vyššie uvedené odbernom mieste odoberá plyn meradlom, na ktorom
bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, konkrétne poškodený kryt počítadla, na
ktorom boli vylomené držiaky. Dochádzalo tak k odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. O zistených skutočnostiach bol spísaný zápis, zhotovená
fotodokumentácia a meradlo bolo demontované.

Navrhovateľ sa odvolal na ustanovenie § 59 ods. 1 písm. d) Zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike
(platného a účinného v čase zistenia neoprávneného odberu plynu) podľa ktorého je neoprávnený

odberu plynu aj odber plynu bez určeného meradla alebo s meradlom, ktoré nebolo namontované
prevádzkovateľom siete, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.
Podľa navrhovateľa je odporca ako odoberateľ plynu podľa ustanovenia § 59 ods. 2 Zákona o
energetike povinný uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu, ktorá neoprávneným odberom
vznikla. Škoda navrhovateľovi vznikla tým, že odporca v období, za ktoré si navrhovateľ uplatňuje
nárok na náhradu škody teda v období od 22.05.2012 do 19.07.2012 odoberal plyn meradlom, na
ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Na stanovenie výšky škody

použil navrhovateľ ustanovenia všeobecného záväzného právneho predpisu, ktorým bola vyhláška
Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky 155/2005 Z.z..

Navrhovateľ vyfakturoval odporcovi faktúrou číslo XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX škodu
spôsobenú neoprávneným odberom plynu v sume 608,79 eur. Faktúra bola splatná dňa 27.08.2012.Okresný súd v Pezinku dňa 06.11.2014 vo veci vydal platobný rozkaz, ktorým odporcovi uložil, aby v
lehote do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi celú žalovanú sumu.

Odporca voči platobnému rozkazu dňa 26.11.2014 podal odpor v ktorom uviedol, že sa žiadneho

poškodenia plynomeru nedopustil a žiadnu škodu navrhovateľovi nespôsobil. Podľa jeho názoru
nemožno vznik škody vyvodzovať z akéhokoľvek poškodenia meradla, pričom v tomto prípade ani
nebolo preukázané poškodenie plomby meradla, ale iba z preukázaného zásahu do plynomeru
dôsledkom ktorého by bolo nesprávne zaznamenávanie odobratého zemného plynu. Podľa odporcu
žiadne z ustanovení zákona číslo 656/2004 Z.z. nezbavuje navrhovateľa povinnosti preukázať, že

mu v dôsledku údajného protiprávneho konania odporcu vznikla nejaká škoda. Aj keby navrhovateľ
argumentoval tým, že v tomto prípade je zodpovednosť za škodu založená na objektívnom princípe, je
na navrhovateľovi aby v otázke určenia objektívnej zodpovednosti preukázal, aké meradlo plynomeru
bolo odporcovi namontované, napríklad doložením fotodokumentácie - pokiaľ tvrdí, že na meradle bol
poškodený kryt počítadla. Je na navrhovateľovi, aby preukázal, že meradlo malo v čase jeho montáže
nepoškodený kryt počítadla. Ani fotodokumentácia, ktorú navrhovateľ priložil k žalobe nepreukazuje, že

pôvodný kryt nebol namontovaný v zachytenom stave.

Odporca namietal náhradu nákladov zisťovania škody vyčíslenú v sume 186,92 eur, ďalej náhradu
nákladov za vypracovanie znaleckého posudku v sume 27 eur preto, že tieto sumy navrhovateľ nijako
nezdôvodnil. Tak isto neboli navrhovateľom preukázané položky overenie plynomeru v sume 14,67 eur
a oprava plynomeru v sume 18,96 eur. Podľa odporcu on žiadnu škodu navrhovateľovi nespôsobil preto

žiadal, aby súd žalobu zamietol.

V priebehu konania zástupca navrhovateľa uviedol, že na podanom návrhu v celom rozsahu trvá. Pokiaľ
ide o argumenty odporcu uvádzané v odpore, navrhovateľ nikdy netvrdil, že by odporca plynomer
poškodil. Zákon o energetike založil zodpovednosť za škodu na objektívnom princípe. Podľa zákona
o energetike má škodu uhradiť odoberateľ, ktorý takto poškodeným plynomerom plyn odoberal. Tento

záver už viackrát judikoval aj NS SR - poukázal na rozhodnutia sp.zn. 1Cdo/107/2008 a 4Cdo/210/2008.
V konaní je jednoznačne preukázané, že na odbernom mieste odporcu dochádzalo k odberu plynu
meradlom na ktorom bolo porušené zabezpečenie protiprávnej manipulácii. Takýmto zabezpečením je
aj kryt počítadla plynomera, ktorý bol pri kontrole odberného miesta odporcu nájdený v stave v akom to
vyplýva z fotodokumentácie a zápisu, ktorý je prílohou žaloby. Detailné fotografie zakladám do súdneho

