Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. marec 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 1Tv/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114010669
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Varga PhD., LL.M., MBA

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114010669.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, samosudcom JUDr. Rastislavom Vargom, na hlavnom pojednávaní dňa 13. marca

2015 v Prešove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:

1/ slob. T. Q., nar. XX.X.XXXX v L., trvale bytom V. C. č. XXX, okres L., príslušník Ozbrojených síl SR,
zaradený vo Vojenskom útvare XXXX Y.,

2/ C. Q., nar. X.XX.XXXX v L., trvale bytom V. C. č. XXX, okres L.,

3/ Y. M., nar. XX.X.XXXX v Q., trvale bytom V. C. č. XXX, okres L.,

s ú v i n n í, ž e

v presne nezistenom čase, v nočných hodinách zo dňa X.X.XXXX na deň X.X.XXXX, v rodinnom dome
súpisné číslo XXX v obci V. C., okres L., majiteľky N. S. nar. XX.X.XXXX bytom L., ul. Y. č. XXX/XX
po tom, ako boli poškodeným M. V. nar. XX.X.XXXX, bytom L., ul. Y. č. XXX/XXA vyzvaní, aby odišli
z rodinného domu, Y. M. vyvrátil stôl, za ktorým sedeli, spoločne s ďalšími, tam prítomnými osobami z
domu odišli, avšak po krátkom čase sa vrátili k vchodovým dverám vedúcim do domu, ktoré vytlačili aj
napriek tomu, že dvere z vnútornej strany držali osoby prítomné v dome, vstúpili do rodinného domu a
v ňom zotrvali, kde slob. T. Q. najmenej jedenkrát päsťou ruky udrel poškodeného M. V. do oblasti čela
medzi očami, C. Q. oboma rukami škrtil poškodeného na krku, následne ho sotil, na čo poškodený M.

V. spadol na vyvrátený stôl, kde ho tento ešte fyzicky napádal tým spôsobom, že ho kopal, čím takto
poškodený M. V. utrpel podľa znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia
a traumatológia pod č.: 74/2013 zo dňa 29.11.2013 poranenie stredne ťažkého stupňa - impresívnu
trieštivú zlomeninu prednej steny čelovej dutiny vpravo, pohmoždenie krku na oboch stranách stredne
ťažkého stupňa a pohmoždenie chrbta nad lopatkou vpravo s odreninou, ktoré si vyžiadalo dobu liečenia
a práceneschopnosti v trvaní 35 dní a poškodením zariadenia domu vznikla majiteľke domu N. S. škoda
vo výške 16,92 eur

t e d a

1/ obžalovaný slob. T. Q. a 2/ obžalovaný C. Q.

- spoločným konaním inému úmyselne ublížili na zdraví,1/ obžalovaný slob. T. Q., 2/ obžalovaný C. Q. a 3/ obžalovaný Y. M.

- spoločným konaním neoprávnene vnikli do obydlia iného a neoprávnene tam zotrvali, čin spáchali
prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vzniknutiu a najmenej s dvoma osobami,

č í m s p á c h a l i

1/ obžalovaný slob. T. Q. a 2/ obžalovaný C. Q.

- spolupáchateľstvo k prečinu ublíženia na zdraví podľa § 20 Trestného zákona k § 156 ods. 1 Trestného
zákona,

1/ obžalovaný slob. T. Q., 2/ obžalovaný C. Q. a 3/ obžalovaný Y. M.

- spolupáchateľstvo k prečinu porušovania domovej slobody podľa § 20 Trestného zákona k § 194 ods.

1, ods. 2 písm. b/, písm. c/ Trestného zákona.

Z a t o i m s ú d u k l a d á :

1/ obžalovanému slob. T. Q.

Podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. j/ Trestného zákona, § 37 písm. h/ Trestného
zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 24
(dvadsaťštyri) mesiacov.

2/ obžalovanému C. Q.

Podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. d/, j/ Trestného zákona, § 37 písm.

h/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, 3, 8 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 14 (štrnásť)
mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 24
(dvadsaťštyri) mesiacov.

3/ obžalovanému Y. M.

Podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. d/, j/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, 3, 8
Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 20 (dvadsať)
mesiacov.Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ukladá obžalovanému slob. T. Q. a obžalovanému C. Q.
povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne poškodenému M. V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom L., ul. Y.

č. XXX/XXA zastúpenému splnomocnencom poškodeného Mgr. Radovanom Muzikom škodu vo výške
1.530,- Eur.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodenú M., nar. X.X.XXXX, trvale bytom L. s nárokom na
náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 22.5.2014 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Prešov na Okresný súd Prešov obžalobu na
obvinených slob. T. Q., C. Q. a Y. M., pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženie na zdraví
podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, prečin porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2
písm. a/, písm. b), písm. c) Trestného zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,
na skutkovom základe v predmetnej obžalobe uvedenom.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných slob. T. Q. a C. Q.,
prečítaním výpovede obžalovaného Y. M., výsluchom svedkov poškodených M. V., M. V. a N. S.,
výsluchom svedkov Y. V., U. V., W. C., R. C., N. Q., U. N., V. J., Y. N., C. V. a T. Q., čítaním
výpovedí svedkov R. J., H. J., Y. Z., T. J. a H. Y., výsluchom znalcov PhDr. Marty Botkovej a MUDr.

Dušana Sukovského a čítaním listinných dôkazov a to lekárskych správ poškodeného M. V., zápisnice
o rekonštrukcii s fotodokumentáciou, uplatnenia nároku na náhradu škody, vyčíslenia škody, výpisu z
LV č. XXX, odpisov registra trestov, správ a charakteristík a vyjadrenia poškodeného M. V. s prílohami
a na základe takto vykonaného dokazovania, po vyhodnotení jednotlivých dôkazov samostatne, ako aj
v ich vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že skutok tak, ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku sa

stal, tento je trestným činom a uvedený skutok spáchali obžalovaní slob. T. Q., C. Q. a Y. M..

Obžalovaný slob. T. Q. spáchanie skutku poprel a v zmysle § 257 ods. 1, ods. 5 Trestného poriadku
vyhlásil, že je nevinný a to čo sa stalo poškodenému M. V. nespravil. V máji 2013, presný dátum si
nepamätá, boli v krčme, kde bolo veľa ľudí. Došiel Y. V., ktorý ich volal, že majú prísť na oslavu na dom,

kam išiel s priateľkou W. C. a R. C.. Na oslavu došli medzi poslednými, pričom tam boli: M. V., Y. V.,
U. N., Y. N., V. J., C. Q., Y. M. a nejakí mladí chlapci zo L., ktorých mená nevedel, a ktorí mali cca 13 -
14 rokov. M. V. sedel za stolom a pil. On s priateľkou a R. C. nepili, ale inak tam pil každý. Poškodený
M. V. a spoluobžalovaní C. Q. a Y. M. v ten večer boli pod vplyvom alkoholických nápojov, všetci pili
tvrdý alkohol, javili známky opitosti, čo si všimol podľa reči. Zábava bola v plnom prúde, keď prišiel M.

V. a povedal, že chce spať, aby odišli, pričom oni traja odišli, ale ostatní vraveli, že ešte dopijú. Keď
boli na ceste pred domom, za bránou, zhaslo svetlo v dome a počuli rachot, niečo sa rozbilo, pričom
teraz vie, že to mal byť stôl. Počuli niekoho kričať, že má rozbitú hlavu, preto sa vrátili do domu, U. N.
vravela niečo na jeho priateľku W. C., ale k žiadnemu útoku nedošlo, svetlo sa rozsvietilo a M. V. si držal
hlavu a udával, že spadol. Držal sa za čelo a mal preliačinu na čele, avšak žiadnu krv, ani iné zranenia

nevidel. Nevidel, aby niekto udrel poškodeného M. V.. Y. V. tvrdil, že videl, že mali biť M. V., pričom ani
nevedel, kto kde stál. Y. V. zavolal aj záchranku, aj políciu a on s priateľkou M. V. dávali obklady na čelo,
keďže priateľka je študentkou zdravotnej školy a popritom sa ho pýtal, či mu nie je zle, či dobre vidí a
či si všetko pamätá. On mu na to povedal, že mu nie je zle, len ho bolí čelo. Po príchode záchranky aj
polície im M. V. povedal, že spadol. To vraveli aj oni, iba M. brat tvrdil, že ho mali biť oni, avšak on M.

V. neudrel. S poškodeným sa poznajú z videnia, pričom si myslí, že mu ide o peniaze, nakoľko od neho
už pýtal 16.000,- eur, alebo aby mu platil po 300,- eur do konca života. Myslí si, že si ho vytipoval, že
má peniaze a že ich od neho môže takýmto spôsobom vytiahnuť, keďže bol na misii v Afganistane a
zarobil si nejaké peniaze, kúpil si auto, začal sa lepšie obliekať. Pre obdobný skutok bol asi pred 3 rokmi
stíhaný, ale trestné stíhanie voči jeho osobe bolo zastavené.

Obžalovaný C. Q. spáchanie skutku poprel a v zmysle § 257 ods. 1, ods. 5 Trestného poriadku vyhlásil,
že je nevinný. V ten večer bol aj s M. J. a R. L. v krčme a popíjali, na čo prišiel Y. V. a povedal, aby
prišli hore na dom a odišiel. Ešte chvíľu posedeli a potom išli za ním. Do domu vošli aj s Y. V., ktorý bol
niekde na dvore alebo pred domom, sadli si a popíjali. V tom čase tam bol už M. V., U. N. a jej brat Y.

