Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25C/158/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114213677
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8114213677.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobcu: C., G.. M.. B.., V.:

XX XXX XXX, C. XX, H., v konaní právne zastúpený Z. Y. Q. C.Ľ., G.. M.. B.., K. X, H., proti žalovanému:
I. G. G. M., Ž. T. XX, H., v konaní o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

žalobu zamieta,

náhradu trov konania účastníkov nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde v R. dňa XX.XX.XXXX domáhal náhrady škody a
nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu (Okresného súdu v
R.), ktorý rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia po uplynutí 15-dňovej lehoty a nerozhodol

v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov.

Záväzok žalobcu mal vzniknúť zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX voči N. W., T.. XX.XX.XXXX.

Žalobu odôvodnil tým, že v pozícií oprávneného subjektu navrhol vykonanie exekúcie pred zvoleným
súdnym exekútorom pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy
o úvere.

Exekučný súd bol povinný v zmysle ustanovení Exekučného poriadku po posúdení návrhu, exekučného
titulu a žiadosti súdneho exekútora v 15-dňovej lehote udeliť poverenie súdnemu exekútorovi na
vykonanie exekúcie, prípadne v uvedenej lehote o žiadosti na vykonanie exekúcie rozhodnúť inak.

Podľa žalobcu Okresný súd R. rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
oneskorene po uplynutí zákonom stanovenej doby v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu žalobca uplatňuje náhradu majetkovej
škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalobca uviedol, že mu vznikla majetková škoda vo
výške X XXX,XX Eur, predstavujúca náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná
právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní, vedenom proti dlžníkovi
zozáväzkovéhozmluvnéhovzťahuzaloženéhozmluvouoúvere.Zároveňsižalobcauplatňovalnáhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu
zaručeného článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces

zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nie
je dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.Nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu legitímneho očakávania žalobcu, že správnym
a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Žalobca mohol vďaka skorému
rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných

krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky
a jej príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá. Postup
exekučného súdu zamedzil žalobcovi správať sa so starostlivosťou riadneho hospodára. Žalobca si
uplatňovalakoprimeranúnáhradunemajetkovejujmyzavnútornézásahydospoločnosti,ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že

nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie
veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie sumu XXX,XX Eur, t. j. XX % z uplatňovanej
istiny s príslušenstvom. Žalobca žiadal zároveň priznať aj náhradu trov konania.

V predmetnom konaní žalobca konštatoval nečinnosť exekučného súdu v rozsahu X XXX dní v konaní
vedenom proti povinnému N. W.. Okresný súd v R. mal rozhodnúť o žiadosti žalobcu na vydanie

poverenia dňa XX.XX.XXXX.

Žalobca postupoval podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovanú
o predbežné prerokovanie nároku na náhrady škody. Žalovaná do podania žaloby na žiadosť pozitívne
nereagovala.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. V prvom rade namietal procesné pochybenia zo strany žalobcu, ktorý
v žalobách neuvádza spisové značky príslušných konaní, ktoré sú vedené na súde, chýbajú relevantné
údaje ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy
sa žalobca dozvedel o vzniku škody. Žalovaný namietal, že žalobca nepredložil ani jeden relevantný

dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec existenciu predmetných exekučných konaní, vznik skutočnej škody
a nemajetkovej ujmy a napriek tomu, že síce časť dôkazov uviedol, najmä odkazom na exekučné spisy,
v skutočnosti však prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša
sám. Tvrdenie žalobcu o tom, že nemá vedomosť o spisových značkách namietaných v exekučných
konaniach sa nezakladá na pravde a má charakter klamlivého a zavádzajúceho tvrdenia, pričom

neoznačenie spisových značiek exekučných konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému
postupu zo strany exekučného súdu bol jedným z dôvodov, pre ktorý Ústavný súd SR odmietol sťažnosti
žalobcu na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu napr. pod sp. zn. V.. O. XXX/
XXXX, V.. O. XXX/XXXX Z. V.. O. XXX/XXXX.