spisu. Poukázal na vyjadrenie výrobcu predmetného typu plynomeru, z ktorého vyplýva, že plastový kryt
počítadla je jedným zo zabezpečení meradla a jeho porušením je možná neoprávnená manipulácia s
týmto meradlom. Škoda ktorá bola navrhovateľovi spôsobená spočíva v hodnote množstva zemného
plynu odobratého odporcom za rozhodné obdobie a nákladoch, ktoré navrhovateľovi v súvislosti s
neoprávneným odberom plynu vznikli a ktoré by n nebyť tohto neoprávneného odberu nemusel

vynaložiť. Nakoľko z ustanovenia § 15 Zák. č. 142/2000 Z.z.. o metrológii v znení neskorších predpisov
vyplýva, že porušením meradla zanikla platnosť jeho úradného overenia. Zákon o energetike v prípade,
ak skutočne odobraté množstvo plynu a teda skutočnú škodu nie je možné zistiť odkazuje na použitie
vykonávacieho predpisu v tomto prípade vyhlášky č. 155/2005 Z.z. v súlade s ktorou navrhovateľ
postupoval a určil množstvo plynu, ktoré odporca za dané obdobie odobral a teda aj časť takto

spôsobenej škody. Pri výpočte množstva odobratého plynu sa bral do úvahy plynový spotrebič, ktorý
sa v deň kontroly na odbernom mieste nachádzal a doba používania tohto spotrebiča vyplývajúca z
vyhlášky a to konkrétne 4 hodiny jeho používania počas každého dňa neoprávneného odberu. Takto
určené množstvo odobratého plynu sa má oceniť cenníkovou cenou príslušného dodávateľa, ktorá
podľa rozhodnutia č. XX/XXXX/XX/RpR zo dňa 29.02.2012 vydaného W. pre reguláciu predstavuje

sumu 0,0537 eura za KwH. Pokiaľ ide o druhú časť predstavujúcu náklady spojené s neoprávneným
odberom nárok na ich zaplatenie opiera o ustanovenia § 1 ods. 9 Vyhlášky č. 155/2005 Z.z.. Navrhovateľ
si voči odporcovi uplatňuje nárok na náhradu nákladov vynaložených na zistenie neoprávneného
odberu. Náklady na zaistenie neoprávneného odberu vrátane dopravy v sume 186,92 eur boli ručené
rozhodnutím spoločnosti I.ia kde sú stanovené priemerné náklady súvisiace s dokumentáciou a

odhaľovaním každého jedného prípadu. Jedná sa o mzdové náklady zamestnanca. Jedná sa o čas
za prácu zamestnanca od chvíle keď opúšťa priestory navrhovateľa a ide zdokumentovať prípad
neoprávneného odberu. Prípad dokumentuje na odbernom mieste, následne spracúvava podklady pre
fakturáciu. V tomto konkrétnom prípade sa jednalo o prácu zamestnanca ktorú strávil na trase D. - I. Z. aspäť vrátane výkonu činnosti na samotnom odbernom mieste. Podľa vedomosti zástupcu navrhovateľa
išiel zamestnanec kontrolovať plynomer na základe požiadavky odporcu, ktorý poškodenie meradla
nahlásil. Bolo to v deň ktorý je uvedený ako ukončenie podozrenia na neoprávnený odber. Ďalšou

súčasťou tejto sumy sú náklady na dopravu služobným motorovým vozidlom, zo sídla navrhovateľa do
miesta neoprávneného odberu. Suma 186,92 eur zahŕňa aj náklady na použitie motorového vozidla,
ktoré bolo použité podľa zápisu zo dňa 26.07.2012.

Ďalšou časťou tejto sumy sú náklady na demontáž poškodeného plynomeru a montáž nového. Podľa
cenníka externých služieb I. distribúcia sú náklady na demontáž starého meradla a montáž nového

meradla 27,82 eur. Ak by nedošlo k neoprávnenému odberu ale jednalo by sa napr. o rekonštrukciu
oploteniaastýmspojenúdemontážamontážplynomerubolabyktorémukoľvekzákazníkovifakturovaná
taká istá suma. V danej sume teda 186,92 eur sú ďalej zahrnuté náklady na doručenie plynomera
I. legálnej metrológie ktorá spracovala posudok na dané meradlo ako aj ďalšie personálne náklady.
Cena za vypracovanie jedného posudku je 37,81 eur. Vo faktúre je uvedená nižšia suma, ktorú uplatnili
kolegovia, právny zástupca uviedol, že on za to nemôže.