N. a ešte ďalší, ktorých mená nepozná. Či Y. M. išiel do domu s nimi alebo až po nich, teraz už nevie.Potom prišiel jeho brat T. s priateľkou W. C. a R. C., pričom oni traja nepili, iba posedeli a po čase odišli.
Ostal tam on s M., N. a N., M. V. a jeho brat. J. so L. tam už neboli. M. V. povedal, že chcú ísť spať, aby
odišli. Dopili a chceli ísť preč, ale vtedy zhaslo svetlo, nič nevidel, iba počul hluk. V miestnosti boli vtedy

prítomní on, M., M. V., či tam boli U. N. a jej brat Y. N. alebo iné osoby nevie, ale vie, že Y. V. tam nebol,
kde bol, nevie. Teraz už nevie, či M. povedal, že prevrátil stôl, len vie, že bolo počuť krik a potom počul,
že niekto kričí, že: „moja hlava“, čo bolo ešte v tme, ale nevie kto, ani prečo zhasol svetlo. Následne
počul, že niekto vchádza do domu a po zasvietení videl brata T., W. a R. C., čo však bolo až po konflikte.
Bol prevrátený stôl a M. mal rozbité čelo, ale krv mu netiekla, len ho mal zalomené. Pýtal sa ho, čo sa

mu stalo a on povedal, že spadol. Do izby prišiel brat poškodeného, Y. V., pričom kde bol predtým, nevie
a kričal na nich, že zbili M.. Každý sa M. pýtal, že čo sa stalo a on hovoril, že spadol. Niekto vravel, že
volal záchranku. Medzitým M. ležal v dome na gauči a vravel, že mu nič nie je, že spadol, pričom on s M.
išli preč a keď prišla záchranka a polícia, on tam už nebol. Nevie, prečo ich M. obviňuje zo skutku. V ten
večer bol stredne opitý, ale všetko vnímal. Na M. V. bolo vidno, že má vypité, a to podľa jeho reči, ako
aj gestikulácie a taktiež mal vypité aj poškodeného brat. On s M. ani s Y. V. nikdy nemal konflikt. Nevie

sa vyjadriť k tomu ako poškodený utrpel pohmoždenie krku na oboch stranách, ani sa nevie vyjadriť k
záverom znaleckého posudku, že mal byť udretý päsťou a škrtený, keďže on ho neudrel, neškrtil, ani
nekopol, ani nevidel, aby to robil brat T., M. alebo niekto iný.

Obžalovaný Y. M. spáchanie skutku poprel a v zmysle § 257 ods. 1, ods. 5 Trestného poriadku vyhlásil,

že je nevinný. Na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a vypovedať odmietol, preto súd prečítal jeho
výpoveď z prípravného konania, v ktorej uviedol, že niekedy v máji XXXX bol s kamarátmi v miestnej
krčme, kde prišiel Y. V. zo L. a pozval ich do domu, kde oslavovali niečí vodičák. Po nejakom čase išli
do toho domu. Dvere na uvedenom dome boli otvorené, vošli dnu a posadali si k stolu. Nikto násilím
do domu nevstúpil, dvere boli otvorené. So sebou si doniesli aj fľašu a spoločne sa zabávali. Bavili sa,

všetko bolo v pohode a zrazu v dome zhaslo svetlo. Predtým niekto povedal, že idú spať a oni povedali,
že dopijú a pôjdu. Keď svetlo zhaslo, nechtiac drgol do stola a ten sa prevrátil. Uvedené svetlo zhaslo
len raz. Potom počul, že M. V. kričí a potom aj U. N., že M. má niečo s hlavou. V tom vošiel do domu T.
Q., R. C. a W. C. a pýtali sa čo sa stalo M.. M. ležal na zemi a v tom vošiel Y. V. a povedal im, že ho bili.
On nevidel, aby niekto napadol poškodeného M. V.. Pritom ako M. vstával, vravel, že spadol. Následne

M. odprevadili do vedľajšej miestnosti a niekto zavolal sanitku. W. s T. Q. dávali M. obklad na hlavu a
on potom s C. Q. odišiel preč. Podľa jeho názoru, zranenia, ktoré utrpel poškodený, vznikli keď spadol.
M. ako aj Y. V. v ten večer požívali alkoholické nápoje, pričom na M. bolo vidno, že má viac vypité. V
minulosti nemal žiadny konflikt s M. alebo Y. V., boli kamaráti, a aj po skutku sa riadne zdravia. Keď sa
stretnú v L. v krčme, kupuje mu alkohol.

Svedok poškodený M. V. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v ten večer najprv boli na dome, potom s
H. Y. odišli do krčmy, pričom keď sa vrátili, boli na dome aj obžalovaní Q. a M., okrem nich: U. N., Y. N.,
Y. V., C. V., T. Q., T. V. a M. J., ostatných nepoznal. V uvedený večer vypil 4 - 5 poldeci vodky, pričom
obžalovaní, okrem T. Q. a jeho brata Y., pili alkohol tiež. Cca okolo 22.00 hod. povedal, že končia, vypol

svetlo, pričom odišiel do druhej izby, odkiaľ počul hluk, akoby rozbíjanie riadu. Od brata sa dozvedel, že
to Y. M. prevrátil stôl s tým, že žiadny „skurvení L.“ jeho nebudú vyháňať. Počul niekoho búchať zvonku
do vchodových dverí, ktoré neboli zamknuté, len ich držali U. N. a V. J. zvnútra, pričom T. Q. a Y. M. ich
pretlačili a vošli na chodbu domu, kde T. Q. chytil za ruku U. N.. Peter Q. držal U. N. za ruku, preto mu
povedal, aby ju nechal, že mu nič nespravila a na to ho obžalovaný T. Q. udrel pravou rukou do stredu

čela, ľavou rukou držal U.. C. Q. vstúpil do domu až potom, ako ho T. Q. udrel. Potom si chvíľu nič
nepamätal, až sa spamätal, že stojí na inom mieste a C. Q. ho škrtil, potom ho sotil, z ktorého dôvodu
spadol na chrbát na prevrátený stôl, ktorý bol nohami hore, a to medzi nohy stola, na dosky, ktoré idú
po jeho obvode. Keď ho T. udrel, svetlo ešte svietilo, kto potom zhasol svetlo, nevie. Keď ho škrtil C. Q.,
svetlo už bolo zhasnuté. Celkovo bolo svetlo zhasnuté dvakrát, prvýkrát ho zhasol on a to vtedy, keď

povedal, že už končia. Kto ho potom zasvietil, nevie. Keď ležal na stole, tak ho bili, ale už nevie kto a C.
Q. ho kopal do ľavého boku. Potom si pamätá, že T. Q. ešte s niekým ho odniesol do vedľajšej izby, kde
ho položili na posteľ. Potom prišli policajti, pýtali sa ostatných na priebeh skutku a jeho zobrala sanitka.
Pri skutku utrpel trieštivú zlomeninu nosovej dutiny, podliatiny na krku, rozbitú hlavu zozadu a odretú
lopatku. Po páde na stôl si rozbil hlavu na temene. U. N. na ňom ležala a chránila ho pred niekým kto

ho bil do tváre, ale nevie uviesť kto to bol, vie iba, že C. Q. ho kopal do oblasti ľavej časti rebier. Potom
sa rozsvietilo a dali ho sadnúť ku krbu a neskôr ho odniesli na posteľ. Na druhý deň po skutku sa o tom
rozprával s U. N. a potom, ešte v ten istý deň aj s bratom Y.. Títo mu dávali za pravdu ako to tam bolo.
Počas konfliktu v izbe boli prítomní Y. N., U. N. a obžalovaný T. Q.. Brat prišiel potom ako ho udrel T.Q.. To, že tam prišiel, mu len povedali, on to nevnímal. Myslí si, že bol prítomný už vtedy keď ho druhý
obžalovaný škrtil. Obžalovaný Y. M. ho nebil, nekopal, ani neškrtil, tým si je istý. Zranenia, konkrétne
pohmoždenie krku na oboch stranách stredne ťažkého stupňa vzniklo od škrtenia C. Q., pohmoždenie

chrbta vpravo nad lopatkou s odreninou mu bolo spôsobené pádom na prevrátený stôl po strčení C. Q.
a impresívna trieštivá zlomenina prednej steny čelovej dutiny vpravo úderom päsťou od T. Q.. Finančné
odškodnenie od obžalovaných nežiadal, ale otec Q. bol u nich a ponúkal 2.000,- eur keď stiahne trestné
oznámenie. V súčasnosti pracuje v spoločnosti Q. v L.. V čase skutku bol študent, školu ale neukončil,
lebo chcel ísť do práce kvôli peniazom.

Svedkyňa poškodená M. V., matka poškodeného M. V., na hlavnom pojednávaní uviedla, že syn Y.
jej ráno zavolal, že M. je v nemocnici a má zalomené čelo, že ho napadli Q. aj M., ktorých dovtedy
nepoznala. Okolo 9.00 hod. ráno išli domov k Q., pričom starší Q. nebol doma, iba mladší, ktorý
vyskakoval. Potom išli na dom, kde sa to malo stať a potom k jej sestre, kde bola U. N., ako aj V. J., ktoré
jej povedali, že Q. išli domov, potom sa títo vrátili a Q. starší chytil N. za ruku, pričom M. mu povedal

nech jej nič nerobí, na čo dostal päsťou do čela a potom na zemi ho ešte bili, pričom N. ho priľahla,
aby ho chránila. Taktiež jej povedali, že M. mali aj škrtiť, veď mal na krku modriny. Následne išli za
M. do nemocnice, kde M. povedal, že to bolo tak. Je presvedčená, že obvinený Q. to spravil, lebo jeho
otec bol u nich doma a núkal im peniaze v sume 2.000,- eur s tým, aby trestné oznámenie stiahli a tiež
povedal, že ak prehrajú súd, tak podá na nich žalobu za krivé obvinenie, nakoľko majú piatich svedkov,

ktorí potvrdia, že jeho syn - vojak tam ani nebol. O tom, že by jej syn pýtal od obžalovaného nejaké
peniaze, nevie, ani nevie, že obžalovaný T. Q. mal byť niekedy v Afganistane.

