Rozsudok Judgement was issued on Friday, April 24, 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8P/22/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5913201336
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5913201336.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci starostlivosti o maloletú E. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom

C., T..Y..J.Y. XXX, Č. O., zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lipt.
Mikuláš, M.M.Hodžu 30, Lipt. Mikuláš, dieta rodičov B. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., T..Y..J. XXX,
Česká republika a otca N. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., L.C.. S..Y. XXXX/XX, o návrhu matky na
zvýšenie výživného samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 6P/47/2005-109 z 25.10.2007 sa v časti výživného
mení tak, že:

Otec je p o v i n n ý počnúc dňom 28.02.2013 do 30.06.2013 platiť na výživu maloletej E. Q., nar.
XX.XX.XXXX, čiastkou 26,65 eur mesačne a od 01.07.2013 čiastkou vo výške 30 % životného minima
na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred, k rukám matky
B. Q., nar. XX.XX.XXXX.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

Zaostalé výživné za čas od 28.02.2013 do 30.04.2015 vo výške 98,06 eur je otec
p o v i n n ý zaplatiť jednorazovo, v lehote do 31.05.2015.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným 28.02.2013 Okresnému súdu Ružomberok matka dieťaťa navrhla zvýšenie
výživného na 1.500 Kč mesačne, o ktorom pri výsluchu 19.11.2013 na Okresnom súde v Lounech
uviedla, že má byť platené od 01.01.2013. Návrh odôvodnila tým, že sa spolu s mal. E. zdržiava v
Českej republike od roku 2008. Od počiatku je evidovaná na Úrade práve ČR, pracovisko Louny, od
októbra 2008 do októbra 2011 bola na materskej dovolenke. Býva v byte 2+1 so svojím druhom S. Č.,
s ktorým majú syna T. Č., nar. XX.XX.XXXX. Má aj dcéru S. C., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bola zverená

do jej osobnej starostlivosti rozsudkom Okresného súdu v Lounech č. k. 8Nc 19/2010-30 z 18.11.2010,
pričom otec dieťaťa M. C. bol zaviazaný platením výživného od 01.04.2010 sumou 1.000,- Kč mesačne a
splácaním dlžného výživného po 500 Kč mesačne. Druh matky má vyživovaciu povinnosť k maloletému
S.Č.,nar.XXXX,ktorejvýšku matkamaloletejE.nepozná.Druhpracujenaskrátenýúväzok,jehopríjem
je od 2.000 do 3.000 Kč mesačne. Celá rodina poberá príspevok na živobytie od Úradu práce ČR od
01.09.2012, vo výške 9.553,- Kč. Počas materskej dovolenky poberala rodičovský príspevok 7.600 Kč.
Tiež poberajú príspevok na bývanie okolo 2.500 Kč, ktorého mesačná výška sa mení a prídavky na deti

1.720,- Kč. Platí pôžičku od spoločnosti Provident vo výške 10.000,- Kč, nepravidelnými splátkami vo
výške 200-300 Kč mesačne, nemá žiadne úspory ani majetok väčšej hodnoty. Maloletá E. navštevovala
v novembri 2013 4.triedu ZŠ v G.. Je zdravá, má bežné výdavky. Nosí do školy okuliare, náklady na
ktoré sú okolo 800 Kč.Riadne a včas predvolaná matka sa na pojednávaní 24.04.2015 na tunajšom okresnom súde
nezúčastnila, svoju neúčasť ospravedlnila vyjadriac súhlas s tým, aby súd vec prejednal v jej

neprítomnosti. Elektronickým podaním, súdu doručeným 23.04.2015 matka maloletej uviedla, že poberá
rodinné prídavky 1.720 Kč na 3 deti, podporu 13.000 Kč, z čoho platí nájom 8.100 Kč, elektrinu 1.300
Kč, plyn 500 Kč, školné 1.000 Kč.

