Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. február 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Sd/62/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014201103
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7014201103.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Jurajom Tymkom, v právnej veci navrhovateľa N. H., bytom

J.. I.. Š. XX, G. T. D., zastúpeného Mgr. Jurajom Berčom, advokátom, so sídlom Zimná 59, Spišská
Nová Ves, proti odporcovi Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, v konaní
o invalidnom dôchodku, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. za použitia § 250l ods. 2 O.s.p.
z r u š u j e rozhodnutie odporcu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.08.2014 a vec mu v r a c i
a na ďalšie konanie.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania 284,08 eur do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku na účet právneho zástupcu navrhovateľa Mgr. Juraja Berča, advokáta, Zimná 59, Spišská

Nová Ves.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.08.2014 odporca podľa § 112 ods. 1 a § 259 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z. zamietol žiadosť navrhovateľa
o zvýšenie sumy invalidného dôchodku, ktorou na základe rozsudku Okresného súdu Prešov č. k.
20C/64/2003-373 z 18. decembra 2009 o priznaní náhrady za stratu na zárobku počas pracovnej
neschopnosti v období od 24. januára 2002 do 31. decembra 2002 žiadal zhodnotiť na nárok na invalidný
dôchodok a jeho sumu vyšší vymeriavací základ v kalendárnom roku 2001 ako bol zamestnávateľom
uvedený na pôvodnom evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca citoval ustanovenie § 112 ods. 1, § 259 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z. z. a uviedol, že neformálnou žiadosťou z 13. februára 2013 navrhovateľ požiadal o
zvýšenie sumy jeho invalidného dôchodku. Ako dôvod na zvýšenie poberaného invalidného dôchodku
navrhovateľ v prílohe predložil právoplatný rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 20C/64/2003-373 z
18. decembra 2009. Podľa uvedeného rozsudku súd zaviazal bývalého zamestnávateľa navrhovateľa
MS - Bau, spol. s.r.o. Prešov zaplatiť navrhovateľovi sumu 27 223,13 eur ako náhradu za stratu zárobku
počas pracovnej neschopnosti za obdobie od 24. januára 2002 do 31. decembra 2002.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca ďalej uviedol, že Sociálnej poisťovni žiadny právny

predpis nedovoľuje zmeniť navrhovateľov vymeriavací základ dosiahnutý v roku 2001 na základe
údajov, ktoré použil znalec ako podklad pre vypracovanie znaleckého posudku pri určení náhrady
za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti za obdobie od 24. januára 2002 do 31.
decembra 2002. Konštatoval, že doby zamestnania a vymeriavacie základy Sociálna poisťovňana nárok na dôchodok hodnotila podľa údajov uvedených na evidenčných listoch dôchodkového
zabezpečenia vyhotovených a predložených zamestnávateľmi. Poukázal na to, že podľa evidenčného
listu dôchodkového zabezpečenia vyhotoveného zamestnávateľom MS - Bau, spol. s.r.o. Prešov dňa 26.

februára 2003 bol navrhovateľ u tohto zamestnávateľa zamestnaný od 06. augusta 2001 do 31. januára
2003. V období od 06. augusta 2001 do 31. decembra 2001 navrhovateľ získal vymeriavací základ
34.091,-Skavkalendárnomroku2002získalvymeriavacízáklad5.240,-Ska342dnívylúčiteľnýchdôb.
Ďalej uviedol, že počet 342 dní vylúčiteľných dôb zodpovedá obdobiu odo dňa vzniku navrhovateľovho
pracovného úrazu, t.j. od 24. januára 2002 do 31. decembra 2002 tak, ako údaje na evidenčnom liste

dôchodkového zabezpečenia potvrdil zamestnávateľ. Kalendárne roky 2001 a 2002 neboli zohľadnené
pre výpočet priemerného mesačného zárobku, nakoľko v rozhodujúcom období navrhovateľ získal päť
výhodnejších kalendárnych rokov, z ktorých bol vypočítaný jeho priemerný mesačný zárobok.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca ďalej citoval ustanovenie § 16 ods. 1 písm. d/ zákona
NR SR č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení účinnom od 31. decembra 1996 a uviedol
citované zákonné ustanovenie bolo s účinnosťou od 01. januára 1997 zrušené zákonom č. 376/1996

Z. z.. Konštatoval, že údaje o dobe zamestnania, vymeriavacích základoch a vylúčiteľných dobách za
kalendárne roky 2001 a 2002, uvedené zamestnávateľom MS - Bau, spol. s.r.o. Prešov na evidenčnom
liste dôchodkového zabezpečenia z 26. februára 2003 sú vyhotovené v súlade s príslušnými právnymi
predpismi.