Svedkyňa poškodená N. S., sa k skutku vyjadriť nevedela, nakoľko pri skutku nebola, ani sa s nikým
bližšie o tom nerozprávala. Na hlavnom pojednávaní uviedla, že vie, že bola nejaká bitka, ale kto koho

bil a ako, toto nevie. Vie, že všetci traja obžalovaní boli v dome, ale čo tam robili, či sa bili, to nevie.
Čo sa týka poškodenia domu, tak boli rozbité dvere, ktoré pred skutkom boli v poriadku, avšak náhradu
škody si neuplatňuje. Taktiež vie, že brat mal zlomeninu čela.

V súlade s výpoveďou poškodeného M. V., vypovedal aj svedok Y. V., brat poškodeného, ktorý na

hlavnom pojednávaní uviedol, že v uvedený večer oslavovali bratov vodičský preukaz. Bolo tam veľa
ľudí a to napr. Q., V., V., Y., jeho brat, U. N., V. C.. Na to prišli všetci traja obžalovaní. Keďže bol prítomný
pri incidente, kde bol prítomný aj C. Q., z ktorého dôvodu vie, že keď si vypijú, tak do každého skáču do
bitky, preto on radšej odišiel z domu. Po čase požiadali obžalovaných, aby odišli. Počul, že brat M. sa
hádal s M., pretože im brat vravel, že majú ísť preč, ale oni nechceli. M. prevrátil stôl, za ktorým sedel a

povedal, že jeho skurvení L. vyhadzovať nebudú. Keď sa brat hádal s M., niekto vypol elektrický prúd v
dome. U. N. na nich ešte niečo z okna kričala, nadávala U. C., preto sa vrátili do domu, pričom U. s V.
držali dvere, ktoré vytlačili dovnútra, za ktorými stál T. Q. a Y. M.. Následne medzi chodbou a kuchyňou
držal T. Q. za ruky U. N., s ktorou sa hádal, na čo mu brat povedal, aby si našiel seberovného a neskákal
do dievčaťa. Brat sa s T. Q. hádal medzi dverami do domu a dverami do izby. Na to videl, ako T. Q.

asi jedenkrát udrel brata, ale kam, to nevie, T. Q. bol od brata v tom okamihu vzdialený 30 - 40 cm.
Nespomína si, či v čase, keď obžalovaný T. Q. mal udrieť brata, svietilo svetlo. C. Q. brata držal zozadu,
potom brat spadol na stôl, ktorý bol vyvrátený nohami hore, kde ho bil C. päsťami. Taktiež brata bila aj
ďalšia osoba, ktorú však videl len zozadu, preto nevie kto to bol. Ako došlo k fyzickému napadnutiu brata
videl, lebo izbu osvetľoval krb. U. N. na bratovi ležala, ale či ho chránila, to nevie. Tiež nevie, či C. do

brata aj kopal, rozbehol sa k ním Y. M., ale nevie či chcel brata biť, alebo mu pomáhať. Na to išiel volať
políciu a keď sa vrátil, tak už brata dávali na stoličku a niekto doniesol vedro s vodou. Brat mal preliačinu
na čele, iné zranenia si nevšimol. M. ešte povedal, že to nevadí, že sa to vyklepe ako kapota na aute.
Nespomína si koľko vypil, ani nevie koľko vypil jeho brat, či pil T. to nevie, ale nebol opitý, M. pil. Taktiež
nevie o tom, aby jeho brat v súvislosti s týmto skutkom chcel od obžalovaného T. Q. peniaze alebo auto,

nakoľko o takýchto veciach sa spolu s bratom nebavia. T. Q. aj s priateľkou ich prehovárali, aby na polícii
povedali, že brat len spadol, že sa tam nič nestalo a hlavu si udrel keď padal a aby neuvádzali všetkých,
kto každý tam bol. Na výzvu súdu, aby odstránil rozpor medzi tým, čo vypovedal v prípravnom konaní a
tým, čo na hlavnom pojednávaní svedok uviedol, že dnes si už si nepamätá, či sa do brata opäť pustil
C., ktorý ho udieral päsťami do brucha, na čo mal C. od brata odtrhnúť, držať pod krkom a odhodiť k

drevám pri krbe, ale mohlo to tak byť. Už si nepamätá či v ten večer pil alebo nie a ani nevie, či brat mal v
ten večer požité alkoholické nápoje. Taktiež si už nepamätá, či pri svojej prvej výpovedi uviedol, že brata
ako prvý udrel Y. M. z dôvodu, že vedel, že T. Q. je vojak a nechcel mu narobiť problémy, ani si nepamätá
prečo zmenil výpoveď. Svoje rozpory odôvodil veľkým časovým odstupom od skutku. Zároveň uviedol,že po skutku bol u nich T. Q. aj s otcom a núkali im finančnú odmenu, ak brat stiahne obžalobu, pričom
otec pána Q. doniesol aj taniere a poháre.

V prospech výpovede poškodeného M. V. a M. V. je výpoveď svedka U. V., otca poškodeného M. V., ktorý
na hlavnom pojednávaní uviedol, že pri skutku nebol. Vie len, že tam mala byť bitka. Mali do domu vojsť
obžalovaní, niekto z nich mal syna udrieť a to niekto z Q., ale ktorý to bol, to nevie. Syn bol v nemocnici a
mal zalomenú lebku. Takto mu to povedali synovia. V tejto veci prišiel za ním otec obžalovaného, pričom
obžalovaný sedel v aute. Spolu s otcom obžalovaných sa rozprávali a tento mu povedal, že peniaze

nemajú jedni ani druhí, ale môže mu dať 2.000,- až 2.500,- eur, hoc by jeho syn predal auto, aby stiahli
trestné oznámenie, na čo mu povedal, že sa poradí. Potom prišiel otec obžalovaných po ženu, s ním
nerozprával, a išli spolu na benzínpumpu, kde žene tiež povedal, aby stiahli trestné oznámenie, ale tá
odmietla, lebo syn by bol obvinený z krivej výpovede. Ešte predtým sa bol otec obžalovaných pýtať na
škody, kde mu povedal, že boli rozbité taniere a poháriky, ktoré on potom doniesol. O ujme na zdraví
sa spolu bavili až na treťom stretnutí, keď núkal peniaze. O bitke sa však bavili už od prvého stretnutia.

Obaja rozprávali len o tom, čo počuli. Prvýkrát bol N. Q. u nich po bitke, druhýkrát asi o pár dní až týždeň,
keď doniesol poháriky a taniere, tretíkrát asi o týždeň prišiel k nemu domov a núkal peniaze a štvrtýkrát
prišiel a zobral jeho manželku na pumpu.

V súlade s výpoveďami obžalovaných vypovedala svedkyňa W. C., partnerka obžalovaného slob. T. Q.,

ktorá na hlavnom pojednávaní uviedla, že bitku nevidela. Ona s T. Q. a R. C. išli na akciu na dom, kde
boli pozvaní M. alebo Y. V.. Či išiel s nimi aj C. Q., nevie. Keď tam prišli, bol tam M. V. so svojím bratom
Y., U. N., Y. N. s V. J., Y. M., M. J. a ešte pár ľudí, ktorých nepozná. Nevie, či sedeli alebo stáli, pilo sa,
hrala hudba, rozprávali sa. Vypila asi dva 0,4 dcl poháre vodky. T. alkohol nepil, lebo išiel autom, C., M.
a Y. pili, ale koľko to nevie, ale ani jeden z nich nevyzeral opitý. Pila sa asi vodka, pretože iný alkohol

tam nevidela, ale kto koľko vypil, to nevie. Starší z bratov V. povedal, aby išli preč, že chcú ísť spať. Y.
M. nechcel ísť preč, pričom ona, T. Q. a R. C. išli preč. Predtým mala konflikt s U. N., ale prečo, to už
nevie, nakoniec si to vysvetlili a odišli. Vrátili sa dovnútra, lebo U. N. ešte za nimi niečo kričala, ako aj
preto, že počuli hluk. Dovnútra vošli spolu s T. Q., kto ďalší, nevie. Nepamätá sa, či svetlo sa zhaslo ešte
keď boli na ceste, alebo zistili, že je zhasnuté až keď vošli dovnútra, ale keď vošli, bol už prevrátený

stôl a M. V. jej povedal, že spadol na roh stola. Videla poškodeného s dierou na čele, iné zranenia si
nevšimla. Brat poškodeného M. V. povedal, že bola bitka a volal policajtov a sanitku, ale ona nevidela,
aby niekto fyzicky útočil na M. V.. Taktiež nevidela, aby sa niekto dobíjal do domu, ani nevidela, aby
U. N. chránila poškodenému hlavu. Či svetlo zhaslo v dome len raz, alebo viackrát, to nevie. Boli pri
M. keď ležal na posteli, pričom vravel, že spadol. Tak prišla polícia a oni následne išli na výsluch. Kto

volal políciu, nevie, ona vravela, aby zavolali sanitku, ale aby nevolali políciu, lebo poškodený spadol
a boli tam osoby mladšie ako 15 rokov, aby tieto nemali problémy. Y. M. v ten večer videla sedieť a
piť, nepamätala si, či niečo hovoril, alebo či nadával, ani nevidela, aby robil niečo zlé alebo napadol
poškodeného. Rovnako nevidela, aby niečo zlé robil T. Q. alebo C. Q..