Zástupca navrhovateľa ďalej uviedol, že plynomer, ktorý bol namontovaný u odporcu bol po oprave
bezodplatne namontovaný novému spotrebiteľovi. Ďalej uviedol, že na plynomere nebola poškodená
plomba, boli poškodené dvierka a kryt číselníka.

Zástupca navrhovateľa uviedol, že nevie čo má urobiť odporca ak príde k poškodeniu plynomeru, v
každom prípade však pri poškodení meradla dochádza podľa zákona k neoprávnenému odberu plynu.

Ďalej uviedol, že pri montovaní plynomeru sa fotodokumentácia nezhotovuje. Pri každej montáži sa
vyhotovuje montážny list, ktorý podpíše odoberateľ, respektíve jeho zástupca z ktorého vyplýva, že
meradlo v daný deň malo neporušené všetky úradné a montážne značky. Plynomer bol odporcovi
namontovaný dňa 02.03.2007.

Zástupca navrhovateľa sa nevedel vyjadriť k tomu, či v rozhodnom období došlo k zvýšenému odberu

plynu zo strany odporcu. Podľa zástupcu navrhovateľa sa v tomto prípade nejedná o spotrebiteľský
vzťah, preto, že medzi navrhovateľom a odporcom neexistuje zmluva o dodaní tovaru alebo poskytovaní
služby. Takýto vzťah existuje len medzi dodávateľom plynu a odporcom. Za meradlo, ktoré bolo
odporcovi namontované je zodpovedný odporca. Podľa zástupca navrhovateľa poškodenie plynomeru
zistilzamestnanec,ktorýnatomácertifikát.JednásaopánaK.N.,ktorýjezamestnancomnavrhovateľa.

Odporca sa k veci vyjadril písomne dňa 22.07.2015. poukázal na ustanovenie Občianskeho zákonníka
v zmysle, ktorých je podmienkou vzniku na náhradu škody kumulatívne splnenie základných atribútov
pre priznanie náhrady škody, teda nespochybniteľné porušenie právnej povinnosti, reálny vznik škody,
príčinná súvislosť medzi konaním, prípadne opomenutím a následkom spočívajúcom vo vzniku škody.
Žiadne z ustanovenia zákona o energetike nezbavuje navrhovateľa povinnosť preukázať, že mu vznikla

skutočná škoda v dôsledku protiprávneho úkonu odporcu. Na podporu ním produkovanej obrany
poukázal na rozhodovaciu prax súdov v obdobných prípadoch.

V priebehu konania ďalej odporca uviedol, že by chcel vidieť fotky ako mu montovali plynomer - už pri
druhom odpise plynu upozornil zamestnanca plynární, že je na plynomere škrkanec. Plynom iba kúri.
Poukázal na to, že jeho plynomer bol po oprave namontovaný novému spotrebiteľovi. Už aj jemu mohol

byť pri montáži namontovaný poškodený plynomer. Ďalej uviedol, že plynomer mal namontovaný vonku
v bedničke, ktorú si on kúpil. Prvýkrát nahlásil poškodenie plynomeru už v roku 2009-2010. Uviedol
ďalej, že v prípade úspechu si trovy konania neuplatňuje.

Súd vykonal dokazovanie zápisom zo dňa 26.07.2012, fotodokumentáciou doloženou k zápisu a
fotodokumentáciou doloženou v priebehu konania, faktúrou číslo XXXXXXXXXX spolu s výpočtom

škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, montážnym listom meradla, protokolom zo skúšky
meradla, interným listom akciovej spoločnosti A. I., pracovným listom I. legálnej metrológie, listomspoločnosti E. zo dňa 02.02.2015, ďalšími v spise doloženými dokladmi zistil nasledovný skutkový a
právny stav:

Zo zápisu zo dňa 26.07.2012 mal súd preukázané, že v uvedený deň bola u odporcu vykonaná

výmena meradla typ D výrobné číslo XXXXXXXXXOBXXX. Podľa uvedeného zápisu je meradlo verejne
dostupné pred domom. Dvierka na skrinke boli odtrhnuté, číselník bol mierne odchýlený od telesa
plynomeru. Podľa vyjadrenia odporcu na uvedenom zápise pri silnej búrke odleteli dosky do plynomeru
do číselníka.