Podľa názoru žalovaného nie je splnená ani základná podmienka pre možnosť vyhovieť podanej žalobe
v zmysle Zákona č. 514/2003 Z.z. a to predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom štátu,
po neúspešnosti, ktorého je možné predmetnú žalobu podať po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia
žiadosti. Prvé žiadosti boli žalovanému doručené XX.XX.XXXX a vzhľadom na skutočnosť, že žaloby
boli doručené súdu XX.XX.XXXX, vo veci je zrejmé, že žalobca ich nepodal po uplynutí 6-mesačnej

lehoty, ale skôr, pričom z ustanovení § 15 ods. 1 a § 16 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. vyplýva,
že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na
súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti. Predbežné prerokovanie nároku je
zákonom ustanovenou podmienkou, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdne konanie
s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. XCZ XX/XX. Preto má za to, že ide o

predčasne uplatnený nárok. Navyše žalobca podal žiadosti o predbežné prerokovanie daných nárokov,
avšak po výzve nedoplnil žiadne informácie, nebol ochotný priložiť ani príslušné návrhy na zmenu
exekútora v jednotlivých exekučných konaniach, prípadne oznámiť dátumy, kedy sa žalobca dozvedel
o škode vrátane dokladov preukazujúcich vyčíslenie majetkovej škody, či iné skutočnosti podstatné pre
prerokovanie nároku. Neposkytol teda žiadnu súčinnosť pri tomto predbežnom prerokovaní a tým zmaril

akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody.

Žalovaný poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. V..O. XX/XXXX, z odôvodnenia ktorého
vyplýva, že pri posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave alebo v zákone, ale ich

nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto
prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem zbytočné prieťahy obsiahnutý v čl. 48 ods.
2 Ústavy SR je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené
v zákone.Žalovaný poukázal aj na nedostatok právomoci všeobecného súdu preskúmavať efektívnosť a rýchlosť
súdneho konania iného súdu v konaní o náhrade škody podľa Zákona č. 514/2003 Z. z. Takémuto

skúmaniu môže byť rozhodovanie súdu podrobené len v konaní pred Ústavným súdom SR na základe
ústavnej sťažnosti. Všeobecný súd potom môže o náhrade škody rozhodovať na základe prieťahu v
súdnom konaní len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v
disciplinárnomkonaní,vktoromsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktorý

má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo po právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, v ktorej ústavný súd SR
konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Žalovaný ďalej uviedol, že ak mala žalobcovi vzniknúť škoda v súvislosti s nesprávnym úradným

postupom spočívajúcim v zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie po 15-dňovej
lehote, lehota na uplatnenie týchto nárokov uplynula pri každom takomto nároku osobitne po troch
rokoch odo dňa kedy sa žalobca o škode dozvedel, t.j. po troch rokoch od momentu zamietnutia žiadosti
na udelenie poverenia. Vzhľadom na uvedené vzniesol námietku premlčania pri každom uplatnenom
nároku, pri ktorom došlo k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia pred dňom XX.XX.XXXX (t. j. tri

roky pred dňom, kedy boli žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku).

K zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia ako spôsobu rozhodnutia uviedol, že nemôže byť chápané
ako nesprávny úradný postup v zmysle Zákona č. 514/2003 Z. z. a zároveň nie sú splnené ani
zákonné podmienky pre posúdenie zodpovednosti za nezákonné rozhodnutie. Poukázal pritom na

viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, podľa ktorých súd musí ex offo
preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku a či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Zdôraznil, že napokon z dikcie § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku vyplýva, že 15-dňová lehota sa nevzťahuje na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia.

K vyčíslenej škode a nemajetkovej ujme vyjadril žalovaný názor, že uplatnená suma titulom náhrady
škody je len hypotetickou sumou nezodpovedajúcou kritériám vzniku nároku na náhradu škody, pričom
zjavne nejde o škodu skutočnú a nemajetková ujma je vyčíslená na základe nesprávnej právnej úvahy.

Záverom žalovaný poukázal na aspekt dobrých mravov, pričom tento aspekt hovorí v neprospech
žalobcu vzhľadom na charakter nárokov a charakter jeho obchodnej činnosti, z ktorej tieto nároky voči
dlžníkom žalobcu vznikli, na jeho prax pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľských úveroch a negatívne
vnímanie žalobcu verejnosťou aj špecializovanými organizáciami na ochranu spotrebiteľa, či zo strany
štátnych orgánov, ktoré na každej mocenskej úrovni musia vynakladať nadmerné úsilie na dosiahnutie

efektívnej ochrany práv spotrebiteľa. Zdôraznil, že žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca
neprijateľné podmienky zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Toto
negatívne vnímanie je práve dôsledkom praktík a aplikácie, či využívania právnych inštitútov zo strany
žalobcu, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi a so všeobecnými uznávanými spotrebiteľskými právami.
Uvedené má vplyv aj na otázku samotného posúdenia nesprávneho úradného postupu, keďže súdy

v prípade posudzovania návrhu žalobcu na vykonanie exekúcie musia obzvlášť opatrne zvažovať, či
poverenie vydajú alebo nie, s čím je spojená vyššia časová náročnosť vykonania procesného úkonu
súdom a preto žalobca nemôže poukazovať na rozpor s dobrými mravmi v súvislosti s takýmto postupom
súdu.