V závere napadnutého rozhodnutia odporca uviedol, že dňa 08. novembra 2013 mu Sociálna poisťovňa,

pobočka Prešov predložila oznámenie spoločnosti MS - Bau, spol. s.r.o. Prešov zo 06. novembra
2013, v ktorom zamestnávateľ oznámil, že na opravu jeho vymeriavacieho základu v roku 2001
neexistuje zákonný dôvod, a preto trvá na správnosti údajov uvedených na pôvodnom evidenčnom liste
dôchodkového zabezpečenia.

Navrhovateľ sa včas podaným opravným prostriedkom domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia

odporcu a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. Poukázal na napadnuté rozhodnutie odporcu a uviedol,
že dňa 18.12.2009 vydal Okresný súd Prešov rozsudok sp. zn. 20C/64/2003, pričom v tejto právnej
veci bol navrhovateľom Ján Benko a odporcom bol MS - Bau, spol. s.r.o. Prešov. Predmetom konania
bola náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti. Uvedeným súdnym rozhodnutím bol
MS - Bau, spol. s.r.o. Prešov zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi sumu 27 223,13 eur spolu s úrokom z

omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 27 223,13 eur od 11.03.2003 až do zaplatenia, to všetko do
troch dní od právoplatnosti uvedeného rozsudku, pričom vedľajším účastníkom tohto konania bola aj
Sociálna poisťovňa, teda odporca v tomto konaní.

Navrhovateľ konštatoval, že jednou z podstatných skutočností vyplývajúcich z vyššie uvedeného
rozhodnutia je to, že súd mal v tomto konaní za preukázané, a to znaleckým posudkom č.

23/2008 podaným Ing. Katarínou Krajkovičovou, že priemerný hrubý mesačný zárobok navrhovateľa v
poslednom štvrťroku 2001, teda v mesiacoch október, november, december 2001 predstavoval sumu
2 604,39 eur. Na základe priemernej hrubej mesačnej mzdy za uvedené rozhodné obdobie mala byť
navrhovateľovi doplatená náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti od 24.01.2002
do 31.12.2002 vo výške 27 223,13 eur s príslušným úrokom z omeškania, čo sa aj stalo. Poukázal na

to, že Sociálna poisťovňa ako vedľajší účastník má a aj mala k dispozícii vyššie uvedený rozsudok aj
znalecký posudok, na základe ktorých aj plnila.

V podanom opravnom prostriedku navrhovateľ ďalej uviedol, že v dôsledku pracovného úrazu
navrhovateľa zo dňa 24.01.2002, pre ktorý bol aj práceneschopný, bol mu priznaný invalidný dôchodok.
Výška invalidného dôchodku sa však odvíja aj od skutočností a informácií, ktoré evidoval a ktoré

predkladal príslušnému štátnemu orgánu bývalý zamestnávateľ navrhovateľa, obchodná spoločnosť MS
- Bau, spol. s.r.o. Prešov. Uviedol, že hrubá mesačná mzda uvedená bývalým zamestnávateľom bola
232,36 eur, pričom skutočná hrubá priemerná mesačná mzda za obdobie október až december 2001
bola 2 604,39 eur. V dôsledku toho bola aj náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti v
období od 24.01.2002 do 31.12.2002 vyššia o 27 223,13 eur. Konštatoval, že dňa 11.02.2013 adresoval

Sociálnej poisťovni prvú žiadosť o prepočítanie invalidného dôchodku a zároveň o vyplatenie dlžnéhorozdielu, na čo Sociálna poisťovňa žiadala o zabezpečenie nového opraveného evidenčného listu
dôchodkového zabezpečenia za rok 2001, keďže bývalý zamestnávateľ predložil Sociálnej poisťovni
nesprávny evidenčný list, kde bol nižší vymeriavací základ. Bývalý zamestnávateľ však navrhovateľovi

vôbec neposkytol súčinnosť a odmietal s ním komunikovať, čo navrhovateľ Sociálnej poisťovni aj
oznámil. Ďalšou odpoveďou Sociálnej poisťovne na žiadosť navrhovateľa zo dňa 27.03.2013 bolo opäť,
aby si navrhovateľ od bývalého zamestnávateľa vyžiadal správny evidenčný list, na základe ktorého
bude možné prepočítať sumu invalidného dôchodku v súlade so zákonom o sociálnom poistení, čím
Sociálna poisťovňa zjavne navrhovateľov nárok v plnej miere uznala a odvolávala sa len na chýbajúci