Fotodokumentácia doložená k zápisu ani fotodokumentácia doložená v priebehu konania jednoznačne
nepreukazujú, že by meradlo, ktoré sa na fotke nachádza bolo totožné s meradlom, ktoré je uvedené

na zápise.

Z faktúry spoločnosti A. I. číslo XXXXXXXXXX zo dňa 13.08.2012, ktorá bola splatná dňa 27.08.2012
mal súd preukázané, že navrhovateľ fakturoval odporcovi sumu 608,79 eur, ktorá bola tvorená sumou
361,24 eur (neoprávnený odber zemného plynu) a sumou 247,55 eur (náklady zisťovania). Z výpočtu
škody, ktorý je doložený k uvedenej faktúre mal súd preukázané, že navrhovateľ považoval za začiatok

neoprávneného odberu deň 22.05.2012 a zistenie podozrenia na neoprávnený odber deň 19.07.2012.
Podľa uvedeného výpočtu bola fakturovaná suma za zaistenie neoprávneného odberu vrátane dopravy
vo výške 186,92 eur, posudok za meradlo 27 eur, overenie plynomeru 14,67 eur a oprava plynomeru
18,96 eur.

Z montážneho listu meradla mal súd preukázané, že odporcovi bolo meradlo namontované v I. Z. dňa

02.03.2007. Jednalo sa o meradlo označené kódom V., C. T. D. C. X, W. C. XXXX, W. V. XXXX, výrobné
číslo XXXXXXX.

Z protokolu zo skúšky meradla číslo XXXX/XXX.XX/XX mal súd preukázané, že v deň kontroly, teda
27.07.2012 malo meradlo mechanicky poškodený kryt počítadla a vylomené držiaky krytu počítadla,
plynomer teda nevyhovoval požiadavkám ustanovených v § 19 ods. 6 Zákona číslo 142/2000 Z.z. kvôli

vonkajšiemu poškodeniu počítadla. Podľa protokolu bola nameraná priemerná tlaková strata pri Qmax
129pa pričom priemerná dovolená tlaková strata pri Qmax je 220 pa.

Z interného listu spoločnosti A. I. a.s. zo dňa 20.12.2011 mal súd preukázané, že spoločnosť A. I. určila
cenu za výkon „zaistenie neoprávneného odberu zemného plynu aj s dopravou“ sumou 186,92 eur bez
DPH.

Z pracovného listu I. legálne metrológie zo dňa 27.07.2012 číslo 1018125/E mal súd preukázané, že v
uvedený deň bolo preskúšané aj meradlo číslo XXXXXXX..

Z listu spoločnosti E. zo dňa 02.02.2015 mal súd preukázané, že spoločnosť, ktorá meradla vyrába
uviedla, že predmetné meradlo je vybavené viacerými zabezpečovacími prvkami, ktorých účelom je
zabrániť neoprávnenej manipulácii s meradlom. Podľa bodu dva listu je takýmto prvkom aj plastový kryt

počítadla meradla umiestnený vo vrchnej časti plynomera (v kombinácii s bodom tri), teda s overovacou/
zabezpečovacou značkou umiestnenou na pravej strane krytu počítadla, porušenie ktoréhokoľvek z
vyššie uvedených zabezpečovacích prvkov umožňuje neoprávnenú manipuláciu s meradlom.

Podľa § 59 ods. 1 Zákona č. 656/2004 Z. z., neoprávneným odberom plynu je odber

a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou,

b) nemeraného plynu,c) bez určeného meradla alebo s meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa
nesprávne zaznamenáva odber plynu,

d) bez určeného meradla alebo s meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, alebo

na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii,

e) ak odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu; takýto odber sa za neoprávnený odber považuje
odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu,

f) ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete
alebo prevádzkovateľom distribučnej siete,

g) ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky,

h) ak odberateľ nedodal odberový diagram.

Podľa § 59 ods. 2 Zákona č. 656/2004 Z. z., odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný
uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete
škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj
ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

Podľa § 59 ods. 3 Zákona č. 656/2004 Z. z., spôsob výpočtu škody neoprávneným odberom plynu
ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že odporcovi bolo dňa 02.03.2007 namontované
meradlo plynu označené J. V., C. T. D., C. X, W. C. XXXX, W. V. XXXX, C. Č.I. XXXXXXX. Z uvedeného
dokumentu však nie je zrejmé, či bolo meradlo pri montáži nepoškodené, túto skutočnosť navrhovateľ

žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal.