Výpoveď obžalovaných potvrdil aj svedok R. C., ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol, že v ten deň
bol s ďalšími v krčme v V. C., pričom prišiel Y. V., ktorý ich volal, aby prišli k nemu na dom, kam išiel
on, T. Q. a W. C.. Na dome nepil, predtým vypil maximálne dve pivá. V dome bolo veľa ľudí, títo sa
rozprávali. Či pili ostatní, to si nepamätá. Potom išli von. Videli, že v dome zhaslo svetlo a počuli, že
niečo buchlo, preto sa do domu vrátili. Do domu vchádzali dverami, ktoré neboli zamknuté, ani im vo

vstupe nikto nebránil. Vtedy boli v dome prítomní M. V., T. Q., ktorý išiel s ním, bolo tam viacej ľudí, ale
už si nepamätá kto každý tam bol. Keď prišli do domu svetlo bolo zhasnuté, potom sa rozsvietilo, videl
prevrátený stôl a M. V. sa držal za hlavu a vravel, že ho bolí hlava a že sa vraj udrel. Nepamätá si, či M.
V. hovoril, že ho bolí hlava, lebo spadol na stôl alebo že ho niekto udrel. Poškodeného V. nevidel ležať
na zemi, ani nevidel, aby U. N. chránila poškodenému hlavu pred útočníkmi. Či v uvedenom dome došlo

k nejakému konfliktu, nevie, pričom žiaden fyzický útok nevidel. Niekto zavolal sanitku, prišli aj policajti,
W. dávala poškodenému obklady. V dome sa už dlho nezdržali. Nepamätá si, či videl M. a Y. V. požívať
alkohol, ani či javili známky jeho požitia. Nevie o žiadnom konflikte medzi W. C. a U. N..

Svedok N. Q., otec obžalovaných T. a C. Q., na hlavnom pojednávaní uviedol, že o skutku sa dozvedel

na Veľkonočnú sobotu, všetci boli doma a asi o 11.00 hod. prišiel Y. V. s mamou a sestrou a začali
kričať, že jeho syn bol u nich na dome, kde porozbíjal taniere a prevrátil stôl. Pýtal sa ich, že ktorý a
Y. V. povedal, že nie ten, ktorý je v armáde, ale že C.. Preto išiel za C., ktorý spal a pýtal sa ho, že čo
porobili a hneď mu dal aj facku. Keďže títo kričali na dvore, povedal im, nech nekričia, že zistí, čo sastalo a príde za nimi. Asi o 15.00 hod. išli do rodiny V. a ich otcovi U., ktorý je jeho spolužiakom, povedal,
že ak bola nejaká škoda spôsobená, že ju uhradí. Tento mu vravel, že mal by sa prísť ospravedlniť
niekto z rodiny M. a že bola rozbitá sada tanierov, pohárov a sada pohárikov, čo mu bolo divné, že zo

všetkého po sade, preto sa pýtal syna, čo všetko sa rozbilo. Tento mu povedal, že pohárikov tam bolo
viac, pohárov asi 3 až 4 a tiež nejaké staršie taniere, preto V. odniesol sadu pohárov, sadu pohárikov
a asi 5 tanierov. Na to ich otec povedal, že bolo ešte rozbité okno i sklo na dverách a on mu povedal,
že im rekonštrukciu domu robiť nebude. O konflikte mu nič nehovoril. Vie o tom, že C. bol pozvaný na
akciu, pričom ešte mu vravel, aby nevystrájali. Až následne sa dozvedel, že M. V. mal spadnúť na stôl.

Neskôr i U. V. povedal, že chlapec je v nemocnici, ale bitku nikto nespomínal. Na skutok sa pýtal oboch
synov, pričom obaja tvrdili, že to nespravili oni. Rodinu V. navštívil ešte dňa X.XX.XXXX, kedy bol ako
starosta obce blahoželať matke U. V. k 80-tym narodeninám, kde táto mu vravela, že jej deti a vnúčatá
ešte neblahoželali. Keď odchádzal, stretol U. V., ktorému povedal iba, že nie je pekné, že jeho matke
k 80-tke nemá kto ruku podať. O skutku sa nebavili. S rodinou V. mal problém ešte ako starosta obce.
Žiadne peniaze im nenúkal, má však vedomosť o tom, že na sociálnej sieti kolovalo niečo o tom, že

chcú od nich vymôcť peniaze, lebo je starostom obce a syn bol dvakrát v Afganistane, pričom aj jemu
W. C. vravela, že jej Y. V. povedal, že keby sa do toho rodičia nemontovali, tak už dávno to mohlo byť
skončené. Na výzvu súdu, aby odstránil rozpor medzi tým, čo vypovedal v prípravnom konaní a tým,
čo na hlavnom pojednávaní svedok uviedol, že dnes si už nepamätá, či mu syn C. povedal, že Y. M.
prevrátil stôl, bola tam tma a M. spadol na stôl, kde si rozbil hlavu a potom mal do domu prísť aj syn T..

Ak v prípravnom konaní vypovedal, že pani V. bol blahoželať X.XX.XXXX a na hlavnom pojednávaní, že
X.XX.XXXX, tak sa asi pomýlil a bolo to naisto X.XX.XXXX. Rozpory odôvodnil odstupom času.

Vzhľadom na rozdielnosť výpovedí svedkov N. Q. a U. V., súd vykonal konfrontáciu medzi uvedenými
svedkami, pričom obidvaja zotrvali na svojich výpovediach.

Svedkyňa U. N., na hlavnom pojednávaní uviedla, že spolu s M. V., Y. N., V. J. a Y. V. prišla na oslavu
M. V., ktorý oslavoval narodeniny a vodičák. Potom prišli ostatní a to T. Q., Y. M., kto ďalší, to nevedela.
Oslava prebiehala v poriadku, ale M. V. nechcel, aby tam niektorí ľudia boli, a to T. Q. a jeho kamaráti,
preto vypol svetlo a povedal, aby odišli a títo aj odišli. S W. C. mala rozpor, ktorý si vysvetlili. Čo sa dialo

potom si nepamätá, vie, že sa prevrátil stôl, akým spôsobom, nevie, ale nemyslí si, že bola nejaká bitka.
S V. J. v rámci srandy držali pred chlapcami dvere, ale nevie kto každý tam bol. Po celý čas bolo svetlo
zhasnuté a zasvietilo sa až keď prišli policajti a záchranka, ktorú volal poškodeného brat. Poškodený
tvrdil, že spadol a udrel sa o roh stola. Ona na ňom žiadne zranenie nevidela, ani nevidela žiadny konflikt,
bitku, alebo aby niekto napadol poškodeného. Keď poškodený spadol na zem, tak si myslela, že ho

niekto bije, preto išla k nemu a stála pri ňom. Vie, že poškodený mal nejaké odreniny, ale tie mala aj ona,
pričom ako k ním došlo, to si nepamätá. V ten večer vypila asi 4 - 5 poldeci vodky, či pili obžalovaní si
nepamätá, poškodený mal vypité dosť. Nevidela, aby niekto z obžalovaných poškodeného udrel alebo
sotil. Neskôr, správami na internete ju kontaktoval M. V., kde písal, že obžalovaného T. Q. zničí a bude
žiadať bolestné. Všetky správy odovzdala polícii. Jeho brat Y. V. jej hovoril, aby sa zhodli na jednej

výpovedi, a to, aby tvrdila, že poškodený bol udretý buď T. alebo C. Q.. Na výzvu súdu, aby odstránila
rozpor medzi tým, čo vypovedala v prípravnom konaní a tým, čo na hlavnom pojednávaní, svedkyňa
uviedla, že je pravdou, že mala s W. konflikt a T. sa pýtal, že čo sa stalo a na to prišiel M. V., aby jej dal
Q. pokoj, pričom do toho sa zamiešal Y. M., že do kalianských chlapcov nebude nikto skákať. Y. M. sa
tlačil do domu a oni držali dvere zo srandy a následne vstúpil Y. M., T. Q. a ďalší do domu. Taktiež je

pravdou, že bol tam vreskot, zasvietilo sa svetlo a kričali, že M. má rozbitú hlavu, ale nekrvácal. M. tvrdil,
že spadol na stôl. Ešte za tmy ho videla ležať na zemi, pričom chránila poškodenému M. V. hlavu, lebo
na neho zaútočil Y. M. a to tak, že sa na neho rozmachol, ale neudrel ho. Na rukách mala modriny, lebo
sa udrela, asi keď vychádzala vonku, lebo tam bola tma, ale už si nespomína, či tie modriny mala na
ľavej, pravej, alebo na obidvoch rukách. Je pravdou, že sa s Y. V. dohodli, že T. Q. neuvedú vo výpovedi

a on im za to zaplatí. Nemali ho uviesť z dôvodu, lebo je vojak, aby nemal problémy. Je pravdou, že
ostatní vraveli, že stôl mal vyvrátiť Y. M., ale ona to nevidela. Rozpory odôvodnila tým, že na veľa veci
si už nespomína. Keď predtým vypovedala inak a teraz tiež inak, tak to preto, lebo nechce ublížiť T. Q.,
keďže nič nespravil.

