Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. jún 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 19C/246/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114227954
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Baranová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114227954.2

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia
Slovakia, s. r. o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr.
Jánom Šoltéšom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, 810 00 Bratislava proti žalovanému: D. Č., V..
XX.X.XXXX, P. XXX XX J. XXX, o zaplatenie 1.356,16 eura s prísl., takto

r o z h o d o l :

Konanie o zaplatenie sumy 199,71 eura z a s t a v u j e .

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania žalovanému n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

PrávnypredchodcažalobcuobchodnáspoločnosťConsumerFinanceHoldinga.s.,Hlavnánámestie12,

060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 20.10.2014 domáhala
voči žalovanému zaplatenia sumy 1.356,16 eura s 9,25 % úrokmi z omeškania ročne od 10.11.2011 do
zaplatenia, pričom návrh odôvodnila tým, že „uzavrela so žalovaným dňa 20.5.2011 Zmluvu o pôžičke č.
5007243, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá celková suma pôžičky 1.703,16 eura. Žalovaný
mal splácať pôžičku v pravidelných 18 mesačných splátkach v sume 94,62 eura, žalovaný uhradil 403,48
eura. Vzhľadom na to, že porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné

splátky riadne a včas, listom zo dňa 27.10.2011 nazvanom Vypovedanie zmluvy, bol vyzvaný žalovaný
k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo, tieto však neuhradil.

V priebehu konania súd na základe návrhu terajšieho žalobcu pripustil zámenu na strane žalobcu podľa
ustanovení § 92 ods. 2 O.s.p., na základe predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 8.12.2014.

Podaním doručeným súdu dňa 23.6.2015 žalobca čiastočne zobral žalobu späť o sumu 199,71 eura s
príslušenstvom s odôvodnením, že uplatnená pohľadávka čo do právneho dôvodu a výšky predstavuje
nezaplatenú časť úveru, čo síce preukázal predloženou úverovou zmluvou a prehľadom platieb na
úver, z ktorého je preukázaná kompletná platobná história počas trvania úverového vzťahu. Žalovaný
sa poskytnutý úver zaviazal zaplatiť formou 18 pravidelných mesačných splátok vo výške 94,62 eura
splatných k 20.dňu v mesiaci podľa čl. 6, bod 6.1., 6.2. a 6.4. VOP. Celkovo sa žalovaný zaviazal

zaplatiť na úhradu úveru sumu 1.703,16 eura. Žalovaný zaplatil na úhradu úveru sumu 403,48 eura, čo
preukazuje predloženým prehľadom úhrad na úver. Žalovaná pohľadávka pozostáva z:
- dlžnej istiny 1.156,45 €, čo predstavuje celkovú dlžnú sumu úveru ku dňu predčasného ukončenia
úverového vzťahu, ktorú sa žalovaný zaviazal v zmysle zmluvných podmienok úverovej zmluvy zaplatiť;
- dlžných pokút v sume 199,71 € účtovaných v zmysle ust. čl. 12 bod 12.2. Všeobecných
zmluvných podmienok úverovej zmluvy, pričom o túto sumu berie žalobu späť.

Žalovaný sa s k návrhu a listinným dôkazom nevyjadril a na pojednávanie sa nedostavil.Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dokladov a zistil tento skutkový stav:

Právny predchodca žalobcu je vedený v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov v oddieli Sa vo
vložke číslo: 10315/P s dňom zápisu 25.2.2005 a v predmete činnosti o.i. aj poskytovanie úverov z
vlastných peňažných zdrojov nebankovým spôsobom.

Žalobca je vedený v Obchodom registri Okresného súdu Bratislava I, v oddieli Sro, vo vložke č. 26033/
B s dňom zápisu 15.2.2002 a v predmete činnosti o.i. aj forfaiting a factoring, poskytovanie úverov z
vlastných zdrojov.

Žalovaný je fyzická osoba - spotrebiteľ bývajúci v obci s najväčšou rómskou komunitou na Slovensku
a podľa priezviska a spôsobu podpisu na predložených listinách sa jedná o osobu s nízkym vzdelaním
rómskej národnosti.