Z protokolu zo skúšky meradla mal súd preukázané, že v deň kontroly teda 27.07.2012 bolo uvedené
meradlo skontrolované I. Q. K.. Táto skutočnosť vyplýva aj z pracovného listu I. Q. K. zo dňa 27.07.2012.
Z uvedených dokumentov ďalej vyplýva, že meradlo malo mechanicky poškodený kryt počítadla a
vylomené držiaky krytu počítadla, nevyplýva však z toho, že by bola poškodená plomba na meradle.

Z uvedených dokumentov nevyplýva, že by meradlo nemeralo odber plynu správne, táto skutočnosť
nevyplýva ani z „neistoty merania“, ktoré je uvedené v tabuľke protokolu zo skúšky meradla. Priemerná
tlaková strata nameraná pri kontrole bola podľa protokolu nižšia ako priemerná dovolená tlaková strata
u uvedeného typu meradla.

Z listu spoločnosti E. zo dňa 02.02.2015 mal súd preukázané, že táto spoločnosť ako výrobca meradla

uviedla, že meradlo je vybavené s viacerými zabezpečovacími prvkami. Takýmto prvkom je aj plastový
kryt počítadla meradla v kombinácii s overovacou/zabezpečovacou značkou.

Z uvedených dokumentov teda vyplýva, že meradlo odoberateľa bolo síce pri kontrole meradla
poškodené, súd však nemal preukázané, že by sa jednalo o také poškodenie meradla, ktoré by
bolo spôsobilé zaistiť nesprávne fungovanie meradla. Navrhovateľ túto skutočnosť súdu žiadnym

hodnoverným spôsobom nepreukázal. Navrhovateľ svoj návrh uplatnil z titulu náhrady škody. Podľa
príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka sú základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za
škodu porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnym
povinnosti, škodou a zavinenie. Podľa Zákona č. 656/2004 Z.z. v tomto prípade ide o objektívnu
zodpovednosť a preto zavinenie ako štvrtý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu súd neskúmal (aj

keďjepodľanázorusúdutotoustanoveniezákonaprílištvrdéajavísaakonespravodlivé). Podľanázoru
súdu vznik škody nie je možné vyvodzovať z každého poškodenia meradla ale iba z takého zásahu do
meradla následkom ktorého by meradlo nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo množstvo
odobraného plynu. Túto skutočnosť súd preukázané nemal. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj
na rozsudok Krajského súdu Trenčín sp.zn. 16Cod/86/20014 a rozsudok Krajského súdu Trnava sp.zn.

21Cod/131/2011, ktoré v podobných prípadoch túto skutočnosť tak isto konštatovali.Navrhovateľom uvádzaná judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa zaoberá iba objektívnou
zodpovednosťou odoberateľa za škodu, ale nezaoberá sa tým, či každé poškodenie plynomeru môže
spôsobiť škodu distribútorovi plynu.

Súd ďalej nemal preukázané, prečo uplatňoval navrhovateľ škodu v rozhodnom období teda v čase
od 22.05.2012 do 19.07.2012. Podľa názoru súdu odporca v rozhodnom období riadne zaplatil
spotrebovaný plyn, ďalšia platba za plyn ktorý odobral by teda nebola spravodlivá.

Podľa názoru súdu navrhovateľovi nemohla vzniknúť škoda spojená s overovaním meradla respektíve
s jeho demontážou a kontrolou. Zamestnanec navrhovateľa, ktorý kontrolu vykonal by dostal mzdu bez
ohľadu na to, či by kontrolu vykonával, alebo či by vykonával iné činnosti v prospech navrhovateľa.

Navrhovateľ sám uviedol, že meradlo bolo po kontrole a oprave namontované novému odoberateľovi -
navrhovateľovi teda ani z titulu poškodenia meradla nemohla žiadna škoda vzniknúť.

Povinnosť nahradiť škodu nemôže byť zamenená s povinnosťou zaplatenia sankcie za poškodenie
meradla, ale iba zo zásahu do meradla, následkom ktorého by meradlo nezaznamenávalo alebo
nesprávne zaznamenávalo množstvo odobraného plynu.

Súd teda nemal preukázané, že by na meradle vzniklo také poškodenie, ktoré by bránilo jeho riadnej
funkcii ani že navrhovateľovi vznikla škoda, preto návrh navrhovateľa v plnom rozsahu zamietol.

Súd úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, preto, že odporca si náhradu trov konania
v prípade úspechu neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu
Pezinok na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205 a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.Pokiaľ odporca dobrovoľne neplní svoju povinnosť, ktorá mu vyplýva z právoplatného a vykonateľného
súdneho rozhodnutia, navrhovateľ môže svoju pohľadávku vymáhať prostredníctvom súdneho
exekútora.