Súd konal v neprítomnosti účastníkov konania. Žalovaný svoju neúčasť písomne ospravedlnil a súhlasil
s tým, aby sa konalo v jeho neprítomnosti. Žalobca súdu doručil v deň pojednávania e-mailom
ospravedlnenie neúčasti so žiadosťou o odročenie, z dôvodu údajnej kolízie s pojednávaním na
Okresnom súde v H. H. v konaní sp. zn. XXS XXX/XXXX a pred Okresným súdom v C. v konaní sp.
zn. XXP XXX/XXXX. Súd nepovažoval žiadosť právneho zástupcu žalobcu za náležite odôvodnenú v

súlade s § 119 Občianskeho súdneho poriadku a tvrdenia o kolízií s inými pojednávaniami žalobca
nijako nepreukázal. Predmetnou žiadosťou žalobca nepreukázal existenciu dôležitého dôvodu v zmysle
ust. § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Okrem iného nemožno prehliadnuť, že dôležitý
dôvod brániaci účastníkovi pojednávania sa zúčastniť, musí sa vyznačovať znakom nepredvídateľnosti,závažnosti a ospravedlniteľnosti. Podľa názoru súdu tieto dôvody uvedené právnym zástupcom žalobcu
žiadosť o odročenie nespĺňajú.

Kolízia pojednávania na strane žalobcom zvoleného zástupcu nie je relevantná z dôvodu, tak ako
to už uviedol Ústavný súd SR v náleze z XX.XX.XXXX pod sp. zn. V., že o tejto kolízii v tom
istom termíne na rozdielnych súdoch sa právny zástupca žalobcu dozvedel v dostatočnom časovom
predstihu a nie je akceptovateľným predpokladom uznania existencie dôležitého dôvodu na odročenie
pojednávania. Je nesporné, že žalobca na súdoch Slovenskej republiky podal veľké množstvo žalôb, v

ktorých splnomocnil na zastupovanie toho istého právneho zástupcu a je teda na ňom, aby personálne
zabezpečil zastupovanie svojho klienta na jednotlivých pojednávaniach, pretože vzhľadom na množstvo
podaní môže aj v budúcnosti vzniknúť situácia, že vzniknú kolízie v jednotlivých pojednávaniach a potom
by súd mohol byť vo svojej rozhodovacej činnosti paralyzovaný. Žalobca napriek tomu, že inicioval
niekoľko tisíc sporov v obdobných súdnych konaniach, sa týchto nezúčastňuje a podľa vedomostí súdu
opakovane podáva žiadosti o odročenie pojednávaní. Podľa názoru súdu žalobca takýmto postupom

nesleduje čo najrýchlejšie ukončenie sporu, ale vytváranie prieťahov v konaní napriek tomu, že v
uvedených súdnych sporoch sa domáha nároku na náhradu škody práve pre údajné prieťahy vyvolané
exekučnými súdmi.

Vzhľadom na vyššie uvedené, sa vo veci uskutočnilo nariadené pojednávanie bez prítomnosti oboch

účastníkov.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením s uznesením o vylúčení veci na samostatné konanie, podaním
žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX, vyjadrením žalovanej z XX.XX.XXXX, kópiami vyhotovenými zo spisu
Okresného súdu R. č. k. XXEr XXX/XXXX, a to žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

zo dňa XX.XX.XXXX, rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu č. G. XXXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX,
výzvou Okresného súdu R. zo dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX, odpoveďou na výzvu zo dňa
XX.XX.XXXX, opätovnou výzvou Okresného súdu R. z XX.XX.XXXX, uznesením Okresného súdu R.
č. k. XXEr XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, odvolaním zo dňa XX.XX.XXXX, uznesením Krajského
súdu Prešov č. k. XCoE XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, uznesením Okresného súdu R. č. k. XXEr XXX/

XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, poverením č. XXXXXXXXXX Okresného súdu R., uznesením č. k. XXEr
XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, odvolaním z XX.XX.XXXX, uznesením Krajského súdu v Prešove
č. k. XCoE XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, uznesením Okresného súdu R. XXEr XXX/XXXX-XXX zo
dňa XX.XX.XXXX, pôvodným spisom Okresného súdu R. č. k. XC XXX/XXXX - žalobou z č. l. 1-4, ako
aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:

Predmetom tohto konania bola vec, ktorá pôvodne napadla na Okresný súd v R. pod spisovou značkou
XC XXX/XXXX. Uvedená vec sa týkala exekučného konania vedeného na Okresnom súde v R. pod
spisovou značkou XXEr XXX/XXXX, keď išlo o exekučné konanie proti povinnému N. W., kedy dňa
XX.XX.XXXX bola podaná žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom

bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. G. XXXXX/XXXX. Dňa XX.XX.XXXX vyzval súd
právneho zástupcu oprávneného, aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy doložil Zmluvu o úvere číslo
XXXXXXX a všeobecné podmienky poskytnutia úveru Zmluvy o úvere. Vzhľadom k tomu, že právny
zástupca oprávneného na výzvu nereagoval, opätovne mu bola zaslaná výzva zo dňa XX.XX.XXXX.
Dňa XX.XX.XXXX bola doručená na Okresný súd v R. odpoveď právneho zástupcu oprávneného,

ktorý zároveň žiadal o predĺženie lehoty na poskytnutie požadovaných dokladov, a to o ďalších 60
dní. Dňa XX.XX.XXXX bola oprávnenému opätovne doručovaná výzva k doručeniu Zmluvy o úvere č.
XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a Všeobecných podmienok pre poskytnutie úveru. Súd zároveň žiadal
od oprávneného aj oznámenie výšky reálne poskytnutého úveru, výšku dohodnutej odmeny - poplatku
za poskytnutie úveru a oznámenie sumy, ktorú dlžník reálne zaplatil. Oprávnený na tieto výzvy súdu

nereagoval. Dňa XX.XX. XXXX Okresný súd v R. vydal uznesenie, ktorým zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti sumy XXX,XX Eur a X,XX %-ného úroku
z omeškania za každý deň omeškania zo sumy XXX,XX Eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia. Proti tomuto
uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Krajský súd v Prešove svojím uznesením
XCoE XX/XXXX uznesenie Okresného súdu v R. potvrdil a toto nadobudlo právoplatnosť XX.XX.XXXX.

Uznesením č. k. XXEr XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX Okresný súd R. exekučné konanie v časti
o zaplatenie sumy XXX,XX Eur a X,XX %-ného úroku z omeškania za každý deň omeškania zo sumy
XXX,XX Eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť XX.XX.XXXX.
Dňa XX.XX.XXXX vydal Okresný súd R. poverenie na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť sumuXXX,XX Eur, trov predchádzajúceho konania XXX,XX Eur a trov exekúcie. Uznesením č. k. XX J. XXX/
XXXX - XX zo dňa XX.XX.XXXX zastavil Okresný súd v Humennom exekúciu. Proti tomuto uzneseniu
podal oprávnený odvolanie. Krajský súd v Prešove uznesením X X. XX/XXXX - XX zo dňa XX.XX.XXXX

zrušil uznesenie súdu 1. stupňa a vrátil vec na ďalšie konanie. Uznesením XX J. XXX/XXXX - XXX zo
dňa XX.XX.XXXX Okresný súd v R. exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil. Uznesenie doposiaľ
nie je právoplatné.

Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym
úradným postupom.

Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným
dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa § 3 ods. 1 Zákona 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) Zákona 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak
a. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym

úradným postupom súdu,
b. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
c. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah

do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 Zákona 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4

a 11.

Podľa § 16 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 Zákona 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.Podľa § 17 ods. 2 Zákona 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 Zákona 514/2003 Z. z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie

alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.

Podľa § 19 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z. z. lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku
podľa§15ododňapodaniažiadostidoskončeniaprerokovania,najdlhšievšakpočasšiestichmesiacov.

Podľa § 44 ods. 1 Zákona 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o znení a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v zneni účinnom v
čase začatia exekučného konania, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie
exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo

odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Zákona 233/1995 Z. z., súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Zákona 233/1995 Z. z. podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na

podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Žalovaná vzniesla vo vyjadrení k žalobe námietku premlčania každého uplatneného nároku, pri ktorom
došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti o udelenie poverenia pred dňom XX.XX.XXXX.

Súd prihliadol na vznesenú námietku premlčania a dospel k názoru, že právo žalobcu domáhať sa
náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v tomto prípade nie je premlčané, keďže
žiadosť o udelenie poverenia bola exekučnému súdu doručená až po dni XX.XX.XXXX.

