Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, October 31, 2013

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 5C/274/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613208247
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Lukáč

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2013:5613208247.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom Mgr. Jurajom Lukáčom v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1. H. H., nar.
XX. XX. XXXX, bytom v U. XXX a 2. Q. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom v F. - C. P., C. XX, o splnenie
povinnosti zaplatiť sumu 1.716,05 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovaným v 1. a 2. rade sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, doručenou súdu dňa 13. 08. 2013, sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal

voči žalovaným v 1. a 2. rade splnenia povinnosti zaplatiť sumu 1.716,05 eur, úrok z omeškania vo
výške 124,06 eur, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy od 05. 11. 2012 do zaplatenia
a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej
dňa 27. 09. 2012 medzi postupcom Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalobcom postúpil postupca na
žalobcu pohľadávku voči žalovaným. Postupca a žalovaní v 1. a 2. rade uzatvorili dňa 01. 07. 2005
zmluvu č. XXXXXXXXX, na základe ktorej Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovaným v 1. a 2.
rade peňažné prostriedky. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predstavovala sumu 4.661,09 eur a

pozostávala z istiny 3.785,66 eur, riadneho úroku 401,84 eur, úroku z omeškania vo výške 437,71 eur a
ostatného príslušenstva 35,88 eur. Sumu 35,88 eur a 437,71 eur si žalobca v konaní neuplatňuje. Podľa
zmluvy postupca poskytol žalovanému úver vo výške 3.020,65 eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných
splátkach vo výške 49,03 eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje splátky
úveru splatné od 20. 09. 2010 do 20. 07. 2013 v počte 35 a v celkovej výške 1.716,05 eur. Splátky
pôvodne splatné od 20. 11. 2012 do 20. 07. 2013 sa stali splatnými dňa 04. 11. 2012, kedy žalobca
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.

Žalovaní v 1. a 2. rade sa k žalobe písomne nevyjadrili.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného v 1. rade, listinami, a to zmluvou o splátkovom
úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami, oznámením o postúpení pohľadávky, výzvou k úhrade
a oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, zmluvou o postúpení pohľadávok, prílohami k
zmluve o postúpení pohľadávok, pokusom o zmier a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že uzavrel zmluvu, z ktorej si žalobca uplatňuje nárok v
tomto konaní. Zmluvu uzavrel s bývalou manželkou, žalovanou v 2. rade. V čase uzavretia zmluvy boli
manželia. Peňažné prostriedky im boli poskytnuté. Presnú výšku nevedel uviesť. Pokiaľ bol zamestnaný,splátky sa platili. Asi pred 3 rokmi prestal splácať. Dôvodom bola strata zamestnania. Oznámenie o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru mu bolo doručené Slovenskou sporiteľňou asi pred 2 rokmi,
presný dátum nevedel uviesť a v tomto roku mu bolo doručené oznámenie o vyhlásení mimoriadnej

splatnosti úveru zo strany žalobcu.

Zástupkyňa právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní predniesla, že zotrváva na podanej žalobe
v celom rozsahu v spojení s jej doplnením. Nedoplnila žalobu o uvedenie skutočnosti, aká čiastka z
dohodnutej mesačnej splátky pripadá na istinu úveru, aká na úrok, prípadne na ďalšie položky.

Dňa 01. 07. 2005 uzavreli Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaní v 1. a 2. rade ako dlžníci zmluvu o
splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovaným v 1. a 2. rade poskytnutý úver vo
výške 91.000,- Sk, ktorý sa žalovaní zaviazali splácať v mesačných splátkach vo výške 1.477,- Sk, vždy
k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na deň 20. 08. 2005 a konečná
splatnosť úveru na deň 20. 07. 2013. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 10,60 % p. a.

Dňa 27. 09. 2012 bola medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom
uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok, na základe ktorej postupca postúpil pohľadávku voči
žalovaným na žalobcu. Podľa prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok výška pohľadávky ku dňu
postúpenia predstavovala 4.661,09 eur.

Z listiny zo dňa 16. 10. 2012, označenej ako výzva k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru bolo zistené, že žalobca oznámil žalovaným vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku
dňu 16. 10. 2012 a vyzval žalovaných k okamžitému uhradeniu dlžnej čiastky najneskôr do 31. 10. 2012.

Z listiny zo dňa 16. 07. 2013 označenej ako pokus o zmier bolo zistené, že žalobca vyzval žalovaných na
úhradu dlžnej sumy. Z textu uvedenej listiny vyplýva, že pôvodným veriteľom Slovenskou sporiteľňou,
a.s. bola vyhlásená mimoriadna splatnosť poskytnutého úveru, ktorá skutočnosť bola oznámená
žalovaným.

V zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 OSP súd pojednával a rozhodol aj v neprítomnosti žalobcu a
žalovanej v 2. rade, ktorí boli na súdne pojednávanie riadne a včas predvolaní. S prihliadnutím na obsah
spisu a doposiaľ vykonané dôkazy súd vo veci rozhodol. Žalobca ani žalovaná v 2. rade nepožiadali o
odročenie súdneho pojednávania, súd nezistil dôležitý dôvod odročenia súdneho pojednávania.

Podľa § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (OSP):

Konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí ( § 42 ods. 3) obsahovať
meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich
zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov,

ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak je
účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné
číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom zahraničná osoba, k návrhu musí byť pripojený výpis z registra
alebo z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná. Ak je účastníkom fyzická osoba, ktorá je
podnikateľom, návrh musí obsahovať obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je

účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý
bude za štát konať. Ak sa návrh týka dvojstranných právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným (§
90), nazýva sa žalobou.

Podľa § 101 ods. 1 OSP:

Účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu
všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.

Žalobca v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby, je povinný uviesť skutočnosti, ktoré

sa opierajú o právo alebo iný nárok (§ 79 ods. 1 OSP). Podstatou uvedenej povinnosti je tvrdenie
skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Uvedená povinnosť tvrdenia je základom pre bremeno
tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe protistojace procesné strany, avšak nemusí to vždy zodpovedať
konkrétnemu sporu, resp. konkrétnej hmotno - právnej úprave, ktorá sa má v spore použiť. Neuneseniebremena tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu toho účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať
tvrdenia o konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla
správania obsiahnutého v právnej norme, o ktorú sa účastník pri uplatnení práva, alebo pri bránení

práva opieral. V žalobe musí byť uvedené, o čom a na akom základe má súd v spore rozhodnúť.
Uvedenému účelu slúži opis rozhodujúcich skutočností, ktoré v prípade, ak budú v konaní preukázané,
povedú k záveru, že požiadavka žalobcu, vyjadrená v tzv. žalobnom petite je opodstatnená. Požiadavky
na opis rozhodujúcich skutočností sú prirodzene kvalitatívne vyššie v sporovom konaní, ako v konaní
nesporovom a majú väčší význam v konaní, ktoré sa začína len na návrh, ako v konaní, ktoré možno

začať aj bez návrhu.

Sporové konanie je ovládané tzv. prejednacou zásadou. Uvedená zásada určuje, že procesnú
zodpovednosť za zistenie skutkového stavu majú účastníci konania a nie súd. Prejednacia zásada
znamená, že sú to účastníci konania, ktorí majú povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú a ktorých z
tohto dôvodu postihuje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno.

V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd
žalobu zamietol. Žalobca v žalobe neopísal rozhodujúce skutočnosti tak, aby z nich bol zrejmý skutok,
na ktorého základe sa uplatňuje právo, a to v rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu
a vylučuje tým možnosť zámeny s iným skutkom. Z tvrdení žalobcu, uvedených v žalobe vyplynulo, že

právny predchodca žalobcu a žalovaní v 1. a 2. rade uzatvorili dňa 01. 07. 2005 zmluvu o splátkovom
úvere, na základe ktorej boli žalovaným poskytnuté peňažné prostriedky a ktoré sa žalovaní zaviazali
právnemu predchodcovi žalobcu vrátiť prostredníctvom dohodnutých splátok. Žalobca sa domáha
zaplatenia splátok úveru, splatných od 20. 09. 2010 do 20. 07. 2013 v počte splátok 35, v celkovej
výške 1.716,05 eur. Podľa tvrdení žalobcu žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť dňa 04. 11. 2012,

ktorým dňom sa stali splátky splatné pôvodne splatné od 20. 11. 2012 do 20. 07. 2013. V prvom rade je
potrebné zdôrazniť, že napriek výzve a poučeniu súdu zo dňa 08. 10. 2013 (na č. l. 38 spisu) žalujúca
strana v žalobe nerozlíšila, aká čiastka z dohodnutej mesačnej splátky sa vzťahovala na istinu úveru,
aká na úrok z úveru, prípadne na ďalšie položky, ktoré boli súčasťou dohodnutej splátky. Uvedená
skutočnosť má význam v situácii, v ktorej z dôvodu neplnenia zmluvných povinností dlžníkmi došlo zo

strany veriteľa k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, t. j. keď žiada zaplatenie celého dlhu naraz,
preto splatnosť úveru nenastane dohodnutým spôsobom a to uplynutím doby konečnej splatnosti úveru.
Z tvrdení žalobcu vyplynulo, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo aj v prejednávanej
veci. S poukazom na rozhodovaciu činnosť súdov (rozsudok Najvyššieho súdu SR, R 59/1998) súd
zdôrazňuje, že po zosplatnení úveru veriteľovi neprislúchajú zmluvné úroky, ale úroky z omeškania. Z

tvrdení žalobcu vyplynulo, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo aj v prejednávanej veci.
Z tvrdení žalobcu je zrejmé, že došlo k predčasnej splatnosti, a to dňa 04. 11. 2012 (konečná splatnosť
úveru bola dohodnutá na deň 20. 07. 2013), z tohto dôvodu bolo nevyhnutné rozlíšiť, aká čiastka z
dohodnutej splátky pripadala na istinu úveru a aká na úrok. Nemožno tiež opomenúť skutočnosť, že
tvrdenia uvedené v žalobe nekorešpondujú pripojeným listinným dôkazom, ktoré predložila žalujúca

strana. Tvrdenie žalobcu, že mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená žalobcom dňa 04. 11. 2012
nie je preukázané žiadnym listinným dôkazom. Listinou zo dňa 16. 10. 2012 označenou ako výzva
k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bolo preukázané, že mimoriadna
splatnosť bola vyhlásená ku dňu 16. 10. 2012. Uvedený listinný dôkaz je v rozpore s ďalším listinným
dôkazom predloženým žalujúcou stranou, označeným ako pokus o zmier zo dňa 16. 07. 2013, v ktorom

žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená
pôvodným veriteľom Slovenskou sporiteľňou, a.s. (v listine nie je zrozumiteľným spôsobom uvedený
dátum vyhlásenia mimoriadnej splatnosti), z čoho vyplýva, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru
podľa uvedeného listinného dôkazu došlo pred uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávok, t. j. pred
dátumom 27. 09. 2012. Žalujúca strana preto hodnoverným spôsobom neustálila dátum vyhlásenia

mimoriadnej splatnosti úveru, na základe ktorého je možné odvodiť nároky žalobcu do zosplatnenia
úveru a po zosplatnení úveru. Keďže žalobca jednoznačným spôsobom neozrejmil a nepreukázal
dátum zosplatnenia úveru, ktorý je rozhodujúci aj pre posúdenie rozsahu uplatneného nároku, nemožno
preto skúmať, či žalobcovi vzniklo právo na čiastočné plnenie. Význam riadneho doplnenia žaloby o
uvedenie vyššie uvedených náležitostí netreba v žiadnom prípade podceňovať. Nepochybne sú s ním

spojené významné procesnoprávne, ako aj hmotnoprávne dôsledky. Z hľadiska procesného práva je
dôležité, aby riadnym a nezameniteľným vymedzením nároku bola vylúčená možnosť zámeny s iným
nárokom, ako aj možnosť uplatnenia toho istého nároku (rovnakého plnenia na tom istom skutkovom
základe) v ďalšom konaní, čo súvisí s prekážkou začatej, resp. rozhodnutej veci. Preto je potrebnézotrvať na dodržaní požiadavky riadneho a nezameniteľného uplatnenia nároku. Riadne vymedzenie
a preukázanie splatnosti dlhu má bezpochyby význam z hľadiska stanovenia vzniku omeškania s
peňažným plnením (v prípade, ak sa dlžník dostane do omeškania) a nepochybne má význam aj z

hľadiska ďalších právne významných inštitútov hmotného práva, ktoré súvisia s uplatneným nárokom
a s jeho súdnou vymáhateľnosťou. Súd zdôrazňuje, že je procesne neprípustné, aby žalobca svoju
povinnosť opísania rozhodujúcich skutočností a povinnosť tvrdenia nahradil v žalobe odkazom na
pripojené listinné dôkazy. Uvedená skutočnosť by v konečnom dôsledku znamenala, že povinnosť
účastníka tvrdiť skutočnosti by bola nahradená vyčítavaním uvedených skutočností z listinných dôkazov

zo strany súdu. Listinné dôkazy, na ktoré žalobca odkazuje v žalobe, slúžia na preukázanie tvrdení
žalobcu uvádzaných v žalobe, žiadnu inú funkciu nesmú mať. V prípade, ak by súd zisťoval z pripojených
listinných dôkazov skutočnosti, ktoré majú byť obsiahnuté v žalobe a ktoré má povinnosť tvrdiť žalobca,
príp. iná dotknutá procesná strana, došlo by tým nepochybne k porušeniu zásady rovnakého postavenia
účastníkov konania, keďže naznačenú povinnosť tvrdenia by namiesto účastníka konania plnil súd. V
nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti je tiež potrebné zdôrazniť, že absencia vyššie uvedených

náležitostí v žalobe nemá za následok odmietnutie podania postupom súdu podľa ustanovenia § 43
OSP. Napriek absencii uvedených náležitostí v žalobe, nemá žaloba také procesné nedostatky, pre
ktoré nemožno pokračovať v konaní a ktoré bránia jej vecnému prejednaniu. Vzhľadom na to, že
žalobca nedoplnil žalobu ani na výzvu súdu v zmysle poučenia súdu a v požadovanom rozsahu nesplnil
povinnosť tvrdenia v časti žalovanej istiny, súd sa potom ďalej nezaoberal príslušenstvom istiny. Žalobca

prostredníctvom právneho zástupcu, napriek tomu, že bol predvolaný na súdne pojednávanie, na ktorom
mal vytvorený priestor pre doplnenie žaloby a pojednávania sa zúčastnil, nedoplnil žalobu v zmysle
vyššie uvedeného poučenia súdu.

Súd nevykonal dôkaz navrhnutý žalobcom prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní dňa

31. 10. 2013, aby súd zadovážil správu od Slovenskej sporiteľne, či z jej strany bolo doručené
žalovaným oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Žalujúca strana mala dostatok času,
aby od pôvodného veriteľa (postupcu) nadobudla všetky listinné dôkazy, vzťahujúce sa na postupovanú
pohľadávku voči žalovaným v 1. a 2. rade a oboznámila sa s ich obsahom. Je to práve žalobca, ktorý má
disponovať informáciou, či pôvodný veriteľ zosplatnil úver a kedy. Nemožno tiež prehliadnuť skutočnosť,

že v zmysle uzatvorenej zmluvy o postúpení pohľadávok sa postupca zaviazal odovzdať žalobcovi
originály zmluvnej dokumentácie, ktorá sa u neho nachádza do 4 mesiacov odo dňa účinnosti zmluvy o
postúpení pohľadávok. Je preto nelogické, aby súd žiadal o predloženie listinného dôkazu, resp. podanie
správy subjekt, u ktorého sa podľa obsahu zmluvy predmetné listinné dôkazy nenachádzajú a majú byť
v dispozičnej sfére žalobcu ako nového nadobúdateľa pohľadávky. Ani ustálenie dátumu zosplatnenia

úveru však neodstráni chýbajúcu náležitosť žaloby, aká čiastka z mesačnej splátky pripadala v tom -
ktorom mesiaci na istinu, aká na úrok, prípadne na ďalšie položky. Uvedená skutočnosť má zásadný
význam pre posúdenie vzniku, ako aj rozsahu nároku.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP. Žalovaným v 1. a 2. rade,

ktorí boli v konaní úspešní v celom rozsahu, vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalobcovi, v
konaní neúspešnému. Žalovaní si neuplatnili náhradu trov konania, z tohto dôvodu súd im náhradu trov
konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.