Dňa 27.4.2011, ako vyplýva z formulárového textu predloženého žalobcom k žalobe, podpísal žalovaný

žiadosť a zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky č. 5007243 na formulárovom tlačive právneho
predchodcu žalobcu, pričom z tejto žiadosti vyplýva, že mu bola schválená výška pôžičky 1.442,09 eura,
výška mesačnej splátky 94,62 eura,
počet splátok 18, RPMN: 24,07 %,
celková suma pôžičky 1.703,16 eura,

ročná úroková sadzba 24,07 %,
termín konečnej splatnosti: november/2012,
priemerná hodnota RPMN 24,07 %,
spôsob splácania splátok: A poštovou poukážkou; B prevodom z účtu,
celkové náklady spotrebiteľa 261,07 eura.

V kolonke označenej Účel použitia pôžičky sa uvádza:
„Podpisom zmluvy klient žiada, aby sa z poskytnutej pôžičky uhradili podľa nasledujúcej špecifikácie
jeho záväzky voči spoločnosti záväzky voči VÚB, a. s., kde spoločnosť vystupuje ako správca:
por. č. 1, ev. č.: 1744932, divízia: Quatro, dátum uzatvorenia. zmluvy 4.11.2008, výška pohľadávky
235,74 eura,

por. č. 2, ev. č.: 1665319, divízia: Quatro, dátum uzatvorenia zmluvy 22.4008, výška pohľadávky 96,57
eura,
por.č.3,ev.č.:1928033,divízia:Quatro,dátumuzatvoreniazmluvy17.2.2010,výškapohľadávky504,84
eura,
por. č. 4, ev. č.: 6030308, divízia: Slovenská pôžičovňa, dátum uzatvorenia zmluvy 23.8.2007, výška

pohľadávky 604,94 eura“.

Listom zo dňa 27.10.2011 adresovaným žalovanému a nazvaným Vypovedanie zmluvy, právny
predchodca žalobcu žalovanému oznámil, že túto zmluvu vypovedá ku dňu 27.10.2011 s tým, že dlžná
čiastka ku dňu vypovedania tejto zmluvy je v celkovej sume 1.598,13 eura, pričom istina 1.559,93 eura

sa ďalej úročí zákonným úrokom z omeškania odo dňa vypovedania až do zaplatenia.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Predmetomkonaniajenárokžalobcuvyplývajúcizuzavretejzmluvyopôžičke,pričompredmetnýprávny

nárok je potrebné posúdiť podľa ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Keďže sa jedná o spotrebiteľský spor, je potrebné aplikovať aj ustanovenia §§ 52 až 54 Občianskeho
zákonníka, na základe ktorých došlo k implementácii predpisov Európskej únie o ochrane spotrebiteľa.,
ako aj ustanovenia §§ 7 a nasl. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov, ktorá implementovala Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája

2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa
mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/
ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 ("smernica o nekalých
obchodných praktikách") (Ú. v. EÚ L 149, 11. 6. 2005).Podľa § 7 vyššieuvedeného zákona nazvaného Nekalé obchodné praktiky

(1) Nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie.

(2) Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak
a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa

vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena
skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

(3) Obchodná praktika, ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie skupiny spotrebiteľov, ktorí
sú osobitne zraniteľní z dôvodu ich duševnej poruchy alebo telesnej vady, veku alebo dôverčivosti,
spôsobom, ktorý môže predávajúci rozumne predpokladať, sa posudzuje z pohľadu priemerného člena

tejto skupiny. Tým nie je dotknutá bežná a oprávnená reklamná praktika, akou je zveličujúce vyhlásenie
alebo vyhlásenie, ktoré nie je mienené doslovne.

(4) Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania
podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých

okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.