Svedkyňa V. J., na hlavnom pojednávaní uviedla, že spolu s priateľom Y. N. išla na dom, kde ju pozval
bratranec M. V.. Asi uprostred akcie odišli a keď sa vrátili, už tam boli aj T. Q., C. Q., W. C., Y. V., M. V.
a U. N., ďalších si nepamätá. Na uvedenej akcii mala U. niečo s W.. Následne niekto vravel, aby odišli
a preto niektorí odišli a ostali tam len ona, U. N., Y. N., Y. V. a M. V. a možno ešte nejaké osoby, ktorénepozná. Y. V. vypol svetlo, ale prečo to nevie. Ona s U. N. držali dvere, keďže videli, že C. Q. a Y.
M. sa vracajú späť, títo ich však pretlačili a začali sa rozprávať s M. V.. Na to prišli ostatní a začali sa
naťahovať, ale kto každý, to nevie. Bolo počuť niečo buchnúť a ako sa rozprávajú. Y. M. prevrátil stôl,

ale nevie či úmyselne. Niekto kričal, že M. má rozbitú hlavu. Následne niekto zasvietil svetlo a videla
M. V. ako išiel do druhej izby, mal niečo s čelom, ale krv alebo iné zranenia nevidela. Taktiež nevidela,
aby došlo k nejakému konfliktu alebo bitke, ani aby niekto z obžalovaných bil M. V.. Nepamätá si už
presne kto bol v dome keď sa zasvietilo svetlo. Vie, že T. Q. s W. C. boli pri M. V.. Ona s priateľom odišla
ešte predtým ako prišla záchranka. Nevidela, či obžalovaní a poškodený pili, ale na stole boli fľaše s

alkoholom. T. Q. nejavil príznaky požitia alkoholických nápojov, Y. M. mal vypité, C. Q. nevie, lebo toho
si nevšímala. M. V. mal vypité, bol mierne podnapitý. Ona v ten večer vypila asi dva poháre vína a asi
dve vodky. Cítila sa unavená a že má mierne vypité.

Svedok Y. N. na hlavnom pojednávaní uviedol, že spolu s V. J., Y. V., T. Q., C. V., H. J., ktorý tam však
len telefonoval, ale nebol tam s nimi, išiel na oslavu M. V.. On s V. odišiel do senníka, kde vypili asi pol

fľaše vína a potom sa vrátili na oslavu, kde už boli aj ďalší ľudia: C. Q., T. Q. a Y. M.. Ešte asi hodinu
popíjali a na to odchádzali preč chlapci z V. C. a to C. a T. Q., M., Q., kto ešte si už nespomína. Odišli
preto, že Y. V. povedal, že už je koniec. Nespomína si kedy sa vyplo svetlo, ale vie, že dovnútra vošli
tí, ktorí odišli, niečo kričali, ale žiadnu bitku nevidel, ani aby niekto udrel M. V.. Vrátili sa asi preto, lebo
U. N. mala s W. C. konflikt, nadávali si a T. Q. je W. priateľ. Kto vošiel do domu ako prvý, si nespomína,

vie, že po konflikte boli v dome všetci traja obžalovaní. Keď vstúpili do domu, tak sa M. V. hádal s T.
Q.. C. Q. stisol zozadu M. V., aby nevyskakoval a potom sa nahnali do jedného kúta, ale čo sa tam
dialo, to nevidel, a nevie kto každý tam bol. Vie, že pri ňom stál Y. M. a pýtal sa, že čo vyskakuje, na
čo mu T. Q. hovoril, že ho má nechať tak. Keď sa zasvietilo svetlo, pričom nevie kto ho zapol, on už
bol v inej izbe, kde hľadal notebook, lebo chcel ísť preč. Y. M. vyvrátil stôl, lebo sa porozbíjali taniere a

poháre. Po zasvietení svetla M. V. ležal na zemi, resp. na vyvrátenom stole a na ňom ležala U.. Bolo
mu povedané, že sestra U. chránila M. V. hlavu, ale on to nevidel. Nespomína si či M. tiekla z hlavy
krv. M. V. doniesol C. Q. do tej izby, kde hľadal notebook a niekto mu doniesol vodu. Všimol si, že M. V.
mal zalomené čelo, iné zranenia si nevšimol. V ten večer vypil s priateľkou asi pol fľaše vína a poldeci.
Vie, že M. pil, ale či bol opitý, nevie. Obžalovaných piť nevidel, T. šoféroval. Z počutia vie, že M. najprv

rozprával, že mal spadnúť a neskôr, že ho mali zbiť, ale nevie to potvrdiť, ani vyvrátiť. Vie o tom, že M.
V. písal jeho sestre, že to nenechá tak a že mu obžalovaný T. Q. má zaplatiť peniaze, alebo dať auto,
lebo že zaplatil advokátovi 10.000,- eur.

Svedok C. V. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v ten deň prišli na dom s Q., Y. V. a M. V.. Potom došiel

Y. N. a U. N., varili guľáš a upratovali. Okolo 20.00 až 21.00 hod. došli do domu obžalovaní, niektorí aj
vypili, atmosféra bola napätá. Mal tušenie, že sa niečo stane, lebo M. V. je s niektorými ľuďmi zadobre a
niektorými nie, preto chceli, aby odišli, z ktorého dôvodu niekto zhasol a zakričal, aby išli von. V tom čase
bol on vonku, ale keď odišli, išiel dnu, kto každý odišiel to už nevie. Následne keď sa do domu vrátili,
dvere boli zatvorené, M. išiel zamknúť, ale či zamkol, to nevie, ako aj nevie či niekto bránil obžalovaným

vo vstupe do domu. Keď obžalovaní vošli do domu druhýkrát, on bol medzi izbami a to izbou, v ktorej bol
konflikt a druhou izbou, kde bolo okno, cez ktoré potom ušiel. Na to bol rachot, buchot a on s Q. a Z. išiel
do druhej izby a následne ušiel cez okno asi o 20 sekúnd potom, čo konflikt začal. Nevidel, aby niektorý z
obžalovaných niekoho fyzicky napadol, ani či niekto niekoho udrel, iba počul ten rachot a buchot. Potom
niekto vravel, že sa bili, niekto, že nie. Keď vtrhli do domu, svetlo už svietilo, ale potom ho niekto opäť

zhasol. Keď odišli, tak následne opätovne vošiel do domu a videl, že M. mal hlavu od krvi. Nie je si istý,
či niečo hovoril. Pri M. vtedy boli Y. V., U. N., jeden alebo dvaja obžalovaní, už presne nevie. On vypil asi
poldeci, M. mal asi vypité, či mali obžalovaní, to nevie. Na výzvu súdu, aby odstránil rozpor medzi tým,
čo vypovedal v prípravnom konaní a tým, čo na hlavnom pojednávaní svedok uviedol, že dnes už nevie
uviesť, či do domu prišla aj V. J., ani si nepamätá, či to bol M. V., kto zakričal „a von“ a zhasol elektrinu v

dome. Je pravdou, že niekto za ním kričal, že ak sa chcú biť, tak majú vyjsť von, ale nevie, kto to kričal.
Keď uviedol, že bola bitka, tak tam bol nejaký buchot. Oni stáli pri sebe pokojne, poznal z nich iba T. V.,
nikoho viac. Je pravdou, že nevidel, kto napadol M. V., ani akým spôsobom. Môže byť pravdou, že keď
sa vrátil do domu, v dome bol T. alebo C. Q., jemu to povedala pani vyšetrovateľka. Keď v prípravnom
konaní vypovedal, že chlapci z V. C. sa začali biť, asi je to pravdou, ako aj je pravdou, že niekto predtým

ako vtrhli do domu držal dvere. Potom čo sa M. vrátil z nemocnice, tak mu povedal, že ho bili a dostal
kopačku do hlavy a že k niečomu určite došlo a že tam bola poriadna mela a hluk. Je pravdou, že vypil v
ten večer jedno poldeci, pred policajtom povedal, že nepil, aby nemal nejaké problémy. Asi je pravdou,že M. V. mal dosť vypité a Y. V. ani moc nie, aj keď ho videl vypiť. Rozpory svedok odôvodnil tým, že
si nemôže všetko pamätať.

Svedok T. Q. na hlavnom pojednávaní uviedol, že spolu s M. V., Y. V., Y. N., U. N. a C. V. išli na dom
do V. C.. Následne prišli nejakí chlapci a tak ďalší, všetkých ich nepoznal. Vie, že tam boli všetci traja
obžalovaní, sedeli, pili, jedli guľáš, ale on pri nich často nebol. Keď prišli, tak mu M. hovoril, že sú to
Q. a M., ale ktorý je ktorý, nevedel, hovorili aj mená ďalších, ktorí prišli, ale na tieto mená si už dnes
nespomína. V tom čase nevedel ktorý z obžalovaných je M., ale teraz už vie. Nevie, či niekoho napádal,

alebo či niečo robil. C. V. mu vravel, že sa strhla bitka, preto vyskočili von oknom. Bitka bola v dome,
túto nevidel a to ani kto koho mal biť. Až potom sa dozvedel, že M. V. zbili, mal zalomené čelo a to
jeden z bratov Q., ale ktorý, to nevie. Hovorili to všetci, ktorí tam boli, ale konkrétne kto, už nevie uviesť.
On konflikt nevidel, lebo sa zľakol. Len vie, že konflikt bol dnu, ale nevie medzi kým a až následne sa
dozvedel, že medzi M. V. a jedným z bratov Q., ale nevie ktorým. V tej miestnosti ich bolo veľa, stáli
blízko seba. Pred začiatkom konfliktu svietilo svetlo, potom, keď všetci chceli, aby obžalovaní odišli, M.

V. zhasol svetlo. Či svetlo bolo zhasnuté raz alebo dvakrát nevie, ale vie, že keď začal konflikt, už opäť
svietilo. Po konflikte bol on s C. skrytý za domom v lese, pričom Y. V. na nich kričal, aby prišli strážiť
dom. Po konflikte videl ležať M. V. na posteli, M. mal priehlbinu na čele. Vie, že na vankúši bola krv, ale
či bola jeho, to nevie. Nehovoril mu ako malo dôjsť k jeho zraneniu. V ten večer vypil dve až tri poldeci
zrejme vodky, niektorý z obžalovaných ho volal vypiť, aj mu jeden nalial. M. V. asi pil, ale nebol opitý.