Otec dieťaťa vypovedal, že je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie asi 7 rokov. Predtým pracoval

na základe dohody o vykonaní práce za 114-120 eur mesačne. Nemá žiadnu kvalifikáciu, má ukončenú
základnú školu. Môže vykonávať stavebné práce, je problém v tejto oblasti prácu zabezpečiť. Býva v
rodinnom dome, patriacom rodičom jeho družky, ktorá je na rodičovskej dovolenke. Okrem maloletej
E. má otec vyživovacie povinnosti k maloletým S. Č., nar. XX.XX.XXXX, N. Č., nar. XX.XX.XXXX, C.
Č., nar. XX.XX.XXXX a P. J., nar. XX.XX.XXXX. Ako rodina poberajú spolu s rodinnými prídavkami
370 eur mesačne (rodičovský príspevok, hmotná núdza, rodinné prídavky). Bývajú v jednej izbe. Na

bývanie a elektrinu mesačne prispievajú 100 eurami. Stravujú sa so svokrovcami, prispievajú 100
eurami. Svokrovci sú dôchodcovia. Nemá z čoho platiť výživné vo vyššej sume. Matke posiela výživné
23,30 eur mesačne šekom raz za 3 mesiace, pretože je nižšia platba za poštovú poukážku. Matka sa s
dieťaťom túla, sťahuje sa z mesta do mesta, niekoľkokrát mu výživné bolo vrátené, od decembra 2014
nevedel adresu, kde má poslať peniaze. Ak mu vznikne na výživnom dlh a ak to bude čiastka cez 100

eur, zaplatí ho jednorazovo, pretože má problém s matkou posielať platby v šekoch. Peniaze si požičia.

Kolízny opatrovník navrhol návrhu matky vyhovieť a zaviazať otca platením zvýšeného výživného
poukážuc na to, že doteraz nie je platené ani zákonné minimálne výživné.

Z rozsudku tunajšieho okresného súdu č. k. 6C/47/2005-109 z 25.10.2007, právoplatného 28.11.2007
súd zistil, že otec sa schválenou rodičovskou dohodou zaviazal platiť na výživu maloletej E. Q., nar.
XX.XX.XXXX, výživné od 01.07.2007 vo výške 702 Sk mesačne (23,30 eur po prepočte konverzným
kurzom 30,126). Súd na webovom www.snbs.sk zistil, že ku dňu vyhlásenia rozsudku 24.04.2015 bol
kurz českej koruny a eura 27,454, čo znamená požiadavku matky na zvýšenie výživného na 54,64 eur

mesačne (1.500 Kč).

Z rozhodnutia Úradu práce Českej republiky, kontaktné pracovisko Louny, z 19.09.2012 č.j. MPSV-
UP/3909677/12/HMN je preukázané, že matka poberá príspevok na živobytie, ktorého výška je od
01.09.2012 zvýšená na 9.553 Kč mesačne, pričom spoločne posudzované osoby sú E. Q., nar.

XX.XX.XXXX, T. Č., nar. XX.XX.XXXX, S. C., nar. XX.XX.XXXX a S. Č., nar. XX.XX.XXXX.

Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok zo 16.04.2015 súd zistil, že otec
maloletej N. Č. je od 01.10.2011 poberateľom pomoci v hmotnej núdzi, ako spoluposudzovaná osoba
s družkou a nezaopatrenými deťmi. Výška tejto pomoci bola v mesiacoch január - apríl 2015 80,80 eur

mesačne, v roku 2014 v mesiacoch jún, júl, november, december po 94,30 eur, vo februári, apríli, máji
vo výške 97,90 eur, v januári a marci po 25,50 eur a po 36,10 eur v auguste, septembri, októbri. V
roku 2013 bola výška tejto dávky po 107,10 eur v období od júna do decembra, v januári 144,69 eur,
vo februári 105,10 eur, v marci a apríli po 304,70 eur a v máji 320,20 eur. Dávka je vyplácaná na meno
družky otca dieťaťa Marcely Balážovej.

Rodnými listami má súd preukázané, že z rodičov C. J. a N. Č. sa narodil XX.XX.XXXX maloletý S. Č.,
XX.XX.XXXX maloletý N. Č., XX.XX.XXXX maloletý C. Č. a XX.XX.XXXX maloletý P. J..

Podľa článku 3 písm. a) Nariadenia (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone

rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti v členských štátoch je právomoc vo veciach
vyživovacej povinnosti daná súdu podľa miesta obvyklého pobytu povinného.