správny evidenčný list od bývalého zamestnávateľa. Poukázal na to, že následne Sociálna poisťovňa
vydala napádané rozhodnutie, v ktorého odôvodnení uvádza, že „Sociálnej poisťovni žiadny právny
predpis nedovoľuje zmeniť vymeriavací základ dosiahnutý v roku 2001 na základe údajov, ktoré použil
znalec ako podklad pre vypracovanie znaleckého posudku pri určení náhrady za stratu na zárobku
počas pracovnej neschopnosti za obdobie od 24. januára 2002 do 31.12.2002.“ Následne Sociálna
poisťovňa uviedla, že „údaje o dobe zamestnania, vymeriavacích základoch a vylúčiteľných dobách za

kalendárne roky 2001 a 2002, uvedené zamestnávateľom MS - Bau, spol. s.r.o. Prešov na evidenčnom
liste dôchodkového zabezpečenia z 26. februára 2003, sú vyhotovené v súlade s príslušnými právnymi
predpismi.“ Poukázal na to, že Sociálna poisťovňa si sama protirečí v tomto rozhodnutí, keď po prvé
uvádza, že nemá prostriedok sama zmeniť vymeriavací základ a po druhé ich považuje za správne.
Uviedol, že nežiada od Sociálnej poisťovne, aby si sama menila vymeriavacie základy, vymeriavacie

základy boli bezpochyby preukázané, pričom žiada, aby pri prepočte invalidného dôchodku vychádzala
z jasne preukázaných skutočností a nie z chybných údajov v evidenčnom liste. Konštatoval, že sama
Sociálna poisťovňa v odôvodnení svojho rozhodnutia sa opiera o § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.
a nastolil otázku, či sa dostatočne nezistilo, že sa dávka vypláca navrhovateľovi v nižšej sume ako mu
patrí. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 195 a § 196 zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré hovoria

o tom, aké podklady a akým spôsobom si môže Sociálna poisťovňa zaobstarať, aké má možnosti pri
vykonávaní dokazovania v rámci zisťovania skutočností rozhodujúcich okrem iného aj pre určenie výšky
dôchodku. Navrhovateľ ďalej uviedol, že ak by konajúci súd ponechal v platnosti napádané rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, nastal by taký stav, že výška príjmu navrhovateľa pre účely stanovenia náhrady za
stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti by bola diametrálne odlišná od výšky príjmu pre účely

stanovenia invalidného dôchodku, čo nemôže nastať.

Z vyššie uvedených dôvodov navrhovateľ žiadal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie odporcu a vec
mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania vo výške 284,08 eur za dva úkony
právnej pomoci.

Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 23.10.2014 poukázal na dôvody napadnutého rozhodnutia

a poznamenal, že Sociálnej poisťovni žiadny právny predpis nedovoľuje zmeniť vymeriavací základ
navrhovateľa, ktorý dosiahol v roku 2001 na základe údajov, ktoré použil znalec ako podklad
pre vypracovanie znaleckého posudku pri určení náhrady za stratu na zárobku počas pracovnej
neschopnosti za obdobie od 24. januára 2002 do 31. decembra 2002. Poukázal na ustanovenie § 112
ods. 1, § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a konštatoval, že Sociálna poisťovňa

hodnotila doby zamestnania a vymeriavacie základy na nárok na dôchodok podľa údajov uvedených
na evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia vyhotovených a predložených zamestnávateľmi.
Uviedol, že v období od 06. augusta 2001 do 31. decembra 2001 navrhovateľ získal vymeriavací
základ 34.091,- Sk a v kalendárnom roku 2002 vymeriavací základ 5.240,- Sk a 342 dní vylúčiteľných
dôb. Ďalej uviedol, že Sociálnej poisťovni, ústredie, bol dňa 08. novembra 2013 predložený Sociálnou

poisťovňou, pobočka Prešov oznámenie spoločnosti MS - Bau, spol. s.r.o. Prešov zo 06. novembra
2013, v ktorom zamestnávateľ oznámil, že na opravu vymeriavacieho základu navrhovateľa v roku 2001
neexistuje zákonný dôvod, a preto trvá na správnosti údajov uvedených na pôvodnom evidenčnom liste
dôchodkového zabezpečenia.

