Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, July 17, 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 8Cpr/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115204228
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Reištetter

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6115204228.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica konajúc sudcom JUDr. Romanom Reištetterom v právnej veci

navrhovateľa D. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. Z. XX, R. V., proti odporcovi OMNIS SECURITY
SERVICE BB s. r. o., so sídlom Prof. Sáru 5, Banská Bystrica, IČO: 36 031 194, v konaní zastúpenom
JUDr. Tomášom Hláčikom, advokátom, so sídlom Železničná 173, Brusno, IČO: 40 892 484, o určenie
neplatnosti odstúpenia od pracovnej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že odstúpenie odporcu od pracovnej zmluvy zo dňa 16. 12. 2014 je neplatné a pracovný
pomer uzatvorený medzi navrhovateľom a odporcom naďalej trvá.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 99,50 Eur, a to do troch dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ (v tom čase) prostredníctvom právneho zástupcu sa návrhom doručeným súdu dňa 03.
03. 2015 domáhal určenia neplatnosti odstúpenia od pracovnej zmluvy zo dňa 16. 12. 2014 odporcom.
V návrhu uviedol, že dňa 01. 07. 2012 uzavrel so spoločnosťou O. R., R.. K.. S.., so sídlom P. X,
J., IČO: XX XXX XXX, pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, na základe ktorej vykonával pridelenú
prácu, a to ochrana majetku. Na základe zmluvy o predaji časti podniku uzatvorenej dňa 05. 11.
2012 došlo k predaju časti podniku O. R., R.. K.. S.. - samostatnej organizačnej zložky pod interným
označením Útvar SOS a PCO poskytujúcej služby strážne a detektívne na kupujúceho J. R. R.. K.. S..,
so sídlom P. X, J., A.: XX XXX XXX. Oznámením v zmysle § 29 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka

práce (ďalej len „Zákonník práce“) oznámila spoločnosť J. R. R. R.. K.. S.., že na spoločnosť OMNIS
SECURITY SERVICE BB s. r. o. (odporca) previedla všetky práva a povinnosti z pracovnoprávnych
vzťahov všetkých zamestnancov, prostredníctvom ktorých dodávateľsky zabezpečovala svoj zmluvný
záväzok na ochranu majetku spoločnosti V. R. R., C.. R.., so sídlom F. X. X/A, L.. Prechod práva a
povinností z pracovnoprávnych vzťahov sa týkal aj navrhovateľa. Dátum účinnosti prechodu práv a
povinností bol medzi zmluvnými stranami dohodnutý ku dňu 01. 10. 2014 a k tomuto dňu došlo aj k
prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov z pôvodného zamestnávateľa J. R. R.. K..

S.. na nového preberajúceho zamestnávateľa, ktorým je odporca. Prevodca oznámil navrhovateľovi,
že prevodom práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov nedochádza u neho k žiadnym pre neho
významným pracovnoprávnym, ekonomickým a ani sociálnym dôsledkom. Navrhovateľ dňa 09. 10.
2014 odovzdal uniformu svojmu bývalému zamestnávateľovi J. R. R.. K.. S.., čo svojím podpisom
potvrdil pán Š.. Dňa 02. 10. 2014 sa navrhovateľ dostavil do miesta výkonu svojej práce tak, ako
to bolo dohodnuté v pracovnej zmluve, aby si prevzal novú uniformu a identifikačný preukaz nového
zamestnávateľa - odporcu. V rozpise služieb však už svoje meno nenašiel. Preto sa informoval, kedy

má službu, ale v žiadnom inom rozpise jeho meno nefigurovalo. Kontaktoval konateľa odporcu, ktorý ho
odkázal na vedúceho strediska a ten mu oznámil, že má dovolenku. O tejto skutočnosti sa navrhovateľdozvedel iba od vedúceho strediska, lebo sám si žiadny dovolenkový lístok nevypisoval. Naďalej sa
chodil informovať o tom, kedy má službu, ale v žiadnom rozpise nefiguroval. Navrhovateľ na Sociálnej
poisťovni zistil, že odporca ho neprihlásil ako svojho zamestnanca v pracovnom pomere. Odporca

si ako preberajúci zamestnávateľ voči navrhovateľovi neplnil povinnosti z pracovnoprávneho vzťahu,
neprideľoval mu prácu a neprihlásil ho ani ako svojho zamestnanca. Navrhovateľ listom zo dňa 05.
12. 2014 vyzval odporcu na prideľovanie práce. Listom zo dňa 16. 12. 2014 (ako reakciou na list
navrhovateľa zo dňa 05. 12. 2014) mu odporca oznámil, že využil svoje právo v zmysle § 19 ods. 2
Zákonníka práce a od pracovnej zmluvy odstupuje, pretože navrhovateľ nenastúpil v dohodnutý deň

do práce. Toto odstúpenie považuje navrhovateľ za neplatné, pretože prácu mu neprideľoval odporca
v rozpore s platnou pracovnou zmluvou. Na základe uvedeného sa navrhovateľ domáhal určenia, že
odstúpenie od pracovnej zmluvy odporcom zo dňa 16. 12. 2014 je neplatné a pracovný pomer uzavretý
medzi ním a odporcom naďalej trvá a náhrady trov konania.