Podľa článku 5 Nariadenia (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí
a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach

tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa odporca zúčastní konania. To neplatí,
ak sa odporca zúčastní konania len, aby namietol absenciu právomoci.Podľa článku 15 Nariadenia (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone
rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti Rozhodné právo vo veciach vyživovacej
povinnosti sa v členských štátoch, ktoré sú viazané haagskym Protokolom o rozhodnom práve pre

vyživovaciu povinnosť z 23. novembra 2007 (ďalej len "Haagsky protokol z roku 2007"), určuje podľa
tohto protokolu.

Podľa čl. 3 Haagskeho protokolu z 23. novembra 2007 o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnost,
ďalej iba Haagsky protokol (všeobecné kritérium rozhodného práva) pokiaľ nie je v tomto protokole

ustanovené inak, vyživovacia povinnosť sa spravuje právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu
oprávneného. V prípade zmeny obvyklého pobytu oprávneného sa od okamihu zmeny uplatňuje právny
poriadok štátu nového obvyklého pobytu.

Podľačl.4ods.1písm.c)Haagskeho(osobitnékritériávprospechniektorýchoprávnených)nasledujúce
ustanovenia sa uplatnia v prípade vyživovacej povinnosti detí voči svojím rodičom.

Podľa čl. 4 ods. 3 Haagskeho protokolu bez ohľadu na článok 3, ak oprávnený podal návrh na príslušný
orgán štátu obvyklého pobytu povinného, uplatní sa právny poriadok tohto štátu. Ak však oprávnenému
nemožno priznať výživné od povinného podľa tohto právneho poriadku, uplatní sa právny poriadok štátu
obvyklého pobytu oprávneného.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa§146ods.1písm.a)Občianskehosúdnehoporiadku(ďalejlenObč.súd.por.)žiadenzúčastníkov
nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Podľa § 163 ods. 2 Obč. súd. por. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení
alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj
bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

Súd vzhľadom na bydlisko maloletej E. ako výživou oprávnenej osoby a na bydlisko jej matky od roku

2008 v Českej republike aj vzhľadom na bydlisko otca N. Č. v obvode Okresného súdu Ružomberok v
časezačatiakonaniavprvomradeskúmalsvojuprávomocnakonanie.KrajskýsúdvŽilineuznesenímč.
k. 7NcC/347/2013-14 z 12.06.2013, ktorým je súd prvého stupňa viazaný uviedol, že vo veci je založená
miestna príslušnosť Okresného súdu Lipt. Mikuláš jeho rozhodnutím o úprave výkonu rodičovských práva povinností k maloletej E. Q. v konaní sp. zn. 6P/47/2005, keďže v prípade matky a maloletej E. ide
o slovenských štátnych príslušníkov, ktorí len prechodne bývajú na území Českej republiky, poukážuc
na zásadu perpetuatio fori. Spravujúc sa týmto právnym názorom odvolacieho súdu súd ustálil aj svoju

právomoc v zmysle čl. 3 písm. a/ Nariadenia č. 4/2009 o výživnom. Vzhľadom na aktívnu účasť odporcu
na pojednávaní je právomoc tunajšieho okresného súdu daná aj v zmysle čl. 5 uvedenej právnej normy,
ktorú je potrebné v prípade aplikovať. Cudzí prvok v konaní je daný tým, že matka s maloletou majú
bydlisko v ČR od roku 2008, čomu nasvedčuje nielen to, že maloletá v ČR navštevuje základnú školu,
matka tu má založenú spoločnú domácnosť so svojím druhom a ďalšími maloletými deťmi, obidve sú

zapojené do systému sociálneho zabezpečenia Českej republiky, a to niekoľko rokov.

Pri určení, ktoré právo je rozhodné, súd postupoval v zmysle čl. 15 Nariadenia č. 4/2009 podľa
Haagskeho protokolu z roku 2007. Vo veci je potrebné aplikovať ustanovenia slovenského právneho
poriadku podľa čl. 4 ods. 3 Haagskeho protokolu o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť, pretože
maloletá oprávnená zastúpená svojou zákonnou zástupkyňou podala návrh na orgán štátu obvyklého

pobytu povinného, teda otca dieťaťa, pričom podľa tohto právneho poriadku oprávnenému možno
výživné od povinného priznať.