V závere písomného vyjadrenia odporca uviedol, že nakoľko Sociálnej poisťovni nebol do dnešného

dňa predložený žiadny dôkaz (predovšetkým evidenčný list dôchodkového zabezpečenia), ktorý by
preukázal, že navrhovateľ získal iné vymeriavacie základy za rok 2001, ako sú uvedené na evidenčnom
listedôchodkovéhozabezpečeniazodňa26.februára2003aSociálnapoisťovňajepovinnávychádzaťz
evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia predložených zamestnávateľmi, mal za to, že Sociálnapoisťovňa postupovala vo veci prehodnotenia invalidného dôchodku navrhovateľa správne a v súlade s
platnými právnymi predpismi o sociálnom poistení (zabezpečení).

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporcu, oboznámení

sasdávkovýmspisomodporcudospelkzáveru,žeopravnýprostriedoknavrhovateľazodňa26.08.2014
je dôvodný.

Na pojednávaní súdu dňa 13. februára 2015 právna zástupkyňa navrhovateľa zotrvala na dôvodoch
uvedených v podanom opravnom prostriedku navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu a poukázala
hlavne na ustanovenia § 195 a § 196 zákona č. 461/2003 Z. z. a taktiež na právoplatný rozsudok
Okresného súdu Prešov. Ďalej uviedla, že nevie prečo odporca vo svojom vyjadrení, ako aj odôvodení

napadnutého rozhodnutia považuje výlučne za správne údaje, len ktoré sú uvedené v evidenčnom
liste, pričom sám odporca žiadal jednak bývalého zamestnávateľa navrhovateľa, ako aj samotného
navrhovateľa o predloženie opravených evidenčných listov dôchodkového poistenia. Poukázala na to,
že z rozsudku Okresného súdu Prešov vyplýva, aký príjem mal navrhovateľ v roku 2001 a teda pokiaľ
tento príjem by odporca zhodnotil, resp. vychádzal pri výpočte invalidného dôchodku navrhovateľa, tento

dôchodok by bol vyšší. Ďalej poukázala na ustanovenie § 238 zákona o sociálnom poistení, v zmysle
ktorého má Sociálna poisťovňa v dôsledku protiprávneho konania možnosť uplatniť voči tretej osobe
náhraduškody.Uviedla,žeSociálnapoisťovňajepovinnápredvydanímrozhodnutiapostupovaťtak,aby
presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel si zaobstarať potrebné podklady pre rozhodnutie.

Zástupkyňa odporcu poukázala na dôvody uvedené v písomnom vyjadrení odporcu zo dňa 23.10.2014.

Uviedla, že pre výpočet dôchodku je pre Sociálnu poisťovňu smerodajný evidenčný list dôchodkového
zabezpečenia, ktorý je vypracovaný zamestnávateľom poistenca a v prípade, ak tieto údaje v
evidenčnom liste sa preukážu za nesprávne, je zamestnávateľ oprávnený vyhotoviť opravný evidenčný
list. Vzhľadom na to, že v danom prípade bývalý zamestnávateľ navrhovateľa neopravil evidenčný list z
dôvodu, že nie je na to zákonný dôvod, preto ani odporca nemohol vychádzať z iných údajov, ako na to

poukazuje právna zástupkyňa navrhovateľa, a teda z údajov vyplývajúcich z rozsudku Okresného súdu
Prešov, ktoré údaje boli vypracované znalcom a boli použité na výpočet straty na zárobku navrhovateľa.
Z uvedených dôvodov preto navrhla napadnuté rozhodnutie odporcu ako vecne správne potvrdiť.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že odporca rozhodnutím zo dňa 01.07.2003 priznal
navrhovateľovi čiastočný invalidný dôchodok od 24.01.2003. Čiastočný invalidný dôchodok bol

vymeraný z III. pracovnej kategórie a bol vypočítaný z priemerného mesačného zárobku upraveného
pre výpočet dôchodku na sumu 3.928,- Sk, ktorý bol určený z piatich najvýhodnejších kalendárnych
rokov rozhodujúceho obdobia 1994, 1996, 2000, 1995 a 1997. Doby zamestnania a vymeriavacie
základy odporca hodnotil podľa údajov uvedených na evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia
vyhotovených a predložených zamestnávateľmi.

Navrhovateľ žiadosťou zo dňa 11.02.2013 a 27.03.2013, požiadal odporcu o zvýšenie sumy invalidného
dôchodku. Ako dôvod na zvýšenie sumy predložil právoplatný rozsudok Okresného súdu Prešov č. k.
20C/64/2003-373 zo dňa 18.12.2009, ktorý zaviazal bývalého zamestnávateľa navrhovateľa MS - Bau,
spol. s.r.o. Prešov zaplatiť navrhovateľovi sumu 27 223,13 eur ako náhradu za stratu zárobku počas
pracovnej neschopnosti za obdobie od 24.01.2002 do 31.12.2002. V konaní bol určený iný priemerný

hrubý zárobok navrhovateľa za posledný štvrťrok 2001 - október, november, december 2001, pričom
súd pri výpočte vychádzal zo znaleckého posudku č. 23/2008 vypracovaného znalkyňou Ing. Katarínou
Krajkovičovou.