Zo zápisnice o výsluchu svedkyne R. J. z prípravného konania vyplýva, že pri samotnom skutku nebola,
z ktorého dôvodu nevie ako došlo k M. zraneniu. Jej sestra M. V. - matka poškodeného prišla k nim
domov, pričom doma bola aj jej dcéra V. J. a jej kamarátka U. N., ktorých sa pýtala čo sa večer stalo, ako
došlo k zraneniu M.. Obidve dievčatá jej povedali, že v dome robili guľáš párty, kde neskôr k nim prišli aj

chlapci z V. C.. M. sa to nepáčilo a posielal ich preč z domu. Títo však mali vypité a nechceli odísť. Potom
sa mala v dome strhnúť bitka, U. N. sa mala zastávať M., pričom aj ona utŕžila nejaké modriny. V tom
čase bola v dome vypnutá elektrina, svetlo bolo iba od krbu. Chlapci z V. C. mali z domu odísť a následne
sa mali opäť dobíjať do domu, pričom V. a U. im mali zvnútra držať dvere. Na nič iné si nespomína.

Zo zápisnice o výsluchu svedka H. J. z prípravného konania vyplýva, že že bol na párty na dome v obci
V. C., ktorú organizovali Y. a M. Kocoví zo Stakčína. Na uvedenej párty sa varil guľáš a popritom sa pil
alkohol, asi vodka. Po nejakom čase odišiel z domu telefonovať s priateľkou, pričom videl, že k domu
prišla partia z V. C.. Niektorí prišli autom, niektorí pešo. Počas toho ako telefonoval, bratranec Y. V. vyšiel
naštvaný z domu, za ním išiel C. V. spolu s M. V.. Po nejakom čase sa všetci traja vrátili do domu. Počas

telefonátu si nevšimol, aby v dome zhaslo svetlo, ale izba domu, kde sa pilo bola iným smerom ako bol
on. Keď sa po telefonáte vrátil do domu späť, tak partia z V. C. už fakticky odchádzala. Vošiel do domu,
kde bol prevrátený stôl, porozbíjané taniere. M. V. v tom čase ležal na posteli vo vedľajšej izbe, pričom
niekto hovoril, že ho udreli a niekto vravel, že spadol na hranu stola. Nevie ako došlo k zraneniam M. V..
V dome sa nachádzali ešte W. C., T. Q., a asi R. L. a potom už len domáci. Potom sa zavolala sanitka

a on s niektorými odišiel preč.

Zo zápisnice o výsluchu svedka Y. Z. z prípravného konania vyplýva, že Y. V. mu zavolal, aby prišiel
na oslavu do domu v V. C.. Prišiel tam okolo 19.30 hod., pričom sa zdržal asi hodinu. Na oslave sa
požíval alkohol, ale on ho nepil. V čase okolo 23.30 hod. mu volal Y. N. a povedal, že v dome bola bitka,

nič bližšie však nepovedal, pričom on krátko na to počul prichádzať sanitku. Počas jeho prítomnosti na
oslave sa nestrhala žiadna bitka, nebola tam ani partia z V. C..

Zo zápisnice o výsluchu svedka T. J. z prípravného konania vyplýva, že sa nevie vyjadriť či došlo ku
konfliktu v spomínanom dome. Spoločne s C. Q., R. L. a bratom M. bol v miestnom pohostinstve v obci

V. C., kde požíval alkoholické nápoje. Po nejakom čase prišiel do pohostinstva Y. V. a chlapcom povedal,
aby prišli do domu, že tam niečo oslavujú. M. J., R. L., Y. M. a C. Q. odišli do spomínaného domu. On
tam s nimi nešiel, ale po záverečnej odišiel z pohostinstva domov.

Zo zápisnice o výsluchu svedka H. Y. z prípravného konania vyplýva, že spoločne s Y. Z. bol v

pohostinstve v V. C.. Predtým sa stretol s Y. a M. V., ktorí mu povedali, aby prišiel na párty a keď bol v
pohostinstve, jeden z nich zavolal, aby prišli do domu. Spoločne s Y. Z. išli do spomínaného domu, kde
bol Y. a M. V., T. Q. a U. N.. Zdržal sa tam len krátko, nič nepil ani nejedol a po nejakom čase spolu s Y.
Z. z domu odišli. Počas jeho prítomnosti v dome sa nestrhla žiadna bitka, resp. konflikt.PhDr. Marta Botková, znalkyňa z odboru psychológia na hlavnom pojednávaní uviedla, že na podanom
znaleckom posudku v plnom rozsahu trvá, poškodený M. V. bol súdnoznalecky vyšetrený, pričom zo

záverov vyplýva, že ako osoba je intelektovo na hranici priemeru a ľahšieho podpriemeru, ide o osobu
povahovo vyrovnanú, pokojnú. Je poddajný a umiernený typ, menovaný sa vyhýba sporom, nemá
sklony k agresívnemu presadzovaniu sa aj v záťažových situáciách, má tendenciu prezentovať sa
kľudne, s rozvahou, má primeranú frustračnú a záťažovú toleranciu, jeho pamäťové schopnosti sú plne
zachované, je schopný správne vnímať, podržať prežité situácie, resp. zapamätať si ich a následne ich

aj adekvátne a neskreslene reprodukovať. Sklony ku konfabulácii neboli zistené. Čo sa týka špecifickej
vierohodnosti posudzovaného M. V., u menovaného neboli zistené snahy v danej trestnej veci klamať,
vypovedaťskreslene,účelovo,tendenčnevosvojprospech,tendenčnevneprospechosôb,aleboosoby,
ktorej sa skutok týka. Preto považuje jeho vyjadrenie k okolnostiam, za akých došlo k posudzovanej
trestnej veci za pravdivé a prežité. Poškodený je schopný vnímať a zapamätať si prežité udalosti aj
pod vplyvom alkoholických nápojov, nakoľko priznal požitie cca 4 poldeci alkoholu, napriek tomu skutok

popísal obsahovo a chronologicky totožne, pričom pred ňou ho popisoval s odstupom jedného roka
od výpovede na polícii, pričom obsahovo a chronologicky to bolo totožné. U poškodeného nezistila
snahu svojou výpoveďou poškodiť niektorému z obžalovaných, vypovedal kľudne, až neprimerane veku.
Nezistila snahu sa niekomu pomstiť, alebo poškodiť, pričom má za to, že je pravdou aj to, čo poškodený
uvádzal aj to, že mal obavy ísť večer vonku, prípadne obavy zo skupiny chlapcov, čo taktiež vypovedalo

o tom, že skutok sa stal tak, ako to popisoval a on to prežil aj ako psychickú traumu. Tieto ťažkosti podľa
jeho tvrdenia mal cca mesiac až dva po skutku. Poškodený M. V. nebol na žiadnom psychiatrickom
vyšetrení, ktoré by danú traumu potvrdzovalo. Pri vyšetrení menovaného mala k dispozícii výpoveď
poškodeného M. V., svedkov M. V., Y. V., W. C., T. Q., U. N., konfrontácie medzi T. Q. a M. V. a Y. V.,
C. Q. a M. V., U. N., Y. V. a znalecký posudok znalca MUDr. Sukovského, zápisnicu o rekonštrukcii k

dispozícii nemala. Z uvedeného je toho názoru, že to, čo vypovedal poškodený, nie je vymyslené, ale
naozaj to bolo prežité.

MUDr. Dušan Sukovský, znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia chirurgia a traumatológia
na hlavnom pojednávaní uviedol, že na základe preštudovania kompletnej zdravotnej dokumentácie

poškodeného je možné z odborného hľadiska konštatovať, že M. V. utrpel v noci z X.X. na X.X.XXXX
tieto poranenia: pohmoždenie krku na oboch stranách stredne ťažkého stupňa, pohmoždenie chrbta
nad lopatkou vpravo ľahšieho stupňa s odreninou a impresívnu trieštivú zlomeninu prednej steny čelovej
dutiny vpravo. Z hľadiska mechanizmu vzniku týchto poranení je možné uviesť, že poškodený bol udretý
päsťou a to priamo hánkami do oblasti čela nad obočím vpravo, pričom s prihliadnutím na škálu „malá,

stredne veľká, veľká“ bol úder vedený veľkou silou. Poškodený bol škrtený rukou v oblasti krku, kde
na základe priameho mechanizmu vzniku došlo k vzniku poranenia v zmysle pohmoždenia krku na
oboch stranách. Poškodený počas incidentu spadol na chrbát, pričom došlo k nárazu chrbta v oblasti
pravej lopatky o tvrdý predmet, čím došlo k vzniku poranenia v zmysle pohmoždenia s odreninou. Na
základe posúdenia charakteru poranenia bola poškodenému priznaná doba liečenia a PN, ako aj doba

obmedzenia na obvyklom spôsobe života, v čase cca 35 dní, avšak poškodený bol operačne riešený
až na 26. deň po vzniku poranenia, čo z odborného hľadiska nemožno akceptovať. Na základe zákona
437/2004 Zb. bolo poškodenému priznaných 95 bodov a z hľadiska posúdenia trvalých následkov je
možné uviesť, že tieto bolo možné posúdiť až po roku od úrazu, takže v čase vypracovania znaleckého
posudku mohol uznať za základe istých odborných predispozícií, že existujú predpoklady pre vznik

