Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Humenné

Judgement was issued by JUDr. Jana Kurucová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Odmietajúce odvolanie

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6C/10/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313212105
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2014:8313212105.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v právnej veci žalobcu Home Credit Slovakia,

a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zast. Korytár s.r.o., Sladovnícka 13, Trnava, IČO:
47 243 279 proti žalovanej T. R., nar. XX. X. XXXX, N.. T. XXX/X, G., za účasti vedľajšieho účastníka
na strane žalovanej Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ, Petrovská 10, Skalica, IČO:
42264154, zast. JUDr. Jozefom Kempom, advokátom, Nám. Josipa Andriča 1, Chorvátsky Grob, IČO:
42185726, o zaplatenie 1480,06 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že zmluvná podmienka v Úverovej zmluve zo dňa 14. 6. 2005 č. XXXXXXXXXX v bode
5, kde je uvedené, „Klient a spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. obojstranným podpísaním tejto

zmluvy zároveň uzatvárajú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru s vydaním platobnej úverovej
karty spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., v zmysle a za podmienok ustanovení hlavy 8, 9, 10 a
11 Úverových zmluvných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy, a to s úverovým
rámcom vo výške 30 000 Sk a s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške najmenej 1200 Sk.
Spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. má pritom výhradné právo jednostranne zmeniť úverový rámec
a podmienky vydania platobnej úverovej karty. Právne následky zmluvy o poskytnutí revolvingového
úveru nastanú zaslaním a doručením platobnej úverovej karty spolu s Výzvou o jej aktiváciu a Príručky

pre jej držiteľa klientovi spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., v súlade s ustanoveniami hlavy 8
Úverových zmluvných podmienok v lehote 12 mesiacov odo dňa uzatvorenia tejto zmluvy. Ak spoločnosť
Home Credit Slovakia, a.s., na základe posúdených údajov uvedených v tejto zmluve nezašle klientovi
platobnú úverovú kartu spolu s ďalšími predpísanými dokladmi v uvedenej lehote, márnym uplynutím
tejto lehoty platnosť zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru zaniká uplynutím posledného dňa tejto
lehoty“, je n e p r i j a t e ľ n á .

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 14,74 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

Súd žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca,prostredníctvomprávnehozástupcu,podaldňa21.8.2013natunajšísúdžalobu,ktoroužiadal,
aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1480,06 eur a na náhradu trov konania.Žalobu odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu úverovej zmluvy č.
XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca sa zaviazal poskytnúť žalovanej dohodnutý úverový rámec vo
výške 262,23 eur za účelom kúpy veci alebo úhrady ceny za službu s možnosťou navýšenia a žalovaná

sa zaviazala poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť dohodnuté úroky pravidelnými mesačnými splátkami
podľa zmluvy. Neoddeliteľnou súčasťou uzatvorenej zmluvy boli úverové zmluvné podmienky žalobcu.
Žalovaná nedodržala platobnú disciplínu, preto žalobca dňa 27. 8. 2010 vyzval žalovanú na úhradu
dlžnejsumyvovýške1510,06eur.Kudňupodaniažalobydlhžalovanejžalobcavyčíslilnasumu1480,06
eur s tým, že žiadal ju zaviazať aj na náhradu trov konania.

Podaniami doručenými súdu dňa 2. 12. 2013 a 22. 1. 2013, žalobca prostredníctvom právneho zástupcu,
doplnil podanú žalobu a uviedol, že v zmysle bodu 5 Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX, účastníci
konania zároveň uzatvorili aj Zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru s vydaním platobnej karty, s
úverovým limitom 995,82 eur a s pravidelnými mesačnými splátkami 39,83 eur. Tento úverový limit bol na
základe žiadosti zo dňa 15. 7. 2008 navýšený na sumu 1327,76 eur s pravidelnými mesačnými splátkami

53,11 eur. Žalovaná z úverového rámca spolu vyčerpala jednotlivými výbermi z bankomatu a platbami
kartou sumu 2116,48 eur a jednotlivými splátkami uhradila do zosplatnenia úveru sumu 2071,74 eur a
po zosplatnení sumu 30 eur, t.j. spolu uhradila žalobcovi sumu 2101,74 eur. Z dôvodu, že sa omeškala
s platením aspoň dvoch splátok, v zmysle §4 Hlavy 7 žalobca celý úver zosplatnil dňom 27. 8. 2010 a
vyčíslil dlh žalovanej na sumu 1510,06 eur. Z tejto sumy žalovaná uhradila po zosplatnení 30 eur a teda

neuhradených ostalo 1480,06 eur a táto suma je aj predmetom tohto konania.