(5) Používanie nekalých obchodných praktík sa zakazuje aj v súvislosti s plnením záväzku spotrebiteľa
vrátane vymáhania pohľadávky vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy.
Podľa § 8 vyššieuvedeného zákona nazvaného Klamlivé konanie a klamlivé opomenutie

(1) Obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ
urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie
a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu
priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo vzťahu k

a) existencii produktu alebo k povahe produktu,
b) hlavným znakom produktu, ako sú jeho dostupnosť, výhody, riziká, vyhotovenie, zloženie,
príslušenstvo,serviszákazníkovipopredajiproduktuavybavovaniereklamácie,výrobnýpostupadátum
výroby alebo dodávky, spôsob dodania, účel použitia, možnosti využitia, množstvo, špecifikácia, jeho
zemepisný alebo obchodný pôvod alebo očakávané výsledky použitia, alebo výsledky a podstatné

ukazovatele skúšok alebo kontrol vykonaných na produktu,
c) rozsahu záväzkov predávajúceho, motívom pre obchodnú praktiku a k charakteru procesu predaja,
akékoľvek vyhlásenie alebo symbol týkajúci sa priameho alebo nepriameho sponzorstva alebo
schválenia predávajúceho alebo produktu,
d) cene alebo k spôsobu výpočtu ceny alebo existencie osobitnej cenovej výhody,

e) potrebe servisu, náhradného dielu, výmeny alebo opravy,
f) osobe, vlastnosti a právu predávajúceho alebo jeho splnomocnenca, ako sú jeho totožnosť a
majetok, kvalifikácia, postavenie, uznanie, členstvo v organizáciách alebo jeho väzby a vlastníctvo
práv vyplývajúcich z priemyselného, obchodného alebo duševného vlastníctva alebo jeho ocenenia a
vyznamenania, alebo

g) právu spotrebiteľa vrátane práva na výmenu dodaného produktu alebo vrátenie peňazí podľa
osobitného predpisu14) alebo k rizikám, ktorým môže byť vystavený.

(2) Obchodná praktika sa taktiež považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že
priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, a zahŕňa

a) marketing produktu vrátane porovnávacej reklamy, ktorý spôsobuje nebezpečenstvo zámeny s
akýmkoľvek iným produktom, ochrannou známkou, obchodným menom alebo iným rozlišujúcim znakom
účastníka hospodárskej súťaže,
b)neplneniezáväzkovobsiahnutýchvkódexesprávania,kdodržiavaniuktorýchsapredávajúcizaviazal.

(3) Obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak s prihliadnutím na jej charakter, okolnosti a
obmedzenia komunikačného prostriedku opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ
potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňujealebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak
neurobil.

(4) Za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným,
nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v
odseku 3, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v
dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré
by inak neprijal.

(5) Ak prostriedok použitý na oznamovanie obchodnej praktiky vytvára priestorové alebo časové
obmedzenia pri rozhodovaní o tom, či bolo poskytnutie informácie opomenuté, berú sa do úvahy tieto
obmedzenia, ako aj opatrenia prijaté predávajúcim na sprístupnenie informácií spotrebiteľovi inými
prostriedkami.

(6) Pri výzve na kúpu sa za podstatné informácie, ak už nie sú zrejmé z kontextu, považujú informácie o
a) hlavných vlastnostiach produktu v rozsahu primeranom komunikačnému prostriedku a produktu,
b) údajoch o predávajúcom, obchodné meno a adresa, alebo údajoch o jeho splnomocnencovi,
c)cene,aleboakvzhľadomnapovahuproduktunemožnocenurozumneurčiťvopred,ospôsobe,ktorým
sa vypočíta, ako aj o ďalších nákladoch na dopravu, dodanie alebo poštovné, alebo ak tieto náklady

nemožno určiť vopred, skutočnosť, že do ceny môžu byť zarátané takéto ďalšie náklady,
d) dohode o spôsobe platby, podmienkach dodania, vyhotovenia a vybavovania reklamácie, ak sa
odlišujú od požiadaviek odbornej starostlivosti,
e) existencii práva, pre produkty alebo transakcie, na odstúpenie od zmluvy alebo vypovedanie zmluvy.