trvalých následkov, ale nedá sa to hodnotiť ako 100 % fakt. S prihliadnutím na výpoveď M. V., ktorú mal
k dispozícii pri vypracovaní znaleckého posudku, je možné uviesť, že mechanizmus vzniku poranení
sa zhoduje s jeho tvrdením o fyzickom napadnutí v zmysle úderu päsťou a pádu na zem. Vzdialenosť
medzi útočníkmi je ťažké ustáliť, ale vzdialenosť musela byť na dosah ruky, pričom k úderu dôjsť muselo.
Aj čo sa týka škrtenia, známky poranenia, ktoré boli u neho zistené pri odbornom vyšetrení v oblasti

krku, poukazujú na škrtenie rukami. Vzhľadom na charakter poranení a odborné znalosti, poranenie na
čele poškodeného, ktoré je dominantné pre celkové posúdenie PN, liečby a obmedzení, vzniklo úderom
päste. Takéto zranenie a jeho následok môže úderom päsťou spôsobiť aj netrénovaný človek. Veľká
časť takýchto následkov vzniká medzi laikmi v krčme, ktorí nie sú nejak trénovaní. Taktiež je možné, aby
osoba, ktorá takéto zranenia spôsobila, si zároveň sama neprivodila nejaké poranenie, závisí aké silné

má kosti. V prípade, ak by také poranenie vzniklo na základe pádu na tvrdý predmet ako stôl, tak by došlo
k vzniku iného typu a iného charakteru poranenia. Uvedené poranenie vzniklo jednoznačne na základe
úderu päsťou, určite nevzniklo pádom na zem, stôl alebo iný predmet. Mimo uvedených poranení sa natele poškodeného nenašli žiadne iné, dokonca ani príčina ním udávaného krvácania. Škrabanec bol v
oblasti chrbta nad pravou lopatkou, toto poranenie je charakteristické pre pád na tvrdý predmet.

Z lekárskych správ poškodeného M. V. vyplýva, že dňa X.X.XXXX došlo k zraneniu M. V., ktorý utrpel
zlomeninu frontálneho sínusu - zakrvácanie tam, otras mozgu, ide o stredne ťažké až ťažké poranenie s
dobou hospitalizácie od X.X. do X.X.XXXX a následne od XX.X. do XX.X.XXXX z dôvodu rekonštrukcie
prednej steny čelovej dutiny. Pri svojom prvotnom vyšetrení na chirurgii v L. uviedol, že bol napadnutý
známou osobu, ktorá ho chytila pod krkom, následne udrela rukou do tváre, čela, spadol na stôl, narazil

na hlavu a chrbát.

Zo zápisníc o rekonštrukcii a fotodokumentácie k nej vyplýva, že dňa XX.X.XXXX o 09.05 hod. v obci V.
C., v rodinnom dome č. XXX bola vykonaná rekonštrukcia za účelom preverenia výpovedí obvinených
a poškodeného a svedkov priamo na mieste vyšetrovanej udalosti, ku ktorej došlo v nočných hodinách
dňa 3. až X.X.XXXX.

Z predloženého uplatnenia nároku na náhradu škody uplatneného Všeobecnou zdravotnou poisťovňou
je zrejmé, že Všeobecná zdravotná poisťovňa uplatnila náhradu škody vo výške 782,61 €, ktorá suma
bola do 7.5.2013 vynaložená na zdravotnú starostlivosť poistenca M. V. v dôsledku jeho poškodenia
zdravia.

Z vyčíslenia škody vypracovaného spoločnosťou Domáce a záhradkárske potreby Marcinek - Univerzál
s.r.o., Snina vyplýva, že rozbitím sady tanierov a pohárov vnikla škoda vo výške 16,92 €.

Z výpisu z lista vlastníctva č. XXX je zrejmé, že vlastníčkou domu súpisného čísla XXX v katastrálnom

území V. C. je N. S., rod. V..

K osobe obžalovaného slob. T. Q. súd zistil, že žije v rodičovskom dome spolu s rodičmi a súrodencami.
Aktívne sa zapája do akcií organizovaných obcou a je veliteľom dobrovoľného hasičského zboru. Medzi
mládežou je veľmi obľúbený, obcou s ním neboli riešené žiadne priestupky. Slob. T. Q. bol do dočasnej

štátnej služby T. prijatý dňa X.X.XXXX. V súčasnosti je ustanovený do funkcie radista prieskumnej čaty
roty bojovej podpory XX. Y. práporu Y.. V služobných hodnoteniach dosahuje každoročne mimoriadne
dobré výsledky. Počas služby v OS SR nebol doposiaľ nikdy disciplinárne riešený. Veľmi dobre
spolupracuje v kolektíve, je veľmi obľúbený a nekonfliktný. Svojím konaním a správaním nenarúša
medziľudské vzťahy. Príkladne, zodpovedne a svedomite plní stanovené úlohy. Doposiaľ nebol súdne

trestaný.

Obžalovaný C. Q. žije spolu s rodičmi a súrodencami v obci V. C.. Doposiaľ s ním neboli riešené žiadne
priestupky. Od X.X.XXXX bol žiakom Strednej priemyselnej školy Snina v študijnom odbore technika a
prevádzkadopravy.Doposiaľsavškolenedopustilžiadnychdisciplinárnychpriestupkov,navyučovacích

hodinách je tichý, nevyrušuje a ani počas prestávok nie je agresívny a vulgárny. Školské povinnosti si
plní na požadovanej úrovni. Doposiaľ nebol súdne trestaný.

Obžalovaný Y. M. býva spolu s rodičmi a súrodencami v rodičovskom dome v obci V. C.. Doposiaľ nebol
s ním obcou riešený žiaden konflikt. Od XX.X.XXXX do X.XX.XXXX bol zamestnaný vo firmu FAGUS

I.-Slovakia s.r.o. Ubľa, pričom pracovný pomer s ním bol rozviazaný na jeho žiadosť. V čase trvania
pracovného pomeru dosahoval dobré pracovné výsledky a disciplinárne nebol postihnutý. V kolektíve
bol obľúbený, nebol konfliktný typ. Doposiaľ nebol súdne trestaný.

Poškodený M. V. zaslal súdu vyjadrenie, v ktorom sa vyjadril k výpovedí svedka Y. N. v tom smere, že

je pravdou, čo svedok vypovedal až pokiaľ povedal, že on rozprával, že T. Q. mu bude musieť dať auto,
nakoľko on len svedkovi Y. N. povedal, že obžalovaný T. Q. rozpráva po dedine V. C., že keď prehrá súd,
tak mu dá auto, keď nebude mať peniaze. Uvedené počul z viacerých zdrojov a svedok to prekrútil na
svoj prospech. K výpovedi svedkyne U. N. uviedol, že si myslí, že je podplatená, lebo na polícii uviedla,
že sa stretáva s obžalovaným P. Q.. Na internete mu písala, že každý bude rozprávať to, čo ona povie.

Modriny, ktoré mala sú z toho, ako ho chránila. Nahovárala ho, aby išiel k psychiatrovi a P. Q. mu bude
platiť za psychickú ujmu, a že ona to tiež urobí. Jemu však nejde o peniaze, ale o to, aby bol vinník
spravodlivo potrestaný. K výpovedi svedkyne V. J. uviedol, že nie je pravda, že žiadnu bitku nevidela,
lebo sama rozprávala pred jeho rodinou, že bitka bola a keď sa zastávala M. N., dostala omylom od M.M. facku. Myslí si, že títo svedkovia sú zmanipulovaní, lebo prednedávnom si pamätali všetko a teraz si
už nič nepamätajú a všetci traja prišli na pojednávanie osobným motorovým vozidlom s P. Q..

Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v priebehu trestného konania
sa vytvorili skupiny svedkov a to svedkovia Y. V., U. V. a R. J., ktorí vypovedali o priebehu skutku v
prospech poškodeného M. V. a svedkovia W. C., R. C., N. Q., V. J., U. N., Y. N., ktorí vypovedali o
priebehu skutku v prospech obžalovaných slob. T. Q., C. Q. a Y. M. a svedkovia, ktorí sa k priebehu
skutku nevedeli konkrétne vyjadriť, a to C. V., T. Q., H. J., Y. Z., Peter Girič a Daniel Mrúz, preto

súd vyhodnocoval, výpovediam ktorej skupiny svedkov je možné uveriť, pričom sa priklonil k výpovedi
svedkov vypovedajúcich v prospech poškodeného, nakoľko tieto výpovede sú v zhode s výpoveďou
znalca MUDr. Dušana Sukovského a ním podaným znaleckým posudkom, z ktorého vyplýva opis
poranení, ktoré poškodený Ľubomír Koc utrpel s uvedením, že poškodený utrpel pohmoždenie krku
na oboch stranách stredne ťažkého stupňa, pohmoždenie chrbta nad lopatkou vpravo ľahšieho stupňa
s odreninou a impresívnu trieštivú zlomeninu prednej steny čelovej dutiny vpravo, pričom z hľadiska

mechanizmu vzniku týchto poranení bol poškodený udretý päsťou a to priamo hánkami do oblasti čela
nad obočím vpravo, pričom úder bol vedený veľkou silou, poškodený bol škrtený rukou v oblasti krku,
kde na základe priameho mechanizmu došlo k vzniku poranenia v zmysle pohmoždenia krku na oboch
stranách, poškodený počas incidentu spadol na chrbát, pričom došlo k nárazu chrbta v oblasti pravej
lopatky o tvrdý predmet, čím došlo k vzniku poranenia v zmysle pohmoždenia s odreninou. Znalec

uviedol, že mechanizmus vzniku poranení sa zhoduje s tvrdením o fyzickom napadnutí v zmysle úderu
päsťou a pádu na zem, taktiež známky poranení na krku poukazujú na škrtenie rukami. Zároveň vylúčil,
aby takéto poranenia vznikli pádom na stôl, nakoľko v prípade, ak by také poranenie vzniklo na základe
pádu na tvrdý predmet ako stôl, tak by došlo k vzniku iného typu a iného charakteru poranenia. Uvedené
dôkazy sú zároveň v celom rozsahu podporované aj listinnými dôkazmi a to najmä lekárskymi správami,

z ktorých vyplýva, že poškodený M. V. bol pre uvedené zranenia ošetrený a hospitalizovaný od X.X. do
X.X.XXXX, kde už pri svojom prvotnom vyšetrení dňa X.X.XXXX na chirurgii v L. poškodený uviedol, že
bol napadnutý známou osobu, ktorá ho chytila pod krkom, následne udrela rukou do tváre, čela, spadol
na stôl, narazil na hlavu a chrbát. Taktiež vzhľadom na výpoveď znalkyne PhDr. Marty Botkovej, ako aj
závery ňou podaného znaleckého posudku, považuje súd výpoveď poškodeného M. V. za vierohodnú.