Podľa ustanovení Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podmienkou na uplatnenie nároku
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je písomná žiadosť poškodeného
o predbežné prerokovanie nároku. Z vyjadrenia žalovanej je zrejmé, že prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody zo strany žalobcu boli žalovanej doručené XX.XX.XXXX. Žaloba
v pôvodnom konaní v tejto veci bola doručená súdu XX.XX.XXXX. Žalobca podal teda žaloby predčasne,

keď nárok na súde uplatnil pred uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku.
Napriek tomu, v čase rozhodovania súdu už šesťmesačná lehota na predbežné prerokovanie nároku
uplynula, nebol tu teda dôvod v konaní nepokračovať, prípadne žalobu zamietnuť len z dôvodu, že bola
podaná pred uplynutím šesťmesačnej lehoty. Podľa súdu ide o odstrániteľný nedostatok podmienky
konania a z konania žalovanej je zrejmé, že nárok žalobcu ako dôvodný neuznala.

Vykonaným dokazovaním hodnotiac dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru, že
žalobe nemožno vyhovieť.V prejednávanej veci si žalobca uplatňuje nárok na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy a
to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý nerozhodol o žiadosti na vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote.

Nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä
jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok.

Nesprávnym úradným postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutia v zákonom

stanovenej lehote. Podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení teda štát zodpovedá za škodu
spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci iba pri splnení troch podmienok, ktoré musia
byť splnené súčasne a to nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody.

Bez ohľadu na rôzne výklady ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku v znení pred

XX.XX.XXXX a po tomto dátume, teda či pod slovné spojenie rozhodnutia v rozhodcovských komisiách a
zmierov nimi schválených je možné a potrebné zahrnúť rozhodcovské rozsudky vydané rozhodcovskými
súdmialebovydanéjednýmrozhodcom,súduvádza,ževust.§44ods.2Exekučnéhoporiadkuuvedenú
lehotu 15 dní na preskúmanie žiadosti o udelenie poverenia exekútora považuje za mimoriadne krátku
na to, aby mohol exekučný súd náležite preskúmať predložený rozhodcovský rozsudok, ako aj žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V súvislosti so vstupom do Európskej únie sa Slovenská republika zaviazala poskytnúť spotrebiteľom
zvýšenú ochranu vzhľadom na ich postavenie v spotrebiteľských vzťahoch, pričom v ust. § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka bolo zakotvené, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné, teda v akomkoľvek štádiu exekučného konania je oprávnený exekučný súd
skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré
je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom a po zistení, že
rozhodcovský rozsudok takéto nedostatky má, exekúciu zastaví s poukazom na ust. § 45 ods. 1 až 3
Zákona o rozhodcovskom konaní.

Podľa názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovenom v uznesení zo dňa XX.XX.XXXX pod
sp. zn. V. exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek
štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie. Je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie

exekúcie a to v každom štádiu exekúcie a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej
alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti exekúcie adekvátne
procesne zareagovať. Je tak predovšetkým povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého súdny
exekútor žiada o vydanie poverenia na vydanie exekúcie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ust.
§ 41 Exekučného poriadku.

K zhodnému záveru dospel aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa XX.XX.XXXX pod
sp. zn. XCdoXXX/XXXX, v zmysle ktorého je exekučný súd oprávnený a povinný skúmať materiálnu
správnosť rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v ust. § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní,
nakoľko ide o exekučný titul s určitými špecifikami. Na rozdiel od iných exekučných titulov zákon

oprávňuje súdy, aby v konaní o nútenom výkone rozhodcovského rozsudku vedenom či už podľa
Občianskeho súdneho poriadku alebo Exekučného poriadku toto konanie zastavili na návrh, ale aj
bez návrhu, ak rozhodcovské konanie nemalo vôbec prebehnúť, pretože predmetom sporu bola vec,
ktorá nemôže byť podľa § 1 predmetom rozhodcovského konania alebo predmetom sporu bola vec
už rozhodnutá. Tiež vtedy, keď rozhodcovský rozsudok je v rozpore so zákonom alebo je v rozpore s

dobrými mravmi alebo nim bolo prisúdené plnenie nemožné, pričom nie je podstatné, že nebola podaná
žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Žalobca vytýka exekučnému súdu nesprávny úradný postup predstavujúci zbytočné prieťahy. Týmto
pojmom sa zaoberal aj Ústavný súd SR a ten vo viacerých svojich rozhodnutiach dospel k záveru,