Dňa30.10.2013došlonasúdpodanieObčianskehozdruženiaslovenskýchspotrebiteľovAZ,Petrovská
10, Skalica, IČO: 42264154, ktoré prostredníctvom právneho zástupcu, s poukazom na ustanovenie §93
ods. 2,3,4 O.s.p., oznámilo svoj vstup do konania na strane žalovanej.

Podaním doručeným súdu dňa 21. 2. 2014 vedľajší účastník na strane žalovanej vzniesol námietku
premlčania a žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že žalobca uplatňuje svoje právo na súde po
uplynutí dvojročnej premlčacej doby, keďže v danej veci ide o bezdôvodné obohatenie. Žalobca poslal
žalovanej výzvu k splateniu celého úveru v lehote 15dní, pričom táto výzva je v skutočnosti odstúpením

od úverovej zmluvy. Žalobca teda mohol právo na zaplatenie predmetnej sumy uplatniť na súde dňa 13.
9. 2010, avšak na súd podal žalobu až dňa 21. 8. 2013, t.j. po uplynutí dvojročnej premlčacej doby. Z
tohto dôvodu žiadal žalobu zamietnuť a uplatnil si právo na náhradu trov konania.

Súdvykonaldokazovanievýsluchomžalovanejaoboznámenímsaslistinnýmidôkazminajmäsvýpisom

z obchodného registra žalobcu, úverovou zmluvou, úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti
Home Credit Slovakia a.s., žiadosťou o zmenu výšky úverového limitu, výpisom z účtu žalovanej, výzvou
na splatenie celého úveru, splátkovým kalendárom a zistil nasledovný skutkový stav.

Podľa výpisu z obchodného registra, žalobca je právnickou osobou, ktorá má vo svojom predmete

činnosti okrem iného aj poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom.

Účastnícikonaniauzatvorilidňa14.6.2005úverovúzmluvuč.XXXXXXXXXX,nazákladektorejžalobca
poskytol žalovanej úver vo výške 262,23 eur (7900 Sk) na nákup v zmluve špecifikovaného tovaru.
Zaplatenie tohto úveru však nebolo predmetom tohto konania.

Na tejto zmluve o úvere, na rovnakej strane ako podpisy oboch zmluvných strán, bolo v bode 5. uvedené,
že „Klient a spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. obojstranným podpísaním tejto zmluvy zároveň
uzatvárajú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru s vydaním platobnej úverovej karty spoločnosťou
Home Credit Slovakia, a.s., v zmysle a za podmienok ustanovení hlavy 8, 9, 10 a 11 Úverových

zmluvných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy, a to s úverovým rámcom vo výške
30 000 Sk a s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške najmenej 1200 Sk. Spoločnosť Home Credit
Slovakia, a.s. má pritom výhradné právo jednostranne zmeniť úverový rámec a podmienky vydania
platobnej úverovej karty. Právne následky zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru nastanú zaslaním
a doručením platobnej úverovej karty spolu s Výzvou o jej aktiváciu a Príručky pre jej držiteľa klientovi

spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., v súlade s ustanoveniami hlavy 8 Úverových zmluvných
podmienokvlehote12mesiacovododňauzatvoreniatejtozmluvy.AkspoločnosťHomeCreditSlovakia,
a.s., na základe posúdených údajov uvedených v tejto zmluve nezašle klientovi platobnú úverovú kartuspolusďalšímipredpísanýmidokladmivuvedenejlehote,márnymuplynutímtejtolehotyplatnosťzmluvy
o poskytnutí revolvingového úveru zaniká uplynutím posledného dňa tejto lehoty“.

Podľa Hlavy 8 §1 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia a.s., klient sa
so spoločnosťou dohodou na tom, že ak bude klient riadne plniť svoje povinnosti, vyplývajúce z ÚP,
ÚZ a všeobecne záväzných právnych predpisov a nemá so spoločnosťou uzatvorenú úverovú zmluvu
o poskytnutí revolvingového úveru (ďalej iba RÚ), zriadený úverový účet a aktivovanú Úverovú kartu
(ďalej iba ÚK), je spoločnosť oprávnená klientovi v lehote do 12mesiacov odo dňa uvedeného v ÚZ ako

dátum jej uzatvorenia, poskytnúť revolvingovú úver, vydať a zaslať ÚK špecifikovanú v hlavách 10 a
11 týchto ÚP spolu s Výzvou k jej aktivácii (ďalej iba výzva) a Príručku pre držiteľa (ďalej iba príručka)
a to na základe uzatvorenej zmluvy o poskytnutí RÚ podľa bodu 5 tejto ÚZ. Vydanie a zaslanie ÚK
spolu s výzvou a príručkou v stanovenej lehote sú odkladacou podmienkou, na základe ktorej až ich
splnením a uskutočnením nastanú všetky právne následky zmluvy o poskytnutí RÚ uzatvorenej v zmysle
ustanovenia bodu 5 tejto ÚZ. Vyššie citovaná lehota na poskytnutie RÚ, vrátane vydania a zaslania ÚK

je zachovaná, ak spoločnosť odošle citovanú výzvu, ÚK a ostatné predpísané doklady klientovi poštou
v posledný deň tejto lehoty. Márnym uplynutím stanovenej lehoty, v ktorej spoločnosť neposkytne RÚ,
nevydá a nezašle ÚK a príslušné doklady, platnosť zmluvy o poskytnutí RÚ uzatvorenej podľa bodu 5
tejto ÚZT zaniká uplynutím posledného dňa stanovenej lehoty.

Podľa Hlavy 8 §3 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia a.s., dňom
aktivácie ÚK zriadi spoločnosť klientovi úverový účet pre čerpanie poskytnutého RÚ do výšky
prideleného úverového rámca. Úverovým účtom sa rozumie účet, na ktorom spoločnosť eviduje svoje
pohľadávky voči klientovi z poskytnutého úveru a tomu zodpovedajúce záväzky klienta. Úverovým
rámcom sa rozumie maximálny objem úveru, ktorý je klient oprávnený čerpať. Celková výška

poskytnutého úverového rámca je uvedená v ustanovení bodu 5 ÚZ alebo dohodnutá s klientom na
základe oboma stranami podpísaného písomné dodatku k tejto ÚZ.

Podľa Hlavy 9 §4 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia a.s., maximálna
čiastka, ktorú je klient oprávnený z úveru čerpať, je daná nevyčerpaným zostatkom úverového rámca.

Spoločnosť nezodpovedá za prekročenie úverového rámca klientom. Čerpanie nad rámec úverového
rámca je neoprávnené a klient je povinný čiastku čerpanú nad úverový rámec na požiadanie vrátiť
spoločnosti.

Podľa Hlavy 9 §5 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia a.s., klient

je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver a to v pravidelných mesačných splátkach, kde
termín splatnosti a výška mesačnej splátky je určená v ÚZ na základe prideleného úverového rámca
spoločnosťou podľa hl. 8 §3 týchto ÚP, pričom prvú splátku hradí klient až v mesiaci, ktorý nasleduje
po mesiaci, v ktorom vykonal prvé čerpanie z úverového účtu, pokiaľ spoločnosť nerozhodne inak. V
jednotlivých splátkach sú zahrnuté zmluvne dohodnuté úroky a príslušná časť úverovej istiny (ďalej

iba splátka). Výška splátky slúžiaca k splateniu úverovej istiny a príslušenstva môže byť odlišná
od výšky pravidelnej splátky. V prípade ďalšieho čerpania RÚ zo strany klienta sa zvyšuje výška
príslušenstva obsiahnutá v splátke. Výška nevyčerpaného zostatku úverového rámca sa klientovi
automaticky zvyšuje v závislosti na splácaní RÚ. Úver je klient povinný splácať do okamihu úplného
uhradenia čerpaného úveru vrátane príslušenstva. Týmto nezaniká právo klienta na uskutočnenie

ďalšieho čerpania. Klientov záväzok k hradeniu úrokov s poskytovaného úveru voči spoločnosti vzniká
okamihom, kedy sa transakcia prejaví na úverovom účte klienta. Výňatok zo sadzobníka: základná
úroková sadzba k 1. 6. 2004 je 2,21% mesačne, čo predstavuje ročnú úrokovú sadzbu 26,52%. Aktuálna
základná úroková sadzba za mesiac je uvedená v sadzobníku, ktorý je súčasťou príručky.

Na základe Žiadosti o zmenu výšky úverového limitu zo dňa 15. 7. 2008, bol tento zvýšený na sumu
40 000 Sk.

Výzvouzodňa27.8.2010žalobcavyzvalžalovanúnazaplateniecelejdlžnejsumyvovýške1510,06eur
z dôvodu, že napriek opakovaným výzvam nedošlo zo strany žalovanej k riadnemu a skorému splateniu

splátok úveru.

Podľa predloženého splátkového kalendára, žalovaná jednotlivými čerpaniami spolu vyčerpala z
poskytnutého úverového rámca sumu 2116,48 eur a jednotlivými splátkami do zosplatnenia uhradilažalobcovi sumu 2071,74 eur. Dlh žalovanej bol ku dňu zosplatnenia 27. 8. 2010 žalobcom vyčíslený
na sumu 1510,06 eur. Z tejto sumy žalovaná uhradila dňa 23. 9. 2010 sumu 10 eur, dňa 19. 1. 2012
sumu 10 eur, dňa 19. 4. 2012 sumu 5 eur a dňa 21. 5. 2012 sumu 5 eur a teda ku dňu podania žaloby,

žalobcavyčíslildlhžalovanejnasumu1480,06eur.Zuvedenéhovyplýva,žežalovanáspolujednotlivými
splátkami pred aj po zosplatnení žalovaná uhradila sumu 2101,74 eur.

Žalovaná na pojednávaní potvrdila, že žalobca jej poskytol finančné prostriedky, za ktoré si zakúpila
kuchynskú linku, gaučovú súpravu, televízor a varhany. Nevedela sa vyjadriť k tomu, či so žalobcom

mala uzatvorených viac zmlúv. Peniaze v hotovosti nevyberala, len používala kartu žalobcu tak, že v
predajni po predložení karty jej predali tovar. Poskytnuté finančné prostriedky potom splácala poštovými
poukážkami. Vyjadrila súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jej strane, ak je to na
jej prospech.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že podaná žaloba bola podaná dôvodne len čiastočne.

Podľa ustanovenia §6 ods. 1 Zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, účinného v čase uzatvorenia
úverovej zmluvy, predávajúci je povinný vo vzťahu k spotrebiteľovi dodržiavať zásadu rovnakého
zaobchádzania v poskytovaní tovarov a služieb ustanovenú osobitným zákonom. Predávajúci najmä
nesmie odmietnuť predať spotrebiteľovi výrobky, ktoré má vystavené alebo inak pripravené na predaj,

alebo odmietnuť poskytnutie služby, ktoré je v jeho prevádzkových možnostiach; nesmie takisto viazať
predaj výrobkov alebo poskytnutie služieb na predaj iných výrobkov alebo poskytnutie iných služieb,
pokiaľ nejde o obmedzenie rovnaké pre všetky prípady a v obchodnom styku obvyklé. To neplatí v
prípadoch, v ktorých spotrebiteľ nespĺňa podmienky, ktoré musí spĺňať podľa osobitných predpisov.

V danej veci žalobca žiada zaviazať žalovanú na zaplatenie dlhu na základe zmluvy o revolvingovom
úvere, ktorá mala byť uzatvorená ako súčasť úverovej zmluvy, uzatvorenej medzi účastníkmi konania
dňa 14. 6. 2005 a síce keď v bode 5. uvedenej úverovej zmluvy malými písmenkami je uvedené
ustanovenie zmluvy, že „Klient a spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. obojstranným podpísaním tejto
zmluvy zároveň uzatvárajú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru s vydaním platobnej úverovej

karty spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., v zmysle a za podmienok ustanovení hlavy 8, 9, 10 a
11 Úverových zmluvných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy, a to s úverovým
rámcom vo výške 30 000 Sk a s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške najmenej 1200 Sk.
Spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. má pritom výhradné právo jednostranne zmeniť úverový rámec a
podmienky vydania platobnej úverovej karty. Právne následky zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru

nastanú zaslaním a doručením platobnej úverovej karty spolu s Výzvou o jej aktiváciu a Príručky pre jej
držiteľa klientovi spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., v súlade s ustanoveniami hlavy 8 Úverových
zmluvných podmienok v lehote 12 mesiacov odo dňa uzatvorenia tejto zmluvy. Ak spoločnosť Home
CreditSlovakia,a.s.,nazákladeposúdenýchúdajovuvedenýchvtejtozmluvenezašleklientoviplatobnú
úverovú kartu spolu s ďalšími predpísanými dokladmi v uvedenej lehote, márnym uplynutím tejto lehoty

platnosť zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru zaniká uplynutím posledného dňa tejto lehoty“.

Tunajší súd je však toho názoru, že uvedeným ustanovením zmluvy o úvere, bolo spotrebiteľovi vnútené
aj poskytnutie revolvingového úveru, o ktorý nežiadal a nemal ani možnosť vylúčiť toto ustanovenie
zo zmluvy. Súčasne tento revolvingový úver nebol ani špecifikovaný v súlade s ustanovením §4

ods. 2 Zák. č. 258/2001 Z.z., teda žalovanej ako spotrebiteľovi bol vnútený produkt - úver, o ktorý
nežiadala a v čase žiadosti nemala o podmienkach poskytnutia úveru zodpovedajúce informácie.
Najmä zodpovedajúcim spôsobom na uzatvorenie zmluvy jej nebol predložený taký návrh, ktorý by
obsahoval základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere s uvedením všetkých podmienok
poskytnutia úveru, pričom nemožno ani odhliadnuť od skutočnosti, že nemala ako vylúčiť uzatvorenie

zmluvy o revolvingovom úvere, poskytnutie úverového rámca, vydanie kreditnej karty. Súdom skúmaná
predtlačená zmluva kontextovo začlenená ako osobitné zmluvné ustanovenie v inej úverovej zmluve,
neobsahovala podstatné náležitosti podľa §4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z.

Preto súd zastáva názor, že zmluvné ustanovenie, resp. zmluvná podmienka, ktorou automaticky

podpisom zmluvy o spotrebiteľskom úvere na obstaranie veci spotrebiteľ, uzatvára aj zmluvu o
poskytnutí revolvingového úveru (ak chce získať úver je donútený fakticky podpísať aj zmluvu o
poskytnutie revolvingového úveru), je v rozpore s ustanovením §6 ods. 1 Zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane
spotrebiteľa, účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, nakoľko nepriamo je viazané poskytnutiespotrebiteľského úveru na uzatvorenie zmluvy o poskytnutie revolvingového úveru, o ktorý žiada
spotrebiteľ v danej zmluve, automaticky bez možnosti odmietnutia. Uvedená zmluvná úprava spôsobuje
následky, že pokiaľ by spotrebiteľ nechcel žiadať o uzatvorenie zmluvy o poskytnutí revolvingového

úveru, nemohol by uzatvoriť zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pretože predtlačené ustanovenie zmluvy,
ktorou sa podpisom zmluvy o úver automaticky uzatvára aj zmluva o poskytnutí revolvingového úveru,
nie je možné vylúčiť. Nie je pritom podstatné či bude alebo nebude aj revolvingový úver poskytnutý,
nakoľko poskytnutie závisí výslovne od rozhodnutia veriteľa. Zároveň nie je ani podstatné, či aj dôjde k
čerpaniu revolvingového úveru a následnému vzniku povinnosti splácať úver a s tým spojené úroky a

poplatky a viazanosť zmluvných povinností spotrebiteľa na „aktiváciu karty“, pretože fakticky schválením
„žiadosti“ a poskytnutím úverovej alebo kreditnej karty je daný spotrebiteľovi k dispozícii úver (produkt,
služba), o ktorý nežiadal. Popri tom spotrebiteľ aj pri malej nepozornosti ani nemusí mať vedomosť o
tom, že o poskytnutie takéhoto úveru žiada, nemá ani prehľad o podmienkach poskytovania následného
revolvingového úveru, ktoré vôbec nie sú totožné s podmienkami úveru, o ktorý bezprostredne klient
žiada (okrem zvolenej možnosti splácania) a môže sa o nich len domnievať. Preto ak aj takýto

spotrebiteľ použije úverovú alebo kreditnú kartu alebo začne čerpať úver iným spôsobom, nemá prehľad
o jeho povinnostiach, ktoré mu z takéhoto vzťahu môžu vyplynúť. Preto súd má za to, že samotná
formulácia zmluvnej podmienky, ktorou sa v zmluve o poskytnutí jedného spotrebiteľského úveru vnúti
aj poskytnutie iného úveru, rôzneho alebo rovnakého druhu, nemá iné odôvodnenie ako snahu veriteľa
zabezpečiť ďalšiu jeho obchodnú činnosť vnútením produktu, predstavuje výslovne zabezpečenie

záujmov veriteľa - poskytovateľa služieb využívajúc neznalosť spotrebiteľa o podmienkach produktu,
ale hlavne skutočnosť, že jednoduché poskytnutie ďalšieho úveru doručením kreditnej karty samo
osebe nabáda k jej použitiu, hoci možno konštatovať, že bez takéhoto vnútenia by klient - spotrebiteľ o
takýto produkt neprejavil záujem. Takéto konanie veriteľa je aj v rozpore s obchodnými zvyklosťami a
zásadami poctivého obchodného styku, nakoľko spotrebiteľovi bol vnútený produkt a tým, aj v prípade

neskoršieho záujmu o tento produkt je spotrebiteľ zbavený možnosti voľby medzi inými ponukami
obdobných úverov iných poskytovateľov. Z vyššie uvedených dôvodov súd vyslovil neprijateľnosť danej
zmluvnej podmienky vo výroku rozsudku v súlade s ustanovením §153 ods. 4 O.s.p..

Zároveň však súd musí konštatovať, že samotné vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky v

spotrebiteľskej zmluve, v tomto súdnom prípade vzhľadom na právnu úpravu platnú v čase uzavretia
zmluvy, nemá vplyv na platnosť inej spotrebiteľskej zmluvy, ktorá na základe takejto neprijateľnej
podmienky vznikla mimo skutočnosti, že práve daná neprijateľná podmienka mala založiť právny vzťah.

Podľa ustanovenia §497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na

požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia §499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na
požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom

podnikania veriteľa.

Podľa ustanovenia §502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných
prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške
ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.

Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny
obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce
sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Preto
bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou.

Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník
Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).

Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam
právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj
rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98,
C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und SalvatEditores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane
a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len
ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti.

Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné
prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa
pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu
pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za
individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu

podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že
určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré

podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované
v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má
interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi
stanovenými v článku 7 (2).

Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé
podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto
podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme
spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému
uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo
dodávateľov.

Podľa ustanovenia §2 Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzatvorenia
zmluvy o úvere, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ustanovenia §3 ods. 1,2 Zák. č. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného

spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ustanovenia §3 ods. 6 Zák. č. 258/2001 Z.z., pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov
na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú

percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom
limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej
percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobea termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne
informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa ustanovenia §4 ods. 1,2 Zák. č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej

miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa ustanovenia §4 ods. 3 Zák. č. 258/2001 Z.z., zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou

splatnosti podľa §6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy,
e) práva spotrebiteľa podľa § 7.

Podľa ustanovenia §4 ods. 4 Zák. č. 258/2001 Z.z., pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je
zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Podľa ustanovenia §4 ods. 5 Zák. č. 258/2001 Z.z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo
poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa ustanovenia §37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,

určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa ustanovenia §40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú
vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

V danom prípade právny vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi, súd posúdil ako vzťah založený
podľa zák. č. 258/2001 Z.z., ktorý vznikol nie podpisom právneho úkonu v ktorom žiadala žalovaná o
poskytnutie spotrebiteľského úveru, ale až poskytnutím peňažných prostriedkov.

Ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv. Zmluvy

o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona č. 71/1986 Zb. o Slovenskej
obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v
ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka (odkazy pod 2/, 6/,
7/, 9/ 11/, ktoré sa týkajú náležitosti obsahu zmluvy § 43 OZ, odstúpenie od zmluvy § 48 OZ, úpravu

vád podľa § 499 Obč. zák. a pod..) a je určitou formou spotrebiteľskej zmluvy podľa §52 Občianskeho
zákonníka.Úmyslom zákonodarcu pri tzv. spotrebiteľských úveroch, teda pri právnych vzťahoch, keď na jednej
strane vystupuje veriteľ (zväčša podnikateľ, finančná inštitúcia) a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol a nemôže individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, je

chrániť postavenie slabšieho spotrebiteľa pred nekalými zmluvnými dojednaniami. Preto zákonodarca
pre tento zmluvný typ stanovil osobitné podstatné náležitosti pre ktoré je potrebné aplikovať aj niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj je potrebné prihliadať aj na smernicu Rady 87/102/EHS z
22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských
štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (Ú.v. ES L 42, 12.2.1987) v znení smernice Rady 90/88/

EHS z 22. februára 1990 (Ú.v. ES L 61, 10.3.1990) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/7/
ES zo 16. februára 1998 (Ú.v. ES L 101, 1.4.1998) ktorá bola transponovaná do nášho právneho
poriadku. Hoci smernica nemá priamy účinok, je potrebné zákonné ustanovenia, ktoré boli prijaté na
jej implementáciu resp. transponovanie, vykladať v zmysle dosiahnutia cieľov smernice, teda tzv. euro
konformným výkladom.

Súd bez ohľadu na to, či je alebo nie je neprijateľná zmluvná podmienka v zmluve o poskytnutí
spotrebiteľského úveru, je názoru, že poskytnutie spotrebiteľského úveru len na základe inej zmluvy,
než tej ktorá bola primárne uzatvorená medzi účastníkmi a ktorá neobsahuje základné náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, znamená poskytnutie úveru bezúročne a bez poplatkov a sankcií
a vznik právneho vzťahu je daný jedine tým, že došlo k čerpaniu poskytnutých prostriedkov, hoci

samotná zmluva neobsahovala základné náležitosti podľa zák. č. 258/2001 Z.z., dokonca nebola ani
vyhotovená v predpísanej písomnej forme. V danom prípade súd prihliadal na ustálenú judikatúru, kedy
vo viacerých iných obdobných konaniach bolo ustálené, že sa nejedná o neexistenciu právneho úkonu a
len možné domáhanie sa nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale sa jedná o nárok na vrátenie
bezúročného úveru.

Súd pritom opätovne poukazuje na skutočnosť, že Zmluva o poskytnutí revolvingového úveru, ktorá bola
súčasne a automaticky uzatvorené s podpisom úverovej zmluvy, neobsahuje náležitosti podľa §4 ods.
2 zák. č. 258/2001 Z.z., najmä sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov podľa §4
ods. 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z., neobsahuje podmienky podľa §4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z..

Podľa ustanovenia §4 ods. 5 Zák. č. 258/2001 Z.z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok
alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Navyše ak bol revolvingový
úver poskytnutý len na základe inej uzatvorenej zmluvy, súd je názoru pri poskytnutí spotrebiteľského
úveru na základe žiadosti nemožno hovoriť ani o dodržaní písomnej formy podľa §46 Občianskeho
zákonníka pre absenciu existencie písomného prijatia návrhu. Preto daný zmluvný vzťah je platný

podľa ustanovenia §4 ods. 4 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z. len z dôvodu započatia čerpania zo strany
žalovanej.

Z dôvodu, že platný úkon je len následkom skutočnosti, že žalovaná ako spotrebiteľ začala čerpať úver
a žalobca neuniesol bremeno dôkazu o platnej dohode o výške úrokov a sankcií, tak súd nepriznal

žalobcovi s poukazom na ustanovenie §4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z.z. nárok na zaplatenie zmluvných
úrokov, poplatkov ani nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a zároveň podľa ustanovenia §4 ods. 2 písm.
g/ zák. č. 258/2001 Z.z. považoval spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov.

Žalobca poskytol žalovanej finančné prostriedky celkovo vo výške 2116,48 eur, pričom žalovaná uhradila

jednotlivými splátkami sumu 2101,74 eur. Súd má za to, že žalobcovi zo žalovanej sumy patrí len
suma 14,74 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi odfinancovanými peňažnými prostriedkami a prijatými
splátkami od žalovanej. Vo zvyšku súd žalobu zamietol.

Vedľajší účastník na strane žalovanej, vzniesol námietku premlčania, preto súd sa ňou zaoberal.

Namietal premlčanie žalovanej pohľadávky v 2ročnej premlčacej dobe. Tvrdil, že zosplatnenie úveru
je treba považovať za odstúpenie žalobcu od zmluvy. S týmto postojom vedľajšieho účastníka sa však
súd nestotožnil s poukazom na to, že jedná sa o dva samostatné a rôzne právne inštitúty, upravené
samostatnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka s rôznymi právnymi následkami. Zosplatnenie
úveru je upravené ustanovením §565 Občianskeho zákonníka, pričom toto ustanovenie upravuje právo

veriteľa požadovať zaplatenie celej pohľadávky, ak dlžník nezaplatí niektorú splátku. Po uplatnení tohto
práva veriteľa, dlžník stráca výhodu plnenia v splátkach. Podľa názoru súdu, zosplatnením úveru,
nedochádza k zrušeniu zmluvy o úvere s účinkami od začiatku. Odstúpenie od zmluvy je upravené
ustanovením §48 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušuje súčinkamiextunc,akniejeprávnympredpisomaleboúčastníkmidohodnutéinak.Následkomodstúpenia
od zmluvy je vydanie bezdôvodného obohatenia. Následkom zosplatnenia úveru je právo veriteľa
požadovať jeho úhradu ako celku a strata výhody splátok u dlžníka.

Keďže súd prijal záver, že v danej veci došlo k zosplatneniu úveru, na ktoré sa vzťahuje 3ročná
premlčaciadoba(ustanovenie§101ods.1Občianskehozákonníka),súdskúmalpremlčaniepohľadávky
ako celku v uvedenej premlčacej dobe.

Podľa ustanovenia §100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa
dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ustanovenia §101 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené
inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Súd mal za preukázané, že úver v danom zmluvnom vzťahu sa stal splatným dňa 27. 8. 2010 a teda
po prvýkrát sa mohlo právo z tejto pohľadávky uplatniť na súde dňa 28. 8. 2010. Týmto dňom začala
plynúť aj premlčacia doba, pričom jej posledný deň pripadol na deň 28. 8. 2013. Žalobca však podal
na súd žalobu ešte dňa 21. 8. 2013, t.j. pred uplynutím trojročnej premlčacej doby. Z tohto dôvodu v

časti o zaplatenie sumy 14,74 eur nie je možné prihliadnuť na vznesenú námietku premlčania, preto súd
žalobe v tejto časti vyhovel.

Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie §142 odst. 3 O.s.p., podľa ktorého aj keď mal účastník
vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v

pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo
od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom
priznaného plnenia.

V danej veci úspech žalobcu predstavuje 14,74 eur (1%) a úspech žalovanej 1465,32 eur (99%), tj.

žalovaná bola v konaní neúspešná len v nepatrnej časti. Preto v súlade s citovaným ustanovením
by žalovanej patrila náhrada trov konania v plnom rozsahu. Žalovaná si však náhradu trov konania
neuplatnila, žiadne trovy konania jej nevznikli. Preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Podľa výsledku konania by patrila náhrada trov konania vedľajšiemu účastníkovi, vystupujúcemu na

strane žalovanej. Tento si aj náhradu trov konania (trovy právneho zastúpenia vo výške 158,59 eur)
uplatnil. Pri vedľajšom účastníkovi, vystupujúcom na strane žalovanej však súd aplikoval ustanovenie
§150 ods. 1 O.s.p.. Obranu spotrebiteľských práv žalovanej zo strany vedľajšieho účastníka súd
považoval za neúčelnú a neadekvátnu danej veci. Súd zamietol žalobu len z toho dôvodu, že ex offo
skúmal zmluvné podmienky. Vedľajší účastník na strane žalovanej, aj keď mu bola doručená žaloba a jej

prílohy, vôbec nereagoval na neprijateľné zmluvné podmienky a nevyjadril sa k nim. Bolo by v rozpore
s dobrými mravmi zaviazať žalobcu na zaplatenie trov konania v prospech vedľajšieho účastníka na
strane žalovanej, ktorého úkony neviedli k úspechu žalovanej v danej veci. Aplikáciou ustanovenia §150
ods. 1 O.s.p. súd vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o

lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia §205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.