Odporca uviedol, že z jeho strany došlo k určitým neštandardným krokom, ktoré môžu mať za následok
neplatnosť skončenia pracovného pomeru, preto prejavil záujem vyriešiť vec uzatvorením súdneho

zmieru.

Navrhovateľ (už bez právneho zastúpenia, ktoré právny zástupca vypovedal) uviedol, že odporca
neuviedol pravdu, že obe strany majú záujem vyriešiť vec uzatvorením súdneho zmieru a trval na
nariadení pojednávania, pretože len rozsudok súdu „ho vráti na jeho pracovné miesto“. Navrhovateľ
ešte súdu predložil aj podanie označené ako „Pomsta zamestnávateľa na zamestnancovi za kontrolu

inšpektorátu práce formou protiprávneho a neplatného odstúpenia od bežiacej pracovnej zmluvy zo
strany zamestnávateľa voči zamestnancovi“. V ďalšom podaní uviedol, že podanie označené ako
„Pomsta...“ písal len ako sled udalostí, aby boli zrejmé súvislosti, ako sa to všetko udialo. V podaní
doručenom súdu dňa 15. 07. 2015 uviedol, že od odporcu si našiel šek v poštovej schránke na sumu
1 791,98 Eur a nevedel, či to má chápať ako pozornosť podniku, darček alebo ako úplatok pred

pojednávaním. Ak to má byť náhrada mzdy, ide o smiešnu sumu. Tiež požiadal súd o odročenie termínu
pojednávania z dôvodu, že nemá právneho zástupcu a podal si žiadosť o pridelenie zástupcu Centrom
právnej pomoci, o čom predložil potvrdenie.

Odporcavovýsluchuuviedol,ženavrhovateľpredkladalsúdudôkazy,ktorénemalisúvissvecousamou.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že vyvinuli iniciatívu na uzavretie zmieru, pretože

sú si vedomí porušenia zákona a aj toho, že pracovný pomer odstúpením nebol ukončený platne.
Navrhovateľovi uhradili čistú mzdu za šesť mesiacov vo výške 1 791,98 Eur. Odporca znovu prihlásil
navrhovateľa do pracovného pomeru na Sociálnej poisťovni a navrhovateľa vyzval listom, ktorým
navrhovateľ prevzal dňa 09. 04. 2015, aby nastúpil do práce. Keďže ale navrhovateľ vynechal deväť
pracovných zmien, bol s ním dňa 17. 04. 2015 ukončený pracovný pomer, a to okamžitým skočením,

čo však navrhovateľ odmietol prevziať. Doručovali mu to zamestnanci, ktorí o tom spísali záznam.
Nenamietali, že odstúpenie od pracovnej zmluvy bolo neplatné, avšak podľa nich pracovný pomer
netrvá, ale skončil sa okamžitým skočením pracovného pomeru dňa 17. 04. 2015.

Postupom podľa § 101 ods. 2 O. s. p. súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa,
ktorý sa ospravedlnil len z dôvodu, že požiadal o ustanovenie zástupcu Centrom právnej pomoci.

Takéto ospravedlnenie súd neakceptoval, pretože navrhovateľ právneho zástupcu mal, ktorého si zvolil
sám, ale v priebehu konania vzhľadom na navrhovateľov postoj a neochotu vyriešiť vec zmierom mu
právny zástupca plnú moc vypovedal. Navrhovateľ v čase odo dňa 14. 05. 2015 vystupoval v konaní
samostatne bez toho, aby súdu oznámil, že mieni požiadať o ustanovenie zástupcu Centrom právnej
pomoci alebo že by konal tak, že by sa dalo predpokladať, že o ustanovenie zástupcu požiada. Urobil

tak až dňa 15. 07. 2015, teda dva dni pred pojednávaním, hoci predtým dva mesiace podával na súd
rôzne podania a doplnenia dôkazov (aj bez súvisu s vecou samou). Súd nespochybňuje právo účastníka
nechať sa zastúpiť v konaní pred súdom, avšak toto konkrétne konanie navrhovateľa považuje súd
za účelové a v rozpore s hospodárnosťou konania, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že odporca
nenamietal neplatnosť skončenia pracovného pomeru dohodou, v dôsledku čoho potom v konaní

ani neboli žiadne sporné okolnosti. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmipredloženýminavrhovateľomaodporcom,výsluchomodporcuavyjadrenímprávnehozástupcuodporcu
a zistil tento skutkový stav:

Dňa 01. 07. 2012 uzavrel navrhovateľ so zamestnávateľom O. R., R.. R. K.. S.. pracovnú zmluvu na

dobu neurčitú. Na základe zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 05. 11. 2012, čo vyplýva z výpisu z
obchodnéhoregistraspoločnostiO.R.,R..R.K..S..(č.l.9spisu),došlokpredajučastipodnikuO.R.,R..
K..S..-samostatnejorganizačnejzložkynakupujúcehoJ.R.R..K..S..Tátooznámilanavrhovateľovi,že
v zmysle § 29 Zákonníka práce previedla na odporcu všetkých zamestnancov, prostredníctvom ktorých
zabezpečuje ochranu majetku spoločnosti V. R., C.. R.. Tiež upovedomila navrhovateľa o tom, že sa

jeho zamestnávateľom stane odporca.

V rozpise služieb odporcu v mesiacoch august - január (č. l. 10 - 21 spisu) nefigurovalo meno
navrhovateľa. Preto navrhovateľ vyzval listom zo dňa 05. 12. 2014 odporcu na prideľovanie práce.
Odporca listom zo dňa 16. 12. 2014 (č. l. 25 spisu) oznámil navrhovateľovi, že od pracovnej zmluvy
odstupuje, pretože nenastúpil do práce a dôvod neoznámil. Navrhovateľ s odstúpením nesúhlasil a
prostredníctvom právneho zástupcu žiadal, aby mu bola vyplatená mzda od 01. 10. 2014 a prideľovaná

práca.

Z výpisu Sociálnej poisťovne (č. l. 22 - 23 spisu) bolo zistené, že navrhovateľ bol odhlásený
zamestnávateľom z poistenia dňa 30. 09. 2014.

Listom zo dňa 01. 04. 2015 vyzval odporca navrhovateľa (č. l. 100 spisu), aby nastúpil do práce, nakoľko
sa odporca na základe telefonického rozhovoru s jeho právnym zástupcom zo dňa 31. 03. 2015 rozhodol

akceptovať nesúhlas navrhovateľa s odstúpením odporcu od pracovnej zmluvy. Túto výzvu prevzal
navrhovateľa dňa 09. 04. 2015 (č. l. 101 spisu).

Keďže navrhovateľ do práce nenastúpil, odporca mu listom zo dňa 17. 04. 2015 oznámil (č. l. 98 spisu),
že s ním okamžite skončil pracovný pomer z dôvodu opakovaného neospravedlneného nenastúpenia
do práce, čím vážne porušil pracovnú disciplínu. Navrhovateľ odmietol prevziať okamžité skončenie

pracovného pomeru, ale toto mu (pravdepodobne) následne bolo doručené dňa 06. 05. 2015 poštou
(č. l. 99 spisu).

Odporca zároveň poštovým poukazom (č. l. 102 spisu) preukázal, že navrhovateľovi vyplatil sumu vo
výške 1 791,98 Eur.

Podľa § 19 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ má právo odstúpiť od pracovnej zmluvy, ak

a) zamestnanec nenastúpi do práce v dohodnutý deň nástupu do práce bez toho, aby mu v tom bránila
prekážka v práci,

b) zamestnanec do troch pracovných dní neupovedomí zamestnávateľa o prekážke v práci, ktorá mu
bráni nastúpiť do práce v dohodnutý deň nástupu do práce, alebo

c) zamestnanec bol po uzatvorení pracovnej zmluvy právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin.

Podľa § 19 ods. 3 Zákonníka práce odstúpiť od pracovnej zmluvy podľa odseku 2 možno najneskôr
do začatia výkonu práce zamestnancom. Odstúpenie od pracovnej zmluvy musí byť písomné, inak je
neplatné.