že je potrebné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu a že aj niekoľko mesačná nečinnosť
súdu nemusí predstavovať zbytočné prieťahy (V..O. XX/XX, V..O. XX/XX, V.. O. XXX/XX). Práve
konkrétne okolnosti tohto prípadu vylučujú prijatie záveru o zbytočných prieťahoch exekučného súdu.
Sú všeobecne známe obchodné praktiky žalobcu, ktorý poškodzuje spotrebiteľov v ich právach, čokonštatovali súdy vo viacerých rozhodnutiach. Prejavilo sa to aj naformulovaním rozhodcovskej doložky,
ktorou žalobca určil právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie sporov, ktoré súdy vyhodnocovali
akoneprijateľnúzmluvnúpodmienku,keďžebolavneprospechspotrebiteľov.Exekútornanávrhžalobcu

predložil na súdy enormný počet takýchto rozhodcovských rozsudkov, na základe ktorých požadoval
vydanie poverenia. Nevyhnutné individuálne skúmanie podmienok, za ktorých bolo rozhodcovské
konanie medzi účastníkmi zmlúv dojednané, spôsobilo vyššiu časovú náročnosť, v mnohých prípadoch
súd zabezpečoval za účelom posúdenia žiadosti ďalšie listiny. V dôsledku množiacich sa nekalých
obchodných praktík mnohých podnikateľských subjektov poskytujúcich úvery, súdy musia vynakladať

nadmerné úsilie na dosiahnutie efektívnej ochrany práv spotrebiteľov. Súdy sú zaťažené takýmito
podaniami, ktorými sú uplatňované práva vyplývajúce z nekalých praktík a preto je veľmi obtiažne konať
tak, aby nevznikli prieťahy. Avšak práve tieto konkrétne okolnosti, ak sám žalobca porušuje zákon,
ak poškodzuje práva spotrebiteľov (neprimerané úrokové sadzby, neprimerané sankcie, nanútenie
rozhodcovskej doložky a pod.) s čím sa súd musel dôsledne vyporiadať, nemožno považovať za
zbytočný prieťah. Navyše každý výkon práva podlieha posúdeniu či je v zhode so zásadou dobrých

mravov (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Priposudzovanítoho,čiexekučnýsúdsadopustilzbytočnýchprieťahovmožnopoužiťzáveryÚstavného
súdu SR v už citovanom rozhodnutí V.. O. XXX/XXXX, ktoré sa týkalo sťažnosti žalobcu v obdobnej
veci. V nej bola žiadosť o vydanie poverenia podaná XX.XX.XXXX, nasledovala výzva na predloženie

rozhodcovskej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, tá bola predložená XX.XX.XXXX a uznesením zo dňa
XX.XX.XXXX bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá. Ústavný súd okrem iného zdôraznil,
že aj niekoľkomesačná nečinnosť súdu nemusí zakladať porušenie práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. Poukázal na to, že sťažovateľ (teda žalobca) podával žiadosti o udelenie
poverenia hromadne, teda zaťažoval súd v rovnakom čase väčším počtom podaní a preto musel počítať

s určitým technicko-administratívnym zdržaním na strane súdu, ktoré spôsobilo, že o jeho žiadosti
bolo rozhodnuté s určitým časovým odstupom, čo je ústavne akceptovateľné. Napokon zákonodarca
nedostatok v súvislosti so stanovením zákonnej lehoty v zmysle § 44 ods. 2 EP napravil jeho novelou
zákonom č. 144/2010 Z.z., v zmysle ktorého od XX.XX.XXXX uvedená lehota vyslovene neplatí pri
exekučných tituloch podľa § 41 ods. 2 písm. c, d (notárskych zápisníc a vykonateľných rozhodnutí

rozhodcovských súdov a komisií).

Súd teda dospel k záveru, že v danom prípade dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti o
vydanie poverenia do zamietnutia žiadosti na vydania poverenia, rozhodne nie je takej povahy, že by
predstavovala porušenie práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V uvedenej

veci bol postup exekučného súdu, ktorý po doručení žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
skúmal, či rozhodcovský rozsudok, ktorý bol podkladom pre jej vykonanie nezaväzuje povinného na
plnenie, ktoré je objektívne nemožné, prípadne právom nedovolené alebo ide o plnenie odporujúce
dobrým mravom, plne opodstatnený a zákonom podložený. Sám žalobca v rámci exekučného konania
nereagoval na opakované výzvy súdu a tak sťažoval postup v konaní. Dĺžka exekučného konania od

doručenia žiadosti súdneho exekútora do vydania rozhodnutia, ktorým bola žiadosť o udelenie poverenia
zamietnutá vzhľadom na skutočnosť, že bolo potrebné posúdiť zákonnosť vedenej exekúcie nie je
takej povahy, aby bolo možné v danej veci vysloviť porušenie práva žalobcu na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. V uvedenom prípade tiež žalobca nemôže vyčítať nečinnosť exekučného súdu
za súčasného preukázania neposkytnutia nevyhnutnej súčinnosti konajúcemu súdu v súdom určených

lehotách. hoci žalobca tvrdil, že exekučný súd rozhodol o žiadosti exekútora XX.XX.XXXX, súd zistil,
že tomu tak bolo XX.XX.XXXX. Tvrdenia žalobcu sú teda nepravdivé. Súd tiež poukazuje na to, že vo
vzťahu k zastaveniu konania aj v zostávajúcej časti exekučného konania uznesenie Okresného súdu
R. ešte nie právoplatné.