Listom zo dňa 21.03.2013 odporca upovedomil navrhovateľa, že ten je povinný sa obrátiť na
predchádzajúceho zamestnávateľa a požiadať ho o vydanie nového opravného evidenčného listu, na

základe ktorého bude možné prepočítať sumu invalidného dôchodku v súlade s § 112 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z. z..Listom zo dňa 17.04.2013 požiadal odporca Sociálnu poisťovňu, pobočku Prešov o spoluprácu pri
zisťovaní správneho vymeriavacieho základu navrhovateľa za rok 2001 a o zabezpečenie opraveného
evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia za obdobie od 06.08.2001 do 31.01.2003, kedy bol

navrhovateľ zamestnaný u zamestnávateľa MS - Bau, spol. s.r.o. Prešov.

Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov v liste zo dňa 11.06.2013 odporcovi uviedla, že sa jej nepodarilo
zabezpečiť potvrdenie o vymeriavacom základe navrhovateľa, nakoľko zamestnávateľ im na výzvu zo
dňa 29.04.2013 a 27.05.2013 neodpovedal.

Listom odporcu zo dňa 20.06.2013 bol o vyššie uvedených skutočnostiach navrhovateľ upovedomený a
zároveň bol dopytovaný, aby ak môže uvedené skutočnosti preukázať vlastnými dôkazmi, tieto predložil

(pracovná zmluva, platový dekrét, výplatné pásky,...).

Listom zo dňa 21.10.2013 požiadal odporca Sociálnu poisťovňu, pobočku Prešov, aby v prípade zistenia
opraveného evidenčného listu postupovala v zmysle § 231 ods. 1 písm. k/ zákona č. 461/2003 Z. z..

Listom zo dňa 07.11.2013 upovedomila Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov odporcu o oznámení
bývalého zamestnávateľa navrhovateľa, doručeného dňa 06.11.2013, ktorý v liste v krátkosti uviedol, že

na opravu vymeriavacieho základu nie je zákonný dôvod.

Rozhodnutím NS RS č. 1Sžnč/1/2014 zo dňa 23.07.2014 bola odporcovi uložená povinnosť vo veci o
zmene výšky invalidného dôchodku vedenom pod č. XXX XXX XXXX X a začatom na základe žiadosti
navrhovateľa zo dňa 11.02.2013 do 2 mesiacov rozhodnúť.

Následne vydal odporca napadnuté rozhodnutie, pričom vychádzal z pôvodného evidenčného listu

dôchodcovského zabezpečenia vyhotoveného zamestnávateľom MS - Bau, spol. s.r.o. Prešov zo dňa
26.02.2003, podľa ktorého bol navrhovateľ zamestnaný od 06.08.2001 do 31.01.2003. V období od
06.08.2001 do 31.12.2001 získal navrhovateľ vymeriavací základ 34 091 a v kalendárnom roku 2002
vymeriavací základ 5 240 a 342 dní vylúčiteľných dôb. Počet 342 dní vylúčiteľných dôb zodpovedá
obdobiu odo dňa vzniku pracovného úrazu navrhovateľa, t.j. od 24.01.2002 do 31.12.2002 tak, ako

údaje na evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia potvrdil zamestnávateľ. Kalendárne roky 2001
do 2002 neboli zohľadnené pre výpočet priemerného mesačného zárobku, nakoľko podľa odporcu v
rozhodujúcom období získal navrhovateľ päť výhodnejších kalendárnych rokov, z ktorých bol vypočítaný
priemerný mesačný zárobok.

Z priloženého rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 20C/64/2003-373 zo dňa 18. decembra 2009 (st.

16) vyplýva, že sa súd zaoberal vyčíslením náhrady za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti
navrhovateľa, pričom v danom prípade pre vyčíslenie náhrady, bolo potrebné prv určiť priemerný hrubý
zárobok za posledný štvrťrok 2001 - október, november, december 2001. Súd pri výpočte vychádzal
zo znaleckého posudku č. 23/2008 vypracovaného znalkyňou Ing. Katarínou Krajkovičovou, pričom na
základe výpočtov, priemerný hrubý mesačný zárobok navrhovateľa v poslednom štvrťroku 2001, teda v

mesiacoch október, november, december 2001 predstavoval sumu 2 604,39 eur.