Z vykonaného dokazovania je preukázané, že naposledy bol otec dieťaťa zaviazaný platiť výživné
počnúc dňom 01.07.2007 čiastkou 702,- Sk, čo predstavuje 23,30 eur, rozsudkom Okresného súdu

Liptovský Mikuláš č. k. 6C/43/2005-109 z 25. 10. 2007, ktorý sa stal právoplatný 28.11.2007. Takáto
úprava výživného je v súlade s ustanoveniami zákona o rodine, ktorý od vydania uvedeného rozhodnutia
menený nebol. Požiadavka matky na platenie výživného 1.500,- Kč (54,64 eur) je neadekvátna
osobným, majetkovým, zárobkovým pomerom rodičov. Otec dieťaťa má päť vyživovacích povinností,
matka má vyživovacie povinnosti tri. Ani jeden z nich nepracuje, nevlastní majetok väčšej hodnoty,

z ktorého by mohol uspokojovať vyživovaciu povinnosť. Každý z nich žije v spoločnosti s iným
partnerom. Družka otca dieťaťa je poberateľkou rodičovského príspevku, partner matky pracoval na
skrátený úväzok a každý z nich bol ako spoluposudzovaná osoba poberateľ dávky v hmotnej núdzi.
Maloletá E. má len bežné výdavky na svoju výživu, spočívajúce v ošatení, obutí, v nákladoch na
stravu, bývanie, školskú dochádzku, uspokojovanie kultúrnych, športových aktivít. Nevenuje sa žiadnej

mimoškolskej činnosti spojenej s vynakladaním financií. Jej zdravotný stav je dobrý. Rovnako je dobrý
zdravotný stav, nevyžadujúci vyššie náklady, každého z jej rodičov. Otec dieťaťa z objektívnych dôvodov
(nedostatok práce, nedostatok kvalifikácie) nepracuje a poberá dávku v hmotnej núdzi, na účely ktorej
je posudzovaný spoločne s družkou a štyrmi maloletými deťmi. Matka dieťaťa tiež nepracuje z dôvodov,
ktoré bližšie neuviedla, rovnako poberá sociálnu pomoc od štátu. Za týchto okolností súd zaviazal otca

platením výživného v zmysle platnej právnej úpravy 30% životného minima na nezaopatrené, neplnoleté
dieťa. Súd upozorňuje obidvoch rodičov, že k zmene výšky životného minima dochádza od 01. 07. toho
ktorého roku, aj keď posledný rok táto výška menená nebola. V čase vydania rozsudku je zákonné
minimálnevýživnévsume27,13eur,keďžeživotnéminimumnanezaopatrené,neplnoletédieťaje90,42
eur. Keďže matkou požadované výživné 1.500,- Kč predstavuje v čase vydania rozsudku 54,64 eur,

vo zvyšnej časti nároku súd žalobu zamietol. Súd zaviazal otca platením výživného v zmysle uvedenej
právnej úpravy od 28.02.2013, kedy bol podaný návrh na tunajšom okresnom súde. V tom čase bolo
zákonné minimálne výživné 26,65 eur, otec ho platil vo výške 23,30 eur, preto do 01.07.2013 mu vznikol
mesačne dlh na výživnom 3,35 eur, čo predstavuje za obdobie od 01.03.2013 do 30.06.2013 čiastku
13,40 eur, za jeden deň februára 2013 sumu 0,12 eur, spolu 13,52 eur. Od 01.07.2013 doposiaľ je výška

minimálneho výživného 27,13 eur, z ktorej otec platil 23,30 eur, takže mesačný rozdiel je 3,83 eur, čo
predstavuje za obdobie od 01.07.2013 do 31.12.2013 dlh po zaokrúhlení 23 eur (presne 22,98 eur), za
rok 2014 zaokrúhlený dlh 46 eur (presne 45,96 eur) a za čas od 01.01.2015 do 30.04.2015 sumu 15,32
eur, takže dlh otca na výživnom je potom 98,06 eur. V zmysle návrhu otca súd tento dlh zaviazal zaplatiť
jednorázovo do konca mesiaca mája 2015.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného
okresného súdu na Krajský súd v Žiline v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§42 ods. 3 Obč. súd. por. - kto ho robí,

ktorému súdu je určené, akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiusmeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč.súd.por).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený

skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Pokiaľ si povinný dobrovoľne nebude plniť povinnosť stanovenú týmto rozhodnutím, môže oprávnený
navrhnúť exekúciu podľa osobitného zákona.