Súčasne súd uvádza, že nemá vedomosť o tom, žeby ohľadne žalobcom tvrdených prieťahov v
predmetnom konaní boli vedené disciplinárne konania a riešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní a ani
žeby rozhodoval Ústavný súd Slovenskej republiky, či Európsky súd pre ľudské práva. Otázku, či v
konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je kompetentný preskúmať Ústavný súd.

V zmysle ust. § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2003 pri posudzovaní
nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo zbytočnýchprieťahoch možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie
vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní,
ktorým sa rozhodlo o tom, že sa sudca dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok

prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa
rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, v ktorom bolo konštatované, že sa porušilo právo
naprerokovanievecibezzbytočnýchprieťahovbylentakétopodkladybolipodľanázorusúdurelevantné
pre priznanie žalobcom uplatnených nárokov.

Najvyšší súd SR pod sp. zn. XCdo XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, XCdo XXX/XXXX ako aj Ústavný
súd ČR pod sp. zn. XÚS XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX zaujali stanovisko, že pokiaľ oprávnený v
návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný
súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v

rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu
nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Uvedené rozhodnutia v odôvodnení poukázali už
na uznesenie NS SR zo dňa XX.XX.XXXX pod sp. zn. XCdoXXX/XXXX, z odôvodnenia ktorého vyplýva,
že vychádza z jednotného názoru súdnej praxe, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných
predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa okrem iného zaoberá tým,

či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom, t. j., či bolo
vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych
predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej ako aj materiálnej (z aspektu
obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov
práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať).

Exekučný súd je teda už v štádiu posudzovania splnenia základných predpokladov pre poverenie
súdneho exekútora na vykonanie exekúcie bezpochyby oprávnený posúdiť, či oprávneným označený
exekučný titul bol alebo nebol vydaný k tomu kompetentným orgánom. Význam tohto oprávnenia
tkvie v tom, že ak exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie

ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky a takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej
vykonateľnosti a na jeho základe nemožno preto viesť nútený výkon rozhodnutia. Osobitosť postavenia
rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc vec prejednať a rozhodnúť sa
odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy.

Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi
zmluvnýmistranamiatočiužvoformeosobitnejzmluvyaleborozhodcovskejdoložky.Aktedaprávomoc
rozhodcovského súdu je závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má
povinnosť v zmysle ust. § 42 ods. 2 Ex. poriadku okrem iného zisťovať rozpor exekučného titulu so
zákonom, t. j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný

súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami
vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzatvorená platne. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť
právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť
právneho úkonu má za následok akoby právny úkon uzavretý nikdy nebol.

Na základe uvedeného dovolací súd vyvodil záver, že exekučný súd, ktorý koná o návrhu na nútený
výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku ak má preto dostatok skutkových a právnych poznatkov,
je oprávnený už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie aj bez návrhu, t. j. ex offo skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami
bola uzatvorená platne a ak zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na neplatnej

rozhodcovskej zmluve, prislúcha mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych
predpisov preto, aby zmluvná strana nebola uvedenou doložkou viazaná.

Na základe uvedeného teda možno konštatovať, že postup exekučného súdu v predmetných
exekučných veciach nebol posudzovaním vecnej správnosti rozhodcovského súdu a nesmeroval ani

k zrušeniu tohto rozhodnutia, ale iba realizoval svoje oprávnenia vyplývajúce mu z ust. § 44 ods. 2
Exekučného poriadku vo vzťahu posúdenia, či exekučný titul - rozhodcovský rozsudok je alebo nie je
v rozpore so zákonom.V prípade, ak by exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok pre vydanie ktorého nebola daná
právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by tak rozhodnutie majúce charakter tzv. ničotného
právneho aktu.

Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že zo žiadneho ustanovenia procesného predpisu exekučnému súdu
nevyplýva oprávnenie rozhodcovskú doložku posúdiť z hľadiska je platnosti, keďže toto oprávnenie
nesporne vyplýva z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku tak, ako to bolo konštatované vo vyššie
uvedených rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR. V danom prípade bol plne opodstatnený a zákonný

postup exekučného súdu, ktorý pri podaných žiadostiach súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie skúmal, či rozhodcovská doložka bola uzatvorená platne. Záver exekučného súdu,
že rozhodcovská doložka v danom prípade núti spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom - žalobcom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, vykazuje znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle ust.
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a preto uvedené neplatné zmluvné dojednanie nemohlo založiť
právomoc rozhodcovského súdu vydať rozhodcovské rozsudky, ktoré boli podkladom vyššie uvedených

exekučných konaní a preto správne exekučný súd postupoval, ak tiet opovažoval za nevykonateľné.

Keďže v danom prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o nesprávnom postupe
exekučného súdu v predmetnej exekučnej vec, nepreukázaním, že k vydaniu rozhodnutia o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia došlo neprípustným preskúmaním exekučného titulu vrátane porušenia

jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vydaním rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia podľa tvrdenia žalobcu zákonom určenej, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Súd ešte konštatuje, že doba, ktorá v predmetných veciach uplynula od doručenia žiadosti súdneho
exekútora o vydanie poverenia exekučnému súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúcie a exekučným

titulom až do doručenia uznesenia exekučného súdu zamietnutí žiadosti exekútora a o vyhlásení
exekúcie za neprípustnú nemohla negatívne zasiahnuť žalobcu ani vyvolať riziko ohrozujúce konečné
vymoženie pohľadávky, keďže exekučným titulom v danej exekučnej veci bol rozsudok rozhodcovského
súdu v spotrebiteľských veciach, pričom v iných exekučných konaniach žalobcu ako oprávneného bola
už skôr spochybnená právomoc rozhodcovského súdu určeného žalobcom na vydanie rozhodcovských

rozsudkov z úverových zmlúv nim poskytovaným vo vzťahu k spotrebiteľom. Vec bola tiež dvakrát na
odvolacom súde.

Podľa názoru súdu prípadná nevymožiteľnosť pohľadávky nebola dôsledkom nesprávneho úradného
postupu alebo nezákonného rozhodnutia exekučného súdu, ale nečinnosťou žalobcu ktorý v pozícií

veriteľa, na strane ktorého neexistovala zákonná prekážka na ich uplatnenie v občianskom súdnom
konaní aj s poukazom na vyššie uvedené závery rozhodnutí všeobecných súdov Slovenskej republiky,
v zmysle ktorých rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom na základe neplatnej
rozhodcovskej doložky nevytvára prekážku právoplatne rozhodnutej veci si tieto v súdnom konaní
neuplatnil.

V predmetných exekučných veciach bolo nesporne preukázané, že rozhodcovské rozsudky tvoriace
ich podklad boli vydané a právoplatné v priebehu rokov 2009 až 2011 a s poukazom na dátumy
uznesení exekučného súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia mal žalobca v postavení veriteľa
vytvorený dostatočný časový priestor na včasné uplatnenie si predmetných pohľadávok voči povinným

v občianskom súdnom konaní s vylúčením rizika nepriznania nároku uplatneného v súlade s princípmi
spotrebiteľského práva pre vznesenú námietku premlčania, prípadne inú hmotnoprávnu námietku
majúcu za následok nemožnosť priznania dôvodne uplatneného nároku súdnym rozhodnutím.

Žalobca si uplatnil i nemajetkovú ujmu, pri ktorej nepreukázal, že žalobcovi v dôsledku nesprávneho

úradného postupu súdu došlo k ohrozeniu legitímnych očakávaní, žeby došlo k zániku povinného,
zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, insolvencii povinného, ide iba o hypotetické
uvažovanie žalobcu, bez preukázania konkrétneho zásahu do sféry žalobcu.

Na základe vyššie uvedeného a z dôvodu nepreukázania základnej zákonnej podmienky pre priznanie

nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom a to prieťahov v konaní alebo
nesprávneho úradného postupu, súd žalobu zamietol.Len pre úplnosť súd uvádza, že navrhovateľ vo svojom žalobnom petite žiadal najprv o veci rozhodnúť
tzv. medzitýmnym rozsudkom (§ 152 ods. 2 O.s.p.). K tomu súd uvádza, že ak súd uzná, že je tu dôvod
prepostuppodľa§152ods.2O.s.p.,môževydaťmedzitýmnyrozsudokajbeznávrhuúčastníkakonania.

Ak súd takémuto návrhu účastníka konania na vydanie medzitýmneho rozsudku nevyhovie, nevydáva
o tom zvláštne rozhodnutie a s týmto návrhom sa ani nemusí vyporiadať v odôvodnení rozhodnutia o
veci samej.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, tak, že úspešnému

žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keď žalovanému trovy konania nevznikli a náhradu trov
si neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.