Hrubá mesačná mzda uvedená bývalým zamestnávateľom bola 232,36 eur plus cestovné.

Na základe novo určenej hrubej mesačnej mzdy uvedenej v rozsudku Okresného súdu Prešov č.
k. 20C/64/2003-373 zo dňa 18. decembra 2009, bola za uvedené rozhodné obdobie navrhovateľovi
doplatená náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti od 24.01.2002 do 31.12.2002

vo výške 27 233,13 eur s prísl..Navrhovateľ na základe vyššie uvedeného namieta, že výška jeho invalidného dôchodku, ktorá mu bola
vyplácaná, má byť pod vplyvom uvedených skutočností vyššia.

Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v konaniach o nárokoch na dávky

a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku
z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo
chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného
fondu (ďalej len „peňažná náhrada“) a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 01.
januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté a o priznaní, odňatí alebo zmene

sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory
v nezamestnanosti za obdobie pred 01. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody,
peňažnejnáhradealebopodporevnezamestnanostiužboloprávoplatnerozhodnuté,sarozhodnepodľa
predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.

Nárok na dôchodok vznikol navrhovateľovi 16.12.2002, teda mu bol priznaný v zmysle § 37 ods. 1 písm.
b/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení.

Podľa § 37 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, občan je čiastočne invalidný, ak
pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav

a) jeho telesné alebo duševné schopnosti dosahujú polovicu schopností na výkon sústavného
zamestnania u zdravých občanov, alebo

b) je schopný vykonávať doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených

pracovných podmienok, ktoré ustanoví Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky
všeobecne záväzným právnym predpisom, alebo

c) má značne sťažené všeobecné životné podmienky; zdravotné, postihnutia značne sťažujúce
všeobecné životné podmienky ustanoví Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

Podľa § 37 ods. 10 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, hrubým zárobkom občana na
zistenie poklesu zárobku je hrubý zárobok uvedený v § 12 ods. 2, neobmedzený podľa osobitného
predpisu. 7aa) Odmena za prácu vykonávanú na základe dohody o pracovnej činnosti sa započítava
do hrubého zárobku, aj keď činnosť vykonávaná na základe takejto dohody nezakladá účasť na
dôchodkovom zabezpečení.

Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, hrubým zárobkom je vymeriavací
základ na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie ustanovený
osobitným predpisom. 1) Vykonávací predpis ustanoví, v ktorých prípadoch je hrubým zárobkom pevne
určená suma a výšku tejto sumy. Hrubým zárobkom nie je príjem dosiahnutý výkonom profesionálnej
služby, ak policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby vykonával profesionálnu službu v

rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok alebo ak policajtovi, profesionálnemu vojakovi a
vojakovi prípravnej služby bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok.

Podľa § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, dávka sa prizná alebo sa zvýši odo
dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka
priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku

na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka

a) priznala v nižšej sume, ako patrí,

b) vypláca v nižšej sume, ako patrí,

c) odoprela neprávom alebod) priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí.

Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej
poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na

ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.

Podľa § 195 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, podkladom na rozhodnutie sú
najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti
všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

Podľa § 195 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej
poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu

na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

Podľa § 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, dôkazom je všetko, čo môže
prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia
účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a
potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe

alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.

Podľa § 196 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej
poisťovne môže ako dôkaz použiť výpoveď svedkov, ktorých pred výpoveďou poučí o ich povinnosti
vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych následkoch nepravdivej výpovede.

Podľa § 196 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej

poisťovne môže ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, 96a) ak je na odborné posúdenie
skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok.

Podľa § 231 ods. 1 písm. j/ zákona č. 461/2003 Z. z., zamestnávateľ je povinný, viesť o svojich
zamestnancoch evidenciu na účely sociálneho poistenia a predložiť túto evidenciu pobočke do troch dní
od uplatnenia nároku na dávku alebo od skončenia pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu

k zamestnávateľovi.

Podľa § 232 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu zamestnanca
na účely sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto
zákonom; táto evidencia sa vedie od vzniku sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia
zamestnanca po celé obdobie, počas ktorého toto poistenie a sporenie trvá.