Predmetom konania bolo určenie, či odstúpenie odporcu od pracovnej zmluvy zo dňa 16. 12. 2014 je
platné alebo nie. Odstúpenie od pracovnej zmluvy môže urobiť zamestnávateľ len v troch prípadoch

v zmysle § 19 ods. 2 Zákonníka práce. V tomto prípade odporca odstúpil od pracovnej zmluvy snavrhovateľom z dôvodu, že tento od 01. 10. 2014 nenastúpil do práce. K „nenastúpeniu“ navrhovateľa
do práce však odo dňa 01. 10. 2014 nedošlo, pretože navrhovateľ sa informoval o rozpise služieb a do
práce nastúpiť mienil, ale zo strany odporcu mu práca prideľovaná nebola a na výzvu navrhovateľa, aby

mu odporca prácu pridelil, odporca odpovedal listom, obsahom ktorého bolo odstúpenie od pracovnej
zmluvy. Od pracovnej zmluvy by mohol odporca odstúpiť len v prípade, že by navrhovateľ do práce
nenastúpil,neupovedomilodporcuoprekážke,ktorámubránivnastúpenídoprácealebobynavrhovateľ
bol odsúdený za úmyselný trestný čin, a to najneskôr do začatia výkonu práce zamestnancom. Ani jeden
z troch uvedených dôvodov pre odstúpenie od pracovnej zmluvy nebol naplnený, preto odporca nemal

právo na odstúpenie od pracovnej zmluvy s navrhovateľom. Preto súd vyhovel navrhovateľovi v časti
určenia neplatnosti odstúpenia od zmluvy odporcom zo dňa 16. 12. 2014.

Odporca namietal druhú časť výroku, ktorá sa týka trvania pracovného pomeru, a uviedol, že tento už
v súčasnosti netrvá a trval do 17. 04. 2015, kedy bol s navrhovateľom okamžite skončený pracovný
pomer. V zmysle ustálenej judikatúry zamestnanec môže oznámiť zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby
ho naďalej zamestnával kedykoľvek potom, čo s ním zamestnávateľ neplatne skončil pracovný pomer

najneskôr však do rozhodnutia súdu, ktorým bolo konanie o návrhu zamestnanca na určenie neplatnosti
rozviazania pracovného pomeru právoplatne skončené a ktorým bola určená neplatnosť rozviazania
pracovného pomeru. I keď účinky rozhodnutia súdu o určení neplatnosti rozviazania pracovného pomeru
nastávajú spätne, nie je tu až do súdneho rozhodnutia, ktorým bolo konanie o návrhu zamestnanca
na určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru právoplatne skončené, a ktorým bola určená

neplatnosť rozviazania pracovného pomeru istota, či pracovný pomer bol alebo nebol platne rozviazaný.
Zmyslom úpravy nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru je upraviť vzťahy účastníkov
pracovnoprávneho pomeru práve v uvedenom období neistoty o ďalšom trvaní pracovného pomeru,
preto je rozhodný stav, aký tu bol v dobe vyhlásenia súdneho rozhodnutia o určení neplatnosti
rozviazania pracovného pomeru, teda okolnosť, či v tejto dobe zamestnanec trval alebo netrval na tom,

aby zamestnávateľ naďalej zamestnával. Iba v prípade, že zamestnanec v tejto dobe netrval na tom, aby
ho zamestnávateľ naďalej zamestnával, nastáva právna fikcia skončenia pracovného pomeru. V danom
prípade je nesporné, že napriek odstúpeniu odporcu od pracovnej zmluvy s navrhovateľom pracovný
pomer odo dňa 01. 10. 2014 (teda spätne) trval a navrhovateľ tiež trval na tom, aby ho odporca ďalej
zamestnával. Rozhodnutím súdu je teda časovo upravená iba časť týkajúca sa trvania konania o návrhu

zamestnanca so spätnými účinkami ku dňu neplatného skončenia pracovného pomeru, kedy určite
pracovný vzťah navrhovateľa s odporcom trval. Preto aj v tejto časti súd vyhovel návrhu navrhovateľa.

Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, že určil, že odstúpenie odporcu od pracovnej zmluvy zo dňa
16. 12. 2014 je neplatné a pracovný pomer uzatvorený medzi navrhovateľom a odporcom naďalej trvá.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 12 O. s. p. Účastníkovi, ktorý mal vo

veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V konaní bol navrhovateľ úspešný v celom rozsahu, preto mu
súd priznal náhradu trov konania vo výške 99,50 Eur, čo zodpovedá zaplatenému súdnemu poplatku.
Iné trovy konania navrhovateľovi zo spisu nevyplývajú a ani mu iné nevznikli. Na náhradu trov konania
zaviazal súd odporcu ako neúspešného účastníka konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
ktorej veci sa týka, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu

považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a
podpis.Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) v znení neskorších zákonov.

Banská Bystrica 17. 07. 2015