(7) Podstatné požiadavky na informácie vo vzťahu k obchodnej komunikácii vrátane reklamy alebo
marketingu ustanovujú osobitné predpisy.15)

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Plnenie z neplatného právneho úkonu je bezdôvodným obohatením podľa § 451 a nasl. Občianskeho
zákonníka, ktoré sa musí vydať.

Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, každý z účastníkov neplatnej zmluvy je povinný vrátiť druhému

všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 110 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 107 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí

za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkon obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky,
a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. , orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada
aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,

vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával.

S poukazom na vyššieuvedené právne predpisy a právne ustanovenia v nich obsiahnuté, súd konštatuje

po vykonaní dokazovania, že k uzavretiu predmetnej zmluvy, z ktorej nárokov sa žalobca podanou
žalobou domáha, jednoznačne došlo nekalou obchodnou praktikou zo strany právnych predchodcov
žalobcu.Ako vyplýva zo samotnej formulárovej zmluvy z časti nazvanej ako účel pôžičky, žalovaný uzavrel
niekoľko zmlúv, ktorých výška pohľadávky zohľadňovala aj celkové náklady spotrebiteľa. Ako vyplýva zo
zistení súdu z iných právnych vecí / napr. vec tohto senátu sp.zn. 19C 244/2014/ bez toho, aby on mal

záujem o uzavretie tejto zmluvy o poskytnutie účelovej pôžičky, právny predchodca žalobcu ho vyzval na
uzavretie takejto pôžičky, kde na sumu 1.442,09 eura si navýšil ešte ďalšiu sumu, pričom v skutočnosti
mu žiadne finančné prostriedky nepožičal, ale započítal si ich na tie úvery, ktoré už žalovaný mal. Týmto
si celkové náklady za poskytnutie tohto úveru vyčíslil na 1.703,16 eura.

To znamená, že pokiaľ by bol žalovaný riadne splácal tieto úvery, ktoré mal započítané, bola by zaplatil
za ne sumu 1.442,09 eura, avšak žalobca mu klamlivou obchodnou praktikou nanútil zmluvu, o ktorú
on záujem v žiadnom prípade neprejavil a ani nemal dôvod, a na základe ktorej mal zaplatiť dokonca
o 261,07 eura viac. Je potrebné poukázať aj na to, že vzhľadom na evidentný pôvod a vzdelanie
žalovaného došlo aj k rozporu s požiadavkou odbornej starostlivosti právneho predchodcu žalobcu. V
texte zmluvy nie je navyše uvedené ako vôbec má žalovaný tento úver splácať, lebo nie je vyznačené,

či z účtu alebo na základe poštových poukážok.

Pokiaľ právny predchodca žalobcu len chcel administratívne zjednotiť tie úvery, ktoré bol povinný hradiť,
nenavyšoval by si sumu celkových nákladov. Takéto jeho jednanie vôbec nebolo v záujme žalovaného
ako spotrebiteľa a z účelu pôžičky nie je ani zrejmé, či tie úvery, ktoré sa mali „spojiť“, by obstáli, ak

by ich súd preskúmal z hľadiska zmluvných podmienok v nich uvedených a či by sa nejednalo v nich
o neprimerané zmluvné podmienky, prípadne či by nešlo o neplatné úvery resp. ich nároky v tom čase
už premlčané.

Z tohto dôvodu nemožno priznať právnu ochranu žalobcovi, lebo zjavne je predmetná zmluva pre

použitie nekalej obchodnej praktiky neplatná a keďže je nárok aj zjavne premlčaný, súd v časti, v ktorej
žalobca zobral žalobu späť, konanie zastavil podľa § 96 O.s.p a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

Súd sa preto už nezaoberal posúdením zmluvy podľa ustanovení § 4 nasl. zákona č. 129/2010 Z.z.,
pričom aj podľa týchto ustanovení by sa jednalo o zmluvu uzavretú v rozpore s ustanoveniami §§ 52 a

nasl. Občianskeho zákonníka, zmluvu jednoznačne najmenej bezúročnú a bez poplatkov.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.sp. ale keďže úspešný žalovaný náhradu trov
konania nežiadal, tieto mu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.