Podľa § 232 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., evidencia musí obsahovať tieto údaje:

a) priezvisko vrátane všetkých predošlých priezvisk, meno, dátum a miesto narodenia, stav a miesto
trvalého pobytu a údaj o tom, či je zamestnanec štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej
50% účasť na majetku zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má
najmenej 50% účasť na majetku zamestnávateľa,

b) identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby,

c) deň vzniku pracovného pomeru a skončenia pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu k
zamestnávateľovi,

d) vymeriavací základ zamestnanca neobmedzený podľa § 138 ods. 6,e) obdobie, počas ktorého sa zamestnancovi prerušuje nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie,
poistenie v nezamestnanosti a starobné dôchodkové sporenie,

f) obdobie materskej dovolenky, obdobie rodičovskej dovolenky.

Uvedené povinnosti je zamestnávateľ povinný podľa § 231 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení
neskorších predpisov, plniť na tlačivách alebo inou formou, ktorých obsah a spôsob zasielania určí
Sociálna poisťovňa. Tlačivom na účely dôchodkového poistenia je „Evidenčný list dôchodkového
poistenia“.

Na evidenčnom liste sa uvádzajú údaje potrebné na účely dôchodkového poistenia nielen podľa zákona
č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, ale aj podľa predpisov účinných do 31. decembra

2003. Sociálna poisťovňa totiž musí mať k dispozícii príslušné údaje na určenie sumy dôchodku podľa
predpisov účinných do 31. decembra 2003, i po tomto dátume z dôvodov, ktoré vyplývajú z ustanovenia
§ 261 ods. 1, § 273 ods. 2 a § 274 zákona č. 461/2003 Z. z.. Evidenčné listy sú rozhodujúce podklady
na rozhodovanie o dôchodkových dávkach, pretože obsahujú údaje, podľa ktorých sa určuje nárok
na dôchodok a jeho suma. Ich význam spočíva v tom, že sú podkladom na rozhodovanie o dávkach

značného finančného rozsahu.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že evidenčný list dôchodkového poistenia je nedielnou a dôležitou
súčasťou pre výpočet dôchodkovej dávky. Zamestnávateľ je preto povinný viesť evidenciu zamestnanca
na účely sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia. Na druhej strane, zároveň zákon
tento podklad pre rozhodnutie nikde nevymedzuje ako jediný podklad pre rozhodnutie. Totižto aj na

konania o dôchodkových dávkach sa vzťahujú ustanovenia § 195 a § 196 zákona č. 461/2003 Z. z.
o sociálnom poistení, v zmysle ktorých dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu
skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov,
odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a
právnických osôb, pričom netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe

z činnosti Sociálnej poisťovne. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že aj samotný odporca listom zo
dňa 20.06.2013 dopytoval navrhovateľa, aby ak je to možné namietané skutočnosti preukázal vlastnými
dôkazmi (pracovná zmluva, platový dekrét, výplatné pásky,...).

Za stavu, kedy v inom konaní, za pomoci znaleckého dokazovania bola preukázaná rozdielna výška
priemernej hrubej mzdy navrhovateľa za obdobie október, november a december 2001, ako deklaruje

zamestnávateľ v evidenčnom liste, pričom tá bola potvrdená právoplatným a vykonateľným rozsudkom
Okresného súdu Prešov č. k. 20C/64/2003-373 zo dňa 18. decembra 2009, nemožno túto skutočnosť
obísť a na ňu neprihliadať. Neobstojí ani námietka odporcu, že kalendárne roky 2001 do 2002 neboli
zohľadnené pre výpočet invalidného dôchodku, nakoľko ten nemôže prejudikovať ako sa pod vplyvom
nových skutočností zmení príp. nezmení výška dôchodkovej dávky.

Pokiaľ odporca v napadnutom rozhodnutí, ako aj v písomnom vyjadrení poukázal na ustanovenie
§ 16 ods. 1 písm. d/ zákona NR SR č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení účinnom od
31. decembra 1996, podľa ktorého je vymeriavacím základom na určenie poistného na nemocenské
poistenie a dôchodkové zabezpečenie zamestnancov, náhrada za stratu na zárobku po skončení
pracovnej neschopnosti patriaca za pracovný úraz alebo chorobu z povolania a náhrada za stratu na

služobnom príjme po skončení neschopnosti na službu, pričom citované ustanovenie bolo s účinnosťou
od 01. januára 1997 zrušené zákonom č. 376/1996 Z. z., je potrebné uviesť nasledovné.

Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 20C/64/2003-373 zo dňa 18. decembra 2009, ktorého
predmetom konania bola náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti navrhovateľa,
nadobudol právoplatnosť dňa 03.12.2010, pokiaľ ide o výrok, ktorým bol MS - Bau, spol. s.r.o.

zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi sumu 27 223,13 eur s príslušenstvom. Jednou z podstatných
skutočností vyplývajúcich z uvedeného rozsudku je, že súd mal v konaní za preukázané, a to znaleckým
posudkom č. 23/2008 vypracovaným Ing. Katarínou Krajkovičovou, že priemerný hrubý mesačnýzárobok navrhovateľa v poslednom štvrťroku 2001, teda v mesiacoch október, november, december
2001 predstavoval sumu 2 604,39 eur. Z uvedeného vyplýva, že znalkyňou vo vypracovanom posudku
bol preukázaný iný priemerný hrubý mesačný zárobok navrhovateľa v poslednom štvrťroku 2001, ako

ho vykazoval zamestnávateľ navrhovateľa v evidenčnom liste, pričom súd takto preukázaný priemerný
hrubý mesačný zárobok navrhovateľa použil len pre výpočet náhrady za stratu na zárobku navrhovateľa.

V danom prípade by však vymeriavacím základom pre výpočet invalidného dôchodku navrhovateľa
nebola náhrada za stratu na zárobku, ako sa mylne domnieva odporca, pokiaľ poukazuje na zrušenie §
16 ods. 1 písm. d/ zákona NR SR č. 274/1994 Z. z., ale podkladom pre vymeriavací základ pre výpočet

invalidného dôchodku by bol priemerný hrubý mesačný zárobok navrhovateľa preukázaný znaleckým
posudkom č. 23/2008, ktorý vypracovala znalkyňa Ing. Katarína Krajkovičová.

Podľa názoru súdu uvedený znalecký posudok, z ktorého je preukázaný priemerný hrubý mesačný
zárobok navrhovateľa za posledný štvrťrok 2001, možno považovať za dôkaz v zmysle § 196 ods. 1
zákona č. 461/2003 Z. z., ktorý môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci.

Tak ako už bolo vyššie uvedené, aj na konania o dôchodkových dávkach sa vzťahujú ustanovenia §

195 a § 196 zákona č. 461/2003 Z. z., a preto pokiaľ odporca v napadnutom rozhodnutí uviedol, že
doby zamestnania a vymeriavacie základy na nárok na dôchodok hodnotil podľa údajov uvedených
na evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia vyhotovených a predložených zamestnávateľmi,
pričom odporcovi žiadny právny predpis nedovoľuje zmeniť navrhovateľov vymeriavací základ
dosiahnutý v roku 2001 na základe údajov, ktoré použil znalec ako podklad pre vypracovanie znaleckého

posudku pri určení náhrady za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti od 24. januára 2002
do 31. decembra 2002, takýto záver nemá podľa názoru súdu oporu vo vyššie citovaných zákonných
ustanoveniach.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že rozhodnutie odporcu vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia veci, a preto napadnuté rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 2 O.s.p. v spojení

s § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. za použitia § 250l ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní je odporca viazaný právnym názorom súdu (§ 250r O.s.p.).

Navrhovateľ bol v konaní úspešný, preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 250k ods.
1 za použitia § 250l ods. 2 O.s.p..

Navrhovateľ v podanom opravnom prostriedku si uplatnil náhradu trov konania pozostávajúcich z trov

právneho zastúpenia vo výške 284,08 eur za dva úkony právnej pomoci.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovní dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa ods. 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov

konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak
takémuto účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V predmetnej veci bol rozsudok vyhlásený dňa 20. februára 2015, pričom právna zástupkyňa

navrhovateľa, ako aj navrhovateľ zobrali termín vyhlásenia rozsudku na vedomie na pojednávaní súdu
dňa 13. februára 2015. Právny zástupca navrhovateľa vyčíslil ďalšie trovy právneho zastúpenia v sume886,02 eur s DPH až dňa 09.03.2015 a uvedené vyčíslenie trov právneho zastúpenia doručil súdu dňa
12.03.2015, z čoho je zrejmé, že trovy konania právny zástupca navrhovateľa nevyčíslil najneskôr do
troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia, ako to vyplýva z ustanovenia § 151 ods. 1 O.s.p..

Z vyššie uvedených dôvodov súd priznal navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia tak, ako si ich uplatnil a vyčíslil v podanom opravnom prostriedku. Trovy právneho zastúpenia
boli priznané za dva úkony právnej služby podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (prevzatie a príprava zastúpenia - 134 eur,
žaloba o preskúmanie rozhodnutia zo dňa 26.08.2014 - 134 eur, režijný paušál 2 x 8,04 eur), spolu

284,08 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.