Znalkyňa uviedla, že u menovaného neboli zistené snahy v danej trestnej veci klamať, vypovedať
skreslene, účelovo, tendenčne vo svoj prospech, tendenčne v neprospech osôb, alebo osoby, ktorej
sa skutok týka, preto považuje jeho vyjadrenie k okolnostiam, za akých došlo k posudzovanej trestnej
veci za pravdivé a prežité. Zároveň hádku medzi obžalovaným slob. T. Q. a poškodeným V., ako aj to,
že obžalovaný C. Q. stisol zozadu M. V. potvrdil vo svojej výpovedi aj svedok Y. N.. Napokon to, že

sa skutočne odohrala bitka, nielen poškodený spadol na stôl, potvrdil aj svedok T. Q., ktorý uviedol, že
svedok C. V. mu povedal, že sa strhla bitka, z ktorého dôvodu vyskočili von oknom, preto súd neuveril
výpovedi svedka C. V., že v dome nebola bitka, len nejaký buchot. Súd taktiež neuveril tvrdeniam
obžalovaného slob. T. Q., ako aj výpovediam svedkov W. C. a R. C., ktorí tvrdili, že do domu sa vrátili
preto, že v dome zhaslo svetlo a počuli buchot, pričom im vo vstupe do domu nikto nebránil, resp.

výpovediam obžalovaných C. Q. a Y. M., ktorí uviedli, že po výzve, aby odišli, povedali, že dopijú a
pôjdu, pričom zrazu zhaslo svetlo, nakoľko tieto sú v rozpore s výpoveďou poškodeného M. V., svedkov
Y. V., U. N., Y. N. a V. J., ktorá uviedla, že spolu s U. N. držali dvere, keď videla, že C. Q. a Y. M. sa
vracajú späť, títo však ich pretlačili a začali sa rozprávať s poškodeným a na to prišli ostatní a začali sa
naťahovať. Zároveň aj svedkyňa U. N., hoci na hlavnom pojednávaní vypovedala inak, potvrdila výpoveď

poškodeného M. V. a svedkov Y. V. a V. J., keď uviedla, že spolu so svedkyňou V. J. držali dvere, napriek
tomu sa Y. M., T. Q. a ďalší dostali do domu, bol tam vreskot, išla k poškodenému, lebo si myslela, že
ho niekto bije a chránila mu hlavu. Napokon to, že potom čo sa všetci traja obžalovaní po výzve, aby z
domu odišli, do domu vrátili, potvrdil vo svojej výpovedi aj svedok Y. N., ktorý uviedol, že potom čo Y. V.
povedal, že už je koniec, chlapci z V. C. odchádzali preč a to C. a T. Q., M. a ďalší. Nevedel, kedy sa

vyplo svetlo, ale dovnútra vošli tí, ktorí odišli a niečo kričali, pričom po konflikte boli v dome všetci traja
obžalovaní. Na základe uvedeného mal súd jednoznačne a bez najmenších pochybností preukázané,
že skutok uvedený vo výroku tohto rozsudku sa stal, tento napĺňa kvalifikačné znaky skutkových podstát
žalovaných trestných činov a spáchali ho obžalovaní slob. T. Q., C. Q. a Y. M..

Po právnej stránke bol skutok, ktorého sa dopustili všetci traja obžalovaní kvalifikovaný ako prečin
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. c/ Trestného zákona formou
spolupáchateľstva, pričom obžalovaný slob. T. Q. a C. Q. sa zároveň dopustili aj prečinu ublíženia na
zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.Objektívna stránka bola naplnená konaním obžalovaných slob. T. Q., C. Q. a Y. M., a to tým, že
prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu najmenej s dvoma osoba neoprávnene vnikli

do obydlia iného a u obžalovaných slob. T. Q. a C. Q. aj tým, že spoločným konaním inému úmyselne
ublížili na zdraví.

Pokiaľ ide o subjektívnu stránku trestného činu, obžalovaní konali vo forme priameho úmyslu v zmysle §
15 písm. a/ Trestného zákona, pretože chceli spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť

záujem chránený týmto zákonom, t.j. záujem na ochrane slobody a ľudskej dôstojnosti a obžalovaní
slob. T. Q. a C. Q. aj záujem na ochrane zdravia.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má byť vyvážený, aby zabezpečil náležitú ochranu našej
spoločnosti a prevýchovu páchateľa, pričom súčasne iných odradí od páchania trestných činov a vyjadrí
morálne odsúdenie páchateľa. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na zabezpečenie

ochranyspoločnostipredpáchateľomvzmysle§34ods.1Trestnéhozákona,akoajnaosobupáchateľa,
jeho pomery a možnosti jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Trestného zákona.

Súd pri určovaní výmery trestu odňatia slobody, berúc zreteľ na jeho prvoradý účel vyjadrený v § 34
ods. 1 Trestného zákona, ktorým je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, u obžalovaného

slob. T. Q. aplikoval ustanovenia §§ 34 ods. 4, 38 ods. 2 Trestného zákona, kde mal u neho preukázanú
jednu poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. j) Trestného zákona, teda že viedol riadny život a
jednu priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. h) Trestného zákona, že spáchal viac trestných činov.
U obžalovaného C. Q. aplikoval ustanovenia §§ 34 ods. 4, 38 ods. 2, 3, 8 Trestného zákona, kde u
neho zistil poľahčujúce okolnosti uvedené v ustanovení § 36 písm. d), j) Trestného zákona, teda viedol

riadny život, pričom trestný čin spáchal vo veku blízkom veku mladistvých a priťažujúcu okolnosť podľa
§ 37 písm. h) Trestného zákona, že spáchal viac trestných činov. U obžalovaného Y. M. súd taktiež
aplikoval ustanovenia §§ 34 ods. 4, 38 ods. 2, 3, 8 Trestného zákona za poľahčujúce okolnosti uvedené
v ustanovení § 36 písm. d), j) Trestného zákona, teda že viedol riadny život, pričom trestný čin spáchal
vo veku blízkom veku mladistvých za súčasného nezistenia priťažujúcej okolnosti.

Pri výmere trestu odňatia slobody vzal súd do úvahy všetky skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre
výmeru ukladaného trestu, pričom prihliadal najmä na spôsob spáchania trestných činov, ale aj na
osobné pomery a možnosti nápravy obžalovaných a dospel k záveru, že obžalovaným zabráni v páchaní
ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na ich výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedli riadny život,

a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest odňatia slobody u obžalovaného slob. T.
Q. vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov, ktorého výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní
24 (dvadsaťštyri) mesiacov, u obžalovaného C. Q. vo výmere 14 (štrnásť) mesiacov, ktorého výkon
podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov a u obžalovaného Y. M. vo
výmere12(dvanásť)mesiacov,mesiacov,ktoréhovýkonpodmienečneodložilnaskúšobnúdobuvtrvaní

20 (dvadsať) mesiacov, keďže pre nápravu obžalovaných nie je výkon nepodmienečného trestu odňatia
slobody nevyhnutný. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že aj keď obžalovaným uložil podmienečné
tresty odňatia slobody, vo vzťahu k podmienečnému odkladu výkonu týchto trestov určil dostatočne
dlhú skúšobnú dobu v trvaní 24, resp. 20 mesiacov. Uložené tresty budú pre spoločnosť z hľadiska
generálnej prevencie a pre obžalovaných z hľadiska individuálnej prevencie dostatočné a vhodné na

ich prevýchovu.

Vzhľadom na to, že poškodený M. V. si nárok na náhradu škody uplatnil riadne a včas, súd v zmysle §
287 ods. 1 Trestného poriadku uložil obžalovaným slob. T. Q. a C. Q. spoločne a nerozdielne nahradiť
škodu poškodenému M. V. vo výške 1.530,- eur a to z dôvodu odškodnenia za bolesť pri úraze tak, ako

bola objektivizovaná znaleckým posudkom znalca MUDr. Dušana Sukovského.

Keďže na dokazovanie o výške škody uplatnenej poškodenou M. V. by bolo potrebné vykonať ďalšie
dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a toto by predĺžilo, súd v zmysle § 288 ods. 1
Trestného poriadku poškodenú M. nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
1/ obžalovaný a 2/ obžalovaný- spoločným konaním inému úmyselne ublížili na zdraví,

1/ obžalovaný, 2/ obžalovaný a 3/ obžalovaný

- spoločným konaním neoprávnene vnikli do obydlia iného a neoprávnene tam zotrvali, čin spáchali
prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vzniknutiu a najmenej s dvoma osobami,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie prostredníctvom Okresného súdu Prešov na Krajský súd

v Trenčíne, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku.